46. schôdza

Vážení páni, asi ste ma správne nepočúvali. Ja som nehovorila o otvorení možnosti pre pripomienkovacie konanie. Ja som hovorila o zahrnutí neadvokátov, ktorí sa profesionálne venujú ochrane práv ľudí a chodia na súdy, o ich zaangažovaní a zahrnutí do pracovnej rekodifikačnej skupiny. Takže ak by ste ma dobre počúvali, prosím vás pekne, tak by ste asi vedeli rozlíšiť rozdiel medzi tým, aké môže mať očakávania ten, kto predkladá pripomienky k navrhovaným úpravám, a aké je to byť priamo členom diskusie aj tej pracovnej skupiny, ktorá tieto návrhy priamo vytvára. Ja si myslím, že v tom je zásadný rozdiel. Dokonca som o tom presvedčená. A verím, že tento rozdiel viete rozlíšiť aj vy.
Ďakujem.

Mal som procedurálny návrh s požiadavkou na pána ministra spravodlivosti, keby ešte mohol v rámci rozpravy vystúpiť, aby sa dalo reagovať, ale keďže ste uzavreli rozpravu, ja som to hovoril aj v minulosti, že je to fajn, keď sa dá ešte reagovať na akoby záverečné slovo ministra. Ja by som to tak, teda ja zvykol robiť, ale už ste asi uzavreli, takže ste to predbehli, pán predseda, teraz.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, chcem vyjadriť veľkú mieru uspokojenia a radosti, že, alebo taký pocit z tej debaty, ktorá tuná prebehla dnes popoludní, pretože bola naozaj až na drobné výnimky veľmi vecná, veľmi odborná. A to je presne to, čo si kódex takéhoto druhu a závažnosti vyžaduje.
Myslím si, že nemá zmysel, aby som v tejto debate ani v záverečnom slove, hoci, pán poslanec Lipšic, ja som vystúpil dnes aj v rámci rozpravy, ale, žiaľ, vtedy ste tu zrejme neboli, takže ale len aby ste vedeli, že som vystúpil.
Čo sa týka konkrétností, ktoré tuná dnes zazneli, a rôznych takých návrhov alebo resp. otázok, dotazov, ja si myslím, že áno, je to predmetom ďalšej debaty, dnes asi nemá zmysel ísť do podrobností, do paragrafového znenia a rozoberať jednotlivé, jednotlivé konkrétne paragrafy, prípadne riešenia. Napriek tomu si myslím, že je tu všeobecná zhoda, keď hovoríme o tom, že rozdelenie Občianskeho súdneho poriadku na tri samostatné kódexy je asi dobrý nápad, ktorý nie je len teda pomocou pre odbornú verejnosť, ale aj hlavne pre občanov, pretože títo budú mať možnosť lepšie sa orientovať v procesnom poriadku. A budú vedieť, že na ten-ktorý typ problému, ktorý musia so súdom riešiť, tak je tam konkrétne riešenie, pretože fakt je ten, že dnešný Občiansky súdny poriadok je značne neprehľadný nielen pre... – a to ani nehovorím teda všeobecne o laickej verejnosti – ale aj pre právnych profesionálov. Takže to som rád, že tento koncept z hľadiska nejakej prípravy, ktorý sme, ktorú sme urobili a vydebatovali v priebehu prípravy, že je pozitívne, pozitívne prijatý.
