44. schôdza

Tak ak si teda vy myslíte, že formálne nedostatky, ktoré som spomenul, nie sú dostatočným dôvodom na to, tak asi sa dosť mýlite zásadným spôsobom, pretože ak by som len spomenul tie výhrady, ktoré som menoval, tak podľa toho by sa nedalo postupovať a by bol ten zákon nevykonateľný. To znamená, že to sú zásadné výhrady, to nie sú nejaké únikové alebo iné výhovorky, tak ako ste to vy nazvali. To je po prvé.
Po druhé, v programovom vyhlásení na roky 2012 až 2016, tam nie je zmienka o tom, že by vládna strana chcela odškodniť klientov nebankových subjektov. Bavíme sa o rokoch 2006 až 2010. To je po druhé.
A, po tretie, to je takisto holá skutočnosť, že dnes sme, tak ako som povedal, v úplne inej ekonomickej situácii. Je tu recesia, je tu fiškálny kompakt, sú tu úplne ináč nastavené ekonomické pravidlá vo vzťahu k deficitu a podobne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega aj pani kolegyňa, že ste reagovali na mňa aj na faktické pripomienky, ktoré boli k tomu dané.
Tak by som povedal, ako som sa vyjadril, o odbornosti sa môžeme potom hrať v druhom čítaní, keby tam návrh išiel. Pokiaľ by bol nepriechodný, samozrejme, sme v stave aj stiahnuť ho, keď sa ukáže, že vôbec nie je priechodný ani vykonateľný, nie je s tým problém, takže dobre.
Kolega Jarjabek, vy ste viac-menej hovorili o počkaní, ako tu dopadne všetko možné. Len už tu čakáme koľko rokov? A to bude dokedy, dokiaľ tu všetko vymrie? No tak to sa takto nedá robiť, proste vždycky čakáme s reštitúciou, s týmto. Však predsa robiť niekto musí. Takže berte to takto, že toto neberiem, že s tým sme mohli čakať. Ale skôr by som povedal, akoby ste možno ten zákon vzali vy, vezmite si ho, aspoň niečo z neho, sem dajte ho vy ako vláda, ministri, alebo výbor nech ho dá. Tomu budem rád, keď ho sem dáte proste a poviete: „To je naše videnie, takto ich chceme odškodniť.“ Tým je to vybavené, nemám s tým problém. Viete, veď nám ide o toto, o riešenie problémov, a nie o to, či teraz budete modrí, fialoví, červení alebo neviem akí.
Takže, vážení, v takom duchu vám môžem povedať iba jedno. Chcem vás ešte raz poprosiť, splňte si svoju domácu úlohu. Nič viacej k tomu už nepoviem. To, že ste to nemali v terajšom volebnom programe, je druhá vec. Ale stále staré veci ešte tu nie sú dorobené. Takže toto by ste mali urobiť, keď ste pri moci. A nikto vám do toho nemôže hovoriť teraz. Takže ukážte, akú máte tvár. A myslím, že tá sociálna demokracia sa prejaví aj v tomto, či tento zákon postúpite alebo nepostúpite do druhého čítania alebo či ho preberiete alebo nepreberiete a nedáte pod svoju vlajku, čo tiež beriem, nech sa páči, urobte to a budem veľmi rád.
Takže, vážení, končím mojím mottom: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“ Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som na záver tejto debaty to zhrnul.
Pán navrhovateľ apeloval hlavne na vládnu stranu SMER, ktorá v roku 2005 takýto návrh zákona alebo obdobný návrh zákona predkladala.
Ak tu bolo spomínané KDH, tak by som rád za klub KDH povedal, že tak ako v roku 2005 sme takýto návrh zákona nepodporili, to jest., že buď sa zdržali hlasovania, alebo boli proti návrhu, tak sa k tomu návrhu zákona postavíme aj dnes. A poviem krátko na to dôvody.
Myslíme si, že vzťah ľudí, ktorí vložili svoje úspory do nebankoviek, je nám veľmi ľúto tých ľudí, ktorí prišli o svoje úspory, veľakrát celoživotné úspory, bol to vzťah medzi súkromnou osobu a nebankovou spoločnosťou, súkromnou nebankovou spoločnosťou, ktorá síce cez reklamu to propagovala, ale ten vzťah je medzi občanom a touto nebankovou spoločnosťou. Dneska, bohužiaľ, sa tu už roky a roky ťahajú súdne spory a vždycky nie sú ukončené. V správnom štáte by mal byť za takéto oklamanie a poškodenie týchto občanov, nedodržanie zmluvy medzi občanom a firmou postihnutý príslušný, teda tá firma by mala byť postihnutá za to súdom a mala by svojím majetkom ručiť za túto zmluvu. Je mi ľúto, že na Slovensku máme taký právny štát, že po rokoch a rokoch ešte nie sú ukončené tieto súdne spory, ale je to vzťah naozaj súkromnej osoby a súkromnej firmy. Štát v takomto prípade by do toho nemal vstupovať nejakým odškodnením, pretože v takom prípade by štát mohol odškodňovať aj to, že niekde bude v televízii reklama napríklad, ktorá bude propagovať určitú značku automobilovú, pričom človek, ktorý si kúpi takýto automobil, keď ten automobil nebude funkčný, tak podľa tejto logiky by ho mal odškodniť štát. Preto si myslíme, že štát by nemal odškodnením do toho vstupovať, ak vládna strana SMER, dnes vládna strana, vtedy opozičná, to sľúbila, skúste sa s tým obrátiť na týchto vládnych poslancov. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý ide v línii kolegov jednak z nášho klubu, a dokonca tu sme spojili sily aj s politickou stranou Sloboda a Solidarita. A spolu s kolegyňou Luciou Nicholsonovou sa snažíme vrátiť právny stav do bodu, keď, si myslíme, občan ťahal za dlhší koniec, vysvetlím to následne, kde bol aspoň čiastočne občan v rovnakom postavení ako v tomto prípade často monopolný dodávateľ alebo jeden z veľkých a dominantných dodávateľov tepla v oblastiach, kde je väčšia koncentrácia obyvateľov. Čiže, pre krátky úvod, chceme upraviť zákon, ktorý týmto plénom prešiel niekedy v máji tohto roku.
