44. schôdza

Ďakujem za slovo. Aby Dodo nebol sklamaný, takže aj aby sa rozvinula nejaká tá diskusia pri návrhu jeho zákonov. Ja som ťa, pán kolega, pozorne počúval, to, čo si rozprával, aj to, čo si predkladal. Tak som sa nad tým zamyslel a nakoľko ťa poznám, tak verím, že ti ide o dobro veci. Ale dovoľujem si povedať, že návrhom tohto zákona, Dodo, sa nevyrieši to, čo si tuná odprezentoval, ani náhodou. Ani náhodou sa to nevyrieši.
Lebo ja ti poviem takto. Veľakrát na tej ulici sú síce ľudia, ktorí majú zdravé ruky, tak ako si to povedal, ale majú chorú hlavu. Majú chorú hlavu a títo ľudia cez to všetko sú na tej ulici. A že sa tak správajú. Čo treba tým ľuďom, treba čosi im vrátiť. A my ako spoločnosť sme im dlžná. Nieže im ešte budeme odoberať, zoberieš im cigarety, zoberieš im to víno, ktoré má otvorené, ale my ako spoločnosť sme povinná sa aj o týchto ľudí aj postarať. Lebo veľakrát sú to psychiatrickí pacienti, ktorí sa ocitajú na tej ulici. Áno. To je ten ešte lepší prípad, ktorý si tu spomínal, ide sa vymočiť do kríkov. Ale, keď tiež som mal tak aj mesto Bratislavu tuná pred sebou, koľkokrát idem tými ulicami a vidím tých psíkov, kde tí majitelia ich aj majú na tých vôdzkach, ale obcikávajú tie ulice krížom-krážom, ani nejdú do kríkov. Neunúvajú sa. A keď je tu tak v Bratislave sucho a neprší, tak sú obcikané tie ulice, vyzerá to hrozne. Ale na tých bezdomovcov a na tých ľudí budeme poukazovať. Veľakrát títo ľudia naozaj v skutočnosti stratili ľudskú dôstojnosť a tú im treba vrátiť. Nad tým sa treba zamyslieť.
A potom, odobrať vec je síce ľahko a ja som si to tak premietol v takej tej reálnej praxi, že na tej lavičke, príde ten policajt, vypíše blokovú pokutu, tak ako si to hovoril, ten to zahodí kdesi tam do koša, on mu zoberie to víno a cigarety. V prípade, že by zaplatil neskôr, hej, na druhý deň alebo na tretí deň, že zaplatí. Ako mu policajt vráti túto vec? Otvorené víno, čo sa stane na druhý deň alebo na tretí deň? Bude pokazené, bude skysnuté. Neviem, ako bude vracať tie cigarety. Áno, je tu aj tá obava na tej druhej strane, tak ako si to aj spomenul, že, že ten policajt možnože zoberie to autorádio, vyberie a s tým vracaním ako tých vecí bude naozaj veľký problém. Neviem si to v reálnom živote ani predstaviť, že by tí policajti, ktorí odoberajú tie veci, kde ich budú dávať na policajnej stanici a ako ich budú vracať a ako to sa bude viesť. No darmo krútiš hlavou, mne jednoducho tento návrh zákona sa nepáči. A nie je vhodný, nebudem ho môcť ako podporiť aj cez to všetko, že ma naozaj to veľmi mrzí, že takíto ľudia sa potulujú po týchto uliciach, ale je to oveľa ťažšia situácia a oveľa komplexnejšie ju treba naozaj riešiť. Nevyrieši to tento jeden návrh zákona, ktorý si myslíš, že tuná to predložíš.
Zamyslel som sa tiež nad jednou vecou, ktorá tuná bola a nebohý pán biskup Baláž vo svojej diecéze napríklad zakázal žobrať bezdomovcom pred kostolmi. Na jednej strane by sa to mohlo zdať, že je to veľmi ako tvrdé, na jednej strane veľmi tvrdý postoj biskupa vo svojej diecéze, ale na druhej strane, keď sa tak človek tak zamyslí, tak je to do istej miery aj spravodlivé. Hej? A to je možno tá skupina ľudí, ktorí, o ktorých hovoríš, ktorý nechce pracovať. Tak nech ani neje. A sú tam, medzi týmito ľuďmi sú tuláci, ktorí jednoducho nechcú pracovať. Ale sú tam rôzne tie skupiny ako tých ľudí. A tí policajti na tých uliciach, obávam sa, že oni to nebudú vedieť diferencovať a vedieť rozlišovať medzi jednotlivými týmito policajtmi, medzi týmito bezdomovcami, tulákmi na ulici.
