44. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Neteší ma to, že sa nikto nechytil slova, ale je to zrejme dané tým, že zákonov je veľa a možnože naozaj nemám právo ani kritizovať, a nič také nerobím, že by som sa chcel vyjadrovať k tomu, že práve tento zákon je akýsi dôležitejší ako iné, ale predsa len chcem upozorniť na to, že aj keď možno všetci predkladatelia sa domnievajú, že práve ich návrh je ten, ktorý by mal byť považovaný za veľmi dôležitý, a je to možno aj taká ľudská naša vlastnosť, že to trocha potom preháňame, lebo určite to je tak ako starý profesor, ktorý je presvedčený, že len jeho predmet je ten, ktorý spasí históriu a dejiny, tak toto nie je celkom akosi správny prístup, napriek tomu by som chcel zdôrazniť, že v tomto návrhu máme naozaj viacero momentov, ktoré prekračujú jednotlivé zákonné iniciatívy, ktoré tu máme, lebo často tu máme zákony, ktoré nejakým spôsobom určujú zodpovednosť ľudí, ale toto je univerzálny prístup.
Chcem zdôrazniť, že je tu možnosť ponúknuť ľuďom, ktorí majú odvahu a chcú sa ujať zodpovednosti za riadenie významných úsekov riadenia štátu, aby mohli sa tak rozhodnúť bez obavy, že im môže byť nejakým spôsobom ublížené práve tak, že by boli nútení konať nevhodne poškodzujúc úsek, ktorý riadia, niekedy to s úsmevom zvyknem nazývať, ako nie riadiť, ale doriadiť to, na čo som bol poverený. Stáva sa to, nie je to ojedinelé, a preto práve takýto návrh, ktorý umožní ľuďom, ktorí sú v tých vysokých funkciách, ich ochrániť, považujem za akýsi kameň mudrcov, ktorý ak dokážeme správne uchopiť, vyriešime jedným razom veľa zákonných problémov, pretože toto je naozaj zákon, ktorý sa prelína množstvom rozhodnutí.
Aká je tu vlastne situácia? Dnes, upozorňujem, nemáme zákon o hmotnej zodpovednosti konkrétnych verejných činiteľov. Viackrát som sa o to pokúsil ja sám, aby bol, ak si dovolím pripomenúť zákon o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý som tu už dnes menoval. Je tam vyslovene časť, ktorá hovorí o hmotnej zodpovednosti funkcionárov, ktorí riadia tento podnik. Nie je to výmysel nás, ktorí sme si povedali, že takéto niečo tam treba dať. Ja som si to do zákona o štátnom podniku prevzal zo zákona vyspelej krajiny Bavorsko, kde sú riadené takýmto spôsobom tamojšie štátne lesy, a preto považujem to za niečo, čo už vymysleli niekde inde. Nepotrebujeme teraz to stavať do situácie, že je to náš patent a že sme teraz objavili Ameriku. Ak to teda inde fungovalo, tak by som bol presvedčený, že je veľmi správne, aby sme aj v tomto prípade to použili. A keďže doteraz bola snaha predložiť to v zákone alebo v jeho novele zákona o štátnom podniku a týkalo sa to len štátneho podniku, toho najväčšieho a najbohatšieho, teraz predkladáme de facto spôsob, ktorý je totožný, ale ktorý sa týka nie jedného podniku, ale všetkých predstaviteľov štátnej moci.
Tak ďakujem pekne za túto možnosť ešte pripomenutia významu tohto zákona. Ďakujem, skončil som.

Milá pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorým chceme zadosťučiniť tiež vlastne jednej nespravodlivosti, ktorá na Slovensku funguje, a to tej, že mnohí ľudia, mnohí rodičia, ktorí s láskou vychovávajú svoje deti, keď sa potom rozhodnú po skončení materskej dovolenky, ktorú tak paradoxne nazývame dovolenkou, ale dobre, že dajú svoje dieťa do škôlky, tak zrazu zistia, že nie je to také jednoduché a niektorí, ktorým sa pošťastí, niektorí, ktorí si vybavia protekciu, niektorí, ktorí dajú úplatok, miesto v škôlke dostanú a tí ostatní miesto v škôlke nedostanú. Možno ten hriech je taký dlhodobejší alebo taký dedičný, už pomaly tak ho môžeme nazývať, že zverili sme všetku samosprávu do rúk samosprávam a mysleli sme si, že ako zodpovedne budú rozhodovať. A mnohé samosprávy veľakrát lukratívne priestory nehnuteľností, v ktorých boli škôlky, pozemky, na ktorých škôlky boli, tak vyhlásili za prebytočné, predali mnohokrát, pokútne predali. Niekto sa na tom nabalil. A následne dnes znášame dôsledky, lebo samosprávy nedokážu zabezpečiť vo svojich priestoroch dostatok miest pre výchovu našich detí.
Vie každý z nás, ako dôležité je podchytiť výchovu dieťaťa už od mladého veku. A možno najlepšie by dokázal kolega Peťo Pollák, splnomocnenec vlády pre rómske komunity, o tom hovoriť, že ak sa spoliehame a hlavne teda v tých prípadoch, keď rodičia nemajú tie schopnosti zodpovedne vychovávať deti, lebo možno ani sami nenadobudli dostatočnú kvalifikáciu alebo vzdelanie na to, a mnohí z nich nemajú ani vlastne ukončené základné vzdelanie, ak my tieto deti nepodchytíme a nesnažíme sa ich zaradiť do toho výchovno-vzdelávacieho procesu od už ich útleho detstva, tak potom je márna snaha, keď už tieto deti sú väčšie a my si myslíme, že zrazu ich prevychováme. Nie, neprevychováme ich.