Ak by som reagoval na niektoré, predsa len niektoré veci tu zazneli viackrát. Čo sa týka pracovnoprávnej špecializácie súdov a jej, povedal by som, tejto témy alebo tejto agendy vyslanie na niektoré súdy, alebo teda určenie niektorých súdov, ktoré sú kompetentné prejednávať pracovnoprávnu agendu. Fakt je ten, že nebol to nápad rekodifikačnej komisie, ale je to vyslovene požiadavka, ktorá zaznela počas prípravy jednak od odborov, ale zároveň aj od zamestnávateľov. Samozrejme, cieľ je zvýšiť kvalitu rozhodnutia prejednávania, spôsobu prejednávania týchto vecí. Čiže tá vzdialenosť občana od súdu nie je jediné kritérium, ktoré by malo byť pri tejto téme rozhodujúce, ale naozaj tá odbornosť a kvalita v týchto veciach je rozhodujúca. A mnohokrát súdy, kde je štyri-päť sudcov, tam nemožno očakávať nejaké hlboké špecializácie v týchto veciach. Takže, takže myslím si, že je to cesta správnym smerom, a máme to potvrdené, samozrejme, aj od odbornej verejnosti, resp. od odborov a zamestnávateľov.
Ak by som len krátko zareagoval na pani poslankyňu Mezenskú. No boli tam také dve veci, na ktoré ani neprebehla reakcia nejaká alebo debata v rámci, v rámci rozpravy. Chcem vám povedať len toľko, že Občiansky súdny poriadok a všetky tieto predpisy, ktoré sú s tým spojené, riešia otázku súdneho konania, nie mimosúdneho. To znamená, to je osobitný zákon, či už hovoríme o mediácii alebo o rozhodcovskom konaní, ktoré sú mimosúdnym spôsobom riešenia sporov. Takže teraz to tu neprejednávame, tak, prosím vás, len aby sme to nemiešali dokopy, tento zákon s tým nemá absolútne nič spoločné.
Ešte raz, ja si myslím, že čo sa týka rekodifikačnej komisie, táto bola postavená na báze odbornosti, nie na báze politickej príslušnosti, už to tu bolo viackrát povedané. Pracovala v podstate od leta roku 2012, kedy som ju uviedol do činnosti, a urobila kus práce. Myslím si, že máme o čom debatovať, a teším sa na tú debatu, lebo, myslím si, že ten materiál je naozaj spracovaný na vysokej odbornej úrovni. Samozrejme, tá debata, ktorá tu bude prebiehať teraz v najbližších týždňoch, mesiacoch, ja vás chcem vyzvať, aby ste naozaj prišli na jednotlivé stretnutia, ktoré budeme organizovať či už s poslancami ústavnoprávneho výboru, alebo aj s inými výbormi. A ja som presvedčený o tom, že tá debata bude naozaj na vysokej odbornej úrovni, a ja som presvedčený aj o tom, že tie veci, ktoré budú vylepšovať súčasný návrh, tak určite budeme akceptovať v záujme zlepšenia skvalitnenia právnej úpravy. Na druhej strane, pokiaľ otázky, ktoré máte, a máte pocit, že sú legitímne, samozrejme, na tie budeme odpovedať a budeme odpovedať s najvyššou odbornou prípravou a erudíciou, takže som presvedčený, že sa dopracujeme k zhode, pretože pre mňa je tento kódex a tieto tri zákony mimoriadne dôležité nie v mojom mene, ale v mene toho, že naozaj táto právna norma musí byť prijatá, pretože tá existujúca je naozaj prekonaná, a tie veci, ktoré prináša táto právna norma, sú z pohľadu slovenskej reality, dá sa povedať, dosť revolučné. Pani poslankyňa Žitňanská k jednotlivým veciam hovorila. Myslím si, že tieto jednotlivosti budeme, samozrejme, v rámci aj verejnej diskusie preberať tak, aby sa mohli aj občania s tým oboznámiť.
Čo sa týka doby, legisvakančnej doby, samozrejme, ja ju chcem využiť na to, aby sme mohli vzdelávať všetkých právnych profesionálov, či už sú to sudcovia, advokáti alebo aj prokurátori, a chcem na to využiť túto dobu, pretože séria školení bude nevyhnutná, a workshopov, pretože tak ako bolo povedané, sú tam veci, ktoré budú vyžadovať zmenu optiky, zmenu prístupu, a bude to naozaj mimoriadne dôležité, aby sudcovia pochopili a zobrali za svoje to, čo tento predpis prináša.
