44. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, nemal som pôvodne v úmysle vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ale v zásade úvodné slová predkladateľa ma vyprovokovali a považujem za povinnosť povedať pár poznámok.
Pán kolega, zámer v zásade dobrý a chvályhodný, ale musím povedať, akože nie celkom dôveryhodný z môjho pohľadu v čase a forme, akou sa predkladá. Z toho vášho úvodného vystúpenia alebo v tom úvodnom vystúpení zaznela téza: "Je povinnosť umiestniť každé dieťa do materskej školy, štát sa musí postarať." Ako toto by som bral. Ale toto je to, čo hovoríme my. Vy ste predstaviteľom pravice, ktorý hovoril, že štát je zlý správca, treba aj aktivity, ktoré sa týkajú materských škôl, orientovať skôr do súkromnej sféry a treba umožniť pluralitu záujmov, aby bola uspokojená na tomto poli. To sa mi tu zdá ako vcelku nekonzistentné.
Druhá otázka, ktorú ste vy úplne jednoznačne postavil, je otázka financovania: Odkiaľ zobrať na toto peniaze? Zvýšiť prídel podielových daní pre obce a mestá. Ako znovu, dobre, poďme sa o tomto baviť. Ale ja sa chcem spýtať, keď ste boli predstaviteľom vládnej koalície a keď Ivan Mikloš bral peniaze, teda znižoval podiel zo 73 na 65,4, a bez ohľadu na to, či budú zabezpečené potreby obcí a miest, či budú sa môcť umiestniť deti v škôlkach, či budú môcť byť vytvárané kapacity v materských školách na základe toho, lebo demografia dneska, alebo vtedy ukazovala predovšetkým, že potreba miest v materských školách bude, vtedy, keď demografia ukazovala, že je potrebné stavať, minister Mikloš, a vy ste boli členom poslaneckého klubu tejto strany, zobral peniaze, ktoré mohli byť použité na tento účel. Otázka úplne oprávnená: Prečo ste postupovali vtedy inak, ako hovoríte dnes?
Hovoríte, že náš návrh, ktorý sme dávali pri štátnom rozpočte - navýšiť príspevky vo výške 10 mil. na financovanie nedostatočných kapacít materských škôl, nestačí. Áno, nestačí. Ale my sme nepovedali, že to sú jediné peniaze, ktoré pôjdu na výstavbu materských škôl. My tvrdíme, že 10 mil., ktoré pôjdu zo štátneho rozpočtu na zvyšovanie kapacít materských škôl, pôjde do lokalít, v ktorých sa nedajú stavať materské školy z eurofondov. A sú lokality, kde stavba materských škôl alebo kapacít materských škôl sú oprávneným výdavkom a budú môcť byť financované z eurofondov. To znamená, celkový balík finančných prostriedkov bude výrazne vyšší, ako je spomínaných 10 mil. v roku 2015.
A ak sa mám dotknúť načasovania. Ešte minister Čaplovič ohlásil zámer, neviem, či to je rok dozadu, ohlásil zámer ministerstva školstva a tieto úvahy začali vznikať pri správe o stave školstva, ktorá bola prerokovávaná pred viac ako rokom, niekedy v septembri v roku 2013, ohlásil zámer potreby väčšieho zaškolenia detí v predškolskom veku. Ten zámer bol zadefinovaný: dosiahnuť zaškolenosť 95 % detí, teda minimálne 95 % detí vo veku od štyroch rokov do školskej doby, a načasovanie, aby sa to dalo finančne, organizačne, stavebne, logisticky zvládnuť, načasovanie bolo postupne dosiahnuť tento cieľ do roku 2010.
Ako vy neprichádzate s niečím, čo by sme nechceli urobiť, a môžeme sa baviť o tom, že poďme to robiť spoločne - hľadať formy, ako to čo najlepšie urobiť. Ale zdá sa mi neúprimné a nekorektné, keď vy prídete s návrhom a zavedieme povinnosť a teraz okamžite. Lebo sa to nedá urobiť. Nedá sa to ani vyfinancovať, nedá sa to ani postaviť, nedá sa to ani logisticky zvládnuť.
Ja rozumiem tomu, že je to téma, ktorá je dobrá, pekná a dá sa dobre predávať, ale nie je úprimná. A preto mám s týmto návrhom zákona problém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Petrák, vy ste začali svoj príhovor takou akoby kritikou, že strana SIEŤ kradne nápady a program strane SMER, čo do určitej miery môže byť pravda. Veď napríklad rozdávať 500 eur na úkor dlhu je nie práve príkladom zodpovednej politiky. Na druhej strane ale, viete, vy nemáte právo si nejak monopolizovať politiku a je úplne legitímne otvoriť diskusiu o tom, že keď náš štát dnes nezvláda plniť svoje základné funkcie a robí kopec vecí a robí ich zle, tak sa poďme na to pozrieť, že čo všetko robí, vyberme tie veci, ktoré bude robiť poriadne, a dáme na ne aj viac peňazí a nech prestane robiť tie veci, ktoré nezvláda a nie sú až také potrebné. A tam je aj legitímna otázka zabezpečenia práve škôlky pre každého.
A, viete, pán kolega, aj tie vaše slová o neúprimnosti, jednoducho som presvedčený, že dnes na ne nemáte právo. Ja totiž vláde SMER-u za tieto roky najviac vyčítam jednu vec. Vy ste mali úžasnú príležitosť s tou väčšinou v parlamente urobiť z našej krajiny jedno skvelé miesto na život. Vy ste mali úžasnú príležitosť zmeniť veci tak, aby sa všetkým žilo lepšie, a riešiť aj problematiku škôlok, aj kopec iných vecí. Nikto iný doteraz takú príležitosť nemal, že by mal v rukách celú vládu, a tak skoro ju ani nikto mať nebude. A vy ste to premrhali. A preto nemáte morálne právo kritizovať nikoho, kto sa snaží navrhovať nejaké zlepšenia, pretože vy ste mali všetko vo svojich rukách a mohli ste to urobiť sami.
A som veľmi zvedavý na váš volebný program do najbližších parlamentných volieb, pretože tam nebudete mať právo nič sľubovať. Pretože ste mali celú krajinu vo svojich rukách a všetko ste mohli presadiť. A neurobili ste nič.
A preto si nemyslím, že máte právo takto kritizovať pána kolegu Beblavého, a zároveň aj osobne si myslím, že naozaj rieši problém, ktorý je veľmi vážny pre mnoho ľudí na Slovensku.

Ďakujem pekne. Tiež sa pripájam k tomu, že ani z takých nejakých logických dôvodov nie je dobré kritizovať útokmi ad hominem, lebo sa nedostaneme ďalej.
Ale chcel by som najmä uviesť zopár čísiel, ktoré sú reprezentované tzv. hrubou zaškolenosťou v materských školách. To znamená počet detí v ročníku, ktoré chodia do materských škôl. Tak v roku 2006, teda v prvom roku vlády Roberta Fica, ten ukazovateľ bol 0,92. Rok nato 0,90, rok nato 0,87, rok nato 0,86. Čiže v materských školách počas vlády Roberta Fica, ktorá mala dosť peňazí najmä na začiatku k dispozícii, ale aj neskôr, pretože zadlžovala, tak klesala táto hrubá zaškolenosť v materských školách. A v roku 2011 práveže stúpla. Síce z 0,86 na 0,87, čo nie je teda nič obrovské, ale nedá sa vôbec povedať, že by ľavicová vláda tento problém vyriešila a pravicová nie. A už vôbec nie, že Miro Beblavý presadzuje nejaké libertariánske predstavy a jeho riešenia by neboli relevantné.
Ďakujem.

Pán kolega Petrák, naozaj si vystihol populizmus tohoto návrhu. Naozaj, pán kolega Beblavý má pravdu, je nedostatok miest pre naše deti v predškolských zariadeniach, a preto vláda Roberta Fica od budúceho roka navyšuje 10 mil. eur pre rekonštrukciu materských škôlok a aj na výstavbu nových.
Ja si myslím, že navrhovať teraz navýšenie podielových daní, keď naša vláda naozaj tieto podielové dane navyšuje, na rozdiel od vlády Ivety Radičovej, ktorá z tých 73 % znížila na 65. Naša vláda navrhuje a navyšuje na 68. A až sa chceme priblížiť k tým naozaj 70 %, ktoré obciam a mestám patria. Čiže to všetko, čo ste vy zanedbali, tak my sa snažíme teraz dávať do poriadku. Ale to nechcem povedať, že miesta v predškolských zariadení má len jedna vláda Ivety Radičovej na vine. Tento systémový nedostatok je dlhoročný. A že ho treba riešiť, tak to začína až teraz prvá vláda.
