44. schôdza

Ďakujem pekne. Pán minister, veď vlastne my by sme vám mali zablahoželať a aj vám blahoželáme k takémuto rozpočtu. Len naozaj, pri tých pozitívach, ktoré ste vymenovali, mi veľmi chýba zmienka o tom, prečo je krátený rozpočet, ktorý sa venuje rodinným politikám, o 29 miliónov. Ja viem, na výbore mi bolo povedané, že či nepoznám demografický vývoj na Slovensku, že proste keď je menej detí, tak menej financií, že, chvalabohu, vlastne by som to tak mohla brať. Ale to nesvedčí o tom, že, to nesvedčí o tom, že vláda je pripravená práve čeliť takémuto problému, demografickému problému. Pre mňa to, že znižujete financie v kapitole podpory rodiny o 29 mil., znamená, že vy nemáte pripravené žiadne politiky na podporu rodín. Dalo by sa zopakovať možno všetko to, čo povedal aj pán poslanec Brocka, ale teda z tohto mi až behá mráz po chrbte, že tak ako som povedala vo svojom vystúpení k návrhu rozpočtu, že asi ťažko budete vysvetľovať mamičkám, že viete čo, teraz si nekupujte tieto plienky a radšej si ani neplánujte ďalšie dieťa, lebo máme menej na túto kapitolu pripravené, že z toho mi je smutno.
A tiež hovorili ste o navýšení sumy na sociálne služby, veľmi ma to teší, ale prídem ešte s pozmeňovákom, ktorým ešte navýšim sumu na práve na sociálne služby. Zaregistrovala som, že ste mali alebo teda že asociácia poskytovateľov mala konferenciu a tam sa načrtlo alebo pani generálna riaditeľka načrtla, že už sa uvažuje o zmene financovania. No o tejto zmene sa debatuje už veľmi dlho a som veľmi rada alebo budem veľmi rada, ak naozaj tento rok prebehne to ukotvenie celej témy sociálnych služieb, poskytovania sociálnych služieb a nájde sa správny spôsob financovania.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, vo vašom vystúpení, ktorým ste obhajovali návrh kapitoly ministerstva práce, neustále zaznievali slová eurofondy, eurofondy, eurofondy. No vy sa vo veľkej miere spoliehate na čerpanie eurofondov, na financovanie tých tzv. aktívnych politík trhu práce. A naozaj si myslíte, že čerpanie eurofondov bude bezproblémové? Veď v tomto roku sme zaznamenali výpadok niekoľko sto miliónov, pokiaľ ide o tok peňazí, ako sa hovorí, z Bruselu. A nie že výpadok taký, že veď to doplatí Brusel niekedy o pol roka, o rok. Stopnutie týchto peňazí. A takisto je známe, že tieto problémy máte z hľadiska toho čerpania a prísunu peňazí aj vy. Mňa sa pýtajú ľudia vonku, keď sa s nimi stretávam, povedzte mi, pán poslanec, prečo sme nedostali tie sľúbené nakontrahované príspevky z úradu práce. A ja im neviem odpovedať, pretože naozaj netuším, kde môže byť problém, ale ten problém tu niekde je.
Vôbec ste sa nepochválili tým, že pokiaľ ide o napríklad živnostníkov, pre nich ste neurobili absolútne nič, ak za urobenie rátame zvyšovanie odvodov, tak ste urobili veľmi veľa, pretože odvody sa im permanentne zvyšujú. Pritom Sociálna poisťovňa má deficit každoročne okolo jednej miliardy eur a to už po škrtnutí príspevkov na II. pilier, kde ste, v úvodzovkách, ušetrili okolo 500 mil. eur na úkor budúcich dôchodcov, pričom dôchodky samotné sa dôchodcom zvyšujú len o 5,20. Je jasné, je to prečo, ale je to o 5,20. To nie je žiadna sláva.
No najhoršie, mladé rodiny. Mladé rodiny nebudú mať dva a pol roka zvyšovaný daňový bonus, dva roky prídavky na deti nezvyšované, nezvyšované rodičovské príspevky. Mladé rodiny sú na chvoste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem, že ste spomenuli to finančné ocenenie zamestnancov, ktoré neni adekvátne. Môžem povedať, že nie iba vo vašom rezorte sa stretávam s týmito problémami, kde ľudia mi píšu, aj osobne môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že nevieme doceniť prácu štátneho zamestnanca alebo aj vo verejnej službe, ktorý je a to je jedno, či v dočasnej alebo trvalej, kde prakticky mnohí chodia zastupovať aj na súd štát a berú 500 eur. Berú 500 eur a majú mať minimálne 800 podľa tabuliek, ktoré sú dané pre štátnych zamestnancov. Žiaľ, a apeloval by som aj na ostatných ministrov, aj na ministra vnútra, aby sa pozrel, urobil ten audit štátnej správy, ktorý tu mal byť už v máji urobený, a aby aj takéto anomálie, ktoré máme v ohodnotení našich zamestnancov štátnych aj verejných, aby sa tomu dalo zadosť, aby sme tých ľudí, ktorí chcú robiť a robia, aj adekvátne ocenili.
Ďakujem pekne.

Dobre. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za tie faktické. Ja si myslím, že som vo svojom vystúpení hneď, keď som začínal, pomenoval jeden dôležitý ukazovateľ, a to je 97 % obligatórnych nárokov. To znamená zákonných nárokov. Tu sú odpovede na mnohé vaše otázky.
Pani podpredsedníčka, my nejdeme menej vyplácať. My ideme vyplácať poberateľovi všetko to, čo mu zo zákona prináleží. To, čo mal aj v tomto roku. Ale to vyplýva z počtu poberateľov jednotlivých sociálnych dávok. To znamená, nie menej, ale adekvátne k počtu oprávnených poberateľov. A to sa týka vo všetkých oblastiach, či sú to dávky z hľadiska rodinnej politiky, ja neviem, hmotná núdza a tak ďalej. Zároveň som povedal veľmi konkrétne, až by nastal stav, že je potrebné zvýšiť vzhľadom na nárast tohto počtu poberateľov zo zákona, tak sme na to pripravení.
