46. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Na schôdzu Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane pred povodňami, na základe formálneho oznámenia Európskej komisie, ktoré sa týka nesprávnej transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení a manažmente povodňových rizík.
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu citovanej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ďalšie zmeny zákona si vyžiadali praktické skúsenosti v oblasti ochrany pred povodňami, predovšetkým skúsenosti z extrémnych povodní v rokoch 2010, 2011 a 2014.
Úpravy zákona sa týkajú aj zmien, ktoré nastali v organizácii a riadení ochrany pred povodňami v súvislosti s realizáciou reformy verejnej správy.
V čl. II sa novelizuje vodný zákon. Z vodného zákona sa vypustili ustanovenia o inundačných územiach a doplnili sa do zákona o ochrane pred povodňami.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a právne záväznými aktmi Európskej únie.
Verím, že schválite prerokovanie tohto zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Magde Košútovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 1351).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel všetky náležitosti. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov. Pána poslanca Jána Mičovského a pána poslanca Mikuláša Hubu. Páni poslanci sa asi dohodli, takže prvý pôjde pán poslanec Mikuláš Huba a potom pán poslanec Ján Mičovský, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Huba, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, určite sa nemusíme navzájom presviedčať o tom, že povodne predstavujú na Slovensku reálny problém a globálna zmena klímy, ktorej sme svedkami, tento problém bude s najväčšou pravdepodobnosťou len ďalej zväčšovať a prehlbovať. Preto je aj namieste skutočnosť, že súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky je aj zákon o ochrane pred povodňami. Chyby a nedostatky v protipovodňovej ochrane sú zasa logickým a legitímnym dôvodom na to, aby sme ten existujúci a v súčasnosti platný zákon novelizovali.
Ďalším dôvodom na jeho novelizáciu, ako tu už spomenul aj pán minister v úvodnej reči, je potreba dôslednej transpozície príslušných európskych smerníc, najmä smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík.
A napokon dôvod, ktorý pre mňa nie je až taký dôležitý, ale pre predkladateľa o to dôležitejší, je ten, že úloha predložiť túto novelu je zapísaná v pláne Legislatívnych úloh vlády na rok 2014. A to sú zrejme hlavné argumenty za predloženie tejto novely.
No a teraz, v čom je problém, aspoň v čom ho vidím ja, a prečo napriek vyššie povedanému navrhujem vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Tých dôvodov by sa našlo viac, ale v tejto chvíli sa zameriam iba na jeden, zásadný, takpovediac metaproblém, ktorý sa, žiaľ, v tejto Národnej rade vyskytuje častejšie. A tým metaproblémom je pre mňa to, že týmto zákonom sa snažíme riešiť B, namiesto toho, aby sme najskôr dôsledne vyriešili A. Inými slovami, návrh zákona prináša pomerne konkrétne nástroje na realizáciu niečoho, čo nemáme odborne adekvátne vydiskutované a ako-tak konsenzuálne prijaté v rovine odbornej a koncepčnej.
Pán minister tu v nedávnej minulosti viackrát spomínal, že to, na čo poukazujeme, a čo som teraz uviedol, uspokojivo a komplexne rieši Stratégia protipovodňovej ochrany Slovenska do roku 2020, ktorá je vraj verejne ľahko dostupná dokonca na viacerých webových stránkach spravovaných rezortom životného prostredia. Ale skutočnosť je iná a potvrdili mi to aj mnohí iní ľudia, ktorí túto stratégiu na internete neúspešne hľadali a našli nanajvýš málo hovoriacu powerpointovú prezentáciu.
V priebehu niekoľkých desaťročí, plus-mínus celú druhú polovicu 20. storočia, sme tu hlava-nehlava aplikovali čosi ako betonársky prístup, ale problém povodní sme napriek vynaloženiu obrovských prostriedkov a obetovaniu mnohých prírodných a iných hodnôt uspokojivo nevyriešili.
