44. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, predkladám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento zákon predkladám za účelom, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali iba právnické osoby s prehľadnou a najmä vysledovateľnou vlastníckou štruktúrou, čím sa znemožní takzvaným schránkovým firmám získavať zákazky z verejných zdrojov. Uvedený účel sa dosiahne sprísnením zákona, a to konkrétne vymedzením ďalších podmienok účasti na verejnom obstarávaní týkajúcich sa majetkového postavenia uchádzačov alebo záujemcov, pričom podľa predloženého vládneho návrhu zákona bude musieť právnická osoba, ktorá bude mať záujem na získaní zákazky z verejných zdrojov, preukázať svoje vlastnícke vzťahy, a to až po úroveň fyzických osôb.
Prijatím navrhovaných zmien sa docieli účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát, ako správca prerozdeľuje príjemcom zákazok z verejných zdrojov. Štátu aj občanom budú známe osoby, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami.
Vládny návrh zákona neumožní zúčastniť sa verejného obstarávania právnickej osobe, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť, alebo právnické osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť, fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať. Taktiež verejného obstarávania sa nebudú môcť zúčastniť právnické osoby, v ktorých majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári vymenovaní v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Kvalifikovanou účasťou sa rozumie priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje minimálne 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach právnickej osoby alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.
Boj proti takzvaným schránkovým firmám však vláda Slovenskej republiky nezačína týmto predloženým vládnym návrhom zákona. Rozsiahlou novelou zákona o verejnom obstarávaní z roku 2013 sa zaviedla možnosť a pri nadlimitných zákazkách povinnosť pre uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, predložiť zoznam všetkých svojich spoločníkov a známych akcionárov. Avšak predložený vládny návrh zákona tieto podmienky sprísňuje a z tohto dôvodu spomínané ustanovenie vypúšťa.
Vážené pani poslankyne, poslanci, dovolím si vás požiadať, aby Národná rada podporila uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
Vystúpenia
16:56
Vystúpenie v rozprave 16:56
Jozef MakúchPoviem vám veľmi stručne. Budem to robiť presne tak, ako som navrhol pána Dvořáčka, čiže bude tam znova odborník, ktorý bude...
Poviem vám veľmi stručne. Budem to robiť presne tak, ako som navrhol pána Dvořáčka, čiže bude tam znova odborník, ktorý bude plniť svoju funkciu tak, ako povedal pán Beblavý o pánovi Dvořáčkovi. Pán poslanec Beblavý, čiže určite to bude odborník. A predpokladám, že budete veľmi príjemne prekvapení, aký odborník sa dostane do bankovej rady, pokiaľ ho, samozrejme, vláda schváli.
Ďakujem pekne.
Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, poslanci, budem veľmi stručný aj vzhľadom na čas. Nebudem reagovať na svoje hodnotenie, to sa ani nepatrí, takže budem sa venovať naozaj len tej jednej veci, ako budem navrhovať člena bankovej rady, kde bolo schválené miesto ako ďalšie.
Poviem vám veľmi stručne. Budem to robiť presne tak, ako som navrhol pána Dvořáčka, čiže bude tam znova odborník, ktorý bude plniť svoju funkciu tak, ako povedal pán Beblavý o pánovi Dvořáčkovi. Pán poslanec Beblavý, čiže určite to bude odborník. A predpokladám, že budete veľmi príjemne prekvapení, aký odborník sa dostane do bankovej rady, pokiaľ ho, samozrejme, vláda schváli.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:58
Uvádzajúci uvádza bod 16:58
Dušan JarjabekPredseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 22. októbra 2014 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov Rady. Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie členov rady: Doktor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte. Prosím vás, o kľud v miestnosti.
Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Môžem? Áno, ďakujem. Doktor Igor Boháč, docent Štefan Bučko, magistra Ingrid Fašiangová, doktor Štefan Fejko, magistra Angela Hefty, doktor Peter Kolenič, doktor Martin Križan, Rastislav Lehotský, docent Matúš Oľha, magistra Gabriela Rothmayerová, magistra Mária Tóthová-Šimčáková.
Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 174 z 20. novembra 2014 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, je to pod tlačou 1276, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po prvé, konštatovala, že po a) dňom 16. decembra 2014 končí funkčné obdobie pánovi Karolovi Haťapkovi a pánovi Petrovi Škultétymu a dňom 13. januára 2015 pánovi Pavlovi Dinkovi; po b) je potrebné zvoliť troch členov rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala deväť členov.
Po druhé, zvolila podľa § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii troch členov rady na obdobie šesť rokov, dvom členom rady s najvyšším počtom získaných hlasov začne plynúť funkčné obdobie dňom 17. decembra 2014 a jednému členovi rady začne plynúť dňom 14. januára 2015.
Po tretie, uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že nebude zvolený potrebný počet členov z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú tí kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov opakovanej voľby je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.
Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
27.11.2014 o 16:58 hod.
doc. Mgr. art.
Dušan Jarjabek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu listom č. 4323 z 20. októbra 2014 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov skončí dnom 16. decembra 2014 funkčné obdobie pánovi Karolovi Haťapkovi, pánovi Petrovi Škultétymu, dňom 13. januára 2015 pánovi Pavlovi Dinkovi.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 22. októbra 2014 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na členov Rady. Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie členov rady: Doktor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte. Prosím vás, o kľud v miestnosti.
Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Môžem? Áno, ďakujem. Doktor Igor Boháč, docent Štefan Bučko, magistra Ingrid Fašiangová, doktor Štefan Fejko, magistra Angela Hefty, doktor Peter Kolenič, doktor Martin Križan, Rastislav Lehotský, docent Matúš Oľha, magistra Gabriela Rothmayerová, magistra Mária Tóthová-Šimčáková.
Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 174 z 20. novembra 2014 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, je to pod tlačou 1276, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po prvé, konštatovala, že po a) dňom 16. decembra 2014 končí funkčné obdobie pánovi Karolovi Haťapkovi a pánovi Petrovi Škultétymu a dňom 13. januára 2015 pánovi Pavlovi Dinkovi; po b) je potrebné zvoliť troch členov rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala deväť členov.
Po druhé, zvolila podľa § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii troch členov rady na obdobie šesť rokov, dvom členom rady s najvyšším počtom získaných hlasov začne plynúť funkčné obdobie dňom 17. decembra 2014 a jednému členovi rady začne plynúť dňom 14. januára 2015.
Po tretie, uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že nebude zvolený potrebný počet členov z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú tí kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov opakovanej voľby je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:29
Vystúpenie v rozprave 17:29
Alojz HlinaNiekedy naozaj žasnem, že čo tu ideme stvárať, že sa mi zjavuje na Facebooku nejaká reklama, že čo si ty vieš kúpiť za 500...
Niekedy naozaj žasnem, že čo tu ideme stvárať, že sa mi zjavuje na Facebooku nejaká reklama, že čo si ty vieš kúpiť za 500 eur. Normálne by jeden neuveril, že kam sa dá až zájsť proste v tom populizme a v tom obludnom populizme, hej, v tom prekáraní sa, že kto viac.
A z čoho, preboha, chcete dávať?! Z čoho? Kto to vyrobil, kto to zaplatí? Však ste všetko rozkradli (vyslovené s pobavením), keby som to takto povedal. Neberte to nikto osobne, hej, prosím vás. Z čoho to všetko chcete poplatiť? Tie odvody budete, štát bude platiť odvody. Tuná kolegovia zo Siete robia kampaň, že čo si ty kúpiš za 500 eur. To vy máte medzi sebou zohraté, kľúčový fight o túto krajinu? Vy? To nemyslíte vážne, preboha! Máte pomýlené trošku, nie? Kde sú, ja normálne žasnem, lebo tu ešte sa hlásia, nejaké pozostatky z nejakej pravice sa ešte hlásia k tomuto návrhu, ešte aj o nejakom copyrighte tu pomaly rozprávajú. Však to je tak nesystémové, tak obludne populistické, že SMER-u to v zásade sa asi aj hodí. Ale že sa tu k tomu rúčky dvíhajú, tu niekto hovorí, že je to málo, že ešte viac, a reklamu si zaplatí na Facebooku. To z čoho? Z tých 700-tisíc?
Dokedy chce, ja neviem, dokedy sa títo ľudia nechajú lakovať takým obludným spôsobom, ako sú lakovaní? Ja normálne žasnem. Normálne žasnem. Keby si niekto dal tú robotu a všetko to spočítal, tak vyjde radovo iné číslo. Nerobte z tých ľudí už hlupákov a nehrajte hru o guličku, o túto krajinu, že kto dá viac a kto dá obludnejší návrh!
Prosím vás, celé zdravotné odvody a neplatenie zdravotných odvodov, skúsim to povedať, v čom je problém. Tak my hovoríme, že daňové zaťaženie, odvodové zaťaženie je vysoké. Na tom sme sa aj zhodli. Teraz sa tu dá jedno iracionálne, hlúpe, populistické opatrenie ako opatrenie, ktoré to rieši, akože rieši vysoké odvodové zaťaženie. Toto rieši vysoké odvodové zaťaženie? To, že vyberiete nejakú skupinu ľudí a im poviete, že vy to neplaťte, vy to platiť nebudete, za vás to bude platiť štát? Toto je systémové opatrenie? To, kde ste, s kým sa rozprávate?! Však sa takto aspoň krotučko tu, potichučky sa dohodnite. Niektorí, ktorí tomu rozumejú, zabaľte Mihála, pošlite na konferenciu do New Yorku, možno sa dá nahovoriť. A upečte to sami. Ale však na čo to, také hlúposti rozprávate? Toto je opatrenie na zníženie odvodového zaťaženia?! Toto nesystémové opatrenie?
Prosím vás, viete, komu toto vyhovuje? Toto vyhovuje, lebo ak znížite, alebo respektíve nebudú platiť zdravotné odvody, tie najnižšie, teda tí, čo berú minimálnu mzdu, tam sa to týka tých 380 brutto, niekde sa im to objaví, zamestnávatelia, tí, ktorí ich zamestnávajú, sa im to zjednoduší, toto vyhovuje zdravotným poisťovniam úplne fantasticky. Lebo zdravotné poisťovne majú najväčšiu oštaru v zásade s takými subjektami, ktoré sú niekde na týchto úrovniach z pohľadu platov. Lebo je to problém, neplatia, meškajú, musia to vymáhať, je proste s tým spojená určitá agenda. Tak to je fantázia, že štát im to teraz dá na šupu. Nemusíte sa trápiť niekde v Michalovciach s nejakou firmou, ktorá má desať živnostníkov, nejakých šičiek, a že či zaplatia naraz, alebo nezaplatia. Nemusíte sa trápiť. Už komunikujte iba so štátom. Im to fantasticky vyhovuje. Tak ako fantasticky vyhovuje, Sieť predstavila návrh a, prosím vás, ľudia, majte trošku rozum, Sieť predstavila návrh, ktorý povedal, že zrušia zdravotné odvody. Jako to znie dobre, čo? Proste na to potrebuje mať, na to potrebujete nemať žalúdok.
