45. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blanár, chcel by som vám porozumieť, rozpoloženiu vašej mysle. Na jednej strane vy obhajujete pána ministra a tender a schránkové firmy, kde skončia tieto finančné prostriedky. Na druhej strane vy podporujete vládu, ktorá predložila vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní, kde v dôvodovej správe sa píše, že ak by sa vládny návrh zákona prijal v neskoršom čase, hrozili by štátu značné hospodárske škody vyplývajúce z úniku veľkého objemu finančných zdrojov cez spoločnosti s nejasnou vlastníckou štruktúrou.
O čo vám ide? Vy v jednom a v tom istom momente, vám nevadí, že tam sú nejasné vlastnícke štruktúry, ale tiež podporujete vládu, aby takéto niečo sa zakázalo. Nerozumiem tomuto vášmu, to je schizofrénia, dá sa povedať. Jedine, ak by ste vy tie vlastnícke štruktúry poznali, vtedy by som tomu rozumel.
Vyzval som aj pána ministra, zatiaľ, žiaľ, nepovedal, kde skončia, v ktorom vačku ktorých ľudí ,tieto finančné prostriedky, aby sme poznali tú vlastnícku štruktúru. Ak vy zodpoviete na túto otázku, budem rád.

Ďakujem pekne. Ja ešte na doplnenie, pán kolega, k tým bankám, čo sa tu aj spomínalo. No jasné, že trebárs banky neobchodujú s firmami, ktoré sú niekde v daňových rajoch, ale toto je skôr obchod, resp. vzťah s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a ťažko predpokladať, že niekde mimo Slovenska.
A čo sa týka, ešte k tým kartám, tiež na doplnenie ešte raz spomínam. Tri významné slovenské banky sa jasne vyjadrili, že je neporovnateľné porovnávať palivovú kartu s kreditnou kartou.
Ale ja chcem oceniť teda korektné, také pokojné, jasné vystúpenie a s tým, že sa dá vystupovať kultivovane aj bez nejakej peny na ústach.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Blanár, opakovali ste tu to, čo už viacerí z vašej strany povedali, že však tie banky sa mohli prihlásiť. Nuž dovoľte, odcitujem vám z Trendu č. 48: "Medzinárodné pravidlá ochrany pred praním špinavých peňazí bankám, ale aj advokátom a obchodníkom s cennými papiermi prikazujú, aby sa pri transakciách pýtali na konečného užívateľa." A ďalej: "Veľké banky majú dokonca pravidlá, že firmy s väzbami na tvrdé daňové raje rovno odmietajú." Takéto pravidlá pre Trend oficiálne potvrdili napríklad banka VÚB či Tatra banka.
Ja si myslím, že je úplne jasná odpoveď, prečo sa tieto banky na takýto tender nehlásili, aj keď ho robila NDS-ka. Lebo si kládli otázku, kto je konečný užívateľ?
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, všetkým poslancom, samozrejme, ďakujem za ich faktické poznámky.
Pán poslanec Fronc, ja nerozumiem, keď vy takýmto spôsobom dokážete hovoriť o pravidlách v bankách a bagatelizujete to, že zmluvný partner, ktorý si objednáva túto službu, Národná diaľničná spoločnosť má sídlo na Slovensku, v žiadnom daňovom raji, a napriek tomu to dokážete povedať. Vy, bývalý vysokoškolský profesor, čudujem sa tomu.
Pán Bugár, na rozdiel od vás my sme prišli so zákonom, ktorý sprísňuje alebo, presnejšie, vylučuje schránkové firmy. Vy ste koľko boli vo vláde a urobili ste také niečo? Vôbec nič.
Pán Hlina, tým, že ste povedali, že idete svojho akcionára vyzvať, že prečo sa neprihlásil, ste vlastne priznali, že banky sa mohli prihlásiť do tohto tendra. A potvrdili ste to, čo som aj hovoril a čo tu neustále opakujeme.
Pán Zajac, u vás je to veľmi ťažké, pretože, ja neviem teraz, že čo si vy pamätáte alebo nepamätáte. Pozrite si možno aj tie výpisy, ja som naozaj sa snažil hovoriť to, čo ste vy tu spomínali, a nechcem vôbec s vami polemizovať, lebo to je naozaj ťažké.
