44. schôdza

Pani poslankyňa chce doplňujúcu otázku.
Poprosím zapnite pani poslankyňu.
Máte dve minúty, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja rozumiem vašej argumentácii, pokiaľ ide o tú právnu stránku, ako ste odôvodnili vaše dôvody. Avšak možno súhlasíte so mnou, že tu vznikla napriek tomu istá disproporcia, to znamená, že napriek tomu, že miestna samospráva si financuje centrá voľného času a rovnako aj materské školy, tak niekedy nemá dostatok finančných prostriedkov na odmeny práve pre týchto zamestnancov. A ja si myslím, že táto disproporcia, aj keď sa to odôvodňuje tak pekne, ako ste to teraz uviedli, by sa mala odstrániť. A moja otázka je, či neuvažujete napriek tomu o odstránení tejto disproporcie, nazvem to tak.
Ďakujem.

Pán minister, chcete odpovedať na doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči.

Ďakujem za doplňujúcu otázku. Nie je to ani, samozrejme súhlasím s tým, že tá disproporcia tam je, pretože tam objektívne je, nie je to záležitosťou našej argumentácie. Jednoducho my nemáme ten právny nástroj, aby sme zastupovali to, čo má vymedzené vo svojej pôsobnosti samospráva. Toľko moja odpoveď.
Ďakujem, skončil som.

V poradí piatu otázku položila pani poslankyňa Edita Pfundtner podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie: "Vážený pán minister, Európska komisia pozastavila Slovensku čerpanie eurofondov vo väčšine operačných programov končiaceho sa 7-ročného obdobia. Je vynahradenie týchto obrovských strát zakomponované v štátnom rozpočte na rok 2015?"
Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. A ďakujem aj, pani poslankyňa, za otázku, ktorá, ktorá poukazuje alebo pýta sa v podstate na oblasť, ktorej sme sa naozaj hlavne od leta museli veľmi intenzívne venovať. A nielen ja, ale aj ďalší, ďalší ministri a šéfovia orgánov štátnej správy, ktoré majú na starosti čerpanie európskych fondov.
V priebehu roku 2014 riadiace orgány a orgán auditu postupne prijímali opatrenia na odstránenie zistenia auditu Európskej komisie. Po ich overení a odsúhlasení Európska komisia postupne odblokováva platby pre jednotlivé programy, s ktorými je spokojná. V júli 2014 bol odblokovaný Operačný program Vzdelávanie, v auguste tohto roku zase ďalšia etapa Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. V októbri po vyjadrení spokojnosti s prácou orgánu auditu uvoľnila ďalšie programy, ako Operačný program Doprava, Operačný program Technická pomoc, Operačný program Bratislavský kraj a Operačný program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika. Následne po odblokovaní začali plynúť na Slovensko aj prostriedky Európskej únie a bolo možné realizovať úhrady do príjmov rozpočtových kapitol.
V rámci zvyšných zablokovaných programov, z tých zvyšných je päť úplne zablokovaných, Operačný program Informatizácia spoločnosti, Operačný program Zdravotníctvo, Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Operačný program Výskum a vývoj a Regionálny operačný program, a tri sú čiastočne pozastavené, Operačný program Doprava v prípade projektov našich železníc a ide konkrétne o dopravný projekt Ruskovce – Pravotice a v prípade Operačného programu Technická pomoc ide o projekt ITMS, v prípade Operačného programu Zamestnanosti a sociálnej inklúzie ide o dopytovo orientované projekty. Takže stále je toho, stále je toho dosť. Z dôvodu, tieto programy stoja alebo boli pozastavené z dôvodu zistení v riadiacich a kontrolných systémoch rezortov a prebiehajú k ich skorému odblokovaniu negociácie medzi zodpovednými rezortmi a Európskou komisiou. S ich odblokovaním sa počíta na prelome roku 2014 a 2015 a naozaj nikto z nás v tomto momente nevie povedať, ktoré z týchto programov bude ešte odblokovaných do konca tohto roku a ktoré hneď v úvode roku budúceho.
Čo sa týka záťaže štátneho rozpočtu, na použite účelových určených prostriedkov Európskej únie poskytnutých Slovenskej republike sa v štátnom rozpočtu rozpočtujú príslušné príjmy a výdavky v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Na úrovni jednotlivých rezortov sú do výšky celej alokácie na operačný program rozpočtované výdavky, ktoré rezorty vyplácajú prijímateľom za zrealizované oprávnené výdavky ich projektov.
Pozastavenie operačných programov teda nemá priamy dopad na realizáciu výdavkov zo strany rezortov a teda ani na výšku i rozpočtovaných prostriedkov pre rok 2015. Pozastavenie platieb z Európskej komisie neznamená rovnaký dopad aj na plnenie príjmu štátneho rozpočtu. Slovensko dostalo nariadenie likvidity už pre operačné programy v úvode programovacieho obdobia zálohové platby, ktoré zmierňujú dopad dočasného zastavenia finančných tokov z Európskej komisie.
Ja by som na záver ešte pripomenul to, že istým problémom je aj to, že Európska únia pracuje v podstate už od roku 2010, takého prelomového krízového roku, pracuje s rozpočtami, ktoré, ktoré sa dajú charakterizovať takou dýchavičnosťou, nedostatočnosťou. V podstate je oveľa viacej účtov na preplatenie, ako má Európska únia peňazí. V tejto situácii sme aj tento rok. To znamená, Európska komisia nám dlží, Slovensku dlží niekoľko 100 mil. eur.
Je veľmi dôležité, ako dopadnú rozhovory medzi Radou a Európskym parlamentom práve v týchto dňoch. Tieto rozhovory sa majú viesť na tému prijatia rozpočtu Európskej únie na budúci rok a prijatia dodatkov k rozpočtu k 2014. Bohužiaľ, posledné roky je to pravidlom, že sa navyšujú rozpočty o miliardy eur, a, samozrejme, s tým zásadne nesúhlasia tzv. čistí prispievatelia krajín, ako Veľká Británia, Švédsko, Dánsko. Ale samozrejme i Nemci majú s takýmto navyšovaním rozpočtu problémy. Krajiny kohézie, medzi ktoré Slovensko aktívne patrí, samozrejme trvajú na tom, že téma prijatia rozpočtu na budúci rok a téma napríklad navýšenia alebo istých úľav, ktoré by sa mali poskytnúť krajinám Veľkej Británie alebo Holandsku z titulu dodatočných odvodov – asi ste si všimli taký pre Veľkú Britániu až škandalózny prípad navýšenia odvodov do rozpočtu Európskej únie v objeme skoro 2 mld. eur, tieto peniaze mali prísť do rozpočtu EÚ 1., najskôr 1. decembra tohto roku – a všetky krajiny sme sa postavili k tomuto problému veľmi ústretovo. To znamená, sme ochotní bez dodatočných sankcií akceptovať to, že krajiny, ktoré musia z titulu prijatia novej metodiky, a zase sme tu pri starej téme ako pri rozpočte novej metodiky ESA 2010, ktorá okrem iného spôsobila tieto dodatočné odvody krajinám, ktorým sa darilo, tak dohodli sa na tom, že budú môcť zaplatiť tieto peniaze dodatočne v termíne do 1. septembra.
Ale táto dohoda je podmienená aj o navýšenie obálky pre kohéziu ešte v tomto roku. Pre Slovensko je to dôležité z toho titulu, aby dostalo zaplatené svoje faktúry, ktoré ležia na stole momentálne u pani komisárky alebo viceprezidentky Európskej komisie pani Georgie. Tá situácia je zložitá a vidíte, že proste tento prvok financovania európskych fondov má nielen domáci rozmer, ale aj medzinárodný rozmer, a poznamenaný tými istými témami, ktoré sú aj doma prítomné, to znamená dávkou solidarity, dávkou, mierou solidarity a mierou akceptovania reality, v ktorej sa nachádzame. Lebo je príjemné počúvať témy nového rozvojového programu zameraného na investície v Európe v objeme 300 mld. eur, tzv. Junckerov plán. Na druhej strane je veľmi potrebné, aby krajiny, ktoré sú do veľkej miery závislé na finančných tokoch z Európskej únie a tiež majú svoje, tieto fondy používajú kľúčovo na investovanie do svojej budúcnosti, aby mali preplatené svoje faktúry.
Summa summarum to ale neznamená nič viac, ani nič menej, len to, že všetky tieto problémy spojené s korekciami, auditmi alebo nepreplácaním faktúr z titulu insolventnosti dočasnej Európskej komisie, netvoria problémy pre prijímateľov, pretože štát prepláca faktúry prijímateľov, ak sú tieto platby certifikované a odsúhlasované, ale vytvára to samozrejme dodatočný nepríjemný tlak na štátny rozpočet, na jeho hotovostnú stránku a de facto aj na plány emitovania našich dlhopisov a výšku verejného dlhu v neposlednom rade. Čiže je to téma, ktorá na rozdiel od iných rokov aj nám na rezorte financií robí vrásky, pretože v podstate do posledného, ešte aj v týchto dňoch musíme pracovať s niekoľkými variantmi toho vývoja do konca, do 31. decembra tohto roku. A pre nás je kľúčové naozaj neohroziť plynulé financovanie tých programov, ktoré pokračujú bez chýb alebo bez vznášania nejakých námietok do verejných obstarávaní, do porušovania nejakých pravidiel. Ale na druhej strane máme samozrejme svoje limity z pohľadu toho, aby sme neprekročili naše napríklad plánované úrovne, úrovne dlhu. Aj tu platí, tak ako vo vesmíre, že všetko je so všetkým, všetko je so všetkým spojené.
Ďakujem, skončil som.

Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku.
Poprosím vás, zapnite pani poslankyňu.
Máte dve minúty, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Pred pár hodinami sa odsúhlasil štátny rozpočet, ku ktorému váš rezort ešte v pondelok vydal stanovisko aj ohľadom eurofondov, a hovorí v ňom, že podľa aktuálnych údajov, bolo to konkrétne k novembru 2014, štát eviduje stále negatívny vývoj pri príjmoch rozpočtov Európskej únie. A to ste vlastne potvrdili aj v odpovedi. Píše sa ďalej, že nižšie príjmy sú dôsledkom dočasne pozastavených platieb v rámci niektorých operačných programov.
Aké konkrétne opatrenia však navrhujete proti výpadkom v čerpaní eurofondov, ktoré sa posledné roky pravidelne opakujú, a ako sme pripravení na ďalšie problémy, ktoré súvisia s povinnosťou vrátiť časť už preplatených prostriedkov z rozpočtu Európskej únie?
Ďakujem.

Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Tu musím povedať, trošku, trochu edukovať, pretože často aj v zmysle politického súboja sa nepoužívajú korektné argumenty, nie z vašich úst, tam som nenašiel nič nekorektného, ale často sa hovorí v prípade korekcie, že ide o stratené peniaze. No z princípu nejde o stratené peniaze, pretože korekcie, akceptovanie korekcie neznamená nič iné, len to, že sa zvyšuje spolufinancovanie štátu. To znamená, opäť je to na vrub štátneho rozpočtu, zvyšuje sa akoby percento, kofinancovanie štátom, a peniaze z európskych fondov nám neprepadávajú, len sa ako keby posledný vagón pripájajú k tomu vlaku, ktorý je, bohužiaľ, dosť dlhý a dosť plný ešte nevyčerpaných peňazí.
Treba ale uznať, že vzhľadom na blížiaci sa koniec programovacieho obdobia väčší objem korekcií bude znamenať väčšie riziko prepadnutia týchto peňazí, pretože potom sme vystavení úplne holej realite, že máme krátky čas na to, aby sme prípadne stovky miliónov eur ešte umiestnili do programov, kde by sa mali bezchybne v zmysle pravidiel tieto prostriedky minúť. Treba povedať, že to riziko je tu prítomné, ale automaticky to neznamená prepadnutie. A to konečné účtovanie toho, že čo nás to bude stáť z hľadiska nepoužitých európskych peňazí, k tomu sa bude dať vrátiť až po ukončení programu, ktorý dnes je nastavený na koniec budúceho roka.
Z hľadiska realistického nastavenia európskeho rozpočtu musím povedať, že sme jedna z krajín, ktorá žiada každý rok, žiada veľké krajiny prispievateľov, aby boli, proste realisticky pristupovali k plánovaniu príjmov a výdavkov, pretože napríklad, to vás možno nebude až tak zaujímať, ale európsky rozpočet má v dnešný, v tieto týždne má najväčší takzvaný, volá sa to, že backlog, je to vlastne hotovostná diera vo financovaní. K dnešnému dňu je to 26 mld. eur, je to najväčšia nedostatočnosť financií v histórii A samozrejme, že sú to naakumulované problémy z posledných rokov, keď sa kríza prejavila samozrejme aj v rozpočtoch veľkých krajín a ony odmietali proste realisticky platiť odvody vo výške, ktoré boli potrebné, respektíve Komisia a Európska únia si na druhej strane realisticky neprispôsobila výdavky takýmto odvodom.
Tá malá búrka v pohári vody, ktorá prebehla v oblasti teraz ako keby zmeny distribučného kľúča, to je opäť téma, ktorá sa kľúčová dotýkala Veľkej Británie, Holandska, ale aj Grécka napríklad, alebo Talianska, znamenalo, že sa proste urobilo upratovanie za posledných desať rokov v zmysle novej metodiky, narástli hrubé domáce produkty jednotlivých krajín a niektorým krajinám z toho vzišlo zaplatiť viac a niektorým menej. V prípade tejto hry Slovensko je na tej bezpečnej časti rieky, pretože z titulu tohto upratovania by malo Slovensko platiť o skoro 60 mil. eur menšie odvody v tomto alebo budúcom roku, to je tiež ešte otázka, ktorá nie je v našich rukách. Týchto 60 mil. eur znamená pozitívne riziko pre čerpanie, pre realizáciu rozpočtu, dve hodiny starého, schváleného v tejto Národnej rade, pozitívne riziko. O to menej by sme mali platiť v budúcom roku. A samozrejme zase príspevky tých ďalších krajín znamenajú ale zase riziká pre rozpočty týchto veľkých krajín. Čiže toto je téma, do ktorej my môžme len svojou váhou jednej dvadsaťosminy aj z hľadiska nášho počtu hlasov prispieť.
Čo sa týka samozrejme domáceho čerpania, tak tu musím povedať, že to je téma, na ktorú ja nemám jednoznačnú odpoveď, lebo pravdou je, že tak či ako prvé alebo aj druhé programovacie obdobie sa musí potýkať s obrovskými problémami z hľadiska nerovnomerného čerpania. V oboch programovacích obdobiach sme stratili veľa času v úvode týchto období. V oboch týchto programovacích obdobiach sme v podstate doplácali na to, že bolo meškanie, a potom vlastne nám prúdili ako keby, alebo sme boli, paralelne nám išli dve programovacie obdobia vedľa seba, lebo sa tie prekrývajú, a už koniec koncov aj v tomto roku nám začína ďalšie programovacie obdobie. A tu môžem len povedať, že to, na čo sa naozaj sústreďujeme teraz z hľadiska toho, čo môžeme urobiť do budúcnosti, je to, aby sme našu šancu tretieho programovacieho obdobia využili stopercentne, je to, že máme ako jedna z prvých, prvá alebo druhá krajina Európskej únie podpísanú partnerskú dohodu s Európskou komisiou. To znamená sme oveľa, oveľa ďalej z hľadiska technickej prípravy ako v tých minulých obdobiach. A my si naozaj nemôžme dovoliť odkladať čerpanie toho ďalšieho programovacieho obdobia na roky ´17 alebo ´18. My v budúcom roku musíme, ak sa chceme vyhnúť situácií z tohto roku a možno z rokov, päť rokov dozadu, musíme čerpať z programovacieho obdobia a z tej obálky, ktorá je veľmi pozitívne nastavená voči Slovensku. Viete koniec koncov, že ten boj o celkový finančný rámec bol zúrivý, Slovensko z neho vyšlo veľmi pozitívne, lebo má viac peňazí ako v tom období minulom. No ale aby sme nakoniec z toho nemali problémy z hľadiska kvality čerpania alebo časového taktovania čerpania, musíme začať hneď a musíme sa sústrediť na procesy.
Súčasťou tých procesov je samozrejme, a to je kľúčová úloha podpredsedu vlády Ľuba Vážneho, ktorú mu vôbec nezávidím, lebo to je veľké upratovanie aj vnútorných predpisov. Kľúčovým problémom je samozrejme obstarávanie, kľúčový problém je aj existencia rôznych agentúr a zlepšovateľov a vylepšovateľov, ktorí proste sa živia historicky na čerpaní eurofondov. Myslím si, že predstavitelia samosprávy by vedeli povedať, o čom hovorím.
No ale potom tu je aj stabilita prostredia, a to nielen toho nášho, ale aj toho európskeho, lebo nemusíte mi veriť, ale časť korekcií my neprijímame ako férové rozhodnutie, pretože z hľadiska uplatňovania metodiky, napríklad verejného obstarávania, Komisia tu v čase zdvíha tú latku a to, čo bolo akceptovateľné alebo považované za v súlade so zákonom a so smernicami pred troma rokmi, už dnes nie je a stáva sa to proste predmetom súboja o výšku takej alebo onakej korekcie.
Problémy sú potom vystavené z tohto pohľadu, že my aj keď tú korekciu nakoniec si musíme uplatniť, tak bude veľmi ťažké ju vymôcť od prijímateľov, pretože prijímatelia budú často z hľadiska nášho právneho poriadku chránení rozhodnutiami orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, ako je Úrad pre verejné obstarávanie, alebo riadiacich orgánov. To znamená, postupovali bona fide, v dobrej viere a je málo pravdepodobné v mnohých častiach, že tie peniaze dostaneme späť. V častiach korekcií, kde šlo o, a sú aj také prípady, šlo o podvody alebo o obchádzanie zákonov, tak tam tá šanca samozrejme je oveľa väčšia a je aj správna vo veci.
Ďakujem, skončil som.