44. schôdza

Ďakujem za slovo. Len pripomínam kolegom, o 13.05 hodine bude mimoriadne zasadnutie výboru a po ňom ďalšie mimoriadne zasadnutie výboru. Keby ste boli takí láskaví.

Ďakujem pekne. Rada by som pozvať všetky ctené kolegyne a ctených kolegov na dnešné stretnutie, ktoré má názov Spravodlivosť pre obete komunistického režimu, ktoré sa bude konať o 18.00 hodine v Poľskom inštitúte, teda na námestí SNP tu v Bratislave. Všetci ste tam srdečne vítaní. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia aj zástupcovia poškodených subjektov, nebankových subjektov, občanov, ktorí boli poškodení, vitajte. A dúfam, že dnešný deň bude ten prelomový, ktorým dáme zadosť krivdám, ktoré boli spôsobené našim občanom.
Vážení meškáme, meškáme minimálne 15 rokov, meškáme. A pýtam sa, prečo meškáme. Je tu zase nejaká krivda, ktorá nechce byť videná, nechce byť počutá, zatvárame oči, uši, nič. Dnes máme Deň ľudských práv. Aj to je právo našich občanov, ktoré im bolo popreté, že pri nečinnosti štátu im bola spôsobená neskutočná finančná krivda, ktorú, musím povedať, už v tejto sieni zákonnosti sa chcelo riešiť.
Už mala možnosť byť tu táto téma predložená. Sľuby sa sľubujú a tri bodky sa radujú. Doplňte si tam, čo chcete. Ale hovorím jedno, teraz idem plniť ako opozičný poslanec domácu úlohu terajšej vládnej strany SMER. Neviem, či je to bežné v Slovenskej republike a v parlamente. Ja som to ešte nezažil, ale vyzerá to tak, že ja to musím urobiť, pretože naše hnutie nehovorí o politike, ale hovorí o veci. A to je aj moje krédo, ktorého sa snažím držať. A keď mi to budete vyčítať, tak vám poviem, aby ste sa pozreli, s koľkými aj vládnymi návrhmi naše hnutie zahlasovalo za návrhmi, ktoré tu boli predložené, myslím si, že sľuby sa plniť majú, nieto ešte keď sú vo volebnom programe nejakej strany, ktorá ide do volieb. A v roku 2006 (v auguste) takýto sľub dala vtedy už teda strana, ktorá išla vládnuť, strana SMER – SD pána Roberta Fica.
V prvom čítaní, samozrejme, do pléna sa dávajú zákony, ktoré by mali upozorniť na problém, aký problém tu je. A prvé čítanie by malo presvedčiť poslancov, že tento problém treba riešiť a ide o dobrú vec našich občanov. Myslím si, že dávam ho tu preto, lebo sa nazdávam, že o takúto vec ide a nejdeme tu hájiť finančných oligarchov ani žiadnych privatizérov, ideme tu hájiť našich občanov, ktorí v dobrej viere, že štát ich nemôže zradiť a že bude sa o nich starať aj po tom investovaní, ktoré možnože cez tú reklamu, ktorá bola, sa k nim dostalo, že ich bude chrániť. Avšak, žiaľ, štát ich nechránil. Bližšie to rozoberiem v rozprave, teraz iba uvediem zákon, aký sme pripravili, pretože myslím, že to bude aj trošku dlhšia debata.
Predkladám zákon, ktorého názov, ho máte pred sebou, hovorí o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov.
Ako som už spomenul, tento zákon, aspoň teda jeho filozofia uzrela svetlo sveta už v roku 2006, respektíve v roku 2010. Nie je to copyright, je to samostatný zákon, ktorý bol vypracovaný naším legislatívnym tímom nášho hnutia. A jedinou možno vecou, ktorú sme prebrali z tých pôvodných návrhov, bola možnože tabuľka odškodnení, akým pomerom sa bude jednotlivé sumy odškodňovať a kto je povinnou osobou. To znamená Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré takouto osobou je.
Náš zákon, ktorý teraz tu predkladám, pretože nie som samostatným predkladateľom, máme tu aj mojich spolupredkladateľov kolegov z nášho hnutia, myslím si, precizuje a kvalitatívne vylepšuje celú filozofiu už dovtedy podaných zákonov, ktoré boli. A hovorí o odškodnení klientov nebankových subjektov.
A chcem povedať hneď na začiatku, že základná filozofia tu bola tá, že pokiaľ by reklama na takéto investovanie v nebankových subjektoch neprebehla vo verejnoprávnom médiu, tak nemáme o čom debatovať. Žiaľ, verejnoprávne médium povedalo a hovorilo nám dennodenne pred Televíznymi novinami v čase najväčšej sledovanosti v televízii, ako majú naši občania investovať, ako sa im zúročí ich vklad do nebankových subjektov. Áno, toto prebiehalo. A preto ja hovorím, že pokiaľ takto štátom bol zavedený občan cez verejnoprávnu inštitúciu a verejnoprávne médium, tak štát nesie svoj dlh viny na tomto stave.
Konkrétnejšie sa ešte vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predseda, ale teraz poďme k zákonu.
Ako už názov návrhu zákona hovorí, nehovoríme o plnom odškodnení, hovoríme o čiastočnom odškodnení.
Ďalším, by som povedal, aspektom, ktorý je v tomto zákone, je ten, že môže to byť len fyzická osoba, ktorá svoju požiadavku voči tomu nebankovému subjektu nepostúpila tretej osobe. To znamená, stále je ten občan, ktorý je poškodený a ktorý si v dobrej viere myslel, že štát ho nemôže takto dobehnúť a že štát mu dá to odškodnenie, ktoré mu sa stalo.
Ďalej, hovoríme tu, že každý takýto žiadateľ bude musieť preukázať dosť veľa dokladov hlavne ministerstvu teda financií, ktoré bude ako príslušné na odškodňovanie, ktoré bude musieť rozhodnúť v lehote do jedného roku od podania návrhu, čo všetko musí doložiť k tomuto svojmu nároku na odškodnenie. Samozrejme, ministerstvo financií bude musieť vyhodnotiť to, či všetky doklady sú v lehote dodané, rieši sa to aj cez formu správneho poriadku, to znamená režimy, ktoré tam sú. A až na jeho rozhodnutí bude závisieť to, či priznaný nárok bude alebo nebude. Nebude to en bloc pre všetkých.