Čo sa týka problematiky, ktorá sa týka Sociálnej poisťovne. No, bol som to ja, ktorý urobil komplexnú reformu, ktorú chcem ukončiť v budúcom roku minimálnym dôchodkom. Urobili sme zmeny v I., II. aj III. pilieri. Aj negatívne, kde sme prichádzali aj preto, aby bola garantovaná poberateľom dôchodkov táto právomoc aj pre druhé roky. Poslednú vec, ktorú idem pripraviť a k 1. 7. by mal byť účinný zákon o minimálnom dôchodku, kde chceme zabezpečiť, aby tí ľudia, ktorí pracovali a odvádzali, keď len z minimálneho vymeriavacieho základu, mali iný minimálny dôchodok ako tí, čo žili zo sociálnych dávok. Som presvedčený, že toto sa na Slovensku každopádne, takáto téza, prijme.
Čo sa týka eurofondov, pán Mihál, áno, ja absolútne sa k tomu hlásim. Je v mojom záujme využiť všetky možnosti, ktoré mi operačný program z hľadiska eurofondov dáva. Nebudem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážení priatelia, chcem sa najprv ospravedlniť, že vôbec vystupujem. Vystupujem po pánovi ministrovi, ktorého rozpočet ministerstva, pokiaľ viem, je niečo medzi 1,7 až 2 mld. eur. A ja idem rozprávať o rozpočte ministerstva kultúry, ktoré má rozpočtovaný rozpočet na budúci rok, prepáčte, až je to smiešne, 192 mil. eur. Ja ani neviem, či mám vôbec vystupovať k tomu, k takejto sume. Toto je rozpočet kultúry zo štátneho rozpočtu. 192 mil. eur. Veď za to by niektorí dnes bohatí ľudia ešte z Mečiarovej privatizácie ani zadok nezdvihli zo stoličky, za tých 192 mil. eur.
Takže pán minister sa chváli, že dochádza k nárastu rozpočtu. No k nárastu rozpočtu nedochádza, to len on avizoval, že ministerstvo kultúry bude mať menej o 10 mil. eur. Chválil sa, zrejme spindoktori navrhli, aby sa chválil, že on potom vybaví tých 10 miliónov. Ja sa pokúsim v krátkej reči povedať, že vlastne je to oveľa menej. Keď hovorím o tých veľkých ministerstvách, ktoré majú obrovské rozpočty, tak spomeňme len také kauzy, ako je Ibertax. To je 850 mil. eur. A znovu sa vraciam k ministerstvu kultúry, úbohých 192, skutočnosť v roku 2014 bola 195 mil. eur.
Nie je to len o znižovaní alebo o malom rozpočte kultúry, ale je to aj o tom, že napríklad z tohto rozpočtu pôjde 30 mil. eur na dofinancovanie rozpočtu RTVS. Dokonca 35. Je to kvôli tomu – a ja to tu opakujem už niekoľkokrát –, pretože jednoducho zástrčkový zákon, ktorý mohol byť dobrý a zabezpečiť financovanie RTVS, bol zle vypočítaný, zle nastavený, a tak týmto spôsobom vlastne zachraňujeme RTVS, ale zachraňujeme ho spôsobom, zachraňujeme naše verejnoprávne médiá spôsobom, ktorý vlastne týmto médiám nedáva veľkú šancu na rozvoj. Skôr naopak. Udržuje ich v takomto stave, ako je teraz. Každý, kto možno bol naposledy v televízii, tak vidí ten technologický a vôbec celý úpadok včetne podláh, okien a všetkého toho. Je to jasný znak toho, že verejnoprávne médiá, to znamená ten najdôležitejší zdroj informácií pre obyvateľstvo Slovenskej republiky, je takýmto spôsobom držaný pod krkom, dalo by sa povedať.
Tento rozpočet, pán minister, je najneprehľadnejší vôbec, ktorý som analyzovala za tých skoro deväť rokov. Kladiem si otázku prečo. Založila som Inštitút pre kultúrnu politiku, aby sme konečne prestali robiť kultúrnu politiku tak infantilne, tak ako emocionálne, že kto si čo zmyslí, aby sme mali aj nejaké štatistické fakty. Teraz deviateho poriadam konferenciu o financovaní modernej živej kultúry, ale keď sa chceme dostať a rozkľučovať financie napríklad ministerstva kultúry, to je obrovský problém. Obrovský. Teraz sa nedostanete v podstate k jasným číslam, koľko stojí prevádzka ministerstva, koľko stoja proste príspevkové organizácie, koľko stoja jednotlivé veci. Nedostanete sa k tomu. Jednoducho všetko je to zhrnuté pod určité kapitoly a ešte keď k tomu pridáte, že každá samospráva má inak pomenované rôzne kapitoly, kde sa vraj financuje kultúra, tak sa dostanete do situácie, kde jednoducho naše štatistiky ani nemôžeme ponúkať európskym štatistickým prehľadom, a tak sa ani vo veľkej miere týchto štatistických prehľadov o našich rozpočtoch na kultúru ani nezúčastňujeme.
Takže keď si kladieme otázku, koľko v skutočnosti okrem ministerstva kultúry dostaneme na kultúru, môžeme teda ísť do samospráv, tam sa dostávame skoro na takú istú sumu, približujeme sa k 360 mil., ale pretože nemáme jasne formulované napríklad otázku sponzorstva, otázku mecenášstva a tak ďalej a tak ďalej, tak vlastne my nevieme, koľko peňazí ide do kultúry. A tu ja vidím, pán minister, do budúcnosti veľký problém a Inštitút pre kultúrnu politiku sa tomu bude venovať.
Eurofondy? Tu všetci sa chválili, všetci ministri, že z eurofondov koľko. No ministerstvo kultúry nemá z eurofondov v podstate skoro nič. A ani neviem, že či bude mať z eurofondov, lebo na tom sa voľby nevyhrávajú.
Spomínam si s nostalgiou na poľský štátny rozpočet, kde veľká časť eurofondov je určená pre kultúru, pretože jednoducho Poliaci ako veľký národ vedia, že jednoducho toto sú rozpočty, ktoré tie štáty ťahajú dopredu a potrebujú ich. A to nespomínam o tých peniazoch na digitalizáciu. To ešte budeme mať z toho hlavybolenie, pán minister, ale to som vám už povedala minule.