Takže ja by som bol veľmi rád, keby tých finančných prostriedkov bolo v budúcnosti čím ďalej viac investovaných do predškolských zariadení, aby naozaj tie obce a mestá mohli poskytnúť tieto miesta, ktoré naši rodičia pre svoje deti potrebujú. Ale nie nejakými populistickými navyšovanými príspevkami do výšky rodičovských príspevkov, ktoré sa v tomto návrhu zákona naozaj nachádzajú. Ja si myslím, že to treba riešiť systémovo a nie tak, ako to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja sa ospravedlňujem, ale hral som sa s tým, tak preto mi to vymazalo, a bol som prihlásený. Ale budem veľmi krátky. A ja zareagujem len na tú časť, kde hovoril o neúprimnosti vášho návrhu, aj keď chápem pohnútky.
Neúprimný je preto, že vtedy ako člen strany, ktorá zaviedla tzv. decentralizáciu, ste vlastne prispeli k tomu, čo sa teraz deje. Odovzdali ste obciam kompetencie, odovzdali ste obciam budovy, ale nedali ste im vôbec peniaze na to, aby tie kompetencie mohli vykonávať. A ja som tu už veľakrát povedal aj v minulosti, že tá decentralizácia tak nastavená Nižňanským vás dobieha. Vtedy ako poslanec za SDKÚ ste to pripustili a teraz ako nový poslanec novej politickej strany prídete s týmto návrhom, ktorému - hovorím ešte raz - ja rozumiem, mne sa to relatívne aj páči, ale je to neúprimné. A to vám vytkol pán kolega Petrák a o tom to je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Chren, nikdy som nepovedal vo svojom vystúpení, že SIEŤ kradne nápady strane SMER. Ako, a tvrdím aj z tohto miesta, že pán kolega Beblavý má právo a pomenováva objektívny problém, ktorý na Slovensku existuje, a máme rôzne pohľady na jeho riešenie. Čiže nevkladajte mi do úst slová, ktoré som nepovedal. To, ako ste sa ma snažil školiť v tom svojom vystúpení, by som to bol zobral za jediného jedného predpokladu, ak by ste vy sami si nepodpílili konár pod sebou a keby vaša strana nezvalila Radičovej vládu a mohla ukázať to, čo chcela a vedela urobiť počas celých štyroch rokov. Čiže vy nemáte absolútne žiadne, ani morálne, ani iné, právo adresovať tie slová, ktoré ste adresovali mne, lebo vy ste si sami strelili do kolena a ukázali ste, ako sa to nemá robiť.
Pán kolega Jurzyca, áno, možné tie štatistiky, ktoré asi uvádzate, sú pravdivé. O hrubej zaškolenosti v období rokov 2006 až 2010 ale ja chcem povedať dva fakty. Prvý fakt: materské školy sú v originálnej kompetencii obcí a miest, to znamená bez vplyvu vlády na to, koľko miest v materských školách sa otvorí. Druhý fakt: v období rokov 2006 až 2010 príjem obcí na podielových daniach, a v tom sú aj peniaze na zriaďovanie a fungovanie materských škôl, rástol. To sú dva nespochybniteľné fakty, ktoré sú absolútnou pravdou. A peniaze, ktoré boli obciam zobrané, a to sú aj peniaze na originálne kompetencie v oblasti materských škôl, boli zobrané v roku, teda v období 2010 až 2012, kedy ste aj vy bol ministrom školstva a kedy ste v zásade mal nepriamu zodpovednosť za to, akým spôsobom budú pripravované deti do škôl.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja sa tiež pokúsim byť stručný. Ďakujem za debatu. Som rád, že ju vyvolal tento návrh. Ďakujem všetkým, aj čo vystúpili nielen v rozprave, ale vo faktických poznámkach, hoci to bolo k pánovi Petrákovi, ale sa vyjadrovali k návrhu samotnému. Dovoľte mi začať politicky a veľmi stručne.