V záujme objektivity musím povedať, že aj spomenutý prístup bol v niečom úspešný a časť územia Slovenska, vrátane niektorých dôležitých sídiel a objektov, uchránil pred ničivými následkami povodní známymi z čias, keď slovenské toky neboli vôbec alebo takmer vôbec regulované. Zároveň tiež chcem povedať, že nespochybňujem ani potrebu investovať do údržby a rekonštrukcie už jestvujúcich protipovodňových zariadení. Avšak na druhej strane chcem jednoznačne povedať, že je to cesta z hľadiska budúcnosti neperspektívna, ktorá často so sebou prináša, a v prípade, že v nej budeme pokračovať, aj bude prinášať viac škody ako úžitku. Takže to, čo je z mojej strany naďalej sporné, o čom je treba diskutovať a čo je treba zásadne zmeniť, to je celková filozofia, dlhodobá koncepcia a konkrétne zámery protipovodňovej alebo tzv. protipovodňovej ochrany. Čiže všetky tie plánované Slatinky, Tiché Potoky a podobne.
V prílohe zákona, konkrétne v tabuľke zhody, sa síce sľubuje splnenie požiadavky nepripustiť také protipovodňové opatrenia, ktoré by zvýšili riziko povodní na iných úsekoch daného toku, ale pri pokračovaní pretrvávajúceho chápania protipovodňovej ochrany u nás je to prakticky nesplniteľný záväzok, lebo riziko povodní na jednom mieste toku sa s obľubou rieši tak, že sa presunie na iný úsek toku. Spomeniem aspoň zvyšovanie hrádzí, betónovanie korýt, redukciu výmery prirodzených inundačných území, odpájanie ramenných sústav od hlavných tokov a podobne.
Na druhej strane tu máme, nahlas či potichu, súčasnou mocou odmietané alternatívy voči doterajším prístupom. Za všetky spomeniem prístup založený na integrovanom manažmente celých povodí, ktorý sa trochu nesprávne stotožňuje len s budovaním prehrádzok na horských tokoch, hoci na ne mala byť vyčlenená len menšia časť peňazí určených na realizáciu celého projektu. Tento prístup si, ako vieme, osvojila predchádzajúca vláda a v záujme jeho realizácie zriadila dokonca post splnomocnenca vlády pre túto problematiku. Napriek všetkej kontroverznosti, ktorú si uvedomujem a ktorá sa prejavila najmä v realizačnej rovine tohto projektu, si ho dodnes väčšina starostov tých obcí, kde sa stihol či už úplne, alebo čiastočne realizovať, pochvaľuje. Bez ohľadu na všetky nedostatky išlo, aspoň na slovenské pomery, o čosi ako revolučnú antitézu voči predchádzajúcim desaťročiam rýdzo technokratických prístupov. Navyše išlo o prístup, ktorý je oveľa bližší bruselským predstavám o zelenej infraštruktúre v porovnaní s vývojovo prekonanou a Bruselom neodporúčanou tzv. sivou alebo, zjednodušene, betónovou infraštruktúrou.
To, že predkladatelia neprikladajú adekvátnu váhu integrovanému manažmentu povodí a reakcií na zmenu klímy, dokazuje aj fakt, že medzi príčinami vzniku povodní sa práve tieto dve vôbec nespomínajú, o čom svedčí tabuľka zhody na strane 1 až 2. V tej istej tabuľke zhody na stranách 14 a 23 sa tiež konštatuje, citujem: "Ministerstvo zabezpečuje zapracovanie výsledkov konzultácií s verejnosťou a pripomienok k návrhom plánov manažmentu povodňového rizika."
Na strane 17 sa spomína aktívna účasť verejnosti. O práci ministerstva, a zvlášť jeho sekcie vôd, s verejnosťou si myslím svoje a trvám na tom, že sa musí podstatne zlepšiť, resp. od základu zmeniť, lebo v súčasnej podobe môže slúžiť nanajvýš len ako odstrašujúci príklad.
