46. schôdza

27.1.2015 - 13.2.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

28.1.2015 o 16:29 hod.

Juraj Draxler

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:23

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak ako tu už v rozprave zaznelo, ale veľkým problémom je naozaj to, že mladí ľudia študujú študijné odbory, o ktoré trh práce veľakrát nemá záujem. A toto je ten jeden z najväčších problémov. Môže sa viesť tuná diskusia, či humanitné alebo technické smery, ale ja som tiež tak osobne presvedčený, že tie technické, to technické zameranie ako tých študentov akosi nám tuná chýba. Strojárenský priemysel vykazuje tuná nedostatok pracovných síl a bol by oveľa viac schopný zamestnať na trhu práce, ako dokážu tie stredné odborné školy vyprodukovať.
Samozrejme, aj ten názov školy, tak ako, pán kolega, si to tu spomínal, ten § 3 je rovnako tiež dôležitý, ako sa škola bude volať, lebo istým spôsobom to vytvára aj taký imidž o tejto škole. Kedysi gymnáziá sa volali tak honosnejšie, boli to lýceá.
No, a ten tlak na vyššie mzdy, ktorý možno tuná ste tak ako rozprávali. Áno, ja by som s tým súhlasil, ale ten tlak sa predovšetkým vytvára cez vzdelanie, pripravenosť, profesnosť a kvalitu, aby to boli kvalitní absolventi, a v podstate aj tí zamestnávatelia, aby mali záujem a takpovediac bola bitka o týchto absolventov, schopných, zručných, a tým pádom sa vytvorí aj ten tlak na tie mzdy. Iným spôsobom si ani neviem predstaviť, že by sa ten tlak vytváral.
Veľkým problémom na Slovensku je, a to sú aj absolventi, už aj našich vysokých škôl, teda univerzít, tak ako si to spomínal, aj mne je to veľmi ľúto, že študujú tuná päť alebo šesť rokov, odchádzajú do zahraničia a robia profesiu nie vo svojom študijnom odbore, čo skončili, ale robia aj o dve, tri pracovné pozície nižšie. Robia robotnícke profesie. A je to aj otázka peňazí. Nevieme ešte stále zaplatiť tých našich študentov, absolventov na našom domácom trhu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.1.2015 o 16:23 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 16:25

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Nech sa páči, Martin Fecko.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

28.1.2015 o 16:25 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:26

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Škoda, že nemôžem dať svoj čas, ktorý asi nevyčerpám, iným kolegom, ktorí to nestihli, ale dobre, je to tak. Takže, pán kolega, mňa zaujala na vašej rozprave jedna myšlienka, a síce, že ste proti násilnému združovaniu sa, či už v nejakých zväzoch alebo aj v komorách. Super, to je aj moje cítenie tohto sveta v týchto oblastiach. A preto mi je záhadou, že prečo, keď sme chceli naplniť vaše myslenie, aby bolo dobrovoľné združovanie sa v komore, ako napríklad v poľovníckej komore, ktoré sme, tento zákon už dávali, už dvakrát, váš hlas nebol hlasom za, ale bol iným hlasom. Chcem veriť, že to nebolo z vyššej moci, straníckej, ale iba nedopatrením, pretože takýmto spôsobom myslím, že by sme mali, nejakým, aj korigovať svoje vyjadrenia a činy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.1.2015 o 16:26 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

16:26

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Nech sa páči, s reakciou na faktické poznámky Ľubomír Petrák.
Skryt prepis

28.1.2015 o 16:26 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:26

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja ďakujem všetkým za faktické poznámky. Chcem povedať v zásade len tri, tri také reakcie.
Prvá. Pán kolega Jurzyca, ja som nehovoril, že štruktúra technických odborov je dobrá. My sme sa bavili o tom, humanitné verzus technické. Nárast študentov na humanitných smeroch je exponenciálny voči nárastu študentov na technických. Ale ja nehovorím, že štruktúra technických odborov je dobrá, lebo aj technické odbory majú zlú štruktúru a nevytvárajú vždy, alebo nereflektujú potreby trhu práce. Často učia veci, ktoré sú zabehnuté, a nereflektujú vývoj v technike, ktorý ide veľmi, veľmi rýchlo dopredu.
Druhá poznámka, k pánovi poslancovi Poliačikovi. Nikto nerobí parametrické nastavenie na 15 rokov. To parametrické nastavenie sa robí v zásade na najbližšie obdobie, nazvime to, že toto je kvázi pilotný projekt. Prvý rok 1 500 študentov, o tri roky, či o štyri roky nejakých 13-, 14-tisíc študentov. To sa nedá hovoriť, že ideme vzdelávať celú populáciu týmto smerom. Celé toto obdobie bude parametrickým nastavovaním tak, aby ten model bol dobrý, funkčný, ekonomicky efektívny, a preto ja som veľmi rád, že nie sú tu tvrdé dáta v tomto návrhu zákona a mnohé veci budú vo forme normatívov a ďalších vecí riešené vo vyhláške. Lebo v procese tvorby nového systému, ktorý má nabehnúť do dobrej funkčnosti, je lepšie, ak všetky tieto veci sú otázkou podzákonnej normy a vyhlášky, ako keď sa stávajú bojom v parlamente, politickým bojom v parlamente. Čiže tu myslím, že nemáme žiaden rozpor.
A pokiaľ ide o poznámku pána Fecka. Pán Fecko, je to moje presvedčenie, ale na druhej strane štát treba riadiť jednotne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.1.2015 o 16:26 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

