46. schôdza

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Ak ma nepoznáte po hlase, som to stále ja, ale nie úplne kompletný.
Návrhom zákona sa zavádzajú viaceré zmeny vychádzajúce z cieľov koncepcie ochrany spotrebiteľa. Primárnym opatrením je zavedenie povoľovacieho konania, ktoré odstraňuje neefektívny systém registrácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Získanie povolenia je podmienené preukázaním splnenia zákonom stanovených finančných, personálnych a organizačných požiadaviek žiadateľov. Návrhom zákona sa zavádza aj povoľovacie konanie pre tzv. iných veriteľov, ktorí poskytujú iné úvery ako spotrebiteľské. Ďalším opatrením návrhu zákona je zavedenie povinnosti veriteľov s neobmedzenou licenciou pre poskytovanie spotrebiteľských úverov, ide o preverovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver aj prostredníctvom registra údajov o spotrebiteľských úveroch. Návrh zákona vymedzuje základný rámec údajov, ktoré register spracuváva a ktoré veritelia budú poskytovať do registra aj bez súhlasu spotrebiteľa.
Návrhom sa zabezpečí jednotnosť a relevantnosť údajov potrebných práve na plnenie povinností veriteľa a preveriť schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Výsledkom navrhovaných zmien bude jednotný dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa pri poskytovaní úverov.
Prijatie navrhovaného znenia zákona bude mať rôznorodý vplyv, napríklad zavedením zoznamu veriteľov sa predpokladá pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a zavedením dohľadu Národnou bankou Slovenska nad veriteľmi tiež pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, predpokladá sa ale aj zvýšenie administratívneho zaťaženia a sprísnenie kvalifikačných kritérií pre žiadateľov a získanie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, čo môže mať vplyv na podnikateľské prostredie. Vo vzťahu k vplyvom týkajúcich sa zamestnanosti sa očakávajú pozitívne sociálne vplyvy v oblasti ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu.
Toľko na úvod, ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, dovoľte, prosím, ako určeného spravodajcu výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1266) vo výboroch Národnej rady. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1444 zo 4. decembra 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet uznesenie č. 385 zo dňa 22. januára 2015, ústavnoprávny výbor uznesenie č. 544 z 13. januára 2015, výbor pre hospodárske záležitosti uznesenie č. 390 z 22. januára 2015.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1266) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 391 z 27. januára 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som krátko vystúpil k predmetnému návrhu zákona, dopredu už avizujem, že pozitívne. Nestáva sa to často, aby som pozitívne vystupoval k vládnym návrhom zákona, ale v tomto prípade pozitívne, vysvetlím aj prečo.
Keď sme tu spolu s viacerými kolegami poukazovali asi pred dvoma rokmi na enormný nárast nebankových spotrebiteľských úverov a o enormný nárast hlavne exekúcií voči ľuďom, ktorí nestíhali, nevládali splácať tieto neúmerné úroky pri týchto nebankových pôžičkách, tak som túto aktivitu zobral nielen ako výzvu, ale následne som aj dvakrát navrhoval zákon, aby existoval strop pri spotrebiteľských úveroch, teda pri týchto úrokoch. Čo od roku 2010 na Slovensku neplatilo, keď vtedy vládna strana SMER, vláda Roberta Fica v marci zrušila, dovtedy to platilo. Po mojej aktivite a aktivite kolegu Alojza Hlinu, ktorý mal aktivity skôr, čo sa týkalo exekúcií a ochrany ľudí, ktorí boli exekuovaní, prichádzali o svoje domy, byty, tiež mal určité návrhy, aby bolo to obmedzené voči ľuďom, ktorí neboli podnikateľmi a boli exekuovaní prvýkrát. Tak isto aj naša aktivita spolu s Alojzom Hlinom a kolegom Jánom Figeľom, aby nebolo exekuované životné minimum voči dôchodcom, po našom apele po určitých mesiacoch sa stretla s pochopením a prišla vyhláška, ktorá zakázala exekuovať životné minimum u dôchodcov. Dovtedy desaťtisíce dôchodcov boli exekuovaní, takže to bola prvá aktivita. Dneska životné minimum dôchodcov nie je exekuované.
Ďalšia aktivita, keď som opakovane navrhoval strop pri týchto úveroch, aby tu úžernícky klondike nebežal voči občanom Slovenska, dvakrát bol odmietnutý môj návrh zákona. Nakoniec bol prijatý návrh zákona, ktorý pripravili vládni poslanci spolu s ministerstvom spravodlivosti, čuduj sa svete, ten strop bol nastavený presne tak isto, ako som ho dvakrát navrhoval ja, ale dobre, pánboh zaplať za to, mohlo to byť skôr o rok a pol, ak by ste boli prijali môj návrh zákona, ale nakoniec bol prijatý, od 1. 1. platí tento strop na úroky. A neustále, keď sme poukazovali na tento obrovský problém na Slovensku, keď máme 2 mil. exekúcií na Slovensku, tak sme hovorili o tom, že je potrebné, aby títo nebankoví poskytovatelia spotrebiteľských úverov boli určitým spôsobom kontrolovaní Národnou bankou Slovenska, boli – inými slovami – licencovaní.