Ako jeden z dôkazov na podporu svojho tvrdenia si dovolím odcitovať z listu verejnej ochrankyni práv. Dňa 8. januára 2015 podali zástupcovia a zástupkyne zainteresovanej verejnosti podnet na preskúmanie zákonnosti konania Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky voči občanom Slovenskej republiky, osobitne ohľadom účasti verejnosti na rozhodovacom procese prístupu občanov k spravodlivosti a informáciám o životnom prostredí. Uvádza sa v ňom celý rad veľmi znepokojujúcich informácií vychádzajúcich z konkrétnych skúseností a dokumentujúcich skutočnosť, že ministerstvo, a najmä jeho sekcia vôd, sa snaží, ako sa len dá, vyhnúť diskusii s verejnosťou, utajovať dokumenty, ku ktorým sa má verejnosť vyjadriť, poskytovať doslova šibeničné termíny 4 až 5 dní na prerokovanie a spripomienkovanie rozsiahlych a zásadných rozvojových dokumentov, situovať termíny prerokovania do obdobia medzi vianočnými a novoročnými sviatkami, premenúvať strategické dokumenty v snahe vyhnúť sa povinnému posúdeniu ich vplyvu na životné prostredie procedúrou SEA, ignorovať hromadné pripomienky predložené v zákonnej lehote a predpísaným spôsobom a podobne.
Iný okruh problémov namietaný zástupcami a zástupkyňami zainteresovanej verejnosti je subjektivizmus a netransparentnosť napríklad pri prideľovaní profilov na výstavbu tzv. malých vodných elektrární.
Ako sa uvádza v spomínanej sťažnosti, citujem:
"Tento postup ministerstva naznačuje porušenie viacerých európskych právnych dokumentov (príkladom Rámcová smernica o vode, Aarhuský dohovor a ďalšie predpisy, resp. dohovory o zabezpečení účinného, včasného a primeraného informovania verejnosti), ako aj čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá každému občanovi priznáva právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Princíp otvoreného vládnutia a participácie verejnosti je obsiahnutý vo viacerých koncepčných materiáloch Slovenskej republiky. Postup pripomienkovania a účasti verejnosti na tvorbe legislatívnych aj nelegislatívnych materiálov garantujú legislatívne pravidlá. Minulý rok vláda Slovenskej republiky schválila pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík, na tvorbe ktorého sa podieľalo a má sa nimi riadiť aj ministerstvo životného prostredia. Postup sekcie vôd ministerstva preto vzbudzuje podozrenie, že konkrétni úradníci berú povinnosť verejného prerokovania a konzultácií iba ako obťažujúcu "povinnú jazdu", pričom systematicky zhoršujú prístup verejnosti k pripomienkovaniu, vytvárajú časový stres, znemožňujú prístup k materiálom na pripomienkovanie.
Navyše, podľa skúseností mimovládnych organizácií z predchádzajúcich mesiacov "nejde o jednorazový omyl či zlyhanie sekcie vôd na ministerstve životného prostredia pri prerokovávaní jedného materiálu".