Ale trošku som odbočil od témy, tej kľúčovej. A to je nespravodlivosť, keď rodičia sú tí, ktorí nemajú protekciu, tí, ktorí odmietajú dávať úplatky, tí, ktorí v niektorých obciach, áno, nemajú šťastie, lebo možno sa losuje miesto v škôlke, tí, ktorí prišli možno neskoro do radu, kde už ľudia spia od štvrtej ráno na chodníku a čakajú teda na zápis do škôlky, tak tí, aby vlastne zostali bez miesta v škôlke pre svoje deti, pričom tí ostatní ho majú.
Vieme, že teraz sa tak roztrhlo vrece aj SMER, vládna strana, niekedy v júni predstavila svoj sociálny balíček, inak povedané, ako zbíjať a potom následne pár drobných rozdávať, a kde SMER teda sľúbil, že vytvorí 10-tisíc miest v škôlkach na to, aby mohli byť deti umiestnené v týchto škôlkach. Toto číslo nie je zase také ako z prsta vycucané, lebo približne zodpovedá množstvu rodičov, lepšie povedané, detí alebo rodín, ktoré s týmto problémom sú každý rok konfrontované. Je tu niečo vyše 9-tisíc rodín, ktoré nedokážu umiestniť svoje dieťa do škôlky napriek tomu, že by chceli ho umiestniť, a nie preto, že trebárs matka je nezamestnaná a chce si dať dieťa vychovávať do škôlky, ale preto, lebo má prácu, v práci na ňu čakajú, miesto jej držia, zo zákona ho držia, ale ona nemôže nastúpiť, lebo dieťa do škôlky nemôže dať.
Pred pár rokmi sa vymyslel systém príspevku na príspevok na starostlivosť o dieťa. Filozofia toho príspevku je taká, že keď sa matka do troch rokov rozhodne zaradiť do pracovného procesu, čiže nechce byť tie štandardné tri roky s dieťaťom doma na „materskej dovolenke“, tak vtedy sme ochotní ako štát preplatiť tejto matke náklady na súkromnú škôlku do výšky 230 eur. Čiže, ešte raz, teoreticky, matka odíde od jednoročného dieťaťa, povie si, že ide pracovať, my jej vtedy dáme príspevok na súkromné jasličky v tomto prípade alebo teda príspevok na starostlivosť o dieťa. Osobne si myslím, že táto matka skorej by mala sa starať o dieťa a mala by skorej využiť tú dobu tých troch rokov, ale viem pochopiť situácie, keď rodina môže byť na tom zle, možno je slobodná matka, možno manžel je chorý, možno robí za minimálnu mzdu, možno je nezamestnaný, tak tá matka možno, povedzme, okej, musí nastúpiť, čo viem pochopiť. Ale kladiem si otázku, prečo sme potom nespravodliví a tak hrubo nespravodliví voči matkám, ktoré trojročne dokončia tú materskú dovolenku s dieťaťom, hlásia sa do svojej práce, kde im zamestnávateľ zákonne drží miesto, pričom týmto matkám zrazu ukážeme takýto dlhý nos a povieme im: „Nie, my pre vás miesto v škôlke nemáme a rob si čo chceš.“ Čo teraz tá matka má spraviť? Príjem nemá na to, aby mohla zaplatiť súkromnú škôlku, berme túto situáciu, v pohode situáciu slobodnej matky, príjem nemá, miesto je držia, ale ona má povinnosť nastúpiť na to miesto, keď naň nenastúpi, to miesto stratí. Do akej situácie túto matku dostávame? Stratí miesto, zamestnávateľ jej to nebude držať, samozrejme, keď ona si nezabezpečí miesto v škôlke, nie je jej to povinný držať, keďže sa jej materská dovolenka skončila, príjem nebude mať žiadny a nebude mať ani ten príspevok na starostlivosť o dieťa, ktoré garantujeme matke do troch rokov. Čiže, paradoxne, matku, ktorá si odkrútila svoju službu v prospech nás všetkých, v prospech, samozrejme, svojho dieťaťa, svojej rodiny, ale v prospech spoločnosti vychovávala svoje dieťa do veku troch rokov, nakoniec necháme o hlade, o smäde na sociálnej dávke s dieťaťom na krku, a to žene, ktorá mala možnosť sa zamestnať, kde jej zamestnávateľ držal pracovné miesto. Akú to má logiku? Logiku to nemá žiadnu, nemusíte ju tam hľadať.
Takže preto navrhujeme tento návrh zákona, ktorý má túto nespravodlivosť odstrániť veľmi, veľmi jednoduchým a elegantným spôsobom, môžeme povedať, odstrániť dovtedy, dokedy teda ten SMER nepostaví tie škôlky, nové škôlky, ktoré predtým aj nominanti strany SMER v obciach a mestách s radosťou rozpredávali svojim známym. Čiže kým SMER postaví škôlky, čo môže trvať dva-tri roky, úplne v pohode, dovtedy navrhujeme veľmi jednoduché riešenie, kde by sme zmenili iba parameter príspevku starostlivosti o dieťa, ktorý dnes hovorí, že má naň nárok matka do veku troch rokov dieťaťa, v prípade teda zdravotne postihnutého dieťaťa do jeho veku šiestich rokov, ale zjednodušme to na tie tri roky. Čiže tento príspevok, dnešný právny stav hovorí, že matka má ten nárok na dieťa vo veku do troch rokov, my navrhujeme do šiestich rokov veku dieťaťa v prípade, ak sa táto matka môže zamestnať. Čiže, áno, predchádzame tým špekuláciám prípadným, ak by nezamestnaná matka povedala, že: „Áno, chcem dieťa do škôlky, nezobrali mi ho do škôlky, tak dajte mi príspevok na starostlivosť o dieťa. Ja ho dám do súkromnej škôlky.“ Nie, v prípade, ak matka je doma, vtedy de facto úlohu škôlky môže plniť táto matka, de facto profesionálna matka platená štátom, ale v prípade ak táto matka sa môže zamestnať, tak môže si, ak jej obec v mieste jej trvalého bydliska nezoberie dieťa do škôlky, nárokovať príspevok na starostlivosť o dieťa, na ktorý si dnes môžu nárokovať teda matky, ak sa chcú zamestnať, ak majú dieťa do veku troch rokov.
