44. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo. A váš šéf bude viesť schôdzu. (Reakcia z pléna.)

Vážení traja podpredsedovia Národného zhromaždenia, či jak sa to volá, Národnej rady, dostal som sa tentokrát rýchlo k mikrofónu, lebo 8 hodín to trvalo minule, keď tu bola veľká schôdza dvojdňová do Guinessovej knihy, tak sa až v 24. hodine prvýkrát a v 49. druhýkrát, no.
Chcem pánovi Čížovi ešte povedať, že pán poslanec Kollár hovoril hodinu tridsaťšesť presne, čiže trocha si to prehnal, ale aj tak bolo vyčerpávajúce a skoro tá adventná svieca jako vyhorela za ten čas. Takže ale to neni kritika, len mi povedal, že bude hodinu, a bolo to jako u holiča. No dobre. A teraz už vážne. Pán minister odišiel, ale ja som mu povedal, že čo vlastne chcem, a on s tým súhlasil, takže to je vlastne hlavné, čo chcem aj ja.
To, že Európska únia zmenila metodiku ohľadom dlhov, pokladám za pozitívne v tom, že teda sme náš deficit znížili o 1 % skoro. Aj keď by, si myslím, by mala zmeniť aj kritérium rastu HDP tak, aby to nebolo len kritérium ekonomické, a teda peňazí, lebo dnes čím viac pokazíte chladničiek, pračiek, áut, čím máte viac poistných udalostí, čím viac jete liekov, čím viac máte úrazov, čím viac máte lekárskych výkonov, búračiek auťákov atď., čím je viac spotreby, kupovania, predávania, tým väčší je rast HDP a týmto je lepšie, no. Čiže skutočne keď ide len o zisk a o prachy, tak neni to dobré kritérium, nechcem tu moralizovať, ale určite to nesúvisí s radosťou ľudí, so šťastím, spokojnosťou a tak ďalej, kvalitou života.
No, tak. Začneme teda moje pripomienky, ktoré mám k tomuto rozpočtu, ja vystupujem teraz jako za ľudské práva, lebo tam som členom výboru aj som bol aj... A ešte aj k zahraničiu, k ministerstvu zahraničia, k jeho rozpočtu, tam som tiež bol vo výbore spravodajca. Tam mám niektoré pripomienky k rozpočtu.
Výber daní rastie, to sa tešíme, ale trend nákladov na verejnú správu neklesá. Napriek tomu, že už máme tuná, budeme mať ESO, napriek tomu, že sme každoročným rituálom zmrazili platy všelikomu, proste trend verejnej správy skôr stúpa. Ľudské práva dnes sú aj nie sú pod jedným ministerstvom. To, že sú pod ministerstvom zahraničia, skutočne brzdí určite aj jeho prácu, zaťažujú celé ministerstvo. Nedávno, tri roky vlastne robili stratégiu ľudských práv, rada pre ľudské práva naozaj polarizovala, zamestnávala spoločnosť tri roky, tuším včera to akurát schválili a nemôžem povedať, že by dobre urobili, pretože veľa vecí je tam takých, ktorých, skutočne je ťažko s nimi súhlasiť a budú polarizovať spoločnosť ďalej, no. To je skôr otázka možno zajtra na a vo štvrtok na ministra. Príliš sa tam dáva problematika LGBTI do popredia, je tam treba prijať akčný plán rovnosti LGBTI, posúvať z najvyššieho dostupného štandardu zdravia pre LGBTI, vytvorenie jednotného orgánu s plnými kompetenciami ľudskoprávnych politík LGBTI, zabezpečiť, aby školy poskytovali inkluzívne atď. podpory pre mladých LGBTI, prostredníctvom obsahu a foriem vzdelávania výchovy eliminovať ignorácie LGBTI ľudí, stimulovať, vykonávať analýzu učebných osnov, odstrániť všetky neobjektívne informácie o sexuálnej orientácii, rodovej... rodiny... dieťa a tak ďalej. No nechcem to citovať, ale ten materiál po trojročnej práci takto skončil a vyvolá to určite ďalšiu diskusiu a ďalšie proste nejasnosti v tomto, keď sa tejto problematike, ktorá, si myslím, že je dôležitá, ale je na 15. možná mieste, čo sa týka ľudských práv na Slovensku, sa dáva príliš, príliš veľa priestoru.
Čo sa týka rozpočtov, no. Blížime sa k slovenskému predsedníctvu EÚ, čo je veľmi dôležité, a teda ešte s tým budú súvisieť vyššie náklady, ale aj vyššia podpora napríklad slovenskej kultúry v zahraničí, čo nebadám. Napríklad slovenské inštitúty pri veľvyslanectvách, je ich osem, v ôsmych metropolách Európy, ktoré vlastne propagujú našu kultúru, ktorá je vstupenkou, bola do Európskej únie, ale aj vstupenkou do mnohých iných organizácií a vedomia ľudí Európy a určite prispeli v minulosti k zmene postojov voči Slovensku aj v súvislosti s NATO, s Európskou úniou a v ďalších organizáciách, tak tie napriek tomu, že sú v Berlíne, Budapešti, Moskve, Paríži, Prahe, Ríme, Varšave, Viedni, dostali - a veľmi sa nimi hrdíme - dostali 242-tisíc euro na celoročnú činnosť ôsmych slovenských inštitútov. Čiže okrem platov, teda ktoré, to je iná položka, tých zamestnancov, tak je to 30-tisíc euro na jeden úrad, ktorý má propagovať slovenskú kultúru v zahraničí. Ja viem, že v roku 2004 bolo 5 veľkolepých koncertov Lúčnice v Taliansku po všetkých mestách, bolo to obrovský úspech pred vstupom do Európskej únie a teraz s tými 30 tisícami, čo dostane jeden inštitút na celý rok, by ani takýto zájazd v podstate asi nemohli urobiť. A tuná 30-tisíc euro dostali z ministerstva zahraničia na ľudské práva skutočne hocikto, sedem inštitúcií, nechcem ich čítať, ale tu ich mám pred sebou.
