44. schôdza

Pán predseda, ja neviem, že či budem posledný v rozprave. V rozprave áno, ale neviem, či sa neprihlásia ešte ďalší diskutujúci.
Ale ten Jožo Mikloško to pekne tuná povedal, to talianske príslovie, že jedna žena veľa a dve je, teda jedna žena je málo a dve je mnoho. No neviem si celkom predstaviť, že toho Jozefa, že by dnes, v dnešnej dobe po päťdesiatich rokoch dusili dve manželky. Hej? Dve ženy.
Ale ja budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona. Paradoxom je, tuná na tejto schôdzi sa také dva zákony ako stretli, jeden sú predmanželské zmluvy a druhé, zjednoduším to takto, akoby boli pomanželské zmluvy. Hej? A jedno aj druhé u notára ako spisovať.
Manželstvo je veľmi vážnou inštitúciou, aby sme to brali len tak na ľahkú váhu a tak, ako to bolo spomenuté, že to manželstvo rovná sa rodina, aj to bezdetné manželstvo, ktoré tuná uvádzate v tej dôvodovej správe, nie je menej hodnotné ako to manželstvo, ktoré deti má. Prečo to tak podceňujeme? A rovnako nie sú menej hodnotné deti po osemnástom roku veku ako tie, ktoré sú pred ním. Veď rovnako aj to dieťa, ty ešte nemáš, Juraj, osemnásťročného ani syna, ani dcéru, ale raz ich budeš mať. A možno, keď budeš prechádzať takým krízovým obdobím a myslíš, že tvoj syn alebo dcéra sa bude tešiť z toho, že otec sa rozvádza? Určite nie.
A potom ďalšia vec je tuná taká, ktorá mi naozaj trocha vadí. My na základe svojej osobnej zlej, negatívnej životnej skúsenosti máme tendenciu prenášať tuná tie svoje vlastné veci a neni to prvýkrát tuná v tejto Národnej rade. A prenášame ich do legislatívy, do zákonodarstva. To, že niekomu zlyhalo to manželstvo, tak ja sa z toho neposmievam, veď stať sa to môže hocikomu a hocikde. Lebo však v podstate tá rozvodovosť je tu aj vysoká, ale ty na základe tej negatívnej skúsenosti, ktorú máš, nemôžeš zovšeobecňovať, že je to proste, všade je to tak. Neni to tak. Manželstvo je veľmi vážnou inštitúciou, aj tou najťažšou rehoľou, ktorá je tuná.
A to, že sú tie manželské krízy, to bolo tu spomenuté, tak to je neraz, nie dva razy. Aj opakovane ako prichádzajú. A v tom afekte, naozaj tí manželia, keď sú rozvadení, no a teraz, že by dobehli k notárovi a spísali o tom zápisnicu, že jednoducho sa rozvádzajú. Veľa, veľa naozaj tých manželstiev aj bolo rozvadených, aj boli na pokraji toho rozpadu a rozvodovosti a cez to všetko vytrvali. A dovolím si povedať, že vytrvali mnohí, mnohí vytrvali do smrti. Do smrti vytrvali, teda vydržali aj päťdesiat, aj viac rokov. Tak ako kolega to tuná spomenul. Myslím si, že ak by sme prijali túto novelu tohto zákona, tak by bola veľmi, veľmi vážne oslabená inštitúcia manželstva.
Ono je to takto. Áno, ani v manželstve ťa nikto nasilu neudrží, lebo pre manželstvo vždy sú potrební dvaja ľudia, dvaja ľudia a ak jeden sa rozhodne, že sa rozvedie, tak je už veľmi ťažké udržať aj tú druhú stranu. Na silu určite neudržíš nikoho, ale nemôžme my zjednodušovať to takou formou, že dobehneš k notárovi a spíšeš o tom zápisnicu. Tak ako si to, pán kolega, predkladal tuná, myslím si, že si to hovoril, v Belgicku ale že to majú tak, že dokonca ukončenie manželstva je slávnostným vyhlásením, slávnostným vyhlásením o ukončení manželstva. Neviem si to dostatočne predstaviť, že čo to sa za tým skrýva. Aké slávnostné vyhlásenie? Veľakrát sú to manželia, ktorí keď sa aj rozvádzajú, aj na tých súdoch, keď to je, sú rozvadení, rozbité to manželstvo, rozvadení, rozškriepení sú. A neviem si to ani predstaviť, že by boli účastníkmi nejakého slávnostného vyhlásenia o ich vzťahu. To mi jednoducho nesedí a považujem to za čosi, čo je bludné.
