46. schôdza

Pán poslanec Kaník, to je snáď neuveriteľné, čo vy ste tu teraz predniesli. Po prvé, idete teraz sanovať zo štátnych peňazí ,doplácať švajčiarske dôchodky? Veď vy ste ľuďom sľubovali švajčiarske dôchodky! A teraz tu rozprávate o tom, že ich ideme vyrovnávať z rezervného fondu. To je neuveriteľné.
Potom ste ľuďom sľubovali, že stačí tam byť 10 rokov, všetci si nasporia. Dnes už rozprávate, že tí, čo sú tam 2-3 roky pred dôchodkom, by mali vystúpiť. Ale veď tí, čo sú tam 2-3 roky pred dôchodkom, tam už boli predtým 10 rokov. Tak už sú tam koľko? Vlastne 15 rokov, lebo my sme zvýšili odchod alebo vyplácanie dôchodkov na 15 rokov. Vy ste chceli 10, my sme chceli až na 20. Čiže zase sa potvrdilo, že zavádzate.
A jednoducho nehnevajte sa na mňa, ale mne to pripadá tak, ako sme to hovorili na sociálnom výbore, to je ako kasíno. Idete do kasína, dáte tam peniaze, prehráte ich a niekto vám ich dorovná. Jednoducho ste prehrali, tak ich vám na dverách naspäť vyplatíme.
No, naozaj, socializovať teda straty a zisky podporovať, aby boli iba privátne, no tak toto ja som ešte v živote nepočula.
Ale myslím si, že toto keď občania budú počuť, tak si myslím, že vy už naozaj viete všetko. A potom poviete, aby to nebolo, že my všetci, že to nie pán Kaník, že to my všetci. Akože mi všetci?! Však sa postavte a buďte chlap, zoberte zodpovednosť a povedzte: Toto, toto sme, vážení, pokašlali a nemáte teraz dôchodky.
A teraz I. pilier sanuje aj tak II. pilier. Akonáhle ľudia nemajú dôchodky, padnú do I. piliera alebo do hmotnej núdze. A ja sa pýtam, ak sa niečo stane so Sociálnou poisťovňou, bude ju sanovať ten náš II. pilier? Tam, kde chcete mať privátne zisky, ale kde chcete, aby sme všetci boli solidárni? No veď to je neuveriteľné! No vy tu naozaj z toho robíte kasíno, že odnesiete peniaze do kasína, prehráte, odchádzate a na dverách vám ich opäť vyplatia. A vyplatia vám ich tí, ktorí do toho kasína hrať nechodia.
Pán Kaník, naozaj, kasíno nechajte bokom a zoberte zodpovednosť a ľudia nech si rozmyslia, či budú mať dôchodky, alebo nebudú. (Potlesk.)

Pán kolega Kaník, mňa váš diskusný príspevok tak nevytočil ako kolegyňu Vaľovú. Ja si, naopak, myslím, že váš pozmeňovací návrh bude takým testom, že či SMER naozaj chce úprimne pomôcť dôchodcom, ktorí majú dôchodky z II. piliera. Poviem prečo. Veď onedlho, za pár mesiacov, tu pán minister príde s návrhom minimálneho dôchodku. Veď aký je rozdiel medzi tým prístupom k minimálnemu dôchodku a k dôchodcom v II. pilieri? Vláda navrhne, vláda navrhne, že komu vyjde dôchodok z I. piliera menší ako životné minimum, alebo menší ako násobok životného minima, tak automaticky sa mu dorovná do výšky životného minima alebo do násobku životného minima. Čiže budeme za pár mesiacov pridávať desaťtisícom dôchodcov s najnižšími dôchodkami desiatky eur.
Veď, pán minister, povedzte, veď to je ten istý princíp, nie? To je ten istý princíp. Z fondu rezervy, z rezervného fondu solidarity takto dorovnať dôchodok tých, ktorí nemajú takmer žiaden, by som povedal, profit z toho, že sa takto skladajú do tohto fondu v I. pilieri.
Čiže ja si myslím, že je to možné urobiť, ale dopredu viem, že SMER to určite neurobí. Čiže inými slovami, pán kolega Kaník, váš návrh (zasmiatie sa rečníka) určite neprejde.

Pán poslanec Kaník, teraz ste vlastne potvrdili, keď ste nastavovali II. pilier, že pri prechode od verejného, t. j. od sociálneho zabezpečenia ku súkromnému, teda ku sporeniu, ste to nastavili tak, že keď súkromné krachuje, tak straty sa prenášajú na štát. Tak to je ozaj úžasné! Už vám to bolo raz pripomenuté. Je spravodlivé dotovať súkromné straty? Myslím, tá paralela s tým kasínom bola veľmi trefná.
A ďalej. Vy dokola opakujete, ak vám niekto oponuje, že tomu proste nerozumie. To tu počúvame stále. Všetkým oponentom to hovoríte. Ja taká plytká nebudem, ja vás za hlupáka nepovažujem, rozumiete tomu, ale maximálne to demagogicky zneužívate.
Hovorili ste tu o tom, že táto vláda robí z ľudí rukojemníkov, naša politika. No je to presne naopak. Ak niekto robil rukojemníkov z ľudí tohto štátu, tak ste to boli vy. Sociálna poisťovňa, dúfam, že aspoň na tom sa zhodneme, je sociálna preto, lebo jej funkciou je hlavný princíp sociálnej spravodlivosti. Je to proste kategorický imperatív. Táto morálna zásada absentuje v ekonomických inštitúciách, DSS-kách, životných poisťovniach, bankách.
Je to strašné, že už za čias Márie Terézie sa tu zaviedli prvé poistenia pre siroty, pre dôchodcov, a vy ste čerpali zdroje z Južnej Ameriky! Kde to sme boli úplne niekde inde civilizačne. Vaše návrhy? Je to cesta do biedy dláždená krásnymi rečičkami.