16:26

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
To bola záverečná reakcia po záverečnom vystúpení, čím vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.
Skryt prepis

28.1.2015 o 16:26 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 16:29

Juraj Draxler
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v záverečnom slove reagoval na rozpravu. Tento zákon v časti, ktorá sa venuje duálnemu vzdelávaniu, myslím si, pomerne technokraticky reaguje predovšetkým na dva trendy. Tým prvým je pokles počtu kvalifikovaných pracovníkov v nižších populačných ročníkoch. Jednoducho starne nám pracovná sila a hrozí, že jej bude nedostatok. Tým druhým je zvyšujúca sa technologická náročnosť a rýchla obnova technológie v prevádzkach, zvlášť s vysokou pridanou hodnotou. Štát nedokáže často vychovávať vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Študenti na odborných školách často nemajú prístup k najnovšej technológii, k moderným pracovným postupom. Tá najnovšia technológia je drahá. Majú ju ale firmy, ktoré ju potrebujú, ktoré ju využívajú priamo vo svojej práci.
Týmto zákonom teda štát otvára možnosť pre tých zamestnávateľov, ktorí o to majú záujem, aby na seba prevzali praktickú časť výučby. Ak by štát plne hradil túto praktickú časť výučby, tak by sa dalo hovoriť o riziku lobistických tlakov. Ale naozaj ten zákon je nastavený tak, aby si tie firmy, z veľkej časti na vlastné náklady, naučili ľudí pracovať so svojou technológiou, s modernou technológiou, so svojimi postupmi.
Štát týmto zákonom zamestnávateľom nepredpisuje, že sa musia do duálneho systému zapojiť. Rovnako ako direktívne neurčuje budúce počty pracovníkov v daných odboroch. Tie počty budúcich pracovníkov si určujú samotné firmy tým, že sa zapoja do systému duálneho vzdelávania zmluvou so strednými odbornými školami a učebnými zmluvami s jednotlivými študentami. To znamená, že firmy si určujú počty študentov, ktoré ony považujú za potrebné.
Áno, štát čiastočne finančne zvýhodňuje nedostatkové odbory, ale jednak tak robí na základe štatistík z trhu práce, pretože nepredpokladáme, že tam sa zmení ten postup, taký, ako je už dnes zaužívaný, a jednak, opäť zdôrazňujem, to, v akom odbore si chcú určité počty ľudí vzdelávať, si v rámci duálu v konečnom dôsledku určujú samotné firmy. Samozrejme, ale je dôležité mať určitý prehľad o tom, ako sa vlastne uplatňujú ľudia na trhu práce, práve preto, aby sme aj čiastočne takto finančne mohli niektoré odbory zvýhodniť.
Myslím si, že tá myšlienka databáz, aby som priamo odpovedal, je dobrá. Je to ale veľmi citlivá otázka, ktorú treba technicky naozaj dobre ošetriť, a som presvedčený o tom, že v budúcnosti to vieme trochu lepšie ošetriť, ako je ten návrh, ktorý tu bol od skupiny poslancov.
Čo sa týka finančného krytia, tento zákon sme pripravovali v úzkej spolupráci s ministerstvom financií, s ktorým sme pripravovali aj to, akým spôsobom budú vlastne riešené výpadky tým, že sú tam daňové úľavy, ktoré čiastočne zamestnávateľom vykryjú náklady, ktoré budú mať s poskytovaním praktického vyučovania na pracovisku. Takže ešte raz, v duáli si v konečnom dôsledku určujú samotné firmy, aké počty pracovníkov do budúcna budú potrebovať. A takéto strednodobé plánovanie potrieb trhu práce v spolupráci firiem a vlády je bežné v mnohých krajinách a zvlášť výrazné je to v krajinách, ako Rakúsko, Švajčiarsko alebo Nemecko. Nevidel by som za tým socializmus, videl by som za tým zdravý rozum.
Chcem ešte možno podčiarknuť, že tento predmetný zákon je zákon o odbornom vzdelávaní. On nerieši nejaké širšie civilizačné nastavenie a niečo podobné. Naozaj je to trošku užšia právna norma. Ale myslím si, že ňou riešime potreby detí, o ktorých sme rozprávali, pretože potrebou dieťaťa je dostať kvalitnú prípravu tak, aby si už ako absolvent našlo svoje miesto na trhu práce, aby mali, boli dobre zaplatení tým, že vedia ponúknuť naozaj kvalitné kompetencie. A tak isto si myslím, že mnohé deti jednoducho baví práca s nástrojmi alebo ich baví poskytovať určité špecifické služby, a ktorým sa najlepšie vyučia priamo u firmy, ktorá má takúto výrobu alebo ktorá takéto služby poskytuje. A navyše, počas štúdia, chcem zdôrazniť, sa budú hodnoty, ktoré študent vytvorí, tomuto študentovi aj v pracovnom procese platiť. A čo je dôležité, tento duálny systém dá študentovi perspektívu pracovného vzťahu už len tým, že študent sa bude pripravovať priamo vo firme a bude vedieť, ako vlastne v budúcnosti môže fungovať a už tá samotná učebná zmluva dáva základ nejakého budúceho pracovnoprávneho vzťahu.
Okrem duálu zákon rieši aj mnohé iné veci, okrem iného názvoslovie stredných odborných škôl. V tomto som zástanca určitého poriadku v názvosloví. Ale áno, ak je tu nejaká spoločenská objednávka, nevylučujem, že aj ja podporím zmiernenie tejto časti zákona. Rozhodne som pripravený o tom s poslancami rokovať, tak ako som to sľúbil.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak tento zákon prejde, my sa od septembra budeme učiť ako pracovať s duálnym systémom. Ale som presvedčený, že tie firmy, ktoré sa zapoja, zďaleka sa nezapoja všetky firmy, zďaleka nie, všetky firmy potrebujú duálny systém, ale tie firmy, ktoré chcú ostať na území Slovenskej republiky, ktoré majú dlhodobú perspektívu, a tie firmy, zvlášť tie firmy, ktoré potrebujú vysokokvalifikovanú pracovnú silu, pre ktorých je vzdelávanie vysokokvalifikovanej pracovnej sily drahé, tie na tento zákon čakajú, tento zákon potrebujú, do duálu nás tlačia. A ja verím, že im vyjdeme v ústrety. Podobne tento zákon potrebujú samotné školy a v konečnom dôsledku ho potrebujú študenti, deti, ktorým tento zákon, som o tom presvedčený, pripraví rámec na to, aby dostali kvalitnú výučbu, kvalitnú prípravu, aby boli pripravení dobre pôsobiť na trhu práce. Preto dúfam, že tento zákon posuniete do druhého čítania.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