Veľmi jednoduchým princípom snažili sme sa jednoznačne upraviť podmienky, akým spôsobom má prebiehať vlastne prihlásenie matky, že má záujem o to, aby dieťa bolo zaradené do spádovej materskej škôlky. Snažíme sa zadefinovať, čo je spádová materská škôlka, aby teda neboli nejaké špekulácie. Dali sme termíny, kedy matky o to požiadajú riaditeľov škôlok. Alebo teda tá riaditeľka musí do nejakého termínu odpovedať. V prípade ak neodpovedá kladne, tak sa to automaticky považuje za to, že nebolo tam dieťa zaradené. A v tom prípade, áno, matka si môže požiadať o príspevok, ktorý poskytne alebo teda použije na financovanie materskej škôlky, alebo teda súkromnej v tomto prípade, čo zároveň teda vytvára pracovné miesta, o ktoré nám ide. A veľmi efektívnym spôsobom vytvára tie pracovné miesta.
Takže sa nemusíme báť teraz, že niekomu dáme, rozdáme po 230 eur na súkromné škôlky a iba tak to pôjde hore komínom. Po prvé, matky, ktoré dostanú ten príspevok, budú môcť pracovať, budú si môcť uplatniť svoj zákonný nárok na prácu. Ich deti budú v škôlke. Matka priamo do ruky tie peniaze nedostane, dostane ich škôlka, ktorá prijme toto dieťa do súkromnej škôlky na výchovu. A tým pádom veľmi efektívne a lacno vytvoríme pracovné miesta v súkromných materských škôlkach, ktoré nám SMER dovtedy, dokedy SMER zabezpečí výstavbu, ktorú sľúbil, materských škôl, tak zabezpečí, aby tieto deti mohli byť v škôlke a aby matky si mohli uplatniť alebo teda rodiny si mohli uplatniť rovnaké právo ako druhé rodiny, ktoré nárok na bezplatnú škôlku majú. To je podstata nášho návrhu. Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1297. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Poprosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu, do ktorej si dovolím prihlásiť sa ako spravodajca prvý. Ďakujem.

Ďakujem. Tak s vaším dovolením vystúpenie k vecnej podstate tohto návrhu. Ja si dovolím použiť slová, že tento návrh je úplne fantastický a vynikajúci a stojí za to, aby sme sa nad ním veľmi seriózne zamysleli. Je to jeden z najlepších návrhov, aký v tomto volebnom období v Národnej rade zaznel, pokiaľ ide o prospech mladých rodín. A poviem to prečo.
Príspevok na starostlivosť o dieťa bol zavedený, ak sa nemýlim, niekedy v roku 2009. Vtedy ho presadila pani ministerka Tomanová počas prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010. A ja by som povedal, že tie dôvody na jeho zavedenie boli dva.
V prvom rade si myslím, že šlo o to, aby sa pri filozofii, ktorú vtedy pani ministerka presadzovala, otvoril priestor na určité finančné zvýhodnenie, určitý finančný príspevok pre tie matky malých detí, ktoré sa rozhodli ísť pracovať pred tým, ako vypršia tie tri roky veku dieťaťa, pred tým, ako ich dieťa dosiahne vek tri roky. A vtedy pani ministerka Tomanová presadila, aby sa rodičovský príspevok vyplácal len dovtedy, pokiaľ matka nezačne pracovať. To znamená, že ak sa matka, povedzme, pri dieťati vo veku dvoch rokov rozhodla z tohto pohľadu trojročnej rodičovskej dovolenky vrátiť skôr do zamestnania, tak rodičovský príspevok, na ktorý by inak mala nárok, až pokiaľ by dieťa nemalo tri roky, sa jej stopne, lebo sa vrátila do zamestnania. Jej filozofia bola taká, je to štátna sociálna dávka, ktorá sa teda jednoducho stopne, ak tá matka znovu začne mať príjmy. Ale určitou náhradou pri tejto jej filozofii bolo práve zavedenie tohto príspevku na starostlivosť o dieťa, kde teda ak to dieťa zverila matka do nejakého predškolského zariadenia, v tom veku teda do jasličiek, alebo ho zverila opatrovateľke, ktorá by na to mala živnosť, povedzme, aj starej mame, ak si na to vybaví živnosť, tak tým pádom ten rodič, tá matka by namiesto rodičovského príspevku získala toto takzvané jasličkovné, čiže oficiálny termín je príspevok na starostlivosť o dieťa. Čiže, ešte raz, matka poberá rodičovský príspevok, pokiaľ dieťa nemá tri roky. Ak sa rozhodne vrátiť späť do zamestnania, rodičovský príspevok prichádza, ale ak to dieťa umiestni do nejakého zariadenia, alebo sa oň bude starať opatrovateľka, tak dostane takzvané jasličkovné, ktorým vyfinancuje, alebo sčasti vyfinancuje tie náklady, ktoré s tým sú spojené.