Na záver poviem len krátku takú vec. Ja som tiež otcom rodiny a manželom vyše tridsať rokov a Jozef tuná spomínal, že je viac ako päťdesiat rokov a nech sa páči, môžeš sa vyjadriť, ale mnohé aj kratšie manželstvá, ktoré sú, prechádzajú životnou skúškou a tzv. tou krízou. Ale kríza je na to a je to výzva aj pre teba, aj pre manžela, aj pre manželku, aby si ju dokázal prekonať. Keď pre nič iné už, tak hlavne aj kvôli deťom. A nie preto, že má ešte 17,5 roka, ale aj tie, ktoré majú možno 20 a 25 rokov. Nech sa ti manželstvo nerozpadne, o každé manželstvo je hodné zabojovať a keď už pre nič iné, tak aj kvôli tej veci, aby tvoje vlastné deti ťa raz nenasledovali v tom zlom príklade. Nepoznám nejak extra takých ľudí, ktorí keď prežívali ten stres z toho rozvodu, že by sa z toho tešili, určite nie. A to sú aj tie rodiny a tie manželstvá, v ktorých sa neraz aj ťažko žije. Manželstvo je síce ťažkou rehoľou, ale nič lepšie sme zatiaľ nezažili, ani nič lepšie nepoznáme. Ja proti tomuto návrhu zákona budem hlasovať, keď príde ešte päťkrát za toto volebné obdobie, tak toľkokrát budem hlasovať proti.
Ďakujem za pozornosť.

Ja ešte si dovolím povedať takú malú kázeň, prepáčte, ale keď si hovoril o tej reholi, že je tvrdá a jedna z najťažších rehol, tak ja by som chcel povedať, že napríklad v kresťanskej reholi mnísi majú veľa problémov aj starostí, ale keď ich nahnevá šéf kláštora, idú do druhého, môžu sa žiadať. Aj priora každé dva, tri, štyri roky vymenia alebo zvolia nového. V manželstve to neni možné a je to správne, že to neni možné. Včera som bol 6.30 na rorátoch v Svätom Jure, pán farár nám dal také lístky, kde bolo napísané, že v utorok sa nesmieme povadiť s manželkou. Tak som to už manželke skromne povedal a ona mi povedala, že však aj tak si neni celý deň doma, takže to ľahko splníme.
No a ešte chcem povedať, že v manželstve, toto je teraz vážne, že musia prosociálne cítenie, ako dieťa keď ho nezískate, tak budete celý život len ja, ja, ja, na to myslieť. Trebárs do manželstva ešte takto môžete myslieť, ale v manželstve už musíš myslieť na ty a oni a to svoje ja je vlastne mimo toho. Keď to takto nemyslíte, tak to zle dopadnete.
A takisto, môj brat Marián hovorí, že treba mať aj sklerózu v manželstve, treba rýchlo zabudnúť, čo bolo včera, a treba sa tešiť z každého nového dňa. Každý deň znova začínať. Proste keď si stále, donekonečna vyčítame svoje minulé hriechy alebo minulé rodiny a tak ďalej, tak to, samozrejme, rýchlo skončí.
Ďakujem.