28.1.2015 o 16:29 hod.

Juraj Draxler

 
Poslať e-mailom

16:29

Ján Figeľ

Uvádzajúci uvádza bod 16:37

Juraj Draxler
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v stručnosti uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona predkladáme mimo plánu legislatívnych úloh vlády a reagujeme ním na zmenu v predpisoch Európskej únie. Prvého júla 2014 nadobudlo účinnosť nové nariadenie Európskej komisie o vyhlásení určitých kategórií pomoci, zlučiteľné s vnútorným trhom podľa čl. 107 a 108 Zmluvy. Toto nariadenie nahradilo doterajšie nariadenie z roku 2008. Z nariadenia z roku 2008 vychádza zákon o stimuloch pre výskum a vývoj ako jedna zo schém štátnej pomoci.
Nakoľko nariadenie z roku 2014 prinieslo niekoľko zmien, ktoré sa dotýkajú zákona o stimuloch, je potrebné zosúladiť ustanovenia zákona o stimuloch pre výskum a vývoj s novým nariadením. Zmeny, ktoré vyplynuli z nového nariadenia, sa týkajú okruhu projektov, ktoré je možné podporiť stimulmi, a zosúladenia terminológie. Z pohľadu okruhu projektov nariadenie už neupravuje dočasne vyslaných pracovníkov, ani pomoc súvisiacu s právami priemyselného vlastníctva. Preto tieto druhy stimulov navrhujeme zo zákona vypustiť. Do pozornosti dávam, že stimuly na tieto účely ani ministerstvo neposkytlo, preto sa táto zmena nikoho nedotkne. Predkladaný návrh zákona je tak z pohľadu ministerstva technickou novelou.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovolím si vás požiadať o prerokovanie a schválenie návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

28.1.2015 o 16:37 hod.

Juraj Draxler

 
Poslať e-mailom

16:37

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Dušanovi Čaplovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Skryt prepis

28.1.2015 o 16:37 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom