44. schôdza

Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som doplnil kolegu Hubu, on to tak decentne obišiel. Áno, dá sa súhlasiť, samozrejme, s navýšením rozpočtu vďaka alebo teda na protipovodňovú ochranu, s tým sa, samozrejme, dá súhlasiť vždy, pretože ideme chrániť životy našich občanov.
Ale to, čo by malo byť sporné, ja poviem rovno konkrétny príklad, vodné dielo na rieke Slatina, takže pokiaľ by na toto malo ísť nejaké financie, tak s tým by som mal aj ja problém a určite je takýchto viacej. V každom prípade protipovodňové opatrenia určite áno, len som si zase na druhej strane položil otázku. Pán minister, hovorili ste o tom, že vodná správa vlastne čistila tie toky, čistila brehy. Mne to stále vychádza tak, že keby sa pustila nejaká pľušť, tak tie krásne čisté, vyčistené brehy a vyčistené toky len pustia rýchlu povodňovú vlnu na nižšie časti toku. Že ako potom tam s tým?
A to, čo hovoril kolega Maňo Huba, áno, treba mať spracovanú komplexnú nejakú štúdiu týchto protipovodňových opatrení, a keď to budeme vidieť, tak áno, povieme, že s týmto absolútne nemáme žiadny problém. Takto riešiť protipovodňové opatrenia tu takto tu, takto tu. Len, zase sa, áno, je, je to pravda, či nám to chcete, alebo nie, že budete nám to vytýkať, je to fakt, že podpisujeme zase kvázi bianko šek, a nevieme, že čo v tom všetko naozaj bude a ako to bude upotrebené a ako to bude využité.
Samozrejme, súhlasíme s protipovodňovými opatreniami, ale potrebujeme vedieť, aké, a tie ostatné organizácie, ktoré sú dlhodobo podvyživené, naozaj aj im dať trochu viac tých financií, pretože naozaj oni potom nemôžu plnohodnotne pracovať. A s tým sa, myslím, dá súhlasiť tiež.

S reakciou pán minister. Poprosím vás, zapnite pána ministra.
Máte dve minúty, pán minister.

Ďakujem pekne. Budem reagovať na pánov poslancov a vo svojej reakcii chcem upozorniť na koncepciu protipovodňových opatrení, ktorú sme spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom predstavovali v roku, v októbri roku 2013, určite ju na internete, či na našej stránke, alebo aj na stránke Slovenského vodohospodárskeho podniku, nájdete.
V rámci tejto koncepcie protipovodňových opatrení je pripravených 559 miest v rámci Slovenska, kde je nutné robiť protipovodňové opatrenia, pretože práve to sú tie miesta, ktoré najviac ohrozujú životy, zdravie a majetok občanov. Celkové náklady, ktoré boli vypočítané na tej-ktorej v rámci tejto koncepcie, hovoria o sume cez 1 mld. eur. Žiaľ, musím konštatovať, že v rokoch 2002 až 2010 z plánovaných 600 mil. eur, ktoré mali ísť na protipovodňové opatrenia v rámci celej Slovenskej republiky, nešla ani tretina týchto peňazí, a teda musíme splácať historický dlh, ktorý nás tu dosiahol a dostihol, a práve preto sú aj tieto opatrenia takéto veľké.
Pán poslanec Hraško, v žiadnom prípade si nemyslím, že schválením 15 mil. eur pre Slovenský vodohospodársky podnik v rámci kapitoly ministerstva životného prostredia podpisujeme nejaký bianko šek, pretože tieto peniaze, ako som konkrétne povedal, pôjdu do rozpočtu Slovenského vodohospodárskeho podniku na konkrétne protipovodňové opatrenia, ktoré sú v pláne Slovenského vodohospodárskeho podniku. Jedine, že keby neboli tieto peniaze odsúhlasené, sa nebudú realizovať, ale Slovenský vodohospodársky podnik nerobí živelne, nerobí náhodile, ale robí konkrétne plánované akcie, ktoré najviac postihujú majetok a zdravie obyvateľov, takže môžem vás ubezpečiť, že v žiadnom prípade tu nie je nič živelné.