A stala sa taká úžasná vec, že v jednom odseku, v odseku 10 v § 12 zákona o tepelnej energetike sa prepašovala taká úžasná alebo až kúzelná vecička, že ak občan sa chce odpojiť od centrálneho dodávateľa tepla, bude musieť o tomto rozhodnúť, ak to poviem nie právnym jazykom, ale takým ľudským, že s týmto bude musieť súhlasiť ten, o koho biznis pôjde. Čiže centrálny dodávateľ tepla bude musieť súhlasiť s tým, aby sa od neho na základe svojej slobodnej vôle občan, teda ten, kto platí účty, mohol odpojiť. Predtým tu bol právny stav taký, že ak sa na tom dohodlo spoločenstvo a podobne, ten proces bol omnoho jednoduchší.
Nechcem ísť v úvodnom slove úplne do detailov, ale máme za to spolu s predkladateľkou, že dodávateľ tepla, ktorý v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území v konaní podľa stavebného zákona je dotknutým orgánom podľa osobitého zákona o tepelnej energetike, je ten, ktorého stanovisko sa stáva záväzným. Preto je dobré sa vrátiť do predchádzajúceho právneho stavu. A to je, aby stanovisko záväzným nebolo. Môže sa vyjadriť, akým spôsobom zasiahne alebo akým spôsobom sa jeho biznis model možno skráti, ak sa bytové jednotky odpoja, ale zásadný argument, a čím ďalej, tým viacej občanov sa hlási zo spoločenstiev, je ten, že nie je predsa logické, ak nejaká firma, ktorá hospodári pri centrálnej dodávke tepla neefektívne, a niekto si kúri takpovediac vo vlastnej kotolni a je o 30 % efektívnejší, tak nie je normálne, aby sme občanovi byrokratickou cestou sťažovali šetrenie svojich vlastných nákladov. Dokonca ja tu mám prepočet niektorých konkrétnych bytových domov, kde sa hovorí o 300-eurovom ušetrení, a preto touto krátkou novelou chceme upozorniť na tento problém a vrátiť stav, ktorý trval do mája tohto roku, aby sa občania, ak je to pre nich ekonomické, a dokonca tam idú aj nejaké environmentálne posudzovania, a teda environment pri zachovaní environmentálneho status quo, mohli odpájať od centrálnych dodávok tepla a nebránili sme im v tomto absolútne neoprávneným alebo neoddiskutovateľným byrokratickým procesom, ktorý im toto buď sťažuje, dokonca si myslím, že tie parametre sú nastavené tak, alebo znemožňuje.
Toľko v úvodnom slove. A aj v tomto úvodnom slove vás, vážené kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 379 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Na tomto mieste chcem využiť právo spravodajcu a zopakovať aj to, čo už tu bolo povedané, niektoré svoje poznámky.
Ten predložený návrh zákona navrhuje vypustiť toto ustanovenie § 12 ods. 10 zo zákona o tepelnej energetike: „Pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.“
V zmysle tohto ustanovenia je dodávateľ tepla účastníkom stavebného konania podľa § 140a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebného zákona, v znení neskorších predpisov pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území a pri rekonštrukcii alebo modernizácii, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie. Dôvodom na to je, že niektoré stavby môžu ovplyvniť sústavu tepelnotechnických zariadení dodávateľa tepla.
No a podľa môjho názoru v prípade odpojenia od centrálneho zdroja tepla ide o klasický proces stavebného konania, keďže ide o zásah do technického zariadenia dodávateľa tepla, a je podľa mňa logické, že má tento dodávateľ právo vyjadriť sa k predmetu stavebného konania. Veď analógia aj v prípade úprav v byte je, potrebuje stavebník vyjadrenie suseda, ktorého sa tie úpravy môžu nejakým spôsobom dotknúť. O to dôležitejšie je to pri technických zariadeniach, na ktoré sú pripojení ďalší odberatelia. V žiadnom prípade však dodávateľ tepla nerozhoduje o odpojení. Rozhodovacie právomoci sú tu plne v kompetencii príslušného stavebného úradu.
V tejto súvislosti je potrebné dodať, že dodávateľ ako dotknutý orgán nie je oprávnený posudzovať žiadosť o vydanie stavebného povolenia z hľadiska svojich subjektívnych záujmov, ale len výlučne z hľadiska záujmov chránených osobitným predpisom, t. j. z hľadiska zákona o tepelnej energetike, respektíve z hľadiska verejného záujmu. No a vypustením predmetného ustanovenia by dodávateľ tepla stratil možnosť byť dotknutým orgánom alebo účastníkom konania so všetkými možnými dopadmi na zostávajúcich odberateľov, ktorí naďalej ostávajú pripojení na systém centralizovaného zásobovania tepla, a teda konečných spotrebiteľov.
Aj tak však v zmysle a v duchu spravodajskej tradície vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, aj keď ja ho teda nepodporím.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem hovoriť veľmi krátko. To, o čo sa snažíme s kolegom poslancom Viskupičom, je naozaj opraviť zákon, ktorý prešiel cteným plénom. A teda vieme aj povedať, prečo prešiel. Myslím si, že časť poslancov nepostrehla túto veľmi nebezpečnú zmenu, ktorá bola doslova prepašovaná do toho návrhu novely, a časť poslancov podľahla lobistickým tlakom teplární a tomu, aké kšefty si chcú robiť. Toto naozaj z nich urobilo niekoho v monopolnom postavení, kto môže výrazným spôsobom ovplyvniť stavebné konanie. A, samozrejme, žiadna tepláreň nemá žiaden dôvod podporovať to, aby sa vlastne bytový dom so svojimi nájomcami odpojil od jej zdroja. Neviem si predstaviť takú tepláreň. Ak máte také prípady, pán kolega Přidal, ja si ich veľmi rada vypočujem, ale ja skutočne považujem to, že vôbec týmto plénom prešla takáto zmena zákona, za dôsledok vplyvu lobistických, silných lobistických skupín zo strany teplární.
Musíme si uvedomiť, čo sme tým urobili. My sme naozaj z obyvateľov obytných domov urobili doslova rukojemníkov zo dňa na deň, doslova rukojemníkov zo dňa na deň a odopreli sme im podľa mňa ich práva, ich slobody. A myslím si, že je to v absolútnom protiklade s ekonomikou, ktorá by mala byť založená na liberálnych princípoch, v rozpore s hospodárskou súťažou a podobne. A považujem to za neprípustné, za absolútne neprípustné, a preto sa to snažíme meniť veľmi rýchlo.
