44. schôdza

Vážený pán predseda, vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, úplne stručne by som si dovolil v rozprave vlastne opísať tie štyri body, o ktoré sa táto novela opiera, aby bolo úplne jasné, že nikomu nijaké práva neuberá a pridáva len istotu.
- Novela stanovuje lehotu troch dní od doručenia oznámenia o konaní verejného kultúrneho podujatia na rozhodnutie obce o jeho zákaze, podobne ako pri verejnom zhromaždení.
- Povinnosť obce zverejniť rozhodnutie o zákaze podujatia na úradnej tabuli, resp. na webovom sídle obce. Opäť celkom štandardný a normálny postup.
- Za tretie. Podávanie opravných prostriedkov organizátormi proti rozhodnutiu obce o zákaze podujatia priamo na súd, ktorý aj tak je tou inštanciou, ktorá rozhoduje i podľa dnešného zákona, s tým, že sa teda odvolanie nepredkladá obci ako prvostupňovému orgánu, lebo toto sa zdá zbytočné.
- A úplne posledné. Lehotu do troch dní na rozhodnutie súdu o opravnom prostriedku presne tak, ako súd dnes zo zákona rozhoduje o verejných zhromaždeniach.
Takže, ako vidíte, toto je jadro predloženého zákona. A to jadro je ozaj vytvorenie jasných, všeobecne známych a transparentných pravidiel a mantinelov pre konanie podujatí. Nejde teda o nijaké zásahy do práv a uberanie práv komukoľvek.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Táto novela sa dotýka takých dvoch základných meritórnych častí.
Zameriam sa na tú prvú najskôr. Tá sa týka povinnosti znížiť DPH z 20 na 19 %. V roku 2010 prvá vláda Roberta Fica zanechala schodok verejnej správy na viac ako 7 %, čo bolo potrebné napraviť a znížiť. V záujme dosiahnutia uvedeného cieľa bolo potrebné dočasne navýšiť sadzbu dane na tovary a služby z 19 na 20 %, pričom sa prijal verejný záväzok voči občanom tejto krajiny, že sa bude uplatňovať táto vyššia sadzba dane iba na nevyhnutné obdobie, a to tak, ako bolo definované pôvodne v § 85j ods. 1, citujem: "V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základu sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
Na rozdiel od tohto verejného záväzku sme sa dočkali od poslancov SMER-u k zrušeniu tejto povinnosti, teda zanecháva sa naďalej DPH vo výške 20 %. Tvrdenia, ktoré sme tu mali možnosť počuť, že zníženie z 20 na 19 % by sa neprejavilo u občanov, je zavádzajúce a mylné preto, lebo práve Robert Fico a jeho vláda bola tá, ktorá ukázala, že ako je možné odsledovať vplyv zmeny sadzby alebo prepočtu na občanov, aby ostalo zachované. Existovala komisia pri zavedení eura, ktorá sledovala, či náhodou zavedenie eura neprinesie navýšenie ceny. Rovnaký mechanizmus mohol využiť Robert Fico aj v tomto prípade, ale pre Roberta Fica a politickú stranu SMER jasne asi bolo výhodnejšie upustiť od toho a vyzbierať na daniach o 220 mil. eur viac, ktoré môže následne rozdeliť miesto šetrenia.
Ďalšou časťou, keby náhodou táto varianta neprešla, tak som pripravený navrhnúť, aby v novele zákona zostala len druhá časť týkajúca sa zníženia sadzby DPH z 20 na 10 %. Prečo si dovolím navrhnúť zníženie DPH z 20 na 10 %? Je to veľmi jednoduché, dovolím si pomenovať, že 20-percentnú sadzbu DPH na potraviny v rámci Európskej únie má len Slovenská republika. Nie som presvedčený, že občania Slovenskej republiky vo väčšine majú na to, aby platili 20 % dane z potravín, ktoré konzumujú.