Ja chápem, že poslanci SMER-u majú rovnaký komunikačný manuál, aký majú aj ministri a iní predstavitelia SMER-u, ktorý spočíva, keďže už nie sú schopní toho nového veľa ponúknuť, tak najmä v snahe delegitimizovať druhú stranu, každý hovorí o tom, čo sa v minulosti zle spravilo za inej vlády. Mal som teraz toho aj v nedeľu hĺbkové školenie v Slovenskej televízii, takže už som preškolený od pána Kaliňáka, takže mňa už, dneska už ma nejak nevyprovokujete, aby som sa tu s vami zaoberal, kto čo robil v roku 1964. Poďme sa pozrieť do budúcnosti a poučiť sa z minulosti. A budem sa venovať len tomu.
Pokiaľ ide o ideológiu, tak dovolím si len povedať, že tento návrh, ktorý tu predkladám, predložila v Nemecku vláda vedená CDÚ. To znamená, že naozaj obávam sa, že naši kolegovia zo SMER-u si nemôžu prisvojovať tento typ myšlienky, naopak, čo vás charakterizuje, je snaha riadiť spoločnosť zhora. To znamená, pre vás je dôležitá miera zaškolenosti. Vy múdri ste sa rozhodli, že má byť 95 % detí v škôlkach v danej vekovej kategórii. Ja si to nemyslím. Ja si myslím, že škôlke má byť primárne toľko detí, koľko tam ich rodičia chcú a potrebujú mať. A to je práve aj ten rozdiel. Vy si spočítate, koľko podľa vás by tam malo byť, a potom na to budujete kapacitu. Ja čo chcem, a nielen ja, aby rodičia mali garanciu, že keď tú službu chcú a potrebujú, tak to pre nich štát a obec sú povinné zariadiť. To je dosť zásadný filozofický rozdiel a je tam medzi nami aj ideologický rozdiel. Ja nemám cieľ ani 91, ani 93, ani 95, ani 97 %, ja mám cieľ, aby štát vedel zabezpečiť službu, ktorú rodičia potrebujú pre rozvoj rodín, detí aj spoločnosti samotnej.
Druhá vec, čo by som chcel povedať, sa týka financovania. No, myslím, že ste ten argument urobili za mňa. Napriek tomu, že v rokoch 2007 až 2010 dosť prudko rástli príjmy obcí, keďže v rámci konjunktúry prudko rástla aj daň z príjmu, počet škôlok klesal a klesala aj zaškolenosť detí. To znamená, že nedá sa spoľahnúť agregátne na to, že viac peňazí pre obce znamená v dnešnom právnom stave aj zabezpečenie týchto potrieb detí. Niektorí starostovia, verím, že pán Bublavý je taký, sa snažia, niektorí sa snažia menej, ale agregátny fakt je ten, že viac peňazí pre obce automaticky neprináša zabezpečenie predškolskej starostlivosti. To sme videli a vy sami ste to vyargumentovali. Preto je potrebná táto garancia, a preto ju aj navrhujem, aby rodičia mali garanciu, že sa o to štát a obec postará. A preto ja aj si dneska plne stojím za to, že ak to máme, predpokladám, že to bude úspešné, ak predpokladám, že tých miest naozaj pribudne, tak to treba nejak aj odfinancovať, ale de facto to navýšenie dane je účelové, účelovo viazané na to, že ideme dať obciam novú zodpovednosť. A ja spolu s vami som tu hlasoval v roku 2011 za ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý toto hovorí, že ak dávame obciam nové zodpovednosti, nové úlohy, musíme ich aj odfinancovať. Preto by ten návrh bez toho nebol úprimný. Ale to, že ak dáme obciam veľa peňazí, dá sa spoľahnúť na to, že budú škôlky zabezpečené. Nie, nie je to tak, a preto aj tento zákon je potrebný.
Posledný bod, čo by som chcel povedať, sa týka toho, ako to robiť, a postoja strany SMER. No, ja s tým nemám problém, ak dnes by strana SMER deklarovala, že chce ten návrh predložiť, spoločne ho konzultovať, bavme sa, ja to pokojne aj stiahnem ešte v utorok pred hlasovaním. Ale mám však skúsenosť naposledy z tohto týždňa pri schránkach, že strana SMER tak reaguje len pod tlakom. To znamená, že ak dokážeme vytvoriť tlak a ten vás povedie k tomu, že by ste o tom boli ochotní diskutovať, o takejto garancii, som pripravený k akýmkoľvek potrebným politickým rozhovorom, deklarujem to tu na mieste.