Povedzte mi, ako bude štát ručiť za kapitálové zahraničné trhy? To ste tu mali povedať. Celý váš návrh je založený na socializácii strát.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. No, rezervný fond solidarity v prvom rade je priebežný fond, to znamená, že keď tam odvediete peniaze, tak tie peniaze idú na dôchodky. A to, že to treba započítať proste do dôchodkového poistenia, jednoducho nehovorím len ja, ale hovoria to viacerí odborníci a vedia to rôzne inštitúcie. To už, že prečo to nezapočítavajú, to ako teraz nechcem riešiť. Ale jednoducho je to tak, no.
Viete, keď je nejaký názov, tak, viete, to neznamená, že skutočne, že ten názov hovorí o tom, ako sa používajú tie peniaze. My s kľudom môžeme vytvoriť fond, povedzme obrazne, hej, fond na podporu mieru, a keď budeme používať tie peniaze na podporu terorizmu, tak jednoducho je to len fond na podporu terorizmu. To znamená, stále ten fond solidarity jednoducho je dôchodkový fond a jednoducho treba to započítať do dôchodkového poistenia. (Reakcia z pléna.) No ale teraz to krátenie, mne ide o krátenie, hej, no.

Pán Kaník, vy ste vedel už od začiatku, ktorým ľuďom sa oplatí vstúpiť do II. piliera, ktorým nie. Prečo ste vtedy dovolil ozaj ľuďom vstúpiť tým, ktorí boli nízkopríjmových skupín, a ľuďom, ktorí mali aj pár rokov len pred dôchodkom, ešte aj malé zárobky. Sám ste vedel, že sa im to naozaj neoplatí.
Nebolo to len kvôli tomu, že bol silný, mohutný nábor, za ktorý sa hlava-nehlava platilo od DSS-iek, a veľa ľudí si takto kšeftovalo? Mne to tak pripadá, že sa stále toho zastávate, ako keby aj tam bolo z vašej strany nejakým spôsobom ovplyvňované. Lebo klamete a sám viete, že nehovoríte pravdu. A veľa týchto DSS-iek, ktoré sú viac-menej aj zahraničné a tento kapitál sa vyviezol von. Nebolo by lepšie, keby to bolo viac ovplyvňované štátom, aby mal nad tým dozor? Netrápi vás to?
A neboli sme prvou krajinou, ktorá zavádzala starobné dôchodkové sporenie, tak bolo možno lepšie sa pozrieť aj na tie štáty, ktoré sa ponaučili, aj tie, ktoré skrachovali. A bolo by to naozaj férovejšie, a nie tu stále zavádzať.

Ďakujem. No, diskutovať o dôchodkoch a o II. pilieri dôchodkovom, som presvedčený, že je potrebné a v tomto čase aj nutné. Z toho dôvodu, že nejaký čas neveľký poznáme vlastne ponuky poisťovní, ktoré zo svojho pohľadu ponúkajú dôchodcom sporiteľom svoj pohľad na to, ako riešiť anuitu na základe doteraz nasporených peňazí v II. dôchodkovom pilieri. Keďže my tie výsledky už teraz poznáme, vieme, že súčet prvého a druhého nie je taký vysoký, alebo nie je rovnaký. A to, že nie je rovnaký, má viaceré dôvody. Nielen ten, že niekto označuje II. pilier na akési zlé dieťa a nepodarené dieťa. Pretože tie anuity, ktoré vychádzajú ľuďom v II. pilieri, sú závislé vlastne aj od toho, ako sa im počíta dôchodok v I. pilieri. Tu v tomto prípade by bolo správne sa riadiť múdrosťou, ktorá už dávno bola povedaná: Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.
Ja aj keď som teraz nebol poslancom, ktorý by sa angažoval v oblasti sociálnej, tak v tejto krátkej dobe som už sa snažil nájsť akési riešenia. Jedno, s ktorým súhlasím, je to, ktoré predstavil pán kolega Švejna. Aj toto, čo predstavil teraz vo vystúpení kolega Kaník, nie je socializačné. Naozaj len minimálne v porovnaní s tým, čo dotujeme dôchodky v I. pilieri a dokonca toto môže byť len teória. O rok, o dva to môže byť, že ten príspevok bude dorovnávací len nula, čiže teória je dobrá. A možností je ďaleko viac, len ich treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Začnem od pána poslanca Bobíka tým, že mu chcem veľmi poďakovať verejne, pretože práve debata s ním ma priviedla na myšlienku, ktorá sa pretavila potom do tohto pozmeňovacieho návrhu. Takže naozaj verejne mu chcem poďakovať, že niekedy z nečakaných debát vzniknú takého podľa mňa veľmi dobré návrhy.
A teraz k oponentom. Aj pani Vaľová, aj pani Nachtmannová ako keby naznačovali, že tu niečo súkromné krachuje, ale, dámy, opak je pravdou. Tu krachuje štátne. Krachuje ten I. pilier, pretože keby nekrachoval, netreba ho dotovať 30 percentami. To, že nekrachuje, je dané dotáciou. Keby sme to prirovnali k firme, no tak je to firma, ktorá mohutne musí byť dotovaná, ináč by bola dávno zbankrotovaná. Prvý pilier, všetci vieme, že je pyramídová hra, pretože jednoducho je založená na nejakom systéme, ktorý už z dôvodu demografie nevie produkovať dostatok súkromných zdrojov.
Pán Bublavý, keď som to ja nastavoval, oplatilo sa to všetkým, pretože ten systém bol zásluhový, aj jeden, aj druhý. A preto každé euro vložené do tohto systému dosahovalo rovnaký výnos. Až následnými zásahmi prvej Ficovej vlády, predovšetkým, znížením odvodov o 55 % druhou Ficovou vládou a ďalšími sa tento systém tak naštrbil a tak pokazil, že doviedol nás k súčasnej situácii, ktorá je ale dočasná, keď sa do neho znova nebude negatívne zasahovať. Dnes je nastavený dobre. Tak ako je dnes nastavený systém, je nastavený správne, čo sa prejavuje na veľmi slušných výnosoch, ktoré sa v II. pilieri dosahujú.