Ja som dneska ráno vstával o piatej, ale nebol som na rorátoch, ale na poslaneckom prieskume. (Povedané so smiechom.) Ale chcem povedať toľko, že to odpustenie, to je veľmi dôležité. Celkovo aj v našich životoch, o to viac v manželstve, a to je v podstate taký neustály proces odpustenia. Manželstvo bez odpustenia a vzťahy bez odpustenia neviem si ani predstaviť. Lebo to sme ako tie ruže v jednej váze, ktoré majú tŕne. Cez to všetko, všetky tie ruže sú nádherné, aj sa akceptujú a veľakrát sa aj popichajú. To je tá kytica tých ruží. A veľakrát je to aj v tých vzťahoch. A manželstvo je naozaj tou inštitúciou, kde sa učíš naozaj deliť, kde sa učíš žiť pre tých druhých. Je veľmi vážnou inštitúciou.
Ja nikdy tuná v tejto Národnej rade nezahlasujem za návrh zákona, ktorý oslabuje inštitúciu zo zákona, naopak, vždy zahlasujem za každý návrh zákona, ktorý utvrdzuje a posilňuje manželstvo a rodinu. Tak tomu bolo, aj keď sme tuná hlasovali o ústavnom zákone, ktorý sme tu mali pred nejakým pol rokom a taká hystéria nás tuná zachvacovala. Neboli sme schopní prekročiť veľakrát to, ja to tak zvyknem povedať, vlastný tieň. Aby sme sa pozerali aj na to, čo bude po nás, aj na tie budúce generácie. Pýtajte sa detí, či sú šťastné, že majú rozvedených rodičov. Opýtajte sa detí, spýtajte sa dcéry, spýtajte sa syna, že či by žiarlil na otca, lebo miluje ich matku. Úsmevne odpovedajú, tešia sa z toho, tešia sa z toho, že otec miluje matku a že matka miluje otca. A vôbec deti sa necítia byť menejcenné, a to, že by otec prejavoval tú väčšiu lásku voči tej svojej manželke ako by voči svojim deťom, tá vzájomná láska zahŕňa aj do toho deti.

Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na záver stručne a vecne zhrnul. Chcem vám poďakovať za omnoho kultivovanejšiu diskusiu, ako sme tu na túto tému mali v minulosti, aj kolegom z KDH, aj kolegom z OĽaNO.
Chcem možno, mal som niekedy pocit z vás, ktorí ste proti tomuto návrhu zákona, že možno keby ste sa vyskúšali aspoň na chvíľu dať do topánok mňa alebo tých, ktorí ten návrh predkladajú alebo podporujú, a skúsiť to vidieť z tej našej perspektívy. Ja sa pokúšam o to isté a snažím sa vidieť to z vašej perspektívy a rozumiem väčšine vašich argumentov. Zároveň ale mám dojem, že niekedy hovoríme o dvoch úplne odlišných veciach. Ani Martina Chrena, ani mojím cieľom nie je oslabovať inštitút manželstva. Bez ohľadu na to, či niektorí z nás máme osobné skúsenosti s ním alebo nemáme, myslím si, že manželstvo je absolútne dôležité, rovnako ako rodina je strašne dôležitá. Ten náš návrh je naozaj skôr o tom, že dáva ľuďom možnosť vysporiadať sa s niečím, s niečím, čo je veľmi nepríjemné, vysporiadať sa kultivovanejším spôsobom.
Ono už len samotná situácia, tak ako hovorila kolegyňa Kiššová, že jeden je predkladateľ, respektíve jeden je navrhovateľ, druhý je odporca, už táto definícia hovorí o nerovnováhe medzi tými dvomi stranami. A v praxi to vyzerá tak, že každá strana si najme svojho advokáta a tí advokáti miesto toho, aby mali snahu v spolupráci so sudcom dospieť čo najskôr k nejakej dohode a zmieru, tak obhajujú veľmi vehementne svoju stranu, čo ešte eskaluje ten konflikt a robí situáciu nepríjemnou. Ja osobne som to vyriešil, vyriešil som to tak, že sme mali právneho zástupcu, dvoch právnych zástupcov z tej istej kancelárie, ale môj rozvod, ako hovorím, bol naozaj formálny, lebo sme sa dohodli. Ale viem si predstaviť, že ak by ten istý právnik ma obhajoval a moju exmanželku by obhajoval právnik z nejakej inej kancelárie a snažil by sa bojovať vehementne za jej záujmy, tak môže dôjsť k ďalšej eskalácii toho problému. A k zbytočným diskusiám na témy, ktoré podľa mňa nepatria pred verejnosť.