Ja viem, že nie je to štandardné riešenie a bolo by lepšie znížiť DPH z 20 na 19 namiesto toho, aby sme zavádzali nižšiu sadzbu na potraviny, ale keď vládna strana SMER nechce pristúpiť k plošnému zníženiu z 20 na 19, tak by sme navrhli, aby sme znížili aspoň pri všetkých potravinách.
Len pre zaujímavosť dodávam, že také krajiny, ktoré sú ekonomicky na tom násobne lepšie ako Slovenská republika, Luxembursko má 12-percentnú sadzbu na potraviny. Také Rakúsko susedné, kde polovica Bratislavy chodí nakupovať na víkend, tak tam je sadzba 10-percentná. Alebo Poľsko 7-percentné, alebo Nemecko tiež 7-percentné DPH na potraviny.
Toto sú dôvody, prečo tento návrh zákona predkladám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku predložil informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Je súčasťou tohto návrhu aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
A navrhujem nasledovné výbory, aby sa tým zaoberali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet.
Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, predkladám z dôvodu, že súčasná právna úprava v značnej miere obmedzila prístup verejnosti k informáciám a tak aj možnosť verejnej kontroly, keďže bolo prijaté, že investičné stimuly nad 200 mil. euro schvaľuje minister hospodárstva a nie vláda. Týmto krokom jednoznačne sa obmedzí prístup verejnosti kontrovať, že vláda na aký projekt dáva investičný stimul alebo nedáva investičný stimul. Ja ako jasný príklad by som uviedol prípad Duslo Šaľa.
Kolegyne, kolegovia, rozhodnúť o tom, že niektorý podnikateľ alebo podnik dostane na Slovensku úľavu 50 mil. eur, 1,5 mld. korún, aby sme si uvedomili, o akú čiastku sa bavíme, aby rozhodol jediný minister vlády a neprešiel tento materiál medzirezortným pripomienkovým konaním a rokovaním na vláde, ktoré vytvárajú priestor na to, aby sa mohli aj občania, verejnosť zapojiť do tejto diskusie a verejne sa vyjadriť k tomu, kde tieto peniaze majú byť použité, považujem za scestné.
A práve preto navrhujem, aby sa táto disparita vrátila do pôvodného režimu, v ktorom bola predtým, než v tomto roku kolegovia zo SMER-u to zmenili, a to, aby o každom investičnom stimule rozhodovala vláda Slovenskej republiky, a teda každé rozhodnutie prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním a rokovaním vlády a ten vytvorí priestor na to, aby verejnosť mohla kontrolovať, kde značné prostriedky od daňových poplatníkov, resp. ako sa budú spravovať verejné financie.
Ďalej. Právna úprava navrhuje odstránenie regionálnych rozdielov a výlučne sa zamerať na poskytovanie investičných stimulov len do okresov s vysokou mierou nezamestnanosti a ich pridelenie podmieniť nižšími investičnými nákladmi. To znamená, že aby investor, ktorý chce vytvoriť pracovné miesta, nemusel takú vysokú čiastku preinvestovať. Je to dôvod pre to, som presvedčený, že takýmto spôsobom by bolo možné, aby sa teda do vytvárania pracovných miest vo väčšej miere zapojili strední a väčší slovenskí podnikatelia, ktorí v tých regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti by vedeli vytvárať pracovné miesta.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ja len dodám, že tento zákon určite a tento návrh pána poslanca ja aj ako spravodajkyňa podporím, pretože ho považujem za dôvodný a považujem ho za návrh, ktorý bude viesť k zvýšeniu transparentnosti a informovanosti pri splnení cieľa efektívneho využívania verejných prostriedkov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a rovnako Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorý by umožnil prepojenie databáz ministerstva školstva, Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR-u.
