Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh novely zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v nadväznosti na ďalšie zákony a predkladám ho z toho titulu, že ohlasy z praxe sú také, že pri exekúciách dochádza v prvom rade na okamžité siahnutie na nehnuteľnosť, v ktorej dotyčný exekvovaný býva. A samozrejme, nikto nespochybňuje status exekúcie ako vymáhania pohľadávky pre veriteľa, ale ide tu o mieru vymáhania a teda náhrady vymáhanej čiastky oproti tomu, čo je vlastne za majetok exekvovaný.
V súčasnosti platí, že od sumy 2 000 eur môže exekútor siahnuť na nehnuteľnosť. V mnohých prípadoch je však táto exekvovaná suma neúmerne nízka oproti hodnote nehnuteľnosti, na ktorú je siahnuté. Keď sa letmo len pozrieme na ceny bytov v niektorých mestách, tak samozrejme najhoršie je na tom Bratislava. Zoberme si ten jeden z najjednoduchších prípadov, 1-izbový byt, sa na internete pohybujú ceny od 57-tisíc vyššie a to je, prosím pekne, do 40 metrov štvorcových. Takže niekto, možno nie vlastným zavinením, možno nejakou zábudlivosťou, možno sa mu stane, že v Sociálnej poisťovni dlží nejakú sumu, ktorá sa už vyšplhala na 2 010 eur a vlastní byt v niektorej z okrajových častí Bratislavy v hodnote 57-tis. eur, exekútor mu na tento byt môže siahnuť, môže ho predať. Pokryje pohľadávky veriteľov a dotyčný ostal bez strechy nad hlavou. Zoberme si, aby sme teda nehovorili len o Bratislave, ceny bytov v Žilinskom kraji alebo v Žiline a okolí, tam sa ceny pohybujú okolo 25 až 30-tisíc, jednoizbový. Beriem tie naj, také nie úplne najmenšie, lebo sú garsónky, ale beriem tie, teda jednoizbový byt som si zobral. Takže tam sa ceny pohybujú od takejto čiastky a 2 000 eur, to je v podstate desatina ceny, teda oproti jej hodnoty je to malá časť. Ale dotyčnému už môže byť siahnuté na jeho strechu nad hlavou. A mnohí ľudia sa obrátili na mňa práve s týmto problémom, či by sa táto otázka nedala nejakým spôsobom riešiť.
No a riešenie samozrejme ponúkam v rámci novely tohto zákona. Cieľom by malo byť teda zvýšenie hranice, od ktorej sa už môže siahnuť na nehnuteľnosť. Samozrejme, je otázne, že v menších mestách, keď hodnota nehnuteľnosti je povedzme, teda takejto malej, jednoizbový byt v hodnote možno 12 - 15- tis. eur a exekvovaná čiastka bude 10-tis. eur alebo 10 001 euro, tak tam samozrejme už niet o čom diskutovať a ten dotyčný by si mal v prvom rade rozmyslieť, či sa do takejto exekúcie dostane. V každom prípade v tomto prípade trpia hlavne rodiny, pretože pokiaľ sa jedná o exekúcie firemného majetku, tam sa na nehnuteľnosti ľudí nesiaha. Tam sa ide po majetku firmy, ktorá buď je, alebo nie je, alebo už sa vyparil ten majetok, ale netýka sa to, tam väčšinou dochádza k tým vyšším sumám, ktoré sú exekvované a tam v tom prípade ale nemá ako dôjsť k siahnutiu na nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve daného človeka.
Preto si myslím, že v tomto smere by takáto úprava mohla prispieť k tomu, aby človek, ktorý sa možno nie vlastnou vinou, možno tým, že prišiel o zamestnanie a povedzme spláca auto a dochádza mu tam ešte splatiť možno nejakých dva a pol tisíc eura, ale určite nechce byť nezamestnaný, chce splatiť to auto, ale žiaľ, už mešká s jednou splátkou a splátková spoločnosť od neho vymáha celú dlžnú čiastku. Viem to zo svojho osobného príkladu, prípadu, takže viem, ale stalo sa mi to pri nabúraní auta. Takže za nejakých 2,5-tisíc eur aby mi niekto siahol na moje bývanie, neviem si to predstaviť. A potom, ako by som sa vlastne rozbehol v tom živote tak, aby som mohol vlastne existovať? Ale v prípade, že dlžná čiastka je pod hranicou 10-tis. eur a pod túto by mi nemohol exekútor siahnuť na môj majetok, tak mám aspoň garantovanú strechu nad hlavou a to nehovorím o luxusnom bývaní. Hovorím o nehnuteľnostiach v základnom štandarde, o jednoizbových bytoch. To nie je nič luxusné a to hovorím o samotnom človeku, v žiadnom prípade nie o rodine.
Nebodaj by sa niekto takýto dostal, ktorý má rodinu, je manžel, manželka a dve deti. Majú auto ešte nesplatené. Niekto im ho zlikviduje, poisťovňa neuhradí celú čiastku, lebo to auto medzitým stratilo na hodnote, ale dlžná čiastka je ešte nad dva a pol tisíc a splátková spoločnosť ju začne vymáhať formou exekúcie. Neviem si predstaviť, že by takáto rodina kvôli takejto veci mala prísť okamžite o strechu nad hlavou. Určite so mnou budete súhlasiť, že to nie je ani z morálneho hľadiska akceptovateľné. Preto som sa teda rozhodol navrhnúť úpravu v zákone o osobných exekútoroch a exekučnej činnosti a zvýšiť túto čiastku na 10-tis. eur.