Takže mrzí ma trochu, že niektorí z vás vidia manželstvo ako verejnú inštitúciu. Ja to vidím ako inštitúciu súkromnú, ktorá je naozaj len o tých dvoch ľuďoch, prípadne o najbližšej rodine vrátane detí. Len aby sme vedeli ešte, poprosím vás, samozrejme, o posunutie toho návrhu do druhého čítania, kde sa dá vylepšovať.
Gábor Gál spomínal nejakú lehotu, kde by malo dôjsť k vychladnutiu hláv. Ja s tým plne súhlasím. My navrhujeme jeden mesiac, kľudne sa môžeme baviť o tom, že to bude šesť mesiacov. Mne to je, mne to je v princípe jedno. Možno šesť je veľa, dajme tomu tri mesiace. Nesmie to fungovať tak, ako ste popísali, že niekto si len tak odskočí k notárovi, podpíše dohodu a zrazu je rozvedený. S tým, samozrejme, nesúhlasím a chápem, že niektorí ľudia konajú pod vplyvom emócií, v afekte a dochádzalo by aj k rozvodom, ktoré by, manželstiev, ktoré by rozvedené byť nemuseli.
Na jednu vec sme ešte neupozorňovali, a tou je nerovnováha medzi vstupom do manželstva a výstupom z manželstva. Pri tom sa veľmi, veľmi stručne pristavím. Nie je potrebný súhlas štátu na uzavretie manželstva, a preto by mal byť znížený aj zásah štátu do manželstva pri jeho zrušení.
Ono v praxi to niekedy funguje tak, že ak neexistujú nejaké iné zábrany a prekážky, tak teoreticky sa viete do dvoch hodín s niekým zosobášiť. No povedzte mi, že akú kvalitu má takýto typ manželstva, že sa dvaja pobláznení, dajme tomu pod vplyvom nejakých psychotropných látok rozhodnú, že vieš čo, bol by to dobrý nápad, poďme sa oženiť a poďme sa zobrať.
V tomto prípade štát v podstate nemá ani žiadnu páku, ani nástroj na to, aby sa to neuskutočnilo. A tieto scény sa niekedy dejú. Je to skôr výnimka ako pravidlo, samozrejme, ale jednak sme to videli v niekoľkých filmoch a myslím si, že aj v praxi sa sem-tam stane, že si dvaja povedia len tak, že bolo by fajn sa zobrať a poďme sa rýchlo zobrať.
Dobre. Nepôjdem do ďalších argumentácií, asi to nedáva zmysel, len si myslím, že ten náš návrh naozaj hľadá nejakú rovnováhu pred náročnosťou vstupu do stavu manželského a náročnosťou výstupu zo stavu manželského. Mojím úprimným záujmom je, aby štát mal obmedzenú možnosť zasahovať do súkromia ľudí a zároveň, aby štát konal efektívnejšie, to znamená, aby dnes prehltené súdy mali o niečo menej zložiek, bolo by to menej byrokracie pre súdy a pre štát. Len štatisticky, týka sa to približne desaťtisíc rozvodov ročne na Slovensku, takže nehovoríme o nejakých obrovitánskych číslach, ale zároveň si povedzme, že môžeme zjednodušiť ťažké životné obdobie pár stovkám až pár tisícom ľudí, ak posunieme návrh zákona do druhého čítania.