Ďalšie, čo je tam. Samozrejme, každý sa pýta, aká čiastka bude odškodnená. Tak náš návrh hovorí o maximálnej výške, o ktorú si môžeme požiadať, 33-tisíc eur, keď hovoríme o viacerých subjektoch, v súčte od všetkých subjektov, v ktorých prípadne nejaká tá oprávnená osoba, ktorá sa domáha takéhoto nejakého plnenia, to mala. Maximálna výška odplaty podľa nášho návrhu zákona, ktorý dávame, je 13 200, úplná, to znamená aj sčítaním od rôznych subjektov, celá výška odškodnenia pre jeden subjekt, jednu fyzickú osobou.
Ako sa tá výška bude vypočítavať, tak je uvedené v § 5 ods. 2, kde hovoríme o výške od 10-tisíc eur, kde je koeficient krát 0,5, až po výšku 23-tisíc až 33-tisíc eur, kde je koeficient krát 0,4. To znamená, to je to čiastočné odškodnenie, ktoré takýmto spôsobom sa bude zohľadňovať.
Samozrejme, tá žiadosť sa bude podávať na tlačive, ktoré vydá ministerstvo financií. A bude sa dávať do jedného roku od skončenia podnikania nebankového subjektu, ktorého sa týka, do jedného roka od skončenia konkurzného konania voči nebankovému subjektu, ktorého sa týka, alebo do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr, inak toto právo zaniká. To znamená, tieto tri lehoty budete si môcť vybrať, vážení občania, poškodení v nebankových subjektoch, klienti.
Účinnosť sme dali od 1. marca 2015. A chcem sa teraz ospravedlniť všetkým osobám a klientom takto poškodeným nebankových subjektov, pretože tento návrh zákona tu mal byť už skôr. Áno, sľúbili sme to, možnože pred rokom, respektíve v máji 2014. Žiaľ, dopracovali sme ho. A robili sa určité veci. Aj sa komunikovalo s legislatívou aj s ďalšími dotknutými. A musím povedať, že stálo to za to, aby sme to dávali až teraz, pretože, myslím si, je vyprecizovaný aj na základe toho, čo nám bolo vytknuté z ministerstva financií, akým spôsobom sa to má urobiť. Tak, nech sa páči, máte ho predložený. A budem veľmi rád, keď vaše svedomie, hlavne svedomie poslancov strany SMER sa pohne, pričom povedia, že sľuby sa musia plniť.
A keď niekto mi povie, že nie sú financie, a opýta sa, skade na to zoberieme, tak nech sa pozrie, za posledné týždne koľko tu káuz prebehlo. A ja tu uvediem iba jednu čiastku. Koľko chce ušetriť pán Kaliňák na reforme ESO? Je to 750 mil. eur, to znamená, áno, ušetríme, nech sa páči. Štát sa na daniach pri týchto nebankových subjektoch obohatil o výšku 230 mil. eur. Z toho verejnoprávne médium (rozhlas) sa obohatilo o 8 mil. eur, áno, pani Vaľová, o 7 mld. korún slovenských, o toľko sa štát na daniach vybratých z týchto nebankových subjektov obohatil. Takže berte to takto, že toto by štát mal vrátiť sčasti a možnože aj z toho zdroja, ktorý som teraz spomenul pred chvíľou, by to malo byť.
Takže, vážení, chcem veriť, že strana SMER je tou stranou, ktorá si váži a ctí svoje sľuby, ktoré dá. A budem citovať pána premiéra vášho, ktorý to aj verejne deklaroval v rôznych médiách, či už v televízii, v rozhlase alebo v tlačových, printových, kde hovoril, ako si ctí takto poškodených občanov a ako to bude riešiť. Takže, vážení, chcem na vás apelovať, aby ste pri hlasovaní mali na mysli aj česť vašej strany, ktorú zastupujete, lebo v hre je aj ona, a nie iba ona, pretože vy ste mali tú možnosť a ste ju nezrealizovali. Takže ja ako opozičný poslanec vám dávam ďalšiu šancu, aby ste ukázali, ako chcete čestne, zodpovedne plniť svoje volebné sľuby z minulých rokov. Ukážte, o čo tu hráte a ako vám záleží nie na finančných oligarchoch, ale na obyčajných ľuďoch, ktorí dali peniaze do týchto nebankových subjektov a boli týmto štátom jeho nečinnosťou zavedení do omylu, musím povedať. A sú to vyjadrenia aj rôznych prokurátorov, či už generálneho prokurátora alebo iných prokurátorov, sudcov, že, áno, štát tu mal konať a nekonal. Žiaľ, je tu celý elaborát, mám ho pri sebe, budem z toho aj citovať v rozprave, aby ste si nemysleli, že je to iba výmysel Fecka Martina, opozičného poslanca ešte z hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, čo sem prišli asi z Marsu a nemajú tu čo robiť, lebo my sme tá neštandardná politická strana. Vážení, veci sa majú riešiť, a nie len predebatovať. A musíme nájsť spôsoby, ako naň ísť, a nie dôvody, ako sa to nedá.
Takže, vážení, chcem vás veľmi pekne poprosiť o postúpenie ďalej tohto návrhu zákona, ktorý je vlastne nový zákon. V ňom nič nenovelizujeme, robíme nový zákon, všetci, ktorí ho predkladáme z nášho hnutia, ktorý by mal odškodniť tieto osoby, z ktorých boli nebankovými subjektmi doslova niektoré zdraté z kože. A myslím si, že je to nedemokratické, neetické a štát tú svoju vinu nesie, ktorú budem v rozprave ďalej rozoberať.
Ďakujem, to je toľko zatiaľ na uvedenie návrhu a, ako som povedal, hlásim sa prvý do rozpravy, pán predseda. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, pán navrhovateľ, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Takže, vážení, uvediem trochu exkurz do histórie, pretože ja som tu nemal česť byť ani 12, ani 15, ani 10 rokov. Som tu štvrtý rok aj s topánkami, ako sa hovorí, a, žiaľ, aj na mňa momentálne padá tá krivda, ktorá je spôsobená našim občanom cez parlament, ktorý neprijal zákon na odškodnenie fyzických osôb, ktoré boli poškodené nebankovými subjektmi.