Ja som už o RTVS, o tých 30 mil. hovorila. O tom, že je to vlastne ale aj smiešna suma, pretože keď si zoberieme navýšenie rozpočtu na postavenie garáží pod hradom, tak vyzývam všetkých, ktorí chcú v budúcnosti trepať, aká je dôležitá slovenská kultúra a budú sa biť v prsia, aby to prestali robiť, pretože je to falošné a nemá to nič spoločného s realitou. Proste slovenská kultúra je popoluška a popoluškou zostáva.
A, pán minister, ak máme teda trojročný rozpočet, ja si myslím, že pre ministerstvo kultúry to treba škrtnúť, pretože tam sa len opakujú čísla, nemá to žiadnu výpovednú hodnotu. A pritom tu máme dôležité kultúrne festivaly, ktoré jednotlivci vytiahli na medzinárodnú úroveň a tieto festivaly každý rok majú problém, ako budú financované, koľko dostanú peňazí, pretože nie sme schopní tieto vlajkové lode slovenskej kultúry financovať s trojročným výhľadom. Skrátka nie. A každý, kto trochu rozumie a niekedy niečo usporiadal, vie, že špičkové divadlá, špičkové filharmónie, špičkoví umelci, tých nedostanete tak, že im zatelefonujete 5. mája, že, prosím vás pekne, dostali sme nejaké peniaze z ministerstva kultúry, tak príďte v septembri. V žiadnom prípade.
Toto je trvalý, trvalý nedostatok, ktorý stále neodstraňujeme a dá sa povedať, keď počujem, koľko stoja garáže pod hradom, môžem celkom oprávnene povedať, že my jazdíme po slovenskej kultúre bagrami. Bagrami.
Grantový systém. Týchto 20 mil. eur, a znovu, to nie je ani to dofinancovanie tých garáží, 20 mil. eur je určené vlastne na grantový systém, to znamená na tú sumu, ktorá predstavuje podporu modernej živej kultúry, do veľkej miery. To znamená, že je to niečo, čo po našej generácii zostane. To nie sú, to čo, po našej generácii nezostanú ruiny hradov, zámkov a sociálne dávky a zdravotné poistenie pracovníkov kultúry, ale zostane to, čo umelci a tvoriví ľudia vytvoria v týchto časoch. A to je, prosím pekne, v štátnom rozpočte zastrešené sumou 20 mil. eur.
To, čo nás posúva dopredu, som už hovorila, je kultúra, vzdelanie, veda, výskum, a tak, keď si pozrieme tento rozpočet, tak vidíme, že stále zostávame len na tých istotách, čo zjeme, aby bolo čo jesť, aby bolo čo zjesť, aj čo sa týka liekov, aby sme mali všetci platené zdravotné, sociálne poistenie. Nič viac, priatelia. Slovenská republika v porovnaní so svojimi niektorými susedmi zostáva stáť. A kultúra, rozpočet kultúry k tomu patrí.
A pritom, samozrejme, my sa môžeme rozvíjať aj tým, že budeme, ako sme veľmi často robili v minulosti, že budeme kopírovať to, čo je módne u iných krajín, ale nebudeme mať na to, aby sme ako plnohodnotná európska zem aj niečo doniesli do spoločnej európskej pokladnice. Nielen kultúru, teda umenie, literatúru, vedecké poznatky, výskum, ale aj nové myšlienky, nové myšlienky, ktoré zmenia postoje slovenskej verejnosti. A pritom kultúrni pracovníci, pán minister, pracovníci v kultúrnych inštitúciách, jedni z najvzdelanejších ľudí tohto národa, sú hlboko pod priemerným platom v slovenskom hospodárstve. A to je ďalší ukazovateľ. Jednoducho títo vzdelaní, kultúrni ľudia, ktorí ešte čítajú knihy, ktorí ešte poznajú históriu, ktorí sa ešte niečím zaoberajú, ktoré nás bude posúvať ďalej, toto sú jedni z najhoršie platených ľudí vzhľadom na svoje vzdelanie v slovenskom hospodárstve.
Ale aby som len nenariekala nad popoluškou kultúrou, pozrime sa aj na to, že keď teda už sú, je tak málo peňazí v slovenskej kultúre, aká je tam transparentnosť. A tu chcem z tohto miesta povedať, že zostáva tekutá zodpovednosť, aby som sa teda obrátila na termín Zygmunta Baumana, svetového sociológa, tekutá zodpovednosť. Máme tu Audiovizuálny fond. Kto je zodpovedný za efektivitu rozdeľovania peňazí v Audiovizuálnom fonde? Minister? Nie. Pretože minister menuje správnu radu. Správna rada? Nie, lebo správna rada menovala riaditeľa. Riaditeľ? Nie, pretože je, sú komisie výberové, ktoré mu vyberú. A koľko je komisií? Jedenásť? A koľko je ľudí v tých komisiách? Nikto nenesie zodpovednosť. Nikto. A preto to, o čom tu dávnejšie hovorím, akým spôsobom hodnotiť, to znamená evaluovať, a pritom akýkoľvek grant chcete podať, v ktorejkoľvek nadácii musíte uviesť, ako budete svoj projekt evaluovať. Len my sme prijali zákon o Audiovizuálnom fonde, kde nie je žiadne hodnotenie, žiadna evaluácia, teraz sa platia tisíce eur, že by niekto vymyslel, že ako to evaluovať.
Konštatujem, že aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky dostáva znovu, minule už dostala viacej, teraz dostáva zase 2 a 2,2 mil. viacej nad svoj už zvýšený rozpočet z minulého roku, že vraj pre verejnú službu. No akú verejnú službu? Čo robí viacej než všetci ostatní? Ja len dúfam, že konečne bude mať pán minister peniaze na to, aby vyslal napríklad aspoň do Kyjeva svojho nejakého redaktora, pretože to, čo uverejňujú naše noviny, sú české správy. Ak toto má byť verejná služba, s takýmto zvýšeným rozpočtom, tak ja proti tomu protestujem. Ale chápem, poznám pána riaditeľa, ja s ním dobre vychádzam a on je veľmi šikovný človek, takže svoju organizáciu si zaštiťuje, pán minister.