Tým naším predloženým návrhom zákona sa zo zákona o tepelnej energetike snažíme vypustiť ustanovenia, podľa ktorých má dodávateľ tepla postavenie účastníka stavebného konania. Veď si uvedomte, čo ste hovorili vy, pán poslanec Přidal, pri všetkej úcte. Ja ako sused, samozrejme, sa vyjadrujem, ale nemám právo veta, donekonečna to vetovať a majú právo veta, majú právo veta. A je neuveriteľné, že toto právo sme pridelili niekomu, kto má základný interes na tom, aby sa ten bytový dom neodpojil od jeho zdroja. Veď ten má na tom eminentný záujem. Neviem si predstaviť tepláreň, ktorá s tým jednoducho bude súhlasiť a nebude robiť obštrukcie. A o tom, že tie obštrukcie sa dejú a dejú sa všade, tak svedčí aj to, že existuje petičný výbor zložený, ja neviem, koľko tam je už tisíc ľudí, ktorí požadujú práve zmenu tohto zákona, pretože oni už narazili v praxi, v aplikačnej praxi na ten problém, ktorý tu v tej teoretickej časti jednoducho prešiel týmto plénom a ktorý sme umožnili my ako poslanci Národnej rady. To znamená, my chceme, aby dodávateľ tepla nebol v postavení účastníka stavebného konania, ktorého predmetom je povoľovanie výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej častí na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. A takisto je tento dodávateľ tepla v tomto konaní tzv. dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je teda záväzné. V praxi tieto ustanovenia znamenajú právo veta miestnej teplárne na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch.
Teda akýmsi teplárenským nevoľníctvom doslova a do písmena, doslova a do písmena sme sa stali. Napokon však ja to nebudem tajiť. Je to aj prípad nášho teda bytového domu. Musím povedať, že tam nakoniec to vyzerá tak, že to nebude až také problematické, ale tie začiatky, samozrejme, boli. A tam sa nemáte veľmi ako brániť voči tomu. Tak možnože keď vystúpite, tak dajte návod tým slušným ľuďom, ktorí naozaj chcú šetriť aj prostriedky, aj teplo, zdroje, na ktorých by nám malo záležať, akým spôsobom z tohto problému vycúvať, problému, ktorý sme spôsobili my.
Bytové domy sú v dôsledku tohto ustanovenia de facto v nevoľníckom postavení vo vzťahu k miestnym teplárňam, a to bez reálnej možnosti sa z tohto nevoľníctva vymaniť zriadením vlastnej kotolne, keďže ekonomická existencia teplární je založená práve na potrebnom počte bytových domov odoberajúcich od nich teplo. Takto nastavené podmienky nielenže odporujú predstavám predkladateľov o ekonomike založenej na liberálnych princípoch, ale bezpochyby odporujú aj dobrým mravom. V slobodnej spoločnosti je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie.
Presne tak ako je nemysliteľné, toto je dobrý príklad, aby napríklad hypermarket mohol zablokovať otvorenie novej predajne potravín vo svojej spádovej oblasti, nemalo by byť ani umožnené, aby miestna tepláreň mohla blokovať zriaďovanie vlastných kotolní vlastníkmi bytov v bytových domoch, a teda v konečnom dôsledku, pokiaľ je spotrebiteľovi obmedzená možnosť alternatívneho riešenia zásobovania teplom, cieľom ktorého je predovšetkým znižovanie výdavkov na energie, reálnym dopadom je hlavne prehlbovanie energetickej chudoby na Slovensku. A to je fakt. A to je fenomén, ktorý nás proste dobehne, keď to nezmeníme. Je to naozaj jednoduchá vec, ku ktorej by sme sa teda mali prihlásiť, lebo neverím tomu, že všetci poslanci tejto Národnej rady, ktorí hlasovali za tú zmenu zákona, sú pod vplyvom tých lobistických skupín. Myslím si, že v mnohých prípadoch išlo proste o nepochopenie, lebo to sa doslova prepašovalo tam v tej novele. A myslím, že by sme si to mali uznať a jednoducho to napraviť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dobrý deň, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2013.
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti hodnotí plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za rozpočtový rok 2013. Ide v poradí o druhú správu a predkladá sa v štandardnom termíne do 31. augusta.
Chcel by som upozorniť vzhľadom na to, že správa bola predložená do parlamentu ku dňu 31. augustu a toto moje prednesenie je až v decembri, že niektoré jej časti sa stali neaktuálne, pretože boli vypracované na základe jarnej notifikácie Eurostatu, pričom jesenná notifikácia Eurostatu upravila najmä výšku dlhu. Takže tie časti v tej správe, ktoré boli spracované podľa pôvodnej notifikácie, nie sú momentálne presné a nie sú aktuálne a tie časti správy, ktoré sa venujú plneniu sankcií, ktoré vyplývali z toho jarného prekročenia tretieho sankčného pásma, takisto nie sú aktuálne, pretože jesenná notifikácia preradila ten dlh do druhého pásma.
Výška verejného dlhu prekročila prvé sankčné pásmo ústavného zákona v roku 2012, s ktorou bola spojená povinnosť ministra financií zaslať list parlamentu a špecifikovať opatrenia na jeho zníženie, takže minister financií odoslal list 18. júna roku 2013. V roku 2013 sa však dlh zvýšil na úroveň 54,6 % hrubého domáceho produktu, čím došlo k prekročeniu druhej hranice limitu. Povinnosti vlády boli predložiť opatrenia na zníženie dlhu parlamentu, zníženie platu členov vlády, to sú zásadné povinnosti, ktoré vyplývajú z prekročenia druhého sankčného pásma. Na základe aktuálnej prognózy ministerstva financií sa očakáva výraznejší pokles dlhu až v rokoch 2016 a 2017, keď by mal dlh dosiahnuť 51,4 % hrubého domáceho produktu, a to za podmienky vyšpecifikovania opatrení na dosiahnutie rozpočtových cieľov a predpokladaných príjmov z privatizácie vo výške 1,3 % hrubého domáceho produktu. Vývoj dlhu súvisí aj s tým, že rozpočet na rok 2014 neuvažuje s pokračovaním konsolidácie verejných financií, ktorá by prispela k rýchlejšiemu poklesu jeho pomeru k hrubému domácemu produktu. Na základe týchto údajov rada konštatovala, že od prekročenia prvého sankčného pásma dlhu až doteraz neboli predstavené dostatočné opatrenia na to, aby sa dlh v strednodobom horizonte znížil pod úroveň 50 % hrubého domáceho produktu. Napriek tomu, že nebolo možné očakávať pokles dlhu pod túto hranicu hneď v nasledujúcom roku, bolo by vhodné špecifikovať obdobie, kedy by sa tak malo stať.
