44. schôdza

Pán poslanec Šebej, no vypočula som si váš príspevok a musím vám povedať, že postoj, ktorý ste zaujali k potrebe navýšenia výdavkov do zbrojenia, ma naozaj veľmi znepokojuje. Ja sa vás chcem opýtať, pán poslanec, kde má Slovensko nepriateľov. Komu vadíme? Voči čomu sa potrebujeme brániť? Voči komu? Proti komu ideme útočiť? Kde má Slovensko svojich nepriateľov? To naša krajina nemá iné problémy? Ľudia ledva prežívajú, trápia sa s vlastným prežitím v týchto náročných sociálno-ekonomických otázkach a my tu ideme namiesto toho, aby sme potlačili vojnové štvavé útoky, ideme rozvíjať a rozvirovať diskusiu o potrebe navýšenia výdavkov do zbrojenia? Vy si naozaj toto myslíte, že s týmto vaším postojom súhlasia naši občania? Prosím vás pekne, odpovedzte mi: Kde má Slovensko nepriateľa?
Ja som presvedčená o tom, že ak Slovensko vydá jasný signál o tom, že sa nebude miešať do žiadnych vojnových štvavých záujmov, ak vydá jasný signál o tom, že chce udržiavať neutralitu, priateľské a vzájomne prospešné vzťahy so všetkými krajinami sveta, prosím vás pekne, voči komu sa máme brániť? Je to nezmyselné. Už prestaňme na tejto pôde parlamentu vyvíjať a rozvíjať toto napätie! Prestaňme rozvíjať diskusiu o tom, že namiesto toho, aby sme ľuďom pomohli v riešení ich životných potrieb, budeme tuná zbierať argumenty na to, ako navyšovať rozpočty a náklady pre zbrojenie neznámych štvavých vojnových záujmov! Ja odmietam na takomto niečom participovať.

Ďakujem pekne. Tak isto by som rád zareagoval k tým vyjadreniam, čo sa týka rozpočtu na ministerstvo obrany. Pán kolega, tak tým, že som aj pôsobil na ministerstve obrany, poznám docela dobre stav, v akom sa ozbrojené sily dnes nachádzajú. Nespochybňujem to, že technika je morálne aj technicky zastaraná. Ale niekoľko poznámok:
Po prvé, medziročne dochádza k nárastu rozpočtu na ministerstvo obrany o, v absolútnych číslach, o 52 mil., čo predstavuje 7-percentný nárast oproti minulému roku. To po prvé.
Po druhé, ak by sme si zobrali túto sumu a pomerovali ju k roku 2004 a vtedajšiemu HDP, tak by to znamenalo práve tie dve percentá, ktoré aj doporučuje Aliancia k vymedzeniu na rozpočet.
Za ďalšie, sú krajiny v Európskej únii, ktoré naozaj dávali dokonca cez dve percentá. Jednou z nich je Grécko a vieme, akým spôsobom Grécko dopadlo, do akých ťažkostí sa dostalo. A dovolím si tvrdiť, že aj vplyvom prílišných výdavkov na ozbrojené sily.
A to, čo ste tam aj vy konštatovali, s tým súhlasím, že aj keby sme dnes aj zdvojnásobili, aj strojnásobili rozpočet na armádu, neznamenalo by to, že by sa výrazným spôsobom zvýšila bojaschopnosť našej armády, pretože si treba uvedomiť vôbec veľkosť krajiny, veľkosť ozbrojených síl, a k týmto parametrom sa treba potom následne vyjadrovať.
A posledná poznámka. Napriek tým financiám, ktoré sú tam, sa realizovalo niekoľko modernizačných projektov, napríklad osobná výzbroj vojaka, obmeňovala sa kolesová technika, kupovali sa Ivecá. Takže ja si nemyslím, že by sme boli nejakým čiernym pasažierom. Nakoniec je tu účasť v medzinárodnom krízovom manažmente. Naši vojaci pôsobia veľmi úspešne na misiách. Takže hovoriť o nejakom čiernom pasažierovi určite nie je namieste.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Mezenská, v podstate mi to ani nestojí za to, aby som reagoval, lebo zjavne, zjavne vôbec netušíte nič o medzinárodnej situácii. Naozaj mám pocit, že žijete v nejakej fiktívnej bubline, v svete, kde nemáme nijakých nepriateľov.