Sedem inštitúcií dostalo 50-tisíc, 39-tisíc, 42-, 48-, 35-, 30-, 26-. Sedem inštitúcií, nechcem ich čítať. A ďalších desať dostalo medzi 20- a 30-tisíc. Napríklad Queer Leaders Forum požiadalo 34-tisíc, dostalo 26-tisíc, Iniciatíva Inakosť, filmový festival Inakosti 2014 požadovali, to bola jednorazová akcia teraz párdňová, 29-tisíc požadovali, dostali 27 332. A tak ďalej. Na ministerstvo práce, sociálnych vecí bolo presunutých 200-tisíc euro na problematiku rodovej rovnosti. Čiže zase zdôrazňujem napriek tomu, že aj dneska som nejakú interview do nejakých českých týchto na túto tému veľmi, by som povedal, aj konštruktívnu, aj, aj empatickú voči tejto skupine, tak zdá sa mi, že naozaj neni sú oni hlavnou témou našej republiky, ktorá má svojich problémov dosť aj bez nich. Získať, napríklad niekto tam získal, organizácia, ktorá nemá ani členov, seniorská, 20-tisíc euro pre zvýšenie vedenia starších ľudí v boji porušovania ľudským právam.
Ja som predseda Združenia kresťanských seniorov, majú 5-tisíc členov a mali sme tam tiež žiadosť, samozrejme, sme nedostali, ale keby sme my mali 20-tisíc euro na rok, Pane Bože, tak urobíme veľa, veľa akcií za túto cenu.
Teda môj návrh je, aby z položky 06U0A08 Tvorba a implementácia politík v oblasti ľudských práv dali 80-tisíc euro na slovenské inštitúcie v zahraničí, prezentáciu našej kultúry. V tých ľudských právach je naozaj, napr. 90-tisíc na radu vlády pre ľudské práva, 90-tisíc, vážení! Ja som člen rady vlády pre seniorov a mám 3 zasadania, veľmi by som povedal aj kvalitné, veľa ľudí je tam, nemáme žiadny rozpočet, máme kávu, jeden chlebíček, minule aj štrúdľu dávali, ale koniec. A tuná táto rada má 90-tisíc na svoje konferencie, semináre atď. atď., tri roky už jednajú, čiže si myslia, že budú aj naďalej takto jednať. Ďalej majú 98 820 na dotácie tretiemu sektoru, výskum, organizácia podujatí, periodiká atď., čo sa týka ľudských práv, a potom majú položku 0113 Výdavky na ľudské práva na dotácie pre účely presadzovania podpory a ochrany ľudských práv a predchádzaniu všetkých foriem diskriminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných práv intolerancie - a tam je na to 769 500, 769 500, vážení!
Čiže z tejto položky 769 500 navrhujem ubrať 80-tisíc pre prácu slovenských inštitútov, ako som to už spomínal, teraz to konkretizujem.
No, čo sa týka druhého môjho bodu, je príspevky Slovenska do medzinárodných organizácií. Tak aj pán minister zahraničia hovorí, že napriek tomu, že dostal o 8 mil. eur viac ako v tomto roku, je to z tlače zobrané, nehovorí o reálnom zvýšení rozpočtu, lebo tieto, tu táto suma 8 mil. vlastne je iba na povinné členské príspevky Slovenska do medzinárodných organizácií, a teda prestup na investičný nákup je tak limitovaný, že je to až neseriózne. Viem, že takáto situácia je aj v iných rezortoch, som rád, že to nie je likvidačné, a iba je to rozpočet na prežitie. Čiže rok pred slovenským predsedníctvom Európskej únie minister zahraničia povie, že ten jeho rozpočet, nie malý, je iba rozpočet na prežitie, to je veľmi, veľmi zvláštne, no, ale to je výčitka voči vláde, keď dajú likvidačný skoro rozpočet ministerstvu zahraničia, ale zas na druhej strane ministerstvo najmä v oblasti ľudských práv, naozaj môžem povedať, že až príliš plytvá.
Čo sa týka medzinárodných organizácií, no, tak Slovensko tam má povinné príspevky, tých je asi 120 tých organizácií, je ich strašne veľa. Vysoký komisár OSN, populačný fond, FAO, Úrad vysokého komisára a tak ďalej, Medzinárodný výbor Červený kríž a tak ďalej a tak ďalej. Skutočne veľmi častá, ale to je poznámka mimo súťaž, tie peniaze idú na réžiu, čiže aj do FAO, ja som bol blízko tej organizácie, sa dávali veľké peniaze, ale veľmi veľa, tie percentá viem, voľakde ich mám, idú na réžiu, tu je, jedného tohto obrovského kolosu, v Ríme FAO má mnohoposchodovú budovu. Okrem toho, hovorí minister, toho roku, teda v 2012, v 2013, ministerstvo uhradilo zo svojej rozpočtovej kapitoly dobrovoľné príspevky do Medzinárodného úradu pre morské dno, Medzinárodnej organizácie frankofónnych..., nadácia, na Lee Foundation, Nadácie pre Áziu a Európu, Organizácia pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a tak ďalej. Čiže celková položka bola asi 125-tisíc eur, čiže to neni až toľko, ale sú tu príspevky, ktoré sú dobrovoľné, a tam sa píše, že dobrovoľné dáva iba tie, na ktoré nás zaviaže vládne uznesenie.
