44. schôdza

Ďakujem za slovo. Chcem sa vyjadriť k dvom, teda k prvému predrečníkovi, ktorý tam vystupoval, pán Kuffa. Väčšinou má pozitívne myšlienky a teraz ma prekvapil tým, že sa postavil k veci negatívne a už dopredu vidí, že niečo nemôže byť funkčné. Ak by sme si pozreli jednu reláciu v televízii, možno z roku 1989, možno z roku 1990, kde diskutovali Ján Čarnogurský, neskorší člen KDH, a Peter Weiss, neskorší člen SDĽ, tie názory boli antagonistické a zdalo sa, že sa tí dvaja nemôžu nikdy dohodnúť a nikdy nebudú spolupracovať. A v tom čase redaktor televízie, zdá sa mi, že v tom čase ešte mali takú odbornosť, aj nejakú predvídavosť, sa spýtal vtedy Petra Weissa, či si vie predstaviť niekedy v budúcnosti, že bude spolupracovať s Jánom Čarnogurským. Peter Weiss odpovedal, že nie. A redaktor mu na to odpovedal: "Pán Weiss, vy máte malú predstavivosť." Ako sa ukázalo neskôr, ten redaktor mal veľkú pravdu, o niekoľko rokov, nie veľa, Peter Weiss a Ján Čarnogurský spolupracovali v jednej vláde.
Tak aj tu chcem povedať kolegovi Kuffovi, že iba o tom môžeme hovoriť s určitosťou, čo už bolo a bolo odskúšané a prípadne sa aj neosvedčilo. Z toho návrhu, čo predkladá pán kolega Hlina, je zjavné, že chce riešiť problém, ktorý sa na Slovensku vyskytuje a navrhuje aj spôsob riešenia. Samozrejme, nemusí byť absolútne dokonalý a komplexný, ale v druhom kole alebo v druhom čítaní si viem predstaviť, že pán kolega by aj prijal určité podnety a návrhy, ktoré by jeho pôvodnú myšlienku aj vylepšili.

S reakciou pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

V úvode som to povedal a ocenil som to úsilie a nepochybujem o tom, že kolega Dodo Hlina to predkladá s dobrým úmyslom. Určite áno. Ja som len hovoril o tej forme, ktorú si, o ktorej si dovolím ako pochybovať. Myslím si, že predsa len nejaké tie skúsenosti, aj sám za seba môžem povedať pri tej práci s bezdomovcami a hlavne môj brat, ktorý s nimi robí už 25 rokov, tak tá skúsenosť je. Veľakrát tí bezdomovci nemajú nič, okrem toho, čo majú oblečené na sebe. Úplne nič. A potom to, čo kolega tuná spomínal, to je možnože to v ruke, to je tá cigareta a možno tá fľaša vína, ktorú má v tej druhej ruke. To je úplne všetko, čo títo ľudia majú a nemajú nič.