Vychádzali sme aj z toho, teda naozaj ako sa pohybujú hodnoty nehnuteľností v rôznych častiach Slovenska, no a v podstate priblížili sme sa k tej nižšej hranici, pretože nemôžeme to ani spriemerovať, pretože ceny nehnuteľností v Bratislave sú radovo vyššie oproti nehnuteľnostiam niekde na vidieku, povedzme v okrese Rožňava alebo teda niekde na Gemeri.
Takže cieľom tohto návrhu zákona je zmiernenie nežiaducich dôsledkov spojených s výkonom exekúcie formou predaja nehnuteľnosti, v ktorej má povinný nahlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu. Ako som hovoril, hoci nik nespochybňuje význam exekučného konania, ktoré v prvom rade reálne umožňuje veriteľom domôcť sa svojich majetkových práv, je úlohou štátu do istej miery regulovať spôsoby vymoženia legitímneho právneho nároku. Úlohou štátu v tomto procese je stanoviť také pravidlá exekučného konania, aby bola pohľadávka uspokojená adekvátnymi spôsobmi v súlade s dobrými mravmi a s ohľadom na možné následky nerešpektovania uvedených postupov.
Podstatou problému je to, že napriek existencii rôznych spôsobov výkonu exekúcií sa v praxi stále objavujú prípady, kedy povinný príde o svoje obydlie pre exekvovanú pohľadávku, ktorá je v porovnaní s hodnotou jeho obydlia často v nepomere nižšej, v nepomerne nižšej výške. Navýšenie minimálnej výšky pohľadávky umožňujúcej výkon exekúcie formou predaja nehnuteľnosti, v ktorej povinný býva, poskytne povinnému nevyhnutnú mieru ochrany.
Významným dôvodom pre takúto zákonnú úpravu je skutočnosť, že výkonom exekúcie formou predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, v ktorej má povinný trvalý alebo prechodný pobyt, sa z takejto osoby v drvivej väčšine prípadov stáva bezdomovec. V takom prípade sa problém veriteľa stáva problémom celej spoločnosti, nehovoriac o tom, že akonáhle sa osoba stane bezdomovcom, akýkoľvek ďalší výkon exekúcie je prakticky nemožný.
Možno ešte v skratke k jednotlivým bodom. Exekúcia je v prvom rade teda nástrojom a poslednou možnosťou veriteľov na uspokojenie ich nesplatených pohľadávok. Napriek nespochybniteľnej legitimite exekúcie je však za istých okolností potrebné brať ohľad aj na osobu povinného. V drvivej väčšine prípadov neexistuje spoločenská potreba, ani záujem na určitej miere ochrany povinného, pretože povinný je tým subjektom, ktorý neplnil, teda porušil svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť plniť. Za istých okolností však môže mať uspokojenie veriteľovej pohľadávky, predstavovať dopad nielen na osobu veriteľa, ale aj na jeho širšie okolie. Nepochybne najradikálnejším spôsobom uhradenia pohľadávky v exekučnom konaní predstavuje predaj nehnuteľnosti, v ktorej má povinný trvalý pobyt. Vzhľadom na mieru zásahu do vlastníckych práv povinného, ako aj skutočnosti, že takýto zásah sa súčasne dotkne aj osôb, ktoré s povinným v predmetnej nehnuteľnosti bývajú, je potrebné daný inštitút nastaviť obzvlášť citlivo a obozretne. Predaj nehnuteľnosti, v ktorej povinný býva, predstavuje akúsi poslednú inštanciu v rámci exekučného konania a preto je potrebné k takémuto spôsobu exekúcie pristupovať skutočne len ako ku krajnému riešeniu a len v odôvodnených prípadoch.
V súčasnosti platné znenie ustanovenia § 63 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, teda Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov umožňuje vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný nahlásený trvalý pobyt, už pri exekúcii peňažnej pohľadávky prevyšujúcej bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie sumu 2 000 eur. Nízko stanovená minimálna výška peňažnej pohľadávky neraz spôsobuje značný nepomer medzi vymáhanou sumou a hodnotou nehnuteľnosti, ako som už spomínal v predchádzajúcom. Stanovenie minimálnej výšky peňažnej pohľadávky na sumu 10 000 eur vo väčšine prípadov výrazným spôsobom zníži nepomer medzi vymáhanou sumou a hodnotou nehnuteľnosti. Suma 10 000 eur predstavuje v závislosti od jednotlivých krajov Slovenskej republiky štvrtinu až tretinu ceny bytu s rozlohou 50 metrov štvorcových.
Čo sa týka bodu 2, ide len o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bod 1 tohto návrhu zákona z dôvodu, že za drobné exekúcie sa majú aj naďalej považovať len exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje sumu 2 000 eur.
Ešte by som možno k bodu 5. V prechodných ustanoveniach sa zakotvuje nové obmedzenie, teda tých 10 000 eur aj pre tie exekučné konania, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti zákona. Ide o tzv. nepravú retroaktivitu. Pojem nepravá retroaktivita používa aj Ústavný súd Slovenskej republiky a vysvetľuje ho napríklad nasledovne: "Zákon právne kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti, v dôsledku čoho však môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím." Je to nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou PLUS38/99 zo dňa 23. júna 1999. V tejto súvislosti je dôležité aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 4CDO98/2010 zo dňa 29. júna 2010, podľa ktorého nie každá retroaktivita je, a tak ďalej, nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Teória, v praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť, teda retroaktivita právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci.
Takže toľko, milí priatelia, k predloženému návrhu zákona, je to naozaj zákon, ktorý môže pomôcť veľmi širokej časti obyvateľov Slovenskej republiky, preto dúfam v jeho podporu.