A k rezervnému fondu ako takému, má aj iné úlohy, ako napĺňať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Dovoľte mi vystúpiť v tejto rozprave a predniesť návrh uznesenia Národnej rady k tomuto návrhu zákona, ktorý sme pripravili s pánom kolegom Fedorom, ale ešte predtým mi dovoľte možno trošku obsiahlejšie aj vysvetliť, odkiaľ toto stručné uznesenie pochádza, aká je jeho logika.
Pretože myslím si, že je nespochybniteľné, že vo vzťahu k dôchodkovému systému sme dnes na určitej križovatke. Zatiaľ čo v tom doterajšom, viac ako desaťročnej histórii dôchodkovej reformy, na Slovensku boli dôchodky predmetom ideologického súboja, tak jeho základné parametre neboli spochybňované. Jeho základná vnútorná štruktúra bola zachovaná s výnimkou tej zásadnej zmeny v roku 2012, keď sa znížilo percento do II. piliera, čo ho vážne narušilo. Ale dnes vidíme, že naozaj dochádza k novej situácii a je potrebné sa aj nanovo zamyslieť nad zmyslom a logikou celého systému, nielen čiastkovo meniť niektoré jeho parametre, prípadne robiť jednorazové opatrenia, akých sme svedkami dnes.
Bez toho, aby som mal teraz siahodlhý prejav k dôchodkovej reforme, dovoľte mi predsa len povedať, že pôvodná filozofia dôchodkovej reformy na Slovensku bola o dvoch pilieroch pre všetkých. To znamená, že základný predpoklad, ako bola postavená, bude, že v budúcnosti a dlhodobo si každý občan Slovenskej republiky bude platiť peniaze aj do priebežného piliera štátu, ale bude si platiť peniaze aj na vlastné osobné povinné sporenie, kde bude mať aj väčšiu úlohu pri manažovaní týchto peňazí, ale aj väčšiu zodpovednosť potom za výsledok toho celého procesu.
Táto filozofia, samozrejme, z politických dôvodov bola postavená tak, že vstup bol umožnený pre existujúcich ekonomicky aktívnych obyvateľov dobrovoľne, najmä preto, že sa predpokladalo aj oprávnenie, že väčšina ekonomicky aktívnych obyvateľov bude mať záujem do II. piliera vstúpiť, ako sa aj nakoniec stalo potom v roku 2005. Ale zároveň bol aj predpoklad, že pre nových mladých ľudí bude ten pilier povinný, druhý, a že teda bude mať systém, ktorý bude vyvážený. Vyvážený systém dvoch pilierov.
Tento systém mal zabezpečiť dva ciele. Jeden cieľ bolo rozloženie rizík pre jednotlivca tak, aby mal zabezpečený adekvátny dôchodok z kombinácie, teda aj štátnych zdrojov pochádzajúcich najmä zo vzájomnej solidarity ekonomicky aktívneho obyvateľstva so staršími ľuďmi, ale zároveň aj riešenie starnutia populácie, ktoré prináša bez ohľadu na to, aký systém si zvolíme, významný tlak na dôchodkový systém a ktorý bez ďalších zmien, keby sme zachovali dovtedajší dôchodkový systém, by znamenal jeho postupný krach a nedostatočné dôchodky pre všetkých obyvateľov Slovenska.
Inými slovami, dôchodkový systém a dôchodková reforma nemali byť zázračným spôsobom zabezpečenia švajčiarskych dôchodkov pre slovenskú populáciu, resp. mali byť spôsobom zabezpečenia takých dôchodkov, k akým bude ekonomická výkonnosť Slovenska oprávňovať. A tie môžu byť aj švajčiarske, ak majú švajčiarsku výkonnosť ekonomiky.
Výhodou II. piliera bolo a je dodnes však to, že nie je závislý len na výkone slovenskej ekonomiky, ale čerpá aj z výkonu iných ekonomík, do ktorých sú investované jeho prostriedky, to znamená, že v tomto zmysle umožňoval aj takúto výhodu.
Ale to, čo je podstatné, je, mali sme mať systém povinných dvoch pilierov postupne pre všetkých, ktorý mal svoju vnútornú logiku, určite kritizovateľnú, ale logika to bola. Za tých desať rokov však môžme pozorovať, že táto logika už minimálne z politického hľadiska neexistuje. Dnes sa táto logika zmenila na súťaž dvoch pilierov, a to z oboch strán. Z jednej strany je, počúvame názor, že I. pilier je buď výhodnejší en bloc, alebo minimálne pre drvivú väčšinu obyvateľstva, a teda optimálne by bolo, aby len malá časť obyvateľstva alebo nikto nebol v II. pilieri. Z druhej strany, naopak, počúvame, že II. pilier je optimálny a že výhodnejší vždy a za každých okolnosti ako I. pilier. To potom vedie aj k vzájomnému porovnávaniu výnosov II. piliera a I. piliera, ktoré sa na úrovni jednotlivca síce dajú robiť, ale v skutočnosti sú nezmyselné, ako sa pokúsim o chvíľku vysvetliť.
Na tomto celom má určitá časť určitej zodpovednosti aj súčasná opozícia alebo niektorí predstavitelia, ktorí tiež k tomuto diskurzu prispievajú, ale je nespochybniteľné, že zásadnú zodpovednosť za to má súčasný predseda vlády, ktorý túto rétoriku a logiku súťaženia dvoch pilierov do slovenskej politiky asi najviac vniesol, aj keď určite nie jediný.
Tieto porovnania sú zavádzajúce z nasledovného dôvodu:
Prvý pilier a jeho "výnosnosť" pre jednotlivca nie je určená nejakým objektívnym javom, ale rozhodnutiami, ktoré prijímame priamo tu. My sa dneska môžme napríklad rozhodnúť, že každému dáme dôchodok 1 000 eur z I. piliera, kto dovŕši zajtra vek 45 rokov, a môžme to tu prijať. Síce dlho to nepotrvá a nevydrží, ale nejaký čas, najmä aj s pôžičkami, sa to darí. Kto neverí, nech sa ide pozrieť do Grécka, kde tento systém úspešne dlho fungoval, ale nie večne, treba povedať, nie večne. To znamená, že porovnávať toto politicky rozhodované a udržateľnosť verejných financií nastavené rozhodovanie z I. piliera s výnosom z II. piliera je nezmysel, pretože ide o dve úplne iné veci.