Ešte nakoniec Matica slovenská. Všetci, všetci, aj tu sediaci páni poslanci SMER-u, odmietli môj návrh, aby sme sa na budúcej schôdzi, pán minister, zaoberali finančnými problémami Matice slovenskej. Všetci vieme, že Matica slovenská je v obrovských problémoch. Veď v septembri, keď sme tam boli ako poslanci na kontrolnom dni, ešte nemali ani rozpočet na rok 2014. Zoberiete zodpovednosť za to, za tých 1,47 mil. eura, ktoré im pošlete v budúcom roku? A ja si vás nájdem, vás pár ľudí, ktorých poznám, a budem sa vás pýtať, či si zoberiete tú zodpovednosť, pretože v roku 2006 až 2009, keď sme alarmovali, k čomu dochádza v Matici slovenskej, znovu ste hlasovali proti tomu, aby sme tam, aby sme s tým robili poriadky. Veď to sú verejné financie, to sú verejné financie. Páni, beriete si tú zodpovednosť? Ja sa vás budem pýtať, budem sa vás pýtať osobne, prečo ste proti tomu hlasovali, aby pán minister vystúpil na budúcej schôdzi a povedal aspoň, čo urobí pre to. Veď keď sme tam boli s poslancami a ja som položila pánu riaditeľovi Tkáčovi otázku, prečo nemajú rozpočet, tak on sa obrátil na bývalého redaktora, ktorý tam teraz robí hospodára, pána Smoleca a pýtal sa: A prečo nemáme rozpočet? Tento bývalý viceguvernér banky. Veď to je strašná situácia, a pritom je to najstaršia občianska organizácia Slovenska. Má 150 rokov. To nie sú, to nie je hra o fazuľky, tu je hra o určitú tradíciu, o určitú kontinuitu. My naozaj chceme, aby Matica slovenská odišla z nášho kultúrneho sveta s takýmto imidžom? A vy proti tomu hlasujete, aby sme o tom diskutovali? To teda, tomu nerozumiem.
A posledná poznámka. Podľa novinových správ minister kultúry pán Maďarič je autorom 250-miliónového balíčka, kam patria aj tie vlaky zadarmo a teraz plyn zadarmo a všetky možné záležitosti zadarmo, ktoré, samozrejme, všetci tí, ktorí pracujú a platia dane, zaplatia. A tak si kladiem otázku: Keď minister kultúry Marek Maďarič, človek, ktorý je vzdelaný, ktorý má kultúrne vzdelanie, vymyslí ako proste spindoktor SMER-u 250-miliónový balíček a samotné jeho ministerstvo má 192-miliónový eurový balíček, tam si kladiem otázku, vlastne prečo máme takéhoto ministra kultúry?
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

Ja len takú poznámku k tomu, čo hovorila kolegyňa, že naozaj, že niektoré tie informácie sú zakopané a ťažko je sa k nim dokopať. Tak pokúsim sa odkopať jednu. Ja len tak neverím, že by niekomu bolo ľúto, že som nedokončil moje vystúpenie. Mal som takú nepríjemnú udalosť, ale tak k životu to, možno sa s tým treba niekedy vysporiadať. Chcem len povedať, že, a chcel som to povedať, že sa podarila jedna vec a možno to ľudia ocenia, že sa navýšila aj kapitola mzdových nárokov Policajného zboru, kde sa zvýši, zvýši prítomnosť policajtov v rizikových oblastiach a využije sa aj to, čo sa navrhovalo ako projekt mobilných policajných staníc. Takže pravdepodobne budeme svedkami v určitých problémových oblastiach, že sa stretneme s tým, čo sme doteraz neboli svedkami, že vidieť. Čiže toto som chcel povedať ako v tom pozitívnom. Hej, že žiaľ, že je potrebné zvýšiť rozpočet a že sa potrebuje zvýšiť kvôli tomu, že musíme riešiť bezpečnostnú situáciu v niektorých oblastiach, kde sa to naozaj vymyká z rúk a ešte dokonca bude to v takých priestoroch, o ktorých tiež by sme neboli povedali, že sa, že sa budú u nás realizovať. Ale budú sa realizovať, čiže mobilné policajné stanice nakoniec budú. Čiže to som chcel povedať, teda odkopať aj jednu položku, ktorá bola zakopaná a kým by sa vykopala, možno by sa ľudia čudovali, že čo to tam je pred tými osadami. Takže to je ono, čiže to sa podarilo a to hodnotím na rozpočte pozitívne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať pani Magde Vášáryovej a oceniť, že asi ako jedna z mála hovorila o efektívnosti vo svojom sektore. Väčšinou v rozprave k rozpočtu sme počuli, alebo často sme počuli prejavy, ktorých cieľom bolo zvýšiť kapitoly rozpočtu, zvýšiť dotácie do nejakých sektorov, ale málokedy sa hovorilo o tom, že ten sektor je ochotný aj merať, čo za tie peniaze urobí, aj reportovať, čo za tie peniaze urobí, a ja si nemyslím, že to je jediné kritérium, meranie efektívnosti že je jediné kritérium, ktoré by malo rozhodovať, ale je dobré ho mať na stole, keď sa hovorí o tom, do ktorej kapitoly koľko peňazí, to je prvá časť poznámky.
A druhá časť, pani Vášáryová spomínala na konci to, že sa napríklad dávajú teraz peniaze na vlaky zadarmo a ďalšie také kroky, ktoré sú znakom akoby toho, že peňazí v rozpočte akoby bolo dosť. Tak ja chcem len pripomenúť, že raz v budúcnosti, dúfam, príde čas na to, keď nebudú len vratky za plyn, ale keď budú aj vratky z daní, keď sa ukáže, že je veľmi dobrý výber, že aj tí, ktorí sa skladali na tie verejné financie, aj tí dostanú niečo späť z toho za odmenu.
Ďakujem.

