44. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť spomínaný návrh zákona.
Chcem už na začiatku pripomenúť, že tento návrh zákona spadá do určitej skupiny legislatívnych návrhov, ktoré sa orientujú na podporu podnikateľov, resp. určitých podmienok fungovania v podnikateľskej praxi medzi jednotlivými podnikateľskými subjektami, a teda nielen medzi nimi, tak, aby sa vytvorilo čo najlepšie a najpriaznivejšie podnikateľské prostredie.
Tu musím zdôrazniť jeden smutný fakt, že v poslednom období čelíme vážnemu problému, a to je zlá platobná disciplína medzi podnikateľskými subjektmi a následne to vytvára ten efekt, ten škodlivý efekt tzv. druhotnej platobnej neschopnosti. Markantnejšie je to ešte v prípadoch realizácie projektov v rámci verejného obstarávania, kde veľkí generálni dodávatelia neplatia, alebo len s veľkým oneskorením, malým podnikateľom - subdodávateľom, aj keď platbu od obstarávateľa, čo sú verejné zdroje, dostanú.
A preto môžem len pripomenúť, že v nedávnej minulosti a dokonca opakovane som predkladal návrh zákona o ochrane subdodávateľov, žiaľ, poslanci vládnej strany tento zákon nepodporili a tá situácia sa zo dňa na deň zhoršuje. Ja dostávam množstvo listov, ale aj priamych intervencií a už som tiež spomínal, že máme urobený aj internetovský portál Nezaplatili mi faktúru, kde dostávame desiatky a desiatky podnetov od nešťastných, musím povedať, podnikateľov, obyčajne to sú malí podnikatelia - živnostníci, ktorí nedostanú zaplatené za svoje služby, za svoje tovary, za svoje práce. A táto situácia ich dostáva, nielenže vytvárajú ten nekonečný bludný kruh druhotnej platobnej neschopnosti, ale dostáva ich do existenčných problémov a existenčných problémov ich rodín. Doslova mal som možnosť rozprávať s viacerými takýmito ľuďmi, ktorí sa takmer idú dostať na ulicu len preto, že exekútori im siahajú na ich vlastný majetok. Nie je to už skutočne nejaká len politická záležitosť, je to tak vážna spoločenská záležitosť, že už by sme si to mohli zobrať na vedomie a začať s tým čosi vážne robiť.
Pri rozprave o tomto návrhu zákona som takisto avizoval, že v krátkom období prídem s návrhom novely zákona o DPH a Obchodného zákonníka, aby sme riešili ďalší problém, ktorý s týmto súvisí, vlastne s neplatením faktúr za tovary alebo služby spojenými s týmto. Vystavením faktúry vzniká totiž podnikateľovi - dodávateľovi povinnosť uhradiť daň z pridanej hodnoty. V súvislosti so zlou platobnou disciplínou sa u nás bežne stáva, že dodávateľ tovarov alebo služieb nedostane zaplatené za svoj tovar alebo služby, pričom svoju daňovú povinnosť si splniť musí.
Príkladom okrem mnohých iných sú smutne známe veľké spoločnosti, aby som poukázal na vážnosť tohto problém, ako je Doprastav, Váhostav, ktoré sú už momentálne v konkurze alebo v procese reštrukturalizácie, čo znamená, že malí subdodávatelia nielen sa nedostanú k svojim pohľadávkam, ale ešte musia uhradiť, alebo teda museli už uhradiť vlastne daň z pridanej hodnoty. Znamená to, že okrem straty za nezaplatený tovar alebo služby musia znášať ďalšiu finančnú ujmu, a to je odvedenú daň z pridanej hodnoty. Čiže aj v procese reštrukturalizácie alebo konkurzu v podstate ten zvyšok toho majetku tej firmy, ktorá je v konkurze alebo v reštrukturalizácii, je tak nízky, obyčajne tak nízky, že tí malí podnikatelia - živnostníci prakticky sa už nedostanú k žiadnym finančným zdrojom.
Preto v našom návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty a Obchodného zákonníka riešime tento problém tým, že platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 14 dní od prijatia platby alebo časti platby od, samozrejme, odberateľa, a to najmenej vo výške daňovej povinnosti za dodaný tovar alebo službu. Ak sa platiteľ dohodol na dlhšej lehote splatnosti platby za dodaný tovar alebo službu, ako je 30 dní od dodania tovaru alebo služby, splatnosť časti platby najmenej vo výške daňovej povinnosti je 30 dní od dodania tovaru alebo služby. Ak si odberateľ túto povinnosť nesplní v danej lehote, nemá právo si potom odpočítať daň z tovaru alebo zo služby, tzv. vratku DPH.