Takže ešte raz, všetkým ďakujem za veľmi slušnú a veľmi kultivovanú diskusiu. Myslím, že sme sa trošku poučili spred dvoch rokov, starneme a sme k sebe trošku milší, a to ma teší.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ctená snemovňa, dovolím si vám predložiť návrh novely zákona, ktorým naprávame nespravodlivý sociálny systém, ktorý, žiaľbohu, tu stále máme. Nespravodlivý v tom zmysle, že vytvára nezdravé motivácie, nezdravý spôsob správania u časti obyvateľstva a, naopak, nepomáha dostatočne tej časti obyvateľstva, väčšinovej chvalabohu, časti obyvateľstva, ktorá sa snaží každodennou prácou zaobstarávať si prostriedky na živobytie, zaobstarávať si prostriedky na živobytie svojej rodiny a robí pre to všetko.
Správny a dobrý sociálny systém by mal pomôcť práve takýmto ľuďom, mal by pomôcť zamestnaným rodinám, mal by ich podporiť v ich snahe a nemal by navádzať svojou konštrukciou na život bez práce, na život v závislosti na sociálnom príjme, v závislosti na sociálnych dávkach.
Prichádzame s veľmi novým a zásadným, zásadným riešením, ktoré na jednej strane výrazne podporí pracujúce rodiny a na druhej strane bude znižovať motiváciu zabezpečovať si príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí a zväčšujúcu sa rodinu.
Už roky otestovaným, funkčným, obľúbeným a dobrým nástrojom rodinnej politiky je daňový bonus. Je to nástroj, ktorý som zaviedol pred viac ako desiatimi rokmi ako minister, vtedy to bola novinka. Odvtedy veľmi účinne funguje a existuje a znamená to, že pokiaľ je v rodine aspoň jeden z rodičov zamestnaný, môžeme takúto rodinu nazvať pracujúcou rodinou, na každé dieťa v tejto rodine štát znižuje daňovú povinnosť o konkrétnu sumu – 20 euro zaokrúhlene v tomto prípade. A v prípade, že daň je nízka, tak ešte tieto peniaze získava daná osoba vo forme navýšenia čistého príjmu. Takýmto spôsobom vlastne sa zvyšuje čistý príjem týchto rodín.
Tento nástroj a princíp tohto nástroja, že pomáhame zamestnanej rodine, treba rozšíriť. Treba ho aplikovať na všetky možné nástroje, ktoré v sociálnej politike existujú, a dosiahneme omnoho viac. Navrhujeme teda, aby sa diferencovane poskytoval daňový bonus od istého počtu detí. Tým sa výrazne podporia mnohopočetné rodiny alebo početnejšie, pretože v našom návrhu to znamená, že od štvrtého dieťaťa sa daňový bonus zvýši štvornásobne, až na 85 euro zaokrúhlene.
Zároveň sa od štvrtého dieťaťa prestane vyplácať rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok, ktorý sa vypláca len do troch rokov veku dieťaťa a u tých rodín, ktoré majú svoju životnú stratégiu postavenú len na príjme zo sociálnych dávok a rôznych foriem štátnej pomoci, to znamená, že stále je v rodine jedno dieťa do troch rokov, aby zabezpečilo vyplácanie rodičovského príspevku ako zdroju príjmov a tá rodina stále rastie, rastie, rastie, ale nepracuje. V tomto prípade by sa tá motivácia odstránila, ale pracujúcej rodine, tá by nielenže o nič neprišla, tá by mnohonásobne získala viac, pretože daňový bonus sa nevypláca len počas prvých troch rokov, samozrejme, ale počas celého obdobia dospievania až do dospelosti daného dieťaťa. Znamenalo by to, že takáto rodina by získala počas celého tohto obdobia až 18 498 eur na rodičovskom príspevku, čo je oproti súčasnému stavu nárast o vyše šesťtisíc, 6,5-tisíca eur. To znamená, v každodennom živote by to bola významnejšia pomoc, napriek tomu by štát nemusel kvôli tomuto ani zvyšovať zadlženie, ani zväčšovať deficit, pretože na druhej strane by došlo k zníženiu výdavku štátu práve u tých rodín, ktoré fungujú ako, u ktorých funguje ako jediný zdroj súbor rôznych foriem sociálnych dávok.