Ako som už povedal na začiatku, II. pilier bol postavený, alebo teda dôchodková reforma bola postavená práve na tom, že každý občan má mať oba piliere. To znamená, že bude aj vo väzbe na vývoj trhu práce a štátnych daňových a odvodových príjmov mať odmenu, alebo teda protislužbu, aj vo väzbe na vývoj celosvetových finančných trhov a ich výnosnosti. Nebol vo vzťahu k porovnávaniu týchto dvoch veličín, pretože tieto veličiny ovplyvňujú naše rozhodovania.
Opäť, ak napríklad dneska rozhodneme, že dôchodky budú plne zásluhové, tak je úplne iná "výnosnosť" I. piliera, ako keď do nich zavedieme zásadnú solidaritu. Z tohto dôvodu ja osobne som nepovažoval dlhodobú myšlienku súťaženia dvoch pilierov za vhodnú, pretože ony sa majú dopĺňať, nie súťažiť.
Dnes sme však v situácii, kde otázka súťaženia dvoch pilierov a ich ako keby zástupná úloha v tom, či lepšie funguje súkromné, alebo štátne, sa stala natoľko politickou mantrou, že s ňou už prakticky nie je možné bojovať, a preto ju treba podľa mňa uchopiť a treba sa k nej ale potom postaviť ucelene a jasne. Aká tá odpoveď má byť, pokúsim sa ju predstaviť.
Z tohto dôvodu, ku ktorému sa hneď dostanem, však nepredkladám žiadny pozmeňovací návrh dnes, pretože si myslím, že takáto ucelená odpoveď sa nedá robiť pozmeňovacími návrhmi k vládnej novele. Ja preto, samozrejme, ako poslanec budem hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú predložené. Myslím, že pán poslanec Švejna predložil veľmi dobrý pozmeňovací návrh, ku ktorému sa aj vrátim vo svojom vystúpení, pozmeňovací návrh skupiny poslancov okolo pána poslanca Miškova a Chrena, predložil zaujímavý pozmeňovací návrh, ktorý tiež podporím, ale to sú parciálne veci, ktoré nám neumožňujú riešiť túto situáciu komplexne, keď sme v novej politickej a spoločenskej realite súťaží týchto dvoch pilierov.
Dovoľte mi preto skôr predstaviť tú ucelenú odpoveď a návrh uznesenia, ktorý by zaviazal vládu v spolupráci s poslancami Národnej rady, aby túto ucelenú odpoveď aj legislatívne pripravili.
V prvom rade je podľa mňa načase hovoriť o tom, o čom sa síce hovorí už dlho, ale nič sa s tým nestalo, to je ochrana II. dôchodkového piliera a stability dôchodkového systému. Ako vieme, v podstate od volieb sa debatuje o ústavnom zákone, ktorý by mal upraviť základné črty dôchodkového systému, a ja za seba chcem povedať, že takýto ústavný zákon, ako vidíme aj dnes pri tomto zákone, má význam nie vtedy, keď len bude fixovať percento, ktoré má ísť do II. piliera, ale keď bude fixovať naozaj základné filozofické črty dôchodkového systému tak, aby nepodliehali rozhodnutiu vlády, ktorá nemá ústavnú väčšinu, ale musí byť predmetom širšej spoločenskej dohody.
Preto si myslím, že takéto ústavné riešenie musí napríklad riešiť aj možnosti vystúpenia, vstúpenia z II. piliera, ak majú existovať. A ak nemajú existovať, potom nemôžu byť možné týmto spôsobom, akým sme tu svedkami dnes, ktorý naozaj prispieva len k destabilizácii a ničeniu dôchodkového systému ako celku.
Preto prvý bod toho návrhu: ochrana II. piliera a dôchodkového systému ako celku a jeho stability. A hoci ten návrh uznesenia nepredpisuje formu, osobne sa pripájam k tým kolegom, ktorí podporujú formu ústavného zákona a diskusie o ňom.
Druhý bod takéhoto riešenia má naozaj spočívať v odstránení diskriminácie sporiteľov. O tom hovoril pán kolega Švejna, hovorili o tom ďalší. Nebudem to tým pádom dlho opakovať. Chcem len zdôrazniť, že táto diskriminácia by nebola diskrimináciou, ak by všetci boli v II. pilieri. Vtedy by bola daňou za dôchodkovú reformu, ktorú by platili všetci rovnako s tým, že sociálne slabším by sa, samozrejme, dorovnávala zo solidarity v I. pilieri. Ak však máme mať súťaž dvoch pilierov, ak predpokladáme, že veľká časť ľudí zostane len v I. pilieri, alebo bude len do neho vstupovať, potom je naozaj nezmyselnou diskrimináciou, aby sa nadštandardne krátil dôchodok tým, čo sú v II. pilieri, nielen o to, čo si odniesli so sebou do II. piliera, ale ešte aj o významne väčšiu sumu peňazí.
Preto hovorím, že v tejto koncepcii súťaže dvoch pilierov, ktorá dnes zvíťazila, je to naozaj diskrimináciou a je to neprípustné. Preto si myslím, že akákoľvek zmena by toto mala riešiť, a myslí si teda, že riešenie, ako napríklad predložil kolega Švejna, je plne akceptovateľné, aj keď sa obávam, že jeho individuálne prijatie asi nie je dneska možné vzhľadom na rozhodnutie väčšiny, ale napriek tomu si myslím, že ako súčasť toho celkového balíku sa k tomu musíme vrátiť a aj sa na tom prípadne dohodnúť.