Dovolím si vám odcitovať dôvodovú správu k návrhu skupiny poslancov, ktorí dali návrh na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov, ktorý predkladali 22. 12. 2005. Jeho predkladateľmi boli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pani Bollová, pán Cagala, pán Ďaďo, pán Fajnor, pán Fico, pán Hrdlička, pán Juščík, pán Mikuš, pán Ondriaš, pán Ševc, pán Vajda, pán Zubo. Dúfam, že identifikáciu „hovorí ako, chodí ako, správa sa ako“, kto je Robert Fico, netreba robiť. Dúfam, že tomu sa vyhneme, že takýmto spôsobom to nebudeme determinovať.
Takže poďme na dôvodovú správu, ako ste to videli, vážení kolegovia, z ktorých mnohí ste a sedíte tu aj teraz, z vládnej strany SMER, v roku 2005, keď ste v dôvodovej správe napísali nasledovné:
„Štát z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektmi spôsobené občanom – vkladateľom do týchto nebankových subjektov.
Príslušné štátne orgány, na rozdiel od občanov – vkladateľov, mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových inštitúcií. Zároveň mali vedomosti o porušovaní zákona zo strany nebankových subjektov. Napriek tomu, že už mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov občanov – vkladateľov do týchto nebankových subjektov.
Štát si v tomto prípade, tak kľúčovom, z pohľadu tak reálnej sociálnej situácie mnohých občanov – vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere neplnil svoju úlohu pri vedomí si faktov a riziku stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných práv jeho občanov, a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti.
Na druhej strane si štát však svoju povinnosť zabezpečiť všetkými zákonnými prostriedkami ochranu majetku svojich občanov nesplnil.
Národná banka Slovenska od začiatku roku 1998 dala síce niekoľko podnetov na orgány finančnej polície, aby preverili reklamované a inzerované aktivity nebankových subjektov, a aj predstavitelia Národnej banky Slovenska poukazovali na to, že činnosť nebankových subjektov je z hľadiska zákona podozrivá a že s takýmto spôsobom investovania peňazí je pre vkladateľov spojené určité riziko a aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky upozornilo na riziká, ktoré sú spojené s investovaním do nelicencovaných subjektov, toto všetko bolo nedostatočné a doslova pre-val-co-va-né masívnou reklamou týchto subjektov najmä v televízii,“ opakujem, masívnou reklamou týchto subjektov najmä v televízii.
„Štát si v zásadnej miere neplnil svoju úlohu a viac-menej sa iba prizeral, respektíve prijímal opatrenia, ktoré síce skomplikovali podnikanie nebankových subjektov, ale v konečnom dôsledku nezabránil defraudácii miliardových vkladov občanov.
Napriek tomu, že existovali jasné signály, že vklady občanov sú reálne ohrozené, že existovali spôsoby a nástroje, ktoré mohol štát aplikovať na kontrolu a preverovanie skutočného stavu vnútornej štruktúry zdrojov a systému financovania vnútri týchto nebankových inštitúcií – analýzou daňových priznaní, uvalením nútenej správy na subjekty, včasným blokovaním bankových účtov a tak ďalej, štátne orgány nekonali. Príslušné štátne orgány mali využiť svoje kompetencie a vyhlásiť napríklad reklamu nebankových subjektov za klamlivú a mali zakázať jej vysielanie.
Veríme, že trestnoprávnu zodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov ponesú ich majitelia a konatelia. Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov však musí niesť aj štát, a to za nekvalitnú legislatívu, za to, že príslušné orgány tým, že nekonali podľa zákonov, prípadne konali nedôsledne a zdĺhavo, umožnili páchanie trestnej činnosti a aj tým porušovanie základných práv a slobôd občanov.
V Českej republike, v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike, s tzv. družstevnými záložňami – kampeličkami, príslušné štátne orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahom štátu v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť a za krach tzv. kampeličiek a klientov tejto nebankovej inštitúcie aspoň čiastočne odškodnili.
Na záver si dovoľujeme tvrdiť,“ hovoria predkladatelia v dôvodovej správe z roku 2005, „že prijatie tohto zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov, a následne čo i len čiastočné odškodnenie občanov – vkladateľov, je najrýchlejšou a napriek zaťaženiu štátneho rozpočtu vo výške cca 3,6 mld. slovenských korún aj najlacnejšou formou urovnania tejto kauzy, ktorá vznikla, žiaľ, aj z titulu nedôslednosti a nečinnosti príslušných orgánov štátnej moci.“
Vážení, toto ste konštatovali pri návrhu zákona v roku 2005 v dôvodovej správe, ktorý bol aj predložený do Národnej rady, a môžem vám povedať, ako ste vtedy hlasovali, vážení kolegovia, lebo to, myslím, je dôležité. Takže poďme na to. Prvé hlasovanie bolo, aby to bolo posunuté do druhého čítania, tak sme to mali v prvom čítaní 31. januára 2006, zo 132 prítomných 116 hlasovalo, za to hlasovalo 73 poslancov. A keď si vezmem, kto hlasoval za to z terajších poslancov vládnej strany SMER, beriem pritom aj členov vlády, aj štátnych tajomníkov, tak je to Jozef Burian, Robert Fico, Dušan Jarjabek, Róbert Madej, Pavol Paška, Ľubomír Vážny, Jaroslav Baška, Dušan Čaplovič, Darina Gabániová, Robert Kaliňák, Dušan Muňko, Juraj Blanár, Miroslav Číž, Maroš Kondrót, pani Renáta Zmajkovičová, pani Jana Laššáková. Ostatní kolegovia už teraz tu nie sú u vás v tomto volebnom období v parlamente. Samozrejme, za ten návrh hlasoval aj klub ĽS – HZDS a obdobne, myslím, hlasovalo zaň, áno, aj veľa ľudí, ktorí boli nezaradení, resp. ešte klub KSS, ktorý vtedy tam bol.
Áno, vážení, vy ste to vašimi hlasmi postúpili vo volebnom období, keď to bolo ešte teda za pána Dzurindu, do druhého čítania.