Toľko na vysvetlenie k tej prvej časti.
V časti II dochádza k zavedeniu toho, čo už viackrát som tu predstavoval a snažím sa to presadiť do našej legislatívy, diferenciácia aj pri poberaní rodičovského príspevku medzi rodinami, ktoré sú aktívne a ktoré pracujú, kde aspoň jeden z rodičov pracuje istú dobu, ktorú zákon predpokladá, tak ako to už v minulosti aj bolo, pretože tu už sme mali vyplácanie rodičovského príspevku v dvoch úrovniach podľa toho, či v tom prípade matka bola zamestnaná predtým alebo nie, ja tu zovšeobecňujem túto charakteristiku na rodinu, to znamená otec alebo matka pracovala. Vieme to obdobne ako pri rodičovskom, pri daňovom bonuse, keďže to je odskúšané, aplikovať, technicky to nie je teda žiadny problém. A v tomto návrhu navrhujem, aby sa zvýšil rodičovský príspevok na 230 euro pre rodiny, kde za posledné štyri roky aspoň 270 dní jeden z rodičov pracoval, alebo pracoval 180 dní a zvyšnú časť bol zapojený do aktivačných prác, alebo študoval, čím štúdium ako prípravu na zamestnanie dávame na rovnakú úroveň ako pracovnú aktivitu. A v prípade, že rodina, nikto z rodiny sa takto nespráva, nepracoval počas tohto obdobia, sa rodičovský príspevok vypláca v zníženej výške o 35 %, čo je zaokrúhlene zhruba 160 euro.
Súbor týchto zmien by na jednej strane zabezpečil odstránenie negatívnej motivácie zabezpečovať si príjem sociálnymi dávkami bez práce, na druhej strane by ocenil a zvýšil motiváciu zabezpečovať si príjem prostredníctvom práce a patrične by štát podporil tieto zamestnané rodiny.
Takže summa summarum, toto je návrh, ktorý predkladám a v záujme úspory času nebudem čítať formálnu dôvodovú správu, ktorú všetci si môžete pozrieť, je v nej to isté, čo som povedal teraz a predniesol, len možno v učesanejšej forme. Ale predpokladám, že ste mi všetci porozumeli a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Konštatujem, že predložený návrh spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívne pravidlá tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali aj výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená a ctená snemovňa, veľmi jednoduchá novela zákona, ktorá reaguje na prax a na život. Mnohokrát sa ma pýtali aj médiá, aj kolegovia, že prečo sa takouto novelou zaoberám, tak veľmi rád vysvetlím. Ani by som sa nedozvedel o tej situácii, ktorá vedie k návrhu na túto novelu, keby som sa nestretol s mnohými ľuďmi, starostami, primátormi, predovšetkým v oblasti stredného Slovenska v okolí Podpoľania, kde existuje pre mňa nepochopiteľná a nelogická situácia, že napriek tomu, že nikto nepovažuje za niečo podivuhodné a nemiestne, že existujú obecné alebo aj súkromné malé pálenice úplne legálne, v súlade so zákonom a so všetkými pravidlami, ktoré sú, ale napriek tomu tieto pálenice môžu páliť alkohol len z ovocia. Z môjho pohľadu veľmi prekvapivá situácia, pretože tieto pálenice, samozrejme, môžu produkovať aj svoje produkty aj z inej suroviny, ktorá je tradičná a bežná. Tým sa nemyslí z čohokoľvek, aby som predišiel nejakému, nejakej zlej interpretácii, ale práve v tejto oblasti je veľmi tradičným druhom alkoholického nápoja, ktorý patrí k miestnemu koloritu, ražná pálenka, rožovka takzvaná, a tá nie je možná, tú nie je možné v týchto páleniciach páliť. To znamená, my vlastne ako keby sme nabádali alebo usmerňovali nepriamo ľudí, že keď si ju chcete zabezpečiť, tak musíte konať nelegálne, čo naozaj asi nie je normálny stav.