Ja som sa tak zamyslel, aj tak nad tým, aj kolegynka jak to tuná spomínala, tie útulky, útulky pre psov a mačky staviame, ale útulky pre ľudí tuná nemáme. Chýbajú nám. Nezaslúži si každý človek, aby mal tú primeranú úctu? Veď, myslím si, že tá ľudská dôstojnosť je naozaj tou prioritou a človek ocitajúci sa na ulici, veľakrát tie zvieratká majú svoje brlohy, hniezda majú svoje vtáky a človek nemá kde hlavu skloniť. To je, okupuje tú lavičku. Mal som, môžem povedať, aj priateľov, minimálne kamarátov a boli to bezdomovci, ktorých som poznal osobne a keď si na to spomeniem, konkrétne Jožka mám na mysli teraz, pred možno piatimi alebo šiestimi rokmi zomrel na ulici. Zomrel na ulici a zomrel na lavičke. Nad tým sa treba zamyslieť. To je tak nedôstojné a neúctivé. Veľmi je to nedôstojné. Znižuje to ľudskú dôstojnosť každého človeka. A každý človek si zaslúži, aby aj v tých záverečných chvíľach a o to viac, čím si bližšie pri smrti, aby si si zaslúžil naozaj tú primeranú dôstojnosť. Toto mi tuná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte povedať, že ako sa tu dá robiť, keď ideme úplne, absolútne mimo misu? Ja o koze, ty o voze, ja hovorím o tom a vy tu vesmírne bytosti, to Mars a ja, ja normálne žasnem. Naozaj, prepáčte, kolegovia, tu sa nedá robiť. Tak potom nepredstavujme nič, lebo však ja niečo poviem, ja nechápem zmyslu toho, čo sa tu kto zastáva. (Reakcia z pléna.) Ja, ale názor k čomu? Ja hovorím o riešení situácie, bezmocnosti policajta, keď vidí človeka, ktorý terorizuje ostatných tým, že znečisťuje svoje okolie a vy mi tu začnete splietať niečo o tom, že niekto umrel na lavičke, preboha. Veď to je, viete, toto je tak pomýlené, tak povedzte vy, že vy obraňujete tých ľudí, ktorí celý deň sedia na lavičke a pijú alkohol, znečisťujú svoje okolie a že nesúhlasíte s tým, aby ich policajt mohol postihnúť. Keď by som ja sem doniesol návrh, (reakcia z pléna) ale, pán kolega, keby som ja sem doniesol... (Reakcia z pléna.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
107.
Pán poslanec, prosím, nevykrikujte z lavice.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
108.
Viete, to je, že ja sa budem viacej, viete, ale ja vám to poviem ináč. Pani kolegyňa, a teraz vám nahrám, toto je príklad, Štefan, príklad fundamentálneho pokrytectva, lebo ty si povedal, vieš, čo si povedal? Že biskup Baláž povedal, že žobrať, zakázal žobrať. Ja by som nezakázal žobrať. Ale ty si hovoril, že to sa ti zdá ako správne, ale nezdá sa ti správne ten návrh, že keď ľudia, ktorí pijú celý deň na lavičke a znečisťujú pod seba, že by sme ich mali postihnúť. No čo to je? Lebo, viete, to je fundament, to je pokrytectvo, ohromné pokrytectvo. To sú, to je presne to. Povedal to biskup Baláž, ergo je to pravda, čiže to mi nevadí, že zakážem žobrať. Podľa mňa, keby som ja sem došiel s návrhom zákona, čo je podľa mňa silná vec, že zakazujem žobrať, však prečo? Však nech, áno, to je proste, to sa stane. Ale ja hovorím o tom, že niekto terorizuje, normálne terorizuje, celý deň sedí na lavičkách, okrikuje, obťažuje, pomočieva sa, rozhadzuje, pije lacné víno a hovoríme o tom, ako to ochrániť a vy mi tu začnete niečo splietať, však som si to už potom ani nepísal, prosím vás. O empatii? O sociálnom programe? O systémových riešeniach? O čom tu chcete rozprávať? O akých systémových riešeniach? Toto riešime ad hoc vec, ktorá sa stáva. (Reakcia z pléna.)
To je záverečné slovo, samozrejme. Na to, aby si nereagoval, proste načo, ja ťa nepotrebujem počuť, úplne zbytočné, Štefan, prepáč. (Šum v sále.) Úplne zbytočné. Lebo to nemá význam, fakt tu nemá význam robiť. Nemá význam tu robiť. Veď si, prosím ťa, pozri, čo hovorím. Pozri si tú situáciu a nezačnite mi tu hovoriť o nejakých, že systémových riešeniach, sociálne, prosím vás, tomu ja rozumiem, nikto s tým nemá problém a ja k tomu, ja tú empatiu mám, by ste neverili a nebudem vás tu presviedčať, dobre? Nebudem sa tu hrať, jak niektorí exoti, že budú na seba liať studenú vodu a potom sa budú tváriť, jak si tu, ja, ja v tomto, vážení, keby k tomu prišlo, tak ja idem dozadu podávať, ale nikdy to neurobím, že nikdy nepoviem, že čo som kedy, kde, pre koho urobil. Ak to povedia tí ľudia, ktorým som pomohol, nech sa páči, ale ja sa s tým chváliť nebudem, obzvlášť, keď je to na titulkoch v Novom čase. Prosím vás, čiže toto mi nevkladajte.
