44. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mihál, ja sa dotknem dvoch bodov, ktoré ste rozoberali. Začnem tým dočasným pridelením zamestnanca. Ja osobne si myslím, že je veľmi dobré, že robíme túto zmenu, ktorú robíme. Vy ste asi nikdy v živote nedržali v ruke zmluvu zamestnanca, ktorý pracuje, ktorý je zamestnaný agentúrou a robí u dočasného zamestnávateľa. Títo ľudia skutočne pracovali, už sme to výrazne zlepšili v minulom období a je dobré, že v tom pokračujeme, ale chcem povedať, že v minulosti, keď to začínalo, tak si dovolím povedať, že pracovali ako námezdní otroci. Takže neviem, čo je na tom zlé, keď aj ten užívateľský zamestnávateľ bude zabezpečovať aspoň tú mzdu za rovnakých podmienok, nielen pracovné podmienky.
A ďalej, čo sa týka minimálnej mzdy. Vy ste to tu prezentovali, trošku vás poopravím, vy ste hovorili, že máme na Slovensku šesť stupňov minimálnej mzdy. Nie je to, máme iba jednu minimálnu mzdu. Sú to minimálne mzdové nároky, ktoré ste správne tie koeficienty tuná hovorili. Minimálna mzda, veľmi dobre viete, je len jedna na základe dohody sociálnych partnerov a následne vyhlásená nariadením vlády a minimálne mzdové nároky sú riešené v Zákonníku práce v § 120, ktorý nám tu chcete vypustiť.
A rovnako nadviažem na to, čo hovorila kolegyňa Vaľová, čo namáhavosť, zložitosť, zodpovednosť práce, tieto kategórie vám nič nehovoria? Veď nemôže predsa človek, ktorý vykonáva vysoko kvalifikovanú, ozaj zodpovednú prácu, mať rovnakú minimálnu mzdu, pretože v realite sa často stáva, že de jure má človek minimálnu mzdu, de facto má podstatne vyššiu a postavíte sa potom týmto ľuďom, keď budú v dôchodkovom veku, keď dokonca pre tých vysoko kvalifikovaných chcete dať iba jednu sadzbu? Postavíte sa potom pred nich?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa dotknem toho, toho posledného vášho návrhu. Ja rozumiem pohnútke, rozumiem aj podstate toho návrhu, ktorý ste dali, len si myslím a možnože by sme mali porozmýšľať o nejakej inej forme takejto pomoci v takejto udalosti, ktorá sa môže stať hociktorému zamestnancovi. Môže sa to predsa dať také nečakané do kolektívnej zmluvy a môže sa na tom podieľať aj zamestnávateľ nejakým spôsobom, keď sa to stane, lebo, to ma len tak napadlo, že dobre, ja sa vzdám pre vás časti mojej dovolenky, lebo sa vám niečo prihodilo, tak ako vy hovoríte, je to fajn, ale o pár mesiacov sa to môže mne stať. Môže sa to stať ďalšiemu a čo potom? Bude to reťazová reakcia. Preto hovorím, že chápem pohnútku, aj návrh, len si myslím, že by sme mali možno porozmýšľať aj o inej forme, ako to urobiť, lebo toto sa môže stať a čo potom? Mne zomrel pred dvomi mesiacmi brat, mladší. Nečakane. A čo, keď sa to stane aj tomu, kto tomu môjmu synovcovi dal voľno, dovolenku? Stane sa niečo, úraz, dopravná, a čo potom? Bude reťazová reakcia. Skúsme nad tým porozmýšľať, hľadať niečo iné, lebo toto sa mi nejaví ako také najideálnejšie riešenie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Mihál, ja málokedy reagujem na vaše vystúpenia, to však neznamená, že ich nemám rád, naopak, oceňujem ich konštruktívnosť a zrozumiteľnosť a myslím si, že naozaj patríte k tým poslancom, ktorí si vykonávajú, najmä v tej téme, kde ste doma, svoju poslaneckú prácu príkladne. Chcem zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, kde ste navrhli akcentovať ľudskú spolupatričnosť pri možnosti podieľať sa na rôznych osudoch, ktoré život prináša svojim, našim kolegom tým, že sa vieme, alebo že by sme sa mohli vzdať časti dovolenky v ich prospech. Veľmi sa mi to páči. Ste mi pripomenuli jedno z učení, aj keď ja