Ďakujem pekne.

O slovo v súlade s rokovacím poriadkom požiadal pán podpredseda vlády a minister financií.
Nech sa páči.

Ďakujem vám veľmi pekne. Ja by som v podstate rád teraz využil príležitosť a zareagoval by som na predrečníka pána ministra, ktorému ďakujem za vystúpenie, na pána poslanca Osuského k téme financovania Slovenskej akadémie vied. A ja by som rád z pozície rezortu financií vysvetlil procesy, ktoré sprevádzali výsledok, ktorý je zhmotnený, zmaterializovaný v návrhu rozpočtu a ktorý dokonca vyvolal, a treba proste priznať, veľkú búrku nesúhlasu v samotnej Akadémii vied, ktorá bola doprevádzaná dokonca protestmi, naposledy minulý týždeň aj pod oknami slovutnej Národnej rady.
Tu si dovolím pripomenúť to, čo povedal pán profesor Osuský, a to bolo, to bola otázka, že je alebo to bola jeho, ako, ako keby som povedal, jeho prianie, aby sa našli peniaze pre tú dobrú časť Akadémie, citujem ho. No a naším spoločným problémom je nájsť tú dobrú časť Akadémie, lebo chápal som, chápal som aj z jeho vyjadrení, keď sám povedal na začiatku, že ho nemáme vnímať ako lobistu, a ja ho nevnímam ako lobistu, vnímam ho ako človeka citlivého k javom spoločnosti a proste Akadémia vied z hľadiska svojho svojho zastúpenia, reprezentantov, ním predstavuje intelektuálnu špičku v tejto krajine. To treba proste priznať a uznať.
Ale vnímal som aj z jeho prejavu, že si pripúšťa, že aj v tejto inštitúcii, ktorá má samosprávny charakter, sú rezervy z hľadiska riadenia a z hľadiska používania verejných zdrojov, lebo naozaj aj Akadémia vied z veľkej časti svojho financovania, svojho pôsobenia používa verejné zdroje. Búrka v pohári vody, ktorá začala okolo 8 mil. eur, bola spôsobená čím? Bola spôsobená alebo bola vyvolaná analýzou tímu ESO z ministerstva vnútra, ktorá podrobila Akadémiu vied podobnému benchmarkovaniu, to znamená porovnávaniu výdavkov na jednotlivé ústavy a na Akadémiu ako celok. To je ináč aj dôkaz toho, že, lebo opäť sa vraciam k takým kritikám, hlavne z lavíc, z poslaneckých lavíc kresťanských demokratov, ktorí hovoria, že ESO neexistuje. ESO existuje, pracuje a nanáša veľmi nepríjemné témy, ktoré je naozaj niekedy aj veľmi ťažké a nepríjemné riešiť.
Rezort financií mal dve možnosti, mohol akceptovať takýto návrh v objeme napr. 8 mil. eur a mohol vyčiarknuť tieto peniaze a mohol sa v dohadovacom konaní dohadovať so samosprávnym vedením Akadémie vied. Ja prehlasujem za rezort financií pri hlbokom poznaní vecí z hľadiska toho, čo rezort financií je schopný, je, vyhlasujem, že nie je v silách rezortu financií viesť odbornú diskusiu s Akadémiou vied o tom, čo má financovať, čo má byť životaschopné a čo životaschopné nemá byť. Dokonca vyhlasujem, že ani Policajný zbor, ani analytici (povedané so smiechom), teraz trošku parafrázujem, ani analytici tímu ESA nie sú schopní na konci dňa rozhodnúť o tom, čo v Akadémii má prežiť a čo prežiť nemá.