Z hľadiska návrhov, ktoré tu zazneli vo vzťahu k predĺženiu debaty, resp. prípravy alebo tej medzery medzi týmto dnešným prvým čítaním a druhým čítaním, som presvedčený o tom, že vieme aj v rámci daného času tieto veci všetky prejsť, a v prípade, že by vznikol akýkoľvek problém, ktorý by sa zdal, že sa nedá vyriešiť, pretože môj záujem je, aby tuná bola naozaj čo najširšia zhoda, pretože to presahuje volebné obdobia, tento predpis, tak som pripravený potom riešiť to v rámci, samozrejme, aj rokovacieho poriadku tak, aby sme posunuli potom túto vec ďalej.
Pre túto chvíľu vám chcem veľmi pekne poďakovať za debatu a zároveň by som chcel všetkých požiadať, aby podporili tento návrh troch kódexov v prvom čítaní hlasovaním za a, samozrejme, teším sa na všetky možné debaty, ktoré budeme mať v rámci výborov, ale aj mimo. Veľmi rád ich budem absolvovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom návrhu zákona je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a príprave v stredných odborných školách. Súčasťou nového zákona je aj zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku.
Keďže ide o systémové zmeny v celom procese odborného vzdelávania a prípravy, súčasťou návrhu zákona sú aj novelizačné články upravujúce školský zákon, zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, Zákonník práce, zákon o dani z príjmov, päť zákonov o komorách a zákon o sociálnom poistení.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovolím si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1363).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rady v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, ten pocit v našej spoločnosti, že by bolo dobré sa vrátiť ako keby k starým zabehnutým spôsobom vzdelávania, bol prítomný posledných niekoľko rokov. Myslím si, že v rétorike prvého ministra školstva tejto vlády bol prítomný ešte viac, a myslím si, že je premietnutý aj do tohto návrhu zákona. Ako keby k tomu starému dobrému svetu učňov a starému dobrému svetu, kde sa viacej približuje vzdelávanie reálnej práci, z tohto základu sa dá vydedukovať, že môžeme prísť aj k takémuto návrhu zákona o odbornom vzdelávaní, to znamená... – a ja, ja to, ja to ani nejdem, ja to nejdem kritizovať v zmysle, že to je celé zle – iba hovorím, že možnože svet sa medzitým zmenil. Možnože svet sa medzitým zmenil.
Je super, že sa vytvára priestor na viacej, na zavádzanie viacej praxe do stredoškolského vzdelávania. To je, to je výborné. My sme chodievali ako školský výbor medzi rokmi 2010 - 2012 po celom Slovensku, kde sme videli tie najlepšie ako keby spojené pracoviská firiem a škôl, a súhlasím, tam, kde stredoškoláci majú možnosť ísť priamo k tej najlepšej súčasnej technológii a pracovať na tých strojoch, na ktorých by jedného dňa mali pracovať ako zamestnanci danej firmy, takéto niečo určite prispieva ku kvalite ich vzdelávania a treba to podporiť.
Ja by som skôr hľadal tú podporu v iných ako priamo zásahoch do legislatívy, ale ak to ideme urobiť takto, tak budiž. Len ja úplne nechápem, že prečo a na základe čoho štát ide rozhodovať v takomto zákone, že vlastne, ktoré sú tie džoby, ktoré budeme o desať alebo pätnásť rokov potrebovať, lebo keď si pozrieme svet pred pätnástimi rokmi, kto vedel, že budeme potrebovať ľudí, ktorí budú musieť vedieť poskladať a opraviť dotykový telefón. No nikto. Možno, hej, v Star Treku ich mali už vtedy a niekto, kto ho pozeral, čakal, že sa niečo také môže, môže dostať na svet, ale myslím si, že pri súčasnej úrovni vývoja sveta aj politickej, aj ekonomickej predpokladať, aké druhy džobov budeme potrebovať o desať alebo pätnásť rokov, je, je minimálne naivné. Je minimálne naivné.
Predpokladať, že ten starý svet, kde sa chlapec prišiel k majstrovi vyučiť, naučil sa remeslo a potom to celý život robil, je tiež podľa mňa trochu naivné. Skôr si myslím, že ľudia, ktorí budú vychádzať aj z týchto stredných škôl, ale aj z iných typoch škôl, sa budú venovať viacerým ako jednej veci vo svojom živote. A ten svet, kde ako keby jedno zameranie bolo a ešte potom sa dedilo z otca na syna, na jeho syna, tak ten svet už neexistuje. Skôr si myslím, že rozhodujú o tom, ako sa človek uplatní, jeho flexibilita, jeho schopnosť sa učiť a prispôsobovať sa tomu, čo sa okolo neho na svete deje.
Ale v tomto návrhu zákona ako keby štát v určitom zmysle vedel, že ako ten svet bude vyzerať, a potom normatívy 10 % zvyšuje pre odbory ako podlahár, strechár, poľnohospodár, chovateľ oviec alebo čalúnnik, takže predpokladám, že chovateľov oviec o tých päť alebo desať – no tak, Alojz sa smeje, samozrejme – ale, ale nie som si úplne istý. Nie som si úplne istý, či chovatelia... Ale ono jako už tie eurofondy smrdeli tými chovateľmi oviec za posledné tri roky, tam sme videli tie príručky. A teraz tu máme 10 % zvýšenie normatívu pre chovateľov oviec, akože beriem, že to je na Slovensku tradícia, beriem, že je to možno niečo v rámci ekoturizmu, k čomu sa budeme, k čomu by sme sa chceli vrátiť, ale, ale nerozumiem tomu, na základe čoho štát ide povedať, že toto je to, čo budeme podporovať teraz o 10 % viacej, a, naopak, normatív sa znižuje mechanikom počítačových sietí, operátorom ekologických zariadení, grafikom digitálnych médií alebo webdizajnérom. Čakáme, že niekto vypne elektriku v tomto svete? Alebo že internet prestane existovať? Ja si myslím, že zvlášť v krajine, ktorá... Niekde som pozeral mapu, že v ktorej krajine je najviac čoho. A na Slovensku údajne je najviac ľudí, ktorí dokážu obsluhovať roboty, okrem toho, že je najväčším producentom áut, tak údajne na jedného obyvateľa, nemám to potvrdené z nejakých tvrdých dát, ale na tej mapke Slovensko bolo, ako vynikalo tým, že údajne je tu najviac ľudí na obyvateľa, ktorí dokážu obsluhovať roboty. A tam mne nejde úplne do hlavy, že prečo práve mechanik počítačových sietí alebo operátor ekologických zariadení pri tom, ako sa nám špiní planéta čoraz viacej, grafik digitálnych médií či webdizajnér budú mať znížené tie normatívy, a prečo podlahári, strechári, poľnohospodári, chovatelia oviec a čalúnnici budú mať zvýšené? A jeden by možno si chvíľku myslel, že tam boli nejaké lobistické vplyvy. A jeden by možno mal pravdu. Aj druhý. Viem ja? A možno, že nám to pán minister vysvetlí.
Ďalšia vec, ktorá podľa mňa je tu nedostatočná a v tomto zákone nedostatočná a bolo by dobre ju trošku potiahnuť ďalej, je púšťanie nepedagogicky vzdelaných ľudí do vzdelávania na stredných školách. Ono sa tu zavádza ten tzv. inštitút inštruktora, kde sa nekladú až také prísne podmienky na pedagogické vzdelanie ako pri pedagogických pracovníkoch, ale ja si myslím, že tá prax nás učí, že častokrát ľudia, ktorí dajme tomu 10 alebo 15 rokov v tom fachu pracovali, viedli tím ľudí, mali pod sebou zamestnancov a boli schopní motivovať, udržať si zamestnancov a vytvoriť aký-taký kolektív, sú zároveň ľudia, ktorí dokážu to remeslo alebo znalosť tiež prenášať na študentov. A podľa mňa akákoľvek prekážka, ktorá by im v tom bránila, je proste škodlivá. Častokrát jeden takýto človek, ktorého by sme do tej školy pustili, môže urobiť viacej ako celá tá vybavená miestnosť tými zariadeniami, kde nebudú mať tie decká motiváciu, motiváciu proste niečo so svojím vlastným životom urobiť. A ja si myslím, že odpichnúť sa od tej súčasnej definície inštruktora a ešte zmäkčiť tie podmienky, aby naozaj človek, ktorý je praxou overený, ten majster mohol bez nejakých zbytočných byrokratických náležitostí prejsť priamo na tú strednú školu a učiť, by bolo tiež niečo, čo by nám v tejto veci pomohlo.
Keď sa pôjdete pýtať zamestnávateľov, že prečo vlastne nemajú ľudí, ktorí by im na určité špecifické druhy práce prišli do tej firmy robiť, tak na prvom stretnutí vám povedia, že školy vychovávajú málo detí, na druhom stretnutí vám povedia, že školy vychovávajú málo detí, ale keď prídete na tretie a zotrváte dve-tri hodinky, vypijete kávu, dve, tak nakoniec priznajú, že ono tých detí je celkom aj dosť, ale všetky nám odchádzajú do zahraničia. Tí najschopnejší nám odídu do zahraničia, lebo tam ich dokážu zaplatiť, a nám tu jednoducho ostávajú jednak tí horší a jednak nie dosť, aby sme ich mohli zamestnať. A podľa mňa opäť mal by byť vytváraný tlak na tých zamestnávateľov, aby motivovali aj napríklad vyšším platom absolventov takýchto škôl. Samozrejme, že v rámci kapitalizmu nemôžeme tlačiť nijakým spôsobom na neho, a keď by niekto tlačil, tak to bude zrejme sociálnodemokratická vláda, ale, ale udržiavať to tým, že my teda budeme chrliť viacej tých absolventov a necháme ešte viacej z nich prejsť do toho zahraničia, aj tak tu možno nakoniec zostane tá istá skupina, tiež nemyslím si, že je tak rozumné, lebo my sa rozlúčme s myšlienkou, že my tu vychovávame proste daný počet odborníkov na danú vec pre nejaký uzavretý trh. V dnešnej dobe vychovávame rovnako mechanikov a zváračov a stavbárov a podlahárov a čalúnnikov pre trh v Maďarsku, v Poľsku, v Rakúsku, v Nemecku, v Austrálii, na Novom Zélande. Keď sa to tu raz dobre naučí, tak mu nič nemôže zabrániť v tom, aby odišiel. A my si ich môžeme vychovať desaťnásobok toho, čo potrebujeme, a keď budú dobrí, aj tak nám odídu.