ho nevyznávam, ale trocha ho poznám, budhizmu, ktoré hovorí o tom, že veľkosť človeka môžeme merať najmä tým, čoho sa dokážeme zrieknuť. A vy vlastne svojím návrhom v oblasti, kde sa to veľmi nepredpokladá, ukazujete veľmi peknú možnosť a ja verím, že realizovateľnú, ako môžu ľudia prejaviť svoju ľudskosť a spolupatričnosť a to je presne to, čo potrebujeme, samozrejme, nielen v tejto oblasti, kde je to teda viac-menej ako očakávané, ale vôbec v našich životoch a preto si myslím, že tento návrh neprijať a prípadne ho, tak ako aj môj predrečník hovoril, nejakým spôsobom ešte neupraviť, by bolo niečo, čo sami svojim svedomiam by sme asi vysvetľovali ťažko. Takže veľmi pekne ďakujem. Milo ma to prekvapilo a považujem to za veľmi, veľmi dobrý návrh, ktorý útočí, v tom dobrom slova zmysle, na to najlepšie, čo v nás v každom je a čo občas treba prebudiť. A vy ste to teraz aj týmto návrhom urobili. Fajn, vďaka.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Mihál, ja sa dotknem dvoch vecí, ktoré ste spomínali vo svojom prejave, a to odstránenie problému zmluvy na dobu určitú pre učiteľov, ktorým sa vlastne odstráni tento problém, kedy učitelia boli de facto dva mesiace nezamestnaní, čo si myslím, že nie, nebolo dobré, takže vítam to aj ja, tento krok a je výborné, že bol zapracovaný do spoločnej správy. Takže je veľmi pravdepodobné, že bude schválený, že prejde. Takže je to výborná vec, nakoľko som sa s týmto problémom, nie ja teda osobne, ale od mojich kolegov stretával. Takže vítam tento pozitívny krok.
No a druhý, o ktorom ste hovorili práve, a ja som vám ho aj podporil, ten pozmeňovák, je darovanie, alebo teda možnosť darovania dovolenky inému kolegovi. Ľudia nečerpajú dovolenku z viacerých dôvodov. Nemajú na to čas, nemajú si to kedy, nedá im to zamestnávateľ, potom to doháňajú a v prípade, že sa im nahromadí, tak sú možnosti, ako si túto dovolenku buď dať preplatiť, ak sú také možnosti. Pokiaľ nie, tak v podstate im prechádza do ďalšieho roku, prípadne im prepadne. Ale v takomto prípade je to výborné riešenie.
Ako kolega Jasaň hovoril, že to nie je dobré riešenie, že hľadajme inú možnosť. No a čo robili doteraz? Čo robili doteraz, keď nenašli inú možnosť? Toto je prvá lastovička, ktorá je už vyskúšaná v praxi a overená a dokonca pozitívne prezentovaná, keď kolegovia vo Francúzsku zachránili svojho kolegu, aby mohol byť pri svojej chorej manželke. Neviem, aký ešte pozitívnejší príklad, reálny príklad zo života, by sme ešte mohli predložiť, aby to pochopili konečne aj kolegovia z vládnej strany, ktorí s takýmto riešením, žiaľ, doteraz neprišli. Takže ja tento návrh vítam a možno to docvakne, možno to naozaj docvakne niektorým, že sa postavia za tento predložený návrh a takisto aj ho veľmi podporujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Mihál, ďakujem veľmi pekne, že ste ma v pléne upozornili na pozitívnu zmenu, ktorá sa dostala do spoločnej správy k návrhu zákona Zákonníka práce, nakoľko my sme sa len o tejto téme, o tejto problematike rozprávali a ja som tiež upozornila na to, že je veľmi nedobré, keď učiteľ počas prázdnin sa musí zaregistrovať na úrade práce ako nezamestnaný.
Pokiaľ ide o vašu argumentáciu k predloženému návrhu zákona k ADZ-kám, tak plne súhlasím s vašou argumentáciou pri ručeniach. Tam ste analogicky uviedli príklad, ako sa napríklad ručí pri platení DPH. Tiež s tým nesúhlasím. Rovnako mám problém s tým aj pri tomto návrhu zákona, avšak na druhej strane musím povedať to, že vítam aj krok ministerstva v tom smere, že chce sprísniť podmienky pre podnikanie naozaj špekulatívne podnikajúcich ADZ-iek.