A v tej súvislosti len priateľská rada kolegovi Bublavému, okrem toho, že sme spolu poslanci, aj tá blízkosť mena ma vždy vedie k takému priateľskejšiemu prístupu, tak opatrne s tým označovaním za populizmus, aby ste za to nemuseli o chvíľu tu hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť tento zákon. A ja som sa vlastne teraz len tak, budem improvizovať v tom slova zmysle, že som, trošku ma zaujala diskusia môjho predrečníka s poslancami na tému, kto komu čo tuneluje a jaké názory a kto za čo môže a koho čo bol nápad. Tak pre istotu pre tých, ktorí sa zaujímajú o to, že ako to teda historicky bolo aj s tými dohodármi. To znamená, že kto čo vymyslel a kto vlastne zaťažil tých dohodárov a čo vlastne navrhujem v tomto zákone spolu s Monikou Gibalovou.
Tak v prvom rade chcem povedať, že téma dohodárov bola, čo sa týka, zdôrazňujem, v ekonomickej, samozrejme, oblasti a živnostníkov, bola veľkou témou aj počas Radičovej vlády, kde sme viacej ako štyri mesiace sa na takej, nazveme to, odbornej koaličnej rade, to znamená, že kde boli hlavne ekonómovia z rôznych strán, tak sme sa nevedeli dohodnúť ohľadom zodvodnenia dohodárov a živnostníkov, a ja si to pamätám, to bolo, až štyri mesiace nám to trvalo.
No, prečo sme sa nevedeli dohodnúť? No nevedeli sme sa dohodnúť preto, lebo určití ekonómovia si dali do hlavy alebo získali presvedčenie, že treba všetko zodvodniť, čo sa hýbe. Zjednodušene, to znamená, že každý príjem proste treba zodvodniť, hocičo, takže, no a ja teda musím povedať objektívne, že nielen ja, ale spolu s KDH sme mali na to iný názor. To znamená, že jednoducho nie je to správny prístup, že všetko treba zodvodniť proste, čo sa hýbe, a takto proste v tej trošku, nechcem povedať, že pomýlenej, ale podľa mňa trošku pomýlenej logike. Takže nakoniec ale výsledok týchto sporov, samozrejme, bola nejaká definitívna dohoda, kde boli nakoniec spokojní aj tá strana, ktorá tvrdila teda, že všetko treba zodvodňovať, a zase my sme tvrdili, že jednoducho dohodári, to je nie pravidelný príjem, to jednoducho je pre tých ľudí, ktorí si chcú privyrobiť a, samozrejme, tak im treba proste dať, umožniť si privyrobiť a mať teda aj vyššiu čistú mzdu.
Takže dohoda nakoniec bola taký kompromis. To znamená, že to urobíme pre všetkých dohodárov nad 200 euro. To znamená, že do 200 euro by sa de facto neplatili odvody, ono sa platil tam, lebo dva maličké fondy, a nad tých 200 euro jednoducho by sa platili odvody tak, aby neboli nejaké prechody, špeciálne špekulácie povedzme, že by to suplovalo skutočne pracovnoprávny vzťah, hej, pretože to bola taká najväčšia výčitka, že tí dohodári, vlastne oni suplujú pracovnoprávny vzťah, a keď my ich zrušíme, tak jednoducho zrazu proste oni budú zamestnaní. No, nestalo sa to tak. Však to sa dalo aj očakávať.
No, vzhľadom na to teda, že keď sme tu hovorili o histórii, tak padla vláda, takže vlastne ani toto sa nepresadilo, myslím, že ak si to dobre pamätám, bolo to v druhom čítaní, táto dohoda. No, prišla nová vláda sociálnodemokratická a na moje prekvapenie, dokonca na môj, tak mňa už teda v politike asi veľa neprekvapí, ale na moje prekvapenie práve sociálna vláda, kolegovia, teda samozrejme, nie vy tu, ako nikoho tu neobviňujem, ale vláda zaviedla zodvodňovanie dohôd proste aj tých nízkopríjmových. Ja som to síce nechápal, ale jednoducho sa to tak stalo a práve tí tzv. ekonómovia jednoducho zrazu sa ocitli tiež ako veľkí poradcovia aj v tejto vláde. Ako nebudem osobný a jednoducho len to konštatujem, hej. Takže sa presadila táto myšlienka, že vlastne všetci dohodári, tí, čo si privyrábajú, vlastne sú všetci špekulanti a treba ich zodvodniť.