No priamo, že by sme mali nepriateľov, ktorí sú zameraní len a špeciálne na Slovensko, ale náš svet, v ktorom žijeme, náš hodnotový systém atď. má nepriateľov. A vy si to, samozrejme, nepamätáte, ale ja som tie ruské tanky na našich uliciach videl a videl som ich aj strieľať. Ja si to veľmi dobre pamätám a dosť ma to poznačilo na celý život. A chcem vás upozorniť, že aj Belgičania, aj Holanďania aj Luxemburčania a ďalšie neutrálne krajiny si v ´39. roku mysleli, veď my nemáme nepriateľov, kto by na nás útočil? Hlboký omyl, pani kolegyňa.
Čo sa týka tých výdavkov, veď ja, pán kolega Duchoň, oceňujem, že sa investujú peniaze do armády. Ja len hovorím, že málo. Ja len hovorím, že by som rád videl viac. Ja si nemyslím, že by obstálo tvrdenie, že by sa vojenské spôsobilosti našej armády aj tak nezvýšili. Vojenské spôsobilosti by sa zvýšili. Určite by sme sa ale nestali najobávanejšou armádou sveta, ale o tom som nehovoril. Ja som len hovoril o tom, že tak ako je nerozumné zanedbávať vlastnú muskulatúru v osobnom živote, tak je nerozumné zanedbávať vlastnú armádu. To som hovoril.

Ďakujem veľmi pekne. Ja veľmi krátko zareagujem. Pán poslanec Šebej ma vytiahol zo stoličky. Ja ho nepovažujem za vojnového štváča, považujem ho za človeka, ktorý sa celý život venuje zahraničnej politike a ktorý tejto problematike aj rozumie. Ale musím povedať, že ho zároveň vnímam ako zanieteného euroatlantistu, ktorý z pohľadu problémov možno hyperbolizuje, to znamená, poukazuje na problém, ktorý je síce prítomný, ale nie v tej, podľa mňa nie v tej konkrétnej podobe, ako ho pomenúva.
Súhlasím s tým, že armáda z pohľadu modernizácie svojej techniky je, dokonca by som nazval, v kritickej situácii, ale to je otázka, a to pán poslanec Šebej snáď uzná, to je otázka naakumulovania problémov aj z minulosti, pretože mali sme obdobia, kde sme plnili parametre zmluvne dané s NATO, s naším členstvom v NATO a nie sme si zrejme istí, a to je naprieč politického spektra, že tie peniaze boli míňané tým najefektívnejším spôsobom.
Ja si ako minister financií dovolím trošku aj polemizovať s vaším výrokom o tom, že v rezorte obrany je všetko v najlepšom poriadku, a toto mám vydiskutované aj s pánom ministrom obrany, to znamená, ja ho teraz za chrbtom akosi nenapádam ani neohováram, ale myslím si, že problémom nášho rezortu obrany je to, čo ja zvyknem nazývať tak obrazne príliš veľa generálov a málo vojakov. Máme trvalý spor, na ktorý poukazujeme z hľadiska rezortu financií a rezortu obrany. Podľa nás existujú ešte vnútorné rezervy. Ja teraz hlavne smerujem na sociálne programy vnútri armády, aby naši občania boli detailne informovaní o niektorých vymoženostiach, ktoré sú tu historicky dané, tak by tiež neboli úplne spokojní, a je otázka, akým spôsobom tieto benefity prispievajú napríklad k našej obranyschopnosti. Nie som o tom presvedčený. Možno opak je pravdou.