A tretia vec, ku ktorej by som sa ešte chcela vyjadriť, je ten váš pozmeňujúci návrh. Iste so mnou súhlasíte, že dovolenka by mala byť určená výsostne a prednostne na regeneráciu organizmu pre pracujúcich ľudí. A myslím si, že ste spomínali, že pri nároku na 40 dní dovolenky, tak z toho možno darovať maximálne päť dní, ak som (reakcia z pléna), ak som vás dobre počúvala. V návrhu deklarujete, že ide o darovanie, to znamená, že obe splatné poskytnutie určitého benefitu, teda pracovného voľna. Citovali ste tu naozaj veľmi, alebo upozornili ste na veľmi pekné ľudské gestá, na solidaritu a pomoc, keď to človek potrebuje, ja to určite vítam, len mám tiež obavu, aby sa možno nezačali, nezačalo nejak kupčiť, poviem to škaredo,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Jozef, ďakujem veľmi pekne za prednesenie toho pozmeňováku, keďže hrozilo, že by som dneska nestihol prísť na rokovanie. Bol som na jednej konferencii, ale som rád, že už je na stole. Možno aj k tým výtkam, ktoré zazneli teraz, taký sumár. Sú tam tri poistky proti zneužitiu a proti porušeniu európskeho práva. Tá prvá je presne tá, že tie štyri týždne tam musia byť zachované. To znamená, definícia dovolenky ako takej, ktorá má slúžiť na regeneráciu, je práve zakrytá tým, čo nám káže európska smernica a to sú tie povinné štyri týždne dovolenky.
Je tam takisto poistka proti príliš veľkému rozdielu vo vyplatených príjmoch toho, kto sa vzdáva dovolenky a toho, v koho prospech sa vzdáva. To znamená, ak by tam bolo, dajme tomu, že človek so zárobkom 600 euro sa vzdáva v prospech vrcholového manažéra, ktorý má dvetisíc alebo 2 500 euro, tak to môže stopnúť, môže stopnúť zamestnávateľ a môže to nahradiť inou, iným spôsobom podpory a ja súhlasím aj s tým, že možno by sme mali nachádzať nejaké riešenie, ktoré by išlo nad rámec toho možného čerpateľného "poolu" dovoleniek v danej firme, ale práve ten dopravný podnik nám ukázal, že tá obrovská masa zamestnancov to dokázala svojpomocne vyriešiť. A ja súhlasím, že dobre, nachádzajme aj iné spôsoby, ale myslím si, že oni sa vzájomne nevylučujú a ak dokážeme vnútornou solidaritou tých zamestnancov zabezpečiť, že prispejú k zlepšeniu situácie jedného z nich, tak kým tie iné nástroje nemáme, tak som za to, aby sme im poskytli aspoň tento a ak uvidíme, že to nestačí, tak potom hľadajme iné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegyniam, kolegom za faktické poznámky, ktoré posunuli túto debatu určitým spôsobom ďalej. Ďakujem úprimne. K pani kolegyni Vaľovej, pani kolegyni Nachtmannovej, chcem ich upozorniť, aby si ešte raz, ak tak neurobili, prečítali dôvodovú správu ministra zdravotníctva k vládnej novele zákona o zdravotnom poistení, kde sa skrátené legislatívne konanie obhajuje tým, že by mohlo dôjsť k vážnym hospodárskym škodám. Čiže ten § 120, ak zostane zachovaný, môže spôsobiť škody. Ako nemusíme sa baviť o nejakej matematike, koľko zamestnancov sa prepustí a prečo, ale nejakí zamestnanci prepustení určite budú. A to je škoda. Možno nie veľká pre niekoho, možno pre niekoho malá. Pre mňa to je veľká škoda, ak ľudia prídu o zamestnanie. A preto navrhujem/me, navrhujeme vypustenie § 120, ak sa neprijalo žiadne iné riešenie, napríklad odpustenie odvodov aj ďalším zamestnancom. A to sa, bohužiaľ, neprijalo.
Pokiaľ ide o to venovanie dovolenky, opakovanie je matka múdrosti a preto ešte raz chcem aj ja po kolegovi Martinovi Poliačikovi zdôrazniť, že zamestnanec môže venovať len tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne, čiže každý zamestnanec musí čerpať tie svoje týždne, štyri týždne na regeneráciu, že ten účel dovolenky zostane zachovaný. A po druhé, k nejakým špekuláciám, tak ako ste, pán kolega Jasaň, hovorili, že mohlo by dôjsť k nejakému reťazeniu, podobne pani kolegyňa Pfundtner, tam je poistka v tom zmysle, že zamestnávateľ to predsa môže stopnúť, keby za tým cítil nejaké povedzme špekulácie, alebo zneužívanie takéhoto inštitútu. A tak ako Martin Poliačik povedal, ak máte ďalšie dobré riešenia, dajte ich, ale toto nám, prosím vás, tiež, nám, toto podporme všetci tak, ako tu sedíme.

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, špeciálne pani Vaľovej vysvetlím, ako to s tým § 120 je a bolo. Chcem povedať k Zákonníku práce najprv pár všeobecných viet, k tejto novele. Veľmi sa stotožňujem s tým, čo už moji predrečníci povedali. Naozaj, v tomto sme absolútne v zhode. Zákonník práce, mnohokrát som to už tu povedal, je veľmi dôležitá a kľúčová norma, ktorá ovplyvňuje podmienky na trhu práce a keď je nastavený zle a reštrikčne, tak oberá o prácu ľudí, pretože sťažuje tvorbu pracovných miest. To je proste základný šlabikár celého tohto systému.
Ľavicové videnie, ľavicoví poslanci, ľavicoví politici odmietajú prijať túto tézu, ktorá je naozaj všeobecne platná a stále sa držia už dávno prekonaných myšlienok, ktoré sú len heslami, ale prázdnymi heslami. Heslami, ktoré hovoria zákazmi, príkazmi, reguláciami ochránime zamestnanca. Ale zákazmi, príkazmi, reguláciami, rigidným Zákonníkom práce ochránite zamestnanca pred tým, aby mohol pracovať. Pred tým, aby mal zamestnanie, pred tým, aby mal prácu a zabezpečíte mu istotu nezamestnanosti. To je ten problém, to je ten veľký rozdiel v tom videní.
Rigidný Zákonník práce môže skomplikovať v prípade ohrozenia firmy dočasne niekoho pred prepustením, ale vytvorí situáciu, že miesto jedného, dvoch prepustených budú po ťažkom boji prepustení desiati, alebo bude zrušená firma. A čo je hlavné, nijako nepomôže nezamestnaným, o ktorých ide teraz, alebo ktorí by nás mali trápiť, pretože ich máme príliš veľa. Pretože Zákonník práce, ktorý sťažuje zamestnávateľom vytváranie nových pracovných miest tým, že ich obmedzuje miliónom všelijakých príkazov, zákazov, obmedzení, on vlastne núti zamestnávateľov nevytvárať pracovné miesta.
A vám sa podaril husársky kúsok za tú dobu, čo ste pri moci. Najprv ste prostredníctvom sprísneného Zákonníka práce, skostnatelého Zákonníka práce vyhnali zamestnancov z riadnych pracovných pozícií do agentúrnych pozícií, pretože život si hľadá cestu, náklady jednoducho firmy majú rámcované a keď sa nezmestia do týchto rámcov, tak zanikajú, alebo nepokračujú vo svojej ďalšej činnosti, tak musia hľadať cestu a vy ste ich vyhnali do agentúrnych pozícií, aby sa zmestili do nákladov. A teraz pokračujete v tom, že idete ďalším zviazaním Zákonníka práce vyhnať zamestnancov aj z agentúrnych pozícií a nahnať ich na čierny alebo sivý trh práce, kde nebudú ani chránení, kde nebudú mať žiadne sociálne zabezpečenie, žiadne dôchodkové zabezpečenie a samozrejme aj verejné financie, nebudú mať z toho žiadne prínosy, len mínusy a rozrastie sa nám čierna ekonomika a práca načierno. To je výsledok vašej politiky, to je výsledok vašeho nazerania na veci.