Druhý taký podtext zavedenia tohto príspevku, a poviem to tak, ako to jednoducho bolo a ako to vlastne aj dodnes je, bolo ušetrenie prostriedkov v štátnom rozpočte, ktoré nie sú práve najnižšie, ktoré sa dávajú na rodičovské príspevky, pretože ak by sa rodičovský príspevok teda zobral pracujúcej matke, ktorá by inak naň mohla mať nárok, lebo dieťa ešte nemalo tri roky, tak sa, skrátka, ušetrilo, lebo tak to, skrátka, je. Keď to ona nedostane, tak to štátny rozpočet ušetrí. A tá kompenzácia vo forme príspevku na starostlivosť o dieťa, vo forme toho jasličkovného; vtip je totižto v tom, že tento príspevok je hradený na 85 % z eurofondov. V tom je ten veľký vtip. Čiže štátny rozpočet ako taký ušetrí, keď matke nevypláca rodičovský príspevok a vypláca príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože ten príspevok na starostlivosť nám financuje Brusel, pretože sa to schovalo pod tú perinu aktívnych opatrení trhu práce, ten návrat do zamestnania, podpora pracujúcich rodičov a tak ďalej. Tí, čo rozumejú tej bruselskej reči, tak veľmi jasne chápu tú logiku.
Takže takto to vlastne bolo zavedené v roku 2009, no história potom pokračovala tak, že v roku 2010 boli voľby, pani ministerku Tomanovú som vymenil ja. Potom jednou z prvých vecí, ktorú som urobil, bolo to, že rodičovský príspevok som nazad vrátil aj pracujúcim ženám. Čiže na rodičovský príspevok odvtedy majú nárok pracujúce matky, či teda pracujú, nepracujú. Ak je, skrátka, starostlivosť o dieťa vo veku do troch, prípadne šiestich rokov, tak nárok na rodičovský príspevok majú, či pracujú, či nepracujú. A ten príspevok na starostlivosť o dieťa som ponechal s tým, že som ho zvýšil na 230 eur mesačne. Chcel som byť aj štedrejší, keď som ho navrhoval vo výške 300 eur mesačne, ale moji koaliční priatelia, najmä z radov SDKÚ, ma vtedy upozornili, že to je veľmi silný záväzok, v roku 2013 sa skončí programovacie obdobie a čo bude, keď nám to Brusel potom neschváli, kto to potom bude platiť. Tu sa presadilo, respektíve dohodlo ako kompromis výška 230 eur, čo je škoda, lebo mohlo to byť 300 eur dodnes. Takže odvtedy je príspevok na starostlivosť o dieťa 230 eur. A stále plní tú funkciu, že ak rodičia dajú svoje dieťa z rôznych dôvodov do jaslí, alebo zveria ho nejakej opatrovateľke na živnosť, tak, pozor, dobrovoľne sa namiesto rodičovského príspevku môžu rozhodnúť pre tento príspevok na starostlivosť o dieťa. Je to v podstate stále výhodné, pretože rodičovský príspevok je 203 eur, príspevok na starostlivosť o dieťa je 230 eur, čiže je tam plus 28 eur, čo pre niekoho to, samozrejme, je dôležitý, rozhodujúci rozdiel. A tým pádom si niekto môže lepšie prefinancovať tie náklady, ktoré sú s tým spojené. Pre Slovenskú republiku, respektíve pre rozpočet Slovenskej republiky naďalej je dôležité to, ak sa rodič rozhodne poberať príspevok na starostlivosť o dieťa, tak štátny rozpočet ušetrí na tom, že nevypláca rodičovský príspevok, ale Brusel nám financuje príspevok na starostlivosť o dieťa. Takže je to výhodné pre štát z tejto strany.
Takže toľko malá rekapitulácia.
Možno som zabudol, ešte pripomeniem, že ja osobne s kolegyňou Luciou Nicholsonovou sme mali snahu zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa z tých 230 na vyššiu sumu, pretože už len istá valorizácia je našou svätou povinnosťou, aby nejako prebehla, ona teda neprebehla, je to od roku 2010 stále štyri roky v rovnakej výške. To nie je možno fér voči rodičom, ktorí tento príspevok čerpajú, mal by sa určite zvýšiť, ale neprešlo to cez vládnu väčšinu.
Navrhovali sme, ďalej, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa poskytoval až do jeho veku šiestich rokov. Možno tento náš návrh bol príliš odvážny a príliš veľkorysý, pretože by to znamenalo dosť značný nárok na čerpanie prostriedkov z Európskej únie, podotýkam. Neprešlo to, celkom tomu rozumiem, prečo to neprešlo, ale tento váš návrh, ktorý ste teraz predložili, v tomto ide ďalej. Je jednoducho prepracovanejší, pretože ten nárok na poskytnutie príspevku na starostlivosť o dieťa odôvodňujete tým, že dieťa sa nedostalo do štátnej, zjednoduším to, škôlky. Ak teda štát nebol schopný zabezpečiť pre dieťa miestom a to tak, bohužiaľ, je v masívnom rozmere, tak nech štát pomôže tejto rodine tým, že jej vyplatí príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý je viazaný na to, že to dieťa je v nejakom súkromnom zariadení, neviem presne, ako to máte, ale veď to je vec druhého čítania, keby na to prišlo, alebo by bolo prípadne u nejakej opatrovateľky. Čiže tá logika je vynikajúca.
A chcem zdôrazniť ešte raz pre tých, ktorí ma nepočúvali od začiatku, tých 230 súčasných eur mesačne na tento účel je financovaných na 85 % z Európskeho sociálneho fondu. Čiže nie sú to peniaze zo štátneho rozpočtu, ale, ako teda opakujem, z Bruselu. Čiže ten pohľad je aj takýto.