No a teraz počúvajte, takže súčasná vláda prišla so sociálnym balíčkom, kde napísala, že zrovna pre študentov prvých 200 euro nebude zodvodňovať, ale len tých ďalších odvod. Tak prvé mi dovoľte povedať, že - a ešte sa to dá do sociálneho balíčka, prvé, čo mi dovoľte povedať, je to, že proste to je opitie rožkom. Proste najskôr študentom zoberú, pretože legislatívny stav bol taký, že keď preberala táto vláda moc, že z dohôd sa neplatili odvody, tak najskôr zaťažia odvodmi a potom jednoducho im umožnia, že do 200 euro vlastne nemusia platiť tie odvody. To je niečo takého, ako keď vám niekto zoberie sto a vráti vám päťdesiatku a bude si to odškrtávať, však ja som vám dal päťdesiatku, hej. To znamená, že urobili to pre študentov. Samozrejme, študenti ešte boli radi, že niečo vyrokovali, ale zdôrazňujem, oni nedali študentom, oni zobrali študentom, pretože ten právny stav bol taký, ako hovorím.
No, druhá vec je, že v tejto zase vyvolenej skupine, ja neviem, študentom, ale zase sa nezamyslí nad tým, a prečo práve len študenti? Prečo dôchodca si nemôže zarobiť? Alebo prečo dôchodca, keď je na dohodu, tak proste musí platiť odvody, hej, a študent nemusí. Keď dôchodca je vrátnik, tak skutočne ten vrátnik má za tú istú odrobenú časť proste dostať menej, pretože dostáva menej, lebo sa mu to zodvodňuje, hej, ako študent? Samozrejme, môžem ešte sugestívne hovoriť, že prečo dôchodca alebo ja neviem niekto, kto proste nemá žiaden príjem, tak, a ide na dohodu, ja neviem, zbierať jablká, povedzme sezónne práce, tak on je menej, by som povedal, menej, čo je menej akože dôležitý pre spoločnosť a študent je?
Takže tento návrh hovorí o tom, že dobre, ja som rád, že aspoň sa stanovila tá 200-eurová hranica, ale potom dajme tých 200 euro zarobiť každému proste, kto pracuje na dohodu. Hovorím o 200 euro. Samozrejme, ja som, my sme tuná navrhli inú hranicu, ale je to životné minimum, pretože z logického hľadiska ja nemám rád vôbec aj do budúcna, keď niekto niečo navrhuje, nejaké arbitrárne fixné hranice, jednoducho, lebo je inflácia, mení sa to a podobne, takže my sme navrhli, že aby to mala byť hranica životného minima. To znamená, že každý na dohodu aj do budúcna, keď bude mať príjem do hranice životného minima mesačne, tak bude mať v podstate, nebude musieť platiť všetky odvody, hej. Takže toto je podľa mňa čisto technická vec a podľa mňa správna.
No a ďalšia vec je, že, samozrejme, to je dokonca to, čo navrhujeme, je aj v súlade so správou Európskej únie, ktorá vyzýva k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia skupín s nižším príjmom. Je to tam. Proste toto je skutočne, za toto, keby ste hlasovali, sa nemusíte hanbiť a, naopak, toto by mohlo byť skutočné, povedzme, že s týmto by sme sa mohli pochváliť.
Takže ja si myslím, že pokiaľ budeme hovoriť o sociálnych balíčkoch, a ja som za, ja som za, ale pokúsme sa jednoducho skutočne povedať, že sociálny balíček má byť čo? Pre vybrané skupiny ľudí alebo pre nejakú štandardnú pomoc nízkopríjmovým skupinám? Ja som za a) to druhé, pretože nielen študenti jednoducho majú mať nejakú úľavu, ale každý, každý v tomto. Ja jednoducho v tom nevidím najmenší problém, aby sa to podporilo, pretože, ako som aj povedal v úvode diskusie, vlastne to, čo sa chcelo tým dosiahnuť, sa vôbec nedosiahlo.