Ako príklady nekomunikácie so zainteresovanou verejnosťou zo strany ministerstva sa tu uvádzajú proces posudzovania vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie SEA, ktorý je významným krokom pred ich schvaľovaním:
"V procese SEA by sa mali zvážiť varianty riešenia, zhodnotiť prínosy, negatíva a navrhnúť opatrenia na minimalizáciu dopadov na životné prostredie. Oznámenie je prvým a najdôležitejším krokom pri posudzovaní, pretože na základe doručených pripomienok sa stanoví, čo sa bude ďalej hodnotiť. Aj preto by malo dať ministerstvo dostatočný čas všetkým na získanie informácií, konzultácií aj pripomienkovanie oznámenia. Samozrejmosťou by malo byť zverejnenie posudzovaných dokumentov spolu so začatím ich hodnotenia. Vlastné hodnotené dokumenty zverejňuje ministerstvo často iba dodatočne a na iných miestach, a nie na enviroportáli, ako by to štandardne malo byť. Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu nebola dokonca zverejnená vôbec. Ide o zásadné dokumenty, ktoré ovplyvnia vodné hospodárstvo na dlhé obdobie a sú podkladom aj pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
V októbri 2013 predstavil minister životného prostredia Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020. Program (niekedy označovaný aj ako Stratégia), vraj obsahuje zoznam takmer 600 plánovaných opatrení na ochranu pred povodňami, pričom stavať sa majú hrádze, poldre, vodné nádrže, čerpacie stanice, majú sa upravovať vodné toky a podobne. Tento dokument však nebol spracovaný v súčinnosti so samosprávami, odborníkmi či verejnosťou, neprešiel pripomienkovaním ani procesom posúdenia vplyvov na životné prostredie, nebol de facto nikým schválený a dokonca nie je ani verejne prístupný, a to ani na základe žiadosti o sprístupnenie informácií. Informácie a materiály sú prístupné iba vo forme powerpointovej prezentácie", ako som už spomínal. "Vlastná stratégia, ani zoznam opatrení nie je sprístupnený, a to ani na základe opakovaných žiadostí o informácie, ani interpelácie poslanca Národnej rady."
Pritom minister životného prostredia opakovane tvrdil, že verejne prístupný je. Tieto skutočnosti si môžte overiť aj na webovej stránke Národnej rady.
"V priebehu roka 2014 žiadalo niekoľko združení sprístupnenie informácií ohľadom vodného plánovania, žiadali sme sprístupnenie podkladov pre spracovanie tzv. vodného plánu Slovenskej republiky (na ktoré máme právo podľa Rámcovej smernice o vode). Odpovede zo sekcie vôd boli väčšinou v takomto duchu, citujem: "Údaje a informácie sú verejne dostupné na webovom sídle ministerstva životného prostredia. Sekcia vôd ministerstva niekoľko rokov nesprístupňuje informácie o tom, kto a na základe akých pravidiel rozhoduje o tzv. pridelení profilov na stavbu malých vodných elektrární na Slovensku."
Na vysvetlenie: Tieto profily sú miesta, kde dovoľuje strategický materiál Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030 umiestňovať malé vodné elektrárne.
"Na výber zhotoviteľov a prevádzkovateľov týchto stavieb však nikdy nebola urobená seriózna súťaž, nikdy neboli zverejnené pravidlá toho, ako a kto rozhoduje, ktorej súkromnej firme bude udelený súhlas na umiestnenie malej vodnej elektrárne a ktorej nie.
Máme odôvodnené podozrenie z klientelizmu a korupcie, pretože ministerstvo odmieta sprístupniť informácie o procese a kritériách rozhodovania aj dnes. Rovnako nie je dostupné rozhodnutie o vzniku tohto poradného orgánu," teda poradného orgánu, ktorý o tomto celom, keď nie rozhoduje, tak má tam významné slovo, "zápisnice či informácie o kompetenciách. O nezákonnosti nesprístupnenia informácií o činnosti tejto komisie rozhodla už aj rozkladová komisia, ale sekcia vôd ich opäť nesprístupnila a poučila nás, že jej rozhodnutie môžeme dať opäť preskúmať rozkladovej komisii."
Úplne na záver, ja som teda necitoval ani zďaleka celý tento list verejnej ochrankyni práv, iba vybrané časti, takže už len záverečné konštatovanie, citujem:
"Z týchto dôvodov by sme vás chceli požiadať o prešetrenie postupu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a najmä jeho sekcie vôd, pri informovaní verejnosti pri prerokovaní strategických materiálov so zainteresovanou verejnosťou pri sprístupňovaní relevantných informácií a pri komunikácií s verejnosťou vo všeobecnosti."