Možno by bolo treba ešte uviesť to, že vlastne v tomto 192-miliónovom rozpočte je ešte 3,5 mil. pre ako keby Slovenskú filharmóniu, ale je to v podstate úprava priestorov Reduty na naše predsedníctvo 2016. 2016 je za rohom a my ešte stále nevieme, kde to bude, ako to bude, kde dáme všetkých tých ľudí, no tak je Reduta, sídlo Slovenskej filharmónie je tu na snade, no tak to budeme robiť tu. A do rozpočtu ministerstva kultúry sa strčí 3,5 mil. eur. Ja to považujem za neprijateľné. To má byť v rozpočte vlády a v špeciálnom rozpočte na prípravu roku 2016. Prečo to kazí čísla ministerstva kultúry? To som proste, nad tým mi rozum zostáva stáť. A je tam ešte pár takýchto vecí, o ktorých by sa dalo hovoriť, ale nechcela som hovoriť dlho, pretože naozaj na tých 192 mil. som vyčerpala asi akurát ten čas, ktorý je na takýto malilililinký rozpočet jasný, aby som vás príliš neunavovala, milý pán minister.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte na záver podať jeden pozmeňujúci návrh.
V tom prvom svojom vystúpení som hovorila všeobecne k rozpočtu a dotkla som sa oblasti alebo rozpočtu ministerstva práce a sociálnych vecí, kde som upozornila, tak ako aj v poslednej faktickej poznámke, a teda v mojej faktickej poznámke, že mi veľmi prekáža, že rezort práce, sociálnych vecí naozaj akoby opomína rodinnú politiku.
Znova zopakujem, že je krátený rozpočet v oblasti rodinnej politiky o 29 mil., 29 mil. v tejto oblasti je mínus. A aj keď opäť pán minister zopakoval, že pre neho, že je to spôsobené práve zníženými počtami, ktoré predpokladajú, jednoducho povedané, demografickým vývojom a násobenie čísel nám je jasné, že keď sa nižší počet vynásobí nejakou sumou, tak to výsledné číslo bude nižšie ako minulý rok, keď sa násobilo vyššie číslo. Aj napriek tomu som presvedčená o tom, že terajšiemu vedeniu zrejme chýbajú spôsoby myslenia, ktoré by uvažovali o vytváraní prorodinných politík. Nemajú vytvorený systém podpory rodín, podpory mladých rodín.
Ak by sme sa pozreli na štatistiky, a myslím, že tiež to tu už bolo veľakrát, nie v tejto rozprave, ale inokedy hovorené, že najohrozenejšou skupinou v spoločnosti sú rodiny s malými deťmi alebo mnohopočetné rodiny, jednoducho nazvané mladé rodiny. A náš štát sa im odvďačuje za to tým, že im kráti rozpočet o 29 mil. euro.
Pán minister veľmi pozitívne rozprával o celej kapitole rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako chápem, že situácia je veľmi napätá, rozpočet musí byť dodržaný, snažil sa použiť čo najviac zdrojov z eurofondov alebo z fondov Európskej únie, ako to sa všetko dá pochopiť. Ale opäť, ďalšia vec, ktorú nepochopím, ak by sme si nakreslili, alebo teda keď som si dala urobiť koláčový graf, ktorý hovorí o množstve financií, ktoré idú z čoho, tak v celkovom rozpočte sa nachádza, v celom rozpočte, teraz nehovorím len o ministerstve práce, sociálnych vecí, sa nachádza 23 % výdavkov, ktoré idú z fondov Európskej únie. Minulý rok to bolo rozpočtované, myslím, že na 24 alebo 26, teraz si to nepamätám, nemám tie grafy pri sebe, 24 alebo 26 % z fondov Európskej únie. Viete, koľko je k dnešnému dňu čerpanie z tejto položky, z tých 24 % alebo 26 %? Len 6 %. Z údajov, ktoré sa, ktoré boli dohľadateľné k týmto dňom, tak 6 %, to znamená, to znamená, že nejakých 18 % ešte stále zostáva nevyčerpaných. Takže ja držím pánovi ministrovi palce, aby sa mu podarilo tieto financie vyčerpať stopercentne, tak ako si to predstavuje, ako to má v pláne, ale obávam sa, že realita môže byť veľmi podobná týmto dňom. Rovnaké ubezpečenia som počúvala aj na výbore, keď sme prejednávali rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Opäť ešte sa, keby som hovorila o tej rodinnej politike, tak znova tu vidím tú asociáciu. Dávame vlaky zadarmo, na ktoré má ísť pravdepodobne 43 miliónov. Pôjde teda v konečnom dôsledku možno aj viac, hej, to sú takisto len odhady, ale už tu vidíme, že z pôvodných 13 miliónov, ktoré boli odhadované, sa to prehuplo viac ako trojnásobne, 43 miliónov. Ktovie, kde sa to zastaví. Vratky z plynu, tiež nevieme, čo to všetko bude znamenať, keďže to pôjde zo štátneho rozpočtu priamo. Tak nevidím dôvod, prečo by som nepodala pozmeňovací, pozmeňovák k štátnemu rozpočtu, kde si dovolím ešte okrem toho, ako pán minister nás uistil, že to bude dostačujúce, navýšiť zložku financovania sociálnych služieb. (Reakcia navrhovateľa.) No, ale bude to len presunom, presunom, nebojte sa (povedané so smiechom).
Opäť, od ministra sme počuli veľmi pozitívne hodnotenie, ktoré vyplývalo z navýšenia počtu miest, z navýšenia rozpočtu, ktoré je naozaj slušné oproti iným rokom. Aj napriek tomu, keďže na tento rok sa zvýšil počet miest o 5-tisíc, ďalší rok, keďže prechádzajú veľmi silné ročníky do oblasti sociálnych služieb alebo je predpoklad, že budú žiadať ďalšie množstvá ľudí, predpoklad je, že opäť bude nutné navýšiť tieto prostriedky, tak preventívne chcem pomôcť hlavne poskytovateľom sociálnych služieb, ktorí ešte k dnešnému dňu žijú vo veľkej neistote, že či vôbec to bude vyfinancované, či to bude, či to systém utiahne.
Tento týždeň sa konala konferencia poskytovateľov sociálnych služieb a okrem toho, že mali naozaj veľké existenčné problémy, lebo prejavili náznak veľkých existenčných problémov, ktoré súvisia možno aj so zánikom niektorých zariadení sociálnych služieb, alebo tí, ktorí poskytujú sociálnu službu, tiež hovorili o niektorých vylepšeniach v zákone, ktoré by vedeli napomôcť riešeniu problémov. Musím povedať, že stále pretrváva diskriminačný stav. Viem, že tento sa v zákone o štátnom rozpočte nedá riešiť, ale tá existencia takej skrytej diskriminácie neverejných poskytovateľov u nás stále pretrváva. To, že existuje stále poradovník ľudí, ktorí sa nevedia dostať nieže fyzicky k službe, oni by sa vedeli umiestniť, lebo oni sa aj umiestnia, ale nevedia sa potom už dostať k samotnej sume, ktorú aj keď majú schválenú samosprávou alebo vyšším územným celkom, jednoducho samospráva nemá peniaze. A otázka, že prečo nepošle aj vyšší územný celok peniaze tej a tej pani, no lebo je 150. v poradí. Keď bude mať peniaze na tých 150 ľudí pred ňou, tak možno pošlem, nieže možno, ale pošleme aj jej.