Prišlo druhé čítanie tohto zákona, ktoré prebehlo 16. 3. 2006. A tu musím povedať, že poslanci vládnej strany SMER sa zachovali konzistentne, tak ako, myslím, by sa mali zachovať. A vtedy prišiel návrh od výboru ústavnoprávneho, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode. Bolo to 16. 3. 2006, keď, samozrejme, klub strany SMER – SD hlasoval proti tomuto návrhu, okrem pána Hanzela, ktorý, musím povedať, hlasoval za tento návrh, ale to už je vaša vnútrostranícka vec, ja sa do toho nemiešam. Beriem každopádne to, že vaša vôľa prejavená aj týmto hlasovaním bola prejavená jednoznačne: „Chceme hlasovať o postúpení tohto zákona do tretieho čítania a ukončiť jeho prerokovanie, aj v druhom čítaní aby bol. Áno, hlasovali ste vtedy proti tomu návrhu. Proti nemu hlasoval, samozrejme, aj klub HZDS a sčasti niekto aj z klubu SMK a, samozrejme, aj nezaradení poslanci, ktorí tam boli, aj klub KSS, samozrejme. To znamená, konzistenciu tu vidím. To znamená, vaša vôľa, ktorá bola prejavená aj v dôvodovej správe, že krivda tu bola urobená, bola deklarovaná vaším hlasovaním, za čo vám ďakujem, že ste to chceli takto riešiť.
No vyzerá to tak, že prichádzali voľby. Prichádzali voľby, to znamená, že vy ste sa, samozrejme, znovu potrebovali nejakým spôsobom etablovať na volebnom kolbišti. A do programového vyhlásenia vlády v auguste 2006 ste dali vyhlásenie, že vláda podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov. Áno, kontinuálne pokračujete v rétorike, ktorá by mala dospieť k odškodneniu ľudí, ktorí to do takýchto nebankových subjektov dali.
Rok 2006, keď ste to dali do programového vyhlásenia. Myslíte si, vážení, že keby ste takýto prísľub nedali do programového vyhlásenia vlády, že by strana SMER – sociálna demokracia vo voľbách v roku 2006 dosiahla 671 185 hlasov? To si myslíte? Koľko tých klientov bolo poškodených, koľko stotisíc tam bolo? Keby títo klienti neboli vaším volebným programom podvedení, garantujem vám a som stopercentne presvedčený, že váš pomer, ktorý bol vo voľbách v roku 2006, by bol v parlamente, že máte tretinu a máte 50 poslancov, v živote by sa nevyvíjala táto scéna v tých počtoch, ako sa vyvíjala. Títo poškodení klienti, ktorí vám dali hlasy, vyzerá to tak, vás dostali, áno, do vlády. A vy ste si mohli s ich hlasmi, samozrejme, robiť potom, čo ste chceli, asi v duchu, keď to teraz spätne prehodnocujem, čo povedal pán Paška: „Vyhrajte voľby a robte si, čo chcete.“ To, že neplníte volebný sľub, už je asi niečo iné. A neviem, či vám to niečo hovorí, mne to teda hovorí veľmi veľa, lebo preto predkladám všetky zákony, ktoré som sľúbil svojim občanom, ktorí ma volili, a budem ich dávať do konca volebného obdobia každý polrok. A môžete si to odsledovať, ak neveríte mojim slovám. Takže, vážení občania, uvedomte si, ako ste boli zavedení. A garantujem vám, že inak by 671-tisíc hlasov SMER v roku 2006 nemal. Tak by sa ináč politická scéna vyvíjala, ináč vyvíjali aj mnohé iné veci. Žiaľ, uverili ste sľubom.
A som veľmi zvedavý, ako sa chce z toho vládna strana SMER vyviniť, prečo nekonala, pretože tu by mal stáť teraz minister, minister financií alebo predseda vlády, ktorý by povedal, že: „Áno, predkladáme takýto zákon, nie Fecko Martin z opozičnej lavice ho predkladá, ktorý ešte dokonca má problémy s tým, to je jasné, cez ministerstvo financií aby vôbec tie pripomienky, ktoré tam boli, boli nejakým spôsobom utrasené.
Dobre, poďme ďalej. To znamená, že toto neprešlo, kvitujem, boli ste konzistentní, dostali sme sa do volebného obdobia, ktoré malo číslo štyri (štvrté volebné obdobie). A div sa svete, toto volebné obdobie bežalo, bežalo a nič sa nedialo. Žiadny návrh zo strany vlády ani ministrov vtedy neprichádzal, hoci v máji 2007 vyšla informácia z rezortu spravodlivosti (Reakcia z pléna.), pán Počiatek, že ministerstvá hľadajú model odškodnenia občanov, ktorých peniaze skončili vo vytunelovaných a skrachovaných nebankových subjektoch. Rezort financií mal vtedy pripraviť potrebný zákon, ministerstvo spravodlivosti ho malo právne zabezpečiť. Hovorím o máji 2007.
V júli 2008 Fico prijal na Úrade vlády zástupcov členov poškodených skrachovanými nebankovkami. A rokovali o priebehu konkurzného konania. Fico prisľúbil, že od ministra spravodlivosti pána Harabina si vyžiada správu o priebehu tohto konania.
November 2009. „Vláda chce pomôcť ľuďom, ktorí prišli o svoje financie v nebankovkách, ale na druhej strane od nich očakáva trpezlivosť,“ povedal pán Fico vtedy na svojom výjazdovom rokovaní v Poprade, pretože sa stále nič nedialo, žiadny taký zákon nebol predložený v parlamente, aby sa o ňom vôbec rokovalo. A pán Fico v novembri 2009 zdôraznil, že by to mali byť tí, ktorí reálne prišli o svoje celoživotné úspory, v poriadku, to beriem, nie tí, čo tam išli zo špekulantských dôvodov, áno, ale tí, ktorí prišli o celoživotné úspory, nech sa páči.
A teraz citujem z novembra 2009: „My svoj záväzok ctíme, budeme na ňom pracovať. Trpezlivosť je jediná cesta, ktorá k tomu smeruje.“ Tá trpezlivosť prebiehala ďalšie mesiace.