A dneska ten návrh zákona je v druhom čítaní a ja by som možno nebol ani vystúpil, len by som bol povedal, že to podporíme, keby také dve poznámky by som k tomu nemal, ktoré vzišli na finančnom výbore a najprv ma trošku prekvapili. Máte to v spoločnej správe pod bodom č. 15. A evidentne do tohto zákona to celkom nepatrilo a dotýka sa teda prevádzkovateľov taxislužieb, ktorí zároveň používajú virtuálnu pokladňu, tak sa vložilo do spoločnej správy do zákona 289 o používaní elektronickej registračnej pokladnice, aby tí taxikári, ktorí používajú virtuálnu registračnú pokladnicu, aby nemuseli vydávať po každej jazde pokladničný doklad, ale aby len vydávali potvrdenie o zaplatení o cestovnom, ktoré majú, ktoré im vyjde z tohto taxametra, a následne, a to teraz nie som si celkom istý, možno pán minister mi odpovie, či na konci dňa vydajú jeden virtuálny doklad za príslušný deň.
Vyzerá to, že to je dobrá vec pre týchto používateľov taxislužieb, lebo asi si neviem predstaviť ani ja, ako by po každej jazde vydávali virtuálny pokladničný doklad. Ale celkom to do toho zákona asi nepatrilo. Takže bol by som rád, aby, pán minister to pravdepodobne potvrdí, že v spolupráci, predpokladám, s asociáciou taxislužieb ministerstvo financií s tým súhlasí.
Ja na to poukazujem len preto, aby sa nám nestávala občas v parlamente taká vec, že na výbore do spoločnej správy sa dostane nejaké znenie zákona, ktoré celkom nesúvisí s navrhovaným, poukazujem na banský zákon, do ktorého sa nám takto cez spoločnú správu cez výbor dostalo to, že obce a mestá nemôžu obmedziť pyrotechniku, používanie pyrotechniky na Slovensku, a veľa starostov, primátorov aj občanov bolo z toho prekvapených a musím povedať, že aj veľa poslancov Národnej rady bolo z toho prekvapených, že takýto návrh zákona sme prijali. Stáva sa to, keď sa to udeje na výbore, keď sa dostane do spoločnej správy, plénum Národnej rady, keď nedostane takýto pozmeňujúci návrh samostatne, v podstate sa o tom ani potom nerozpráva. A táto forma je podobná. Vyzerá ale, že v tomto prípade je to na prospech veci, na prospech toho, aby sme z taxikárov nerobili totálnych byrokratov.
Druhá drobná poznámka. Debata bola na výbore, kolega Kollár o tom rozprával, že či tých registrov nebudeme mať, registrov spotrebiteľov, ktorí budú musieť, tí, čo poskytujú tieto spotrebiteľské úvery, budú robiť registre, aby ten, kto poskytuje úver, mohol sa aj pozrieť do týchto registrov, či tých registrov nebudeme mať možno príliš veľa na tak malé Slovensko. Ale to nie je tak zásadná vec, aby som ja a moji kolegovia z KDH boli proti tomuto návrhu zákona. Myslím si, že to ukáže čas, koľko registrov budeme mať, a možno raz sa dožijeme, že bude iba jeden register.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim byť veľmi stručný. Už veľa sa povedalo, ale jedna vec, čo sa povedalo, a druhá vec je, čo treba urobiť. Milujem politikov, ktorí hovoria, čo by oni urobili, keby... Ja mám rád politikov, čo urobili vtedy. A toto by sme sa mali k tomu nejakým spôsobom dopracovať. Čiže to, čo tu všetci nasplietajú, že čo urobia, keď..., nech sa páči, poďme hovoriť, že kto kedy čo urobil.
A, pán minister, zase komu česť, tomu česť. V niečom sa veci pohli, treba uznať, aj vyjadrila sa vôľa. A ja som aj v prvom čítaní hovoril, že je potrebné proste to nejakým spôsobom ináč uchopiť. Priznávam miernu porážku v tom, že sme skúšali ten, čo sme hovorili o tom pozmeňovacom, a nie som s ním komfortný. Mám tu ten návrh, ale nerobili sme, ani ho nepredkladám, lebo nie som celkom presvedčený o tom, že je to tak, ako by to malo byť, a že to splní to. Lebo oproti nám nestoja šuflikanti z Hornej Dolnej. Oproti nám sú white collar crimes, to sú bielogolieroví zločinci, a majú dobrých právnikov. Čiže my budeme musieť naozaj nájsť taký systém, že nepustí. Nepustí a nepovolí a môže aj ráno, aj večer, aj s dobrým právnikom, aj so slabým právnikom, aj s ústretovým sudcom, aj s neústretovým sudcom, aj s ústretovým prokurátorom bude platiť, čo je na papieri. Bude k tomu asi relatívne dlhšia cesta, a to by som, v zmysle môjho príspevku je, že či by sme prípadne, tu by ste vyjadrili tú vôľu, aj vaše kapacity neposkytli na to, aby sme našli ten systém, ktorý by to zavrel a ukončil toto, čo sa tu stvára s našimi ľuďmi. Zavrel a ukončil.
Ja len pre pamäť času a miesta poviem, že ako by filozoficky, že by tu bola za veľkej slávy prezentovaná maximálna odplata, neviem, čo všetko. Nefunguje. Nič nefunguje. Nič. Nič. To, čo sa hovorilo, že bude fungovať, nefunguje. Tých ľudí zdierajú ďalej. Asi bude princípom nie definovať, že koľko má byť a z čoho sa, treba to možno uchopiť a to bol ten náš návrh, že uchopiť cez, ak je hodnota nejaká, je istina, tak akékoľvek iné zhodnotenie so všetkým, nech už tam majú aj platy pre sekretárku, aj benzín do S-Classe Mercedesu, nemôže byť viac ako tretina tej pohľadávky, tej istiny, že proste to uchopiť cez to. Čiže nie cez nejaký percentuálny ukazovateľ, ale cez ukazovateľ, ktorý poznáme, aj ľudia proste, ktorí nie sú ekonómovia, trebárs aj bačovia, ktorí si povedia, tretina je tretina, a to vedia aj ľudia uchopiť. Keď si niekto požičia sto euro, tak tretina je tridsaťtri euro. A teraz by sme hovorili o tom kalendárnom období dvanástich mesiacov. Proste tak nejak a tým by sme, avizujem, že takýmto smerom by sme to mali chcieť. Toto by mohla byť cesta asi pre túto chvíľu, tak jak je celé rozbabrané. Tak jak je to celé rozbabrané a keď už by sme to uchopili takýmto spôsobom. Čiže nie viac, môžte tam fakt narátať všetko, nie viac ako tretina z toho, čo ste si zobrali za rok. A po dovŕšení 100 %, to znamená, to nagenerujete za 36 mesiacov, to už môže byť len nejaký, dajme ukazovateľ nejakého diskontu. Aby to nebolo, že po tých troch rokoch sa to už nemôže pre niekoho údajne zhodnocovať, ale dobre, úročí sa to nejakým štandardom. Ale to najkritickejšie obdobie, tých prvých 36 mesiacov nemôžte z toho vytrieskať viac ako to, čo ste požičali. To by mohla byť filozofia. Otázka stojí, ako to uchopiť, ako to dostať do toho legislatívneho jazyka tak, aby s tým zase nevyčubrili. Lebo oni s tým zase vyčubria.
A keď už do toho pôjdeme komplexne, tak navrhujem variáciu na tému toho, čo sa dialo. Nechcem to zjednodušene povedať o nejakej úrokovej amnestii, ale o niečom, ako vyriešiť fakt hrozivú situáciu niektorých ľudí. Takže ak by bola, pán minister, vôľa, by som to prípadne ocenil. Bolo by to dobré možno aj kvôli tomu, že tie veci vás budú obchádzať. Ja to poviem v krátkosti, však to s tým súvisí.
Bol som na súde, kde pán Burian ma žaluje o 50-tisíc euro. Bránil sa tým, že tá spoločnosť EX CREDIT nie je úžernícka spoločnosť, prípadne ľudia, ktorí máte skúsenosti s firmou EX CREDIT, tak mi napíšte, aké máte vy skúsenosti. On hovoril, že to je štandardná spoločnosť, taká istá spoločnosť, ako sú napríklad splátkové spoločnosti vlastnené terajším prezidentom. A to je to krásne, viete, že na tom súde to odznelo. Čiže EX CREDIT je podľa neho nie úžernícka spoločnosť, ale taká istá splátková spoločnosť ako spoločnosti vlastnené terajším prezidentom, ale my vieme, že na tieto spoločnosti pán premiér povedal v predvolebnom boji, že boli úžernícke. Takže sám som zvedavý, jak to celé dopadne, a ešte to bude asi zaujímavé.
Problém je v tom, že tá situácia je naozaj dramatická. Naozaj je dramatická. Ľudia veľakrát, možno to za tú štatistiku bude stáť, že aký máte nárast samovrážd, vlaky stoja pomaly každý deň a v niečom to bude. V niečom to bude, že ľudia nevedia vyriešiť svoju situáciu, že sa dostali, že sme ich vydali do takého súkolia, že nevedia vystúpiť.