Toľko teda k spomínanej sťažnosti, ktorá plasticky dokumentuje predstavu ministerstva o zabezpečovaní aktívnej účasti verejnosti. Možno sa vám zdalo, že som hovoril príliš dlho k tejto časti, ktorá sa nakoniec v tej novele zákona spomína pomerne okrajovo, ale je to veľmi podstatná vec, pretože my v tom zákone sľubujeme Bruselu, čo všetko urobíme v spolupráci s verejnosťou, ale dlhodobá skúsenosť je práve opačná. A dokonca ten trend sa zhoršuje. Takže aby sme sa zase nedostali do toho, že tu schválime niečo, čo síce bude krásne na papieri, ale v praxi to nebude vôbec fungovať.
No a napokon to, čo je podľa niektorých ekonómov až na prvom mieste, a to je finančná stránka realizácie nových povinností a úloh, ktoré so sebou prináša návrh tohto zákona. Všetky tie prognostické modely, mapy povodňového ohrozenia i povodňového rizika a napokon i plány manažmentu povodňového rizika musí predsa niekto vypracovať a priebežne aktualizovať, a to si žiada dodatočné zdroje. Čuduj sa svete, práve vo chvíli, keď vláda schválila tento návrh zákona, sme my tu v Národnej rade schválili budúcoročný rozpočet, a to aj rozpočet odborných príspevkových organizácií ministerstva, ktoré by mali toto všetko zabezpečovať. A ten rozpočet nielenže nie je vyšší, ako bol v roku 2014, ale je výrazne nižší. Tak kto si to tu z nás opäť robí bláznov, vážení?!
No, to, čo som povedal, boli naozaj len stručne hlavné dôvody, pre ktoré navrhujem vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, čím by sa zároveň vytvoril dostatok priestoru na odstránenie vyššie uvedených deficitov.
Zároveň konštatujem, že po zohľadnení týchto mojich požiadaviek si viem predstaviť, že takýto návrh zákona v budúcnosti podporím, pretože naozaj prináša mnohé pozitívne opatrenia a v zásade je žiaduce ho, v prípade, že sa zmení tá celková filozofia k riešeniu protipovodňovej ochrany a k spolupráci s verejnosťou, tak naozaj bude žiaduce tento zákon prijať.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, v dôvodovej správe je uvedené veľmi jednoznačne, že dôvodom pre predloženie tohto návrhu zákona je nesprávny prepis smernice Európskej únie do právneho systému Slovenskej republiky. Ja tento dôvod nemienim spochybniť, zrejme naozaj vyvolal túto potrebu, ale za touto potrebou sa teda skrýva zase naša povinnosť podrobnejšie sa pozrieť na návrh vlády, ktorý prichádza dnes do siene zákonnosti.
Ja si myslím, že je tu isté nedorozumenie. Došlo možnože k nesprávnemu nielen prepisu európskej smernice do nášho právneho systému, ale aj k nesprávnemu výkladu zodpovednosti štátu za povodňové škody. Totižto zarazila ma jedna časť, a to § 2 ods. 8, kde sa jednoznačne konštatuje vec, ktorá ma znepokojila. Je to otázka zodpovednosti za povodňové škody.
Nikto nemôže spochybniť fakt, že povodne ako také sú prírodným úkazom a žiadna vláda asi nedokáže ovplyvniť tento prírodný úkaz tak, aby nevznikal. Ale hovoriť o povodňových škodách a o zodpovednosti štátu je v tejto súvislosti potrebné a myslím si, že nie tak, ako je to uvedené práve v tomto paragrafe v odstavci 8. Tam sa totižto jednoznačne hovorí tá vec, o ktorej hovorím, že ma znepokojuje, že štát zodpovedá za povodňové škody len v dvoch taxatívne vymedzených prípadoch, a to v prípade povodňových zabezpečovacích prác alebo v prípade povodňových záchranných prác. Myslím si, že takéto zúženie zodpovednosti štátu alebo iných jemu na roveň alebo v zmysle logiky postavených úsekov a inštitúcií, ktoré riadia štát, teda aj VÚC-iek a miest a obcí, že takéto zúženie je nenáležité a možnože istý pocit ochrany štátu, ktorý sa chce možno aj, súc poučený prípadmi z minulosti, chrániť, aby nemusel zodpovedať za škody spôsobené povodňami, ktoré prichádzali a budú prichádzať, sa mi zdá nesprávne.