Takže máme tu hriechy z minulosti, máme tu z hľadiska konceptu a ďalších členských krajín, a dokonca počul som to aj v Spojených štátoch - výraz, ktorý sa volá smart defence, to znamená, naozaj snažiť sa za menej peňazí viac muziky. Máme tu po rokoch rozhodnutie, ktoré, ja nechápem, prečo to tak muselo dlho trvať, ale máme konečne preukázateľné znaky spolupráce česko-slovenských ozbrojených síl. Je predsa úplne jasné, že takéto malé armády z hľadiska početnosti sú schopné za lepšie ceny obstarávať veľmi drahú vojenskú techniku a vedia z hľadiska deľby práce dosahovať proste synergie. Viedli sa dlhoročné spory o tom, či krajina našej veľkosti má mať vlastné letectvo z hľadiska povedzme stíhacieho letectva. Čiže je tu mnoho vecí, ktoré sú tu nazhromaždené z hľadiska aj takých historických atavizmov a z hľadiska ešte sentimentálnych spomienok na veľké Československo. To si dovolím tiež pripomenúť. Ale musím povedať, že ak to všetko vyjde, tak ja neviem, možno kolegovia z opozície sa na toto nebudú dobre pozerať, ale možno sa ministrovi Glváčovi podarí v tomto ťažkom ekonomickom období preraziť ten začarovaný kruh a ak sa naplnia dohody o spoločnom chránení iba z hľadiska gripenov spolu s Českou republikou, ak sa podarí dopravnú leteckú vojenskú techniku zabezpečiť, ak sa podarí dosiahnuť dohodu medzivládnu s vládou Spojených štátov amerických na výzbroji vrtuľníkovej techniky a ďalších a ďalších prezbrojovacích programov, ktorých väčšina - to musím proste podotknúť a pochváliť rezort obrany - je v rámci kapitoly, v rámci tej skromnej kapitoly, o ktorej hovoríte, tak z tohto pohľadu minister Glváč môže vstúpiť do histórie ministerstva obrany a vôbec našich ozbrojených síl s veľmi, veľmi pozitívnym odkazom.
Ja nie som zástanca čarovných percent a čísel tu. Podporím alebo pripomeniem to, čo povedal pán poslanec Duchoň. V roku 2004 zodpovedala približne tá istá čiastka v absolútnom vyjadrení dvom percentám hrubého domáceho produktu. Dnes je táto čiastka, reprezentuje jedno percento hrubého domáceho produktu. Áno, Slovensko patrí ku krajinám, ktoré rekordne z hľadiska svojej ekonomiky rástli posledných 10 rokov, čo je, samozrejme, veľmi dobré a má to svoje pozitívne efekty z hľadiska životnej úrovne, dobiehania našej úrovne z hľadiska porovnávania sa našich ľudí so životnou úrovňou v západnej Európe, ale má to to negatívum, že nestíhame udržiavať tempo z hľadiska čarovného percenta.
Ja mám za sebou rozhovory, pán poslanec Šebej určite bude rozumieť aké, z hľadiska napríklad diplomatov Spojených štátov amerických alebo Veľkej Británie, ktorým naozaj záleží na tom, aby sme plnili čím viac náš záväzok vyšších obranných výdavkov, ale som presvedčený, že ide o kvalitu míňania. V tomto prípade ide viac ako inde o kvalitu míňania a z tohto pohľadu jasne uprednostňujeme investície do modernizácie alebo do prezbrojovania, ak to chcete tak nazvať, a do väčšej kvality z hľadiska aj personálneho zabezpečenia. Viete, že rezort obrany sa dlhý čas musel zaoberať aj otázkou veľkej časti civilných zamestnancov a dodnes, a to je už mierna kritika, vojenské objekty strážia civilné strážne služby a toto teda považujem, toto považujem za kacírstvo a prílišný luxus. Takže problémy tu máme.