Takže opäť, podľa mňa tá hra s číslami jednoducho nebude dosahovať ciele akokoľvek ušľachtilé, ktoré by si ministerstvo pred seba mohlo dať. A otázka teda je, že čo by sme mali robiť. Ja v tejto sále rozprávam o vzdelávaní orientovanom na dieťa od roku 2010, odkedy som sem prišiel. A tento zákon opäť neodpovedá na tú základnú otázku, pre koho vlastne vzdelávanie v štáte je. Je pre spoločnosť, je pre trh práce, je pre zamestnávateľov alebo je pre decká? Je pre tých študentov, je pre ich rodičov a tých študentov? Pre koho je? A tento zákon nám odpovedá, že O. K., pre spoločnosť je určitým spôsobom, že my ako štát si povieme, že toto potrebujeme viacej, toto menej a tamto podporíme a tomuto zaberieme. Pre zamestnávateľov dáva nejaké možnosti, ako si do budúcnosti zaviazať možno najšikovnejšie deti z tej školy na nejaký úväzok a oplátkou im skvalitniť výučbu. Ale akým, akým spôsobom odpovedá, akým spôsobom je orientované na potreby toho samotného decka, tak to sa tu, možnože zákon o odbornom vzdelávaní nie je ten pravý, ale v celkovom filozofickom kontexte by som toto od ministerstva potreboval počuť, akým spôsobom sa v malom, v tom tzv. malom školstve – to máme základné, stredné školy – orientujeme na potreby samotných detí? Lebo to, čo vidíme v západnom svete, je, že child-centered education začína byť dôležitou témou chápanou a základné školy, aj stredné školy sú robené tak, aby sa na začiatku najprv pýtali, čo tie deti vlastne potrebujú, a potom podľa toho upravujú svoj prístup, svoje osnovy a podľa toho učia. Lebo škola, ktorá bola jediným, jedinou nalievárňou vedomostí, už neexistuje. Dnes na tie deti informácie predsa padajú z každej strany. Mnohé decká na to, aby sa niečo naučili, do školy vôbec nemusia prísť. Majú to na internete, majú to v online kurzoch, môžu sa to naučiť prakticky kdekoľvek.
Ale vnútorná motivácia dieťaťa učiť sa, jeho prirodzená zvedavosť, nastavenie učebného prostredia na jeho jednotlivé senzitívne obdobia, aby sa učilo práve vtedy, v tom období to, čo je pre neho najzaujímavejšie, to nikto neštuduje. A školy, ktoré to študujú, ešte stále nazývame alternatívnymi napriek tomu, že ako takmer jediné majú vyše sto rokov overených postupov, ako deti vzdelať. Možno keby sme sa zamysleli nad tým, že aké sú cieľové kompetencie tých detí, ktoré chceme, aby vychádzali so stredných škôl, akým spôsobom sa k nim máme správať, aby sa z nich nestávali zamestnanci, ale samostatne pracujúci ľudia, ktorí poznajú svoje vlastné schopnosti, vedia začať podnikať, vedia možnože aj v tom, čo sa naučili, začať ísť po vlastných nohách, možnože by sme nakoniec boli na tom lepšie, ako keď si povieme, že tu potrebujeme mať 15-tisíc sústružníkov, a my ich vychováme a niekto ich zamestná. Takže nechcem priamo oponovať myšlienke toho zákona, lebo si myslím, že pre tento typ vzdelávania priblížiť prax a tú, a tú akademickú časť toho vzdelávania, je veľmi užitočné.
Ale na druhej strane sa obávam, že základné problémy slovenského školstva jednak základného, ale aj stredného takýmto niečím jednoducho riešené nebudú. Pred nami je svet, ktorý nepoznáme, s výzvami, ktoré nepoznáme, a akokoľvek sa budeme odvolávať na veci, ktoré mohli fungovať pred 50, 60 alebo 100 rokmi, taký svet už sa nikdy nevráti. A ak nezačneme prispôsobovať školstvo tomu, že máme pred sebou nové výzvy a úplne iný typ spoločnosti, tak môžme vychovať 15-tisíc sústružníkov, ale je možné, že o 15 rokov nebudú sústruhy.
Ďakujem.

Aj som rozmýšľal, či reagovať, ďakujem, pán predseda, či reagovať, či nereagovať, ale, pán kolega, vy máte také čaro klamať telom, že na prvé počutie to znie tak múdro, a keď si to fakt človek sa nad tým zamyslí, tak zistí, že točíte furt dokola také hrozné klišé, len to tak múdro znie. A fakt ste mimoriadne aj nekorektný a aj v tej komunikácii. Viete, tu vytiahnuť niečo také, že zvýšite chovateľov oviec a znížite dizajnérov, a na tomto budete stavať ako argumentačné dielo, to je proste, tak vám to vrátim.
Dneska už vie nakonfigurovať webovú stránku aj moja dcéra, hej. Ale málokto vie podojiť ovcu. Viete, čiže to je presne to, že v určitý moment sa to preklopí, hej, a už všetko budú. Dneska neni, viete, ja som bol pred 20 rokmi vo Švédsku a ľudia sa učili, u nás sa ľudia učili po anglicky a ja som pozeral, že pani na záchode vedela po anglicky. A u nás sa to dokonca chodí do školy učiť anglicky. Rozumiete? Však to je smiešne. Dneska nie je vašou kvalifikáciou, že viete nejaký jazyk. To nikoho nezaujíma, že viete nejaký jazyk. Keď neviete, tak ste nepoužiteľný. Viete, čiže v určitý moment sa možno niektoré veci preklopia a možno sme tie normatívy mali strašne vysoké na tých webdizajnérov. Veď ja už žasnem, viete, tu manažér, tam manažér, tam taký dizajnér, mi to pripomína tú Rómku: tu kábel - tam kábel. A kto vlastne bude robiť? Lebo všetci sme tu manažéri, všetci sme tu dizajnéri, všetci sme tu grafici, študujete sa to v Hornej Dolnej aj v Marikovej, aj neviem kde všade, všetci to sú. A kto bude robiť?
Viete, a to je presne to, že v určitý moment proste sa to zmení, hej. A nakoniec bude dobré aj vedieť trebárs podojiť tú ovcu, hej. A to tiež sa dá naučiť aj tak, aj tak, hej. Čiže ale ja nejdem filozofovať. Ale vy si niečo vytiahnete a na tom to celé postavíte. A ja viem, že tam, kde prídete, vám to jedia z... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, tá debata. Ja som chcel, ja som mal dve poznámky. Prvá je, áno, súhlasím s tým, že či to budeme volať slovkom fluktuácia alebo zmena povolania, som, myslím, že pred týždňom, zachytil taký štatistický údaj, že stabilita toho povolania vraj na našom pracovnom trhu je okolo štyri a pol roka pri zmene, a preto súhlasím s tým, ja by som ale bol pri tej kritike tých normatívov opatrný, pretože, neviem, aká bude reakcia ministra, pretože predpokladám, že pracovný trh má nejaké rezervy, a chcem veriť v dobrej viere, že zmena tých normatívov a nastavenie parametricky súvisí s tým, že čo ten trh práce si žiada, a preto asi má ministerstvo za to, že ho musí podporiť viacej. Neviem. A teda naozaj som zvedavý na odpoveď ministra.
Druhá vec však mne napadá s tým, že predsa len my sme mali ambíciu budovať znalostnú ekonomiku, byť špičkou v niektorých oblastiach, a zrovna tie, ktoré si vytiahol, môžu byť základom alebo základným kameňom, obvodovým múrom tej znalostnej ekonomiky, pretože digitálna agenda, internetizácia a podobne, sú oblasti s najvyšším medziročným percentuálnym rastom, 12%, myslím, že je to v rámci Únie. Máme eurokomisára, je to ten sektor, ktorý - u nás síce poddimenzovaný - by mohol zase byť tým, kde by sme mali tie normatívy zvyšovať, pretože tam sa naozaj vie uplatniť veľké množstvo ľudí, na rozdiel od toho, že päť rokov niekto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega Poliačik, nuž nezvyknem nejak často súhlasiť s kolegom Hlinom, ale ja mám tiež taký pocit z toho vášho vystúpenia, nesúrodé. Vy ste sa nezaoberal na podstatu, vytiahol ste nejaké tie bonbóniky a je vidieť, že vy skutočne sa neviete zorientovať v tomto, tomto technickom svete, vám je odborné školstvo veľmi vzdialené.
Ja chcem povedať, že veľmi rád podporím tento zákon, dokonca som skutočne rád, že po diskusiách prichádza rezort školstva s takýmto uceleným programom a víta ho celá podnikateľská verejnosť. Tých 15-tisíc, čo ste tak dvakrát zopakoval, napríklad tých zváračov, nuž bodaj by ich bolo viac. Ja veľmi rád diskutujem s pánom Holečkom, to je prezident Zväzu automobilového priemyslu, na túto tému, lebo je mi to blízke. Ja som celý život robil technika, ja som bol, nechcem tu hovoriť, v jednej veľkej stavebnej firme, mali sme odborné učilište, kde sme si sami vychovávali pracovný dorast, mali sme tam 600-700 učňov. A ten hovorí, že v priebehu piatich rokov potrebuje Slovensko 300-tisíc kvalifikovaných ľudí. Z toho 75 % len nahradí tých, čo odídu do dôchodku. Ale kde vziať kvalifikovanú silu? Však tie automobilky tri veľké a ďalšie tie subdodávateľské firmy prišli preto, že na Slovensku bola kedysi veľmi kvalifikovaná aj lacná pracovná sila. A dneska jej niet, čiže treba skutočne v plnou vážnosťou tento problém riešiť.
Preto si myslím, že je načase, opakujem sa schválne, je to dobrý program, vy ste ho možno neprečítali. Keď ste ho prečítali, pán Poliačik, prepáčte mi, tak nerozumiete tejto problematike. Je tam všetko. Zachytiť sa o tom, že či treba takých alebo onakých, aj tieto poznatky vychádzajú z nejakej praxe, sú to pohľady... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, vy ste si asi poriadne ten návrh zákona neprečítal a, samozrejme, plávali ste po povrchu a bez toho, keďže som počul vaše poznámky, že sa nejak vraciame do minulosti, no my sa vraciame do prítomnosti a do budúcnosti, pretože to, čo nám pomáhali experti pri príprave tohto zákona, či to boli nemeckí experti, rakúski experti podľa dohôd a súčasne Švajčiarskej konfederácie, tam práve duálne vzdelávanie má vysokú úroveň a ide touto cestou, ako sme sa snažili my znovu nastaviť a akú predkladáme aj v návrhu tohto nového zákona.
Chcel by som vás tiež upozorniť, že aj severské krajiny, keď som bol nedávno tam, tak poukazovali na to, že si pozvali expertov z Rakúska a najmä z Nemecka, aby aj ich krajiny, či je to Švédsko, Fínsko, Nórsko a, samozrejme, aj Dánsko, prešli na duálny systém vzdelávania ešte výraznejšie, pretože naozaj Európa, Európska únia a štáty v Európskej únie vyžadujú kvalifikovanú pracovnú silu aj v tejto oblasti a, samozrejme, otázka zamestnávateľnosti a zamestnanosti je veľmi dôležitá.
Ďalšiu vec, na ktorú by som chcel upozorniť, my sme ten zákon nerobili na rezorte, ale robili sme ho v spolupráci s profesnými zväzmi, s odborníkmi, so zamestnávateľskými zväzmi, ktorí urobili isté analýzy cez Radu vlády pre odborné vzdelávanie, kde bolo predložené to, čo hovoril aj pán kolega Daniš ohľadom zamestnávateľnosti a budúcnosti našej ekonomiky.
Naozaj Slovensko potrebuje takýto zákon, potrebuje isté pravidlá hry medzi štátom, medzi zamestnávateľmi a, samozrejme, aj zriaďovateľmi takýchto škôl. Osobitne by som chcel zvýrazniť, že nerobíme to len pre spoločnosť, ale prioritou bolo to - a vždy som to opakoval - pre naše deti, pre žiakov, pre študentov, aby boli v budúcnosti zamestnaní, aby boli šťastní v živote.
Ďakujem vám veľmi pekne.