A tu, podčiarkujem aj to, čo povedal pán poslanec Huba, sú výsledky dobré, veľmi dobré a vynikajúce, ale sú aj výsledky podpriemerné. Z tohto pohľadu, keby sme, keby rezort financií alebo vnútra zobral na seba toto rozhodovanie, tak by sme sa naozaj možno, mohli by ste tu potom viesť oprávnené reči, že sme sa vrátili do päťdesiatych rokov, kde úradníci alebo nejakí straníci rozhodujú o tom, čo, čo je vo vede životaschopné a čo nie je. Ale pravdou aj je – a to, dúfam, uznáte a mnohí z vás majú osobnú skúsenosť z pobytu v tejto ustanovizni –, že Akadémia vied z podstaty nepatrí k dynamickým inštitúciám, dynamickým z pohľadu náklonnosti k zmenám, k reformám, k samo-, autoregulácii, to znamená, že by to malo ísť k lepšiemu.
Preto sme sa rozhodli hlavne, vlastne, aj vlastne po zmenách na rezorte školstva a ja som tú ponuku vtedy, vtedajšiemu ministrovi školstva Petrovi Pellegrinimu dal, zodpovednosť za vedu v tejto krajine na konci dňa, na konci dňa, politickú zodpovednosť nemá šéf Akadémie vied, ale má minister školstva ako člen vlády. Preto 8 mil. eur, sporných 8 mil. eur bolo vyčlenených z rozpočtu Akadémie vied a bolo prisúdených, boli pričlenené do rozpočtu ministerstva školstva a následne týždne venoval minister školstva, vtedajší minister školstva Peter Pellegrini na rokovanie s grémiom Akadémie vied a dohodol sa, jednak verejne prisľúbil, že tieto peniaze patria Akadémii vied, a jednak sa dohodol na štruktúre míňania týchto peňazí. Existuje presný zoznam, kam tie peniaze majú ísť, tých 8 mil. eur. Následne, keďže, keďže, bohužiaľ, verejná diskusia, ako to tak býva, stratila taký, by som povedal, úplne racionálny charakter, ale vstúpili do nej aj emócie, tak sme na výbore, na gestorskom výbore pre financie a rozpočet uplatnili pozmeňovací návrh, kde boli prevedených, 8 mil. eur bolo prevedených z kapitoly ministerstva školstva do kapitoly Slovenskej akadémie vied s tou poznámkou, že platí to členenie, ktoré bolo dohodnuté ministrom školstva. Ja si stále myslím, že zvládanie riadenia - aj finančného riadenia - má, z hľadiska finančného riadenia Akadémie vied má do toho čo hovoriť rezort školstva. To je proste to, čo, to je môj pohľad na vec a ani v budúcnosti, ak ešte budem mať možnosť pripravovať budúci rozpočet, nemám žiadnu ambíciu, aby som vstupoval odborne a selektívne rozhodoval o tom, čo Akadémia má financovať a čo nemá financovať. Podľa mňa by sme mali prepnúť tu taký, to je ináč tabu, nehovorí sa o tom, ale ja si to dovolím pomenovať, lebo historicky vzťahy rezortu školstva a Akadémie vied nie sú najlepšie. Pán profesor sa smeje, vie, o čom hovorím, historicky nie sú najlepšie a to je úplne jedno, aké politické zafarbenie vlády tu bolo. Ja si myslím, že táto tichá vojna medzi rezortom a Akadémiou musí skončiť, a z tohto pohľadu je veľmi dôležité, aby tieto dve inštitúcie spolupracovali.