V prípade pravidiel týkajúcich sa samospráv sa sledujú tri oblasti, po prvé, či štát finančne kryl straty samospráv, po druhé, či došlo k presunu nových úloh a kompetencií na samosprávy bez finančného krytia, a, po tretie, výška dlhu samospráv. Rada konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv. Pre objektívne vyhodnotenie nových úloh samospráv a ich finančného krytia zo strany štátu je potrebné mať k dispozícii informácie o rozsahu existujúcich úloh samospráv a ich aktuálneho finančného krytia. Uskutočnený audit v kompetencii samospráv, ktorý vláda schválila 14. mája 2014, tieto informácie neobsahoval, preto naše stanovisko vychádza len z podkladov od ministerstva financií a predstaviteľov samospráv. Na rozdiel od ministerstva financií samosprávy avizujú nekryté výdavky najmä v súvislosti so zákonom o sociálnych službách a zvýšením platových taríf zamestnancov v školstve. Ustanovenie ústavného zákona týkajúce sa sankcií pri prekročení limitu dlhu samospráv nadobúda účinnosť v roku 2015. Na základe výsledkov roku 2013 rada konštatuje, že dlhy všetkých samosprávnych krajov boli v roku 2013 pod stanoveným limitom, celkové zadlženie VÚC dosiahlo ku koncu roka úroveň 32,6 % bežných príjmov roku 2012 a pokleslo o 1,8 percentuálneho bodu. Celkové zadlženie obcí síce dosiahlo úroveň len 19,6 %, čo je o 2,2 percentuálneho bodu menej ako v roku 2012, ale jeho rozloženie medzi jednotlivé obce bolo výrazne rozdielne. Takmer polovica obcí evidovala ku koncu roku 2013 nulový dlh, zákonný limit prekročilo 61 obcí. Ak by bol ústavný zákon plne účinný už v roku 2013, vyplynuli by z toho sankcie vo výške viac ako milión eur.
Na rozdiel od dlhu verejnej správy dôležitým operatívnym nástrojom riadenia rozpočtu sú výdavkové limity. V súčasnosti Slovensko nemá vlastné operatívne pravidlo na výkon rozpočtovej politiky. Ústavný zákon síce avizuje zavedenie systému limitu verejných výdavkov, ale legislatívny rámec určujúci postup pri ich výpočte zatiaľ nebol predstavený. Napriek tomu, že ústavný zákon termín nestanovuje, podľa názoru rady je schválenie efektívne fungujúcich výdavkových limitov (vrátane korekčných mechanizmov) dôležitým krokom pre naplnenie strednodobých rozpočtových cieľov a stabilizácie dlhu verejnej správy. Limit verejných výdavkov zavedených do národnej legislatívy v rámci implementácie pravidla o vyrovnanom rozpočte zo Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v Hospodárskej a menovej únii s účinnosťou od 1. januára 2014 nespĺňa charakteristiky takéhoto fiškálneho pravidla z viacerých dôvodov. Ide o dočasné pravidlo, rozhoduje o ňom vláda na návrh ministerstva financií, pri nedodržaní limitu nie sú žiadne sankcie, definícia limitov výdavkov je na jednej strane príliš široká, na druhej strane nezahŕňa napríklad daňové výdavky. Ministerstvo financií prisľúbilo pokračovanie diskusie o podobe výdavkových limitov, ktoré by splnili zámer ústavného zákona. Potreba zavedenia záväzných výdavkových limitov je v súlade s najnovšími odporúčaniami Európskej komisie.
V rozpočte verejnej správy na roky 2014 až 2016, resp. 2015 až 2017 došlo k ďalšiemu zlepšeniu vo zverejňovaní požadovaných údajových kategórií. Ide najmä o rozšírenie položiek konsolidovanej bilancie verejnej správy a uvedenie zoznamu jednorazových položiek v prehľadnej tabuľke. V rozpočte naďalej absentuje analytický pohľad na hospodárenie štátnych podnikov a podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku, ktoré by výrazne prispeli k zvýšeniu transparentnosti. Podobne ako v minulej správe odporúčame ísť viacej do detailov aj v prípade daňových výdavkov a rozšíriť monitoring podmienených a implicitných záväzkov. Z pohľadu efektívneho uplatnenia ústavného zákona je významným nedostatkom rozpočtu nerozpočtovanie niektorých príjmov a výdavkov (najmä na mimo rozpočtových účtoch). Údaje prezentované v konsolidovanej bilancii za rozpočet nie sú porovnateľné s historickými údajmi, čím stráca táto bilancia informačnú hodnotu. Nerozpočtovanie niektorých výdavkov má tiež vplyv na úroveň konsolidovaných výdavkov verejnej správy pri uplatnení sankcií ústavného zákona.
V roku 2013 bola publikovaná Súhrnná výročná správa za rok 2012, v porovnaní s prvou správou došlo k výraznému rozšíreniu poskytovaných údajov a informácií, prvýkrát správa obsahuje vyčíslenie čistého bohatstva aj s komentárom k jednotlivým položkám, prehľad jednorazových vplyvov a vyhodnotenie stratégie riadenia dlhu. Rada odporúča pokračovať v zlepšovaní metodológie vyčíslenia čistého bohatstva a pokúsiť sa rozšíriť záber aj na ťažšie kvantifikovateľné iné aktíva (napríklad prírodné bohatstvo, zdaňovacia kapacita) a pasíva (napríklad ekologický dlh, záväzky voči Európskej únii. Správa obsahuje konsolidovanú bilanciu verejnej správy, pre úplnosť a prehľadnosť by však bolo dobré pri bilanciách jednotlivých zložiek rozpočtu uvádzať aj porovnanie voči rozpočtu. V neposlednom rade je vhodné poskytnúť aj detailnú informáciu o hospodárení najvýznamnejších štátnych podnikov, ktoré je možné nájsť len v sumárnej podobe.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2013.
Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1186 zo dňa 2. septembra 2014 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 10. októbra 2014. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a prijal k nej uznesenie č. 337 zo dňa 7. októbra 2014. Uvedený výbor predloženú správu zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu zobrať na vedomie.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 355 zo dňa 14. októbra 2014. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, dámy a páni, dve poznámky sa žiadali povedať k prednesenej správe.