A je to jeden z dôvodov, na ktorý chcem upozorniť, pretože v zásade nemám s týmto návrhom zákona žiadny problém, ktorý by ma nútil vysloviť, tak ako napokon to povedal pán poslanec Huba pred chvíľočkou, zásadný nesúhlas, ale myslím si, že túto časť z pohľadu občana je treba zodpovedať presnejšie.
Vážený pán minister, ja som tak rozmýšľal, že vlastne ktoré by mohol som dať príklady k dobru, kde by som poukázal na to, že takéto zúženie len na povodňové záchranné alebo povodňové zabezpečovacie práce je nenáležité, čím by som teda to vedel nejako strojrozmerniť. Napadli ma tri také možnosti.
Zoberme si napríklad, že štát vybuduje líniovú stavbu, cestu, a tá spôsobí, že v prípade povodňovej vlny táto líniová stavba ovplyvní túto vlnu tak, že zničí alebo poškodí majetok občana, teda vznikne škoda, alebo ku ktorej by inak nedošlo. Ja viem, nie je to jednoznačné, pretože cesty potrebujeme a vždy môžu mať akékoľvek diela človeka aj pozitívne, aj negatívne účinky a vylúčiť sa to celkom nedá. Len a priori tvrdiť, že v takomto prípade občan, ktorý utrpel škodu vďaka štátnej líniovej stavbe, nemôže podľa tohto znenia zákona, tak ako ho čítame, zodpovedať, sa mi zdá trocha pritvrdé voči občanovi. A trocha alibistické z hľadiska štátu. Ale to je možno ten taký najjemnejší a najviac spochybniteľný príklad.
Ale zoberme si iný, možno realistickejší príklad a ten tiež, myslím, že dokáže dokumentovať, že je napísaný životom.
Vodné diela štátu na jednotlivých tokoch majú svoj manipulačný poriadok. Tento manipulačný poriadok ukladá istý prevádzkový režim, ktorý má za cieľ práve zabezpečiť aj ochranu časti krajiny nachádzajúcej sa pod týmito dielami proti povodniam. Čo ak tento manipulačný poriadok nie je napísaný celkom správne odborne, vecne a náležite? Alebo čo ak tento manipulačný poriadok je napísaný správne a vecne, ale ľudský faktor, štátny zamestnanec zlyhá a vodné dielo nie je prevádzkované v súlade s potrebou chrániť krajinu a ľudí?
Vy ste Košičan a určite si spolu pamätáme dobre na rok 2010, keď naozaj chýbali len v dramatických nociach a chvíľach len milimetre, aby protipovodňové bariéry, ktoré boli v lete roku 2010 v Košiciach budované a ktoré verejnosť s napätím sledovala, neboli preliate povodňovou vlnou z Hornádu, ozaj išlo nie o centimetre, ale o milimetre. Teraz nechcem ublížiť prevádzkovateľom vodných diel na Hornáde, prípadne Hnilci, ale, lebo naozaj až tak som sa hlboko nezoznámil s tým, ako to vtedy bolo, určite na verejnosti vtedy prenikali informácie, že nebolo to všetko celkovo v poriadku, čo sa týka manipulačného prevádzkového poriadku na týchto vodných dielach, a že keby teda ten manipulačný poriadok bol urobený v súlade s potrebami, resp. aby bol dodržiavaný tak, ako treba... (Rečník sa odmlčal.) Ja počkám, kým pán minister príde.
Ďakujem pekne.
Keby bol ten poriadok v súlade s potrebami teda prevádzkovaný, takže nemuselo dôjsť k tejto situácii takmer kritickej, ale, samozrejme, chvalabohu, nestalo sa to, tie milimetre neboli prekonané. Navádza nás to teda k opatrnosti, aby sme z hľadiska čítania toho odseku 8 v § 2 si povedali, no a v tomto prípade, ak by teda sme nemali to šťastie v tých dramatických chvíľach a nebola by teda pomohla náhoda príroda, že teda povodňová voda začala klesať, v tomto prípade by štát nezodpovedal?