Ja hovorím o tom, že áno, sa stáva to, že ľudia dokážu terorizovať, určitá skupina ľudí. Je päť ľudí v Bratislave, ktorí terorizujú ľudí na námestí SNP dennodenne. Je to päť rovnakých ľudí. A vedia, vedia, parazitujú na tom systéme tak, že vedia, že nikto im nič nemôže. A my hovoríme jednu vec. Keby sa prijal tento zákon, tak policajt im môže zobrať to víno, preboha, však nikto nehovorí, že zoberie chleba. O čom si ty rozprával, že niekto niekomu zoberie chleba? Veď chlieb, keby si prečítal ten zákon, chlieb, potravina je základná životná potreba. Ten zákon to vyníma. Kto hovorí, že by niekto bral chleba? My hovoríme o tom, keď je schopný celý deň tam sedieť a chľastať to lacné víno, tak mu ho môže zobrať v tom najhoršom možnom prípade. Keď je, a keď nič, len sedí, tichučko sedí a tak, ale porušuje, znečisťuje, obťažuje, terorizuje. Prosím vás, o tom by vám vedeli rozprávať iní. A vy tu začnete splietať, o neviem čom. Veď toto sa naozaj nedá robiť. (Reakcia z pléna.)
Ale, žobre, ale zmyslom toho je, a to je presne to, vážení, tak aspoň otvor myseľ, prosím ťa, Štefan. Zmyslom toho je, že on to víno pôjde piť inde, ale už ho aspoň nebude piť na tej lavičke a to tá matka s tým deckom si nebude môcť na tú lavičku sadnúť. Tak pôjde si s tým vínom niekde do poľa, no pôjde, ja neviem, alebo mu niekto pomôže, ja už neviem. Ale nebude v tom meste, lebo im sa to páči byť v tom meste, im sa to páči. (Reakcia z pléna.) Ale ja neriešim svetový mier. Vy tu všetci riešite svetový mier. Ja riešim dielčie problémy, dobre? Dielčí problém je taký, treba ho riešiť, ľudia sú s ním terorizovaní, svetový mier si rieš ty, dobre? Ja teraz riešim konkrétnu jednu vec, ktorá prijatím tohto zákona ľuďom pomôže, reálne im pomôže. Reálne. Reálne si bude kde sadnúť na námestí SNP, na Hlavnej ulici v Košiciach si bude kde sadnúť na lavičky, aj v Kežmarku, aj neviem, kde všade. A svetový mier si ty tuná s Helenkou si riešte, to je úplne v poriadku, to je legitímne, to treba riešiť, to je úplne v poriadku. Ja teraz riešim dielčiu vec, dobre? Dielčiu vec. Vy si riešte systémové, ja na to nemám, aby som riešil systémové, ja sa na to nepasujem, ja, ja dielčiu, maličkú vec, dobre? Maličkú vec a keď sa vyrieši, si poviem, dobre, super, a svetový mier si riešte vy.
Ďakujem.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1260. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1269.
Dávam slovo opäť pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. O majetku obcí, tlač 1260.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 1260.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som sľúbil, naozaj tento návrh je vlastne pokračovaním tej vcelku akej-takej debaty o zákone, o majetku vyšších územných celkov, čiže v zásade je to identická, nebudem sa o tom rozťahovať. Tí, ktorí tu boli, vedeli, tí, ktorí tu neboli, tak to je úplne jedno pre túto chvíľu. Čiže tento zákon hovorí o tom, ako zlepšiť narábanie s majetkom obcí. Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Pavlovi Zajacovi.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Z uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vychádzajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy je prihlásený jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec, do rozpravy? Stačí vám čas, áno?
Nech sa páči, máte slovo.