Ja tu mám aj po ministerstvách celú pasáž. Napríklad ministerstvo zahraničia skutočne platí do medzinárodných 22,9 mil., ministerstvo obrany 9,9-, ministerstvo dopravy 800-tisíc, ministerstvo financií 24-tisíc, ministerstvo hospodárstva 1 mil., ministerstvo životného prostredia 746-tisíc, ministerstvo práce, sociálnych vecí 425-tisíc, ministerstvo školstva 9,1 mil., ministerstvo vnútra 224-tisíc, zdravotníctvo 497-tisíc, životné prostredie 1,4 mil., Úrad jadrového dozoru 676-tisíc, Úrad pre normalizáciu 78-tisíc, Úrad priemyselného vlastníctva 949-tisíc a zaujímavé, že ministerstvo kultúry iba 124-tisíc, iba na dve, Európske audivizuálne observatórium a Euro Image, čiže relatívne málo, to je zaujímavé, že kultúra je v tomto smere jako keby lídrom, čo sa týka sporovlivosti.
No ale na rok, to som hovoril o roku 2014, ale na rok 2015 tie príspevky, napr. ministerstva zahraničia do medzinárodných organizácií 19,971 mil., celkove sú 49 mil., to je 19 mil. len ministerstvo zahraničia. Medzinárodný vyšehradský fond 2 mil., OSN mierové operácie 6,2 mil., OSN rozpočet 3,3 mil., NATO, výstavba nového sídla 2,7 mil., ako som minule vo výbore sa dozvedel, je to od roku 2008 až do roku 2017, každý rok platíme 2,7 mil. eur, čiže to tam musí mať palác, keď taká malá krajina naťácka musí platiť takéto peniaze každoročne, ale už je tu aj pán minister, takže už aj tým pádom končím pomaly.
Čiže v závere tu mám ešte tie dva pozmeňovacie návrhy, až dovolíte, dúfam, že ich tu mám, ale všetci ich máte na stoloch, ale toto je tak vážna vec, že teda nejaký, voľakto mi ich ukradol (hľadanie podkladov na rečníckom pulte), požičaj mi ich, prosím ťa, môžem si ísť zobrať tie dva pozmeňováky... (Odchod rečníka od rečníckeho pultu. Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Opatrne.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Voľakto mi to ukradol z mojich papierov. Takže dva pozmeňovacie návrhy, v jednom je hrubá chyba, lebo môj asistent zabudol dať číslo 9, čo sa týka podpisov, takže potom sme rýchlo získali pani Jurinovej, aby bol ten pätnásty, prepáčte, niektorí majú tú starú verziu, niektorí novú.
Proste v súlade s ustanoveniami zákona atď., to je preambula, v prílohe č. 4 k návrhu o štátnom rozpočte v kapitole 10 - Ministerstvo zahraničia z programu 06U - Rozvoj zahraničných vzťahov, kategória 640 - bežné transfery, prvok 06U0A08 - Tvorba a implementácia politík v oblasti ľudských práv sa znižuje celková suma o 80-tisíc eur. Suma výdavkov na prvok 06U0A08 769 500 sa nahrádza sumou 689 500.
Použitie tejto sumy sa účelovo presunie do programu 06U - Rozvoj zahraničných vzťahov, kategórie 630 - Tovary a služby, prvok 06U0902 - Kultúrna reprezentácia SR v zahraničí. Suma výdavkov na tento prvok teda bude 242 200, na prvok 242 200 sa nahrádza sumou 322 200. To som už zdôvodnil.
Odôvodnenie, vlastne som ho zhruba povedal, že sú v 8 štátoch Európy tieto inštitúty. Podstatne prispievali v minulosti k zviditeľneniu Slovenska a 30-tisíc na jeden je veľmi málo, a preto ho navrhujem aspoň symbolicky zvýšiť na každý inštitút o 10-tisíc eur.
A na druhej strane tá problematika implementácia politík v oblasti ľudských práv je 958 320 eur. Podotýkam, že je to prierezovou témou mnohých ministerstiev, ľudské práva, a teda keď z nej zoberieme 80-tisíc a dáme na tú položku slovenských inštitútov, tak neukrivdíme toľko, ako ukrivdíme slovenské inštitúty, keď im nedáme rok pred naším predsedníctvom prezentovať našu kultúry v zahraničí.
A druhý pozmeňujúci návrh sa týka, doplniť k uzneseniu č. 2 spoločnej správy k bodu B. d) nasledovné:
"Prehodnotiť účasť orgánov štátnej správy SR v medzinárodných organizáciách s cieľom zhodnotenia efektivity ich členstva."
Zdôvodnenie. Členstvo v medzinárodných organizáciách stojí štát desiatky miliónov eur ročne. V minulom roku Slovensko uhradilo do medzinárodných organizácií príspevky v objeme cez 49 mil. eur, v ktorých sú zahrnuté aj dobrovoľné príspevky. Zvyšovanie členských príspevkov v niektorých medzinárodných organizáciách a ich nízka alebo nulová návratnosť je preto dôvodom k prehodnoteniu o ukončení členstva v niektorých organizáciách.
Táto posledná veta je veľmi blízka vete, ktorú aj minister povedal vo svojom hodnotení, všetky tieto medzinárodné organizácie, to je teda osemstranová správa, to je jej záver, aby sa toto prehodnotilo, ale týmto pádom, keď to dáme do uznesenia, tak bude povinnosť a už nie na rok 2015, ale na ďalší rok, aby sa prehodnotila účasť naša v týchto medzinárodných organizáciách, niektoré sú dôležité a niektoré sú už menej dôležité alebo zastarané, ľudia len cestujú, ale nevedia vlastne ani poriadne prečo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne aj ja. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Miroslav Kadúc, ktorý nie je v sále v tejto chvíli, stráca poradie.
Nech sa páči, Martin Fronc, pán kolega, máte slovo.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, i keď v skromnejšom počte, predsa len dovoľte, aby som sa k návrhu štátneho rozpočtu vyjadril aj ja.
Najprv by som predsa len rád mal jednu poznámku, ja som tých rozpočtov štátnych už videl dosť a na niektorých, aspoň na tvorbe jednej kapitoly som aj participoval niekoľko rokov a musím povedať, že tá kapitola je tentokrát v tom štátnom rozpočte tak napísaná, že sa v tom takmer nedá vyznať. Raz sú financie pre školstvo v kapitole ministerstva vnútra, druhýkrát je niečo v kapitole ministerstva školstva a potom sú spolu, no musím povedať, že je to mimoriadne neprehľadné, a bol by som rád keby v budúcnosti sa nad týmto ministerstvo financií zamyslelo.