Ja si naozaj, pán poslanec Šebej, neviem predstaviť v tejto situácii, kde z hľadiska kvality alebo konkurencieschopnosti je stav verejných financií v dnešnej dobe jednou z veľmi dôležitých súčastí, neviem si predstaviť ešte väčší náskok z hľadiska priorít, ako je napr. v tomto roku, z hľadiska financovania priorít rezortu obrany, pretože naozaj z pohľadu vášho to hovorím, na obranu. Z pohľadu iných rezortov, iných záujmov, tu musím možno skloniť s hanbou hlavu, ale z hľadiska vládneho návrhu rozpočtu, ktorý stále tu máte vlastne pred sebou, tak bez tých pozmeňovacích návrhov, ktoré boli prijaté na gestorskom výbore, de facto víťazom roka je rezort obrany, lebo medziročný nárast v absolútnom vyjadrení je najväčší.
Áno, po prijatí pozmeňovacích návrhov tým víťazom bude rezort školstva z hľadiska dofinancovania alebo zvýšenia platov našich pedagógov, ktorých ste sa tiež jemne dotkli, ale zatiaľ proste nevieme poskytnúť viac a asi nevieme poskytnúť ani viac z pohľadu všeobecného konsenzu. A tam si myslím, že ste správne smerovali z hľadiska toho, aby sme pochopili, kde sme a v akej situácii sa nachádzame.
Z hľadiska ďalších vašich príspevkov, z hľadiska akadémie, ja som sa už vyjadril a stále si myslím, že z vás hovorí aj človek, ktorý pôsobil v Akadémii vied.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja si dovoľujem reagovať na pána ministra, aj súhlasím zároveň s tým, lebo aj ja sa nad tým zamýšľam. Je to kacírstvo, že v podstate tie vojenské objekty strážia civilisti a potom je to tak, keď sa pýtajú tých civilných zamestnancov, či logistické centrum zriadiť v Poprade alebo nezriadiť pre vojská NATO, tak tí civilní zamestnanci asi, pán minister, reagujú takto, že zriadiť, lebo aspoň 20 pracovných miest sa udrží. To je úplne totálne a totálne absurdné a je to neprijateľné. Ja žijem v tom regióne a žijem v tomto kraji. Ja si tam neželám nijaké logistické centrum. Logistické centrá sú tie prvé, ktoré sú zamerané raketami už dopredu, vopred. Ja bývam tam len 15 km od tohoto mesta a záleží mi na tom. Je to nádherný kraj pod Tatrami. Čo chceme si tuná zrobiť logistické centrá?
A to je presne, čo pán Šebej rozprával. On zažil tie tanky v uliciach. Ja tak isto ako chlapec som ich zažil. Ja si to neželám, aby tu neboli žiadne tanky, či z Východu, či zo Západu. A teraz my tuná zo Západu nedávame tanky, ale rakety. Rakety, dneska je to čosi iné. Ja si pamätám, keď tu rozprával aj o tom dáždniku ochrannom. Ten dáždnik nám raz spadne na hlavu. Na hlavu nám spadne.
A presne, jak ste to aj povedali, čo sa týka ako zbrojenia, treba sa nad tým zamyslieť, lebo či naša krajina potrebuje naozaj nadzvukové lietadlá. Keď tuná pán kolega tak isto rozprával o životnom prostredí, a to súvisí s tým, keď je to podtatranská oblasť, my máme tam národné parky. Minimálne dva veľmi blízko, resp. tri národné parky, ktoré sú veľmi blízko, a keď ten výbuch nadzvukovej stíhačky, ktorý vybuchne, tak si človek myslí naozaj, že to začína vojna. Naša krajina nemá mať nepriateľov, my máme byť tým mostom, ktorý spája aj Východ so Západom, a nie s takou nenávisťou že by sme my tuná vystupovali, a vôbec nie už v Národnej rade.
Prepáčte mi to, nestihnem to viacej ako dopovedať, ale aspoň toľko.

Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, pán minister, začnem hádam s tým, že pri pohľade, takom zbežnom pohľade na štátny rozpočet, na predkladaný štátny rozpočet vyzerá, ako keby bolo všetko v najlepšom poriadku. Veď deficit verejných financií je pod kontrolou. Európske štruktúry nás vychvaľujú. Napriek tomu, ako povedal klasik, povedal by som, že je tu niečo zhnité v tom štáte dánskom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, prosím vás o kľud v miestnosti, nech môže rečník predniesť svoj príhovor. Ešte raz, páni poslanci, prosím o kľud v miestnosti.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
... ak by bol totiž rozpočet v poriadku, zrejme by tu zdravotné sestry nehrozili nátlakovými akciami, učitelia by sa stále nedomáhali vyšších platov, ctihodní vedci by sa zrejme neznížili k manifestačnému protestu pred Úradom vlády či parlamentom a mohol by som zrejme takto pokračovať ďalej s ľuďmi alebo s inštitúciami, ktoré nie sú spokojné s pridelenými zdrojmi. A dokonca pán minister sa aj sám vyjadril, že v rámci rezervy pre istotu odkladá ďalšie obálky pre ďalších nespokojencov, ktorí zrejme prídu na rad. Ja sa skôr chcem dotknúť tých nespokojencov alebo tých nespokojných, ktorí možno až takto nevykrikujú každú chvíľu, ale tí, ktorí tvoria, ktorí generujú vlastne zdroje na príjmovú stránku tohto rozpočtu. Mohli by sme konštatovať, že prijímanie rozpočtu je taký bežný folklór, či už okolo samotného pripravovaného rozpočtu, ale aj jeho schvaľovania, veď potrieb je stále viac ako disponibilných zdrojov, pritom nás pán minister uisťuje, že vláda šetrí a ESO je excelentný program, ktorý prináša svoje ovocie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, ešte raz, páni poslanci, nie je nás tu ani veľmi veľa, prosím vás, buďte tolerantní k vystupujúcemu. Prosím o kľud.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
... pravda je však trochu inde. Vláda v skutočnosti nešetrí, nebudem tu zbytočne hľadať niektoré čísla a viacerí moji predrečníci, kolegovia už hovorili o konkrétnych číslach, čo sa týka skutočného šetrenia vo vládnych výdavkoch. Páčil sa mi, páčilo sa mi prirovnanie kolegu Kollára, ktorý porovnal úsilie vlády šetriť k situácii, keď so 100-eurového nákupu sa pri platení rozhodnete predsa len niečo ušetriť a z plného koša vrátite kdesi na regál jedno maslo 250-gramové naspäť na pult, teda asi takéto je v percentuálnom vyjadrení úsilie vlády šetriť na vládnych výdavkoch.
Na druhej strane treba konštatovať, že máme šikovnú vládu, v úvodzovkách, ktorá vie ako na to pri zabezpečovaní zas príjmovej stránky tohto rozpočtu. Veď predsa máme tých, ktorí tvoria, ktorí pracujú, ktorí zamestnávajú, a od tých je treba, samozrejme, zobrať čo najviac, aby sme vedeli potom aj rozdávať bez ohľadu na to, či je to účelné, či to je efektívne, či to pomôže posunúť túto krajinu dopredu alebo nie.
Stačí sa pozrieť na stranu 17 predkladaného materiálu štátneho rozpočtu a je všetko jasné. Táto strana hovorí o kvantifikácii vplyvu legislatívnych zmien na daňové a odvodové príjmy verejnej správy. A ak si zoberiete v podstate len tie výstupy z tejto strany len na daňové a odvodové opatrenia uplatnené v roku 2014, prinesú do štátnej pokladnice viac takmer o pol miliardy eur, presnejšie 492 mil. 156-tisíc eur. Ak zoberieme do úvahy opatrenia prijaté vládou za jej doterajšie obdobie, mám na mysli zvýšené sadzby dane z príjmov, odvody, poplatky, osobitný odvod z podnikania pre regulované subjekty, bankový odvod, jednorazový odvod, daňová licencia a pod., prídeme k navýšeniu príjmov viac ako o jednu miliardu eur. S tým, samozrejme, sa už inak bačuje a otázka je, ako vieme hospodáriť s takto navýšenou miliardou eur. Ak by sme znižovali deficit povedzme až na vyrovnaný, povedal by som áno, je to efektívne, je to to, že treba znižovať celkové zadlženie tejto krajiny a asi zrejme väčšina ľudí v tejto krajine by bola spokojná aspoň s takýmto riešením. Ak už nie na to, tak na jasne stanovené etablované efektívne rozvojové projekty, či už sa to dotýka technickej infraštruktúry alebo čohokoľvek, aby sme mohli povedať, že tieto zdroje boli skutočne efektívne investované.
