44. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A
ko spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozpravy uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Tento návrh je tiež stručný a veľmi praktický. Ide o to, že vzhľadom na ochranu osobných údajov nemajú dnes mestá a obce prístup, možnosť prístupu k údajom o dátumoch narodení, čo najmä v menších obciach a stredných obciach spôsobuje problémy s tradičnými akciami, akými sú blahoželania k jubileám alebo uvádzanie detí do života. A preto tento zákon navrhuje, aby obce mohli mať prístup k týmto údajom o dátumoch narodení špecificky a len pre tieto účely. To znamená, že navrhujem, aby obce mohli vedieť, kedy sa narodil ktorý občan pre účely životných jubileí a uvádzania do života. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1254. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Toto je veľmi technický zákon, aj keď s atraktívnou témou. Súvisí s tým, že od roku 1996 majú obce kompetencie rozhodovať v oblasti, by som povedal, zneužívania alkoholu, respektíve po danú dobu opitosti a záchytiek a obce v tejto súvislosti môžu udeľovať aj pokuty, keď niekto poruší zákon. Problém je však v tom, že zákon nie je úplne jasný, minimálne podľa rozhodovacej praxe súdov o tom, kto je odvolací orgán. Lebo ak obec postupuje v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti, neexistuje odvolací orgán a dá sa to napadnúť len na súde, rozhodnutie obce. Ak obec postupuje ako v rámci preneseného výkonu štátnej správy, tak odvolacím orgánom je príslušné ministerstvo alebo inak určený úrad. Súdy nemajú v tomto jasno, v konkrétnych prípadoch, čo má prakticky za následok to, že vzhľadom na túto kompetenčnú nulitu sa potom nulifikuje aj samotné rozhodnutie, teda aj zjednodušene povedané, rušia sa pokuty. Takže na nejasnosti zákona sa potom rušia pokuty za jeho porušovanie a preto navrhujem, aby bolo len v zákone jednoznačne ustanovené, že obec koná v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti tak, že odvolanie bude na súd a tým pádom bude celá vec veľmi jednoducho vyriešená. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skočil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Toto je posledný z toho pomerne rozsiahleho balíka, ale naozaj maličkých, krátkych zákonov, ktoré riešia praktické problémy samosprávy vo vzťahu služby občanovi. Tento sa týka integrovanej dopravy, kde na niektorých miestach na Slovensku už začal pohyb smerom k tomu, aby sa rôzne typy dopravy integrovali, autobusová, mestská, prímestská, železničná smerom k tomu, aby povedzme jeden lístok mohol platiť na viacerých z nich, alebo aby aj sa koordinovali harmonogramy. V tej praxi to naráža na jeden praktický problém, že ak je takáto integrovaná doprava založená ako obchodná spoločnosť, čo i len vlastnená tými jednotlivými subjektmi, povedzme obcou a VÚC, tak takáto právnická osoba zo zákona nemá prístup k dátam, k dopravných dátam, ktoré zbierajú orgány verejnej moci na tom území. To znamená, že vlastne mala by koordinovať tú dopravu, ale nevie sa dostať k údajom, ktoré tie orgány verejnej moci majú.
Preto navrhujeme jednoduchú novelu, navrhujem, pardon, jednoduchú novelu, aby orgány verejnej moci takejto spoločnosti v integrovanej doprave tie údaje, ktoré ona potrebuje pre svoje fungovanie, poskytli.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je súčasný, podľa mňa nelichotivý stav, v ktorom sa jednoducho cez outsoursovanie upratovacích prác tunelujú verejné financie. V podmienkach štátnych, obecných, resp. mestských inštitúcií sa vynakladajú neúmerne vysoké sumy na čistiace upratovacie práce vonkajších priestranstiev, chodníkov, námestí, zelene a podobne, ako aj v interiéroch budov formou outsourcingu, teda dodávateľským spôsobom. Podobný stav vládne aj v prípade iných subjektov, ktoré sú všetky napojené na verejné financie.