Po prvé. Chcem povedať, že je dobré, že takúto správu máme. A vôbec je dobré, že máme zákon o ústavnej dlhovej brzde, na ktorom sme sa v roku 2011, ak ma pamäť neklame, zhodli naprieč politickým spektrom. A si pamätám, že vtedy, myslím, 127 zo 127 prítomných poslancov hlasovalo za takýto zákon. Takže toto je dobrá správa pre Slovensko.
Rozumiem tomu, ako bolo povedané predsedom rozpočtovej rady v úvodnom slove, že niektoré údaje v tej správe už sú vývojom reálnej ekonomiky prekonané, najmä pokiaľ ide o notifikáciu dlhu a všetky zmeny, ktoré sa udiali hlavne aj v súvislosti s prechodom na novú metodiku z ESA 95 na ESA 2010.
Čo ostáva naďalej otvorené, ja som o tom hovoril aj kolegovi Šramkovi na zasadnutí finančného výboru, je napríklad taká drobnosť. Tí, čo máte dobrú pamäť a sledujete trošku tieto ekonomické, menové a makroekonomické a ďalšie témy, tak viete veľmi dobre, že zákon ukladá ministrovi financií povinnosť, ak vláda prelomí prvé ochranné pásmo, a teda hrubý verejný dlh prekročí 50 %, predložiť, citujem zo zákona, Národnej rade Slovenskej republiky vysvetľujúci list, to je povinnosť ministra financií, ktorý má aj obsahovať návrh opatrení na zníženie dlhu čiže na vrátenie sa z toho prelomeného ochranného pásma naspäť pod 50 %.
Pamätáme si, že vznikla tu taká interpretačná trošku vojna, že komu minister financií ten list má predložiť. Ešte tu sedel Ivan Štefanec, si pamätám, aj on, aj ja sme dávali opakovane nespočetne mnohokrát žiadosti, aby takýto list prerokovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky, pretože to je závažná skutočnosť, ak sa prelomí ktorékoľvek z ochranných pásiem, ak ústavný zákon o dlhovej brzde máme brať všetci vážne. No a zhodujem sa alebo súhlasím s tým, že, áno, zákon to neustanovuje celkom explicitne, tak ten list sa nakoniec vybavil tak, že bol predložený finančnému výboru. Ja sa domnievam, že keďže zákon to exaktne nehovorí, bolo by dobré, a myslím, že tomu sa nebude brániť ani minister Kažimír, že v budúcnosti ak by došlo k prelamovaniu ďalších ochranných pásiem, aby takýto list, a teraz nejde o list samotný s hlavičkovým papierom ministra financií, ale ide naozaj hlavne o v tom liste uvádzané opatrenia na zníženie dlhu, aby takto závažný dokument vždy prerokovalo plénum Národnej rady, a nie len finančný výbor.
Súhlasím s tým, čo konštatuje správa, že predstavené dodatočné opatrenia na zníženie dlhu nie sú v strednodobom horizonte dostatočné alebo teda neboli predstavené. Dokonca, ak sa nemýlim, poprosím kolegu Šramka, nech ma opraví, neboli predstavené vôbec opatrenia vlády na zníženie dlhu v strednodobom horizonte.
A tu mi najviac chýba, a to je tá prvá z avizovaných dvoch poznámok, že dodnes vláda nepredstavila a nezaviedla výdavkové stropy alebo, ak chcete, výdavkové limity.
Dokonca v správe sa niekde konštatuje, že ministerstvo financií prisľúbilo diskusiu o výdavkových stropoch. Ja považujem osobne za veľmi povrchné a veľmi slabé a také veľmi nominálne rýchle vybavenie tejto povinnosti, že ministerstvo financií prisľúbilo diskusiu o tejto téme. Toto je naozaj neplnenie si povinnosti vlády zaviesť výdavkové limity. A to, že to vláda neurobí dokonca volebného obdobia, myslím, všetci zhodne cítime, že tomu tak bude, že sa zavedeniu výdavkových stropov vláda vyhne. Koniec koncov, to nie je len môj pocit, môj feeling, vychádzam aj z exaktného vyjadrenia ministra financií Kažimíra, ktorý tu pri tomto rečníckom pulte, keď sa prerokovával v pléne rozpočet na roky 2015 až 2017, tak exaktne uviedol, že on nechce zaviesť výdavkové stropy, ľudovo povedané tzv. autopiloty, s odvolaním sa na to, že autopiloty sú v princípe dobré, do dobrých časov, keď sa ekonomike darí, ale že v tých turbulentných časoch ekonomických, ktorými prechádzame nielen my, ale aj celá eurozóna, celá Európska únia, by autopiloty nemali byť zavedené.
Ja sa domnievam, po prvé, že autopiloty alebo výdavkové stropy sú dobré ako do dobrých ekonomických časov, tak aj do zlých ekonomických časov. Prečo? V dobrých ekonomických časoch sú výdavkové stropy dobré na to, poviem to zrozumiteľne, trošku ľudovou rečou, aby sa prebytky neprejedli, aby proste výdavky jednotlivých kapitol, jednotlivých rezortov nestúpali hore, lebo sa dočasne ekonomike darí, aby nedošlo k prejedeniu tých prebytkov, ale tak rovnako, možno ešte dôležitejšia je existencia výdavkových stropov v zlých ekonomických časoch. A toho sme svedkami práve teraz.
Keď sa 15. októbra tohto roku schválil rozpočet na vláde, bol odoslaný do Bruselu, bol odoslaný parlamentu a potom sa stala taká vec, že v ten deň na tlačovej konferencii k návrhu rozpočtu vystúpil minister financií Kažimír a povedal, že vláda schválila rozpočet s deficitom, teraz hovorím o deficite na hotovostnom princípe, vo výške 1,98 % HDP a že jeho trpezlivosť sa končí pri 2,5 %. Ako keby dopredu avizoval a predoslal, jednak to, že vie o tom, že v pléne cez pozmeňujúce návrhy aj vo výbore cez spoločnú správu finančného výboru sa rozkotúľa ten deficit, okrúhle čísla z 2 % na 2,5 %, čo sa koniec koncov aj stalo. A práve ten priestor, ktorý tu ešte bol, mám teraz na mysli priestor do plafónu, do toho stropu, kde nás ešte púšťajú medzinárodné záväzky vyplývajúce z revidovaného Paktu stability a rastu, vyplývajúce z európskej fiškálnej zmluvy a z ďalších dokumentov, tak do toho stropu sa využil takmer na maximum. A výsledkom potom bol deficit oproti vládou schválenému rozpočtu 15. októbra, okrúhle číslo 2 %, nakoniec máme už v schválenom zákone o štátnom rozpočte na budúci rok 2,5 %.