Čiže návrh, toto, vy ste soft (rečník sa obracia na predkladateľa), to je hard verzia, hej, že proste, že zrušiť zdravotné odvody. A kto to zaplatí? Kto? Matka Pôstková to zaplatí, svätý František z Vatikánu? Kto to zaplatí tie odvody? No len štát to zaplatí, tie odvody. Komu to vyhovuje? No tým zdravotným poisťovniam to vyhovuje. Načo by sa ony trápili, že musia mesačne poslať milión obálok, keď stačí poslať jednu obálku? No jasne, že im to vyhovuje. A ten štát to zaplatí. Tak jak exekútori milujú Muňka, lebo Muňko musí poslať peniaze, keď. Tak aj štát bude milovať. Načo by sa trápil so svidníckou firmou, ktorá má šičky? Načo by im tam posielal obsielky, neviem čo, keď stačí jedna obálka do Bratislavy? Ja neviem, kde to treba potom poslať, kde to dohodnete?
Pán minister, vám sa trošku čudujem, lebo vy viete, ako svet ide. Vám sa trošku čudujem, lebo vy viete, že na peniaze treba robiť. Prosím vás, toto je o čom? O čom je toto, preboha? Akože donesiete sem návrh, že netreba platiť. Ja viem, viete, že... Viete, čom je to zákerné? Zákerné je to v tom, že naozaj sa to x ľuďom na tej výplatnej páske objaví niekde na úrovni, tým najnižšie, 18 euro. Alebo neviem, plus-mínus? (Reakcia v sále.) Tak 32, tak to už za to stojí. A poviete, koľko, jednu tlačovku alebo dve tlačovky na TA3 budú, že jak ste teda to urobili? Ja viem, že to je funkčné, len, prosím vás, tú krajinu to zabolí. Zabolí to. Niekde treba zobrať tie peniaze, z niekadiaľ ich treba vybrať. Samozrejme, že títo ľudia vám budú vďační. Bude vám vďačná aj Penta, lebo však zdravotná poisťovňa sa, už nemusí sa tam trápiť.
Prosím vás, rozmýšľal niekto aj nad tým, že – ja nemám to premyslené, ja som v zásade nechcel vystúpiť, keďže zľahka nad tým rozmýšľam – že aké riziká tam sú? No však ak je nastavenie také, že, že pri určitej sume mzdy to zaplatí štát a ešte, tak potom, kto bude mať tendenciu robiť tento typ zmlúv? No bude a ešte sa tí ľudia, objektívne si to vyhodnotia, jedna aj druhá strana pri tom zmluvnom pracovnom vzťahu, že to je v zásade výhodné, pán minister. Potom Muňkovi príde o to menej. Vám sa týmto opatrením podľa mňa, môj odhad je, že pri korektnej tichej dohode sa uzná, že je lepšie to napísať tak, hej, lebo je to výhodné pre obidve strany. Ale na konci to bude problém pre tých ľudí, ktorí budú potrebovať dôchodok, a niekto, aby im ho zaplatil, aby Muňko mal z čoho, aby ste si nemuseli požičiavať po Hongkongu a neviem kde. Skade, prosím vás? O tom to je. A z čoho to chcete, z koho to chcete zarobiť? (Reakcia spravodajcu.) No však zdravotné. To je jedno, to s tým súvisí. A ešte keď idete rozohrať súboj o to, kto dá viac. O to, kto si viac zaplatí reklamy na Facebooku, že čo vieš ty kúpiť za 500 eur. Tak SMER si, pán minister, SMER si dá akú reklamu, že čo vieš ty kúpiť za 700 eur? Toto ideme, toto ideme robiť, takúto politiku? Toto ide byť budúcnosťou tejto krajiny, preboha, že kto dá viac? Kto dá viac vlakov zadarmo, kto? Z čoho, kto? Ani vy, ani ja, ani neviem kto, ešte ľudia, ktorí sa ráno zobudia, idú do roboty, to nevedia vyrobiť tie peniaze. Nebude sa to dať vyrobiť, keď... Z čoho?
Prosím vás, a pri tejto príležitosti je až zarážajúce, hej, že čo viete na druhej strane robiť. Ja som hovoril, že čo, ako v hyperbole, že čo by ste teda, jeden by možno, že teoreticky by ste mohli urobiť, že dať dotácie exekútorovi. Dali ste. A ja som hovoril, že vrcholom bude to, že ľudia tejto krajiny budú platiť dane súkromným firmám. Lebo dane sa platia štátu. A my sme sa už dopracovali, vážení, že už sa dane platia súkromným firmám. Vy robíte tento typ opatrení, kde zaťažujete štát takýmto nesystémovým opatrením. Vy ste mali prijať systémové opatrenie, že ste znížili zdravotné odvody an block.
Pán Mihál, je toto systémovejšie opatrenie? Nie je? No systémovejšie opatrenie podľa môjho názoru je, že máte nejaké zdravotné odvody a systémovo an block ich upravíte. To podľa mňa je systémovejšie, ak vytrhnem z logiky veci, ak vytrhnem nejakú skupinu z toho a tým poviem, že vy ich neplaťte, za vás ich zaplatíme my. Ak sa mýlim, ma opravte. Ale, pán minister (rečník sa obracia na ministra financií), na to riziko upozorňujem, že kde vám to skončí, hej, že sa vám zrazu zjaví strašne veľa zmlúv, ktoré budú presne tak nadstavené. Presne tak budú nadstavené, že ak je teraz tých zmlúv xy, tak po určitej dobe ich budete mať plus neviem koľko. Samozrejme plus, nie mínus. Čiže počet takýchto zmlúv sa nám bude v čase a v priestore zvyšovať.
A viete pri tých absurditách, že čo je schopný, aký hazard ste schopní robiť s týmto štátom, tak ste tu už dotvorili do toho, že naozaj dane platíme súkromným firmám. To, čomu sa venujú teraz pán Zajac, že NDS-ka, čo bola schopná proste podpísať zmluvu, že 6 % z operácie ide ako poplatok firme, ktorú zas nevieme kde, kto, čo to je, ale zrazu strašne to súvisí zase s "liblingom" od vás v tom Cypre a J&T. To už, až sa to ľuďom nechce, až sa to stále opakuje, furt to isté. Za čo? S maržou 6,2 % robia tí, čo predávajú jogurty, prosím vás. Majú predavačky, svietia, majú chladničky, ja neviem čo, platia nejaké odvody. Hen týmto ľuďom ste dali 6 percent. To je daň, to neni poplatok za tranz, to je daň súkromnej firme. To sú dve baby za počítačom. Dve baby za počítačom. To neni tisíc ľudí v montérkach, že niekto povie: však niekto aspoň že zarobí. To sú dve baby za počítačom. Stotridsaťpäť miliónov eur sú 4 miliardy korún. Veď to si predstavte, starých, 4 mld. starých korún niekto dostane. Dve baby za počítačom, lebo to je celý ten výkon za to obdobie, na ktoré je to podpísané. To je daň za to, že to niekto podpísal, za to, že ľudia jazdia po cestách, že kamionisti nemajú, prosím vás, nemajú na to, aby si vymenili gumičky v stieračoch, ale 6 % z toho, čo budú musieť zaplatiť, ide niekde na Cyprus. Tí, čo predávajú jogurty, majú takú maržu. Tí, čo predávajú autá, majú takú maržu. Z čoho bola generovaná marža 6 % za tú operáciu, keď banky robia pri zúčtovaní tých platobných kariet, to sú, to sú promile, to sú desatiny percent? Kde ste nabrali zas tú drzosť, že, že, že tým chlapcom treba poslať tie 4 miliardy? Nemajú dosť, preboha?! Za čo, za čo 4 mld. korún? Koľko sa tu bokom zase opačne vráti, zase sa to niekde objaví na nejakých bilbordoch, kde sa budú na vás škeriť ľudia, ktorí majú na všetko recept? Zas to bude, stále niekde sa to tam objaví, uzavretý kruh. A potom sa budete "fajtovať" medzi sebou, že kto dá viac? Kto viac oblbne týchto ľudí, že čo si vieš kúpiť za 500 eur? Sa bude na mňa škeriť reklama z Facebooku. Toto je vaša predstava o budúcnosti tejto krajiny? To nemyslíte vážne.
Pán minister, ja neviem, čo chcete, alebo nechcete robiť s tým, ale pokiaľ preladíme, ešte o jednu hranicu pôjdeme ďalej, to znamená, že pokiaľ už idete týchto biedakov, ľudí biednych tejto krajiny, ešte im povedať, že okrem toho, čo platia, tak ešte musia poslať daň 6 percent aj J&T na Cyprus, tak to povedzte. Povedzte, že je to proste tak a zvyknite si, že to tak bude. A my môžeme byť radi, že vlastne chcú iba tých 6 percent. Lebo toto neni daň za výkon, to neni poplatok za výkon, to neni ničím merateľné, že prečo. To je daň, proste to je daň za našu hlúposť, že sme to dovolili. A už sa nám tu objavuje. Teraz je to 6, koľko to bude o rok, ďalšie volebné obdobie? Dôjdu tu síce títo experti s facebookovou reklamou. Koľko oni budú posielať? Zaťažovať týchto ľudí? S akou daňou? Kto čo vymyslí? Ako to nazvete?
A hentí kamionisti, však tí nemajú, hovorím, na gumičky, na stierače, sa im smejú všetci. Tu nevedia tí naši chlapi, nevedia naštartovať ráno to auto, lebo si povedia, že to nemá zmysel. A vy ste schopní poslať 4 mld. niekomu, dvom, za počítače na Cyprus. Však ste mohli aspoň záchody urobiť na odpočívadle. Čo ste mohli za tie peniaze urobiť. Bez kúska hanby, naozaj to už je moc, to je veľa. Ešte toto tu dovlečiete, takúto hlúposť, a potom tu vystúpi tento kolega a začne, povedať, že on má ešte väčšiu hlúposť, ale to predstaví ako super. Takto to ideme robiť?!
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu zákona dovoľte uviesť, v podstate by som možno ani nebol vystúpil, keby som nebol počúval pána Beblavého. Tak potom, keby ste hľadali, kto je na vine, že je to o niečo dlhšie, tak aj kolega Beblavý má nejakú úlohu v tom.