Dôsledkom tohto nevhodného prostredia je vysoká finančná náročnosť celého procesu, zbytočný medzičlánok v podobe dodávateľských firiem a zbytočne menej pracovných miest. Výsledkom sú špinavšie obce, špinavšie mestá a viac ľudí na rôznych sociálnych dávkach, čo ešte viac zaťažuje verejné financie. Čo je na celej veci podstatné, dodávateľské firmy inkasujú za dodané služby sumy ako za mimoriadne sofistikované činnosti a svojim zamestnancom vyplácajú mzdy na úrovniach blízkych minimálnej mzde. Zodpovedanie otázky, čo sa asi deje s tým finančným rozdielom, ponechávam na úsudok každého z vás, teda každého, kto sa v tejto ctenej sále bude s tým návrhom vôbec zaoberať.
Podstatou mnou a pánom Mihálom predloženého návrhu je teda zákaz pre štátne inštitúcie, obce a mestá a obnovné verejné subjekty obstarávať čistiace a upratovacie práce dodávateľským spôsobom, čím sa podľa nás odstráni aspoň čiastočne parazitujúci medzičlánok a zabezpečí sa viac čistoty na verejných priestranstvách a viac pracovných miest predovšetkým pre ľudí bez potrebnej kvalifikácie, ktorých máme v evidencii našich úradov práce neúrekom. Nemožno podľa mňa akceptovať súčasný stav, keď najzákladnejšou úlohou samosprávy - čistenie verejných priestranstiev - nahrádzajú dobrovoľníci často s vysokoškolským vzdelaním, ktorí sa už na katastrofálny stav verejných priestranstiev nedokážu pozerať. Odmenou je im v najlepšom prípade spoločná fotografia s príslušným pánom primátorom alebo starostom na záver takejto bezplatnej brigády ako pamiatka pre potomkov na pomery, aké tu dnes vládnu.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, keď tak, tak podľa mňa pozitívny, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona by mal mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ja by som iba chcela povedať, že toto vôbec nie je liberálny návrh, ktorý predkladám a vôbec sa za to teda nehanbím, lebo si myslím, že ak dochádza, a to bezpochyby dochádza k tunelovaniu verejných financií, tak tiež nie je zrovna liberálne voči tým, ktorí sú produktívni, ktorí tu platia dane a neustále tomuto štátu niečo odvádzajú a proste tie jeho peniaze z toho verejného rozpočtu odchádzajú rôznym tunelárom, či už sú to tunelári v zdravotníctve, alebo sú to tunelári iní. Napríklad cez tie upratovacie služby a ešte takto, že ja si naozaj nemyslím, že ten, tie, ten odtok tých verejných financií niektorým jednotlivcom proste z tej chobotnice, že to je len cez upratovanie. Samozrejme, že nie, ale musím povedať, že tam je to teda veľmi markantné a v čom mňa to strašne trápi, to je o tom, že my máme 400-tisíc ľudí, ktorí sú nezamestnaní, 400-tisíc ľudí, ktorí sú nezamestnaní. Máme tam veľmi veľa ľudí, to sú, to je viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. A veľmi veľa ľudí, ktorí sú bez akýchkoľvek pracovných návykov a bez potrebnej kvalifikácie.
A ja samozrejme nechcem ísť do návrhu zákona, ktorým by som zakázala subdodávateľsky dodávať napríklad právne služby, lebo si uvedomujem, že to nie je také jednoduché vybrať hocikoho z evidencie nezamestnaných a teraz mu dať samozrejme prácu na ministerstve na právnom oddelení, aby sa napríklad snažil vypovedať nevypovedateľné zmluvy, ktoré majú rôzne klauzuly, to chápem, ale myslím si, že tá armáda tých dlhodobo nezamestnaných ľudí bez akejkoľvek kvalifikácie je schopná poupratovať či už nemocnicu, ministerstvo alebo podobne. My sami s Mihálom, keď sme prišli na ministerstvo, tak sme tam našli, ak sa nemýlim, tak to boli asi dve alebo tri firmy, s ktorými bola podpísaná zmluva na odpratávanie snehu celoročne, celoročne. Proste aj teda to boli známe mená, ktoré, ktoré vyskakujú aj pri jednotlivých politických stranách, ktorí sú teda v nižších samosprávach, takže bolo úplne jednoznačné, že o čo tam ide. Tam naozaj nešlo o to, aby sa odpratával v júni sneh.