Takže veľmi jednoduchým spôsobom navrhujem, aby sa do textu zákona doplnilo jedno slovo, a to, aby to znelo, že v týchto páleniciach sa vyrába alkohol "z ovocia a obilnín", pretože obilnina je súčasťou tejto suroviny. Mohli by sme to možno po diskusii a pokiaľ by to prešlo do druhého čítania, nahradiť slovným spojením "a iných poľnohospodárskych prebytkov" alebo nejakým iným rozširujúcim názvom, ale odstránili by sme ten naozaj trošku kuriózny stav, ktorý vznikol pravdepodobne tak, že príslušný odbor, úradník, ktorý tento návrh tvoril, si jednoducho len neuvedomil, ako si to neuvedomujeme mnohí, pokiaľ sa s tým nestretneme, že ten alkohol v tých malých obecných páleniciach sa páli nielen z ovocia. Väčšinou sa jedná o ovocie, ale nielen, a to nielen vypadlo z tohto a zbytočne zúžilo okruh celého systému.
Ešte jeden argument sa ozýva, a preto ho vyvrátim skôr, než by v hlavách alebo aj nahlas zaznel. Nie je to v žiadnom rozpore s európskou akoukoľvek legislatívou. Tá nám neprikazuje, že len z ovocia. To je naše pretransponovanie toho, čo sa vyjednalo, že môžeme v týchto obecných páleniciach umožniť ľuďom, aby si tam nechali vypáliť alkohol, len sa zabudlo, že nielen ovocie je zdrojom takéhoto niečoho, a ani v tomto návrhu zákona to neznamená, že by sa znížil, zmenila daňová povinnosť nejakým spôsobom. Všetko by zostalo, čo sa týka daní po starom, tak ako je to dnes. Jednoducho len by sme tú nelogiku, ktorá je v tom zakotvená, ktorá nemá žiadne ratio v sebe, napravili a odstránili.
Hovoril som o tom niekoľkokrát aj s pánom ministrom, preto ten návrh zákona, hoci tu už raz bol, bol stiahnutý, aby sa vytvoril priestor na tú debatu, viackrát mi povedal, že pokiaľ to nie je v rozpore s nejakými európskymi pravidlami a smernicami, nemá žiadne námietky, aby bol takýmto spôsobom novelizovaný, a tak ako som povedal, v žiadnom rozpore to nie je. Len nedorozumenie môže niekedy interpretačne viesť k tomu, že sa to zdôvodňuje, že asi to je v nejakom rozpore. Nie, nie je to. Preštudované, preskúmané, je to plne v súlade, len sa napráva nedorozumenie, ktoré vzniklo pravdepodobne pri prvotnom texte tohto zákona.
Takže, vážené dámy, vážení páni, toto naozaj nie je žiaden ideologický zákon. Je to čisto praktický zákon alebo praktická novela, ktorá vznikla alebo podnet na ňu vznikol v teréne aj od poslancov, aj od starostov a primátorov lokalít, ktorých sa to týka, znova zopakujem, že najmä teda v oblasti Podpoľania, ktoré som veľmi dôkladne prešiel a ponavštevoval všetky možné kúty v súvislosti s mojou poslaneckou a politickou prácou. Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, posunutie do druhého čítania a keď by sa to podarilo, tak určite aj takú nejakú dobrú rožovku by som sem doniesol na ochutnanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som uviedol náš zákon v krátkosti, takisto nechcem nejak strácať zbytočne čas. Cieľom zákona je nejakým reálnym spôsobom riešiť, keď už nie samotné uhryznutie ľudí psami alebo psom, ale aspoň následky, resp. ktorým smerom by sa mal vybrať riešiť tento problém. Trošku by som zrekapituloval celú túto problematiku. Už dvakrát rezort ministerstva pôdohospodárstva pokúsil sa nejakým spôsobom usmerniť túto problematiku. Problém je v tom, že vždy to prišlo vtedy, keď došlo k nejakému uhryznutiu, médiá chytili tému, okamžite na to prišla reakcia zo strany ministerstva, že tak teraz poďme urobiť nejaký zákon. No a zakaždým ale podľa môjho názoru aj podľa nášho názoru tá téma bola chytená veľmi od zlého konca. Bola vždy snaha nejakým spôsobom rozdeliť psov na dobrých a zlých, tým pádom aj majiteľov dobrých a zlých a myslím si, že "tudy cesta nevede", ako naši českí bratia hovoria.