Pán Mikuš, pozrite sa na to, že proti Slovenskej republike Európska komisia začala nejako konať kvôli tejto veci, tak prečo nezrušila to, čo bolo tak zle urobené? Prečo nás nevyzvala, aby sme my to kompletne zrušili, celú zmluvu a znova to neobstarali nanovo? A prečo ste to vy napríklad neurobili, keď to bolo také zlé? A Európska komisia skonštatovala, že je tu niečo, čo je potrebné dotiahnuť do konca a teraz to minister doťahuje do konca. Keby to bolo tak, ako vy hovoríte, tak určite by Európska komisia zrušila kompletne celý tender a my by sme museli na medzinárodnom súde to obhajovať. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, stretávame sa pri ďalšom diele seriálu, ktorý táto vláda píše o spôsobe svojho vládnutia. Pretože toto nie je nejaká nezávislá kapitolka. Toto nie je, tak ako som už mnohokrát povedal, zlyhanie jedného človeka, pošmyknutie sa pri jednom prípade, niečo, čo sa stalo, ale dá sa napraviť a vymyká sa zo zabehaných zvyklostí. Toto je, žiaľbohu, len jedna epizódka, jeden diel zo systému, ktorý Ficova vláda na Slovensku nastolila. Nastolila ho ako spôsob vládnutia počas svojho prvého mandátu a počas tohto druhého rozvíja do úplne sofistikovaných, ale zároveň aj obludných rozmerov.
Tento systém som pomenoval ako systém založený na korupcii a klientelizme ako spôsobe vládnutia. Nie ako zlyhávania jednotlivcov, ktorí vládnu, ale ako systéme, ktorému sa musí podvoliť každý, ktorý sa v tom systéme ocitne. Každý minister, každý predstaviteľ firmy, ktorá je zapojená do systému tokov verejných financií. Je to systém, podľa ktorého sa tu funguje.
Toto, čo dneska popisujeme a čo moji kolegovia predrečníci do rôznych detailov z rôznych strán popísali a zaznamenali, je len technická charakteristika jedného z biznisov, ktoré v takomto systéme prebiehajú. Pretože tento systém je charakteristický tým, že každá jedna záležitosť, ktorá sa rieši v prostredí vlády, v prostredí verejných financií a ktorá súvisí s vydávaním prostriedkov alebo s akýmikoľvek finančnými tokmi, má priniesť finančný profit pre zúčastnené strany, pre tých, ktorí sú na tento systém napojení. Na tomto systéme parazitujú a fungujú celé strapce záujmových zoskupení, firiem, jednotlivcov. A takto ten systém jednoducho funguje a takto prináša profit jednotlivým účastníkom, že vyciciava verejné financie. A to, čo vidíme a čo sem-tam ako tie vrcholky ľadovca prerazí tú ochrannú bariéru pred tým, aby všetko bolo v tichosti, sú hroty, ktoré znamenajú, že zrazu ľudia uvidia obrovské predraženia, že zrazu sa z nejakého dôvodu odhalí jeden, druhý, tretí konkrétny kšeft. Ale ako som už povedal, je to len reťaz, z ktorej vidíme jednotlivé očká.
Dnes sa tu zaoberáme ministerstvom dopravy a jednou transakciou alebo jedným obchodom. Ale úplne rovnako sa môžme zaoberať na budúci rok ministerstvom obrany, rovnako sme sa v minulosti zaoberali ministrom Richterom a Star EU, firmou Star EU, zaoberali sme sa tu cétečkami a zdravotníctvom. A v každom jednom rezorte by sme našli niekoľko očiek tejto reťaze, niekoľko ďalších a ďalších dôkazov toho, ako to tu funguje.
A toto je problém, že ľudia to vidia, ľudia vďaka tomu strácajú absolútne dôveru vôbec k vládnutiu a demokracii na Slovensku a začína absolútne prevažovať názor, že politika je len na to, aby tí, ktorí sú pri moci, si nahrabali. Pretože súčasťou takto zakoreneného a prehnitého systému je, že nemá dna. Nemá dna jednoducho. Už to tu niekto povedal, ale nenažratosť nadobúda obludné rozmery. Tu nejde o to, že nejaká firma niečo zarobí. Ale tu ide o to, že nielen firmy, ale hlavne tí politickí tútori, ktorí umožňujú takéto kšefty, chcú zarobiť, keď nie rovnako, tak možno dvojnásobne viac ako tá firma. Tie ceny, tie výdavky, ktoré mnohonásobne prekračujú štandardy, nevznikajú tak, že dodávateľské firma nevie, kde sú hranice. Ale jednoducho tak, že v systéme korupcie a klientelizmu, ktorý je realizovaný ako systém, sa dodávateľ podnikateľ, firma dostáva pred úlohu, musí uspokojiť záujmy tých, ktorí jej umožnia, aby takýto obchod mohla vykonať. A tie požiadavky sú, samozrejme, hmotného a finančného charakteru a tieto požiadavky zvyšujú cenu, pretože z nejakých zdrojov sa to zaplatiť musí. A tá marža sa musí nafukovať, nafukovať a stále prifukovať, aby dokázala zaplatiť nároky všetkých politických tútorov až po najvyššie špičky vládnuceho SMER-u, ktorí umožnia tejto firme urobiť takýto obchod a zabezpečiť si, samozrejme, zisky na veľmi dlhé roky dopredu.
Z čoho, myslíte, vážené dámy, vážení páni, nielen v tejto sále, ale aj hlavne na celom Slovensku, pochádza to enormné a nadrozmerné bohatstvo špičiek vládneho SMER-u? Z platov, ktoré mali? Ľudia, ktorí nikdy v živote nepodnikali, ktorí nikdy v živote žiadnym ekonomickým spôsobom nenadobúdali vysoké príjmy? Nie. Ich enormné, nadrozmerné a okázalé bohatstvo, ktorým vôbec nemajú problém sa prezentovať verejne, pochádza práve z takéto systému korupcie a klientelizmu, ktorý tu bol zavedený. Práve z týchto marží, ktoré vidíme ako marže nejakej firmy PayTollu alebo hocikoho iného, ktorá je za týmto účelom vytvorená. Ale tá samotná firma v konečnom dôsledku je len zlomkovým beneficientom, pretože tá marža alebo to predraženie je práve preto také veľké, pretože musí dochádzať k veľkej deľbe v celej reťazi tých, ktorí tento biznis zastrešujú, povoľujú, dozerajú a umožňujú. A to je to obludné a to je to, čo ľudia vidia. Toto je vec, ktorá sa už utajiť nedá. Preto ľudia chodia na námestia, preto ľudia volajú po tom, aby sa korupcia, ktorá na Slovensku kvitne, tak ako nekvitla nikdy, konečne zastavila.
Niekedy sa Robert Fico hrdil a preslávil takým volebným sloganom, že "ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu", a mal to na bilbordoch. A dneska platí, že tak ako sa kradne za Fica, za druhej vlády Roberta Fica, sa na Slovensku ešte nekradlo nikdy.
Vážené dámy, vážení páni, vy sami vidíte, že to prekročilo únosnú mieru. Vy sami sa bojíte, čo to spraví s vašimi volebnými preferenciami a s vaším vzťahom, alebo vzťahov ľudí k vám. Pretože nemyslím si, že vy, ktorí tu sedíte, ste všetci v tomto zapojení. Mnohí ste len tí, ktorí o tom viete, ale nemôžete nič spraviť. Len sa prizeráte a nemáte žiadnu možnosť dosiahnuť nápravu. Ale veľmi dobre to viete, tak ako to vedia takmer všetci občania Slovenska, že takto ten systém funguje a že bez toho, aby mal politické krytie a aby bol priamo riadený z tých najvyšších vládnych špičiek, by takéto extrémne predražené tendre nemohli existovať.
Preto je veľmi dôležité, aby sme sa snažili pri verejnom obstaraní urobiť, čo sa dá, urobiť zmeny, ktoré budú zužovať priestor pre takéto konanie. Ja pri tejto príležitosti len pripomeniem návrh, ktorý sme už tu prezentovali s Eugenom Jurzycom ako pozmeňujúci návrh, ktorý keby bol v zákone implantovaný, ani takémuto tendru, teda aj takémuto tendru, alebo teda výsledku takéhoto tendra zabráni. Pretože základný problém nie je v tom, či tá firma je schránková, alebo nie je schránková. To je problém v tom, kto sa za ňou skrýva a či to je minister alebo jeho niekto blízky, alebo ľudia napojení rôznymi väzbami na vládne štruktúry SMER-u. Ale to nerozhoduje o tom, či sa vytunelujú, alebo nevytunelujú verejné financie. To, čo rozhoduje, ako tomu predísť, je cenové porovnávanie. Keby sme mali v zákone povinnosť vykonať v priebehu tendra, ešte pred jeho vyhodnotením, cenové porovnanie služby alebo tovaru, v ktorých sa súťaží, tak by z neho hneď kričalo, že bežne sa táto služba dá získať za jedno až dve percentá z objemu transakcie. A nie za vyše 6 %, ako sa tu zrealizovalo. A málokto by si trúfol potom prísť s ponukou, ktorá by 6-násobne alebo 4-násobne prekročila priemer toho, čo je v danej oblasti normálne a obvyklé.