Tretí bod, ktorý, myslím si, bude o niečo kontroverznejší, je otvorenosť, ale predvídateľnosť II. piliera. A to je to, kde si myslím, že budú rôzne názory, a aj ich predvídam. Musím povedať, že im aj v mnohom budem rozumieť, pretože čelíme ťažkej otázke. Druhý pilier, ktorý nemal byť súťaživým s I. pilierom, ktorý mal byť jedným z dvoch pevných pilierov dôchodku pre každého občana postupne, nemá žiadny význam, aby bol otváraný a zatváraný, pretože mal každý v ňom byť. A skôr sme sa mali zamerať na to, ako maximalizovať benefity pre každého človeka, ktorý v ňom je.
Ak však máme súťaž dvoch pilierov a ak máme vlády, ktoré opakovane otvárajú II. pilier, dneska už niekoľkýkrát len za posledných osem rokov, a ak vidíme, že je minimálne významná časť politického spektra, ktorá akúkoľvek zámienku a svoje mocenské postavenie využíva na to, aby otváral II. pilier aj za účelom krátkodobého finančného zisku, tak je otázka - čo s tým? Môžme to odmietnuť. Len v koncepcii súťaže dvoch pilierov to odmietnutie už nie je celkom konzistentné, preto druhá alternatíva, o ktorej navrhujem diskutovať, je jasná, predvídateľná otvorenosť II. piliera, to znamená, aby naozaj ľudia mohli za určitých okolností zmeniť svoje rozhodnutie, ale mohli ho zmeniť v predvídateľných intervaloch na základe jasne určených podmienok, nie na základe toho, že niekomu chýba v štátnom rozpočte na predvolebnú kampaň, pretože to je naozaj ťažko prijateľné.
Štvrtý bod, ktorý navrhujem s kolegom Fedorom, je slobodné nakladanie s úsporami nad rámec spoločensky akceptovateľného minima. Tuto, ak prijmeme opäť logiku a filozofiu súťaže dvoch pilierov, je jedna z nespochybniteľných výhod II. piliera pre občanov a tá je v tom, že im umožňuje väčšiu mieru slobody nakladania s peniazmi, ktoré si sporia, ak im ju doprajeme.
Myslím, že bude zhoda na tom, že nechceme, aby dôchodcovia zostávali na krku spoločnosti, je to nedôstojné pre nich, je to nezaslúžené a je to aj nevhodné. Na druhej strane dôchodcovia, samozrejme, by mali mať tiež slobodu nakladania aj s týmito typmi úspor, tak ako majú slobodu nakladania s inými typmi svojich úspor, ako ich má každý z nás.
Keďže do parlamentu smeruje koncept minimálneho dôchodku, kde teda chcem poďakovať pánovi ministrovi, že si osvojil našu ideu ešte z minulého roka, aj keď v inej forme ju pripravil, ale myslím, že tá forma a ten návrh, ktorý sme my predkladali, nie je od seba vzdialený, a verím, že na ňom bude možno aj širšia zhoda. Ale nechcem dnes hovoriť o minimálnom dôchodku.
Ak prichádza minimálny dôchodok, tak potom je namieste otázka, prečo chce štát detailne regulovať, ako ľudia nakladajú so zvyškom svojich peňazí nad rámec tohto minimálneho dôchodku? Najmä ak vieme, že táto detailná regulácia smeruje k vysokým alebo významným stratám pre sporiteľov v podobe poplatkov, napríklad životných poisťovní pri anuitách. Inými slovami, ak si niekto nasporí v II. pilieri a má zagarantované to, že nezostane na krku zvyšku spoločnosti, napríklad preto, že jeho dôchodok z I. piliera je dostatočne vysoký, prečo by sme mali detailne regulovať, že si musí kúpiť anuitu za týchto a týchto podmienok?
Nejde len o slovenskú otázku. V ostnatých mesiacoch napríklad vo Veľkej Británii, ktorá má v podstate trošku iný systém, ale v niečom veľmi podobný, keďže má I. pilier, ktorý je pomerne rovný a nízky, teda má v podstate akýsi minimálny dôchodok z I. piliera pre tých, ktorí odpracovali určitý počet rokov, a potom si väčšina ľudí sporí v rôznych typoch druhých a tretích pilierov, tak Veľká Británia, ktorá tiež v minulosti cez daňové stimuly zase, naopak, vynucovala kupovanie anuít pre ľudí, dnes od toho ustupuje. A to napriek tomu, že trh anuít vo Veľkej Británii je nepomerne rozvinutejší a väčší ako na Slovensku. To znamená, že aj tie straty administratívne, finančné z toho, že človek si musí kúpiť anuitu, aj keď ju nechce, sú nepomerne nižšie v Británii, ako sú dnes na Slovensku, napriek tomu britská vláda súčasnej konzervatívnej strany ohlásila, že prestane tento tlak na dôchodcov vyvíjať práve preto, že cez inštitút - u nich to nie je teda minimálny, u nich sa to volá štátny dôchodok, ale má veľmi podobné funkcie - je zabezpečené, že človek má nasporené na to, aby nebol ostatným na krku. A práve preto by mal mať potom možnosti, ako s tými zvyšnými prostriedkami nakladať.
Opäť, môžme hovoriť o politickej debate, o tom, či tá sloboda má byť absolútna, či má mať nejakú mieru štruktúrovanosti, ale rozhodne si nemyslím, že je dôvod tlačiť ľudí do toho, aby si povinne museli kupovať anuity. Ak si pamätám správne, podľa tej súčasnej anuitnej novely percento ľudí, ktorí si nemusia kupovať anuitu, je 12 %. Ministerstvo pod vedením pána Richtera odhadlo, že ich môže byť časom až 20. Nad 80 % ľudí, až 88, v dnešnom systéme tú slobodu nemá a podľa našich odhadov minimálne ďalších 40 % by ju, neni dôvod, aby ju nemalo tiež vzhľadom na to, že nezostanú štátu na krku. Osobitne, ak by sa ustanovilo, že ak aj ten dôchodok z I. piliera nestačí na minimálny solídny dôchodok, tak je možné previesť časť tých úspor do Sociálnej poisťovne tak, aby to bolo zabezpečené účtovne a poistne férovým spôsobom.