A v marci 2010 poslanci vtedy tu fungujúci, a môžem vám povedať, že týka sa to poslancov maďarskej národnosti, to znamená poslancov strany SMK, ktorá tu vtedy bola, kde v zložení pán Berényi, pán Duray, pán Farkas, pán Juhász, pán Köteles, Miklós, Pásztor, Szigeti János, László a Szögedi vo februári 2010, to znamená polroka pred voľbami a nie celého, podali návrh zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov, kde prakticky skopírovali to, čo tu bolo v roku 2006. Zmenili iba dátumy, nič viacej, nič menej, a v marci 2010, div sa svete, išli sme hlasovať za ten istý zákon, ktorý bol v roku 2006 podporený všetkými smeráckymi poslancami vtedy existujúcimi v parlamente, div sa svete, keď vyhrali voľby. A konkrétne vám poviem, 9. 3. 2010 mali tento zákon ešte raz už za ich vlády, keď vládli, keď už mali moc a možnosť rozhodovať, a zrazu oni vám hlasovali tak, že zo 122 prítomných hlasovalo 117 a za návrh hlasovalo 28 poslancov, 28 poslancov, zdržalo sa hlasovania 62. Keď si pozriem, ako sa vtedy hlasovalo, tak celý klub strany SMER sa viac-menej zdržal hlasovania, neprítomný bol pán Róbert Madej, proti návrhu bola SDKÚ – DS, zdržal sa hlasovania klub SNS, klub SMK bol za návrh, samozrejme, oni to predkladali, klub ĽS – HZDS bol za návrh, klub KDH aj hlasoval proti návrhu, aj sa zdržal hlasovania a u tých, čo neboli zaradení, tak bol mišung, tam boli aj proti návrhu, aj za návrh, aj sa zdržali hlasovania, z ktorých napríklad pán Gábor Gál bol proti návrhu, čo je teraz tu, Béla Bugár nehlasoval a myslím, že Zsolt Simon bol proti návrhu, Mikloško František, ten nehlasoval. Takže, vážení, čuduj sa svete, nejakým spôsobom sa latka prehodila asi na názor na tento problém ináč a tento zákon nebol prijatý.
V marci 2010 boli tu aj zástupcovia poškodených občanov a vyjadrili sa pri tomto rokovaní o zákone nasledovne: „Hanba politikom, ktorí sľubmi klamú občanov, podrazili nás. Premiér a jeho SMER nás potrebuje iba vo voľbách, potom úplne zabudne na problémy voličov.“ Vážení, toto je vizitka vládnej strany SMER.
A aby toho nebolo dosť, tak do ďalších volieb, ktoré boli v roku 2012, sa do programu vládnej strany SMER vtedajšej vôbec toto nedostalo. Vážení, takto si z vás robí strana SMER podľa mňa dobrý deň a, vážení, keď to nevidíte, tak neviem, či si treba dať kvapky do očí, alebo neviem, ako vás prebudiť, ale vyzerá to tak, že takto, nehnevajte sa, páni kolegovia z vládnej strany SMER, ktorých je vás tu teda pomenej, ale, dobre, tak to už býva, že Fecko keď ide vystupovať, tak mu to vždy pripadne buď ráno, alebo večer po hlasovaní, to nevadí, my chceme budovať u občanov dôveryhodnosť vo vládu, v parlament, v naše inštitúcie, že v jednom volebnom období, keď je v opozícii, je to super, a keď už je vo vláde, tak už nič okolo toho sa nedeje. Veď to je nonsens, vážení, to je nonsens takto sa pohrávať s dôveryhodnosťou našich občanov.
A keď si myslíte, že po revolúcii v roku 1989 sme vymenili národ, ktorý okamžite bude vedieť podnikať a bude vedieť čítať všetky tie klamlivé reklamy, ktoré sem chodia, vážení, zabudnite na to. To sa nestalo. To sa ani stať nemohlo. Národ bol stále ten istý, ktorý bol naučený tak, čo povie verejnoprávne médium za socializmu, to je pravda, nespochybniteľná pravda, však sa ma zastane predsa, však sa ma drží. Zrazu to verejnoprávne médium hovorí: „ Investuj do BMG, do spoločnosti HORIZONT a iných podobných a budeš mať potom veľké výnosy. Štát že by mňa občana Slovenskej republiky v demokracii chcel okradnúť?“ Vážení, to ste mu povedali. To ste mu povedali vašimi činmi, že štát chce okradnúť svojho občana klamlivou reklamou, ktorá bola vydávaná v médiách.
Áno, poviete, bolo potom pani Schmögnerovou hovorené, akým spôsobom je to klamlivé a všetko možné, aj vo vašom odôvodnení, ja som ho čítal k tej správe, ktorá bola. A reklama to pre-val-co-va-la. Prevalcovala tieto, by som povedal, výkriky na púšti, ktoré, žiaľ, v tej reklame boli stratené.
Vážení, takýmto spôsobom, vám garantujem, dôveryhodnosť našich ustanovizní u našich občanov nezvýšime, ale dáme jej poriadnu facku. A ja si takto parlamentný život nepredstavujem, pretože mali ste na to už minimálne, keď nepočítame tieto roky, koľko tých rokov, štyri, teraz ďalších dva a pol, šesť a pol roka. Že by za šesť a pol roka nebola jedna strana, ktorá sľúbila, keď bola opozičná, že to zvládneme, v stave prijať takýto zákon, pričom každý rezort má? Občania, si to uvedomte. Takáto situácia ešte na Slovensku nebola. Jedna vláda, jedna strana má všetky rezorty, to znamená, v minulosti ste mohli jej smerovanie korigovať cez nejakých koaličných partnerov, ktorí lepšie vychádzali s opozíciou. Teraz sa to nedá, je tam jedna jediná strana, ktorá má všetky rezorty. Ja som to už asi trikrát povedal za touto ambonou, čo teraz tu sedím, resp. stojím. Vážení, taká je situácia.
Takže chcem vás, vážení kolegovia z vládnej strany SMER, lebo je to o vašich hlasoch, nie je o hlasoch opozície teraz tento zákon, vyzvať nie iba ja, všetci občania, ktorých zástupcov tu máme aj na balkóne, chcú vás vyzvať, aby ste na ten list, ktorý ste dostali ako poslanci, a nebol to jeden list, bolo to viacero listov, reagovali, aby ste sa čestne postavili k vašej nesplnenej domácej úlohe, ešte raz hovorím, k vašej nesplnenej domácej úlohe, ktorú dlžíte tomuto národu, pretože nebyť jeho hlasov, nevládnete možno, možno by ste ani nevládli v tom roku 2006, museli by sa celkom ináč vyvíjať dejiny politiky na Slovensku.