Niekedy naozaj žasnem, že čo tu ideme stvárať, že sa mi zjavuje na Facebooku nejaká reklama, že čo si ty vieš kúpiť za 500 eur. Normálne by jeden neuveril, že kam sa dá až zájsť proste v tom populizme a v tom obludnom populizme, hej, v tom prekáraní sa, že kto viac.
A z čoho, preboha, chcete dávať?! Z čoho? Kto to vyrobil, kto to zaplatí? Však ste všetko rozkradli (vyslovené s pobavením), keby som to takto povedal. Neberte to nikto osobne, hej, prosím vás. Z čoho to všetko chcete poplatiť? Tie odvody budete, štát bude platiť odvody. Tuná kolegovia zo Siete robia kampaň, že čo si ty kúpiš za 500 eur. To vy máte medzi sebou zohraté, kľúčový fight o túto krajinu? Vy? To nemyslíte vážne, preboha! Máte pomýlené trošku, nie? Kde sú, ja normálne žasnem, lebo tu ešte sa hlásia, nejaké pozostatky z nejakej pravice sa ešte hlásia k tomuto návrhu, ešte aj o nejakom copyrighte tu pomaly rozprávajú. Však to je tak nesystémové, tak obludne populistické, že SMER-u to v zásade sa asi aj hodí. Ale že sa tu k tomu rúčky dvíhajú, tu niekto hovorí, že je to málo, že ešte viac, a reklamu si zaplatí na Facebooku. To z čoho? Z tých 700-tisíc?
Dokedy chce, ja neviem, dokedy sa títo ľudia nechajú lakovať takým obludným spôsobom, ako sú lakovaní? Ja normálne žasnem. Normálne žasnem. Keby si niekto dal tú robotu a všetko to spočítal, tak vyjde radovo iné číslo. Nerobte z tých ľudí už hlupákov a nehrajte hru o guličku, o túto krajinu, že kto dá viac a kto dá obludnejší návrh!
Prosím vás, celé zdravotné odvody a neplatenie zdravotných odvodov, skúsim to povedať, v čom je problém. Tak my hovoríme, že daňové zaťaženie, odvodové zaťaženie je vysoké. Na tom sme sa aj zhodli. Teraz sa tu dá jedno iracionálne, hlúpe, populistické opatrenie ako opatrenie, ktoré to rieši, akože rieši vysoké odvodové zaťaženie. Toto rieši vysoké odvodové zaťaženie? To, že vyberiete nejakú skupinu ľudí a im poviete, že vy to neplaťte, vy to platiť nebudete, za vás to bude platiť štát? Toto je systémové opatrenie? To, kde ste, s kým sa rozprávate?! Však sa takto aspoň krotučko tu, potichučky sa dohodnite. Niektorí, ktorí tomu rozumejú, zabaľte Mihála, pošlite na konferenciu do New Yorku, možno sa dá nahovoriť. A upečte to sami. Ale však na čo to, také hlúposti rozprávate? Toto je opatrenie na zníženie odvodového zaťaženia?! Toto nesystémové opatrenie?
Prosím vás, viete, komu toto vyhovuje? Toto vyhovuje, lebo ak znížite, alebo respektíve nebudú platiť zdravotné odvody, tie najnižšie, teda tí, čo berú minimálnu mzdu, tam sa to týka tých 380 brutto, niekde sa im to objaví, zamestnávatelia, tí, ktorí ich zamestnávajú, sa im to zjednoduší, toto vyhovuje zdravotným poisťovniam úplne fantasticky. Lebo zdravotné poisťovne majú najväčšiu oštaru v zásade s takými subjektami, ktoré sú niekde na týchto úrovniach z pohľadu platov. Lebo je to problém, neplatia, meškajú, musia to vymáhať, je proste s tým spojená určitá agenda. Tak to je fantázia, že štát im to teraz dá na šupu. Nemusíte sa trápiť niekde v Michalovciach s nejakou firmou, ktorá má desať živnostníkov, nejakých šičiek, a že či zaplatia naraz, alebo nezaplatia. Nemusíte sa trápiť. Už komunikujte iba so štátom. Im to fantasticky vyhovuje. Tak ako fantasticky vyhovuje, Sieť predstavila návrh a, prosím vás, ľudia, majte trošku rozum, Sieť predstavila návrh, ktorý povedal, že zrušia zdravotné odvody. Jako to znie dobre, čo? Proste na to potrebuje mať, na to potrebujete nemať žalúdok.
Čiže návrh, toto, vy ste soft (rečník sa obracia na predkladateľa), to je hard verzia, hej, že proste, že zrušiť zdravotné odvody. A kto to zaplatí? Kto? Matka Pôstková to zaplatí, svätý František z Vatikánu? Kto to zaplatí tie odvody? No len štát to zaplatí, tie odvody. Komu to vyhovuje? No tým zdravotným poisťovniam to vyhovuje. Načo by sa ony trápili, že musia mesačne poslať milión obálok, keď stačí poslať jednu obálku? No jasne, že im to vyhovuje. A ten štát to zaplatí. Tak jak exekútori milujú Muňka, lebo Muňko musí poslať peniaze, keď. Tak aj štát bude milovať. Načo by sa trápil so svidníckou firmou, ktorá má šičky? Načo by im tam posielal obsielky, neviem čo, keď stačí jedna obálka do Bratislavy? Ja neviem, kde to treba potom poslať, kde to dohodnete?
Pán minister, vám sa trošku čudujem, lebo vy viete, ako svet ide. Vám sa trošku čudujem, lebo vy viete, že na peniaze treba robiť. Prosím vás, toto je o čom? O čom je toto, preboha? Akože donesiete sem návrh, že netreba platiť. Ja viem, viete, že... Viete, čom je to zákerné? Zákerné je to v tom, že naozaj sa to x ľuďom na tej výplatnej páske objaví niekde na úrovni, tým najnižšie, 18 euro. Alebo neviem, plus-mínus? (Reakcia v sále.) Tak 32, tak to už za to stojí. A poviete, koľko, jednu tlačovku alebo dve tlačovky na TA3 budú, že jak ste teda to urobili? Ja viem, že to je funkčné, len, prosím vás, tú krajinu to zabolí. Zabolí to. Niekde treba zobrať tie peniaze, z niekadiaľ ich treba vybrať. Samozrejme, že títo ľudia vám budú vďační. Bude vám vďačná aj Penta, lebo však zdravotná poisťovňa sa, už nemusí sa tam trápiť.
Prosím vás, rozmýšľal niekto aj nad tým, že – ja nemám to premyslené, ja som v zásade nechcel vystúpiť, keďže zľahka nad tým rozmýšľam – že aké riziká tam sú? No však ak je nastavenie také, že, že pri určitej sume mzdy to zaplatí štát a ešte, tak potom, kto bude mať tendenciu robiť tento typ zmlúv? No bude a ešte sa tí ľudia, objektívne si to vyhodnotia, jedna aj druhá strana pri tom zmluvnom pracovnom vzťahu, že to je v zásade výhodné, pán minister. Potom Muňkovi príde o to menej. Vám sa týmto opatrením podľa mňa, môj odhad je, že pri korektnej tichej dohode sa uzná, že je lepšie to napísať tak, hej, lebo je to výhodné pre obidve strany. Ale na konci to bude problém pre tých ľudí, ktorí budú potrebovať dôchodok, a niekto, aby im ho zaplatil, aby Muňko mal z čoho, aby ste si nemuseli požičiavať po Hongkongu a neviem kde. Skade, prosím vás? O tom to je. A z čoho to chcete, z koho to chcete zarobiť? (Reakcia spravodajcu.) No však zdravotné. To je jedno, to s tým súvisí. A ešte keď idete rozohrať súboj o to, kto dá viac. O to, kto si viac zaplatí reklamy na Facebooku, že čo vieš ty kúpiť za 500 eur. Tak SMER si, pán minister, SMER si dá akú reklamu, že čo vieš ty kúpiť za 700 eur? Toto ideme, toto ideme robiť, takúto politiku? Toto ide byť budúcnosťou tejto krajiny, preboha, že kto dá viac? Kto dá viac vlakov zadarmo, kto? Z čoho, kto? Ani vy, ani ja, ani neviem kto, ešte ľudia, ktorí sa ráno zobudia, idú do roboty, to nevedia vyrobiť tie peniaze. Nebude sa to dať vyrobiť, keď... Z čoho?
Prosím vás, a pri tejto príležitosti je až zarážajúce, hej, že čo viete na druhej strane robiť. Ja som hovoril, že čo, ako v hyperbole, že čo by ste teda, jeden by možno, že teoreticky by ste mohli urobiť, že dať dotácie exekútorovi. Dali ste. A ja som hovoril, že vrcholom bude to, že ľudia tejto krajiny budú platiť dane súkromným firmám. Lebo dane sa platia štátu. A my sme sa už dopracovali, vážení, že už sa dane platia súkromným firmám. Vy robíte tento typ opatrení, kde zaťažujete štát takýmto nesystémovým opatrením. Vy ste mali prijať systémové opatrenie, že ste znížili zdravotné odvody an block.
Pán Mihál, je toto systémovejšie opatrenie? Nie je? No systémovejšie opatrenie podľa môjho názoru je, že máte nejaké zdravotné odvody a systémovo an block ich upravíte. To podľa mňa je systémovejšie, ak vytrhnem z logiky veci, ak vytrhnem nejakú skupinu z toho a tým poviem, že vy ich neplaťte, za vás ich zaplatíme my. Ak sa mýlim, ma opravte. Ale, pán minister (rečník sa obracia na ministra financií), na to riziko upozorňujem, že kde vám to skončí, hej, že sa vám zrazu zjaví strašne veľa zmlúv, ktoré budú presne tak nadstavené. Presne tak budú nadstavené, že ak je teraz tých zmlúv xy, tak po určitej dobe ich budete mať plus neviem koľko. Samozrejme plus, nie mínus. Čiže počet takýchto zmlúv sa nám bude v čase a v priestore zvyšovať.