To je také určité, určitý mechanizmus, ktorý by mal donútiť týchto odberateľov, aby jednak zaplatili, a ak nie, tak minimálne aby prednostne poslali platbu vo výške dane z pridanej hodnoty, aby aspoň tento záväzok neprechádzal potom neskôr na, v prípade, ak by sa už ďalšia časť platby nedostavila, aby sa to nedostalo na plecia tohto dodávateľa, ktorý nedostane jednak zaplatené ani za tovar alebo ani službu a nedostane ani len toľko, že by si mohol vykompenzovať aspoň to dépeháčko. A štát, keďže v podstate s tým ako keby nemal nič spoločné, berie ruky preč od toho. Pretože štát v konečnom dôsledku dostane toto, čo mu patrí podľa zákona, ale už nepozerá na to, čo sa deje medzi podnikateľmi, čo sa deje v rámci tých obchodných vzťahov a ako keby dal ruky preč od tohto problému.
V tejto súvislosti tiež navrhujem aj novelu Obchodného zákonníka, podľa ktorej zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo z poskytnutia služby nesmie presiahnuť 30 dní. Doteraz je to 60 dní. Ja si myslím, že 30 dní je dostatočná lehota, samozrejme, pokiaľ sa tí partneri nedohodnú na dlhšej lehote splatnosti na to, aby odberateľ či už tovarov, služieb alebo prác jednoducho mohol si tento záväzok splniť a tak v podstate riešiť ten problém tej zhoršenej platobnej disciplíny, resp. potom následne toho dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti.
Chcem sa prostredníctvom aj tohto návrhu zákona a vystúpenia obrátiť aj na predstaviteľov vládnej strany SMER, na poslancov, ktorých tu síce tiež nie je veľa, ale takisto sa pokúsim potom komunikovať aj s ministrom financií, pretože som zachytil informáciu, že vláda, resp. ministerstvo financií prichádza s obdobným návrhom zákona, myslím si, že by bolo dobré práve vzhľadom na vážnosť tejto situácie, vzhľadom na to, že už nemáme čas nejakým spôsobom pracovať na vládnom návrhu zákona, ktorý opäť zoberie niekoľko mesiacov, aby akceptovali tento návrh zákona, samozrejme, v druhom čítaní sa dá veľa vecí vylepšiť, v podstate sa dá dohodnúť aj na kompromisoch, tak, aby sme mohli čo najrýchlejšie prísť s konkrétnym riešením, aby sme takéto finančné záväzky neprenechávali na strane tých, ktorí pracujú, ktorí vytvárajú hodnoty, ktorí v podstate poskytujú tovary, služby, práce, a namiesto toho nedostanú nič a ešte v podstate majú tú ťarchu nezaplatenej dane na svojej strane.
Takže toľko na úvod. Ďakujem pekne za pozornosť a chcem vás vyzvať, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, na to, aby ste teda boli ochotní podporiť tento návrh zákona nielen v prospech podnikateľov, ale skutočne v prospech tejto krajiny, pretože v konečnom dôsledku na to doplácajú rodiny a bežní ľudia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predkladateľ.
Poprosím teraz spravodajcu pána poslanca Zajaca, aby vystúpil.

Vážený pán predseda, pán navrhovateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca k predmetnému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa ešte vyjadriť v záverečnom slove? Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja iba na doplnenie niektorých skutočností, o ktorých som, samozrejme, hovoril predtým, alebo aby tá informácia bola komplexná, pretože možno niektorí a možno aj z pozície vlády a ministerstva financií, alebo niektorí, ktorí sa venujete možno týmto ekonomickým daňovým záležitostiam, možno by ste mohli oponovať, že máme tu inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty, ktorý uviedlo ministerstvo financií do praxe v roku 2012 v rámci balíka opatrení na boj proti daňovým únikom. Myslím si, že toto opatrenie absolútne nie je dostatočné a prakticky aj prax ukazuje, že nespĺňa ciele, s ktorým bolo etablované.
Podľa informácií, ktoré som získal, momentálne na základe takej čiernej listiny, kde sú v podstate firmy, ktoré neplatia DPH, je ich niečo cez 5-tisíc. No len táto čierna listina vôbec nehovorí o tom, z akého dôvodu neplatia títo podnikatelia, a obyčajne je to práve preto, že im neplatí niekto iný.
Takže ja by som len chcel ešte zdôrazniť tento faktor, že napriek tomu, že je tu aj nejaký iný nástroj, ktorý by mal motivovať, resp. tlačiť tých podnikateľov, ktorí nemajú zaplatené DPH, v každom prípade treba sa pozrieť na to, na dôvody, prečo tie platby teda netransferujú na štát. A myslím si, že ten problém je hlbší, tak ako som ho uvádzal, že je treba sa pozrieť na to a minimálne, čo sa týka verejných zdrojov, aby sme vedeli túto situáciu ovplyvniť, aby sme znížili alebo zlepšili finančnú disciplínu a znížili druhotnú platobnú neschopnosť na Slovensku.
Ďakujem pekne.