A iba zacitujem z jedného listu, ktorý, myslím, sme dostali viacerí, kde jedna pani hovorí: „Moja matka dala do BMG 35-tisíc, aby mala na pohreb. Ja s manželom sme dali celoživotné úspory do AGV vo výške 200-tisíc slovenských korún, aby naša dcéra mala z čoho študovať na vysokej škole. Skromne sme žili a teraz toho času je manžel nezamestnaný, dva roky na dôchodku, ja mám niečo nad 400 eur dôchodok, ekonómka s vysokoškolským vzdelaním (Vysoká škola ekonomická v Bratislave), naše platy boli nízke, no uskromnili sme sa a celý život sme si aj trošku ušetrili. Moja sestra vložila do BMG čestne zarobené peniaze vo výške 27-tisíc korún, aby mohla mať na opravu zubov. Doktor práv vložil do BMG, aby mal na výmenu kĺbov, a je rad čestných ľudí, o ktorých viem, že im nešlo o zisky.“ Išlo im o to, aby mohli mať nejaké to zúročenie, ktoré im štát akože v tej reklame garantoval, zúročené na tie veci, ktoré potrebovali.
Aj vy ste to, pán premiér, povedali, že celoživotné úspory ľudí, ktorí takto o ne prišli, odškodníte. Čo ste tu urobili? Je to veľké nič, veľké nič, lebo, hovorím ešte raz, nie ja som tu mal stáť, tu mal stáť minister a celá vláda nastúpená. A mala urobiť odpočet, prečo sa to dalo alebo nedalo, a vysvetliť tým ľuďom, ktorí na Slovensku to pozerajú a ešte veria v tú spravodlivosť a svedomitosť poslancov Národnej rady a vládnej strany SMER, že predsa len sa im svedomie pohne a povedia: „Áno, vážení občania, sorry, hoci oneskorene, ale predsa ideme.“ Žiaľ, nestalo sa tak. Nestalo sa tak a ja som už avizoval, že tento zákon budem predkladať minimálne pol roka alebo rok dopredu. Žiadna odpoveď na to nebola, čo ma teda veľmi mrzí, pretože keď takto budeme šafáriť s dôveryhodnosťou našich štátnych orgánov a parlamentu, tak to bude veľmi zlé. A potom sa nečudujte, že naši ľudia sú na uliciach. Sú na uliciach a môžete si to pozerať dneska večer alebo podvečer, koľko ich tam bude, aj kvôli takýmto veciam, ktoré my jednoznačne neplníme. Áno sme to my, lebo aj ja som poslanec, aj opoziční poslanci sú tu, ktorí, samozrejme, nemôžu to nejakým spôsobom pri tomto pomere počtov hlasov ovplyvniť. A môžeme maximálne, ako to robí už Alojz Hlina do nepríčetnosti, iba vykrikovať a hovoriť, upozorňovať ľudí: „Ľudia, spamätajte sa, spamätajte sa, lebo toto musí byť o služ-be, o služ-be a plnení sľubov, o ničom inom to nie je.“
Takže budem veľmi rád, keď by sme náhodou sa dostali, možnože aj naše hnutie do ďalších volieb, aby našu domácu úlohu ste robili vy poslanci strany SMER a aby ste nám ju splnili. A my vám zatlieskame za to, keď ju splníte. Verím, že aj toto bude z vašej strany teraz, keď vám ju predkladám, a nebránime sa, samozrejme, predkladatelia, žiadnym vylepšeniam, žiadnym pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, ktoré by mohli ste skvalitniť na vašu nôtu, lebo to je vaša domáca úloha, ako by ste to chceli riešiť, ako by ste chceli pokonať sa s týmto, s touto kauzou a s týmito neskutočnými veľkými traumami ľudí, celých rodín, u ktorých ste rozvrátili, by som povedal, ich životný elán a ich chuť žiť. A ja poznám aj u nás v Prešove, by som povedal, zástupcu toho okresného, ktorý má nervy nadranc, má ich pocuchané, iba kvôli tomu, že štátne orgány nekonali.
Podľa zverejnených informácií poškodených bolo okolo 230-tisíc ľudí a škoda 830 miliónov eur v šestnástich nebankových subjektoch. Toto bolo zverejnené na internete. Chcem veriť, že je to pravda, ale musím povedať, týmto ľuďom, neviem, či čaká vláda, respektíve vládne strany, pokiaľ vymrú, aby sme nič nemuseli plniť. Alebo čo vlastne sa tu deje? Ako hovorím, sme reštitúciu neboli v stave za 25 rokov ukončiť, tak tu zase nabiehajú roky. Od roku 2001 nabieha neskutočne veľa rokov, keď my s tým nič nerobíme. Vážení, toto nie je o riešení problémov. Toto je o hazardnom kroku, ktorý musí povedať ten, kto to raz sľúbil. A sľúbil to pán Robert Fico, ktorý je momentálne predsedom vlády a má to v svojom programovom vyhlásení vlády.
A musím povedať, že v tom štvrtom volebnom období, keď to predkladali kolegovia z SMK, Robert Fico sa vyjadril, je to populistické, lebo ďalšia schôdza, ktorá bude nasledovať v máji, bude akože ukončovacia a slávnostná a neviem aká a tým pádom druhé čítanie neprebehne a je to o ničom.
Takže, vážení, neviem, kto si tu z čoho robí populizmus, ale keď sa neplní programové vyhlásenie, potom je to populizmus na ex x-tú, nie na prvú, ale na x-tú, lebo tam ste sa takto zaviazali. A teraz vy veľmi radi robíte fajfky (vybavené, vybavené, vybavené). Pýtam sa, kedy bude urobená fajfka pri takomto vašom programovom vyhlásení z roku 2006 (odškodnenie klientov nebankových subjektov). Na to sa pýta obyčajný človek z hnutia OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností. A pýta sa vládnych poslancov strany SMER – sociálna demokracia, ako sociálne cítia s týmito ľuďmi, ktorí celoživotné úspory v mnohých prípadoch dali do takto klamlivej reklamy, ktorá bola prezentovaná verejnoprávnym médiom. To opakujem stále. Aj odškodňovaní budú tí, u ktorých sa dokáže, že vtedy v tom verejnoprávnom médiu to bola tá reklama daná. Keď sa to nedokáže, tak takýto klient odškodnený nebude z toho nebankového subjektu. Takto je postavený zákon.