A viete pri tých absurditách, že čo je schopný, aký hazard ste schopní robiť s týmto štátom, tak ste tu už dotvorili do toho, že naozaj dane platíme súkromným firmám. To, čomu sa venujú teraz pán Zajac, že NDS-ka, čo bola schopná proste podpísať zmluvu, že 6 % z operácie ide ako poplatok firme, ktorú zas nevieme kde, kto, čo to je, ale zrazu strašne to súvisí zase s "liblingom" od vás v tom Cypre a J&T. To už, až sa to ľuďom nechce, až sa to stále opakuje, furt to isté. Za čo? S maržou 6,2 % robia tí, čo predávajú jogurty, prosím vás. Majú predavačky, svietia, majú chladničky, ja neviem čo, platia nejaké odvody. Hen týmto ľuďom ste dali 6 percent. To je daň, to neni poplatok za tranz, to je daň súkromnej firme. To sú dve baby za počítačom. Dve baby za počítačom. To neni tisíc ľudí v montérkach, že niekto povie: však niekto aspoň že zarobí. To sú dve baby za počítačom. Stotridsaťpäť miliónov eur sú 4 miliardy korún. Veď to si predstavte, starých, 4 mld. starých korún niekto dostane. Dve baby za počítačom, lebo to je celý ten výkon za to obdobie, na ktoré je to podpísané. To je daň za to, že to niekto podpísal, za to, že ľudia jazdia po cestách, že kamionisti nemajú, prosím vás, nemajú na to, aby si vymenili gumičky v stieračoch, ale 6 % z toho, čo budú musieť zaplatiť, ide niekde na Cyprus. Tí, čo predávajú jogurty, majú takú maržu. Tí, čo predávajú autá, majú takú maržu. Z čoho bola generovaná marža 6 % za tú operáciu, keď banky robia pri zúčtovaní tých platobných kariet, to sú, to sú promile, to sú desatiny percent? Kde ste nabrali zas tú drzosť, že, že, že tým chlapcom treba poslať tie 4 miliardy? Nemajú dosť, preboha?! Za čo, za čo 4 mld. korún? Koľko sa tu bokom zase opačne vráti, zase sa to niekde objaví na nejakých bilbordoch, kde sa budú na vás škeriť ľudia, ktorí majú na všetko recept? Zas to bude, stále niekde sa to tam objaví, uzavretý kruh. A potom sa budete "fajtovať" medzi sebou, že kto dá viac? Kto viac oblbne týchto ľudí, že čo si vieš kúpiť za 500 eur? Sa bude na mňa škeriť reklama z Facebooku. Toto je vaša predstava o budúcnosti tejto krajiny? To nemyslíte vážne.
Pán minister, ja neviem, čo chcete, alebo nechcete robiť s tým, ale pokiaľ preladíme, ešte o jednu hranicu pôjdeme ďalej, to znamená, že pokiaľ už idete týchto biedakov, ľudí biednych tejto krajiny, ešte im povedať, že okrem toho, čo platia, tak ešte musia poslať daň 6 percent aj J&T na Cyprus, tak to povedzte. Povedzte, že je to proste tak a zvyknite si, že to tak bude. A my môžeme byť radi, že vlastne chcú iba tých 6 percent. Lebo toto neni daň za výkon, to neni poplatok za výkon, to neni ničím merateľné, že prečo. To je daň, proste to je daň za našu hlúposť, že sme to dovolili. A už sa nám tu objavuje. Teraz je to 6, koľko to bude o rok, ďalšie volebné obdobie? Dôjdu tu síce títo experti s facebookovou reklamou. Koľko oni budú posielať? Zaťažovať týchto ľudí? S akou daňou? Kto čo vymyslí? Ako to nazvete?
A hentí kamionisti, však tí nemajú, hovorím, na gumičky, na stierače, sa im smejú všetci. Tu nevedia tí naši chlapi, nevedia naštartovať ráno to auto, lebo si povedia, že to nemá zmysel. A vy ste schopní poslať 4 mld. niekomu, dvom, za počítače na Cyprus. Však ste mohli aspoň záchody urobiť na odpočívadle. Čo ste mohli za tie peniaze urobiť. Bez kúska hanby, naozaj to už je moc, to je veľa. Ešte toto tu dovlečiete, takúto hlúposť, a potom tu vystúpi tento kolega a začne, povedať, že on má ešte väčšiu hlúposť, ale to predstaví ako super. Takto to ideme robiť?!
Autorizovaný
17:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:43
Miroslav BeblavýNo v politike, aj keď sa snažíme pomáhať ľuďom, sú dôležité aj detaily a také zásadné detaily. A...
No v politike, aj keď sa snažíme pomáhať ľuďom, sú dôležité aj detaily a také zásadné detaily. A napríklad aj taký zásadný detail, že znižovanie daní, teda ponechať ľuďom viac ich vlastných peňazí, je štandardná agenda stredopravých politikov všade na svete, by bolo si dobre naštudovať a nejak ho absorbovať. Ak tu máme vládu, ktorá od roku 2008 zvýšila verejné príjmy o 5 percent HDP, minulý rok verzus rok 2008, a deficit verejných financií je stále ten istý, to znamená, peňazí sa vyberá viac, ale diera je rovnaká, tak asi dokedy chceme čakať, kým sa tá diera zavrie, kým začneme znižovať dane? Myslím, že postup musí byť opačný, treba vytvoriť tlak na zníženie daní, najmä v situácii, keď vláda tú rezervu v rozpočte má odloženú a dneska ju rozdáva. Niekedy na hlúposti, niekedy na nedomyslené veci a najmä sa nevenuje strednej vrstve bežných zamestnaných ľudí, tým, čo robí. Tie peniaze, ktoré sú v rozpočte a ktoré my navrhujeme inak použiť, sa minú. A my ich navrhneme vrátiť ľuďom. My nevytvárame žiadny nový sociálny program – rozdajme viac. My hovoríme, nech zostanú bežným zamestnaným ľuďom s deťmi, ktorí pracujú a ktorí si tie dane zaplatili. To je celé.
A hovorím, s bratskou láskou budem trpezlivo vysvetľovať a dúfať v naše zmierenie, aby mladá puška nebola aj neriadená strela.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.11.2014 o 17:43 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Alojz, musím povedať, že ja som si všimol v máji, že vaše správanie voči mojej osobe sa nejak zázračne zmenilo so vznikom strany Sieť. Mne je to ľúto, ale ja som sa v ničom nezmenil, asi sa niečo zmenilo na tej druhej strane. Ale ja na to budem reagovať ináč, s bratskou lásku, tak, že, na toto, čo bolo povedané.
No v politike, aj keď sa snažíme pomáhať ľuďom, sú dôležité aj detaily a také zásadné detaily. A napríklad aj taký zásadný detail, že znižovanie daní, teda ponechať ľuďom viac ich vlastných peňazí, je štandardná agenda stredopravých politikov všade na svete, by bolo si dobre naštudovať a nejak ho absorbovať. Ak tu máme vládu, ktorá od roku 2008 zvýšila verejné príjmy o 5 percent HDP, minulý rok verzus rok 2008, a deficit verejných financií je stále ten istý, to znamená, peňazí sa vyberá viac, ale diera je rovnaká, tak asi dokedy chceme čakať, kým sa tá diera zavrie, kým začneme znižovať dane? Myslím, že postup musí byť opačný, treba vytvoriť tlak na zníženie daní, najmä v situácii, keď vláda tú rezervu v rozpočte má odloženú a dneska ju rozdáva. Niekedy na hlúposti, niekedy na nedomyslené veci a najmä sa nevenuje strednej vrstve bežných zamestnaných ľudí, tým, čo robí. Tie peniaze, ktoré sú v rozpočte a ktoré my navrhujeme inak použiť, sa minú. A my ich navrhneme vrátiť ľuďom. My nevytvárame žiadny nový sociálny program – rozdajme viac. My hovoríme, nech zostanú bežným zamestnaným ľuďom s deťmi, ktorí pracujú a ktorí si tie dane zaplatili. To je celé.
A hovorím, s bratskou láskou budem trpezlivo vysvetľovať a dúfať v naše zmierenie, aby mladá puška nebola aj neriadená strela.
Autorizovaný
17:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:45
Alojz HlinaA vy mňa nepoučujte, čo si ja mám naštudovať alebo nemám naštudovať, prosím vás. Ja som prečítal viac kníh ako vy...
A vy mňa nepoučujte, čo si ja mám naštudovať alebo nemám naštudovať, prosím vás. Ja som prečítal viac kníh ako vy novín. Čiže niektorým veciam ja rozumiem, naozaj, verte tomu, že rozumiem. A ide to, ja som len upozornil na riziká, ktoré sú spojené s tým, že niekto nemá brzdu, že niekto sedí na peniazoch, ktoré sú absolútne bez kontroly, ktoré neboli vytvorené prácou, ktoré boli vytvorením, vyšklbnutím z tejto krajiny, potom nevedia čo s tým, tak použijeme ich na niečo, čo ešte viac možno. Ale, viete, ten, to konečné bude, ešte viac doraziť tú krajinu, a to vám môžem sľúbiť, že tomu sa budem brániť, čo mi sily budú stačiť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.11.2014 o 17:45 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, stále platí to, čo som povedal. Vy keď ste vystupovali k školstvu, boli naozaj príjemným osviežením, podnetným vystúpením. Vy sám sa lámete na kolene. To, prosím vás, neoklamete, to, čo tu teraz nosíte ako massenger z nejakých scenárov a tuto predstavujete, ani vám to z úst nejde.
A vy mňa nepoučujte, čo si ja mám naštudovať alebo nemám naštudovať, prosím vás. Ja som prečítal viac kníh ako vy novín. Čiže niektorým veciam ja rozumiem, naozaj, verte tomu, že rozumiem. A ide to, ja som len upozornil na riziká, ktoré sú spojené s tým, že niekto nemá brzdu, že niekto sedí na peniazoch, ktoré sú absolútne bez kontroly, ktoré neboli vytvorené prácou, ktoré boli vytvorením, vyšklbnutím z tejto krajiny, potom nevedia čo s tým, tak použijeme ich na niečo, čo ešte viac možno. Ale, viete, ten, to konečné bude, ešte viac doraziť tú krajinu, a to vám môžem sľúbiť, že tomu sa budem brániť, čo mi sily budú stačiť.
Autorizovaný
17:47
Vystúpenie v rozprave 17:47
Peter KažimírJa zareagujem veľmi krátko, ja už nebudem naťahovať túto debatu, lebo v koncentrovanej podobe to tu máme druhý deň. A z pohľadu toho, čo sme zažili teraz pri druhom čítaní, tak jednak chcem verejne prehlásiť, že naozaj od včerajšia do dnešných skorých ranných hodín sa pracovalo spolu na jednom z pozmeňovacích návrhoch, ktorý predniesol pán poslanec Mihál. To znamená, rezort zdravotníctva, s nejakým malým príspevkom z rezortu financií máme vzájomne odsúhlasený ten text, ktorý podľa nás vylepšuje, naozaj technicky vylepšuje návrh, návrh novely zákona.