A teraz k samotnej téme, o ktorej chcem hovoriť, a ešte najprv snáď toľko poviem, že napriek všetkým, a môžeme sa sporiť, že kedy narastal štátny dlh a podobne, ale poviem otvorene, som rád, že sa dodržuje zákon o dlhovej brzde a že deficit navrhnutý je pod 3 % a že čistý dlh Slovenskej republiky je pod 50 %.
Ja sa chcem vyjadriť k jednej kapitole a to je kapitola týkajúca sa vzdelávania a vedy. Začnem tým, čo je možno v tejto chvíli známejšie, pretože vedci párkrát štrajkovali. Fakt je, že v návrhu kapitoly, ktorá je samostatná pre Slovenskú akadémiu vied, a tam ide ako podstatná časť finančných prostriedkov na vedu a výskum, je 10 mil. menej ako vlani a ja som dával návrh vo výbore, aby tých 10 mil. bolo doplnených. Žiaľbohu, návrh nebol schválený, bolo potom presunutých, bolo 8 mil. v inom výbore, vo finančnom, gestorskom výbore, čiže ešte 2 mil. rozdiel, ale keďže si uvedomujem, že keď ste to tam neschválili, nemá to šancu, aby to bolo schválené tuná v pléne, takže je to na vás, je to na vašom rozhodnutí a na vašej zodpovednosti.
Ale predsa len istú vec, čo sa týka vedy a špeciálne Slovenskej akadémie vied, by som veľmi rád povedal. Viete, my si často myslíme alebo vnímame, že Akadémia vied nie je dostatočne efektívna, že sa tam zbytočne ako niektoré peniaze utrácajú. No ja by som rád povedal, že Akadémia vied má aj iné poslanie, a nielen mať výstupy, ktoré sú priamo takpovediac zhmotnené, chvalabohu, keď aj také sú, ale má aj mnohé iné úlohy a to sú úlohy v tzv. základnom výskume. Viete, keď pred 250 rokmi približne objavili komplexné čísla, objavila sa tam imaginárna jednotka v matematike, tak ako každý sa pýtal, na čo to je dobré, veď také čísla v živote nie sú, nepotrebujeme ich, sú len reálne v živote. No dnes by ste nemali počítač, mobil, pretože práve využívajúc tieto komplexné čísla urobila pokrok elektronika.
Čo pokladám za ešte dôležité povedať, že mnohí z vás si nepamätajú už meno Bisquin. Bisquin bol európsky komisár, keď sme ešte neboli my v Európskej únii, dávno predtým, ktorý mal na starosti práve vedu a výskum. Vtedy, a to bolo súčasť Lisabonskej stratégie, bolo, že každá krajina má dávať 3 % na vedu a výskum, 3 % v pomere dva k jednej, teda so štátnych zdrojov a z privátnych zdrojov. No skutočnosť je taká, že týmto návrhom my sa k tomuto, k tejto požiadavke vlastne nie približujeme, ale ešte vzďaľujeme. A myslím si, že to nie je dobrý krok. Naozaj si myslím, že veda má svoje opodstatnenie.
Druhá vec, ktorú chcem hovoriť, tá sa týka vysokých škôl. A hovorím o financiách mimo financie, ktoré tečú z európskych zdrojov, teda z európskych fondov. Viete, dovolím si urobiť prirovnanie, v roku 2003 na vysoké školy išlo 8,3 mld. korún, v roku 2006 11,6 mld. korún. Môžem to prepočítať, samozrejme, aj na eurá, ak chcete, veď to je jednoduchý prepočet, vydelíme to 30,126, pravda, pán minister. No ale fakt je, že je medzi za tieto tri roky bol nárast 3,3 mld., a robili sme politiku, aby sme sa priblížili, to, čo je štandard predpokladaný, a to je 1 % z HDP na vysokoškolské vzdelanie. Čiže nárast prepočítaný bol za toto trojročné obdobie 39 %. Pozeral som si oficiálne čísla rok 2012, 2015: vysoké školy 447 mil. (2012) eur, 2015 445 mil. Ja viem, že môžete povedať, že mnohé potreby vysokých škôl sa dali vykryť a dajú vykrývať - aj sa vykrývali, to treba povedať - z európskych peňazí. Ale Slovensko nebude stále len príjemcom. Možno to nebude tak rýchlo, ale môže sa stať tak, že bude pomaly čistým platiteľom. A potom bude obrovský skok zrazu, keď bude chýbať veľký balík peňazí. No, žiaľbohu, nemôžme si pomôcť, tuná sa vôbec financie na vysoké školy nezlepšili. Tretí príklad uvediem a zase to porovnávam obdobie spred prakticky desiatich rokov. Viete, priemerný plat učiteľa v roku 2002 bol 12 500 korún, čo je 415 eur. To hovorím, aby som to mohol porovnať priamo aj v eurách. V roku 2006 bol 18 200, čo je 605 eur. Za štyri roky teda nárast skoro 40 %, 190 eur. Mimochodom, a to je ešte podstatnejšie povedať, že tí učitelia oveľa viac vnímajú financie, ktoré sú im zabezpečené v tarifných platoch, v zmene tarifných platov a v roku 2004/2005 stúpli tarifné platy o 17,7 %. No a teraz to porovnám za obdobie za osem rokov od roku 2006 do 2014, i keď vtedy vy ste neboli celý čas vo vláde, to treba povedať, že približne dva roky boli sme vo vláde my, ale väčšinu toho obdobia ste tam, a ako narástli platy. Za to obdobie narástli platy o 163 eur, keď vezmem priemerný plat 2006 tých 605 eur a v roku 2014 768 eur. Ale keďže každý udáva rôzny priemerný plat učiteľa, som ochotný aj zobrať ten vyšší, ktorý bývalý, teda predbývalý minister uvádzal a aj tak to sa nerovná tomu nárastu, ktorý bol za štyri roky v rokoch 2002 - 2006.