Ja chválim, že prichádzate s návrhmi na masívnu podporu výstavby škôlok.
Ja napríklad ako minister som sa snažil komunikovať so samosprávami a vyzýval som ich k tomu, ale bolo to ťažké, pretože samospráva je, skrátka, samospráva, keď sa raz starosta zasekne niekde vo svojom nastavení, tak to neprelomíte, vyzýval som ľudí zo samospráv, starostov, primátorov k tomu, aby sa skúsili zamyslieť nad tým, že predsa už za súčasného stavu je tu tento príspevok 230 eur, ktorý môžu predsa čerpať aj tie samosprávy. Viete, o čo tu ide? Obec postaví obecnú škôlku. To sú úžasne vysoké náklady. To predsa je jasné. Nákladová cena pobytu toho dieťaťa v tej obecnej škôlke je, povedzme, 300 eur mesačne. Čiže náklady na amortizáciu, odpisy, samozrejme, na platy tých zamestnancov, na stravu, energie a tak ďalej sú 300 eur mesačne. Ale tá obec v rámci toho, aby vyšla v ústrety svojim obyvateľom, mladým rodinám, od tých mladých rodín pýta poplatok, dajme tomu, 30 eur mesačne, desaťkrát nižší. Vlastne 270 eur obec dotuje zo svojich prostriedkov. To je síce na jednej strane pekné, ale pri takomto nastavení systému je úplne jasné, že tá obec nemá ďalšie prostriedky na to, aby zainvestovala do rozšírenia počtu miest, aby postavila ďalšiu škôlku, povedzme, keď to tí občania potrebujú, pretože, po prvé, na to nemá zdroje a, po druhé, keby to aj urobila, tak tú 270-eurovú dotáciu, ktorú spomínam ako príklad, by musela poskytovať vlastne väčšiemu počtu rodičov a ich detí. A na to tiež nemajú. Čiže je to zacyklené. Keby si ale tí primátori, starostovia uvedomili, že veď predsa ten rodič môže čerpať 230 eur cez príspevok na starostlivosť o dieťa, čiže nedá to zo svojich peňazí, ale dostane to ako od štátu, a keby pýtali od tých rodičov sumu nie 30 eur mesačne, lebo je to určitá sociálna služba pre toho občana, ale, skrátka, 230, lebo ten občan to dostane od štátu a nemusí dať zo svojich vlastných ani korunu, keby sa to možno prípadne nejako zosynchronizovalo v podobe iného znenia zákona, ja to nevylučujem, možno by to bolo treba nejako trošku legislatívne zmeniť, tak bol by priestor na to, ako tie obecné škôlky stavať, rozširovať, ako rozširovať ich kapacity.
A zdôrazňujem tento rozmer nielen v súvislosti s návrhom, ktorý prišiel z dielne Obyčajných ľudí, ale aj v súvislosti s tým, čo chystáte ako vládna strana, pretože je síce pekné prvoplánovo občanovi povedať: „Pozrite sa, aký som ja vynikajúci starosta, platíte za škôlku len 30 eur mesačne.“ Poctivé by bolo povedať občanovi: „To miesto stojí 300 eur mesačne a my na to v obci peniaze nemáme, respektíve keď ich dáme tam, potom ich nemáme inde, budeme od teba pýtať 230 eur, lebo ty ich predsa dostaneš od štátu, čiže z tvojho vrecka to aj tak nepôjde.“ Len treba trošku zapnúť tie mozgové závity a možno trošku tú legislatívu inak vyladiť a možno, keď sa vrátim na začiatok, ten príspevok z 230 eur aj zvýšiť. Veď sa toho nebojme.
Znovu hovorím, ja si neviem predstaviť lepšie využitie peňazí z Európskeho sociálneho fondu ako takéto.
Keď sem chodia, prechádzajú cez parlament návrhy podivuhodných príspevkov, keď sledujem aké rôzne, nechcem to povedať škaredo, projekty prechádzajú cez ministerstvo práce, aby sa zvýšila zamestnanosť, uvedomte si, prosím vás, že ak tá mladá žena zostane pri troj-, štvorročnom dieťati doma, pretože sa o to dieťa nemá kto starať, že ho nemá kam dať a keby ho dala do súkromnej škôlky, tak by ju to stálo tri-štyri stovky mesačne, keby to bolo lepšie vymyslené, lepšie vyladené, tak tá žena sa vráti do toho svojho zamestnania, respektíve ide niekam, kde jej niečo ponúkajú, a zamestnanosť sa týmto spôsobom zvýši. A určite by som potom nehovoril o sociálnom inžinierstve, tak ako to často spomínam pri rôznych zvláštnych projektoch. To je presne to, čo tie mladé rodiny potrebujú, to, čo potrebujú aj tí richtári v obciach, čo potrebujeme my všetci. Mohlo by to pekne fungovať.
Dobre, návrh Obyčajných ľudí hovorí o tom, že ak sa dieťa nedostane do štátnej škôlky, obecnej škôlky a majú ho rodičia niekde inde, preukázateľne, všetko je preukázateľne zdokladovateľné, nejde o žiadnu špekuláciu, tak tento príspevok na starostlivosť majú dostať, aj keď to dieťa má viac ako 3 roky.
Plne podporujem tento návrh a poprosím vás, kolegyne, kolegovia, ak ho aj nepodporíte, lebo vám to možno príde, že to predkladajú Obyčajní ľudia, opozícia, skúste sa, prosím vás, zamyslieť, a vyzývam k tomu hlavne aj pána ministra Richtera, nad tým, čo je to príspevok na starostlivosť o dieťa, ako to funguje, ako by to mohlo fungovať ešte lepšie, pretože presne tu je priestor na to, aby sme mladým rodinám pomohli, veľmi, veľmi výrazným spôsobom pomohli, pričom štátny rozpočet to nemusí stáť prakticky vôbec nič, len treba využiť trošku tieto možnosti a trošku posunúť hranice myslenia oproti tomu súčasnému stavu, a to myslím v dobrom, trošku ďalej. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No ja chcem reagovať teda na Jozefa Mihála v tom duchu, že skutočne sa vám podaril veľmi pekný kúsok, priatelia z OĽaNO, že ste toto navrhli a že ste to navrhli takým spôsobom, ako ste to navrhli, veľmi rozumný. A teda mne sa to veľmi páči.
Naozaj Jozef spomínal ten náš návrh, aby sa teda automaticky predlžovalo to poberanie príspevkov na starostlivosť o dieťa. A si myslím, že toto má skutočne to rácio. To znamená, že v prípade ak dieťa sa nedostane do škôlky, aby bolo možné poberať ten príspevok na starostlivosť o dieťa, lebo potom zostáva rodičovi naozaj len tá súkromná škôlka, respektíve profesionálna nejaká iná starostlivosť o dieťa. A to nie je vždy jednoduché, hlavne to nie je vždy zadarmo.
Takže ešte by som to dala do takého porovnania s tým, čo priniesol kolega Beblavý, tým návrhom, teda my sme ho nepodporili. A o to ľahšie sa nám podporuje tento váš. Takže gratulujem. A ja teda strašne dúfam, že sa vám podarí s tým uspieť dobre.

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je mi do plaču, keď vidím, že v budovách, ktoré budovali naši rodičia, v ktorých v podstate v minulosti boli materské školy, dnes sú krčmy alebo obchody. Dnes sú tieto budovy dávno predané samosprávou a dávno ich samospráva využíva na iné účely, na aké ich mali. Samozrejme, dôsledkom vlastne odpredaja týchto majetkov je to, že dnes máme veľký počet detí a v strednej Európe patríme ku krajinám, kde zaškolenie detí v materských školách je najnižšie možno zo všetkých okolitých krajín. Mnohé krajiny sú ďaleko pred nami v predškolskej výchove ako my. Každý návrh, ktorého výstupom je zvýšenie počtu zaškolených detí v predškolských zariadeniach, je vítaný. Každý takýto návrh je povinnosťou v podstate alebo teda predpokladom na to, aby raz Slovensko malo pripravených ľudí na tvorbu hodnôt v tejto krajine.
Ale zároveň si uvedomme jednu vec. Týmto spôsobom ak vytvoríme podmienky na to, aby tieto deti chodili do materských škôl, uľahčíme život rodičom, ktorí môžu tvoriť hodnotu pre túto krajinu. A tak nielenže pomáhame samotným rodičom, ale aj tejto krajine, pretože tým lepšie pripravíme naše deti na to, aby raz mohli oni sami ako dospelí tvoriť hodnoty pre Slovensko. Slovensko potrebuje investovať do svojich budúcich generácií. Slovensko potrebuje, aby deti do školského systému, do základnej školy prišli pripravené.
Ja som absolvoval strašne veľa výjazdov a strašne veľa stretnutí s učiteľmi. A z nich všetci mi povedali, ak dieťa príde z materskej školy do základnej školy, tak je lepšie pripravené, ak príde lepšie pripravené, tak je reálny predpoklad, že to dieťa naozaj bude úspešnejšie na základnej škole, ak bude úspešné na základnej škole, tak je reálny predpoklad, že pôjde študovať ďalej, ak pôjde študovať ďalej, tak je reálny predpoklad, že získa kvalifikáciu, ktorá je, samozrejme, vstupenkou na pracovný trh.
Ja sa teraz zmienim o rómskej téme, pretože ja odkedy som súčasťou politiky, tak hovorím o tom, že predškolská výchova je nevyhnutnou súčasťou riešenia rómskej problematiky a nevyhnutne potrebujeme investovať do rómskych detí tak, aby nielenže samotné rómske deti, alebo Rómovia sa mali lepšie, ale aby sa aj Slovensko malo lepšie. Ak chceme, aby Rómovia raz zo sociálneho systému odišli, nič nám iné neostáva, len investovať do tejto témy a najlepšou investíciou je investícia do vzdelania. Samozrejme, výsledky tejto investície budeme pociťovať až potom, keď deti vlastne vyjdú z toho vzdelávacieho systému. Ale skúsenosti z praxe od ľudí, ktorí naozaj v školách sa stretávajú s týmito rómskymi deťmi, sú jednoznačné. Do rómskych detí potrebujeme investovať. Jednoducho predškolská výchova je nevyhnutnou súčasťou riešenia rómskej problematiky.
Som veľmi rád, že sa nám podarilo s ministerstvom školstva za dva roky pripraviť veľmi úspešné projekty, hlavne v predškolskej výchove. V 160 materských školách sme naštartovali predškolskú výchovu aj rómskych detí. Celkovo teda súčasťou týchto programov v 160 materských školách je 7 000 detí. Z tohto celkového počtu je 3 000 rómskych detí. Osobne som veľmi rád, ako vidíte, že nebudujeme alebo nerealizujeme projekty len pre rómske deti, ale snažíme sa urobiť aj v predškolskej výchove predpoklady na integráciu, predpoklady na to, aby sa tie deti už v materských školách spoznávali.
Samozrejme, na to, aby sme tie deti mohli umiestňovať vôbec do predškolských zariadení, potrebujeme mať znova tie budovy, ktoré sme už raz rozpredali, ktoré samosprávy predali. A sú v nich aj krčmy, aj obchody a ešte neviem čo teda. A v tomto smere sme znova naštartovali aktivity, ktorých cieľom je riešiť nedostatočné kapacity či už teda samotných základných škôl alebo v materských školách.
Taktiež s ministerstvom školstva, ale aj s ministerstvom financií sme naštartovali aktivity, ktoré vyústili do toho, že sme s tým začali, našli sme vhodnú formu, lacnú, rýchlu formu, ktorá spĺňa všetky parametre. A to je forma výstavby modulových zariadení. Minulý rok sme v spolupráci s ministerstvom školstva postavili 5 základných škôl, tento rok staviame 11 základných škôl. Som veľmi rád, že sa nám podarilo aj stavať materské školy. A jedna z nich je postavená už v obci Hrabušice v okrese Spišská Nová Ves. Je to normálna materská škola, ktorá spĺňa všetky predpoklady na to, aby výchova a vzdelávanie týchto detí bolo v poriadku. Som zase rád, že aj v týchto zariadeniach, najmä v tých Hrabušiciach nie sú len rómske deti, ale sú tam aj nerómske. Je veľmi dôležité v podstate, aby sme dbali už od útleho detstva na integráciu.
Samozrejme, vítam rozhodnutie vládnej strany, že chce podporovať predškolskú výchovu a má svoj cieľ zvýšiť to zaškolenie detí v predškolských zariadeniach, máme tam vysoké percento.
Osobne som veľmi rád taktiež tomu, že sa nám podarilo vyrokovať s Európskou komisiou výnimku pre Slovensko v použití finančných zdrojov, ktoré budeme môcť použiť na výstavbu materských škôl na obdobie rokov 2014 – 2020. Pre nás, pre Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity v spolupráci s Európskou komisiou je kľúčových 150 obcí, ktoré vyberieme z celkového počtu lokalít na Slovensku, kde je zvýšená koncentrácia Rómov a kde sú tie najkritickejšie lokality, pričom tam nasmerujeme pomoc Európskej komisie a tam nám Európska komisia dala zelenú, aby sme mohli použiť ich peniaze na výstavbu materských škôl.
Dnes už máme reálnu skúsenosť s výstavbou materských škôl a je to modulová forma, ktorú sa nám podarilo zrealizovať. Dnes vieme, ako to urobiť, nestojí to veľa peňazí. Na porovnanie, modulová základná škola stojí 200-tisíc eur. Alebo teda dávali sme na ňu v spolupráci s ministerstvom školstva 200-tisíc eur. Kamenná škola pre porovnanie je v objeme 800-tisíc eur. Je to výrazný rozdiel, samozrejme, rýchlosť tej výstavby je úplne odlišná, pri kamennej pol roka až rok trvá výstavba takejto školy, pri výstavbe modulového zariadenia za dva mesiace, za tri mesiace môže byť tá škola alebo škôlka k dispozícii, a teda pripravená spĺňať alebo vytvárať podmienky na výchovu a vyučovanie detí.
Samozrejme, my musíme niečo urobiť s tým, lebo dlhé roky hovoríme o tom, že my môžeme mať aj školské zariadenia. Ale nakoniec tie školské zariadenia môžu byť prázdne v niektorých lokalitách, najmä v blízkosti rómskych komunít, pretože dnes je na zodpovednosti rodiča, či dieťa pošle alebo nepošle do materskej školy. My sa spoliehame na rodiča, že urobí zodpovedné rozhodnutie, mnohokrát však to zodpovedné rozhodnutie nezodpovedný rodič neurobí. Musíme nájsť spôsob v prospech toho dieťaťa a v prospech aj tejto krajiny, aby sme dieťa do materskej školy dostali, lebo, ako som povedal v úvode, ak to dieťa dostaneme do materskej školy, tak tým vytvárame predpoklady na to, aby to dieťa prišlo do školského systému pripravené. Takto keď bude pripravené, tak bude úspešné na tej základnej škole, ak bude na nej úspešné, tak získa kvalifikáciu, ak získa kvalifikáciu, tak získa skôr prácu, ak získa prácu, tak máme po rómskej problematike, lebo problémy si môže začať tento človek riešiť sám.
Preto okrem toho, že rozmýšľame v podstate o tom, aby sme uľahčili život možno pracujúcim rodičom, musíme, samozrejme, rozmýšľať aj nad tým, aby sme urobili všetko pre to, aby práve u tých nezodpovedných rodičov sme našli spôsob, aby ich dieťa v tej materskej škole naozaj bolo, nemôžeme sa spoliehať na nezodpovedných rodičov. Musíme nájsť spôsob, aby to dieťa naozaj v tej materskej škole bolo. A následne tým vytvoríme predpoklady na to, aby toto dieťa sa v budúcnosti uživilo samo, aby nebolo teda súčasťou sociálneho systému, naopak, aby to dieťa vytváralo hodnoty, platilo dane, platilo odvody a vytváralo teda predpoklady na to, aby ľudia na Slovensku sa mali lepšie.
Samozrejme, musíme naštartovať aj to, o čom som hovoril, výstavbu materských škôl, lebo nič nám iné neostáva, len vytvoriť tieto materské školy tak, aby naozaj do tých materských škôl naše deti chodili. Je preto veľmi dôležité, aby opatrenie, ktoré eliminuje nezodpovedné rozhodnutie, prišlo. A teda hovorím, ak mám porozprávať konkrétne, tak to je povinnosť chodiť do materskej školy.
Poznáme dva spôsoby v Európe, ako zaviesť tú povinnosť.
Maďarský príklad, nemusíme chodiť ďaleko, povinnosť pre všetky deti, samozrejme, môžem vám povedať výnimky, a teda práve SaS v podstate tento návrh mala.
Alebo poznáme iný príklad z Európy. To je dánsky príklad. Dánsky model, ktorý hovorí o tom, že je to povinnosť zaviesť iba pre niektoré deti. A dánsky príklad hovorí o tom, že tá povinnosť je iba pre deti, ktoré neovládajú štátny vyučovací jazyk. Ja nehovorím, že to je práve to, čo má Slovensko zaviesť, že na základe toho, či ovládajú alebo neovládajú jazyk, má byť tá povinnosť udelená týmto žiakom alebo týmto deťom. Ja len hovorím, že existuje v Európe model, akým sa dá určiť iba pre niektoré deti povinnosť chodiť do materských škôl.
Môžeme hľadať teda model či už pre deti sociálne odkázané, môžeme hľadať v podstate model pre deti, ktoré pochádzajú z nejakých neviem rizikových rodín, alebo rôzne modely, ale jednoznačne sú tu iba dve cesty. Tá prvá cesta je povinnosť daná každému dieťaťu chodiť do materskej školy. Potom môžeme dávať výnimky pre niektoré deti, ktoré tam nemusia chodiť, alebo, naopak, cielene nastaviť povinnosť iba pre niektoré deti, ktoré naozaj do tých materských škôl chodiť budú musieť povinne.
Jednoznačne k tomuto bude musieť Slovensko raz pristúpiť, lebo každá moderná krajina si vyžaduje to, aby investícia do vzdelania detí vlastne bola realitou. Toto opatrenie by malo byť súčasťou každej jednej modernej krajiny a zvlášť tej krajiny, ktorú trápi rómska problematika. Slovensko patrí ku krajinám, ktorých rómska problematika trápi. Dlhodobo táto téma bola na Slovensku podceňovaná a som veľmi rád, že za posledné dva roky sa nám podarilo niekoľko úspechov práve vo výchove a vzdelávaní rómskych žiakov dosiahnuť, ako som teda už spomínal, v spolupráci s ministerstvom školstva aj s ministerstvom financií.
Osobne som rád, že sa nám podarilo v súvislosti so vzdelávaním rómskych žiakov konečne otvoriť aj tému eliminácie neoprávneného zaraďovania rómskych detí do špecializovaných škôl. To je iná téma, ktorej sa určite je potrebné venovať. Verím, že raz táto téma bude aj súčasťou legislatívnych opatrení alebo teda systémovým opatrením, ktoré je potrebné na Slovensku naštartovať.
Ešte raz chcem zdôrazniť fakt, že ak tento návrh zákona pôjde do druhého čítania, a ja vás prosím, aby tento návrh do druhého čítania išiel, tak uľahčíme život pracujúcim ľuďom, uľahčíme život a vytvoríme predpoklady na to, aby viac ľudí pracovalo. Zároveň vytvoríme predpoklady na to, aby ich deti prišli do školského systému pripravené. Zároveň pripravíme predpoklady na to, aby tých detí v materských školách bolo oveľa viac, ako to je doteraz.
Vážne patrí Slovensko ku krajinám, kde to zaškolenie v predškolských zariadeniach je najnižšie. A ak chceme patriť k moderným krajinám a chceme patriť ku krajinám, ktoré vychovajú vlastne svoje generácie, budúcich tvorcov hodnôt dobre a vyhovujúco, nič nám iné neostáva, len investovať do tejto témy, investovať do predškolskej výchovy, a nám poslancom Národnej rady nič iné neprislúcha, len podporiť každý jeden návrh, ktorý bude súvisieť s tým, aby sme naše deti pripravili na život čo najlepšie. Je našou povinnosťou to urobiť, a preto, tak ako som povedal v úvode, každý návrh, ktorý príde do parlamentu, ktorý súvisí s predškolskou výchovou detí na Slovensku, je dobrý. Filozofia týchto návrhov naozaj je v prospech Slovenska. Je povinnosťou nás poslancov, aby sme tieto návrhy možno vylepšili, možno skvalitnili, možno teda prispôsobili, ale zároveň teda schválili. My potrebujeme takúto legislatívu nielen pre samotné deti, ale pre nás, pre Slovensko. Slovensko si zaslúži to, aby malo vzdelaných ľudí, pripravených ľudí na život, pripravené deti na to, aby tvorili hodnoty pre túto krajinu. A verím, že to urobíme. (Ruch v sále.) Môžete ma prerušiť, lebo teda už...?

Ďakujem pekne. V tejto súvislosti s týmto bodom pripomínam kolegom zo zahraničného výboru, že rokovanie výboru bude zajtra o 13.00 hodine v miestnosti č. 30.

Podobne, kolegovia a členovia výboru pre obranu a bezpečnosť, zajtra o 13.00 bude rokovanie výboru týkajúce sa odvolávania pána ministra Počiatka. Akonáhle skončíme s týmto bodom, budeme pokračovať s ďalším, práve k tej tlači 1327. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ja len pár viet poviem. Je tu návrh zákona, ktorý sa snaží účinne riešiť skutočne dôležitý problém, problém, ktorý má rozmer výchovno-vzdelávací, sociálny, ale v širšom slova zmysle aj kultúrny. Podľa odborníkov z teórie praxe, ktorí tu v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili, je ten návrh pripravený veľmi dobre. Takže máme tu na jednej strane reálny problém, na druhej strane ponúkané reálne riešenie. V tejto situácii by zdanlivo nič nemalo brániť tomu, aby sme takýto návrh veľkou väčšinou hlasov prijali okrem tej skutočnosti, že ten návrh pochádza z opozičných lavíc. Ale pýtam sa, je to naozaj dostatočný dôvod, aby sme takýto potrebný zákon neprijali? Ďakujem.