Takže, pán minister, toto, čo je, to som chválil, lebo pomôže čiastočne, v prvom čítaní, čiže ja som s týmto komfortný, je to dobré, je to lepšie, ako to bolo, ale tam čaká ešte kus roboty.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Mňa by tiež zaujímala jedna vec v tomto, v duchu toho, čo hovoríš, že aby sme nastavili tie pravidlá, aby boli neobíditeľné, aj v duchu toho, čo hovoril tvoj predrečník v rozprave, že chcel by som sa možno ministra opýtať, či tie doklady, ktoré budú vydávané taxikármi takpovediac ad hoc, budú daňovými dokladmi alebo nie, a či naozaj bude ten virtuálny doklad nakoniec ten jediný daňový doklad. To by ma zaujímalo, lebo ak nie, potom by som chcel vedieť, že keď zákazník dostane nejaký blok z taxametra, ktorý hovorí o zaúčtovaní sumy prejdenej, či ho môže napríklad zaregistrovať do bločkovej lotérie alebo nie, či môže ten taxikár potom následne vydať, ak používa virtuálnu pokladňu, cca desať dokladov za deň, keďže ich môže byť tristo za mesiac a pod. Ja som to celkom z odkazov na 16c a podobne nie veľmi pochopil. I keď uznávam to, že nejakým spôsobom taxikárovi, ktorý vozí ľudí, by sme mali pri vydávaní blokov nejak pomôcť. Čiže prihováram sa za to, že vytvorme systém, ktorý je neobíditeľný. Zároveň dúfam, že tento systém nespôsobuje viac problémov a viac otázok, ako rieši.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, spravodajca, dámy a páni, dve krátke poznámky k tomu, čo odznelo. Ten predložený návrh zákona je v každom prípade dobrý a je krokom vpred. O tom niet pochýb. Diskutovali sme na finančnom výbore o téme, ktorú tak trošku po povrchu zase odplával predrečník poslanec Zajac a tá téma sa volá úverové registre.
Ja nemám problém s tým, že keďže máme otvorenú trhovú ekonomiku a rozumiem slobode podnikania a úverový register si môže zriadiť ktokoľvek, aj skupina lízingových spoločností, aj skupina bánk, aj skupina nebánk alebo nebankových subjektov. To je úplne v poriadku, ale čo mi tu chýba, a to by som vôbec nepodcenil, je to, čomu sa hovorí integrácia úverových registrov. To znamená, že teraz nediskutujem o tom, či malé Slovensko z hľadiska počtu obyvateľov a potenciálneho počtu poberateľov úverov, či si zaslúži jeden, dva, tri, štyri, sedem, deväť registrov. Toto v túto chvíľu pre mňa nie je podstatné. Podstatné pre mňa je to, aby všetky tieto úverové registre boli integrované do jedného jediného bodu.
Prečo o tom hovorím? Na konci dňa aj toto dokáže výraznou mierou ochrániť spotrebiteľa a vysvetlím prečo. A nebanková spoločnosť, ktorých dnes je, myslím, 280 nebankových spoločností na trhu a po tom, čo prejdú licencovaním Národnou bankou Slovenska ich možno bude 100 alebo 130 nebankových subjektov, tak akýkoľvek poskytovateľ úverov ako budúci veriteľ by mal mať možnosť sa pozrieť do jedného jediného úverového registra, to je ten bod, v ktorom by sa integrovali všetky úverové registre, aby zistil rizikový profil budúceho dlžníka. V tú ranu by sa ukázalo, že ten budúci dlžník má dnes už nejaké úvery, či si zobral lízing na auto alebo si zobral nejaký spotrebný úver v jednej z komerčných bánk, alebo akékoľvek iné záväzky, ktoré má voči veriteľom, zároveň by ste videli v tom centrálnom úverovom registri aj jeho platobnú disciplínu, to znamená historické dáta, ako ten-ktorý úver splácal alebo nesplácal, a vtedy by sa možno veriteľ rozhodol takémuto predĺženému budúcemu klientovi úver neposkytnúť.
Takže zopakujem, úverových registrov môže byť koľkokoľvek, lebo je to tiež svojím spôsobom predmet podnikania, je to taká istá podnikateľská branža ako ktorákoľvek iná, aj keď si nemyslím, že zrovna administrovanie úverového registra je nejaký lukratívny biznis, nech ich tu je koľkokoľvek tých registrov. Tak ako si dávno, dávno, pred mnohými rokmi vtedy pod hlavičkou Slovenskej bankovej asociácie komerčné banky zriadili úverový register. Ale to, čo mi chýba, je integrácia všetkých budúcich úverových registrov do jedného jediného bodu. Nech pre mňa za mňa tým integrátorom je Národná banka Slovenska, ktorá má na to kapacity: aj odborné, profesionálne, finančné, technické a ďalšie. Aby, opakujem znova, sa ten, musím mať vôľu, ja rozumiem tomu, ale tak tu je zákonodarca, ktorý reprezentuje ministerstvo financií a zasa nie je problém zmenou legislatívy aj Národnú banku. Veď koniec koncov aj to bol výsledok zmeny legislatívy, že sa bude prelicencovávať alebo budú sa udeľovať licencie aj nebankovým subjektom, čo výraznou mierou prospeje ochrane spotrebiteľa na finančnom trhu alebo toho dlžníka pred nebankovými spoločnosťami. Takže to tiež kedysi nebolo a teraz to tu je bez ohľadu na to, či NBS-ka vôľu má, alebo nemá. Nielen že bude licencovať tieto nebankové subjekty, ale bude nad nimi vykonávať aj bankový dohľad. To je veľmi dôležitá vec.
A preto, sme síce v druhom, treťom čítaní a vedel som, že keby som aj takýto pozmeňovák pripravil, že takto na poslednú chvíľu nebude vykonateľný, teda nebude schválený. Ale myslím si, že ešte do konca volebného obdobia zostáva približne rok aj niečo, bolo by dobré, keby takáto zmena z dielne ministerstva financií prišla, aby sme tu mali v jednom jedinom bode integrované všetky úverové registre. Aby nikto nemohol obviňovať tento návrh, teda spochybňovať tým, že no ale pozor, keď to bude predmet, teda keď to bude subjekt nejakého súkromného práva, nejaká akciovka súkromná, ktorá by integrovala všetky registre, že tým by sa vytvoril akýsi pomyslený nežiaduci monopol, preto som navrhol, že takýmto integrátorom úverových registrov by kľudne mohla byť Národná banka Slovenska. Ľubovoľný poskytovateľ úverov by sa nazretím do tohto registra, opakujem, dozvedel o budúcom dlžníkovi všetko – jeho disciplínu platobnú z minulosti, jeho rizikový profil, jeho solventnosť – a možno by sa v niektorých prípadoch rozhodol takémuto budúcemu dlžníkovi úver vôbec neposkytnúť. Takže toto na adresu úverových registrov, to by som naozaj nepodceňoval.
A druhá poznámka, k tomu ma trošku motivovalo vystúpenie kolegu Alojza Hlinu, keď hovoril o tom, že aby bol ten systém vodotesný, že malo by sa pracovať s nejakou tretinou, tak to tu prezentoval. Chcem ho ubezpečiť, že toto nie je technický vykonateľné riešenie už len z toho dôvodu, že vy môžte mať ten úver s maturitou roka, troch, piatich, siedmich, možno aj desiatich, aj dvadsiatich rokov, dokonca hypotekárne úvery sa poskytujú na 30 rokov, aj spotrebiteľské. Prečo, aj spotrebiteľský úver, vy nemôžte, pán kolega, nikdy zabrániť tomu, že príde poskytovateľ spotrebiteľských úverov na trh, a to vôbec nemusí byť prvoplánovo nejaký úžerník, podčiarkujem, a bude poskytovať spotrebné úvery na 5 rokov, možno na 7 rokov. V tú ranu, ako budete nakladať s tretinou, štvrtinou, pätinou ľubovoľnou entinou, jediné riešenie technicky vykonateľné je naozaj priemerná efektívna miera úročenia, priemerná efektívna, podčiarkujem slovíčko efektívna, miera úročenia preto, aby to nebola len nominálna výška úrokovej sadzby, lebo rozumiem, kam cieľuje tá vaša poznámka, tie spoločnosti si tam naúčtujú častokrát jednorazové poplatky za spracovanie úveru, nejaký sankčný úver za omeškanie, nejaký poplatok za výpis, za to, za to, za to a toto všetko, keď zhrnieme dokopy, ja vás rozumiem, aby to nikdy neprevýšilo samotný kapitál alebo samotnú istinu požičaných peňazí. Len mám obavy, že to nebudete vedieť nikdy stanoviť. Teraz neriešim ideológiu, riešim fakt technickú vykonateľnosť toho, nebudete to nikdy vedieť stanoviť nejakou tretinou, pätinou, šestinou, čímkoľvek, polovicou, voči tej istine, pretože to bude vždy závislé od maturity, teda od doby splácania toho úveru. Čím bude tá doba splácania dlhšia, tým sa bude viac približovať to, čo je nad kapitálom, sa bude približovať tomu kapitálu, teda tej istine.
A preto za riešenie by som považoval ostať pri priemernej efektívnej miere úročenia s tým, že aj po skončení doby splatnosti, keď tá maturita exspirovala, keď ten spotrebný úver už sa stal splatný a dlžník ho stále nespláca, tak po započítaní úplne všetkých úrokov, sankčných úrokov, poplatkov za exekúciu, za to, za to, za to by nikdy vymáhaná suma nad tým nemala prevýšiť samotnú istinu. Toto by bolo podľa mňa riešenie a vtedy by sa to vzťahovalo na akýkoľvek spotrebný úver bez ohľadu na to, s akou maturitou alebo s akou dobou splatnosti bol poskytnutý. Toto by riešením bolo.
Ale obávam sa, že, a možno, neviem, nebol som u tých vašich diskusií s ministerstvom financií alebo s kým ste tie diskusie mali, teraz hovorím o tom pozmeňováku, ktorý ste tu mali na stole, len ste ho nepredložili, že nejsť do absolútneho vyjadrenia toho podielu voči istine, ale ísť cez priemernú efektívnu mieru úročenia, ktorá by po započítaní všetkých úrokov, sankčných úrokov, poplatkov za spracovanie úveru, za omeškanie, aj za tú budúcu exekúciu, aby nikdy tá sankcia nad tým neprekročila 100 % požičaných peňazí, alebo 100 % istiny, toto by riešením určite bolo. A tak isto strop na priemernú efektívnu mieru úročenia na anualizovanej báze, čiže aby ani ročne to nemohlo prekročiť x percent. A toto by bol systém, ktorý by bol naozaj vodotesný a fungoval by, ak teda sa všetci zhodneme na tom, že účelom je naozaj ochrana spotrebiteľa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Oceňujem, že pán kolega vnáša do toho svoj nejaký náhľad, to je dobré, lebo možno sa nakoniec dopracujeme. Filozofia je o tom, viete, pán kolega, vy nie ste klientom nebankoviek, klientom nebankoviek je chúďa pani s dvoma deťmi, bez muža alebo s mužom alkoholikom, s dvoma deťmi v škole, požičia si to chúďa 200 euro. Viete, jak dopadne? Veľmi zle. A teraz my potrebujeme nájsť systém, ktorý jej jasne povie, ak si požičia, aby sa vám dobre počítalo, 100 euro, tak vie, aj môže relatívne kľudne spať, že najviac za tri roky môžu od nej vytrieskať 200 eur. Po roku 130 eur. Čiže to je najviac, čo od nej môžu vytrieskať, lebo ona teraz nevie, koľko od nej môžu vytrieskať. Teraz to závisí, to, čo je ten spor Burian. Chudák Horváth nemá, pán Horváth z Nižnej Oľšavy nemá nohu, by ste neverili, 180 euro dôchodok, prišlo mu 700 euro penále, to už nechcem ten prípad, ale teraz to jak v tých filmoch Krstný otec, že rozhodne, tak polku mu dajte. A teraz zrazu, lebo je to politický citlivé, tak už ani tú polku nechcú. Viete, ale zoberte si, že tí ľudia, pre nich je 700 euro jak pre vás možno 30-tisíc euro a teraz oni s tým zaspávajú a s tým sa zobúdzajú, že v tej právnej neistote. Obrovskej právnej, že koľko vlastne to je, že čo vlastne odo mňa môžu chcieť.
Ja si myslím vzhľadom na to, jak si tu čubrišia, ako sú dobre zaplatení, mu potrebujeme nájsť systém, ktorý nepustí. Ktorý nepustí, požičal si si 100 euro. Po roku najviac, čo vytrieskaš od toho biedaka, najviac, môžeš aj menej, ale najviac, čo z neho vytrieskaš, je 133 euro. Tam potrebujeme nájsť a potrebujeme to nazvať. To si myslím, že bude pre túto, tam kde sme to dopracovali, asi riešením.
Ďakujem.

Vážený pán kolega Kollár, ďakujem za to dovysvetlenie, keď som hovoril ja vo svojom vystúpení o jednom registri, presne tak som to mal na mysli, že registrov môže byť viacej, ale musí byť niekde prienik tých registrov, vy ste to nazvali napríklad integrácia, aby ten, kto ide poskytnúť niekomu úver, vedel si pozrieť na jednom mieste, nemusel pozerať do desiatich registrov. Náhodou sa mu stane, že niektorý register neskontroluje, a zistí, že ten, kto si chce požičať, práve v tom jednom, ktorý neskontroloval, má nejaký úver, ktorý nedokáže ani splácať, on mu poskytne ďalší, čiže tak som to mal na mysli, keď som hovoril o jednom, aby to bol ten prienik tých ostatných registrov. Tak isto si myslím, že by to mohla byť Národná banka Slovenska, lebo sú to aj citlivé údaje, takto z celej republiky pozbierané od státisícov občanov.
Čo sa týka, o tej dĺžke splácania, že to závisí teda podľa dĺžky splácania, že závisí tá miera, koľko ten spotrebiteľ preplatí tú istinu, tak keď sme navrhovali RPMN, nakoniec kolegovia zo SMER-u to, myslím si, že nazvali celková výška odplaty. Nie je podstatné, ako sa to volá. Tak v tých tabuľkách, ktoré vychádzali z tých údajov, ktoré má Národná banka Slovenska, tak to bolo rozdelené podľa dĺžky splácania, čiže tam boli rôzne kedysi miery RPMN celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré zahŕňali aj všetky tie poplatky. Aj tak som to ja navrhoval, aby všetky poplatky, o ktorých aj vy ste hovorili, boli zahrnuté v tom, ale bolo to rozdelené podľa dĺžky splácania, lebo rozumieme tomu všetci, že je rozdiel požičať si na tri roky a rozdiel si požičať na osem rokov.
Ďakujem vám.

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, pán minister, dovoľte aj mne, aby som v druhom čítaní k zákonu o spotrebiteľských úveroch krátko predniesla svoj postoj k prerokovávanému zákonu. Hneď v úvode chcem podotknúť, že, samozrejme, túto legislatívnu iniciatívu, ktorá sa týka hlavne sprísnenia podmienok pri udeľovaní licencií poskytovateľom spotrebiteľských úverov, ako aj preverovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, samozrejme, tieto legislatívne snahy a iniciatívy z úrovne vlády, z úrovne ministerstva, vítam, považujem ich za chvályhodné, dokonca chcem povzbudiť ministra, ministerstvo aj vládu v tom, aby sme v tomto trende pokračovali, pretože v súčasných podmienkach sa nedá spoliehať len na sprísnené opatrenia prostredníctvom legislatívy a prostredníctvom inštitucionálneho posilnenia právomocí jednotlivých inštitúcií, ale je potrebné sa na problematiku možného neprimeraného zadlžovania sa obyvateľstva dívať aj z hľadiska zvyšovania informovanosti samotných spotrebiteľov, z hľadiska zvyšovania ich právneho vedomia, z hľadiska zvyšovania ich finančnej gramotnosti. A v tomto smere je potrebné zamerať sa práve na obyvateľstvo s nízkym vzdelaním, obyvateľstvo možno vidiecke, obyvateľstvo, ktoré má, je sociálne znevýhodnené, ľudí s nízkym alebo slabým sociálnoekonomickým zázemím, pretože práve tí siahajú po pôžičkách, siahajú po úveroch bez toho, aby vedeli reálne posúdiť, či majú šance tieto úvery, tieto pôžičky splatiť.
Ja som si overovala, nakoľko sa účinne pretavili už prijaté, mnohorodé prijaté opatrenia v praxi, a zisťovala som si to nielen cez rozmer konkrétnej skúsenosti ako-tak existujúcich a dobrovoľne pôsobiacich združení, keďže tá podpora zo strany štátu je poddimenzovaná. Zisťovala som si to aj z toho, ako sa tieto prijaté opatrenia prejavili v poznaní a v skúsenostiach zástupcov advokátskych kancelárií, a potvrdili, že ten trend alebo to úsilie, samozrejme, má svoje dôsledky, má svoje následky. Ja sama môžem povedať, že ten objem alebo počet podnetov je nižší zo strany spotrebiteľov, to znamená, že takú tú prvú prílivovú vlnu, ktorá hádam najviac negatívne zasiahla nepripravených spotrebiteľov, akoby sme mali za sebou, takže naozaj nie je priestor tuná nejako bezbreho kritizovať, ak máme byť objektívni, avšak napriek tomu značné úsilie pre mnohých, či už poškodených spotrebiteľov, alebo aj tých zástupcov združení, ktorí im pomáhajú, sa vzťahuje práve na odstraňovanie alebo elimináciu tých negatívnych dopadov, z ktorých sa budú musieť samotní spotrebitelia nejakým spôsobom dostať. Máme tu skupinu ľudí, spotrebiteľov, ktorí boli zasiahnutí špekulatívnymi praktikami a neprimerane nastavenými spotrebiteľskými úvermi, ktorí sa dostali do dlhovej špirály. Ocitli sa tak vo veľmi zlom sociálno-ekonomickom postavení. Mnohí poprichádzali o vlastné bývanie. A tu vidím veľký nielen priestor, ale aj hlavne potrebu zo strany štátu a možno aj so štátom spolupracujúcich organizácií, subjektov ako týmto ľuďom možno pri odstraňovaní týchto dôsledkov pomôcť.
Existujú a stále sú mnohé procesy, ktoré prebiehajú na súde, živé, sú aktuálne a už nechcem byť ako taký papagáj, nechcem sa opakovať, ale naozaj za veľmi vážnu vec považujem to, aby sa rovnaký dôraz, aký sa kladie na prijímanie legislatívnych opatrení v tej teoretickej úrovni, aby sa dbalo na to, aby sa poskytla pomoc aj tým výkonným subjektom, zložkám, ktoré pri odstraňovaní následkov poškodených spotrebiteľov zo spotrebiteľských úverov pomáhajú. Naozaj táto pomoc je potrebná, je nevyhnutná a ja dúfam, že v záujme takého súbežného pôsobenia jednak na zvyšovanie zodpovednosti nebankových subjektov a súbežného pôsobenia na zvyšovanie finančnej gramotnosti ľudí bude vedieť štát, ministerstvo hľadať spoločnú reč a teraz nielen s mimovládnymi spotrebiteľskými organizáciami, ale aj možno s jednotlivými mestskými úradmi, samosprávnymi subjektmi, ktoré sú v podstate ako prvé na pomoc spotrebiteľom, ktorí sa či už v dlhovej špirále ocitli alebo ktorí potrebujú či už od verejnoprávnych subjektov, alebo mimovládnych subjektov pomoc. Je tu ten priestor, nie je to pre nás uzavretá kapitola. Týmito opatreniami viac-menej, tieto opatrenia vnímam skôr ako preventívne opatrenia, aby sa tomu, čo máme za sebou, tej zlej skúsenosti predišlo. Ale ako vravím, následky, ktoré to spôsobilo v prípade a ktoré sa prejavujú v mnohých prípadoch až dramaticky a tragicky na osudoch mnohých slovenských rodín, v tých následkoch potrebujú mnohí, či už dobrovoľníci, alebo zástupcovia verejnej správy, pomoc. Nehovorím len o finančnej pomoci, hovorím aj o tom, aby sa vlastne vytvorila spolupráca medzi ministerstvom a medzi subjektmi, ktoré pomáhajú ľuďom v tej praxi.
Takže asi toľko z mojej strany k téme a k preberanému zákonu. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať presne v pokojnom, v takom rovnakom duchu, ako boli aj príspevky pánov poslancov a pani poslankyne.
Snáď jeden technický komentár k poslancovi Pavlovi Zajacovi. Ja sa do veľkej miery ospravedlňujem, samozrejme, že obchádzam legislatívny proces. Týka sa to virtuálnych pokladníc v prípade taxikárov, ale vzhľadom na to, že účinnosť zákona o virtuálnych pokladniciach je, tuším, k 1. aprílu, ak sa dobre nemýlim, nemali sme inú šancu. Áno, niektoré veci riešime na poslednú chvíľu, ale, tak ako ste aj poznamenali, v prospech komunity a podnikateľov, ktorí sa tomuto remeslu venujú. Chcem len povedať, že toto riešenie bolo prijaté konsenzuálne naozaj so zástupcami zväzu alebo asociácie, ktorí podnikajú v oblasti taxislužieb, a aj so súhlasom finančnej správy. Kľúčovým zámerom je vybrať, samozrejme, čo najviac daní a obmedzovať daňové úniky aj z hľadiska dohody s rezortom financií, ktorý je zase regulátorom v tejto oblasti. Takže nie je to to najsprávnejšie, ale vzhľadom na to, že som bol s otvoreným zákonom v Národnej rade, tak sme si dovolili urobiť takúto úpravu, a pevne verím, že aj pán prezident na konci dňa bude môcť sa rozhodnúť, či takúto prijme. Pevne verím, že z hľadiska pozitívneho dopadu na podnikateľské prostredie, že pán prezident nám tento zákon podpíše a ho nevráti. Aspoň v to dúfam.
Ak ideme k podstate veci, my sa o ochrane spotrebiteľa tu naozaj rozprávame tri roky. Všetci viete, že je to veľmi, veľmi vážna téma. Ja oceňujem, že snáď už aj vášne v Národnej rade v oblasti riešení vyfučali niekam tam, kde mali vyfučať, a že všetci sa zhodneme na tom, že kľúčové sú konkrétne opatrenia. My sme prišli s konceptom, z ktorého sa najprv niektorí ľudia smiali. Dnes je jasne legislatívne popísaný. Dnes vážená inštitúcia, ktorou je centrálna banka, má svoje kompetencie, bude licencovať typ biznisu, ktorý dvadsať rokov nebol licencovaný a nebol regulovaný. Podľa našich predpokladov v podstate až dve tretiny subjektov by malo opustiť toto podnikanie na základe podmienok, ktoré stanoví centrálna banka. Samozrejme, že na konci dňa bude o kvalite výkonu tohto dohľadu, o kvalite procesu licencovania a vždy je to na konci dňa o ľuďoch. V danom prípade to bude veľká skúška centrálnej banky, Národnej banky Slovenska, ale podľa mojich informácií aj znovuzvolený guvernér Jozef Makúch, aj jeho ľudia, bezprostrední spolupracovníci si uvedomujú zodpovednosť, ale aj ťažkú úlohu, do ktorej idú.
Ak vznikajú ďalšie návrhy, vznikajú aj na tejto pôde. Ja prijímam ponuku a, samozrejme, sme pripravení dať všetky technické naše možnosti k dispozícii a napríklad na pôde finančného výboru vôbec neodmietam iniciatívu, aby sme sa dohodli na nejakej subkomisii alebo subvýbore, ktorý by sa touto problematikou ďalej zaoberal. Nebude to zrejme jednoduché z pohľadu toho, že sa nám blížia parlamentné voľby a viem si predstaviť, že táto téma môže byť požehnaním pre mnoho populistov, ktorí sa, samozrejme, prirodzene, aj v tejto sále nachádzajú. Na konci dňa, ale naozaj, dámy a páni, je dôležité, aby sme boli schopní sa dohodnúť na type opatrení, ktoré budú reálne fungovať.
Jednu vec vám garantujem. Na rezorte financií nie sú lobisti, ktorí v prospech nebankových subjektov fúkali akýmkoľvek smerom. Môžete hovoriť o tom, že sa nám všetko nepodarilo na prvýkrát, môžete hovoriť o tom, že nie všetko ide tak rýchlo, ako ste si predstavovali. Ale pravdou aj je, že to je problém, ktorý je zahnisaný, je tu mnohé, mnohé roky prítomný, mnohým, mnohým vyhovoval, či sme tu boli my alebo vy. Ale treba aj povedať, že sme na konci cesty z hľadiska trpezlivosti, a myslím si, že je to absolútny konsenzus, že v oblasti biznisu so spotrebiteľskými úvermi v oblasti zahrávania sa s osudmi rodín a životných osudov mnohých desiatok, stoviek, tisíc ľudí na Slovensku, že z hľadiska trpezlivosti sme všetci došli na koniec cesty a že sme pripravení v rámci európskeho civilizačného prostredia urobiť s týmto poriadok. A z tohto pohľadu viac hláv, viac rozumu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)