Z hľadiska samotného posudzovania ich hospodárenia sú tu proste pripomienky, ktoré, ktoré netreba prehliadnuť. Je tu napríklad, napríklad pripomienka toho, že máme duplicitu v ústavoch, že tu máme dokonca ústavy, ktoré sú v Akadémii vied, a okrem toho ich financujeme zo štátneho rozpočtu, lebo sú pod niektorým rezortom. Pripomínam napríklad ústav geologický a Ústav Dionýza Štúra, ktorý má šesťdesiat, tuším šesťdesiatročnú históriu. Ja viem, že nie všetko sa dá zlučovať, že to nie je proste jednoduché a nie všetko je efektívne z hľadiska dopadu na verejné financie, ale myslím si, že je legitímne túto diskusiu začať, nastoliť a je legitímne cez finančné nástroje donútiť, ja neviem, či to slovo donútiť je to namieste, ale priviesť samosprávne vedenie Akadémie vied k tomu, aby pristalo na zmeny. A ja viem – a teraz hovorím o jej šéfovi, Akadémie vied, pánovi Pastorekovi –, že často je aj on vystavený proste vnútorným silám, vnútorným, vnútorným deleniam a na dobrých a zlých, lebo aj takto to proste ako býva z pohľadu toho, čo má presadzovať a čo nemá presadzovať. Možno vašej pozornosti neušlo, že Akadémia sa pripravuje na zásadnú transformáciu. Ja si myslím, že túto transformáciu treba využiť na to, aby došlo aj k vyriešeniu problémov, ktoré sa tu neriešili dvadsať rokov. Jeden z problémov je napríklad, že Akadémia vied má veľkú obslužnosť, to znamená, má veľký počet technických pracovníkov alebo inými slovami, po slovensky, veľa generálov, málo vojakov. Čiže toto sú proste záležitosti, ktoré podľa mňa nie sú tabu, je namieste ich nastoliť, takisto sú to verejné zdroje a myslím si, že tá debata ale kľúčovo patrí medzi odbornú obec, hej, a patrí k rezortu školstva a na konci dňa k výboru pre vzdelávanie. Ako to, to je proste to miesto, kde sa majú na konci dňa prijímať súdy alebo rozhodnutia o tom, či sa má ísť tou alebo inou stranou.
A pripomeniem ešte jednu vec, ktorá je v zásade v prospech Akadémie, a tiež sa o tejto záležitosti zo slušnosti nehovorí. Máme veľa vysokých škôl. Máme veľa aj nekvalitných vysokých škôl a možno viete, možno nie, ale financovanie vysokého školstva je v zásade založené jednak na kvantite, to znamená počte študentov, to znamená, vysoké školy dostávajú podľa počtu študentov peniaze na pedagogickú činnosť, ale dostávajú peniaze aj na vedeckú činnosť. A tu si dovolím povedať, že nie všetky vysoké školy vykonávajú vedeckú činnosť v tejto krajine.
A preto tichý návrh, ktorý pochádza z prostredia Akadémie vied, je podľa mňa správny. Podľa mňa by sa mali dať peniaze na vedu na jednu hromadu. To znamená, z tohto pohľadu by bolo rozumné aj dnešný systém financovania vysokých škôl pozmeniť, resp. nastaviť im zrkadlo a o peniaze, ktoré dnes prúdia automaticky do vysokých škôl, by mala možnosť súťažiť aj Akadémia vied. A nepochybujeme o tom, že z hľadiska pripravenosti na základe grantov, na ktoré, na ktoré sú schopní reagovať predstavitelia vedy vysokoškolskej a predstavitelia vedy akademickej, že z tohto pohľadu by mali naši akademici oveľa väčšiu šancu ako mnohí vedátori na vysokých školách, ktorí sa len schovávajú za vedu, ktorú, bohužiaľ, nevykonávajú.
Čiže ja by som sa rád teda nevyhlásil za arciknieža v tejto záležitosti. Snažím sa o nejakú rovnováhu, aj keď v tom konkrétnom spore sa rezort financií sa nedostal do dobrého svetla pred pracovníkmi Akadémie vied, ja to plne uznávam, ale musím poznamenať, že konečné riešenie je na konci dňa pre Akadémiu prospešné, neubližuje jej a chcem aj verejne prehlásiť, že ak bude potrebné doručiť ďalšie financie z verejných zdrojov na financovanie konkrétnych vedeckých projektov, tak o tom niet pochýb, že, že realokáciu takýchto výdavkov zvládneme aj počas realizácie rozpočtu budúceho roku.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána podpredsedu vlády s faktickými poznámkami páni poslanci Huba a Osuský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne. Bolo by toto uvažovanie o reštrikcii Slovenskej akadémii vied namieste, keby rozpočet pre slovenskú vedu bol nad priemerom alebo aspoň na priemernej úrovni EÚ. Ale keďže je trikrát nižší, ja si myslím, že je to priam amorálne. Pripadá mi to, ako keby sme išli okradnúť žobráka a ešte by sme to vyhlasovali za legitímne a ušľachtilé. Nehnevajte sa, možno to nebol celkom vhodný prímer, ale toto mi momentálne napadlo.