Posledný bod, ktorý chcem zdôrazniť a ktorý navrhujem v tom uznesení, je otázka zníženia nákladov sporenia. Lebo v súvislosti s anuitami začala veľká debata o tom, koľko peňazí sa stráca na konci, keď už človek dosporí a chce vystúpiť z toho systému, chce si užiť jeho výsledky a svoje úspory, a o tom, že teda práve vďaka rôznym faktorom aj malosti zatiaľ malého počtu vystupujúcich, aj malej konkurencii tie anuitné ponuky nie sú vždy pre ľudí až také výhodné a môžu čeliť určitým stratám. To je však koniec. Štandardný sporiteľ v II. pilieri je však v ňom 40 rokov. On teda keď doňho vstúpi na začiatku svojej pracovnej doby až do konca, a dokonca aj teda tí, ktorí doňho vstúpili v 30, 35 rokoch v roku 2005, v ňom budú 25-30 rokov. To znamená, oveľa dôležitejšie alebo minimálne rovnako dôležité ako výstup a anuita je minimalizácia nákladov počas tej doby. A tu si dovolím povedať, že osobitne pre tých z nás, ktorí si myslia, že II. pilier by mal byť univerzálny nástroj pre sporenie, nie nejaký exkluzívny nástroj pre maličkú menšinu, je toto veľmi dôležitá otázka. Lebo, áno, ak by sme v II. pilieri mali 10 % najlepšie zarábajúcich ľudí, tak poplatky a náklady administratívne ich sporenia sú ako percento toho, čo si nasporia, menej podstatné. A oni si aj tak nasporia veľmi slušné dôchodky. Ale ak chceme, aby to bol naozaj ľudový pilier, tak ako aj dneska je nastavený, je v ňom jeden a pol milióna ľudí, skoro, tak potom otázka poplatkov a nákladov počas je úplne zásadná, pretože bez nej sa nám naozaj môže stať, že to pre ľudí nemusí byť dostatočne výhodné. Nie preto, že by ich vyciciavali nejaké zlé príšery z Wall Streetu, ale jednoducho preto, že ten systém je, má svoje náklady, a keď tie náklady neoptimalizujeme, ako sa to ukázalo pri anuitách, môže to prinášať aj straty.
Otázka je, ako toto zmeniť? My ponúkame, aj keď nie v uznesení, to už práve preto, že chceme nechať tú debatu otvorenú, ponúkame minimálne dva spôsoby. Jeden je otázka prepojenia II. a III. piliera. My máme dnes okrem 1,4 mil. ľudí v II. pilieri, viac ako 600-tisíc ľudí v III. pilieri. Ľudia v III. pilieri sú dneska primárne z dôvodov, ktoré súvisia s výhodami, ktoré im štát poskytuje alebo kolektívne vyjednávanie. Sú to jednak výhody pre zamestnávateľov, ktoré sú v oblasti daňovo-finančnej, ale sú to aj napríklad práva, ktoré vyplývajú z kolektívneho vyjednávania, pretože prispievanie, možnosť účasti v III. pilieri aj s príspevkami zamestnávateľa je predmetom kolektívneho vyjednávania dnes na Slovensku. A z mojej osobnej skúsenosti, dovolím povedať, že to je dôvod, prečo v ňom je dneska drvivá väčšina tých, čo tam sú. Pretože vnímajú, že okrem svojich peňazí, ktoré si tam pošlú z výplaty, im tam pošle niečo aj zamestnávateľ. A ten im to posiela jednak preto, že je to v kolektívnej zmluve upravené, a jednak preto, že štát to nejakým spôsobom zvýhodňuje.
Vedie to však k tomu, kde máme dva piliere vedľa seba, koncepčne je to určite veľmi pekné a prehľadné, ale v praxi je to veľmi drahé. Ten dôvod je ten, že konkurencia v III. pilieri je obmedzená, je obmedzená aj spôsobom, akým je nastavený. Ale ešte dôležitejší dôvod je aj ten, že objem úspor v ňom je významne nižší ako v II. pilieri. Ale správne náklady existujú. Výsledok je ten, že máme II. pilier, ktorý je už dnes nastavený poplatkovo pomerne efektívne, aj keď s jednou výnimkou dôležitou, k tej sa vrátim. A máme III. pilier, ktorý je nepomerne drahší dneska, hoci má slúžiť na ten istý účel. Z tohto dôvodu si myslím, že by sme mali v rámci takýchto zmien urobiť aj možnosť a právo pre človeka si tieto dva piliere de facto spojiť.
Ako by to v praxi vyzeralo? Vyzeralo by to v praxi tak, že dnes, ak chce sporiteľ využívať výhody III. piliera, musí to robiť len v doplnkovej dôchodkovej sporiteľni, len v jednom formáte. Náš návrh je, aby tieto všetky výhody mohol požívať aj v druhom, aj v konte, ktoré mu spravujú v rámci II. piliera, aby teda DSS-ka (dôchodcovská správcovská spoločnosť) mohla spravovať aj prostriedky doplnkového sporenia pre neho a tým pádom zlučovať tieto, jeden aj druhý pilier do jedného účtu, a aby si mohol sporiteľ preniesť výhody, či už zákonné práva z kolektívneho vyjednávania, alebo zamestnávateľ daňové výhody aj do príspevkov, ktoré bude takto posielať človeku do II. piliera. Znamenalo by to jeden účet, jeden správny náklad, viac peňazí a zároveň pre Štátnu pokladnicu by to malo rovnaké implikácie. Nie je to náklad, ktorý by niečo predražil.
Druhý náš návrh v oblasti zlacnenia sporenia sa týka otázky indexových fondov. Indexové fondy a k nim sa viaže asi najviac nedorozumení, aj pozitívnych, aj negatívnych, v súčasnej debate o II. pilieri, aj keď nie v tejto, lebo tá sa týka len výstupu, ale keď sme o tom napríklad mali aj pred niekoľkými mesiacmi tú anuitnú novelu, tak indexové fondy sú fondy, ktoré nemajú aktívnu investičnú stratégiu, ale sú zavesené na niektorý z indexov, ktoré vo svete existujú.