Chcem ešte jednu vec podotknúť. Krajina, ako je Malta, napríklad oni vo všeobecnosti majú v zákone, vo svojej legislatíve, že v celej krajine u nich sa nesmie žobrať, zákaz žobrania. Nie sú tam žobráci. Normálne to majú zákonom zakázané. Na jednej strane sa, je to akoby veľmi akože prísne, ale na druhej strane Malťania si povedali, ak si mal na loď a lietadlo a dostal si sa do našej krajiny, tak musíš mať aj na to, aby si dôstojne žil. Ja viem, že to je ťažko aplikovať aj pre tieto naše krajiny, lebo veľakrát ľudia, mnohí ľudia, ktorí sa ocitajú na ulici, nezvládajú vlastnú, vlastnú životnú situáciu a sú v tak ťažkom psychickom rozpoložení, kedy jednoducho sa ocitajú na ulici. A stať sa to môže komukoľvek, aj mne. Aj mne, aj tebe sa to môže stať, komukoľvek sa to môže stať. Dneska si poslanec Národnej rady, možno o rok, možno o päť môžeš sa ocitnúť na ulici. A nie každý rovnako znesie tú psychickú záťaž. Napríklad zomrie ti manželka, zomrie ti syn, dcéra, nezvládneš to, nespracuješ to vo svojej hlave, nezvládneš to psychicky a začneš ten bôľ a žiaľ utápať v alkohole, v drogách, prepadneš ako gambler a jednoducho spoločensky prepadávaš. Ľahko sa možno aj na tých bezdomovcov poukazuje a môžeme byť aj pohoršení, ako atakujú tie verejné priestranstvá a tie lavičky, ale myslím si, že treba to, treba to riešiť jednoducho komplexnejšie.
Môžeš sa vyjadriť Dodo, krútiš tu záporne hlavou, nech sa páči, máš tuná priestor, môžeš faktickou reagovať, si navrhovateľ, môžeš vystúpiť aj v rozprave. Môj postoj je len taký, že jednoducho návrhom tohto zákona a prijatím, eventuálnym prijatím tohto zákona tento problém sa tuná nevyrieši.
Ďakujem za pozornosť.

No možno sa na mňa budete, pán poslanec Hlina, hnevať, lebo vo väčšine prípadov ja podporujem vaše návrhy zákonov, ale v tomto prípade som sa pozastavila a zamyslela presne nad tým, čo prezentoval aj pán poslanec Kuffa. Naozaj, ja vidím, že mnohí bezdomovci sa stali bezdomovcami práve aj v dôsledku úžery, o ktorej vy tu veľakrát hovoríte. Skutočne, mnohí ľudia stratili silu a kvôli tomu, že sa dostali do dlhovej špirály a kvôli neľútostnému prístupu mnohých nebankových subjektov, ktorí neváhali ísť tak ďaleko, že pripravili týchto ľudí o strechy nad hlavami, dnes títo ľudia skončili na ulici. A ja si myslím, že ak máme byť skutočne príkladom humánnej spoločnosti, nám predsa nemôže byť jedno, že na lavičkách nám umierajú beznádejní ľudia, ktorí stratili vieru v život, stratili silu a umierajú od hladu a chladu.
A preto si myslím, že, a ja by som napríklad privítala tú iniciatívu, ak by sme hľadali spôsob, ako riešiť tento problém nie v dôsledku, ale v príčine. Myslím si, že by bolo správnym riešením, ak by každé mesto alebo obec prijímala také riešenie, že by malo útulok, kde by vlastne týmto ľuďom poskytlo nielen prvoplánovú materiálnu pomoc, ale kde by týmto ľuďom bola poskytovaná aj istým spôsobom nejaká poradenská psychologická činnosť.