Takže ako jeden z predkladateľov podporujem tento jeden pozmeňovací návrh pána poslanca Mihála a myslím si, že to takto má byť proste, bez toho, aby sme hľadeli na to, odkiaľ návrhy prichádzajú.
Z pohľadu toho, čo hovoril pán poslanec Beblavý, a tu by som sa chcel trochu pozastaviť. Ja chápem, že pán poslanec Beblavý nás vyťahuje na politické bojisko, lebo toto politické bojisko je, hej, to je úplne legitímna, legitímna snaha. Z pohľadu mňa, ktorý sa snaží, snaží počas výkonu svojej verejnej funkcie a dokonca musí sa viacej k veci stavať technokraticky ako politicky, aj vzhľadom na situáciu, v ktorej sa z hľadiska verejných financií a cieľov, ktoré máme dosiahnuť, vzhľadom na túto situáciu, kde sme, tak musím povedať, že ja musím len sa brániť, tento koncept pred jeho konceptom, z jedného pohľadu. Ja vôbec nerozporujem to, žeby malo sa znížiť minimálne odvodové alebo celkovo daňovo-odvodové zaťaženie pre pracujúcich, kľúčovo pre oblasť ľudí, ktorí sú zamestnaní na trvalý pracovný pomer. To znamená zamestnanecký pomer, lebo všetci dobre vieme, ak väčšina z nás prešla určite aj zamestnaneckým pomerom, a veľmi dobre vieme, že tam niet kde uhnúť. Tam naozaj niet kde uhnúť, pretože najvyššiu daňovú odvodovú povinnosť v tejto krajine nemá ani kapitál, nemá ani živnostník, v tomto sa budeme asi, asi sporiť, ale stále si myslím, že stále to tak je, nemajú právnické osoby, ale majú zamestnanci, ktorí sú v klasickom pracovnom pomere. Z tých 2 mil. 400-tisíc pracujúcich je tu asi 1 mil. 600, ak dobre, neviem, či sú to dobré čísla, pán Muňko to možno bude rozporovať, ale také číslo si ja pamätám posledne. Čiže je to drvivá masa týchto ľudí. A z pohľadu, z pohľadu veci sú to v podstate kľúčoví, kľúčoví hráči aj z toho hľadiska financovania systému odvodov, aj v oblasti sociálnych odvodov, aj v oblasti zdravotných odvodov. Čiže títo ľudia naozaj nemajú kde uhnúť. S jednou výnimkou, kam môžu uhnúť, je, sú tie biele a sivé miesta na mape pracovnej, na pracovného trhu na Slovensku, kde, kde ich vedia zamestnávatelia dotlačiť k tomu, že časť dostávajú oficiálne a časť dostávajú keš. To je jeden zo spôsobov.
A potom sú oveľa dramatickejšie spôsoby, ako sa tomu vyhnúť, a to sú už, čo som spomínal včera, to sú následky deformácie pracovného trhu, kde, kde na základe takej ilúzie, dojmu krátkeho, veľmi krátkodobého výnosu klasickí zamestnanci boli a niekedy aj nie sú vytláčaní do pozície živnostníkov, ja ich volám falošných živnostníkov, a tí ďalší sofistikovanejší ešte do podôb kapitalistov, vlastníkov, vlastníkov, to až znie, až smiešne, vlastníkov kapitálových obchodných spoločností, lebo spoločnosť s ručením obmedzením je z definície kapitálová obchodná spoločnosť, a v podstate sú to zamestnanci, alebo tak, jak naozaj hovorí Lojzo Hlina, nejaký Ďuro, Mišo, Jožo s kelňou, ale má teda k tomu eseročku, lebo je to zase daňovo-odvodovo nejak najvýhodnejšie. To sú majitelia jednoosobových eseročiek.
Takže toto sú, toto sú vlastne cesty, ako sa tomu vyhnúť.
Ak hovoríme a, bohužiaľ, doteraz sme len hovorili, a tu vám dám kľudne výčitku, že áno, aj pravica v minulosti hovorila o tom, že treba túto vec znížiť. No ale keď, keď sa pozrieme na, na stále slávnu a prítomnú, z pohľadu histórie daňovú reformu z roku 2004, tak tá mala cieľ fiškálnej neutrality. Tá v tejto oblasti nič neurobila. Z hľadiska základného prerozdelenia... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím, nediskutovať, nechajte pána ministra, nech sa vyjadrí v záverečnom slove, dobre? Jednoducho je to jeho právo. Prosím, dodržujte rokovací poriadok aj vy, pán poslanec Beblavý, dobre? Prosím, pán poslanec, naozaj zachovajte si svoj kľud a poriadok.
Pán minister, nech sa páči.
Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Môžem? Áno? Dobre. Ja som úplne pokojný. Zase opäť snaha vytiahnuť niekoho na bojisko, nemám to ja za potreby, pán poslanec Beblavý, verte mi, že nie, že sa tu cítim úplne komfortne. A neviem, či sa vy cítite komfortne, ale to už je váš problém osobný.
Takže táto reforma, ktorú som spomenul, bola z pohľadu verejných financií fiškálne neutrálna a jedna z vecí, na ktorú sa zabúda, je to, že sa znížili zásadne sadzby dane z príjmu fyzických aj právnických osôb. No len sa navýšili sadzby z dane priadnej hodnoty, hej. A keď tu niekto sa teraz dožaduje a celkom správne, že sa máme vrátiť a máme zdaňovať napríklad potraviny nižšou sadzbou dane DPH, tak sa treba trošku vrátiť dozadu, veľmi, veľmi dozadu, lebo tam sa niečo, niečo stalo a tiež niekto cez nejaký marketing niekomu niečo natlačil do hlavy. Ale z hľadiska, z hľadiska odvodov, a teraz idem k tomu, v čom máme spor aj možno s pánom poslancom Beblavým, tam k tomu zníženie nedošlo. Došlo k zásadnému zníženiu daňového zaťaženia kapitálu ako takého. Ale to je, uznajte, že je to legitímny proste ako, ako spor z pohľadu toho vysvetlenia, čo sa dialo, a dokonca už je to aj história, čiže máme právo a máme možnosť hovoriť a pracovať s časovými radmi údajov, ktoré máme za sebou, a snáď ich nebudeme spochybňovať, aj keď vykladať ich môžme rôzne.
Takže posledné roky sme sa sústredili len na to, že treba, áno, treba znížiť kľúčovo daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín. Nájdete na to desiatky odporúčaní. A Európska komisia nám roky posiela list v podobe toho, áno, jeden z problémov vášho trhu práce a vášho daňovo-odvodového mixu je vysoké daňové zaženie, tzv. tax badge alebo daňový klin, to znamená neférovosť, platia viac pomerne nízkopríjmoví ako strednopríjmoví, na ktorých sa niektorá časť politického spektra teraz chce nacucnúť, lebo to, lebo tam je voľný priestor. Jasné. Len ten problém daňového klinu je na tej dolnej časti.
A potom je problém na tej hornej časti, lebo existujú odvodové stropy, kolegovia. Odvodové stropy, proste 5-násobok a dosť a nad tie príjmy sa už proste neplatí, neplatí, odvody, neplatí ani viac, ani menej.
Že ak niekto hovorí o férovosti, o neférovosti, tu sa hovorí o neférovosti tohto návrhu, ktorý dáva, áno, dáva výhody, a ja vysvetlím prečo, výhody ľuďom s nízkymi príjmami, ľuďom s nízkou kvalifikáciu, ľuďom s nízkou schopnosťou sa zamestnať. A dokonca aj, niekedy ľuďom aj s nízku motiváciou sa zamestnať, pretože si zvykli na sivotu, černotu, na spôsob života, ktorý nie je asi dôstojný, ale jediný možný v týchto podmienkach a v ktorých tu boli.
Tak keď hovoríte o neférovosti tohto prístupu, no tak si dovolím pripomenúť, že stále tu to trpíme (kýchnutie v sále), zaplať pánboh, pravda, trpíme, trpíme na hornej časti proste ľudí, ktorí majú vyššie príjmy a neplatia vyššie odvody. A s tým vieme žiť?! Vieme s tým úplne v pohode žiť. No lebo keby sme do toho siahli, to je tiež jedna z mantier, no tak ako všetci odídu, všetci sa vysťahujú, budú pracovať v Čechách, v Maďarsku, na Ukrajine, to sú tie neuveriteľné a nekonečné mantry a porekadlá a preklínadlá, ktoré proste počujem.
Takže áno, je tu na stole jeden konkrétny návrh, nemusí byť dokonalý a on dokonalý z jedného hľadiska určite nie je, pretože nemáme dostatok peňazí, nemáme dostatok peňazí na to, aby sme to vytiahli na 600 – 700 eur, lebo to by stálo zásadne, zásadne viac. Ale to neznamená, že to takto musí skončiť. Dobre, ak príde ďalšia vláda a povie, že tento koncept úplne odmieta, tak určite ho nahradí nejakým iným systémom. Ak povie, že ho bude chcieť zlepšiť, alebo ho bude chcieť, tak jak hovoril pán poslanec Mihál, napríklad skloniť, aby to nebolo tak ostré, to vyklesávanie, tak dá do toho viac peňazí. Okrem toho zvyšovaním, zvyšovaním minimálnej mzdy sa prirodzene bude musieť reagovať takisto, tá odpočítateľná položka bude nejakým životom fungovať, lebo dneska fixovaná na úrovni 380 eur, nie je fixovaná na výšku minimálnej mzdy.
Takže, a to chcem ešte pripomenúť, že pôvodný návrh bol na úrovni do 500 eur, až v posledných týždňoch, dvoch týždňoch sme prišli s tým a práve s tým cieľom, na ktorý je tu poukazované, aby to nebolo tak prudké vyklesávanie, lebo vtedy to viac a viac motivuje k obchádzaniu. To znamená, ako keby môže sa naozaj stať, že časť zamestnávateľov bude tlačiť na to, aby znižovali umelo oficiálne mzdy. Preto sme sa rozhodli ísť späť z 500 na 570, ale podľa možnosti za podmienok, ktoré môžme zniesť. Včera som uvádzal, že preto je to v skrátenom legislatívnom konaní, pretože sme do poslednej chvíle vyčkávali, čo nám dovolia príjmy, čo nám dovolí makroekonomické prostredie na budúci rok, ktoré nie je isté. Tento návrh, ktorý tu je dnes na stole aj s parametrami, zaň sa vieme pri znalosti a vedomosti dnešného poznania veci postaviť z pohľadu toho, že to vieme ufinancovať bez toho, aby sme vážne ohrozili cieľ, tú trajektóriu vyrovnaného rozpočtu v roku 2017. S touto zodpovednosťou k tomuto sa prikláňame.