To nedorozumenie býva v tom, že indexové fondy nemusia byť nutne fondy agresívneho investovania. Môžte mať indexový fond, ktorý je zavesený na akciovaný index, to znamená, je odvážnejší, agresívnejší, s potenciálne vyšším výnosom, ale aj s vyšším rizikom. Ale máte aj indexy konzervatívne, dlhopisové. Indexov máme, samozrejme, na svete nekonečné množstvo, na ktoré sa to dá zavesiť. Čo spája indexové fondy ako myšlienku, je to, že dôchodcovská správcovská spoločnosť sa nesnaží robiť za vás aktívnu investičnú stratégiu. Teda nie ona nakupuje cenné papiere a predáva ich, ale ona v podstate nakúpi len väzbu na ten index.
Prečo je to dôležité? Je to dôležité z hľadiska práve nákladov na správu fondu. Pretože, ako raz zdôraznil Ľudovít Kaník, tie poplatky už nie sú nastavené v II. pilieri na pomerne nízkej úrovni z hľadiska zákonnej regulácie a nepozorujeme zatiaľ nejaké nadštandardné zisky DSS-iek z toho súčasného prístupu.
Toľko aj odpoveď môjmu kolegovi Bublavému, ktorý podobným menom mi občas spôsobuje reputačné problémy... (Reakcia z pléna.)
Že nie sme naozaj svedkami, nie sme naozaj svedkami toho, že by tu niekto vyvážal stovky miliónov eur ziskov na Západ z týchto dôchodcovských úspor. To znamená, pri aktívnej investičnej stratégii tie dnešné poplatky sú v zásade primerané. Ale my vieme zlacniť tú investičnú stratégiu, ak by namiesto pretvarovania sa, že investiční manažéri, sediaci na Tomášikovej alebo na, ja neviem, Karadžičovej, sedia na Wall Streete a obchodujú, kupujú akcie, predávajú akcie, dlhopisy, robia rôzne hedžingy a podobne, keby sme jednoducho povedali, že II. pilier je na to, aby si človek zvolil svoju investičnú stratégiu konzervatívnu alebo, naopak, agresívnejšiu, ambicióznejšiu a potom za čo najlacnejších peňazí si to dlhodobo zhodnocoval, tak indexové fondy sú na to, naopak, to najvhodnejšie. A to bez ohľadu na to, akú investičnú stratégiu máte. To sa snažím zdôrazniť. Ony nie sú len pre tých, ktorí chcú ísť do akcií. Mohli by byť pre všetkých, len by museli byť rôzne.
Pán minister Mihál, teda keď bol ešte ministrom, zaviedol indexové fondy do slovenského systému, za čo mu patrí aj tá moja vďaka a myslím, že aj vďaka tých sporiteľov, ktorí to chceli využiť. Bohužiaľ, však ešte pred tým, než sa to mohlo ujať, prišlo aj k zmene vlády, aj k ďalším zmenám, takže z toho zostalo, nechcem povedať, že mŕtvonarodené dieťa, ale také veľmi chorľavé až kómatické dieťa. A následne v tých zmenách, ktoré už pripravil pán minister Richter, sa ten systém úplne zmenil tak, že síce teoreticky umožnil indexové fondy, ale nijakú plnohodnotnú alternatívu k sporeniu, ktorá bola lacnejšia pre sporiteľa, a tým umožnila aj tlačiť na správne náklady DSS-iek.
Preto ak chceme zlacniť II. pilier a chceme, aby viac peňazí z tých, ktoré idú ľuďom na osobné účty, zostali im, tak jedna z ciest je významnejšie podporiť využívanie indexových fondov v rôznych investičných stratégiách a nižšie poplatky pre DSS-ky, ktoré z toho potom budú vyplývať.
Toľko tých päť návrhov, ktoré, by som bol rád, ak by sa im venovala vláda a Národná rada v ďalšom postupe.
A ešte raz opakujem pred záverom, že toto nie je niečo, čo sa dá pripraviť pozmeňovacím návrhom opozície. Preto ani dneska s takým návrhom neprichádzam. Toto sa naozaj musí pripraviť aj z technického, aj z politického hľadiska širšie, a preto mi dovoľte sa uchádzať o vašu podporu, aby sme k takémuto niečomu vládu v spolupráci s poslancami zaviazali.
Druhý pilier je nástroj. Nie je to ani náš nepriateľ, ani fetiš. Je to niečo podobné, koniec koncov aj veľmi blízke, ako napríklad banky. Môžeme mať radi banky, môžeme nemať radi banky, ale potrebujeme ich používať, potrebujeme, aby fungovali. Málokedy tu, teda ja som aspoň nezažil za tie štyri a pol roka v tomto parlamente živú, horúcu debatu o tom, že banky treba zrušiť alebo, naopak, banky treba milovať. Celá debata je o tom, že banky sú, banky potrebujeme. V akej miere ich má štát regulovať, aby to prinieslo čo najväčšie verejné blaho.
Veľmi podobne je to aj s II. pilierom. Ja ho nepotrebujem fetišizovať. Pre mňa to nie je niečo, o čom mám krásne nočné sny. Je to nástroj, pragmatický nástroj, ako vyriešiť prichádzajúcu dôchodkovú krízu. Nie je jediný. Dôchodková reforma obsahovala a ďalej sa v nej aj pokračuje a za tejto vlády aj iné kroky, ktoré tomu napomáhajú. Takže nie jediný, ale významný nástroj, ako pomôcť riešiť prichádzajúcu dôchodkovú krízu.
Preto, rovnako ako pri bankách, nie sme tu preto, aby sme obhajovali záujmy správcovských spoločností, sme tu preto, aby sme obhajovali záujmy sporiteľov, ktorí v nich sú. A to je aj to, k čomu sa snažia smerovať naše návrhy. Na to však je potrebné stabilizovať II. pilier a dotiahnuť jeho reguláciu.