My s tým návrhom prídeme ako so samostatnou legislatívnou iniciatívou, pretože ako pozmeňujúci návrh sa to, samozrejme, nepresadilo. Ale len poukazujem na to, že dá sa, dajú sa zastaviť tieto veci, keď sa pozrieme na to, kadiaľ tie peniaze odtekajú. Samozrejme, najlepšie je zastaviť ich tak, že morálka a mravné nazeranie na to, čo sa s verejnými financiami robí, by malo byť adekvátne a bytostne vlastné každému verejnému predstaviteľovi.
Mnohí sa tu pýtali z vládnej strany, keď vystupovali, že prečo ste to za vašej vlády nezrušili, prečo ste to za vašej vlády neurobili, prečo ten zákon nebol upravený za vašej vlády? Nuž, ja sa nepamätám, že by takéto megaškandály spojené s verejným obstarávaním boli kedykoľvek inokedy, ako nie v časoch, keď tu vládla vláda Roberta Fica. Nevravím, že tu neboli problémy, že tu nebol aj nejaký škandál, ale takéto megaškandály, kde miliardy odchádzajú mimo Slovenska a delia sa tam potom, to nie Cyperčania ovládajú naše cesty v tomto prípade, nejdú peniaze Cyperčanom, tieto peniaze idú Slovákom. Idú na rozdelenie tým, ktorí tento biznis dozerajú a realizujú, a Cyprus je len tranzitná krajina, kde sa formálne tieto peniaze najprv vyvedú, aby sa potom inými cestami vracali do vrecák tých, ktorí na tom zarábajú.
Ale toto sa nikdy nedialo, vážené dámy a páni. A keď si myslíte, že áno, vyvráťte mi to. Maximálne, na čo si spomeniete, poviete daňový úrad, ktorý bolo jediné, na čo si viete spomenúť, a zlyhanie informačného systému, ktorý dávno zobral čas. Ale takéto miliardové tunely nikdy na Slovensku neboli.
Táto kauza, ako som povedal, je len ďalší diel v seriáli a znamená, že ukazuje, že celý systém, ktorý tu živíte, je prehnitý skrz naskrz. A že tak, ako sme žiadali pri odvolávaní Roberta Fica, aj tu je namieste, aby celá vláda padla, aby celá vláda podala demisiu. Pretože nenájdeme jedného ministra, v ktorom rezorte by sa nenašli, a nájdu sa a ani nemusia hľadať, lebo týždeň čo týždeň aj mne končia na stole ďalšie a ďalšie listiny, ďalšie a ďalšie podania, ďalšie a ďalšie opisy podobných zvyklostí, podobných tendrov, podobných tunelov, podobných krádeží, podobného rozkrádania Slovenska.
Vážené dámy, vážení páni, hlavne teraz sa obraciam na vládnu stranu, toto je vec, za ktorú sa naozaj treba hanbiť, a myslím si, že občania a voliči vám veľmi skoro nastavia zrkadlo.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, je to neuveriteľné, vy, ktorý ste boli dvakrát pre korupciu odvolaný. Prvýkrát ako prezident Fondu národného majetku, aj s ministrom hospodárstva, pre Nafta Czinege. Po druhýkrát ste zobchodovali Demokratickú stranu, stali ste sa ministrom práce, sociálnych vecí. Reforma 461-ka, 43-ka, kde ste invalidných dôchodcov pripravili o dôchodok, čo musel riešiť Ústavný súd. Čiže tých 65-tisíc dôchodcov invalidných vám iste poďakovalo. Tých 600-tisíc dôchodcov, ktorí išli do dôchodku pred 1. 1. 2004, vám asi tiež poďakovali za ten dôchodok, ktorý mali a ktorý ste vy nastavili.
Nehovorím, že nebolo treba riešiť dôchodkovú reformu, ale nie tak, ako ste ju nastavili vy, nie tak, ako ste ju riešili, a nie tak, ako ste nastavili druhý pilier. Ale vás sa to, samozrejmá vec, netýkalo. Lebo vy ste povedali jednu vec, minister financií nech si vyrieši druhý pilier. Áno, vyriešili ste to tak, že vás minister, Dzurinda musel odvolať, riešiť. Potom to riešila zákonom pani Radičová.