A snáď, a posledná, to je otázka filozofická, prečo len zamestnanci, hej, prečo nie živnostníci a prečo nie dohodári. A prečo v zdravotnom poistení, to som vysvetľoval včera, lebo je tam ročné zúčtovanie. Prečo nie tie ďalšie skupiny, to už je naozaj otázka, ktorá je daná aj politickou preferenciou, ale poviem na to aj ekonomické zdôvodnenie, aspoň z pohľadu môjho. Boli obdobia, keď sa preferovalo v tejto krajine živnostenské podnikanie. Bol to proste faschion, bolo to sexi, bolo to ináč aj z pohľadu štátu veľmi pohodlné, pretože tento typ ľudí naozaj, ak je to skutočná živnosť, sa stará viac o seba, hej, je menej, menšou záťažou pre štát ako taký. Ale, opakujem výsledok deformácií prostredia, sa nám stalo, že máme množstvo falošných živnostníkov, množstvo, množstvo falošných živnostníkov. A zvyšovať, môžte to nazývať nespravodlivým zvyšovaním minimálnych odvodov, alebo odvodnením dohodárov, čo sa udialo v roku 2012 legislatívne, a v pôvodných zámeroch ste to mali takisto, keď sa vrátime ku konceptu superhrubej mzdy, boli tu dlhé, dlhé debaty o tom, čo, ako sa tento problém má vyriešiť, pretože dohody sú, je to proste atavizmus, ktorý existuje len v česko-slovenskom priestore, nikde inde z tohto pohľadu rozlišovanie pracovného pomeru neexistuje. A slovenský trh práce ak niečím trpí, tak trpí problémom aj tým historických atavizmov, ktoré sú tu z minulosti, lebo nám chýba zvyk čiastkových pracovných úväzkov. Na to ináč trpí mladá rodina. Na Slovensku je naozaj veľký problém, aby žena, ktorá porodí dieťa a nechce, možno v rozpore s kresťanskými zvyklosťami, zostať šesť rokov doma s dieťaťom, ale chce sa čím skôr vrátiť do práce, chce prispievať do rodinného rozpočtu, ale chce hlavne, chce proste realizovať tiež samu seba, lebo tak chce pôsobiť moderná žena. Z tohto pohľadu slovenský trh práce neponúka ani vo verejnom sektore, ani v štátnom sektore veľký vejár možností na to, aby ste mohli na pár hodín pracovať. Ale máme tu dohodárov, ktorí sú samozrejme dôležití, podstatní, a ja chápem, že si ľudia prizarábajú, ale z tohto pohľadu sú rovnocenní z hľadiska prispievania do systému ako všetci ostatní.
Takže ja som to povedal na finančnom výbore, dlhé roky bolo to kyvadlo naklonené na jednu stranu, živnostníci a dohodári. Možno istým spôsobom nakláňame to kyvadlo na druhú stranu, kde sa snažíme najviac vyzdvihovať klasický pracovno-právny pomer, z ktorého vyplýva aj pracovno-právna ochrana, ale to je proste naše videnie sveta. Ja som, my sme ľavičiari z tohto pohľadu a to je proste jeden zo základných princípov hodnôt, ktoré my vidíme. A to je aj princíp, s ktorým k tomuto proste pristupujeme, a možno, a to tiež súhlasím, že v budúcnosti nastane rovnovážny stav. Na to, aby mohol nastať rovnovážny stav, musíte najskôr to kyvadlo dostať na druhú stranu a potom musíte mať dostatok prostriedkov na to, aby ste mohli uplatniť úplne tzv. flat, plošný prístup k všetkým. Na to, aby ste to mohli urobiť, sa musíme dožiť roku 2017 alebo ´18, ja teraz neviem, dúfam, že to bude rok ´17, ako to máme napísané v knižkách, to je vyrovnané hospodárenie. Keď dosiahneme cieľ vyrovnaného hospodárenia tejto krajiny, prvýkrát v histórii tejto krajiny, či to bude za nás, alebo za vás, ak ho dosiahneme, začneme produkovať prebytky rozpočtové a vtedy sa budeme môcť, a to mala byť veľmi produktívna debata rozprávať o tom, čo majú byť priority, lebo máme modernizačné nedostatky, máme množstvo oblastí vereného života, ktoré treba ďalej financovať. Ale jedna z priorít by mala byť samozrejme ozdravenie trhu práce, ktorý trpí štrukturálnou nezamestnanosťou, dlhodobou nezamestnanosťou a dnes aj veľkým vážnym problémom po šiestich rokoch krízy, nezamestnanosťou mladých.
A to sú podľa nás kľúčové oblasti, na ktoré sa treba zamerať. Ale aby sme vedeli ten najférovejší prístup k tomu uplatniť a zaplatiť, na to potrebujeme mať najprv vyvážený stav verejných financií a potom môžeme hovoriť o prioritách v rádovo stovkách miliónov eur, aby sme mohli urobiť plošné odpočítateľné položky, znížiť daňovo-odvodové zaťaženie na prácu ako také a neurobiť to len fiškálne neutrálne, to znamená, nielen tým spôsobom, že zase zaťažíme niekoho iného.
Len na to dnes nemáme priestor väčší ako 150 mil. eur a z nášho pohľadu, pohľadu videnia našich hodnôt a videnia našich kľúčových problémov, ktoré chceme riešiť, je dnes problém ľudí nízkopríjmových, ktorých chceme dostať do práce a chceme im umožniť pracovať.
Všetko z mojej strany, ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Trochu sa to dramaticky naklonilo k záveru, táto debata. Teraz myslím nie dramaticky vzhľadom na predrečníka, ktorý, by som povedal, pána kolegu Hlinu, nám odbehol do inej témy. Ja zvyknem hovoriť, a on pochopí ako katolík, že nesníma všetky hriechy sveta. A k tejto téme sa vyjadrím veľmi, veľmi, veľmi rád. Dramaticky z toho, že nám vypadli dvaja celkom významní rečníci, ktorí v tejto veci určite aj mali čo povedať.
Ja zareagujem veľmi krátko, ja už nebudem naťahovať túto debatu, lebo v koncentrovanej podobe to tu máme druhý deň. A z pohľadu toho, čo sme zažili teraz pri druhom čítaní, tak jednak chcem verejne prehlásiť, že naozaj od včerajšia do dnešných skorých ranných hodín sa pracovalo spolu na jednom z pozmeňovacích návrhoch, ktorý predniesol pán poslanec Mihál. To znamená, rezort zdravotníctva, s nejakým malým príspevkom z rezortu financií máme vzájomne odsúhlasený ten text, ktorý podľa nás vylepšuje, naozaj technicky vylepšuje návrh, návrh novely zákona.
Takže ako jeden z predkladateľov podporujem tento jeden pozmeňovací návrh pána poslanca Mihála a myslím si, že to takto má byť proste, bez toho, aby sme hľadeli na to, odkiaľ návrhy prichádzajú.
Z pohľadu toho, čo hovoril pán poslanec Beblavý, a tu by som sa chcel trochu pozastaviť. Ja chápem, že pán poslanec Beblavý nás vyťahuje na politické bojisko, lebo toto politické bojisko je, hej, to je úplne legitímna, legitímna snaha. Z pohľadu mňa, ktorý sa snaží, snaží počas výkonu svojej verejnej funkcie a dokonca musí sa viacej k veci stavať technokraticky ako politicky, aj vzhľadom na situáciu, v ktorej sa z hľadiska verejných financií a cieľov, ktoré máme dosiahnuť, vzhľadom na túto situáciu, kde sme, tak musím povedať, že ja musím len sa brániť, tento koncept pred jeho konceptom, z jedného pohľadu. Ja vôbec nerozporujem to, žeby malo sa znížiť minimálne odvodové alebo celkovo daňovo-odvodové zaťaženie pre pracujúcich, kľúčovo pre oblasť ľudí, ktorí sú zamestnaní na trvalý pracovný pomer. To znamená zamestnanecký pomer, lebo všetci dobre vieme, ak väčšina z nás prešla určite aj zamestnaneckým pomerom, a veľmi dobre vieme, že tam niet kde uhnúť. Tam naozaj niet kde uhnúť, pretože najvyššiu daňovú odvodovú povinnosť v tejto krajine nemá ani kapitál, nemá ani živnostník, v tomto sa budeme asi, asi sporiť, ale stále si myslím, že stále to tak je, nemajú právnické osoby, ale majú zamestnanci, ktorí sú v klasickom pracovnom pomere. Z tých 2 mil. 400-tisíc pracujúcich je tu asi 1 mil. 600, ak dobre, neviem, či sú to dobré čísla, pán Muňko to možno bude rozporovať, ale také číslo si ja pamätám posledne. Čiže je to drvivá masa týchto ľudí. A z pohľadu, z pohľadu veci sú to v podstate kľúčoví, kľúčoví hráči aj z toho hľadiska financovania systému odvodov, aj v oblasti sociálnych odvodov, aj v oblasti zdravotných odvodov. Čiže títo ľudia naozaj nemajú kde uhnúť. S jednou výnimkou, kam môžu uhnúť, je, sú tie biele a sivé miesta na mape pracovnej, na pracovného trhu na Slovensku, kde, kde ich vedia zamestnávatelia dotlačiť k tomu, že časť dostávajú oficiálne a časť dostávajú keš. To je jeden zo spôsobov.
A potom sú oveľa dramatickejšie spôsoby, ako sa tomu vyhnúť, a to sú už, čo som spomínal včera, to sú následky deformácie pracovného trhu, kde, kde na základe takej ilúzie, dojmu krátkeho, veľmi krátkodobého výnosu klasickí zamestnanci boli a niekedy aj nie sú vytláčaní do pozície živnostníkov, ja ich volám falošných živnostníkov, a tí ďalší sofistikovanejší ešte do podôb kapitalistov, vlastníkov, vlastníkov, to až znie, až smiešne, vlastníkov kapitálových obchodných spoločností, lebo spoločnosť s ručením obmedzením je z definície kapitálová obchodná spoločnosť, a v podstate sú to zamestnanci, alebo tak, jak naozaj hovorí Lojzo Hlina, nejaký Ďuro, Mišo, Jožo s kelňou, ale má teda k tomu eseročku, lebo je to zase daňovo-odvodovo nejak najvýhodnejšie. To sú majitelia jednoosobových eseročiek.
Takže toto sú, toto sú vlastne cesty, ako sa tomu vyhnúť.