Vážení, chcem veriť, že svedomie poslancov strany SMER nie je vyoperované, že je tam a svoj sľub vášho vládneho programu si splníte, hoci s odstupom nejakých ôsmich rokov. Ale aj to by bola česť, keby ste takýmto spôsobom zareagovali na postúpenie tohto zákona do druhého čítania a potom schválili ho aj v druhom čítaní s pozmeňujúcimi návrhmi aj do tretieho. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

Tak ja ako spolunavrhovateľka tohto návrhu zákona chcem rovnako v plnej miere podporiť myšlienky aj ideu samotného návrhu, rovnako ako aj ochranu práv poškodených občanov týmito nebankovými subjektmi. A touto formou, si myslím, naozaj je opodstatnená aj prednesená výzva smerom k vládnej strane, aby si splnila svoj záväzok, v ktorom vlastne sa priznala k tomu, že má záujem odškodniť takto poškodených spotrebiteľov, občanov, keď priznala dnes vládna strana, predtým v opozícii, že naozaj došlo tu k zlyhaniu a nečinnosti verejnoprávnych inštitúcií, ktoré mali v plnej miere zabezpečovať práva dotknutých občanov na finančnom trhu a dohliadať na ne. Takže ja si myslím, že tento návrh je dôvodný a naozaj situácia aj proces dnes vyzrela na to, aby tento záväzok bol naplnený. Je tu politická sila, sú tu zdroje, ako poukázal aj pán Fecko, ušetrených 450 mil. z reformy verejnej správy, nie je sa na čo vyhovárať. Je potrebné naplniť záväzok, ktorý politici dali, aby sme týmto, nielen gestami a vyhláseniami, ale aj konkrétnymi skutkami naplnili naše snaženie o zvyšovanie dôvery ľudí v parlament a vo vládu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za faktickú pripomienku. Myslím si, že si to vystihla. A chcem veriť, že tak ako predkladatelia máme tú vieru, že sa to pohne, tak chcem veriť, že aj ostatní túto vieru nadobudnú a postúpia tento zákon ďalej. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som takisto vyslovil v krátkosti názor na uvedenú problematiku, na odškodnenie klientov nebankových subjektov.
A napriek výhradám a napriek tomu, že podľa môjho názoru má tento návrh zákona viaceré formálne nedostatky, ku ktorým sa dostanem, oceňujem túto iniciatívu.
A, samozrejme, vyslovujem ľútosť nad tým, že mnohí ľudia, tak ako bolo uvedené, prišli o svoje úspory. Ale zase pre objektivitu treba povedať aj tú skutočnosť, že všetky zmluvy a všetky vzťahy, do ktorých vstupovali títo klienti, boli vyslovene na dobrovoľnej báze. A zároveň reklama, ktorá ich zlákala na takto vysoký výnos, bola jednak, samozrejme, zavádzajúca, ale podozrivá už len z toho dôvodu, že ten výnos bol v tom čase mimoriadne vysoký. A v prípade, ak sa pozrieme, akým spôsobom vtedy zhodnocovali komerčné banky, tak už len z tohto porovnania by sa každý človek mal zamyslieť nad tým, ako je možné, akým spôsobom vôbec môžu takéto spoločnosti dosahovať taký výnos. Preto hovorím, že keďže ten vzťah bol dobrovoľný, bolo na každom, aby zhodnotil, aké riziko podstupuje tým, že vloží financie do nebankových subjektov.
Zároveň, tak ako aj predkladateľ spomenul, boli tu upozornenia vtedajších predstaviteľov štátu, konkrétne ministerka Schmögnerová hovorila o tom, že vložiť peniaze do takýchto subjektov je mimoriadne rizikové a keďže tá miera rizika je veľmi, veľmi vysoká, tak, samozrejme, prináša práve aj to riziko, že o tieto finančné prostriedky vložené do týchto subjektov môže daný klient o ne prísť.
Zároveň aj jeden z predstaviteľov nebankového subjektu v roku 1998 vyhlásil, že mnohých klientov alebo mnohých investorov uspokojuje tým, že vypláca vlastne úspory alebo vklady tých starších. Tým vlastne potvrdil, že ide o pyramídovú hru, čo, samozrejme, bol signál k tomu, aby každý spozornel, respektíve každý zvážil a v zásade odmietol sa podieľať na takejto forme podnikania.
Čo je ale dôležité, je, že vláda strany SMER prišla už v tomto období so zákonmi, ktoré to eliminujú a ktoré chránia práve spotrebiteľov, ktorí či už vstupujú do rôznych krátkodobých vzťahov vo forme rôznych pôžičiek. A tu by som chcel spomenúť a vyzdvihnúť napríklad nedávno prijatý zákon o dohľade nad finančným trhom, ktorý jednak dáva oveľa väčšie kompetencie Národnej banke Slovenska, kde napríklad Národná banka Slovenska hovorí o neprijateľných zmluvných podmienkach, respektíve o nekalých obchodných praktikách a zverejňuje to. Zároveň dnes je už v prvom čítaní zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý takisto výrazným spôsobom sprísňuje podmienky na získanie licencií pre spoločnosti, ktoré chcú poskytovať spotrebné úvery. Toto licenčné konanie bude na základe veľmi prísnych podmienok, budú sa tieto spoločnosti veľmi starostlivo skúmať. Zároveň tieto spoločnosti budú povinné preverovať klienta, či vôbec bude schopný splácať úvery a podobne. To znamená, samozrejme, tá doba pokročila, teda ak hovoríme o čase, kedy tu pôsobili nebankové subjekty, naozaj tá finančná gramotnosť bola ďaleko, ďaleko nižšia.
Teraz k samotnému návrhu zákona, ktorý podľa môjho názoru zo strany predkladateľa nebol konzultovaný s ministerstvom financií. A čo je tu podstatné, je, že prednedávnom schválený rozpočet nepočíta s tým, že by tu boli financie určené na odškodňovanie klientov nebankových subjektov. A preto aj keď v minulosti strana SMER – sociálna demokracia prichádzala s takýmto návrhom, tak ekonomika Slovenska a vôbec finančná kondícia Slovenska bola v úplne iných podmienkach. Dnes sme v čase, keď jednak je recesia, v čase, keď musíme plniť veľmi prísne fiškálne pravidlá hospodárskeho rastu. A preto tu, bohužiaľ, dnes nie je priestor na to, aby tie financie mohli byť takýmto spôsobom alokované na odškodňovanie klientov nebankových subjektov.
K samotnému návrhu zákona.
Ak som v úvode spomenul, že sú tam podľa môjho názoru aj formálne nedostatky, tak teraz by som sa k niektorým z nich konkrétne vyjadril.
Podľa návrhu zákona je klient ako fyzická osoba, ktorej bola spôsobená majetková ujma v dôsledku nedodržania zmluvy, na základe ktorej sa táto osoba podieľa na podnikaní nebankového subjektu. Nie je tu jasné, čo znamená nedodržanie zmluvy a ako toto nedodržanie zmluvy má byť preukazované.