Takže na záver by som povedal, že pokiaľ bude ochota, môžme sa baviť aj o nejakých iných hraniciach a tak ďalej, ale ja si myslím, že ľudia, ktorí majú nízke príjmy, ktorí nemajú stálu prácu, to znamená, že je to sezóna alebo ad hoc práca, jednoducho im treba zvýšiť tie čisté príjmy a myslím si, že to by bolo pre týchto ľudí najlepšie možné. Teda nech radšej pracujú, nech zarábajú a štát im toľko nebere.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, bol som určený výborom za spravodajcu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel všetky náležitosti potrebné pre predloženie tohoto návrhu, keďže pán predkladateľ návrh podrobne uviedol, nebudem k tomu už nič dodávať.
Odporúčam, aby Národná rada po rozprave sa uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam, aby návrh, ak tento návrh prvý prejde, aby prerokovali návrh novely zákona ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a gestorský výbor - výbor pre sociálne veci. Odporúčam zároveň aj lehoty na prerokovanie toho návrhu do 30 dní výbory a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctená kolegyňa, vážení kolegovia, tento návrh zákona, krátku novelu, predkladáme spolu s kolegom Jurajom Miškovom preto, lebo v súčasnosti sme zistili, že sa veľmi často začali v praxi množiť prípady, kedy dochádza k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, tzv. plombou, hlavne sa to týka pri odbere plynu. Tieto meradlá sú v prípadoch odberateľov rodinných domov umiestnené na voľne prístupnom mieste, teda najmä chodníkoch či uliciach pred rodinnými domami. Inými slovami, máme situáciu, kedy veľká časť slovenských obcí je plynofikovaná, ku každému domu vedie plynovodné pripojenie a merač plynomer sa nachádza pred domom na verejne prístupnom mieste. K takémuto meraču má teda prístup ktokoľvek a často aj ľudia, ktorí zámerne merače, resp. plomby na meračoch poškodzujú, a to bez toho, aby chceli manipulovať s meračom. Ide teda o čistý vandalizmus.
V takomto prípade podľa ustanovení § 82 zákona o energetike ide o neoprávnený odber plynu, pričom odberateľ, čiže majiteľ toho domu, komu poškodia merač, je povinný zaplatiť vyčíslenú škodu a ušlý zisk. Opakujem, že pritom nemusí byť preukázané, že samotný odberateľ s týmto meračom manipuloval s cieľom, aby si zabezpečil bezplatný odber plynu. Odberateľ je teda podľa súčasného zákona, ktorý zaviedol tzv. objektívnu zodpovednosť, automaticky považovaný za vinníka tohto stavu, nikto sa s ním nebaví a je povinný zaplatiť za vystavenú faktúru za spôsobenú škodu a ušlý zisk, inak ho dodávateľ odpojí od dodávky plynu. Za odpojenie a znovupripojenie je, samozrejme, povinný dodávateľovi opäť zaplatiť. Táto prax sa v poslednom čase začala silno rozmáhať. Podľa medializovaných informácií len v samotnom meste Trnava bolo nahlásených až 250 takýchto prípadov, kde je zrejmé, že išlo o prejavy vandalizmu a nie o nejakú snahu odberateľov manipulovať, a teda zabezpečiť si bezplatnú dodávku energetickej suroviny - plynu.
Cieľom nášho návrhu je teda chrániť odberateľov, posilniť ochranu odberateľov a zaviesť subjektívnu zodpovednosť pre účely úhrady škody, pretože súčasný stav objektívnej zodpovednosti je krajne nespravodlivý.
Veľakrát sa stáva, že odberateľovi dodávateľ len oznámi, že mal poškodenú plombu, je zodpovedný za neoprávnený odber plynu a musí zaplatiť škodu a ušlý zisk. Odberateľ sa pritom ani nemá šancu presvedčiť, že či to naozaj tak bolo, pretože si len doma nájde faktúru, pretože dodávateľ plynu ten jeho merač otvorí, skonštatuje porušenú plombu, opraví ho bez prítomnosti samotného odberateľa. Čiže v tomto prípade nie je možné dokonca ani len kontrolovať činnosť samotného dodávateľa plynu a preukázať, či vôbec k nejakej tej škodovej udalosti došlo.
Preto sme presvedčení, že k vymáhaniu vyčíslenej škody a ušlého zisku by malo dochádzať až po tom, ako sa preukáže príčinná súvislosť medzi konaním odberateľa a zistenou škodou, zavádzame teda subjektívnu zodpovednosť.
Toľko na úvod k predstaveniu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.