Ja som naozaj strávil rok života, ktorý som mohol stráviť určite zmysluplnejšie, tým členstvom v Akreditačnej komisii, jej prvého oddelenia, vied, a môžem zodpovedne prehlásiť, že priam sebatrýznivo sa tá Akadémia sama seba hodnotila za účasti naozaj medzinárodných expertov. Celé to prebiehalo v angličtine, čo už samo osebe nie je u nás celkom bežné, ale v tomto prípade to tak naozaj bolo. A hlavne tí medzinárodní experti posudzovali tú úroveň Akadémie a tých výstupov podľa medzinárodných kritérií, čo je veľmi dôležité, a odhliadali od toho, že máme niekoľkonásobne nižší rozpočet, ako je európsky priemer.
Takže v tomto kontexte, si myslím, že tá Akadémia je stále pri všetkých rezervách vysoko nadštandardná a na konci dňa, keď vás mám parafrázovať, nám z toho panelu vyšlo, že na Akadémii nie sú podpriemerné alebo teda slabé vedecké inštitúcie, že sú len slabší jednotlivci. Čiže ani jedna z tých inštitúcií nebola taká slabá, že by ju bolo treba navrhnúť na zrušenie. Ono niekoľko inštitúcií na Akadémii zaniklo v minulosti, čiže naozaj sa to prečistilo a naozaj nikto nie je tak kompetentný a tak kritický vo vzťahu k fungovaniu tej vedeckej komunity na Slovensku ako ona sama k sebe.
A tá konfrontácia s tým školstvom by bola super, keby sme mali naozaj spoločnú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Myslím, že kolega Huba povedal časť toho, čo som chcel povedať aj ja, že ak by mala naša Akadémia na výkonovú jednotku, akokoľvek to znie brutálne, peniaze, ktoré má povedzme Česká akadémia vied, tak by bolo nepochybne oprávnené apelovať na jej samosprávu, aby dobrým alokovaním a vnútorným štrukturovaním tých finančných tokov podporila ešte viac z tých peňazí to, čo je hodné podpory, a menej financovala to, čo nespĺňa kritériá poriadnej alebo aspoň priemerne európsky akceptovateľnej vedy. To je pravda.
Ale ešte raz, sme v situácii, že tá Národná rada, že tá Slovenská akadémia vied nie je v nejakej optimálnej situácii financovania a tým pádom je trošku brutálne ešte týmto spôsobom aplikovať výchovné momenty. Uznávam, že nepochybne existuje solidarita, falošná niekedy, obranná, kruhová všetkých, lebo sme na jednej lodi, ale myslím si, že je dobré okrem toho, že má veda dostať aspoň ako-tak, ako má, hľadieť... A tu ešte sa vrátim k jednému vystúpeniu pána ministra.
Viete, vláda pani premiérky Radičovej začala financovať vysoké školy skutočne v súlade s ich úrovňou vedeckej produktivity a to je dobrý krok, ktorý vtedy veľmi rýchlo ukázal, ktoré univerzity a ktoré fakulty zarábajú na vede a ktoré sa vezú. Inak ste správne povedali, že sú i takí, ktorí tú vedu úspešne desaťročia kamuflujú. To nikto nepoprie a v tom máte plnú pravdu. Ale kroky, presne také, aké urobil vtedy minister Jurzyca, že diferencoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)