Dámy a páni, ako celkom jednoznačne musím povedať, že vzdelanie a veda nie je skutočnou prioritou vlády Roberta Fica. To teda nie je. Ja som ako minister povedal, a to sa stále opakuje, že nejakou veľkou prioritou nebola prakticky žiadnej vlády od roku 1989. Ale predsa si myslím, že v tej vláde, v ktorej som sedával, sme predsa len trochu viac posunuli financovanie školstva vysokého, regionálneho a aj vedy. Viete, samozrejme, že to súvisí aj s účinkovaním na poste ministra, a priznám sa vám, že každý minister zažíva ťažké chvíle. Ja som mal tiež ako každý minister isté problémy, spomínate si možno niektorí z vás na obdobie prvého, prvýkrát, keď sa zaviedla štátna maturita, ale musím povedať, že spätne, keď sa pozriem, najťažšie obdobie som vždy prežíval na jeseň, keď sa schvaľoval štátny rozpočet a keď som musel o ňom rokovať a bojovať o tie financie. A len tak mimochodom, kedysi sa tu zaznelo, že teraz sa ešte navýši o 50 mil. eur rozpočet regionálneho školstva na platy učiteľov, čo je približne 1,5 mld., no tak v roku 2005, z roku 2005 na 2006 sa navýšil rozpočet o 4,2 mld. pre kapitolu školstva. Ja myslím, že netreba viacej komentovať.
Ale mne nedá, aby som si nepoložil otázku aj širšieho rangu. V čom to je? Viete, lebo aj iné rezorty sa ozývajú a evidentne máme záväzok trebárs pre ministerstvo obrany, aby sme dávali 2 % z hrubého domáceho produktu, ďaleko sme od tejto hodnoty. A možno by povedali aj niektoré iné rezorty. Nuž kde sú tie peniaze? No v prvom rade vnímam a musím to povedať, že asi málokde sa tak papierovo, lebo kradnúť, ja neviem, za 10 alebo 100 eur, to je zlé, ale papierovo kradnúť milióny, desiatky miliónov alebo 100 mil. eur, to je už prakticky nepostihnuteľné a málokde sa takto deje ako na Slovensku. V tom vidím ten problém.
Viete, koncom stredoveku bol známy kardinál z Périgueux, ktorý bol tvorcom štyroch pápežov, teda ich voľbu rozhodol vlastne a ten raz spomenul Maurice Druon vo svojej epopeji Prekliati králi, mu vkladá do úst slová, že je prirodzené, že ľudia na vysokých funkciách sa obohacujú, je to jednoducho v ľudskej povahe, ale aj to musí mať mieru a slušnosť a nesmie to ísť proti verejnému záujmu. Tak na Slovensku toto neplatí. Na Slovensku to nemá mieru, nemá slušnosť a ide to proti verejnému záujmu.
A posledné mi nedá, aby som nepovedal, prečo si myslím, že by sme mali naozaj investovať do vzdelania a do vedy. Viete, to nie sú peniaze, ktoré sa vám zajtra vrátia, ani o rok možno. To je dlhodobá investícia, ale hodnotná investícia. Investícia v tom, že všeobecne platí, že ak je spoločnosť vzdelaná, tak je aj prosperujúca. A teraz, myslím, prosperujúca nielen ekonomicky, ale aj ľudsky, vo vzťahoch, správaní a v konaní. A to súvisí s investíciou v prvom rade do regionálneho školstva. Pretože vzdelávanie, to nie je len o vedomostiach, to je vždy spojené aj s istou výchovou. A ak my máme množstvo zákonov na to, aby sa u nás nekradlo, či sú to daňové zákony, či to je zákon o preukazovaní pôvodu majetku a podobne, tieto zákony, zdá sa, ako keby nefungovali. No zákony sú, ale celý problém je v morálke. A tá morálka sa pestuje v mladosti, a preto si myslím, že investícia do vzdelania by mala byť.
Ja na záver skôr takpovediac žiadosť alebo výzvu do pléna. Skúste sa ešte zamyslieť nad tým, lebo máte v rukách rozhodovanie, aby naozaj ste urobili to, prvýkrát za 25 rokov od roku 1989 a dali naozaj prvýkrát stimuly, investičné stimuly do vzdelania. Ja si myslím, že to by bol počin, ktorý by sa zapísal dlhodobo do povedomia slovenskej spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie nie sú žiadne reakcie.
Nech sa páči, ďalší rečník je Ľubomír Petrák. Pán kolega, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som povedal aj ja pár slov k návrhu štátneho rozpočtu. Budem sa venovať dvom okruhom otázok, keďže som starosta a ešte ani jeden rok počas môjho pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky som nevynechal možnosť vyjadriť sa k rozpočtom v obcí a miest. Vyjadrím sa aj tento rok.
A keďže teraz som členom výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, tak poviem pár slov aj k tejto tematike.
Začnem obcami a mestami. V rozprave tu zaznieva viac výtok, ak by ste znížili daň z pridanej hodnoty, ušetríte občanom plus-mínus 250 mil. eur ročne. Kam tieto peniaze idú? Vy ich prejedáte! Ja to skúsim demonštrovať na rozpočtoch obcí a miest. Budem porovnávať rok 2012, kedy sa v plnej miere prejavili opatrenia, ktoré zaviedla vláda Ivety Radičovej a predovšetkým minister financií Ivan Mikloš, ktorý znížil podielové dane obcí a miest zo 70,3 % na 65,4 %, a vtedy výnos z dane z príjmu fyzických osôb pre obce bol 1,196 mld., skoro 197 mil. eur. V roku 2014 bude výnos obcí a miest 1,302 mld. eur, čo predstavuje rozdiel zhruba 106 mil. eur. Tu je za dva roky rozdiel 106 mil. eur.