A teraz tretí príklad, ktorý by som chcel dokumentovať, prečo čítam ten paragraf a ten odsek s takým neporozumením. Je to otázka zodpovednosti štátu za vôbec toky ako také. Je nespochybniteľná pravda, že väčšina povodní vzniká v horných častiach tokov, keď sa naše rieky ešte nazývajú riečky alebo potôčky. Lesníci o tom veľmi dobre vedia, lebo napokon úprava vodných tokov v týchto horných častiach, ktoré väčšinou sa nachádzajú v lesnatých územiach, patrí zhruba k stáročnej tradícii lesníckej činnosti. Zachytiť vodné toky a povodňové vlny, ktoré vznikajú na horných tokoch, je alfa povodňovej ochrany. Vlastne život režisér mi umožňuje povedať, vážený pán minister, že keby ste sa porozprávali, a môžte tak určite urobiť, so svojím otcom, dlhoročným podnikovým riaditeľom Východoslovenských štátnych lesov Košice, určite by vám potvrdil veľmi pozitívnu skutočnosť, že štát vynakladal na hradenie bystrín v rámci protipovodňových opatrení obrovské prostriedky z hľadiska štátneho rozpočtu, resp. z hľadiska prevádzkových nákladov tohto podniku. Naozaj to patrí k tradíciám, ktoré nevznikli teraz, že treba nám zachytiť vodu na hornom toku, ale patrí to k osvedčenému postupu, ktorý má svoje zákonité a odborné parametre a ktorý funguje.
No a čo sa teraz deje? Ak hovorím, že váš otec by si vedel zaspomínať, a určite veľmi presne, na tie milióny, ktoré išli do hradenia bystrín, fakt je ten, že teraz štát z hľadiska hradenia bystrín, teda z hľadiska zabezpečenia protipovodňového potenciálu tokov na horných častiach povodí nevykonáva prostredníctvom organizácií, ktoré by tak mohli urobiť, dostatočne svoju prácu a nekoná podľa mňa zodpovedne.
A tým je teda daný ten môj tretí argument na to, že či naozaj z hľadiska zodpovednosti štátu je, vážený pán minister, ten odstavec napísaný správne. Lebo ja to viem dokumentovať aj faktom, ktorý sme tu mali možnosť čítať v súvislosti už so schváleným štátnym rozpočtom na rok 2015, keď nie že nedošli dotácie do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, alebo nebola podporená táto činnosť z hľadiska reálnych potrieb štátom, ale štát sa zachoval macošsky a aj na tento rok predpísal mimoriadny odvod do štátneho rozpočtu zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky vo výške 5 000 300-tisíc eur. Tých 300-tisíc dokonca pribudlo oproti vlaňajšku, lebo uznali ste, že teda oberať ešte aj Ulič, chudobnú to časť Slovenska, takýmto odvodom mimoriadnym je asi naozaj politicky neúnosné, ale teda Ulič sme zachránili, ale pripočítali sme tých 300-tisíc k piatim miliónom.
Nuž tu sú tri príklady, pán minister, keď sa domnievam, že bolo by treba korigovať ten veľmi jasne napísaný odsek 8 v § 2, ale jasne tak, že táto jasnosť zabezpečuje istý alibizmus štátu, ale nechráni občanov v prípade, že nastanú povodňové skutočnosti.