V zmysle návrhu zákona sa k žiadosti o odškodnenie prikladajú doklady o uzatvorení zmluvy s nebankovým subjektom, doklady viažuce sa na konkurz skončenia podnikania, ale žiaden doklad, ktorý by preukazoval nedodržanie zmluvy. V samotnom návrhu teda absentuje vhodná definícia. A ja sa domnievam, že samotné posúdenie nedodržania zmluvy, respektíve porušenia zmluvy prináleží iba súdom Slovenskej republiky.
Zároveň predkladateľ vymedzil pojem klient jednak ako osobu, ktorej bola spôsobená majetková ujma v dôsledku nedodržania zmluvy s nebankovým subjektom, a jednak ako osobu, ktorá sa podieľa na podnikaní nebankového subjektu. Predmetné vymedzenie tým zahŕňa osoby, ktorých kapitálový vstup do nebankových subjektov má charakter štandardnej účasti na podnikaní. Ale ako vyplýva z dôvodovej správy, sú sem zahrnuté aj osoby, ktoré uzatvorili zmluvu o pôžičke, v ktorej vystupujú ako veritelia voči nebankovému subjektu. Týmto širokým vymedzením dochádza k situácii, keď pojem klient v štandardnom chápaní sa deformuje a neponúka jednoznačné obsahové vymedzenie, pretože za klienta je v zmysle návrhu považovaný veriteľ, tichý spoločník, ako aj podielnik v družstve.
Zároveň v predloženom návrhu je opísaný aj postup pri podaní žiadosti o odškodnenie, pričom inštitúcia rozhodujúca o priznaní odškodnenia má byť Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré sa tým stáva správnym orgánom príslušným na vydanie rozhodnutia. V danom prípade ide o prekročenie rozsahu kompetencií, ktoré vyplýva z kompetenčného zákona.
Návrh zákona tiež uvádza, že ministerstvo financií posúdi medziiným aj pravdivosť údajov uvedených v žiadosti a jej prílohách, čo považujem nielen za už spomenuté prekročenie kompetencií ministerstva financií, ale aj za formuláciu, ktorá prizná ministerstvu financií právomoci verifikačného orgánu, ktorý posúdi pravdivosť údajov predložených príslušným žiadateľom.
Zároveň, pokiaľ mám vedomosť, tak zákon nerieši ani tú skutočnosť, že dnes prebiehajú viaceré konkurzné konania, ktoré nie sú ešte uzavreté, a teda v prípade schválenia takéhoto zákona by došlo k istej duplikácii postupov.
Takže z uvedených dôvodov, ako aj toho, čo som spomenul, že dnes sa nachádzame v úplne inej ekonomickej kondícii, teda podľa môjho názoru nie je možné takýto návrh v tejto chvíli podporiť, ale osobne nepokladám túto myšlienku za zavrhnutiahodnú, ale pre dôvody, ktoré som spomenul v tejto chvíli, ho nepodporím. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že tento problém treba vrátiť z tej politickej roviny do vecnej roviny. A ja by som chcel doplniť pána poslanca Duchoňa v tom zmysle, že tu nejde o nejaké nechcenie štátu alebo nechcenie v súčasnosti vládnej garnitúry, tu ide jednoznačne o to, že stále prebiehajú súdne procesy s aktérmi tejto finančnej perverzity a v prípade rozhodnutia súdu o vine tu nastupuje aj isté siahnutie na ich majetok a siahnutie proste na ich finančné prostriedky a potom, samozrejme, môže nastúpiť štát.
Ja by som ale zároveň chcel ešte povedať jednu vec, ktorá v tejto chvíli je ešte perverznejšia. A týka sa naozaj médií, preto, lebo treba si uvedomiť, kto vlastne bol vinníkom tejto oberperverznej kauzy finančnej. No tie médiá, ony vysielali reklamu tých nebankoviek, ale ony ju vysielali aj vtedy, keď už tie nebankovky skrachovali. A vtedy stále vysielali, stále vysielali reklamu a vyzývali ľudí, aby vkladali peniaze, aj, hovorím, už po tom, ako bolo jasné, že tie nebankovky skrachovali. Hej? No ja sa pýtam, kto tieto médiá zažaloval, ako dopadli tie súdne procesy, kto sa vôbec s týmto zaoberal, lebo tu je ten hlavný vinník. Médiá, tie, ktoré vysielali túto oblbujúcu reklamu, tie sú tým hlavným vinníkom, ktoré vlastne týchto občanov zavádzali. A vedome ich zavádzali preto, lebo boli už podpísané, samozrejme, nejaké zmluvičky a zmluvičky sa museli pochopiteľne plniť. Keby sa neplnili, platili by médiá zadávateľom.
Takže treba tento problém trošku znovu vrátiť z tej politickej roviny do vecnej, treba sa pýtať a treba počkať v prvom rade na to, ako sa skončia súdy a ich rozhodnutia. Ďakujem za pozornosť.

No, viete, dnes táto diskusia aj vôbec dôvody predloženého návrhu nespočívajú v tom, že čo robili médiá potom, predtým. Dnes hovoríme o tom, čo vlastne súvisí aj s príspevkom, prednesom pána Duchoňa, dnes diskusia a meritum vecí stojí na tom, prečo vládna strana SMER, ak sľúbila občanom, že ich čiastočne odškodní, čím priznala zlyhanie štátu v predchádzajúcom období, tento svoj záväzok neplní.
A teraz budem priamo reagovať aj na to, čo vlastne uviedol ako argument pán Duchoň, odbiehať dnes ku kritike predtým politicky aktívnych činiteľov. No tí predsa zaplatili za nedôveru občanov tým, že ďalej neboli zvolení. Dnes vy tú moc máte. Takže toto nie je opodstatnený argument, rovnako ako nie je opodstatnený argument, že dnes upravujete legislatívu, nastavujete ju aj inštitucionálne posilňujete ochranu spotrebiteľa tak, aby k takýmto prípadom nedochádzalo.
Rovnako za také alibistické a, prepáčte, aj únikové, také zbabelé považujem vlastne odpútanie pozornosti na argumentáciu formálnych nedostatkov. Naozaj, argumenty, ktoré ste tu predniesli, pán Duchoň, ma vôbec nepresvedčili o tom, že tento návrh, ktorý podávame, je nedôvodný a že naozaj nedozrel čas na to, aby tento záväzok bol naplnený.