Ja si myslím, že každá spoločnosť je tak silná, ako sú silní, pripravení a zdatní aj tí najslabší jedinci, ktorým by sme my v rámci solidarity mali pomôcť. Takže toto vaše navrhované riešenie ja považujem za riešenie v dôsledkoch, nie je to pre mňa rovnako systémové riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem sa vyjadriť k dvom, teda k prvému predrečníkovi, ktorý tam vystupoval, pán Kuffa. Väčšinou má pozitívne myšlienky a teraz ma prekvapil tým, že sa postavil k veci negatívne a už dopredu vidí, že niečo nemôže byť funkčné. Ak by sme si pozreli jednu reláciu v televízii, možno z roku 1989, možno z roku 1990, kde diskutovali Ján Čarnogurský, neskorší člen KDH, a Peter Weiss, neskorší člen SDĽ, tie názory boli antagonistické a zdalo sa, že sa tí dvaja nemôžu nikdy dohodnúť a nikdy nebudú spolupracovať. A v tom čase redaktor televízie, zdá sa mi, že v tom čase ešte mali takú odbornosť, aj nejakú predvídavosť, sa spýtal vtedy Petra Weissa, či si vie predstaviť niekedy v budúcnosti, že bude spolupracovať s Jánom Čarnogurským. Peter Weiss odpovedal, že nie. A redaktor mu na to odpovedal: "Pán Weiss, vy máte malú predstavivosť." Ako sa ukázalo neskôr, ten redaktor mal veľkú pravdu, o niekoľko rokov, nie veľa, Peter Weiss a Ján Čarnogurský spolupracovali v jednej vláde.
Tak aj tu chcem povedať kolegovi Kuffovi, že iba o tom môžeme hovoriť s určitosťou, čo už bolo a bolo odskúšané a prípadne sa aj neosvedčilo. Z toho návrhu, čo predkladá pán kolega Hlina, je zjavné, že chce riešiť problém, ktorý sa na Slovensku vyskytuje a navrhuje aj spôsob riešenia. Samozrejme, nemusí byť absolútne dokonalý a komplexný, ale v druhom kole alebo v druhom čítaní si viem predstaviť, že pán kolega by aj prijal určité podnety a návrhy, ktoré by jeho pôvodnú myšlienku aj vylepšili.

V úvode som to povedal a ocenil som to úsilie a nepochybujem o tom, že kolega Dodo Hlina to predkladá s dobrým úmyslom. Určite áno. Ja som len hovoril o tej forme, ktorú si, o ktorej si dovolím ako pochybovať. Myslím si, že predsa len nejaké tie skúsenosti, aj sám za seba môžem povedať pri tej práci s bezdomovcami a hlavne môj brat, ktorý s nimi robí už 25 rokov, tak tá skúsenosť je. Veľakrát tí bezdomovci nemajú nič, okrem toho, čo majú oblečené na sebe. Úplne nič. A potom to, čo kolega tuná spomínal, to je možnože to v ruke, to je tá cigareta a možno tá fľaša vína, ktorú má v tej druhej ruke. To je úplne všetko, čo títo ľudia majú a nemajú nič.
Ja som sa tak zamyslel, aj tak nad tým, aj kolegynka jak to tuná spomínala, tie útulky, útulky pre psov a mačky staviame, ale útulky pre ľudí tuná nemáme. Chýbajú nám. Nezaslúži si každý človek, aby mal tú primeranú úctu? Veď, myslím si, že tá ľudská dôstojnosť je naozaj tou prioritou a človek ocitajúci sa na ulici, veľakrát tie zvieratká majú svoje brlohy, hniezda majú svoje vtáky a človek nemá kde hlavu skloniť. To je, okupuje tú lavičku. Mal som, môžem povedať, aj priateľov, minimálne kamarátov a boli to bezdomovci, ktorých som poznal osobne a keď si na to spomeniem, konkrétne Jožka mám na mysli teraz, pred možno piatimi alebo šiestimi rokmi zomrel na ulici. Zomrel na ulici a zomrel na lavičke. Nad tým sa treba zamyslieť. To je tak nedôstojné a neúctivé. Veľmi je to nedôstojné. Znižuje to ľudskú dôstojnosť každého človeka. A každý človek si zaslúži, aby aj v tých záverečných chvíľach a o to viac, čím si bližšie pri smrti, aby si si zaslúžil naozaj tú primeranú dôstojnosť. Toto mi tuná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte povedať, že ako sa tu dá robiť, keď ideme úplne, absolútne mimo misu? Ja o koze, ty o voze, ja hovorím o tom a vy tu vesmírne bytosti, to Mars a ja, ja normálne žasnem. Naozaj, prepáčte, kolegovia, tu sa nedá robiť. Tak potom nepredstavujme nič, lebo však ja niečo poviem, ja nechápem zmyslu toho, čo sa tu kto zastáva. (Reakcia z pléna.) Ja, ale názor k čomu? Ja hovorím o riešení situácie, bezmocnosti policajta, keď vidí človeka, ktorý terorizuje ostatných tým, že znečisťuje svoje okolie a vy mi tu začnete splietať niečo o tom, že niekto umrel na lavičke, preboha. Veď to je, viete, toto je tak pomýlené, tak povedzte vy, že vy obraňujete tých ľudí, ktorí celý deň sedia na lavičke a pijú alkohol, znečisťujú svoje okolie a že nesúhlasíte s tým, aby ich policajt mohol postihnúť. Keď by som ja sem doniesol návrh, (reakcia z pléna) ale, pán kolega, keby som ja sem doniesol... (Reakcia z pléna.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
107.
Pán poslanec, prosím, nevykrikujte z lavice.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
108.
Viete, to je, že ja sa budem viacej, viete, ale ja vám to poviem ináč. Pani kolegyňa, a teraz vám nahrám, toto je príklad, Štefan, príklad fundamentálneho pokrytectva, lebo ty si povedal, vieš, čo si povedal? Že biskup Baláž povedal, že žobrať, zakázal žobrať. Ja by som nezakázal žobrať. Ale ty si hovoril, že to sa ti zdá ako správne, ale nezdá sa ti správne ten návrh, že keď ľudia, ktorí pijú celý deň na lavičke a znečisťujú pod seba, že by sme ich mali postihnúť. No čo to je? Lebo, viete, to je fundament, to je pokrytectvo, ohromné pokrytectvo. To sú, to je presne to. Povedal to biskup Baláž, ergo je to pravda, čiže to mi nevadí, že zakážem žobrať. Podľa mňa, keby som ja sem došiel s návrhom zákona, čo je podľa mňa silná vec, že zakazujem žobrať, však prečo? Však nech, áno, to je proste, to sa stane. Ale ja hovorím o tom, že niekto terorizuje, normálne terorizuje, celý deň sedí na lavičkách, okrikuje, obťažuje, pomočieva sa, rozhadzuje, pije lacné víno a hovoríme o tom, ako to ochrániť a vy mi tu začnete niečo splietať, však som si to už potom ani nepísal, prosím vás. O empatii? O sociálnom programe? O systémových riešeniach? O čom tu chcete rozprávať? O akých systémových riešeniach? Toto riešime ad hoc vec, ktorá sa stáva. (Reakcia z pléna.)
To je záverečné slovo, samozrejme. Na to, aby si nereagoval, proste načo, ja ťa nepotrebujem počuť, úplne zbytočné, Štefan, prepáč. (Šum v sále.) Úplne zbytočné. Lebo to nemá význam, fakt tu nemá význam robiť. Nemá význam tu robiť. Veď si, prosím ťa, pozri, čo hovorím. Pozri si tú situáciu a nezačnite mi tu hovoriť o nejakých, že systémových riešeniach, sociálne, prosím vás, tomu ja rozumiem, nikto s tým nemá problém a ja k tomu, ja tú empatiu mám, by ste neverili a nebudem vás tu presviedčať, dobre? Nebudem sa tu hrať, jak niektorí exoti, že budú na seba liať studenú vodu a potom sa budú tváriť, jak si tu, ja, ja v tomto, vážení, keby k tomu prišlo, tak ja idem dozadu podávať, ale nikdy to neurobím, že nikdy nepoviem, že čo som kedy, kde, pre koho urobil. Ak to povedia tí ľudia, ktorým som pomohol, nech sa páči, ale ja sa s tým chváliť nebudem, obzvlášť, keď je to na titulkoch v Novom čase. Prosím vás, čiže toto mi nevkladajte.
Ja hovorím o tom, že áno, sa stáva to, že ľudia dokážu terorizovať, určitá skupina ľudí. Je päť ľudí v Bratislave, ktorí terorizujú ľudí na námestí SNP dennodenne. Je to päť rovnakých ľudí. A vedia, vedia, parazitujú na tom systéme tak, že vedia, že nikto im nič nemôže. A my hovoríme jednu vec. Keby sa prijal tento zákon, tak policajt im môže zobrať to víno, preboha, však nikto nehovorí, že zoberie chleba. O čom si ty rozprával, že niekto niekomu zoberie chleba? Veď chlieb, keby si prečítal ten zákon, chlieb, potravina je základná životná potreba. Ten zákon to vyníma. Kto hovorí, že by niekto bral chleba? My hovoríme o tom, keď je schopný celý deň tam sedieť a chľastať to lacné víno, tak mu ho môže zobrať v tom najhoršom možnom prípade. Keď je, a keď nič, len sedí, tichučko sedí a tak, ale porušuje, znečisťuje, obťažuje, terorizuje. Prosím vás, o tom by vám vedeli rozprávať iní. A vy tu začnete splietať, o neviem čom. Veď toto sa naozaj nedá robiť. (Reakcia z pléna.)
Ale, žobre, ale zmyslom toho je, a to je presne to, vážení, tak aspoň otvor myseľ, prosím ťa, Štefan. Zmyslom toho je, že on to víno pôjde piť inde, ale už ho aspoň nebude piť na tej lavičke a to tá matka s tým deckom si nebude môcť na tú lavičku sadnúť. Tak pôjde si s tým vínom niekde do poľa, no pôjde, ja neviem, alebo mu niekto pomôže, ja už neviem. Ale nebude v tom meste, lebo im sa to páči byť v tom meste, im sa to páči. (Reakcia z pléna.) Ale ja neriešim svetový mier. Vy tu všetci riešite svetový mier. Ja riešim dielčie problémy, dobre? Dielčí problém je taký, treba ho riešiť, ľudia sú s ním terorizovaní, svetový mier si rieš ty, dobre? Ja teraz riešim konkrétnu jednu vec, ktorá prijatím tohto zákona ľuďom pomôže, reálne im pomôže. Reálne. Reálne si bude kde sadnúť na námestí SNP, na Hlavnej ulici v Košiciach si bude kde sadnúť na lavičky, aj v Kežmarku, aj neviem, kde všade. A svetový mier si ty tuná s Helenkou si riešte, to je úplne v poriadku, to je legitímne, to treba riešiť, to je úplne v poriadku. Ja teraz riešim dielčiu vec, dobre? Dielčiu vec. Vy si riešte systémové, ja na to nemám, aby som riešil systémové, ja sa na to nepasujem, ja, ja dielčiu, maličkú vec, dobre? Maličkú vec a keď sa vyrieši, si poviem, dobre, super, a svetový mier si riešte vy.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som sľúbil, naozaj tento návrh je vlastne pokračovaním tej vcelku akej-takej debaty o zákone, o majetku vyšších územných celkov, čiže v zásade je to identická, nebudem sa o tom rozťahovať. Tí, ktorí tu boli, vedeli, tí, ktorí tu neboli, tak to je úplne jedno pre túto chvíľu. Čiže tento zákon hovorí o tom, ako zlepšiť narábanie s majetkom obcí. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Z uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vychádzajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, už som uvažoval pri bode č. 90, že sa prihlásim do rozpravy, ale potom som si povedal, že mám väčšiu prax a skúsenosť zo samosprávy mesta, takže dúfam, že toto vystúpenie budete brať odbornejšie, ako to, keby som diskutoval k majetku VÚC.
V čase, keď sa pripravoval teraz platný zákon, som bol funkcionárom aj Združenia miest a obcí Slovenska a aj keď nebolo tak veľa času od fungovania samosprávy, ako je teraz, už vtedy bolo zrejmé, že niektoré samosprávy nakladajú dosť svojvoľne so svojím majetkom a nakladajú s ním nevýhodne a preto aj ZMOS inicioval takú úpravu zákona, aby sa takýmto aktivitám predišlo. Vyzeralo to dosť dlho dobre, až do toho samého finále, keď nakoniec som zistil, že bola tam jedna klauzulka, ktorú som už vtedy považoval za Pandorinu skrinku a to je ten záujem, o ktorom teraz hovoríme, že osobitný zreteľ, na základe ktorého môžu obce a mestá nakladať s majetkom.
Čiže vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností tu som si predstavoval, že to bude teda zlé riešenie a že na to samospráva bude doplácať. Ale pravdu povediac, ani vo sne by ma nenapadlo, že sa ten inštitút bude tak vehementne zneužívať, ako to vidíme teraz. Naozaj teraz, nechcem tu ukazovať posledné zastupiteľstvá z niektorých miest, či aj VÚC, kde naozaj vo väčšine prípadov sa práve tento inštitút používa.
Takže z toho pohľadu, že by nebolo možné niečo k tomu navrhnúť, ktorý pán poslanec Hlina predkladá, vytknúť, to nemôžem povedať, ale určite zase vychádza z reality, ktorú je potrebné vyriešiť, v zásade dáva aj použiteľný návrh a nebude treba veľa na vylepšenie tak, aby mohol získať všeobecnú podporu. Takže chcem povedať, pán poslanec, že tento návrh podporím už aj z toho dôvodu, že reálne sa s týmto problémom potýkam a dokonca som pripravený, ak bude záujem, ho aj mierne vylepšiť, aby získal väčšiu podporu, ako teraz sa ukázalo.
Ďakujem.