Rada by som predísť takýmto stavom, a preto sme pripravili pozmeňovací návrh poslankyne Národnej rady Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa mení takto:
1. V prílohe č. 4 v časti 22 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu na program 07E – Tvorba a implementácia politík "138 712 518" nahrádza sumou "128 712 518". Suma výdavkov na podprogram 07E 04 – Výkon štátnej správy na úseku sociálnych vecí, rodiny, práce a zamestnanosti "117 454 684" sa nahrádza sumou "107 454 684" a suma výdavkov na prvok 07E0401 – Špecializovaná štátna správa "106 500 182" sa nahrádza sumou "96 500 182".
2. V prílohe č. 4 v časti 22 – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu na program 07C – Sociálna inklúzia "1 874 652 318" nahrádza sumou "1 884 652 318" a suma výdavkov na podprogram 07C0A – Podpora sociálnych služieb "72 456 760" sa nahrádza sumou "82 456 760".
Odôvodnenie: Cieľom pozmeňujúceho návrhu je presunutie vyčlenených finančných prostriedkov určených pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky z programu Tvorba a implementácia politík do programu Sociálna inklúzia. V zmysle právoplatných rozhodnutí o poskytnutí sociálnych služieb by mal štát dodržať financovanie adekvátnej časti nákladov spojených s poskytnutím sociálnych služieb čo najskôr. Vzhľadom na dlhodobé poddimenzovanie sociálnych služieb, stále zvyšujúci sa počet žiadateľov o tieto služby, ako aj zhoršený demografický vývoj v súvislosti so starnutím populácie si dovoľujem podať návrh na zvýšenie výdavkov v programe sociálnych služieb v kategórii 07C0A – Podpora sociálnych služieb.
Predložený pozmeňujúci návrh dočasne zvyšuje už navýšený návrh rozpočtu 2015 v kategórii sociálnych služieb, kým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zrealizuje prisľúbený nový model financovania sociálnych služieb na Slovensku.
Ak som hovorila alebo ak som prečítala teraz prísľub vlády – nový model financovania sociálnych služieb –, zopakujem, že tento model sa hľadá už niekoľko rokov. Bude veľmi vhodné, ak sa podarí doriešiť tento problém, lebo verím, že až naozaj spravodlivé financovanie alebo nájdenie toho najrozumnejšieho modelu financovania sociálnych služieb môže odstrániť tú diskrimináciu, ktorá stále medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi existuje. Štát sa rozhodol voviesť ako poskytovateľov sociálnych služieb aj súkromníkov alebo neziskové organizácie, jednoducho neverejných poskytovateľov. Štát sa na tom dohodol a rozhodol sa. Takže neni dôvod, prečo by mali byť naozaj obchádzanými a prečo by mali mať zhoršené financovanie oproti verejným poskytovateľom, ktorými sú vyššie územné celky alebo samosprávy. Takže sama sa veľmi teším na nový zákon o financovaní a dúfam, že bude naozaj takou vzpruhou, vzpruhou pre tých, ktorí v sociálnych službách ledva prežívajú a možno niektorí aj z finančných dôvodov musia končiť.
Ďakujem pekne za podporu pozmeňováku.

Ďakujem. Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Tak prišli sme na koniec cesty. Tentokrát to ani tak dlho netrvalo. Myslím si, že je to nejakých 14 a pol hodiny, do 15 hodín rozpravy, oproti minulému roku tuším o polovicu, skoro o polovicu menej. Ale v každom prípade ja ďakujem za kultivovanosť tejto rozpravy a ďakujem za každý jeden príspevok, či bol v rozprave, či v písomnej alebo ústnej časti rozpravy, alebo aj v oblasti faktických pripomienok. Ďakujem aj mojim niekoľkým kolegom ministrom, ktorí sa takisto vyjadrili a prišli v podstate kľúčovo podporiť pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prijaté na jednotlivých výboroch Národnej rady.
Ja si naozaj oceňujem v zásade slušnosť tejto rozpravy, pretože myslím si, že bolo to rôzne. Bolo to buď zo všeobecných pohľadov vo vzťahu ľudí, ktorí sa verejným financiám venujú roky, či už z hľadiska akademického, akademickej pôdy, alebo praktickej politiky, ale aj príspevky, ktoré smerovali k jednotlivým kapitolám a k jednotlivým oblastiam života. A myslím si, že výsledkom takej debaty musí byť to, že nikdy nie je koniec práce na tom, ako zlepšovať verejné financie, ako zlepšovať parametre kvality života na Slovensku, a musím povedať, že vnímam tu aj taký vnútorný paradox, pretože od ľudí, ktorí sa venujú z hľadiska politiky verejných financií, samozrejme, ide o taký ten komplexný pohľad a o to, o dosiahnutie takých tých parametrov, ktorým ľudia, ktorí zodpovedajú za verejné financie, rozumejú, to ide o dlhodobú udržateľnosť, o transparentnosť, o efektívnosť.
Ale, samozrejme, zaznievali tu aj prekvapenia, respektíve ponosy na to, že máme perinu, spod ktorej nám trčia nohy, a to ja potvrdzujem, máme takú stále perinu, ale musím vám pripomenúť, že táto krajina naozaj nikdy nehospodárila ani čo len s vyrovnaným rozpočtom a že k tomuto cieľu jednoznačne smerujeme. A smerujeme k nemu nielen preto, že sme sa na tom dohodli v skupine krajín eurozóny a že je to vlastne poučenie z období, krízového obdobia v roku 2009, ´10, ´11 a v podstate až dodnes máme stále, nesieme znaky krízy a kľúčovo tie pozostatky sú viditeľné na trhu práce. Takže nielen preto, že sme sa rozhodli ísť touto cestou, ale pretože tomu aj veríme, že vyrovnané hospodárenie tých základných funkcií štátu je správne práve preto, aby sme potom prípadné prebytky alebo prípadný fiškálny priestor, ktorý, odborne sa to volá fiškálny priestor, mohli použiť potom po roku 2017 na financovanie tej alebo onej oblasti podľa toho, ako sa na tom spoločnosť reprezentovaná poslancami Národnej rady alebo tou, alebo onou koalíciou dohodne.