A nechcem ja hovoriť o ďalšej reforme zdravotníckej, ktorú nastavil pán Zajac a ktorá dneska ide, lebo keby ste povedali systémové kroky, nie cétečká, nie, lebo to zdravotníctvo je nastavené, že ste vytvorili dve kategórie lekárov. Všetky lukratívne veci, patológiu, labáky, dialýzu, všetko ste dali do súkromných rúk. Lekári doobeda robia v štátnych nemocniciach, poobede idú proste do súkromných. Vytvorili ste desať či dvanásť zdravotných poisťovní.
Vy ide vysvetľovať, čo ako je?! Sprivatizovali všetko, čo sa lukratívne sprivatizovať dalo. Vy idete hovoriť o miliardách euro, ktoré odišli... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán poslanec Kaník, sme krajania, no skutočne ma neteší, že musím reagovať, ale to je, istý typ obludných lží sa nesmie dostať do verejného priestoru a je to životným ohrození záujmov krajiny. Toto vrah príde a reve, že teda treba postihnúť obeť, lebo to tak jednoducho nejde. Ľudo, toto sa nedá! To prekračuješ elementárne etické roviny.
Ty, ktorý si celý život strávil tým, že si bol predseda strany, významný funkcionár, celý čas, ako funguješ v politickom svete od, na ministerstve privatizácie a neviem kde. Z rokov 90. poznám desiatky až stovky tvojich kolegov, ktorí sú tvoji priatelia, lebo boli tvojimi kolegami z tých 90. rokov, ktorí nikdy nepodnikali a sú dneska ťažkí boháči.
Povieš, že v SMER-e sú desiatky, pomaly stovky ľudí, ktorí nikdy nepodnikali a sú boháči. A ktorí to sú?! Z tvojho okolia ich tisíc vymenujem! Ako to už takto obludne klamať, Ľudo?! Zostal si v tej tvojej strane dneska už iba predseda a pokladník. Už ani nemáte niekoho, koho postavíte, aby tieto hrozné nezmysly vyprával a aby mal aspoň trošku čistý kredit. Naozaj aspoň trošku normálnej ľudskej etiky! A nemá mať niečo už aj niekedy aj hranicu?! (Potlesk.)

Pán kolega Kaník, ja viem, prečo vy nechodíte na tie mítingy, ktoré sa organizujú. (Reakcia poslanca.) No ťažko by ste obhajovali, keby vás tak videli na pódiu, a chcete sa tam im prihovoriť, ťažko by ste im vysvetlili tie rozkrádania, ktoré ste organizovali, keď ste boli vo vláde, a hlavne v tej druhej Dzurindovej.
Ale mohli by ste nám aspoň vysvetliť, kde išiel ten profit, keď sa privatizovali elektrárne? No ako ste sa teda podelili, lebo tu ste to tak nejakým spôsobom chceli, že kam idú tie ťažké peniaze. No kam išli tie ťažké peniaze z elektrární, prosím vás?! Aspoň troška by ste nám to mohli nejakým spôsobom priblížiť, lebo rád by som sa to aj ja dozvedel.
A rozpad daňového systému, ktorý ste tu spomenul. No ja vám ho teda pripomeniem, ale tak ma to troška zaráža. Veď to bolo pod kontrolou schránkovej firmy, prosím vás pekne. Veď sa zamyslite. Aká je tu morálka, aby ste tu vy ostatných moralizoval, a schránková firma organizovala rozpad daňového systému. No zamyslite sa, prosím vás, nad sebou!

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja vás mám normálne rád. Teraz som zistil, že vy ste predposledný mohykán SDKÚ. Neviem, či budete zhasínať svetlá, možnože ich zhasnete vy alebo pán Frešo, ja sa do toho nestarám, ale ja vás obdivujem, že stále bojujete ako predposledný mohykán, aby ste tú stranu zachránili. Nepomôže vám to. Naozaj vám to nepomôže. Tobôž, keď sa hovorí o tom, že máte úver v Privat Banke. Povedzte, prečo ten úver tam máte, prečo ho tam máte? Veď to je v podstate finančná skupina.
A, viete, ten problém ste strašne nafúkli. Prepáčte, budem ironický. Nafúkajte sneh na tie vaše svahy a budete možno bližšie k ľuďom ako doteraz. (Potlesk.)