Ja vám chcem povedať iba, alebo teda pripomenúť iba niektoré články z novín, ktoré boli medializované v súvislosti s tým, ako sa veselo na Slovensku tuneluje cez upratovacie služby, ktoré sú realizované dodávateľským spôsobom a s manipulovanými verejnými obstarávaniami. Napríklad pani Kratochvílová v Sme uverejnila blog 13. 10. 2014, kde upozornila na to, že kandidát SMER-u upratuje autobusy za 1,7 mil. eur. Dopravný podnik Bratislava dlhodobo razí stratégiu objednávania základných aktivít dopravnej firmy, ako je napríklad čistenie svojich vlastných vozidiel mimo spoločnosť, to znamená cez outsourcing externým dodávateľom. Dodávateľ je prítomný aj pri čistení dopravných prostriedkov. V roku 2012 takýmto spôsobom uzatvorili zmluvu so spoločnosťou Cata-REAL, ktorej konateľom je Ivan Tittel. Ten v roku 2010 kandidoval za SMER v Dolnom Kubíne. Cata-REAL okrem upratovania Dopravného podniku Bratislava perie, berie (povedané so smiechom) od roku 2011 za niekoľko 100-tisíc eur aj v Ústrednej vojenskej nemocnici. Tak predsa len to bolo "perie", neviem, či ako perie teda, (povedané so smiechom) ale perie v každom prípade za státisíce. (Reakcia z pléna.) Áno. Nie, myslím si, že tu je doslova, že oni perú, viete? Oni perú. Proste perú pre Ústrednú vojenskú nemocnicu. Aj také sa dá robiť, aj tak sa dá.
No, potom upozorňuje na to, že firma GGT, firme GGT sa darí pri verejných obstarávaniach v rôznych odvetviach, napríklad na ministerstve obrany. To so spoločnosťou podpísalo dve trojmiliónové zákazky v roku 2013 na nákup kancelárskeho materiálu a v roku 2014 na nákup materiálu a zabezpečovanie hygieny a upratovania. Zmluvu na niekoľko stotisíc uzatvorila GGT aj so Všeobecnou zdravotnou. Samozrejme, že podľa pani Kratochvílovej, tak ako to uverejnila, to patrí do konzorcia pána Ivana Kmotríka.
Žilinská nemocnica, tá je známa tým, že v Žilinskej nemocnici upratuje súkromná firma za 115-tis. eur bez DPH mesačne, 115-tis. eur bez DPH mesačne. To je krásne, to naozaj, keď si zoberiete, že k tomu sa pridruží nejaké cétečko a toto upratovanie, tak potom všetci vieme, prečo to naše zdravotníctvo vyzerá tak, ako vyzerá. Nemocnica v Žiline platila za upratovanie svojich priestorov mesačne takmer 140-tisíc s DPH. Podľa zistení televízie Markíza to má byť v prepočte na štvorcové metre najvyššia suma za upratovanie nemocníc na Slovensku. Okrem žilinskej upratuje firma ČaSS so sídlom, v Poproči ďalších šesť veľkých slovenských nemocníc, šesť slovenských nemocníc a dve špecializované zdravotnícke zariadenia. Medzi nimi sú aj fakultné nemocnice v Bratislave, Nitre a v Košiciach. Tam sa vlastne oni ani nedopracovali, že koľko platia v skutočnosti, lebo k tejto základnej zmluve boli podpísané rôzne dodatky, ktoré odmietli zverejniť, nenašli, nenašli ich ani v centrálnom registri, ktorý inak v roku 2011 ani neviem, či fungoval vôbec.
Ďalšie bolo ministerstvo vnútra, to je tiež článok zo SME z 2010, to je akože známe, priklepol zákazku za takmer 800 mil. eur na nákupy, nie, na upratovanie 26 mil. eur. Toľko by malo ministerstvo vnútra vyplatiť spoločnosti ISS Facility Services, ktorá sa bude najbližšie tri roky starať o správu, údržbu, teda ja upratovanie 1 600 policajných budov po celom Slovensku. Hoci firma bude mať prístup prakticky všade, nemá ani bezpečnostnú previerku, ale to ich nezastavilo. Samozrejme, že ten tender, do toho medzinárodného tendra sa prihlásili aj veľké firmy ako AB správcovská, Electro World Holding, Johnson Controls a Strabag, ale ich ponuky rezort ani nezverejnil.