Ak si porovnáme rok 2014 s rokom 2015, tak v roku 2015 je výnos obcí pri zvýšenej sadzbe, ktorú zaviedla Ficova vláda na 68,5 % z výnosu z daní z príjmov fyzických osôb, príjem obcí a miest je 1,468 mld., čo je oproti roku 2014, teda očakávanej skutočnosti, nárast o ďalších 135 mil. eur. Ak zrátame rozdiel medzi rokom 2012 a rokom 2015, rozdiel je 241 mil. eur. To je to, to sú peniaze o 241 mil. eur bude viac plynúť do rozpočtov obcí a miest, čo je zhruba to 1 % DPH, o ktorom tu hovoríte. Takže ak hovoríme o tom, že vláda Roberta Fica prejedáva tieto peniaze, nedá sa to povedať, lebo presne tieto isté peniaze zobral Ivan Mikloš obciam a mestám, zaťažil obyvateľov zvýšenou dépeháčkou, vláda Roberta Fica ponechala túto hranicu, ale tieto peniaze vracia obciam a mestám. Čiže tu je niekde možno taký kruh, o ktorom sa dá úplne reálne hovoriť. Ak dovolíte, veľmi často sa hovorí o tom, že obce a mestá majú málo peňazí. Musím povedať, že skutočne nie je dostatok peňazí na všetky rozvojové aktivity, ktoré by obce a mestá chceli robiť, nie je dostatok peňazí na všetky rozvojové aktivity, ktoré očakávajú občania, ktorí bývajú vo svojich domovoch. Ale poviem niekoľko čísel.
Transfery zo štátneho rozpočtu sa v roku 2015 očakávajú do obcí a miest v celkovej výške jedna 1,124 mil. eur. Budem hovoriť konkrétnejšie. Transfery z ministerstva školstva budú v celkovej výške zhruba 16 346-tisíc eur, predovšetkým na financovanie projektov štrukturálnych fondov. Treba povedať, že okrem tejto čiastky je v rozpočte schválených ďalších 5 mil. eur na budovanie nedostatočných kapacít materských škôl a sú tu vyčlenené ďalšie finančné prostriedky okrem týchto prostriedkov, ktoré sú určené na havarijné stavy predovšetkým základných škôl. Takže ak hovoríme o kapitole ministerstva školstva, znovu výrazný posun dopredu.
Kapitola ministerstva vnútra, v čom sú peniaze na prenesený výkon štátnej správy, matričné úrady, hlásenie evidencie a podobne, ale predovšetkým na financovanie regionálneho školstva, to znamená základné školy, kde je transfer vo výške 678,982 mil. eur, a treba povedať, že mimo tejto čiastky bolo minulý týždeň dohodnuté zvyšovanie platov učiteľov vo výške 5 %, to sú tie peniaze, o ktorých hovoril môj predrečník pán kolega Fronc, to je tých viac ako 50 mil. eur, ktoré pribudnú k týmto peniazom. Takže ak hovoríme, kde sa dávajú peniaze, ktoré štát vyberá, musím povedať, aj sem idú a som veľmi rád, že pod financované školstvo a nedocenené povolanie učiteľov začína byť seriózne ohodnotené, nakoľko v tomto roku presiahne mzda, teda hrubá mzda učiteľa v regionálnom školstve, priemernú mzdu v národnom hospodárstve, a trváme na tom a stojíme si za svojím záväzkom, že v roku 2016 chceme dosiahnuť záväzok, ktorý sme si dali, že priemerná mzda učiteľa dosiahne 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tá trajektória je nastúpená, minulý rok 5 %, tento rok 5 % a ideme ďalej.
Kapitola ministerstva dopravy, 32,184 mil. prenesený výkon štátnej správy, z toho najviac, 25,680 mil., ide na náhradné nájomné byty za reštituované byty a podporu územného rozvoja obcí a miest. Znovu. Kam idú tie peniaze? Prebehla, prebehla reštitúcia, rad obyvateľov na túto reštitúciu doplatil, dávame viac ako 25 mil. euro na tieto účely, ktoré budú vyplácané prostredníctvom obcí a miest na nájomné byty.
Ministerstvo životného prostredia, 183 mil. eur predovšetkým na financovanie projektov fondov Európskej únie.
Z kapitoly ministerstva hospodárstva 29 mil. eur na podporu služieb podnikateľov a na verejné osvetlenie pre obce a mestá, čiže na tieto dve aktivity vrátane verejného osvetlenia obcí a miest viac ako 29 mil. eur.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí, 53,614 mil. eur, ktoré budú poskytované na výkon osobitného príjemcu na výdavky na stravu, školné, potreby detí v hmotnej núdzi a financovanie zariadení sociálnych služieb. Čiastka opätovne, ktorá nie je malá, ak hovoríme o tom, kde idú peniaze, ktoré vyberá tento štát. Idú aj sem.
Ministerstvo pôdohospodárstva, 115 mil. eur na spolu financovanie projektov z fondov Európskej únie.
Zo všeobecnej pokladničnej správy 4,7 mil. eur na financovanie individuálnych potrieb obcí a miest a na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok. Celkovo do rozpočtov obcí a miest sa v roku 2015 z fondov Európskej únie presunú, teda z fondov environmentálneho a audiovizuálneho presunú finančné prostriedky vo výške 19,358 mil. eur. Toto sú čiastky, o ktorých verejnosť nie je informovaná, a preto si považujem za potrebné aj z tohto miesta verejnosť oboznámiť o týchto skutočnostiach. Celkovo príjmy obcí a miest v roku 2015 oproti roku 2014 vzrastú viac ako o 2 %.