Vláda teraz zdiera tých, ktorí by tieto zdroje mohli potenciálne investovať do rozvoja svojich firiem, zamestnávať viac ľudí. Veď peniaze je treba za každú cenu dostať od ľudí do štátnej kasy a odtiaľ napríklad na podporu zamestnanosti. Aj pre exekútora Krutého. To, že sa medzitým na naplnenie účelu pritom vyparí, netransparentne použije, klientelisticky a korupčne nasmeruje možno viac ako polovica týchto zdrojov, to už zrejme nikoho nezaujíma.
Pán minister, ja by som vám odporučil, aby ste nechali zamestnávať ľudí podnikateľom, nie úradom práce, nechajte ľuďom viac peňazí a tí si budú schopní zaplatiť aj ten lístok na vlak, aj účty za elektrinu a plyn ako v každej civilizovanej krajine. Pri primeraných daniach a odvodoch a lepšej snahe šetriť na sebe budete mať dosť peňazí, pán minister, aj na tých, ktorí potrebujú objektívne pomôcť, pomôcť aj samosprávam, ale aj na injekcie do hospodárskeho rastu. Naviac, pán minister, keď už teda od tých podnikateľov, od tých, ktorí sú aktívni a tvoria hodnoty, tieto peniaze beriete, na druhej strane ale vôbec neriešite vážne problémy podnikateľov, predovšetkým tých malých a živnostníkov, či už je to, či už to súvisí s zhoršujúcou sa finančnou disciplínou firiem, ktoré realizujú verejné projekty, ako je druhotná platobná neschopnosť, ale aj platby DPH tých dodávateľov, ktorí najprv musia zaplatiť DPH, aby predtým mohli vôbec dostať túto platbu naspäť. O vymožiteľnosti práva tu nemôže byť ani len reči.
Už keď som pri tom DPH, ja oceňujem, pán minister, aj keď ho tu nevidím nejak, priamo že prichádzate s iniciatívou predsa len, aby dodávatelia platili DPH až potom, ako dostanú zaplatenú faktúru. A chcel by som vám pripomenúť, že v pléne tejto Národnej rady alebo v programe tejto Národnej rady v rámci tejto schôdze mám návrh zákona, teda novely zákona o DPH, kde tento problém riešim. Ja verím, že sa pridáte, predovšetkým poslanci SMER-u, k tomuto návrhu a podporíte ho tým, že vláda už potom nemusí sa zaoberať týmto problémom v budúcnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, chcem sa len opýtať, či vaše vystúpenie bude ešte dlhšie, lebo máme jedenásť hodín.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Minimálne ešte nejakých 5 až 10 minút.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Tak asi prerušme.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Dobre, tak ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som krátko zrekapituloval to, čo sa udialo v období od štvrtka, keď sme ukončili rozpravu, až v podstate do dnešného dňa. Mal som možnosť hovoriť so zástupcami niektorých opozičných strán na tému zákona, ktorý je predložený v skrátenom legislatívnom konaní, tlač číslo 1317. Som toho názoru, že ten návrh, ktorý sme dnes predložili alebo ktorý je momentálne predložený, v tejto chvíli asi je vzhľadom na mimoriadnu zložitosť a komplikovanosť vzhľadom na to, že naša legislatíva je z hľadiska jurisdikcie obmedzená vo vzťahu k iným štátom, je potrebné ďalej pracovať na tomto návrhu s tým, že som mal možnosť hovoriť so zástupcami opozície o tom, že tento návrh chceme ďalej vylepšiť takým spôsobom, aby sa dosiahol ten cieľ, ktorý tu bol debatovaný. To znamená, aby