Už sa o tom veľakrát hovorilo, takže už to nebudem ani nejako rozvádzať, v tomto sa ťažko porozumieme, to je základný a trvalý rozpor medzi naším nazeraním stredopravicovej strany, ako je SDKÚ - DS a ľavicovej strany, ako je SMER, ale čo by ste naozaj mali akceptovať a pochopiť, je práve to nebezpečie, ktoré prinášate a vytvárate dvoma zmenami, ktoré na tejto schôdzi sa prejednali a jedna bola dnes práve schválená aj s hlasmi našimi napríklad. A to je to, že pri základnej minimálnej mzde, alebo nízkopríjmových zamestnancoch sa, aby vy ste mohli byť pekní a aby ste mohli zdvihnúť minimálnu mzdu, ale už ste pochopili, to je známka toho, že vy viete, že nehovoríme do vetra, ste pochopili, že tým firmám nemôžu sa zvyšovať náklady, pretože keby došlo k zvýšeniu nákladov spojených s rastom odvodov, ktoré s rastom mzdy samozrejme nastupujú, by to ohrozilo pracovné miesta, by to ohrozilo ekonomiku, jej rast, tak ste prišli s tým, že sa vykompenzuje tento rast, prudký rast minimálnej mzdy, ktorý ste presadili znížením odvodov, aby to bolo neutrálne pre túto skupinu zamestnancov. Toto rozhodnutie potvrdzuje to, že rast miezd, ktorý nie je opretý o rast efektívnosti firiem, ale je nariadený, môže naozaj spôsobiť v ekonomike vážne problémy. Vy ste to sami potvrdili tým, že ste toto rozhodnutie a takúto vec prijali.
Ale keďže ste zabudli na to, že tu existuje, alebo nechcete vidieť, že tu existuje ten § 120, ktorý naozaj má všetky tie negatívne súvislosti pri raste základnej sadzby minimálnej mzdy, ako povedal môj predrečník kolega Mihál, ženiete hospodárstvo do veľkého nebezpečia, pretože naozaj ohrozujete pracovné miesta práve v tých skupinách s vyššou kvalifikáciou, s väčším stupňom náročnosti práce a hrozia tam vážne problémy, čo, ako bolo poukázané, vo vašich dôvodových správach sa už nachádza. A riešenie je pritom veľmi jednoduché. Naozaj tento paragraf vypustiť zo Zákonníka práce, pretože je naozaj zbytočný a len deklaratórny.
Teraz porozprávam pani Vaľovej, pani poslankyni, ako to teda s tým paragrafom bolo. Ten paragraf je tam veľmi dávno. A veľmi dobre si pamätám, že vždy je predmetom sporu medzi pravicovým videním sveta a ľavicovo odborárskym videním sveta. Keď som bol minister práce, sociálnych vecí a rodiny a zásadne som novelizoval Zákonník práce, tak toto bol jeden z najkritickejších bodov pri vyjednávaní o tejto novele. Pripomínam, že ja som jediný minister, ktorému sa podarilo, jediný pravicový minister, ktorému sa podarilo priniesť zásadnú reformu Zákonníka práce a dohodnúť sa na ňu aj s odborármi, že ešte na tripartite, vtedajšej, aj zástupcovia odborov súhlasili s tým návrhom Zákonníka práce. A jeden z posledných bodov, kde bola nedohoda, bol práve tento paragraf, kde vtedy neboli len stupne náročnosti práce, ako je tomu dnes, ale tie stupne boli previazané aj s výškou vzdelania. To znamená, že to bolo spojené, že základné vzdelanie, nízka náročnosť práce, vyššia náročnosť práce, stredoškolské vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie.
To znamená, že keby to platilo tak, ako to bolo vtedy, tak by stačilo, aby človek mal stredoškolské vzdelanie a aj v prípade, že by zametal a robil len úplne tú najprimitívnejšiu prácu, by musel mať nie základnú minimálnu mzdu, ale tú koeficientom posunutú na vyššiu úroveň. A ten kompromis, ktorý sa už nedal posunúť ďalej, keď sme chceli dôjsť k nejakej dohode, bol ten, že na môj návrh sa vypustili, aspoň tá väzba na vzdelanie a zostalo len opis náročnosti práce ako kompromis, ktorý sme nevedeli dosiahnuť väčší z nášho pohľadu a samozrejme kompromis znamená, že je to, že nikto nie je úplne spokojný. A v takejto podobe odvtedy ten paragraf tam je. Ale on je samozrejme zlý a vždy to budem hovoriť, ale vždy je to taká, taká posvätná krava pre odborárov a pre ľavicových politikov, od kosti ľavicových, ktorí nevnímajú reálnu ekonomiku, ale len heslá, ktoré sú a preto tam stále je a nikdy sa ho nepodarilo odstrániť, ale teraz, keď sa to spája s tým radikálnym zvyšovaním základnej sadzby minimálnej mzdy, sa stáva veľmi nebezpečným.