Dámy a páni, ja viem, že finančných prostriedkov je málo, viem, že by sme ich dokázali minúť omnoho viac, ale čísla, ktoré som povedal, nie sú zanedbateľné a musím vysloviť uznanie a poďakovanie ministrovi financií a predsedovi vlády Slovenskej republiky za to, že sľub, ktorý dali, že vrátia výnos z dane z príjmov fyzických osôb na pôvodnú úroveň 70,3 %, sa plní a v tomto roku dosiahne už spomínaných 68,5 % a znamená takéto prínosy pre obce a mestá. Dalo by sa o tejto otázke hovoriť hodne dlho, ale chcem, aby sme sa ešte venovali chvíľku otázke školstva a predovšetkým otázkam, ktoré tu boli relatívne viackrát spomínané.
Najviac diskutovanou otázkou pri schvaľovaní rozpočtu je otázka financovania Slovenskej akadémie vied. Chcem upokojiť pána poslanca Fronca a chcem upokojiť aj ostatných, či bude schválený, alebo nebude schválený pozmeňovák, ktorým sa presúva 8 mil. eur z APVV priamo do rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Tento pozmeňovací návrh bude schválený, Akadémia 8 mil. eur priamo do rozpočtu dostane. Chcem povedať ale aj B. Preberali sme túto otázku na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde som viackrát deklaroval, že očakávame rokovanie medzi Slovenskou akadémiou vied a ministerstvom školstva. Mňa mrzí jedna vec, možno tých peňazí mohlo viacej, ale bolo treba zvoliť iný postup. Nemôžeme jeden deň deklarovať, že sme pripravení rokovať a pripravenosť rokovať okrem toho, že to zaznelo na výbore v ten deň aj v nasledujúci deň, prejavil aj nový minister školstva Juraj Draxler a povedal, že sa chce stretnúť s vedením Akadémie vied, ale vedecká obec zvolila nátlakovú akciu formou protestov. Ja nehovorím, že tie protesty nie sú legitímne a že možno nie sú oprávnené z hľadiska na to, že vo vede je málo peňazí, ale nemôžeme rokovať tak, že najskôr ideme protestovať a na druhý deň si sadneme za rokovací stôl. Viackrát zaznelo aj pri rozprave vo výbore, ale zaznelo to aj tu, či sú peniaze, ktoré sú vydávané na vedu efektívne využívané. Ja som zaznamenal od ctených opozičných kolegov vo výbore aj tuto v pléne názory, že je potrebné urobiť audit v Slovenskej akadémii vied, zazneli tu slová, myslím, že od kolegu Fronca, že možno by bol vhodný medzinárodný audit Slovenskej akadémie vied, možno by bolo vhodné povedať, ktoré ústavy majú akú výkonnosť, a podľa toho zvoliť vhodnú organizačnú štruktúru, kde by sa dal ušetriť rad finančných prostriedkov, a možno podfinancovanie vedy by nemuselo byť na Slovenskej akadémii vied v takej výške, ako je dnes. Ale - a to ale je veľmi dôležité - musí aj vedenie Slovenskej akadémie vied prísť s inou teóriou ako s tou, že nechcú byť hrobárom niektorých ústavov alebo súčasnej štruktúry. Nikto z nás nechce byť hrobárom, robíme reformu ESO, pre nás nie je príjemná a je bolestivá.
Myslím, že pristúpime v nie veľmi ďalekej dobe ku komunálnej reforme, ktorá nebude pre obce príjemná, ale je potrebná, ja môžem povedať príklad za obce, kde som starostom v okolí, dnes alebo včera sme podali inzerát, kde berieme spoločného ekonóma pre tri obce. Preto, lebo je to efektívne, preto, lebo budeme mať kvalitnejší výkon za menej peňazí. A nikto nehovorí o tom, že sme hrobárom ekonomiky na jednotlivých obciach alebo že chceme niekoho zo súčasných zamestnancov vyhodiť. Možno sa treba pozrieť na tieto veci trošku inak aj z pohľadu vedúcich predstaviteľov slovenskej vedy a Slovenskej akadémie vied. Z podmienok, ktoré boli zadefinované aktivistami Zachráňme slovenskú vedu, boli v zásade zadefinované tri. Vrátenie do rozpočtu Akadémie 10 mil. eur, priamo sa vracia 8 mil., uvidíme, ako to bude ďalej, v zásade väčšia časť splnená. Navýšenie prostriedkov do súťažnej oblasti, prostriedky teda do fondov pre APVV, tam tie finančné prostriedky zatiaľ chýbajú, ale myslím si a verím, že taký prísľub môže dať aj minister financií, prípadne minister školstva. Akonáhle sa objavia ďalšie finančné prostriedky, určite nenechávame slovenskú vedu vykrvácať. Uvedomujeme si potrebu slovenskej vedy, ale uvedomujem si aj to, že musia byť tieto prostriedky efektívne vynakladané. Ak hovoríme o tom, či nás 5-8 mil. zachráni pri APVV, ja vám poviem čísla, ktoré hovoria o úspešnosti projektov. V projektoch, ktoré sú podané na APPV a sú vyhodnocované, úspešnosť projektov sa pohybuje od 15 do 18 %. Len 15 až 18 % z podaných projektov je úspešných a na tieto sú pridelené finančné prostriedky. To číslo je neuveriteľne nízke a nechcem povedať, že nezáleží na tom, či je tam o 2-3 alebo 5 mil. viac alebo menej, lebo každé euro by pomohlo, ale pri takto nízkych percentách úspešnosti je to zarážajúce. Ak by sme chceli byť efektívni, tak to percento úspešnosti by sa malo hýbať niekde na úrovni 30-40 až 50 %, vtedy by to bolo súťažné prostredie, ale vtedy by to pokrývalo aj potreby slovenskej vedy.