Môžte sa spýtať, načo také uznesenie, aké o chvíľu prednesiem, keď šance na jeho schválenie v tejto Národnej rade, prípadne šance na schválenie následnej legislatívy do volieb sú už malé. Máme dneska 13 mesiacov do parlamentných volieb a je možno logicky povedať, že pred voľbami vôľa prijímať takéto zásadnejšie riešenia aj v II. pilieri bude asi nízka. Myslím si, že je to dôležité z dvoch dôvodov.
Ten základný je, aby sme naozaj verejnú diskusiu o II. pilieri, aj politickú, presúvali na rozumnejšiu trasu. Ak sa nám nepodarí dostať sa z deštruktívnej konfrontácie tých, čo fetišizujú II. pilier, a tých, čo ho nenávidia, tak si myslím, že sa nikam nedostaneme. Nebudeme schopní prijímať pragmatické, vhodné opatrenia na pomoc sporiteľom. Tomu môže toto uznesenie len pomôcť, aj keby legislatíva podľa mňa nebola prijatá parlamentom pred voľbami, myslím, že sa všetci zhodneme, že keby tu čakala po voľbách na nový parlament, bolo by to veľké plus.
Takisto formovanie verejnej mienky v tejto veci je veľmi dôležité, pretože ide, ako je jasné aj z tejto debaty, o technicky komplikovanú otázku. Napriek tomu jej niektoré základné parametre sú pomerne jednoduché. Či chceme mať dôchodkový systém, ktorý sa opiera o dva piliere, ktorý rozkladá riziko medzi nich a ktorý vytvára šancu na to, že dôchodky aj o 20, o 30 aj o 40 rokov budú solídne. Alebo či chceme mať nejakú inú víziu. V tejto súvislosti - a tým naozaj sa blížim ku koncu pred prečítaním návrhu uznesenia - veľmi často tu zaznieva, teda z radov kolegov za stranu SMER, o tom, že sa tu robil nejaký čilský, neviem ešte aký ultra-neo-super liberálny experiment na Slovensku a že to je niečo, čo civilizované štáty nerobia. No, dovoľte mi len povedať to, že II. pilier, dokonca aj v jeho maximálnej podobe, v akej bol presadený za druhej Dzurindovej vlády, bol výrazne menší ako tie, ktoré sa presadzovali v Latinskej Amerike, a zachovával aj do budúcnosti ten balans, o ktorom sme tu dnes hovorili. Takže možno rétoricky niektorí ho vyzdvihovali a možno až príliš, ale konkrétne nastavenie bolo vždy balansované medzi nimi.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, je, že keď sa pozrieme na západoeurópske krajiny za ostatných 20 rokov, tak môžem odcitovať tú štúdiu, resp. poslať tým kolegom, ktorí o to majú záujem. Štúdie dospeli k jednoznačnému záveru, že krajiny sa hýbali len smerom k multipilierovému systému. Neexistujú krajiny v západnej Európe, ktoré by likvidovali a znižovali multipilierovosť, ale existujú tie, ktoré sa pohli od jednopilierovosti k multipilierovosti. To znamená, že trend v západnej Európe je pomerne jednoznačný, a, naopak, ak niekde dochádza k likvidácii druhých pilierov, tak je to v nestabilných, populistických situáciách typu Orbánovo Maďarsko. A neexistuje príklad (reakcia z pléna), nie, v Poľsku nezlikvidovali ešte II. pilier, hoci aj tam tú vládu zjavne tie horúce prsty fiskálnej krízy všelijaké očakávania vytvárava túžby, to znamená západného faktora, práve je stabilnejšia aj politicky, aj sociálne ako východná Európa. Buď si necháva existujúce systémy, ale sa pohla k multipilierovosti. Opačný príklad zo západnej Európy nepoznám.
Preto mi dovoľte predniesť návrh uznesenia, kde poslanci Beblavý a Fedor navrhujú uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1395).
V tomto návrhu Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky v súčinnosti s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť návrh legislatívnej úpravy, ktorá zabezpečí ochranu dôchodkového sporenia, odstránenie diskriminácie sporiteľov v dôchodkovom sporení pri určení dôchodku zo sociálneho poistenia, možnosť za spravodlivých podmienok a v zákonom určených intervaloch vstúpiť do a vystúpiť z dôchodkového sporenia, slobodné nakladanie s úsporami nad rámec spoločensky určeného nevyhnutného minima a zníženie nákladov na dôchodkové sporenie cez možnosť spoločnej správy povinného a doplnkového dôchodkového sporenia s termínom III. štvrťrok roku 2015.
Dovolím si vás týmto na záver požiadať o podporu návrhu uznesenia a poďakovať za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Beblavý, ja som zostal na vašom vystúpení, mňa vlastní kolegovia poprosili, lebo oni teraz rokujú na poslaneckom klube o iných veciach, ale aby mali prehľad o diskusii, tak aby som zostal. A ja teraz neľutujem, naozaj, lebo tak zaujímavé vystúpenie k tejto téme v tejto sieni už dávno nezaznelo. Takže za seba vám hovorím, ja návrh uznesenia podporím a verím, že aj moji kolegovia z klubu rovnako. Veľmi dobre.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Naozaj súhlasím so svojím predrečníkom, bolo to veľmi zaujímavé vystúpenie, pán Beblavý. O to viac ma zaráža návrh uznesenia, ktoré ste predložili, predpokladám, že chcete, aby bolo prijaté toto uznesenie, a o to viac ma zaráža ten váš nekorektný tón, keď ste skutočne napadli tuná neprítomného kolegu Bublavého. A len preto vystupujem, lebo kolega Bublavý tu teraz nie je.
Nie je to celkom hodné vás, pán poslanec. Vy ste príliš múdro vystúpili na to, aby ste takýmto spôsobom zhodili všetko to, čo ste povedali. Jednoducho sa mi to nepáči preto, lebo myslím si, že to bolo zbytočné o to viac, že kolega Bublavý tuná nie je a nemôže sa brániť. Mali by ste sa aspoň v duchu ospravedlniť.