Takže musím priznať, že ma krátkosť rozpravy prekvapila. Zároveň to vnímam aj ako znak toho, že nami pripravený rozpočet je skutočne dobre nastavený. S tým asi nebudú súhlasiť poslanci opozície, ale ja to naozaj vnímam ako dôkaz toho, že to nie je žiadna dráma. Naozaj, v tomto období to už žiadna dráma nie je. Napriek povinnej politickej kritike, ktorú som si vypočul z úst opozičných pánov poslancov, stojím si plne za tým, čo som povedal vo svojom úvodnom vystúpení, ako aj v reakciách na vaše vystúpenia. Rozpočet verejnej správy na rok 2015 upevňuje naše smerovanie k vyrovnanému rozpočtu v roku 2017. Je to realistický plán a deficit verejných financií cielený na úroveň 2,3 % hrubého domáceho produktu a vytvorenie dodatočnej rezervy vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu, to je naozaj dosiahnuteľná méta.
Výhrady smerovali na adresu dlhu, deficitu, to, že zvyšujeme daňové zaťaženie alebo že používame kreatívne finty, to, že naďalej zadlžujeme Slovensko a že vo finále nekonsolidujeme, len kryjeme jednorazové alebo dočasné uvoľnenia fiškálnej konsolidácie v tomto roku. Rád by som opätovne zdôraznil, že konsolidácia verejných financií nie sú žiadne preteky. Súhlasím aj s názormi, že dosiahnutie cieľov je možné rôznymi spôsobmi, a rešpektujem postoj aj kolegov poslancov, že by to či ono urobili inak.
Áno, nezakrývame si existujúce riziká a možnú potrebu dodatočných korekčných opatrení v prípade, ak sa tieto negatívne riziká materializujú. Dokázali sme však už v minulosti, že sme schopní reagovať tak ako na vonkajšie, tak aj na vnútorné riziká, zvládnuť negatívne šoky, môžem vám potvrdiť, že na vlastnej koži to zažívam tretí rok. Nemám žiadne ružové okuliare, ani svet ale nevnímam depresívne, v čiernom. Pri tempe a miere konsolidácie je nutné si uvedomiť, že nejde len o bezúčelné znižovanie deficitu a dlhu pre samotné znižovanie. Rozhovory na globálnej a európskej úrovni sa sústreďujú na to, ako po rokoch tvrdého ozdravovania verejných financií, ktoré stáli hlavu nejedného politika v členských krajinách eurozóny, ako pokračovať tak, aby sme nezadusili rast a stimulovali ekonomiku a zamestnanosť.
Ten vnútorný paradox spočíva aj v tom, že na jednej strane sú tu ponosy teda na absolútnu veľkosť dlhu alebo na relatívnu veľkosť dlhu a na druhej strane je tu výpočet výčitiek, sú tu vlastne výčitky o tom, čo všetko je nedofinancované. Tak ako pred chvíľou pani Vášáryová o kultúre alebo pán Huba, ktorý hovoril o kultúrnom barbarstve, o stresovaní vedcov, o podfinancovaní rozvojovej pomoci, podfinancovaní kultúry, životného prostredia, Akadémie vied, zelených technológií, tretieho sektora, ekologickej výchovy, energetiky, zadného palivového cyklu, toto je proste len výpočet výčitiek z prejavu pána poslanca Hubu. Takže toto je ten vnútorný paradox, ktorý je reprezentovaný aj opozičnými poslancami, to znamená na jednej strane kritika za to, že je viac príjmov v štátnom rozpočte, na druhej strane stále deficitné hospodárenie, a to priznávam, stále deficitné hospodárenie, a na tej tretej strane stále málo peňazí, málo výdavkov, viac peňazí do tej alebo onej oblasti. Uznajte, že nie som kúzelník, a z tohto pohľadu nie som schopný vyhovieť všetkému a každému a v podstate sa to ani nedá, to je aj materializovanie toho, že dohoda na ideálnom rozpočte neexistuje, hej?
Takže zopár tvrdení z už prebehnutej debaty. Takže jeden kolega hovorí, že rozpočet na rok 2015 iba kompenzuje rok 2014 a nevytvára predpoklady na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Nesúhlasím. Už rok 2015 výrazne zlepší udržateľnosť cez zlepšenie štrukturálneho salda, ktoré vidíme niekde na úrovni okolo 1,2 %. Že si požičiavame výhodne, lebo, lebo ECB. No ale vďaka konsolidácii. Nielen kvôli ECB a zlepšenia nálady na finančných trhoch. Bez nej by nám trhy pravdepodobne dokonca nepožičali nič alebo oveľa, oveľa drahšie. Sú tu jasné príklady, bývalé výkladné skrine, ktoré majú oveľa horšie spready alebo rizikové prirážky k svojim štátnym dlhopisom. My sa teraz naozaj dostávame na úroveň financovania Fínska, ktoré, treba priznať, je v obrovských štrukturálnych problémoch. Máme rizikové prirážky na úrovni Belgicka, to znamená, naozaj sme sa posunuli do úplne inej kategórie krajín.
Tvrdíte niektorí, že nemocnice by do konca roka mali hospodáriť vyrovnane a to nemôžem vraj myslieť vážne, rozpočet neobsahuje žiadne opatrenia znižovania dlhu nemocníc. Do konca budúceho roku by mali naozaj nemocnice hospodáriť vyrovnane, to je záväzok rezortu zdravotníctva, tak sa nechajme prekvapiť ešte aj konkrétnymi opatreniami, ktoré vzídu aj z poslednej krízy posledných týždňov, ale pravdou je, že aj my si na tento sľub vytvárame rezervu 50 mil. eur z pohľadu možných skúseností povedzme z posledných rokov.