Ak dovolíte, vrátil by som sa možno ešte pár slovami k financiám, ktoré idú do vysokých škôl, lebo to je otázka ďalšia, ktorá tu bola spomínaná. Pomôžem si grafmi, ktoré vydala ARA a boli prezentované minulý týždeň. Rozdiel medzi kapacitami, ktoré sú na vysokých školách, a ľuďmi, ktorí sú prijatí na vysoké školy, je 33 %, čiže miera efektivity je nie príliš vysoká. Ak si povieme, že od roku 2008, kedy bol najväčší počet študentov vysokých škôl, o čom hovorí tento graf. (Rečník zobral do rúk papier s grafom, ukazujúc ho plénu.) K dnešnému dňu došlo k poklesu zhruba o 40-tisíc študentov na vysokých školách a je plánovaný pokles do roku 2020 o ďalších zhruba 30-tisíc študentov, tak znovu ukážem tento graf, ktorý hovorí, že počet učiteľov na vysokých školách je takmer konštantný. Ak vám poklesne počet učiteľov o 40, teda počet študentov o 40-tisíc, počet učiteľov je zachovaný taký istý a niekto nechce prijímať nejaké racionalizačné opatrenia, tak potom sa nedá tento stav riešiť iba tým, že budeme nalievať finančné prostriedky do vysokých škôl. Ak sa ma pýtate, či tých finančných prostriedkov je tam veľa alebo málo, určite vám odpoviem, že málo, a efektivita, kvalita slovenského vysokého školstva by si určite zaslúžila viac finančných prostriedkov, ale je potrebné pristúpiť k racionalizačným opatreniam aj na tejto pôde.
A posledná poznámka k výskumu. Tento výskum, ktorý prezentovala agentúra ARA, sa týka predovšetkým vedeckého výskumu na univerzitách. Nárast výskumu je, teda priemer v Európskej únii je, myslím, vo svete, 58 % , Slovensko 130 %, hovorí to o počte prác, ale počet citácií, 39 % Slovensko, 52 % svet. Toto hovorí o tom, že aj slovenská veda a slovenský výskum sa viac orientuje na kvantitu, ako sa orientuje na kvalitu, a nie je medzinárodne hodnotený takým vysokým ratingom, ako by sa očakávalo. Áno, je pravdou, že je tu málo peňazí, ale je pravdou aj to, že namiesto na kvalitu sa orientujeme na kvantitu.
Toto sú fakty, ktoré jednoznačne musíme zhodnotiť vo svojom ďalšom pôsobení a ja som pripravený aj na výbore, aj v pléne vždy diskutovať o týchto otázkach a hľadať spoločné východisko. Som zástancom tézy, že školstvo, zdravotníctvo a sociálny systém nie sú politické, ale sú to veci, ktoré buď majú hlavu a pätu, a fungujú, alebo sú to veci, ktoré sú alogické, a nefungujú. A tuto je potrebná zhoda naprieč politickým spektrom a nemyslím si, že len naprieč politickým spektrom, ale aj väčšinová zhoda spoločnosti tak, aby sme nemenili systémy každých 5 rokov alebo každé 4 roky pri zmene vládnej garnitúry.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. To fungovanie ARA ja som prvý ako minister podporil, ja som v správnej rade, to je na dlhší výklad, ale dve poznámky mám k vystúpeniu kolegu Petráka.
Prvá. Ja som za to, aby sa podporili kapacity pre materské školy, len treba si uvedomiť, že to platíme druhýkrát, že áno, za nás bol zákon, keď sa to stalo, originálna kompetencia - materské školy - obcí a miest, teda samosprávy a výsledok bol ten, že bolo málo detí, a mnohé samosprávy tie budovy predali. A teraz ich my vlastne budeme druhýkrát platiť, to je fakt.
A druhá. Ja som nepovedal, ale asi niekto to tu povedal z opozície, že sa prejedajú tie peniaze, čo sa týka toho percenta z DPH, a ja som dokonca nieže nepovedal, že sa prejedajú, ale dokonca by som zatlieskal, aj keby väčšina z tých peňazí išla prvýkrát na stimuly do vzdelávania a do školstva. V tom prípade by som, i keď je to iná vláda ako v tej, v ktorej som bol, to nielen podporil, ale tomu aj zatlieskal, pretože myslím, že by ste urobili dobrý čin v prospech tejto spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne. Ja som sa už vyjadroval pomerne veľa na tú tému dnes a plánujem sa aj zajtra ráno.
Celkom stručne zareagujem len na tie medzinárodné porovnania. Neviem presne, z čoho vychádzali, ale spomenul som si pri tom na taký milý bonmot profesora Lubyho, ktorý bol dlhé roky predsedom Slovenskej akadémie vied a budem ho tak voľne parafrázovať. Porovnával Akadémiu s jedným najvýkonnejších európskych akademických inštitútov, Max Planck Institut v Nemecku, a hovoril, tak Max Planck inštitút má na hlavu približne 10-krát viac, ako má na hlavu vedec Slovenskej akadémie vied, a má 5-krát lepšie výsledky. Z toho vyplýva, že efektívnosť slovenského vedca je dvakrát väčšia ako efektívnosť vedca v tom špičkovom, najšpičkovejšom európskom vedeckom inštitúte Max Planck, ktorý je z mnohých ohľadov aj porovnateľný s Akadémiou. Schválne volil tento inštitút, a nie rôzne univerzity, ktoré, kde je tá miera porovnateľnosti je nižšia.
A potom pán kolega Petrák tu asi nebol, keď sme hovorili práve o tom medzinárodnom audite, resp. akreditácii, ktorou Akadémia opakovane prechádza a na základe ktorej bolo konštatované, že neexistuje tak slabé pracovisko na Akadémii, ktoré by bolo treba zrušiť, že existujú slabší niektorí jednotlivci, ktorých sa ale vo vlastnom záujme ústavy Akadémie postupne zbavujú. Čiže ja by som naozaj navrhoval nechať to na tento samočistiaci proces, lebo každému riaditeľovi a každej vedeckej rade na akademickom ústave je jasné, že keď tam bude mať nevýkonných pracovníkov, tak ako celok bude tá inštitúcia hodnotená negatívne. Takže tento samočistiaci proces úspešne prebieha, a to, čo ostáva na tej Akadémii, už naozaj kva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)