Keď ľudia hovoria u nás o tom, ako skvalitniť život, čo urobiť ďalej, riešiť tie hlavné problémy, málokedy nepovedia nič o vzdelávaní. Osobitne o jeho kvalite, ale aj o kvantite, o tom, že máme veľa študentov, že ich máme veľa na gymnáziách, na vysokých školách, že máme veľa vysokých škôl, a o kvalite toho, že kvalita je katastrofálna v porovnaní s inými krajinami. Ak sa potom ale požaduje od štátu, aby kvalitu zvýšil alebo optimalizoval kvantitu, tak sa štát dostáva do problémov, pretože jednoducho nevie povedať, ktorú vysokú školu treba zrušiť, ktorú vzdelávaciu cestu obmedziť, či je lepšie pustiť viac žiakov na gymnáziá alebo na stredné odborné školy, či je lepšie zobrať peniaze povedzme z vysokých škôl a dať ich do materských škôl, čo je efektívnejšie, kde tú kvalitu a ako máme zvýšiť. Nepôjde to bez toho, som presvedčený, aby sme mali k dispozícii čísla, ktoré majú, ktoré merajú výsledky vzdelávania. Výsledky vzdelávania za jednotlivé vzdelávacie cesty, za vysoké školy, za ich fakulty, za stredné odborné školy, za gymnáziá.
To znamená, spoločnosť by mala mať čísla, ktoré nám povedia, aká je úspešnosť absolventov jednotlivých škôl stredných aj vysokých, aj ich fakúlt, úspešnosť meraná napríklad cez platy alebo cez nezamestnanosť. To je potom podklad pre žiakov, pre študentov, pre ich rodičov, aby si vybrali tú kvalitnejšiu školu. Takým spôsobom tá menej kvalitná potom vypadne z hry, pretože sa tam nebudú hlásiť študenti.
Súčasne je to podklad pre rozhodovanie štátu, ktorý dnes nevie, ktorá škola má lepšie vzdelávanie a ktorá horšie. Nevie to. Nevie, nielen tú kvalitu nepozná štát, nepozná ani efektívnosť, to znamená, nevie, koľko z jedného eura dostane úspechu v jednotlivých školách. To znamená, jedno euro ako zvyšuje pravdepodobnosť zamestnanosti absolventov jednotlivých škôl. Ani ako im zvyšuje potom plat, ani ako potom z toho zvýšeného platu benefituje štát vo forme zvýšených daní a odvodov tých lepšie vzdelaných ľudí. Toto nič z tohto nevieme dnes a chceme zvyšovať kvalitu.
Preto, preto netlačíme na ministra školstva v tom, že by sme predkladali návrh na to, aby bol povinný zverejňovať takéto číslo. Vieme, že to má politické náklady a netlačíme na pílu. V tejto chvíli len navrhujeme vytvoriť legislatívne predpoklady zmeniť zákony tak, aby si mohli tie inštitúcie, o ktorých som hovoril, to znamená rezort školstva, Sociálna poisťovňa a ÚPSVaR, aby si mohli prepojiť databázy, aby im to nebolo zakázané zákonom, a až to minister školstva spustí, tak nebude musieť strácať čas legislatívnym procesom a bude môcť pomerne rýchlo získať dáta o výsledkoch vzdelávania na stredných školách podľa jednotlivých škôl a odborov, aj na vysokých školách. Bude vedieť nezamestnanosť absolventov aj platy absolventov.
Verím, že toto je taký umiernený návrh a taký užitočný, že má šancu nájsť podporu v tejto snemovni.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1222. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážená snemovňa, patrí v tejto snemovni k neblahým tradíciám, a teraz nechcem povedať, že výlučne v tomto období, ale teraz je to zvlášť výrazné, že sa návrhy opozície neprijímajú z princípu. Ja, samozrejme, chápem, že by nemala ľavicová, sociálne cítiaca, vládnuca strana prijímať silne pravicové návrhy, iste by to kolega Blaha aj iní nepreniesli cez srdce. Návrh, ktorý predkladá ctený kolega Jurzyca, je úplne kryštalicky nestranícky. Ja si myslím, že každý normálny rodič, či je priaznivcom SMER-u, alebo OĽaNO, alebo dokonca SaS, by chcel pre svoje vysokoškolsky sa nádejne vzdelávajúce dieťa vybrať dobrú školu, ktorá by mu otvorila cestu k dobrej budúcnosti. Informácia, po ktorej volá poslanec Jurzyca, je presne tým, čo takúto oporu v rozhodovaní rodičom akýchkoľvek politických preferencií a ich dietkam poskytne. Zhodou okolností môžem celkom osobne doložiť príklad z vlastnej rodiny.