Ale zároveň naše riešenia, a som o tom presvedčený, že riešenie ide skôr smerom k zodpovednosti majiteľa. Zakázať niekomu chovať psa, hocijaké plemeno, myslím si, že neni to demokratické. Zároveň v demokratickej spoločnosti každý by mal brať zodpovednosť za svoje činy a takisto, keď si kúpim psa, tak beriem veškerú zodpovednosť sám na seba, za činy, čo urobil, čo urobím ja sám, ale takisto aj môj pes. Od toho súvisí, že musím mať toľko občianskej zodpovednosti, že áno, keď je tvrdšie plemeno alebo nedajbože väčšie plemeno, tak idem s ním na cvičák, vycvičím, resp. a priori si nevyberiem taký typ psa, na ktorého nemám, myslím psychicky aj fyzicky. Takže myslím, že toto by malo byť úplne na voľnom úsudku, posudku daného človeka.
Avšak náš zákon vyslovene sa snaží riešiť následky takého uhryznutia, kedy majiteľ by mal byť braný na trestnoprávnu zodpovednosť v prípade, ak pes ublíži. Samozrejme, mal by nasledovať normálne súd a keď súd uzná vinného zanedbaním nejakých podmienok, či už výchovy, chovu, alebo všeobecne záväzných nariadení mesta, tak jednoducho mal by určiť výšku trestu takémuto nezodpovednému chovateľovi a, samozrejme, keď súd uzná alebo neuzná vinu, resp. uzná, že došlo nejak k zhode nejakých náhod, tak už potom nech súd sa rozhodne ako, ale nech má súd možnosť daného majiteľa nejakým spôsobom sankcionovať. My sme tam navrhli konkrétne sadzby trestu. Myslím, že týmto smerom by to malo ísť.
Zároveň pripomínam, že tento náš zákon vlastne už nejaké to tretie zasadnutie, keď to predkladáme. V prvom prípade došlo k stiahnutiu v solidarite k našim kolegom, ktorým ako vládna strana stiahla zákony. V druhom prípade sme to nestihli, takže vlastne tento zákon už v takej podobe je navrhnutý od leta. Zároveň by išli argumentácie z vládnej strany, že podobný zákon pripravuje aj ministerstvo spravodlivosti, rezort, čo som aj mal dakde možnosť vidieť návrh zákona a musím povedať, že skoro identický nášmu, lenže od tej doby som dakde ten zákon nejak si nevšimol, že by nejak sa objavil alebo by bol predložený vtedy pred troma mesiacmi, keď sme sa o tom bavili, bol taký návrh, resp. bol taký zámer.
Takže teraz by som teoreticky apeloval, že tým, že samotné riešenie je schodné u kolegov z vládneho SMER-u, skúsme pustiť tento zákon do druhého čítania a potom poďme trošku si sadnúť a povedzme si tie výšky trestu, lebo koniec koncov tie dva návrhy, ako som povedal, sú viac-menej identické s tým, že jediné rozdiely sú vo výške tých trestov. Takže neni treba tvoriť nový zákon, je pripravený. Sme ochotní, alebo som ochotný v rokovaní nájsť nejaký spoločný konsenzus, aby sme už raz a navždy túto problematiku vyriešili a dali možnosť konať súdom, resp. možnosť konať orgánom činným v trestnom konaní, aby vedeli konať v prípade uhryznutia.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.