sa tie negatívne javy, ktoré sa tu ukazujú, aby sa minimalizoval priestor, áno, na tieto veci, to znamená, aby sme perspektívne vytvorili register, ktorý bude v podstate odkrývať konečného užívateľa výhod, to znamená nielen formálneho majiteľa, ktorý je momentálne súčasťou vládneho návrhu. Ale napriek tomu si myslím, že vládny návrh, ktorý momentálne je na stole, bez ďalších potrebných výdavkov, prípadne ďalších nevyhnutných krokov je možné schváliť. Preto navrhujem, aby sme v tejto téme ešte debatovali a prípadne budem rád, keď aj zástupcovia opozície sa vyjadria k tomu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že je dobré, že táto téma nekončí, ale pokračuje, pretože novela zákona o verejnom obstarávaní, o ktorej rokujeme, je tu preto na stole a rokovali sme o nej preto v skrátenom legislatívnom konaní, pretože áno, aj ľuďom došla trpezlivosť, tá posledná kvapka bola asi kauza cétečko, a to pobúrenie spočíva nielen v tom, že sa nakupuje predražene, ale že ani nevieme, kto z takýchto tendrov vo výsledku profituje. Čiže téma sú schránkové firmy a je to aj požiadavka protestujúcich ľudí na uliciach a je to legitímna požiadavka.
Vláda reagovala, podľa našej mienky vláda nereagovala dostatočne a myslím, že nie sme v situácii, kedy môžeme spraviť gesto, ktoré situáciu nevyrieši, pretože to pokoj na Slovensku neprinesie.
V rozprave padli aj pozmeňujúce návrhy k novele zákona o verejnom obstarávaní, pozmeňujúce návrhy, ktoré idú ďalej, pokiaľ ide o tému schránkových firiem. Hovorili sme o tom a ja som presvedčená, že skutočné riešenie musí ísť ďalej, pretože musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, musí riešiť narábanie s verejnými prostriedkami plošne, nielen vo verejnom obstarávaní, musí zabezpečiť verejnú kontrolu a musí zabezpečiť aj reálnu vymáhateľnosť, preto sme aj s kolegom Beblavým navrhovali vytvoriť register konečných užívateľov.
Áno, komunikovali sme aj s ministrom spravodlivosti na túto tému, ja reflektujem aj tú skutočnosť, že pozmeňovací návrh, ktorý sme predložili s kolegom Beblavým a ktorý mal zaviesť centrálny register... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR
... ako verejný register konečných užívateľov vyžaduje aj komunikáciu s európskymi inštitúciami, ak ho má viesť Národná banka Slovenska, to je skutočnosť, na ktorú musíme reflektovať, a preto by sme neboli radi, keby táto téma skončila dnes. Preto si dovoľujem navrhnúť uznesenie v mene mojom aj kolegu Beblavého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1317, v znení:
Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky v súčinnosti s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska pripraviť návrh zákona, ktorým sa vytvorí verejný register užívateľov konečných výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní a nakladaní so štátnymi aktívami, majetkom štátu a majetkom územnej samosprávy a súčasne minimalizovať priestor na súvisiace negatívne spoločenské javy. Register bude založený na princípoch odkrývania konečného užívateľa (nielen formálneho majiteľa), riešenia narábania s verejnými prostriedkami plošne, zabezpečenia verejnej kontroly a vymáhateľnosti.
Termín: prvý štvrťrok 2015.
Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu uznesenia, a to preto, aby téma schránkových firiem neskončila dnes polovičatým riešením, ale aby téma schránkových firiem skončila o možno pár mesiacov, ale s naozajstným transparentným riešením, aby sme sa k téme schránkových firiem nemuseli v budúcnosti opakovane vracať.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani kolegyňa Žitňanská, my sme sa viacerí podpísali pod váš pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili ku zákonu o verejnom obstarávaní, ktorý má riešiť schránkové firmy. Ak vláda, ak minister Borec má naozaj skutočný záujem o skutočné riešenie problému schránkových firiem a nejde mu len o to, aby dnes marketingovo vyriešil, odpovedal na požiadavky ľudí na ulici a potrebuje si dneska rýchle schváliť zákon, ktorý akože bude riešiť schránkové firmy, preto sme sa podpísali pod váš pozmeňujúci návrh, kde by sa mal zaviesť register konečných užívateľov. Ak je potrebné dneska určitú súčinnosť s Národnou bankou Slovenska, nemáme problém podporiť takéto uznesenie, ale poctivé od ministra Boreca by dneska bolo, ak mu ide o skutočné riešenie tohto problému, aby stiahol tento návrh zákona dneska a aby tu prišiel so zákonom, ktorý definitívne bude riešiť problém schránkových firiem aj cez konečného užívateľa, aby sme na Slovensku vedeli, kto teda z verejných financií má konečný profit.

Ďakujem pekne. Za normálnych okolností by som ani necítil potrebu vystúpiť, pretože návrh uznesenia, ktorý sme s pani kolegyňou Žitňanskou pripravili, už ona predniesla, ale keďže ide o politicky pomerne závažnú záležitosť, chcem len stručne jednak teda vysloviť svoju podporu návrhu, ktorý sme takto predložili a ešte raz aj vysvetliť niektoré príčiny, ktoré k tomu viedli.
Ako už pred chvíľkou spomenul aj kolega Zajac, ten návrh, ktorý je tu z vlády, my sme nepovažovali za dostatočné riešenie problému, a preto sme aj napriek tomu expresnému tempu schvaľovania pripravili tento pomerne rozsiahly pozmeňovací návrh, ktorý mal skutočne otázku schránkových firiem riešiť. Chcem oceniť, že následne došlo k zastaveniu tohto expresného schvaľovacieho procesu a došlo k rokovaniu na úrovni najvyššej vrátane pána predsedu Národnej rady a pána ministra. Z toho rokovania vzišla jedna nie až taká dobrá a jedna veľmi dobrá správa. Tá nie až taká dobrá je, že vládna strana chce schváliť naďalej návrh zákona, ktorý podľa nás nie je v tejto chvíli dotiahnutý, a na to má ale vládna strana v rámci svojej väčšiny právo, keďže tento zákon pravdepodobne nie je v rozpore s ústavou, takže ťažko môžeme voči nemu technicky namietať. Môžeme ale upozorňovať na to, že nie je skutočným riešením, tak ako sme to aj spravili.
Tá dobrá správa je, že je nádej dnes na podporu toho návrhu uznesenia, ktoré sme pripravili s pani kolegyňou Žitňanskou, a v rámci ktorej by do konca prvého štvrťroka mal byť predložený komplexný zákon na riešenie vo vzájomnej spolupráci. Ja by som možno len upozornil na to, že už v tom samotnom uznesení sú ukotvené všetky štyri princípy, ktoré my sme žiadali, takže bude potrebné, aby to riešenie to spĺňalo. A zároveň je v tom návrhu uvedené to, že návrh má byť pripravený v spolupráci nielen s Národnou bankou, ale aj s poslancami Národnej rady, takže bude to pripravené, malo by to byť pripravené na základe širšej odbornej a politickej dohody. Za tých okolností, ja si myslím, že toto uznesenie môže znamenať zásadnú zmenu, ale bude potrebné ho naplniť. To znamená, kľúčom bude to, či ho dnes schválime dostatočnou väčšinou, ale aj to, či bude následne vôľa k jeho naplneniu. Môj osobný názor je, že v takto vypätej téme, s tak jasným uznesením a za tak krátky čas, ako je tri mesiace, tá vôľa nevyprchá, takže verím, že to dotiahneme a že tento komplexný návrh bude o niekoľko mesiacov schválený.
Ďakujem veľmi pekne.