Môj najmladší syn sa rozhodol študovať na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Treba povedať, že smer štúdia, ktorý si zvolil, bol aj je, podobne ako všetky iné smery štúdia na tejto škole, celkom evidentne doložený výsledkami životného uplatnenia absolventov tejto školy. Áno, hovorí sa, všetko je na webe. Ja sa priznám, že nenávidím tento výrok, ak sa zaň maskuje prázdna hlava s tým, že nemusím vedieť nič, lebo všetko je na webe. Ale ak je na webe pravdivá informácia, tak samozrejme, že táto informácia má veľkú cenu. A tak môj syn na prahu štúdia už vedel, aká je uplatniteľnosť absolventov tejto školy, aký plat majú v priemere dva roky po skončení tej školy a päť rokov po skončení tej školy.
Ak je toto informácia, o ktorej si ctená vládna strana a parlamentná väčšina myslí, že ak sa vďaka zákonu poslanca Jurzycu dostane i našim rodičom o našich školách, že je to zlé, tak bude hlasovať proti alebo sa zdrží. Ale zdravý rozum káže, že tento nestranícky a nepolitický návrh zákona je rovnako potrebný ako cestovný poriadok. Lebo, samozrejme, ak by niekto navrhol zavedenie cestovného poriadku a bol by z opozície, tak budete proti, aj keby ľudia nevedeli, kedy vlaky odchádzajú. Ale toto je asi logika nepodpory takéhoto zákona.
Samozrejme, že takýto zákon by otvoril možnosti, aké sú otvorené v civilizovaných krajinách na základe poskytovania komplexných informácií o, by som povedal, perspektívnosti štúdia celkom bežné. U nás to ešte bežné nie je a je dobré, že napríklad Univerzita Komenského v čase, keď som bol členom jej vedenia, začala pre seba, ale aj verejne prezentovať výsledky uplatnenia nezamestnanosti, toto kritérium bolo veľmi nosné, svojich absolventov. Samozrejme, v čase webového prepojenia sveta, v čase, keď sa občan-absolvent buď dostaví na úrad práce a dostáva sa teda na web úradu práce ako hľadač zamestnania, alebo sa zamestná a dostáva sa na web daňového a Sociálnej poisťovne a všetkých ďalších, je veľmi reálne, že bez toho, aby sme hovorili o Jožkovi alebo o Ferkovi, ale môžme získať relevantné informácie o tom, čo bude vodítkom pri rozhodovaní.
Samozrejme, tí rodičia, ktorí chcú od svojho dieťaťa a prípadne aj to dieťa, plniac túžby rodičov, chce len nejaký diplom, tým môže byť toto zrejme jedno. Až sa niekedy divím, koľko rodičov posiela svoje dietky študovať pomerne bezperspektívne obory, o ktorých je notoricky a roky známe, že vedú veľmi často na úrad práce. Ale, prosím, ako sa hovorí na Brezovej pod Bradlom, "na múdreho mrkny, sprostého drgny, kemu neny rady, temu neny pomoci".
Treba povedať, že aj návrh poslanca Jurzycu dáva radu, mrká, drgá a urobí všetko, aby ste sa i vy ako rodičia či starí rodičia mohli dobre rozhodnúť. A domnievam sa, že i takýto zákon by mohol byť tou skalou, na ktorej sa rozlomí vlna zásadného odmietania opozičných návrhov. Lebo ak toto nie je dobrý návrh, tak už potom neviem ktorý.