A ešte jedna časť, ku ktorej sa chcem vyjadriť, a to je § 8 tohto návrhu, ktorý rieši plán manažmentu povodňových rizík. Tak je to nejako, myslím, tam napísané. Zase treba povedať, že je veľmi správne, že sa plány povodňových rizík robia, sú pekne v zákone popísané, má to svoje absolútne opodstatnenie, treba vedieť, ktoré oblasti sú zátopové, ktoré ohrozené, čo máme v nich robiť, ako sa majú zabezpečiť. Veľmi správne sa hovorí v tomto paragrafe v odseku 3, že tento plán povodňových rizík manažmentu, teda tých rizík, ja to slovo manažment nemám rád, ale dobre, hovoria, že to je lepšie ako riadenie, je urobený s ohľadom na to, aby sa chránili, a na prvom mieste je tam uvedené ľudské zdravie, krajina, kultúrne hodnoty. Veľmi správne. Takéto plány potrebujeme a zámer predkladateľa aj v tomto prípade je presný.
Len je tu jedna vec, ktorá ma zase zarazila, keď som čítal ďalej, a v tom istom paragrafe máme nielen odsek 3, ale aj odsek 9. A v tom je niečo, čo považujem za trocha nenáležité. Je tam napísaná asi takáto textácia, že štát v rámci protipovodňových plánov riešenia povodňových rizík nesmie, je to tam taxatívne urobené, nad vykonať také protipovodňové alebo povodňové opatrenia, v ktorých náklady na prípravu, realizáciu, prevádzku a údržbu by boli vyššie ako hodnoty, ktoré by sa ochránili pred potenciálnou povodňou. To znamená, dopredu je zakázané prijímať tu opatrenie, ktoré by bolo, keď to poviem jednoducho, drahšie ako hodnoty, ktoré chránime. Na prvý pohľad to vypadá akože celkom rozhodnutie správneho hospodára, že predsi nedávam peniaze tam, kde náklady prevýšia výnosy, no ale vráťme sa k tomu odseku 3 rovnakého paragrafu, kde sa hovorí o ochrane ľudského zdravia.
Vážený pán minister, akým spôsobom úradníci na ministerstve vyriešili hodnotu ľudského zdravia? Keď taxatívne v tomto návrhu prinášate znenie, že teda v prípade, ak náklady na údržbu, prevádzku, plánovanie a realizáciu protipovodňových opatrení sú vyššie, tak sa nemôžu vykonať. Ak máme predsi v rámci povodňových plánov a tých rizík oblasti, kde sa nachádzajú aglomerácie, kde sú ľudia, kde sú ohrozené ich životy, tak sa mi zdá, že toto znenie v tomto odseku 8 je mierne cynické.
Ja naozaj nechcem povedať, že toto je zámer vás ako predkladateľa, a preto si len plním svoju povinnosť opozičného poslanca, že vás upozorňujem na to, že by som veľmi podporil v zásade tento návrh zákona, ale zdá sa mi, že táto protirečivosť je viac ako nenáležitá. Predsi nemôžme sa zhodnúť na tom, že máme aj také ľudské zdravie a také životy, ktoré nám jednoducho nestojí za to chrániť, pretože máme pocit, že náklady na ich ochranu by boli priveľké. Potom musíme robiť iné opatrenia, aby sa tam tie ľudské životy nevyskytovali, aby sme možno ju navrhli tak, ako sa to niekedy urobí, aj nejaké závažnejšie zmeny v systéme osídlenia krajiny, ale vyriešiť to takýmto prístupom sa mi zdá úplne nepresné.
Preto len zdôrazňujem a v závere teda rekapitulujem, poprosím vás, na to, aby mohla nastať možno všeobecnejšia zhoda a podpora v znení tohto zákona, ktorý v princípe neodmietam, keby sa zodpovednosť štátu za povodňové škody neohraničovala alibisticky, tak úzko, ako je to napísané v § 2, a poprosím vás, aby aj protirečivosť pri budovaní povodňových opatrení pri súvislosti s ľudským zdravím, ak som to nazval cynizmom, tak som to nazval len na to, aby som to trocha zvýraznil, aby proste tento nedostatok z návrhu zákona, ktorý predkladáte, bol odstránený a potom si myslím, že by z tohto pohľadu veci mohli byť chápané ako správe a potrebné.
Ďakujem za pozornosť.