Ak hovoríme a, bohužiaľ, doteraz sme len hovorili, a tu vám dám kľudne výčitku, že áno, aj pravica v minulosti hovorila o tom, že treba túto vec znížiť. No ale keď, keď sa pozrieme na, na stále slávnu a prítomnú, z pohľadu histórie daňovú reformu z roku 2004, tak tá mala cieľ fiškálnej neutrality. Tá v tejto oblasti nič neurobila. Z hľadiska základného prerozdelenia... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím, nediskutovať, nechajte pána ministra, nech sa vyjadrí v záverečnom slove, dobre? Jednoducho je to jeho právo. Prosím, dodržujte rokovací poriadok aj vy, pán poslanec Beblavý, dobre? Prosím, pán poslanec, naozaj zachovajte si svoj kľud a poriadok.
Pán minister, nech sa páči.
Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Môžem? Áno? Dobre. Ja som úplne pokojný. Zase opäť snaha vytiahnuť niekoho na bojisko, nemám to ja za potreby, pán poslanec Beblavý, verte mi, že nie, že sa tu cítim úplne komfortne. A neviem, či sa vy cítite komfortne, ale to už je váš problém osobný.
Takže táto reforma, ktorú som spomenul, bola z pohľadu verejných financií fiškálne neutrálna a jedna z vecí, na ktorú sa zabúda, je to, že sa znížili zásadne sadzby dane z príjmu fyzických aj právnických osôb. No len sa navýšili sadzby z dane priadnej hodnoty, hej. A keď tu niekto sa teraz dožaduje a celkom správne, že sa máme vrátiť a máme zdaňovať napríklad potraviny nižšou sadzbou dane DPH, tak sa treba trošku vrátiť dozadu, veľmi, veľmi dozadu, lebo tam sa niečo, niečo stalo a tiež niekto cez nejaký marketing niekomu niečo natlačil do hlavy. Ale z hľadiska, z hľadiska odvodov, a teraz idem k tomu, v čom máme spor aj možno s pánom poslancom Beblavým, tam k tomu zníženie nedošlo. Došlo k zásadnému zníženiu daňového zaťaženia kapitálu ako takého. Ale to je, uznajte, že je to legitímny proste ako, ako spor z pohľadu toho vysvetlenia, čo sa dialo, a dokonca už je to aj história, čiže máme právo a máme možnosť hovoriť a pracovať s časovými radmi údajov, ktoré máme za sebou, a snáď ich nebudeme spochybňovať, aj keď vykladať ich môžme rôzne.
Takže posledné roky sme sa sústredili len na to, že treba, áno, treba znížiť kľúčovo daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín. Nájdete na to desiatky odporúčaní. A Európska komisia nám roky posiela list v podobe toho, áno, jeden z problémov vášho trhu práce a vášho daňovo-odvodového mixu je vysoké daňové zaženie, tzv. tax badge alebo daňový klin, to znamená neférovosť, platia viac pomerne nízkopríjmoví ako strednopríjmoví, na ktorých sa niektorá časť politického spektra teraz chce nacucnúť, lebo to, lebo tam je voľný priestor. Jasné. Len ten problém daňového klinu je na tej dolnej časti.
A potom je problém na tej hornej časti, lebo existujú odvodové stropy, kolegovia. Odvodové stropy, proste 5-násobok a dosť a nad tie príjmy sa už proste neplatí, neplatí, odvody, neplatí ani viac, ani menej.
Že ak niekto hovorí o férovosti, o neférovosti, tu sa hovorí o neférovosti tohto návrhu, ktorý dáva, áno, dáva výhody, a ja vysvetlím prečo, výhody ľuďom s nízkymi príjmami, ľuďom s nízkou kvalifikáciu, ľuďom s nízkou schopnosťou sa zamestnať. A dokonca aj, niekedy ľuďom aj s nízku motiváciou sa zamestnať, pretože si zvykli na sivotu, černotu, na spôsob života, ktorý nie je asi dôstojný, ale jediný možný v týchto podmienkach a v ktorých tu boli.
Tak keď hovoríte o neférovosti tohto prístupu, no tak si dovolím pripomenúť, že stále tu to trpíme (kýchnutie v sále), zaplať pánboh, pravda, trpíme, trpíme na hornej časti proste ľudí, ktorí majú vyššie príjmy a neplatia vyššie odvody. A s tým vieme žiť?! Vieme s tým úplne v pohode žiť. No lebo keby sme do toho siahli, to je tiež jedna z mantier, no tak ako všetci odídu, všetci sa vysťahujú, budú pracovať v Čechách, v Maďarsku, na Ukrajine, to sú tie neuveriteľné a nekonečné mantry a porekadlá a preklínadlá, ktoré proste počujem.
Takže áno, je tu na stole jeden konkrétny návrh, nemusí byť dokonalý a on dokonalý z jedného hľadiska určite nie je, pretože nemáme dostatok peňazí, nemáme dostatok peňazí na to, aby sme to vytiahli na 600 – 700 eur, lebo to by stálo zásadne, zásadne viac. Ale to neznamená, že to takto musí skončiť. Dobre, ak príde ďalšia vláda a povie, že tento koncept úplne odmieta, tak určite ho nahradí nejakým iným systémom. Ak povie, že ho bude chcieť zlepšiť, alebo ho bude chcieť, tak jak hovoril pán poslanec Mihál, napríklad skloniť, aby to nebolo tak ostré, to vyklesávanie, tak dá do toho viac peňazí. Okrem toho zvyšovaním, zvyšovaním minimálnej mzdy sa prirodzene bude musieť reagovať takisto, tá odpočítateľná položka bude nejakým životom fungovať, lebo dneska fixovaná na úrovni 380 eur, nie je fixovaná na výšku minimálnej mzdy.
Takže, a to chcem ešte pripomenúť, že pôvodný návrh bol na úrovni do 500 eur, až v posledných týždňoch, dvoch týždňoch sme prišli s tým a práve s tým cieľom, na ktorý je tu poukazované, aby to nebolo tak prudké vyklesávanie, lebo vtedy to viac a viac motivuje k obchádzaniu. To znamená, ako keby môže sa naozaj stať, že časť zamestnávateľov bude tlačiť na to, aby znižovali umelo oficiálne mzdy. Preto sme sa rozhodli ísť späť z 500 na 570, ale podľa možnosti za podmienok, ktoré môžme zniesť. Včera som uvádzal, že preto je to v skrátenom legislatívnom konaní, pretože sme do poslednej chvíle vyčkávali, čo nám dovolia príjmy, čo nám dovolí makroekonomické prostredie na budúci rok, ktoré nie je isté. Tento návrh, ktorý tu je dnes na stole aj s parametrami, zaň sa vieme pri znalosti a vedomosti dnešného poznania veci postaviť z pohľadu toho, že to vieme ufinancovať bez toho, aby sme vážne ohrozili cieľ, tú trajektóriu vyrovnaného rozpočtu v roku 2017. S touto zodpovednosťou k tomuto sa prikláňame.
A snáď, a posledná, to je otázka filozofická, prečo len zamestnanci, hej, prečo nie živnostníci a prečo nie dohodári. A prečo v zdravotnom poistení, to som vysvetľoval včera, lebo je tam ročné zúčtovanie. Prečo nie tie ďalšie skupiny, to už je naozaj otázka, ktorá je daná aj politickou preferenciou, ale poviem na to aj ekonomické zdôvodnenie, aspoň z pohľadu môjho. Boli obdobia, keď sa preferovalo v tejto krajine živnostenské podnikanie. Bol to proste faschion, bolo to sexi, bolo to ináč aj z pohľadu štátu veľmi pohodlné, pretože tento typ ľudí naozaj, ak je to skutočná živnosť, sa stará viac o seba, hej, je menej, menšou záťažou pre štát ako taký. Ale, opakujem výsledok deformácií prostredia, sa nám stalo, že máme množstvo falošných živnostníkov, množstvo, množstvo falošných živnostníkov. A zvyšovať, môžte to nazývať nespravodlivým zvyšovaním minimálnych odvodov, alebo odvodnením dohodárov, čo sa udialo v roku 2012 legislatívne, a v pôvodných zámeroch ste to mali takisto, keď sa vrátime ku konceptu superhrubej mzdy, boli tu dlhé, dlhé debaty o tom, čo, ako sa tento problém má vyriešiť, pretože dohody sú, je to proste atavizmus, ktorý existuje len v česko-slovenskom priestore, nikde inde z tohto pohľadu rozlišovanie pracovného pomeru neexistuje. A slovenský trh práce ak niečím trpí, tak trpí problémom aj tým historických atavizmov, ktoré sú tu z minulosti, lebo nám chýba zvyk čiastkových pracovných úväzkov. Na to ináč trpí mladá rodina. Na Slovensku je naozaj veľký problém, aby žena, ktorá porodí dieťa a nechce, možno v rozpore s kresťanskými zvyklosťami, zostať šesť rokov doma s dieťaťom, ale chce sa čím skôr vrátiť do práce, chce prispievať do rodinného rozpočtu, ale chce hlavne, chce proste realizovať tiež samu seba, lebo tak chce pôsobiť moderná žena. Z tohto pohľadu slovenský trh práce neponúka ani vo verejnom sektore, ani v štátnom sektore veľký vejár možností na to, aby ste mohli na pár hodín pracovať. Ale máme tu dohodárov, ktorí sú samozrejme dôležití, podstatní, a ja chápem, že si ľudia prizarábajú, ale z tohto pohľadu sú rovnocenní z hľadiska prispievania do systému ako všetci ostatní.
Takže ja som to povedal na finančnom výbore, dlhé roky bolo to kyvadlo naklonené na jednu stranu, živnostníci a dohodári. Možno istým spôsobom nakláňame to kyvadlo na druhú stranu, kde sa snažíme najviac vyzdvihovať klasický pracovno-právny pomer, z ktorého vyplýva aj pracovno-právna ochrana, ale to je proste naše videnie sveta. Ja som, my sme ľavičiari z tohto pohľadu a to je proste jeden zo základných princípov hodnôt, ktoré my vidíme. A to je aj princíp, s ktorým k tomuto proste pristupujeme, a možno, a to tiež súhlasím, že v budúcnosti nastane rovnovážny stav. Na to, aby mohol nastať rovnovážny stav, musíte najskôr to kyvadlo dostať na druhú stranu a potom musíte mať dostatok prostriedkov na to, aby ste mohli uplatniť úplne tzv. flat, plošný prístup k všetkým. Na to, aby ste to mohli urobiť, sa musíme dožiť roku 2017 alebo ´18, ja teraz neviem, dúfam, že to bude rok ´17, ako to máme napísané v knižkách, to je vyrovnané hospodárenie. Keď dosiahneme cieľ vyrovnaného hospodárenia tejto krajiny, prvýkrát v histórii tejto krajiny, či to bude za nás, alebo za vás, ak ho dosiahneme, začneme produkovať prebytky rozpočtové a vtedy sa budeme môcť, a to mala byť veľmi produktívna debata rozprávať o tom, čo majú byť priority, lebo máme modernizačné nedostatky, máme množstvo oblastí vereného života, ktoré treba ďalej financovať. Ale jedna z priorít by mala byť samozrejme ozdravenie trhu práce, ktorý trpí štrukturálnou nezamestnanosťou, dlhodobou nezamestnanosťou a dnes aj veľkým vážnym problémom po šiestich rokoch krízy, nezamestnanosťou mladých.