Ďakujem.

Ako spolunavrhovateľ zákona sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Osuskému, že vystúpil a pochválil tento návrh zákona.
Musím povedať, že pán kolega Eugen Jurzyca pripravoval aj zaviedol niektoré prvky takejto informovanosti do systému, ktorý máme v rezorte školstva, ešte v časoch, keď bol ministrom školstva. Treba ale povedať, že ako keby v tejto spoločnosti stále prežívali také dve paralelné dilemy. Tá jedna hovorí o tom, že, no veď každý nech študuje, čo chce, a potom sa nejak uplatní na trhu práce a netreba informovať o tom, aké je to uplatnenie na trhu práce a netreba tu robiť sociálne inžinierstvo a nejak modelovať, čo by mali študenti študovať. A tá druhá je omnoho pragmatickejšia alternatíva, to je alternatíva, že každý nech si naozaj vyberie to, čo chce študovať, ale hlavne by mal mať informácie, že keď skončí tú školu, akú šancu sa má uplatniť na trhu práce.
Pretože, ak budem veľmi konkrétny, v Košiciach množstvo mojich mladých priateľov končí politológiu, tak je pomerne malá pravdepodobnosť, pri všetkej úcte ku kvalite Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, že by sme v krajskom meste Košice naozaj každý rok potrebovali 50 alebo 60 nových politológov. Čiže s veľkou pravdepodobnosťou skončia v úplne inom pracovnom zadelení. To tým nechcem povedať, že ak chce niekto študovať politológiu, tak ju nemá študovať, tým len chcem povedať, že je korektné, aby študent, keď si vyberá svoj odbor, mal predstavu, že po piatich rokoch, keď tú vysokú školu skončí, zhruba aké sú jeho šance uplatniť sa na trhu práce v regióne, v ktorom žije, v krajine, v ktorej žije.
A o tom je tento návrh zákona, preto som ho aj podporil, lebo ho považujem za nesmierne správny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, kolega Novotný, je to presne tak, ako hovoríte, tento návrh zákona nikoho nenúti, aby sa rozhodol v súlade s tým, čo zistí. Môže sa rozhodnúť úplne protismerne. Je totálnou slobodou vôle študovať filmovú réžiu napriek tomu, že dotyčný iste tuší, že Metro Goldwyn Mayer mu neponúkne v dohľadom čase po promócii povedzme 50 mil. dolárov na film, ale je to jeho sloboda. Na druhej strane je cenné, aby tá informácia pre tých, čo chcú byť informovaní, k dispozícii bola. A presne, ako ste povedali, je možné, že s politológmi a so sociálnymi pracovníkmi budeme, keď by praskli hrádze na Dunaji, zastavovať Dunaj, ale nie je pre spoločnosť a, teraz hovorím, dokonca ani pre nich samotných, ideálne, aby po absolvovaní piatich rokov štúdia stáli s holými rukami pred ničím.
A v tomto zmysle je tento návrh zákona vodítkom a návodom, ako sa lepšie rozhodnúť. Pretože je podľa mňa mrhaním i verejných prostriedkov, aby ľudia, a teraz nehovorím len o vysokoškolskom štúdiu, absolvovali nejaký typ vzdelávania a potom sa platilo ich preškoľovanie, resp. zmena kvalifikácie, čo je, ešte raz hovorím, v čase, keď školstvo stráda na každom rohu finančne, totálnym mrhaním prostriedkami. Človek si má vybrať a potom sa má uplatniť. A jedine tragické okolnosti mu môžu znemožniť reálne uplatniť sa. Ale vedome zlý výber a otrčenie dlane na rekvalifikáciu je v štádiu financovania školstva, aké tu už dvadsaťpäť rokov je, čistý hazard.