Áno, pre objektivitu musím uviesť, že časť toho prejedeného vankúša tvorí aj, ospravedlňujem sa za výraz, uposlúchnutie ministra financií, keď počúval doporučenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aby si vláda vytvorila aj rezervu v rozpočte na nepredvídaný makroekonomický vývoj. A to bolo vami rádovo, myslím, doporučované v pásme od 0,1 do 0,3 % HDP. Nakoniec skutočnosťou bol presne ten stred, čiže 0,2 % HDP, čo predstavovalo, myslím, výšku nejakých 150 alebo 160 mil. eur.
Tak pre objektivitu treba uviesť, že na tom zvýšení deficitu z 2,0 na 2,5 % časťou sa podieľala aj to, čo treba hodnotiť pozitívne. A to je vytvorenie spomínanej rezervy na nepredvídaný makroekonomický vývoj, ale to celé pod tým, to znamená niekde v úrovni medzi 2 %, hovorím o deficite, a 2,3 %, to všetko bolo vlastne využitie toho vankúša, ktorý tu ešte bol, keď ešte stále dodržiavame pravidlá vyplývajúce, ako som spomínal, z európskej fiškálnej zmluvy, z fiškálneho kompaktu a zrevidovaného Paktu stability a rastu. Keby boli v tej dobe existovali výdavkové stropy čiže, ľudovo povedané, tie autopiloty, tak tomu nikdy nedôjde. Preto tvrdím, že výdavkové stropy sú dobré nielen do dobrých, ale aj do zlých ekonomických časov. A je mi ľúto, že vláda sa k tomu postavila tak, že nezavedie, a to tu konštatoval, ako som pred chvíľou povedal, aj samotný pán minister v rozprave k rozpočtu, výdavkové stropy, lebo nepovažuje za vhodné riadiť v turbulentných časoch ekonomiku cez autopiloty. No ale na konci dňa budeme stále, povedal by som, si tú budúcnosť prejedať.
A čo je pre mňa úplne kľúčové. Síce je to na jednej strane konštatovanie, že nominálne plníme záväzky, a teda sme na nejakej tej trajektórii, pokiaľ ide o štrukturálny deficit, trajektórii, ktorá by mala vyústiť v roku 2017 do vyrovnaného rozpočtu, pod ktorým sa rozumie aj deficit vo výške do 0,5 % HDP, štrukturálny deficit, ale vzniká otázka, a s tým sa bude musieť popasovať aj samotná rada, ak by to aj Slovenská republika v roku 2017 dosiahla, či ten stav bude dlhodobo udržateľný.
Takže toto je prvá poznámka.
A druhá poznámka sa týka nešťastnej metodiky ESA 2010. Tí z vás, ktorí sledovali rozpravu k rozpočtu, tak iste postrehli, že o ľubovoľnom čísle, ktoré si vytiahnete z rozpočtu na rok 2015 alebo aj z rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017, sa dá vždy argumentovať z obidvoch strán. Ak je to konštatovanie negatívne, tak vždy príde dodatok argumentačný, no ale veď nová metodika, tá spôsobila, že to číslo je trošku vyššie.
Aby sa takýmto diskusiám raz a navždy mohol urobiť koniec, tak som z tohto miesta počas rozpravy k rozpočtu poprosil Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, a preto to chcem teraz tu zopakovať v prítomnosti predsedu rady, že bolo by dobré, keby rada spočítala všetky mínusové znamienka dopadu prechodu metodiky z ESA 95 na ESA 2010 a všetky plusové znamienka ako na zmenu verejného dlhu, tak aj na zmenu deficitu štátneho rozpočtu, pretože v opačnom prípade sa tá diskusia potom celá zahmlieva. A opakujem, v závislosti od toho za koho rečník takpovediac kope alebo či komentuje negatívne alebo pozitívne čísla z rozpočtu, tak vždy môže používať to nešťastné odvolanie sa na metodiku. Poviem také dva-tri zrozumiteľné príklady.
Zmenou metodiky napríklad do okruhu verejnej správy pribudlo zhruba 16-tisíc zamestnancov vo verejnej správe. Je to preto, lebo sa do verejnej správy započítava vďaka novej metodike Národná diaľničná spoločnosť. Niečo nám urobili, proste nejaké zmeny nastali pri ďalších subjektoch verejnej správy, ktoré predtým v okruhu verejných financií neboli, už sú po novom, a teda plus 16-tisíc zamestnancov.
Na strane druhej vieme, že tá metodika veľmi vláde pomohla a pomohla vláde sa nadýchnuť, nazvime to, ani nie v hodine dvanástej, ale naozaj to bolo už možno sekundu po dvanástej, keď padla z neba tá notifikácia nášho verejného dlhu, kde sme sa dozvedeli, že už nie sme cez 55, ale sme tesne pod 55 %. Stalo sa to, s čím môžeme donekonečna v teoretickej rovine polemizovať, že do tvorby HDP sa na rozdiel od minulosti začali započítavať aj odpisy vojenskej techniky, investície do vedy. Dokonca niektoré štáty, si myslím, do hrubého domáceho produktu započítavajú aj príjmy z prostitúcie. Ktosi to raz povedal takou múdrou vetou, že ak chcete zvýšiť HDP, tak treba urobiť výskum prostitúcie v armáde, lebo tam sú všetky tie zásadné vplyvy v tej jednej vete schované, a vzrastie vám tak čisto na papieri hrubý domáci produkt bez toho, aby ekonomika vyprodukovala čo i len jeden tovar, jeden fúrik, jeden oblek alebo jeden pár topánok navyše alebo ľubovoľnú službu. Toto pomohlo Slovensku alebo vláde Slovenskej republiky klesnúť v hrubom verejnom dlhu pod 55 %. Teraz nechcem teoretizovať, či tá nová metodika ide naozaj smerom objektivizácie národných účtov, a teda tvorby HDP a jeho kvantifikácie alebo či je to len tiež do určitej miery niečo, čo by sme mohli obaliť pojmom účtovná kreativita. Ale nechajme to bokom, lebo tam je Slovensko krátke. Proste toto je dohodnuté na európskej úrovni a s tým neurobíme nič.
Čo je naozaj nanajvýš žiaduce a potrebné, je, aby sme mali na papieri kvantifikáciu z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá nielenže zo zákona by mala byť, ja verím, aj je a zostane nezávislou inštitúciou, aby sme mali naozaj sumu všetkých mínusových znamienok, ktoré parametre alebo koľkými stovkami miliónov eur nám tá nová metodika zhoršila deficit a dlh, a, naopak, sumu plusových znamienok, akou sumou v eurách nám táto nová metodika takpovediac opticky vylepšila či už deficit rozpočtu alebo hrubý verejný dlh. Ak by sme potom spárovali tieto dva medzisúčty, tak dostali by sme jedným jediným číslom naozaj objektívny dopad novej metodiky a ušetrili by sme si niekoľko prázdnych diskusií, kde sa melie vata a kde sa proste tu a tam ten alebo onaký rečník, či je z toho alebo onakého tábora, odvoláva na vplyv novej metodiky. Ja pevne verím, že sa k takémuto číslu v krátkej dobe dostaneme a veľmi to prospeje, povedal by som, držaniu odbornej diskusie o našom deficite, dlhu, o rozpočte naozaj v čo najobjektívnejšej rovine.
Takže z mojej strany všetko.
A možno čo sa dá jedine vytknúť, neviem, či vytknúť, Národná rada Slovenskej republiky takúto správu, ktorú teraz prerokovávame, berie na vedomie. Čiže môžeme ju len vziať alebo nevziať na vedomie. Ale možno by sme nemali do budúcna ostať pri konštatovaní, citujem zo správy, že ministerstvo financií prisľúbilo diskusiu o výdavkových stropoch, o tých autopilotoch. To je naozaj málo. Možno renomovaná inštitúcia, akou rada bezpochyby je, by mala k tomu povedať niečo viac, by mala povedať, či riadenie verejných financií na Slovensku výdavkové stropy potrebuje alebo nepotrebuje a ak ich potrebuje, prečo to tak je, či ich potrebuje, ako som hovoril, aj do dobrých, aj do zlých ekonomických časov, neostať len pri tom konštatovaní, že minfin prisľúbilo o výdavkových stropoch diskusiu. To by nebolo dobré.
No, ak dovolíte, posledná veta. Tá sa ale netýka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ani prerokovávanej správy. Možno sa k tomu vyjadrí v záverečnom slove predkladateľ. Rád by som počul aj jeho osobný názor.
Mňa osobne veľmi sklamali informácie z ostatných dní. Myslím, to bolo dozadu dva dni, alebo tri, keď som sa dozvedel, že nakoniec Francúzsko predsa len tie sankcie nedostane. Čiže je mi veľmi, veľmi ľúto, že ako keby celá Európska únia vrátane eurozóny sa nedostatočne poučila z dlhovej krízy, ktorá, nechcem použiť minulý čas, tu bola, pretože ona tu stále je a stále trvá, sme len svedkami akéhosi dočasného oživenia ekonomiky. Je to naozaj veľmi krehké oživenie. A vieme veľmi dobre, aké problémy celú Európsku úniu, Slovensko nevynímajúc, čakajú. A do určitej miery mnohí z nás sa spoliehali na to, že sprísnením tej fiškálnej politiky, zvýšením miery jej koordinácie na úrovni európskej dvadsaťosmičky, zavedením two-packu a six-packu a európskeho semestra a všetkých vecí, ktorými vás tu nechcem teraz časovo zaťažovať, vrátane fiškálneho kompaktu, všetci sme to očakávali, Európska komisia primárne bude mať v rukách nástroj, ktorý by mal pomôcť tú dlhovú krízu a krízu verejných financií celej európskej dvadsaťosmičky prekonať. No, bohužiaľ, ak pôjdeme touto cestou, že opäť sa stane z európskeho fiškálneho kompaktu trhací kalendár a opäť budeme udeľovať jednu výnimku za druhou, ono v podvedomí som to tušil, že kapor nikdy nevypustí vlastný rybník a že to Francúzsko nakoniec sankcionované nebude. Priznám sa v tejto chvíli, neviem, ako hlasoval náš slovenský minister financií, pretože o tých sankciách sa hlasuje. A veľmi, veľmi ma to sklamalo, že tie sankcie v prípade Francúzska, ktoré, ak sa nemýlim, už tretí rok po sebe predložilo rozpočet, ktorý je mimo pravidiel revidovaného Paktu stability a rastu, nakoniec budú odpustené. To totižto má veľmi nebezpečný efekt alebo konzekvencie do budúcna, že ľubovoľná vláda ľubovoľnej členskej krajiny EÚ si môže v budúcnosti povedať: „No načo by sme si lámali hlavu nad dodržiavaním pravidiel európskej fiškálnej zmluvy, veď keď jedna z kľúčových členských krajín (Francúzsko) sa vyhne sankciám, no tak keď bude najhoršie, tak sa vyhneme tým sankciám aj my.“ A je to naozaj škoda, pretože tie pravidlá by mali byť naozaj čímsi, čomu sa hovorí parameter. Proste žijeme v parametrickom prostredí, mali by tu platiť nejaké limity, nejaké mantinely, nejaké parametre, ktoré by mali byť účinné a vymožiteľné bez výnimky voči všetkým členským krajinám. Takže nechoďme touto cestou udeľovania výnimiek. A rád sa osobne na to ministra Kažimíra opýtam, ako on hlasoval pri tomto bode, čo sa týka sankcií pre Francúzsko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rady, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho, ale chcem využiť prítomnosť predsedu rady aj na to, aby som ocenil prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá, si myslím, pracuje veľmi dobre. A podklady a hodnotenia, ktoré pripravuje, či už návrhu rozpočtu alebo plnenia rozpočtu sú naozaj veľmi dobrým podkladovým materiálom, myslím, pre každého poslanca, ale aj pre verejnosť ako takú. Takže chcem oceniť prácu rady, chcem vyjadriť spokojnosť nad tým, že sme boli schopní prijať ústavný zákon a že naozaj v tomto zmysle sa aj transparentnosť, aj nezávislá kontrola rozpočtového procesu výrazne posilnila.
Ale zároveň chcem využiť tú príležitosť na to, ak teda už tu máme pána predsedu, a nechcem teda hovoriť teda o správe, ktorá bola predložená ešte v auguste, čo nie je chyba, samozrejme, rady, že o nej rokujeme až teraz, to je dôsledok toho, že vždy sme končili skôr, ako sme prerokovali potrebné body, chcem využiť prítomnosť pána predsedu na to, aby som sa ho spýtal, a dúfam a predpokladám, že mi odpovie vo svojej záverečnej reči na to, aké je stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ak neexistuje stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak aké je jeho osobné stanovisko k tomu, že zo strany vlády a ministerstva financií došlo, podľa môjho názoru, k evidentnému vedomému obchádzaniu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Predpokladám, že pán predseda vie o tom, čo budem hovoriť, ale ak by to náhodou nevedel, tak to poviem. A poviem to veľmi stručne možno aj pre kolegov.
Súčasťou ústavného zákona, a teda tých pravidiel, ktoré sme schvaľovali, je aj pôsobnosť dvoch výborov, Výboru pre makroekonomické prognózy a Výboru pre daňové prognózy. V zásade ide o to, že týmto sa chcela odpolitizovať debata o tom, aké majú byť príjmy. Malo sa to ponechať na odborné odhady pracovníkov ministerstva financií, ktoré budú verifikované nezávislými, renomovanými analytikmi z inštitúcií, ako sú banky, Štatistický úrad a tak ďalej.
A faktom je, že návrh zákona, návrh rozpočtu, tak ako bol schválený, myslím, 15. októbra vo vláde, vychádzal z takého odhadu príjmov, ktorý bol vlastne daný na základe odhadu ministerstva financií, ktorý bol verifikovaný vo Výbore pre daňové prognózy.
Čo sa ale stalo potom? Už keď tu bol dva týždne vlastne rozpočet, tak sa konalo ešte jedno zasadnutie Výboru pre daňové prognózy. A konalo sa vo štvrtok 20. novembra. Na tomto výbore sa len zakomponovali do toho odhadu tie zmeny v daniach a odvodoch, ktoré súviseli s uplatnením odpočítateľnej odvodovej položky, ktorá znížila odvodové príjmy. A Výbor pre daňové prognózy akceptoval odhad ministerstva financií, ktorý bol v tom, o koľko sa znížia odvody zavedením odvodovej odpočítateľnej položky. A došlo aj k nepatrnému zvýšeniu dane z príjmov fyzických a právnických osôb z tohto titulu. Ale to nie je podstatné. Čiže de facto daňový výbor posudzoval len túto jednu zmenu.
O pár dní na to, o štyri dni na to, 24. 11. 2014 v pondelok sa konala schôdza Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, na ktorom boli schválené poslanecké pozmeňujúce návrhy, ktoré ale boli pripravené, samozrejme, na ministerstve financií, boli schválené za prítomnosti ministra financií, ktoré zvýšili daňové príjmy o 300 mil. eur. Zvýšili sa tak príjmy o 300 mil. eur. Zároveň tieto peniaze sa nerozpustili vo výdavkoch, ale vytvorila sa rezerva, to je iná ako tá, o ktorej hovoril Jožo Kollár, ktorá bola na nepredvídateľne makroekonomicky horší vývoj, ale tu sa vytvorila 300-miliónová rezerva na lepší výber daní. A nerozpustili sa tie peniaze vo výdavkoch. A teda povedalo sa, že použijú sa len vtedy, keď ten výber daní bude lepší, čo síce má istú logiku, ale zároveň som presvedčený, že ide o obchádzanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože, po prvé, tento odhad nebol verifikovaný a posúdený Výborom pre daňové prognózy a neobstojí tvrdenie ministra financií, ktoré povedal tu za týmto rečníckym pultom, že už na to nebol čas, pretože je evidentné, že 20. 11. výbor sedel, Výbor pre daňové prognózy zasadal. A nech mi nikto nehovorí, že nápad ministerstva zvýšiť daňové príjmy o nejakú rezervu sa zrodil počas víkendu. A v pondelok to tu odsúhlasili koaliční poslanci, samozrejme, vo výbore a potom to bolo schválené v pléne.
Prečo to podľa mňa je obchádzanie nielen z hľadiska formálneho, ale teraz by som to rád vysvetlil, prečo je to zlé z hľadiska vecného. Z hľadiska vecného je to zlé preto, že, už to tu zaznelo, aj Jožo Kollár o tom hovoril a spomenul to aj predseda rady, nám chýba zákon o výdavkových stropoch a že výdavkové stropy by boli omnoho efektívnejším nástrojom toho, aby sa nemíňalo viac, ako je potrebné míňať, a aby sa robila zodpovedná rozpočtová politika. Dnešná vláda, vláda Roberta Fica a minister Kažimír sa osobne tomu bráni, a to preto, že, samozrejme, by ich to obmedzovalo v míňaní.
Chcem ale povedať, že týmto nielenže sa bránia prijatiu zákona o výdavkových limitoch, lebo tým, že umelo navýšili príjmy o 300 mil. eur, si vytvorili potenciálne väčší priestor pre prípad, ktorý sa môže stať a na ktorý upozorňuje vo svojom stanovisku k rozpočtu aj rada, že ak sa naplnia riziká, ktoré v rozpočte sú, tak sa môže stať, že v budúcom roku ten dlh prekročí znovu hranicu 55 % a potom by to znamenalo, že v roku budúcom, v roku 2015, keď bude vláda pripravovať rozpočet na volebný rok 2016, vo volebnom roku by musela zmraziť objem výdavkov na úroveň roka 2015. Čiže tu došlo jednoducho k tomu, že týmto umelým navýšením príjmov, ktoré nie je podložené a nie je verifikované Výborom pre daňové prognózy, napriek tomu, že mohlo byť také z časového hľadiska, sa vytvára 300-miliónový vankúš nielen pre prípadný lepší výber daní, ale v akomkoľvek prípade, či lepší výber daní bude alebo nebude, ale aj na to, že ak sa presiahne hranica dlhu 55 % v roku 2015, tak vo volebnom roku 2016 bude ten objem peňazí, ktoré sa budú dať rozdeliť aj pri predpoklade zmrazenia výdavkov na úrovni roku 2015, o 300 mil. eur väčší.
Čiže je evidentné, že vláda Roberta Fica a ministerstvo financií ako také sa nielen bráni výdavkovým limitom, ale zároveň obchádza ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a zákonom dané kompetencie Výboru pre daňové prognózy na to, aby umelým spôsobom si navyšovalo potenciálny priestor na väčšie výdavky, ako by to bolo, ak by k takémuto obchádzaniu nedošlo.
Preto zopakujem tú otázku. Tá otázka je: Aké je stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k takémuto, podľa môjho názoru, jednoznačnému obchádzaniu pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, k obchádzaniu kompetencií Výboru pre daňové prognózy, a ak také stanovisko rada nemá, tak aké je stanovisko predsedu rady k tejto skutočnosti? Ďakujem pekne.