A to sú podľa nás kľúčové oblasti, na ktoré sa treba zamerať. Ale aby sme vedeli ten najférovejší prístup k tomu uplatniť a zaplatiť, na to potrebujeme mať najprv vyvážený stav verejných financií a potom môžeme hovoriť o prioritách v rádovo stovkách miliónov eur, aby sme mohli urobiť plošné odpočítateľné položky, znížiť daňovo-odvodové zaťaženie na prácu ako také a neurobiť to len fiškálne neutrálne, to znamená, nielen tým spôsobom, že zase zaťažíme niekoho iného.
Len na to dnes nemáme priestor väčší ako 150 mil. eur a z nášho pohľadu, pohľadu videnia našich hodnôt a videnia našich kľúčových problémov, ktoré chceme riešiť, je dnes problém ľudí nízkopríjmových, ktorých chceme dostať do práce a chceme im umožniť pracovať.
Všetko z mojej strany, ďakujem.
Autorizovaný
18:04
Vystúpenie 18:04
Pavol GogaNa tajné hlasovanie o návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda...
Na tajné hlasovanie o návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na tajnom hlasovaní bolo prítomných 127 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Zo 125 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu vlády na vymenovanie Jozefa Makúcha za guvernéra Národnej banky Slovenska hlasovalo za 105 poslancov, proti 5 poslanci, zdržalo sa hlasovania 15 poslancov.
Na schválenie návrhu vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Jozefa Makúcha za guvernéra Národnej banky Slovenska. Overovatelia má zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska, ktoré sa konalo 27. novembra 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na tajnom hlasovaní bolo prítomných 127 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Zo 125 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu vlády na vymenovanie Jozefa Makúcha za guvernéra Národnej banky Slovenska hlasovalo za 105 poslancov, proti 5 poslanci, zdržalo sa hlasovania 15 poslancov.
Na schválenie návrhu vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Jozefa Makúcha za guvernéra Národnej banky Slovenska. Overovatelia má zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som.
Autorizovaný
18:06
Vystúpenie 18:06
Pavol GogaNa tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania...
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 21 neplatných a 106 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné, že:
Igor Boháč, hlasovalo za 3, proti 50, zdržalo sa hlasovania 53,
Štefan Bučko, hlasovalo za 30, hlasovalo proti 45, zdržalo sa hlasovania 31,
Ingrid Fašiangová, hlasovalo za 84, proti 5, zdržali sa 17,
Štefan Fejko, hlasovali za 1, proti 52, zdržali sa hlasovania 53,
Angela Hefty, hlasovalo za 13, proti 50, zdržalo sa hlasovania 43,
Peter Kolenič, hlasovalo za 69, proti hlasovali 7, zdržalo sa hlasovania 30,
Martin Križan, hlasovalo za 1, proti 50, zdržalo sa hlasovania 55,
Rastislav Lehotský, 0 hlasovalo za, proti 52, zdržali sa hlasovania 54,
Matúš Oľha, hlasovalo za 1, hlasovalo proti 52, zdržalo sa hlasovania 53,
Gabriela Rothmayerová, hlasovalo za 72, proti 10, zdržalo sa hlasovania 24,
Mária Tóthová-Šimčáková, hlasovalo za 1, hlasovalo proti 49, zdržalo sa hlasovania 56.
Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolení: Ingrid Fašiangová, Gabriela Rothmayerová, Peter Kolenič; zároveň Ingrid Fašiangová a Gabriela Rothmayerová na funkčné obdobie od 17. decembra 2014, Peter Kolenič na funkčné obdobie od 14. januára 2015.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončil som.
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Dovoľte, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 27. novembra 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 21 neplatných a 106 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné, že:
Igor Boháč, hlasovalo za 3, proti 50, zdržalo sa hlasovania 53,
Štefan Bučko, hlasovalo za 30, hlasovalo proti 45, zdržalo sa hlasovania 31,
Ingrid Fašiangová, hlasovalo za 84, proti 5, zdržali sa 17,
Štefan Fejko, hlasovali za 1, proti 52, zdržali sa hlasovania 53,
Angela Hefty, hlasovalo za 13, proti 50, zdržalo sa hlasovania 43,
Peter Kolenič, hlasovalo za 69, proti hlasovali 7, zdržalo sa hlasovania 30,
Martin Križan, hlasovalo za 1, proti 50, zdržalo sa hlasovania 55,
Rastislav Lehotský, 0 hlasovalo za, proti 52, zdržali sa hlasovania 54,
Matúš Oľha, hlasovalo za 1, hlasovalo proti 52, zdržalo sa hlasovania 53,
Gabriela Rothmayerová, hlasovalo za 72, proti 10, zdržalo sa hlasovania 24,
Mária Tóthová-Šimčáková, hlasovalo za 1, hlasovalo proti 49, zdržalo sa hlasovania 56.
Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolení: Ingrid Fašiangová, Gabriela Rothmayerová, Peter Kolenič; zároveň Ingrid Fašiangová a Gabriela Rothmayerová na funkčné obdobie od 17. decembra 2014, Peter Kolenič na funkčné obdobie od 14. januára 2015.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončil som.
Autorizovaný
18:10
Uvádzajúci uvádza bod 18:10
Tomáš BorecTento zákon predkladám za účelom, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali iba právnické osoby s prehľadnou a najmä vysledovateľnou vlastníckou štruktúrou, čím sa znemožní takzvaným...
Tento zákon predkladám za účelom, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali iba právnické osoby s prehľadnou a najmä vysledovateľnou vlastníckou štruktúrou, čím sa znemožní takzvaným schránkovým firmám získavať zákazky z verejných zdrojov. Uvedený účel sa dosiahne sprísnením zákona, a to konkrétne vymedzením ďalších podmienok účasti na verejnom obstarávaní týkajúcich sa majetkového postavenia uchádzačov alebo záujemcov, pričom podľa predloženého vládneho návrhu zákona bude musieť právnická osoba, ktorá bude mať záujem na získaní zákazky z verejných zdrojov, preukázať svoje vlastnícke vzťahy, a to až po úroveň fyzických osôb.
Prijatím navrhovaných zmien sa docieli účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát, ako správca prerozdeľuje príjemcom zákazok z verejných zdrojov. Štátu aj občanom budú známe osoby, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami.
Vládny návrh zákona neumožní zúčastniť sa verejného obstarávania právnickej osobe, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť, alebo právnické osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť, fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať. Taktiež verejného obstarávania sa nebudú môcť zúčastniť právnické osoby, v ktorých majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári vymenovaní v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Kvalifikovanou účasťou sa rozumie priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje minimálne 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach právnickej osoby alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.
Boj proti takzvaným schránkovým firmám však vláda Slovenskej republiky nezačína týmto predloženým vládnym návrhom zákona. Rozsiahlou novelou zákona o verejnom obstarávaní z roku 2013 sa zaviedla možnosť a pri nadlimitných zákazkách povinnosť pre uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, predložiť zoznam všetkých svojich spoločníkov a známych akcionárov. Avšak predložený vládny návrh zákona tieto podmienky sprísňuje a z tohto dôvodu spomínané ustanovenie vypúšťa.
Vážené pani poslankyne, poslanci, dovolím si vás požiadať, aby Národná rada podporila uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Ďakujem veľmi pekne.
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, predkladám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento zákon predkladám za účelom, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali iba právnické osoby s prehľadnou a najmä vysledovateľnou vlastníckou štruktúrou, čím sa znemožní takzvaným schránkovým firmám získavať zákazky z verejných zdrojov. Uvedený účel sa dosiahne sprísnením zákona, a to konkrétne vymedzením ďalších podmienok účasti na verejnom obstarávaní týkajúcich sa majetkového postavenia uchádzačov alebo záujemcov, pričom podľa predloženého vládneho návrhu zákona bude musieť právnická osoba, ktorá bude mať záujem na získaní zákazky z verejných zdrojov, preukázať svoje vlastnícke vzťahy, a to až po úroveň fyzických osôb.
Prijatím navrhovaných zmien sa docieli účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát, ako správca prerozdeľuje príjemcom zákazok z verejných zdrojov. Štátu aj občanom budú známe osoby, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami.
Vládny návrh zákona neumožní zúčastniť sa verejného obstarávania právnickej osobe, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť, alebo právnické osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť, fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať. Taktiež verejného obstarávania sa nebudú môcť zúčastniť právnické osoby, v ktorých majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári vymenovaní v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Kvalifikovanou účasťou sa rozumie priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje minimálne 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach právnickej osoby alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.
Boj proti takzvaným schránkovým firmám však vláda Slovenskej republiky nezačína týmto predloženým vládnym návrhom zákona. Rozsiahlou novelou zákona o verejnom obstarávaní z roku 2013 sa zaviedla možnosť a pri nadlimitných zákazkách povinnosť pre uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, predložiť zoznam všetkých svojich spoločníkov a známych akcionárov. Avšak predložený vládny návrh zákona tieto podmienky sprísňuje a z tohto dôvodu spomínané ustanovenie vypúšťa.
Vážené pani poslankyne, poslanci, dovolím si vás požiadať, aby Národná rada podporila uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
18:13
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:13
Michal BagačkaNárodná rada uznesením č. 1423 z 26. novembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 539 z 26. novembra 2014, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 384 z 26. novembra 2014 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 211 z 26. novembra 2014.
Spoločná správa obsahuje tri pozmeňujúce doplňujúce návrhy. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. tlač 1317, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 385 z 27. novembra 2014. Týmto uznesením výbor ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.11.2014 o 18:13 hod.
Mgr.
Michal Bagačka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1317, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/96 v rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1423 z 26. novembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 539 z 26. novembra 2014, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 384 z 26. novembra 2014 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 211 z 26. novembra 2014.
Spoločná správa obsahuje tri pozmeňujúce doplňujúce návrhy. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. tlač 1317, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 385 z 27. novembra 2014. Týmto uznesením výbor ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný