44. schôdza

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, môj úvod bude celkom krátky.
Návrh novely zákona školského sa týka tých citlivých bodov, ktoré stanovovali podmienky pre prijímanie na stredné školy, a to tú veľmi tvrdú podmienku, že priemer žiaka, pokiaľ má vôbec možnosť sa uchádzať na gymnázium, resp. bilingválne gymnázium, musí byť do dvoch z prírodovedných predmetov a jazykov a na strednú odbornú školu do 2,75. Samozrejme, medzitým bolo oznámené rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý túto podmienku označil za protiústavnú, a teda prakticky tá časť ustanovení, ktorá sa týka tejto podmienky pri podmienkach na prijímaní na stredné školy, je neúčinná.
Na druhej strane treba povedať, že zase na prijímanie na stredné školy je potrebné, aby boli určené podmienky prijímania inak a aj kvalitatívne podmienky, ale určite inak postavené, nie tak tvrdo. Preto ja som hovoril aj s pánom ministrom a môj návrh je, aby, a chcem aj požiadať kolegov z koalície, aby posunuli tento návrh novely zákona do druhého čítania s tým, že potom vznikne priestor na to, aby ministerstvo v tomto návrhu mohlo urobiť nové podmienky na prijímanie na stredné školy. Totižto naozaj zase nejaké kvalitatívne podmienky musia byť, to by tiež nebolo dobré, keby vôbec neboli. A normálnou legislatívnou procedúrou, to znamená, že keby na najbližšiu schôdzu, ktorá je plánovaná kdesi vo februári, dalo ministerstvo návrh. Tá procedúra by bola taká, že deti, ktoré sa budú uchádzať o prijímanie na stredné školy v najbližšom jarnom termíne, jak to bežne je stanovené, tak budú v tomto zmysle vo vákuu. Jednoducho nebudú stanovené tie podmienky.
Čiže o nič iného nejde, a preto vás chcem požiadať o to, aby sme posunuli návrh novely zákona školského do druhého čítania, aby sa tento problém dal normálne do februára vyriešiť.
Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Eve Horváthovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť ako spravodajkyni pri prvom čítaní tohto zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1217). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ja sa plne stotožňujem aj s teda úvodným slovom pána predkladateľa, chcem ho plne podporiť. Spolu sme napadli v podstate toto ustanovenie. Teda súd rozhodol tak, ako rozhodol, takže bude to musieť ministerstvo školstva riešiť. Myslím si, že aj keď bude systémovo musieť riešiť tento zmätočný krok, tak tento váš návrh zákona by mohol byť prijatý. Tá výnimka každopádne by mohla byť, aj teda za okolností, keď sa to upraví. Čiže ja to plne podporujem.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel len využiť túto príležitosť a povedať, že toto nie je zákon, na ktorom by sa lámalo nejaké vážne politikum. Samozrejme, politikum bolo v momente, keď nastal problém, a to bolo v čase, keď sa prijímal zákon, ktorým boli nastavované priemery známok ako k. o. kritérium pre prijatie alebo neprijatie na strednú školu. My sme už vtedy pomerne svorne celá opozícia hovorili, že takýto krok je neústavný, že odporuje slobode voľby pre študentov a rodičov vybrať si svoju cestu vzdelávacím systémom, že je to kritérium, ktoré je vysoko neobjektívne, a že človek, resp. žiak, alebo študent s priemerom 2,0 napríklad vo výberovej škole v Bratislave je úplne iný študent ako študent s priemerom 2,0 niekde, kdekoľvek inde na Slovensku, kde... (Reakcie z pléna.) Čože? Tak hovorím, hovorím z vlastných skúseností a hovorím na základe štatistiky.
Každopádne zhodneme sa určite na tom, pán kolega, že to kritérium šťastne zvolené nebolo.
Povedali sme to my, povedal to Ústavný súd a je potrebné to napraviť. Preto si myslím, že vzhľadom k pomerne vysokej frekvencii výmen ministra školstva by nebolo vhodné teraz čakať, kým z rúk nového ministra príde riešenie, a bolo by viac než rozumné tento zákon posunúť do druhého čítania.
Pani podpredsedníčka ma určite v tomto podporí, že by bolo veľmi vhodné tento zákon posunúť do druhého čítania a túto jednu technickú vec vyriešiť takým spôsobom, aby sme jednak takzvane defragmentovali ten zákon, to znamená, povypúšťali z neho veci, ktoré vzhľadom k rozhodnutiu Ústavného súdu už by tam nemali byť, a treba ho napísať tak, aby bol kompatibilný s výrokom Ústavného súdu. A zároveň by sme mali teda nastaviť nové pravidlá tak, aby nijakým spôsobom nezasahovali do slobodnej voľby výberu vzdelávania pre jednotlivých žiakov, študentov a ich zákonných zástupcov. Toľko odo mňa.
Ja verím, že tu sediaci kolegovia zo strany SMER - SD budú zvestovať túto radostnú novinu na najbližšom zasadnutí pomerne mohutného klubu a že sa dočkáme toho, že posunú tento zákon do druhého čítania a budem mať priestor v druhom čítaní.
Návrh nad to, čo už je v ňom napísané, tam pozmeňujúcimi návrhmi doplní, čo tam treba. Prepáčte, ešte veľmi skorá ranná hodina, ale každopádne vieme, čo som chcel povedať, a dúfam, že sa v druhom čítaní dostane aj k viacerým veciam.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca traja páni poslanci s faktickými poznámkami: pán poslanec Jurzyca, pani poslankyňa Horváthová, pán poslanec Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. V časoch, keď sa prijímal ten reštriktívny zákon, ja som mal pocit, že jeden z dôvodov bol, že spoločnosť mala pocit, že máme príliš veľa študentov, že to už nie je možné, kto všetko u nás študuje, na to gymnázium kto sa dostane a na vysokú školu, to je hrozné oproti tým časom, keď sme mali tri gymnáziá v 19. storočí, tak toto proste je strašné. No a tak sa sprísňujú podmienky, bol to pokus o sprísnenie podmienok.
No chcel by som k tomu uviesť faktickú poznámku, že celosvetovo v druhej polovici 20. storočia, to znamená, za 50 rokov narástol počet stredoškolákov na svete na 9-násobok. Počet vysokoškolákov na svete za tých druhých 50 rokov 20. storočia narástol na 12-násobok. Jednoducho študuje sa viac než pred 100 rokmi a neuveriteľne viac než pred 300 rokmi. A teda ak len elita mohla kedysi študovať v tej Gaussovej krivke, tá špička, tak dnes to proste tak nie je. Ja si to vysvetľujem tým, že je zložitejší svet, ale to už je komplikovanejšie.
Každopádne som chcel povedať, že tento účel zákona, myslím si, že jeden z účelov to bol, že nebol správne vybratý, to znamená obmedzenie počtu študentov. My nemáme až tak veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí oproti Západu.

Pani poslankyňa Horváthová.

Ďakujem pekne, pán poslanec Poliačik, že ste vystúpili v rozprave. Ja sa chcem k tomuto vlastne len pridať v tom zmysle, že samozrejme, že sú rozdiely medzi školami aj medzi školami v rôznych častiach Slovenska, čo sa týka kvality tých študentov. V modernom, alebo teda vo vyspelejších krajinách možno od nás je to tak, že vlastne priemery známok sú možno takým nejakým kritériom toho, aby dieťa mohlo ísť bez prijímačiek napríklad na gymnázium. Ale v žiadnom prípade nie v tom, aby nemalo vôbec, ak má horší priemer, vôbec možnosť študovať na gymnáziu, že asi len toľko.
A ja som teda rada, že Ústavný súd rozhodol takto a že každé dieťa bude mať rovnaké šance sa dostať na gymnázium. Obavám sa toho, že keby toto bolo v platnosti, že by sa mohlo stať, že by sa tieto latky na základných školách veľmi podliezali a študenti by mali umelo možno prikrášľované známky, aby mali možnosť sa dostať na gymnázium.

Pán poslanec Hraško.