Vyjadroval sa vtedy pán poslanec Lipšic k tomu, ktorý povedal, že existuje reálne podozrenie, že tender bol predražený a že bol našitý na konkrétnu firmu.
Tak isto sa upratovalo aj na ministerstve kultúry. Tam bol, bol tiež predražený tender. Niekoľko miliónov eur sa tam, niekoľko desiatok miliónov eur sa zaplatilo za upratovanie ministerstva kultúry a jeho organizácií.
Samozrejme veľmi známy tender, predražený na upratovanie bol na ministerstve obrany. Tam, myslím, stálo aj vtedy miesto pána Kašického, nie? Ktorého potom posunuli ďalej niekam, neviem, kde skončil. (Reakcia z pléna.) Do Bruselu. Ďakujem pekne.
No, takže mám, mohla by som menovať ďalej, ten zoznam je strašne dlhý. Nechcem vás akože zdržiavať, ale všetci asi viete, že o čo ide a ja keď som vôbec predostrela tento návrh, tak ja musím povedať, že vlastní, teda z vlastnej strany boli nie celkom stotožnení s tým, že takýto návrh má predkladať niekto z liberálnej strany. Ale ja si skutočne myslím, že tu treba zapojiť tak trochu aj zdravý rozum a pokiaľ ide o takéto bezbrehé tunelovanie štátneho rozpočtu cez rôzne upratovačské firmy, veľmi známy je aj teda pán poslanec Borguľa, napríklad keď hovorím o tých nižších samosprávach, on upratuje úplne všetko. On upratuje v Bratislave, odpratáva sneh a upratuje a stále upratuje a strašne sa mu darí. Veď ja to nejdem akože nejak spochybňovať. To sú obrovské peniaze, ktoré takto odchádzajú a mne je strašne ľúto toho, že ja vidím, ja vidím tie úrady práce, ktoré proste praskajú vo švíkoch tam v tej evidencii, to sú všetko ľudia, ktorí sú použiteľní na túto činnosť. Ja vôbec nechápem, že prečo sa proste vedenie mesta alebo nemocnice na nich neobráti. Ja vám poviem len príklad, jeden za všetkých.
Medická záhrada, ináč neviem, či toto zrovna nebol tiež Borguľa, ktorý to dohodol v rámci svojej predvolebnej kampane v meste, on oslovil väznicu, väznicu v justičáku, aby proste prenajala väzňov na opravu lavičiek v parku Medická. To je v centre mesta, možno to poznáte, možno nie, a urobili to absolútne fantasticky. Viem, že niektoré mamičky sa chytali za hlavu, že to je katastrofa, že tu väzni akože upratujú, ale drvivá väčšina bola nadšená z toho, že sa takýmto spôsobom proste prepájajú v rámci toho mesta tí, ktorí dokážu poskytnúť takéto služby v rámci proste verejnoprospešných ako keby činností, lebo si odpracujú to namiesto toho, aby tam bezcieľne sedeli v tej cele a samozrejme, že mesto na tom môže len získať, pretože jednak ušetrí tie peniaze, nejdú nikomu do vrecka a proste lavičky sú natreté, takže spokojnosť na všetkých stranách. Ja si myslím, že toto by malo byť celkom normálne, keďže to ale normálne nie je, tak ja ako liberál predkladám takýto návrh zákona a veľmi pekne vás prosím, keby ste sa aspoň zamysleli, že či to fakt nestojí za to, že by sme to podporili, aby sa proste tie verejné peniaze začali šetriť a aby sme sa mohli pozerať do očí tým, ktorí pracujú a makajú, aby neustále zásobovali tento štát na svojich daniach. A myslím si, že už by sme mali dať stopku tým, čo proste si myslia, že tento štát je dojná krava.
Ďakujem.