Opäť niektorí tvrdíte, že tento rozpočet zvyšuje dane, zvyšuje daňové zaťaženie a nezlepšuje podnikateľské prostredie, že školstvo, veda a výskum, že tam žiadna zmena nie je, ani pozitívna, ani negatívna, že to vlastne betónujeme. Upozorňujem, že dávame viac opäť, už tretí rok, viac učiteľom a v rezorte školstva sme tak isto naštartovali najvýznamnejšie zmeny za ostatných 10 rokov, na ktorých sa, dúfam, že aj mnohí zhodneme.
V ďalšom sa hovorí o tom, že ten rozpočet vlastne dobrý nie je a že v podstate mohol byť kľudne horší, keby sme postupovali ako Francúzi, Taliani alebo nejaké ďalšie krajiny. No, tu je základná otázka, kto kedy predložil rozpočet s takýmto štrukturálnym deficitom? Podarilo sa to niekomu v minulosti? Odpoveď na túto otázku som ani včera nedostal, lebo je rečnícka, lebo jej odpoveďou je, a to je zapísané v histórii, nikomu.
Aj keby sa naplnili, zase kritika, aj keby sa naplnili predpoklady rozpočtu na rok 2015, tak po troch rokoch našej vlády budeme na tom horšie, ako sme na tom boli po prvom roku vlády v roku 2013, tu nám teda aspoň božia sláva už bola uznaná z pohľadu toho, že sme naozaj urobili niečo aj v oblasti zníženia štrukturálneho deficitu, aj vyňatia z procedúry nadmerného deficitu. Tu musím povedať, že to tu niekto vidí veľmi, veľmi depresívne a že snáď máme za sebou nejakú kredibilnú históriu z pohľadu toho, že vieme kontrolovať riziká do posledného dňa každého finančného roku. Aj keď prekvapiť nás môžu jednorazové opatrenia, napríklad korekcie, ale tie nemajú štrukturálnu podobu a nemôžu zhoršiť štrukturálne saldo. V ďalšom je tu teda pochvala, že teda v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej bolo štrukturálne úsilie 2,6 %, čo podľa teda niektorých mágov my nedosiahneme nikdy, no ja musím len povedať, tak potom, ako dosiahli ste 2,6 %, a potom sa vám vláda rozpadla.
No, tvrdíte, že zdravotníctvo tento rok vyrobí dlh za 170 mil. eur. Nevyrobí, toto sú najmä výplaty zdravotných poisťovní na základe deravého systému, ktorý vymysleli a presadili vtedy tí ľudia, keď časť opozície v podstate bola pri moci a bola súčasťou konštrukcie, ktorých výsledkov sa dožívame až dodnes.
No a mnohí nám vyčítajú aj to, že premiantské hodnotenie návrhu rozpočtu bolo založené len na odhadovanom deficite 2 %, tak ako tento rozpočet odchádzal z vlády. Chcem vás ubezpečiť, že s Európskou komisiou sme v permanentnom kontakte, som tu o tom hovoril, to znamená, aj v samotnom návrhu rozpočtu, v tzv. draft budget plane, boli uvedené jasné indície toho, že chceme financovať odvodovú reformu, chceme zvýšiť platy učiteľov a že ten fiškálny priestor vidíme niekde do úrovne 2,5 %. Aj na základe toho je cenná prognóza Európskej komisie, ráta s výškou deficitu na budúci rok, to je ich odhad, prognóza, navrhujú 2,6 %, a to kategorizovanie medzi krajiny ako Nemecko, Holandsko a Luxembursko je na základe ich prognózy. Takže poprosím a to si naozaj aj vyprosím, odkazy o tom, že zavádzame Európsku komisiu, to nikto nemôže myslieť ani vážne a ani to nie je pravda.
Hovorilo sa, že vláda berie a nedáva, tu by som opäť raz zopakoval, konsolidácia je v porovnaní so scenárom nezmenených politík tvorená z 55 % opatreniami na strane výdavkov, to znamená viac na strane výdavkov, aj po prijatí všetkých pozmeňovacích návrhov v Národnej rade, a zo 45 % opatreniami na strane príjmov, ktoré sa medziročne zvyšujú o 431 mil., to sú príjmy, a 536 mil. je pokles samotných výdavkov. A tieto parametre už naozaj zahŕňajú aj výbormi prerokované pozmeňovacie návrhy a opäť hovorí o tom aj hodnotenie Európskej komisie, ktoré jasne, explicitne, čierne na bielom hovorí o tom, že konsolidácia sa deje viac na výdavkovej strane.
A snáď aj k tomu môjmu vyjadreniu o tom, že nevidím priestor už na strane výdavkov, tak nehovorím o fungovaní štátu, hovorím o podieli výdavkov na hrubom domácom produkte, hovorím o miere prerozdeľovania, hovorím o tom, čomu sa hovorí z hľadiska politológie veľkosť štátu. A tu vám musím pripomenúť, že na základe posledných čísel stále klesá podiel medziročne, roky ´14 a ´15, klesá podiel výdavkov na hrubom domácom produkte a dokonca aj po prijatí dane, novely zákona o dani z príjmov a napriek dodatočným príjmom, ktoré tu jasne sú pomenované, klesá aj podiel príjmov na hrubom domácom produkte medziročne. To znamená, obe tieto kategórie nám klesajú, naďalej klesajú, aj po tom, čo sme urobili opatrenia na strane príjmov aj výdavkov, ergo nie je pravda, že zvyšujeme daňové zaťaženie, pretože toto je ten kľúčový parameter, ktorý o tomto hovorí. No dobre.
Rád by som to ukončil opätovným akcentom, že nevnímam konsolidáciu ako preteky, ukázali sme, že vieme zostaviť rozpočet aj s dvojpercentným deficitom, no pre mňa ako pre ministra financií je naozaj dôležité, aby sme naším riadením verejných financií dokázali pomôcť ľuďom, podporiť hospodársky rast a pomôcť riešiť najpálčivejšie problémy Slovenska. Týmto problémom je zamestnanosť, práca pre ľudí, len v roku 2014 je to dodatočných 50-tisíc pracovných miest, v minulom roku 30-tisíc pracovných miest, myslím, že sme na dobrej ceste.
Ďakujem za tieto dva dni s vami. Vďaka. (Potlesk.)