Takže naozaj to, čo by spravilo to, čo sme odhlasovali, zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov, dobrým krokom, aj keď na to, samozrejme, tí nezamestnaní z toho nezískajú nič, zamestnávatelia nezískajú nič, pracovných miest sa nebude tvoriť viac, pretože náklady zostávajú rovnaké, takže získavajú viac len nízkopríjmoví zamestnanci, čo je určite dobré, ale nedostatočné, pretože mohlo to byť tak, že každý by získal na tom a podporili by sme tvorbu nových pracovných miest, čo sa nestalo, ale zároveň treba odstrániť to nebezpečie, ktoré tým vzniká. Takže ja, keďže sme nie úplne zladení s kolegami niekedy, tak isto prichádzam s pozmeňovacím návrhom, ktorý je orientovaný na odstránenie tohto paragrafu zo zákona a dovolím si ho teda prečítať. Tento pozmeňujúci návrh je jednoduchší, ako predniesol kolega Mihál, ale je to druhý výstrel na ten istý terč.
A znie:
V čl. I sa vkladá nový bod 17, ktorý znie: "§ 120 sa vypúšťa." Nasledujúce body sa prečíslujú.
Bod 2. V čl. I sa vkladá nový bod 20, ktorý znie: "20. Príloha 1 Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest sa vypúšťajú.".
Odôvodnenie. Zámerom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je reagovať na existenciu minimálnych mzdových nárokov, ktorá vzhľadom už na zákonom ustanovenú jednotnú sumu minimálnej mzdy je neopodstatnená, ako aj na nedávne nárazové zvýšenie sumy minimálnej mzdy. Keďže pri násobku sumy minimálnej mzdy vzhľadom na stupne náročnosti práce podľa ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch v súvislosti so zvýšením sumy minimálnej mzdy nevzniká kompenzácia v podobe zníženia odvodového zaťaženia, navrhujeme zrušenie týchto minimálnych mzdových nárokov.
V opačnom prípade hrozí nebezpečie neúmerného zvyšovania nákladov zamestnávania pre zamestnávateľa a tým súvisiaca hrozba rušenia pracovných miest a následného prepúšťania. Dôvodným argumentom ich zrušenia je tiež skutočnosť, že v praxi sa tieto nevyužívajú takmer vôbec. Ochrana zamestnanca je postačujúca cez inštitút zákonom stanovenej minimálnej mzdy. Zároveň sa v súvislosti so zrušením minimálnych mzdových nárokov navrhuje tiež zrušenie prílohy č. 1 Zákonníka práce, ktorá ustanovuje stupne náročnosti pracovných miest a vzťahuje sa len na dané ustanovenie.
Toľko formálne odôvodnenie a ešte jednu, jednu poznámku k tomu by som dal, aby som nezabudol. Ten zákon, ten paragraf aj dnes by spôsobil omnoho väčšie problémy, ako reálne spôsobuje, keby bol dodržiavaný. A len vďaka tomu, že je ignorovaný ako zo strany zamestnávateľov, tak aj zo strany inšpektorátov bezpečnosti práce, sa nám tu nerúca ekonomika a nedochádza k väčšiemu zániku pracovných miest. Je to naozaj karikatúra legislatívy a negatívna kuriozita, že tento paragraf síce roky rokúce v zákone je a len vďaka jeho nedodržiavaniu a ignorovaniu toho, že sa nedodržiava, nespôsobuje problémy. Akonáhle by sa začalo dôsledne požadovať dodržiavanie tohto paragrafu a to ešte predtým, ako ste vy prišli s tým nárazovým zvýšením minimálnej mzdy, by spôsobil velikánske problémy a prišla by krajina o stovky pracovných miest a nie málo platených, nie v tých základných pozíciách, ale v tých lepšie platených pozíciách. Takže, vážené dámy, vážení páni, nespôsobme takýto kolaps alebo takéto ohrozenie pracovných miest a pristúpte na to, že túto, toto ustanovenie treba zrušiť.
Prichádzame ešte s jedným pozmeňujúcim návrhom, ale o tom bude hovoriť kolega Jurzyca, ktorý by posunul zasa vnímanie minimálnej mzdy na modernejšiu úroveň a to je zavedenie regionálnych úrovní minimálnej mzdy. Ale o tom bude hovoriť po ústnom prihlásení kolega Jurzyca. A keďže som posledný prihlásený do písomnej rozpravy, je tu jedna faktická poznámka, tak až sa nestihne vrátiť, budem sa musieť prihlásiť znova ja. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pánovi Kaníkovi, keďže tak vehementne to vysvetľoval mne, aj napriek tomu chcela povedať, že ak takýto kompromis prijal s odborármi, tak ja si myslím, že aj bývalá vláda Zákonník práce menila. Vtedy to nebol problém. Ja chápem, že to teraz viaže na iné veci, ktoré sa momentálne schvaľujú, ale aj napriek tomu si myslím to, čo som povedala predtým, že práca, ktorá je zložitejšia, namáhavejšia a tak ďalej, je potrebné, aby ten zamestnanec bol ochránený, pretože, bohužiaľ, povedzme si, a ja mám takú firmu napríklad na území mesta Humenné, zahraničnú, ktorá viem, že rovnako kmeňovým zamestnancom dáva minimálnu mzdu, ale tých agentúrnych ešte aj takýmto spôsobom, by som doslova mohla povedať, že využíva, že im dá minimálnu mzdu a samozrejme, im ešte odčíta ubytovanie a podobne. Preto chcem povedať, že naozaj, ak je dostatok práce, ak nie je kríza, tak určite zamestnávateľ nemá záujem prepúšťať. Práveže zamestnávateľ navyšuje pracovné miesta. Ale ak práveže dôjde ku kríze alebo k podobným veciam, tak vtedy má každý zamestnávateľ tendenciu šetriť náklady, pretože tá zákazka nie je stabilná a samozrejme ide aj do znižovania miest, a vtedy, samozrejme, bude prepúšťať a ja si myslím, že vtedy je na mieste, aby zamestnanec bol chránený Zákonníkom práce. To nie je ľavicové a pravicové videnie, ale jednoducho je to holý fakt, a treba sa ísť pozrieť do firiem a možno aj do niektorých zahraničných firiem, ktorí zamestnávajú, ako zamestnávajú. A ja si veľmi cením, že robíme aj zmenu, že dočasne pridelení pracovníci cez agentúru by mali mať aj približne rovnakú finančnú odmenu, ako pracovník, pri ktorom pracujú a je v danej firme zamestnaný. Presne sa to uvádza v ods. 10 v § 58. Aj to je dôležité, lebo naozaj, ten agentúrny pracovník príde a robí rovnako namáhavú prácu a je úplne iným spôsobom zneužitý alebo využitý. Ďakujem.

Ďakujem. Kolegyňa Vaľová trošku viac o inej alebo o tej veci, o ktorej som ja tak rozsiahlo nehovoril, hovorila, ale dobre. Tam by som poukázal hlavne na to, že súhlasím, že keď je kríza, tak firma začne mať problémy a samozrejme, musí sa zmestiť do tých nákladov, ktoré si môže dovoliť, lebo inak zaniká. A vtedy, v tom máme rozdielny pohľad, vtedy je pred, niekedy je pred voľbou, či prepustí časť zamestnancov, alebo jej to skrz Zákonník práce nie je umožnené. Vy hovoríte, že zamestnanci sú chránení, ale výsledkom je, že po nejakom boji, ktorý chvíľu trvá, je firma zrušená celá. A nie časť zamestnancov príde o prácu, ale prídu všetci zamestnanci o prácu. A to je omnoho horší stav. Čiže na toto ja upozorňujem, pred týmto varujem a o tomto je ten rozpor videnia, že vy zamestnanca síce chránite na papieri, výsledkom je, že ho uchránite pred možnosťou pracovať, pred možnosťou mať plat, pred možnosťou zamestnať sa.