46. schôdza

Pán Hraško, musím vám to ešte raz vysvetliť. Keď človek požiada o dôchodok, musí čakať, ako mu to Sociálna poisťovňa vybavila. A ten človek nemá jedno euro. Čaká odo mňa, aby som čo najskorej vyplatil to, čo tu povedala pani Tomanová. Čiže on počíta nie s 30 eurami, on počíta s akýmkoľvek eurom. Čiže keď odtiaľ vystúpi o mesiac neskoršie, tak dostane to odo mňa možno o dva mesiace, nie do 60 dní, ale ešte neskoršie ten dôchodok. Čiže už prestaňte tu vyprávať. To je len nárast nákladov pre Sociálnu poisťovňu, pre tých 3-tisíc ľudí, prosím vás.

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja si dovolím poukázať na to, že tá škoda sa nedá presne vyčísliť. Nedá sa presne vyčísliť kvôli tomu, čo urobí ten jeden mesiac, lebo to nemá dopad iba na jeden mesiac, to má dopad aj do budúcnosti, kvôli tomu, že k tomuto dátumu podľa údajov Sociálnej poisťovne cca 200-tisíc ľudí má úspory do 500 eur za celý čas našetrené na tých účtoch, 88-tisíc sporiteľov ich má do tisíc eur a do jedného milióna sporiteľov v II. pilieri má úspory do 5-tisíc eur. Čiže z toho vychádza, že budú mať dôchodky menšie, ako by ich mali, keby zostali alebo boli v I. pilieri. Práve preto sa umožňuje im vystúpiť z toho II. piliera a vstúpiť do I. piliera. Ak by ste brali konkrétne to, koho sa to dotkne, teraz, povedzme, je to tých 3-tisíc, ktorí by ich mali, teda už by sa im mali vyplácať, tak je to mesačne rozdiel pre jedného človeka, ako to bolo povedané, okolo 30 eur. To je okolo 90-tisíc eur iba pre tých 3-tisíc, čo teraz by sa im už malo vyplácať. A chcete mi povedať, že 90-tisíc eur pre tých ľudí nie je nič? A tie ďalšie milióny eur, čo potom bude, keď tým 200-tisíc alebo tým ďalším 800-tisíc príde čas, že budú mať byť vyplácané dôchodky, tak jednoducho bude mať na krku štát? Tam je ten problém, že potom štát bude musieť ako v Čile doplácať, aby tí ľudia mali z čoho vyžiť.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hraško.

No ako som to pochopil z tých faktických poznámok, tak v podstate vám ide o to, aby Sociálna poisťovňa nemusela niečo doplácať navyše. No tak to mi je logické zase, hej, keď už si musím požičiavať na dôchodky.
V každom prípade určite vám teda záleží, áno, na tých ľuďoch, ktorí sú, ale pokiaľ viem, tak vždycky sa veci doplácajú aj spätne, pokiaľ niekto neskôr požiada o akúkoľvek dávku alebo o nejaký prídavok. Takže ani v tomto prípade by určite nebol problém, keby tí ľudia si o to požiadali, síce o čosi neskôr, áno, vznikli by tam možno nejaké rozdiely, ale to by vám možno vedel povedať, vysvetliť kolega Muňko, keďže Sociálna poisťovňa (pobočka v Žiline) nebola schopná za pár mesiacov vyplatiť bývalým zamestnancom jednej firmy náhradu mzdy z rezervného fondu solidarity, lebo tam boli robené prieťahy. Opýtali ste sa, pán Muňko, koľko to pre nich bolo a či sa niektorí nedostali tak do exekúcie? To vám nevadilo? A teraz sa ich zastávate. Áno, ja sa tiež zastávam týchto ľudí. Tiež by som nebol rád, keby im neskôr bol vyplácaný dôchodok, na ktorý majú nárok, a preto, že väčšina z nich dostáva almužnu, pretože váš sociálny program, sociálna demagógia a sociálna dehonestácia tohto štátu pripustila to, že ľudia sú v takej biede, v akej sú, že sa rozkráda štát namiesto toho, aby sa robili reálne opatrenia na to, aby sa zvyšovala zamestnanosť a aby ľudia neboli závislí od tohto systému, aby si zarábali naozaj sami pre seba a šporili sami pre seba bez toho, aby ste vy rozhodovali o ich vlastných financiách. Viete to? Ale vy strkáte nos do vecí, do ktorých z vás nieto. No ale na to sme si už zvykli.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Alojz Hlina.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, je zrejmé, že to bude náročná rozprava aj z vystúpenia predrečníka.
Prosím vás, hovoríme stále o procedúre. Zásadne je to pri takých ochoreniach, ktoré sú progresívne, je niekedy lepšie rezať hneď ako neskôr. Čiže neviem, či to je rovno aj dôvod. Ale keď ste sa už tak rozhodli, tak je lepšie vyrezať to hneď, ako predlžovať agóniu. Čiže asi to medzi tými dôvodmi na skrátené legislatívne nie je.
Ale to takú moju úvahu som si dovolil povedať, ja teda vystúpim tiež, ale nie so zásadným, ale len takým primeraným prejavom pri tele zákona, teraz len také drobné poznámky si dovolím povedať.
Ja som tu vtedy nebol, ale v zásade tých, čo ste tu vtedy boli, dobehla chamtivosť. Tá myšlienka v princípe nie je zlá, len, znova, aj parlamentnú demokraciu keď dáte amazonským Indiánom, tak oni si to prekrútia na svoj obraz. A to je zase aj u nás. My tiež sme si aj parlamentnú demokraciu prekrútili na svoj obraz a hľadáme riešenia tam, kde nie sú. Aj relatívne dobrú myšlienku sme si znova obrátili na svoj obraz a dobehlo nás to. Tá obrovská chamtivosť nás dobehla.
„Pán Kaník, to už nerozchodíš.“ Keby mu to niekto tak v tichosti povedal. (Potlesk.) On tu nemôže stáť. Oceňujem potlesk smerákov. Vôbec mi nepomôže, ale taký je život. (S úsmevom povedané.) Ja sa pokúsim byť naozaj v tomto spravodlivý. Od pána Kaníka by sa to dalo vypočuť vtedy, keby tam ľuďom, ktorí vstupovali na základe fakt demagogickej, úplne nechutnej reklamy do toho, povedal, do dverí sa postavil a povedal im: „Nechoďte tam, nebláznite, nechoďte tam, pre vás to fakt nemá význam.“ Vtedy keby to bol urobil, tak ticho sedím. A už teda hľadá výhovorky, že zač je toho lakeť. A, samozrejme, podľa neho to aj má logiku. No to nemá logiku, tá poctivosť by bola v tom, keby to bol vtedy urobil. Tá poctivosť všetkých by bola v tom vtedy, keď vám sa tam hrnuli tí ľudia, ktorí tam nemali čo robiť, keby Lasicu stiahli z tých reklám, keby boli ste povedali: „Nerobte to, nechoďte tam, nemá to význam.“ Prosím vás, viete, to je taká finta starých obchodníkov. Keď niekto si s vami sadne a začne vám hovoriť, ako vás nechce oklamať, tak ja vtedy hovorím slovo ďakujem a už čakám, ako odísť, lebo to znamená, že vás chcú oklamať. Keď vám niekto mnohokrát v reči povie, ako vás nechce oklamať, spozornite, lebo garantujem vám, že vás tak chce oklamať. Ja som videl tie reklamy, ja som potom vravel naozaj, že, no zbohom, rozprávajú s nami ako s teliatkami, proste niekto sa prechádza a rozpráva, aký bude švajčiarsky dôchodok. Z čoho bude ten švajčiarsky dôchodok? Nuž teraz prišiel ten 10-eurový, 30-eurový. Bude čo robiť s tým. My sme to naozaj brutálne pokazili.
Ja vám poviem jeden príklad. Niekedy dávno sme predávali Číňanom autá. A Číňania boli takí nadšení, však to bolo dvadsať rokov dozadu, z peňazí a neviem čoho. Nakúpili určité množstvo áut. A išli do Nemecka, že teda keď nakúpili toľko áut, s tým, že majú nejakých desať miliónov eur, vtedy boli doláre, na náhradné diely. A Nemci vtedy hovorili: „Pozor, nie, to nie je potrebné. Vy ste kúpili toľko áut, v priebehu troch rokov si objednajte toľko. Teda rádovo to bolo menej, ako chceli kúpiť. A viete, kto je najúspešnejší v Číne? Sú to Nemci, práve kvôli tomu, lebo tí Číňania si to uvedomili, že s nimi hrajú fér, že s nimi hrajú čestne. Naši by vtedy skočili a povedali: „Nie za desať miliónov, ale za dvanásť miliónov si to nakúpte, nech vám to hnije v sklade.“ To je tá chamtivosť, ktorá nás všetkých dobehla. Proste nemal to tam vtedy kto povedať. Vtedy kde bol Kaník, kde boli ste všetci tí, ktorí ste boli bardi toho systému, že by ste povedali: „Nerobte to, naozaj to nemá pre vás význam.“ Teraz riešime tie dôsledky toho celého.
Nerád som v polohe, že mi budú tlieskať kolegovia zo strany SMER, ale pre túto chvíľu to, čo treba povedať, tak treba povedať.
Skončím, a teda pokúsim sa povedať pri tele zákona, že samotná myšlienka nie je zlá, len dopadla zase tak, ako dopadla. Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Janíková, Jarjabek, Brocka, Tomanová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Janíková.

Takže, pán kolega, ja som ti tlieskala a možno by som aj druhému pánovi kolegovi pánovi Kaníkovi tlieskala, lebo naozaj tu nejde o politiku. A ja si vysoko vážim aj tvoj prejav dneska, že tam nejde o politiku, ale naozaj o tých ľudí. Aha, keď si pozriete naozaj to číslo, koľko máme ešte tam sporiteľov, máme ich tam 28-tisíc, ktorých budeme možno riešiť o rok, o dva roky. Takže znovu to budeme musieť otvoriť. Ja tu nechcem zneisťovať, ale naozaj tých 28-tisíc ľudí je už pred dôchodkovým vekom. Polovica z nich vôbec nerobí. Ja sa teším na tie čísla, čo nám pán Muňko povie, lebo ten naozaj má tie štatistiky presné. A ja si myslím, že normálny analytik a odborníci keď si k tomu sadnú, tak nám ukážu také čísla, že, ja si myslím, každý rok ich budeme musieť otvoriť, lebo títo ľudia budú hodení do sociálnej siete, kde naozaj im nevyjde ani hmotná núdza. A ja som zvedavá, potom komu budú chodiť klopať a komu budú chodiť pred domy, s prepáčením, demonštrovať. Naozaj teraz nejde o politiku, či ten alebo ten spravil zle. Každý môže spraviť zle. Ale treba priznať si chybu, otvorene to povedať a otvorene riešiť spoločný problém. A máme tu problém.

Ďakujem.
Teraz má slovo pán poslanec Jarjabek.