46. schôdza

Pán poslanec Kuffa.

Prirodzene, každý inklinuje ku svojmu regiónu a rovnako aj starosta cíti s tou svojou obcou, ale je to istým spôsobom, tak ako kolega to spomenul, že do istej miery také nevyvážané. Mne by ani nevadilo to, že starosta je súčasť, môže byť aj tým poslancom Národnej rady, a že či je schopný vykonávať dve funkcie naraz, alebo nie je schopný, alebo ju ako kvalitne vykonáva tú alebo tú druhú prácu. To by som si netrúfal posudzovať, pretože sme rôzni ľudia a možno rôzni ľudia rôzne veci stíhame. Jeden stihne dve veci naraz aj štyri a druhý možno ledva tú jednu.
Ale čo mi vadí, a toto je problémom a vnímam to za tie roky, tuná za tie tri roky necelé a vnímam jeden rozmer, a to je ten, že je potrebné urobiť poriadky v samospráve. A to aj skrze legislatívu. A akonáhle tuná príde takýto návrh zákona, ktorý by možno sprísňoval tie podmienky aj to správanie, aj hospodárenie v samosprávach, v tú ranu je ten problém, lebo tu je konflikt záujmov, a to je to, kedy vlastne dochádza k situácii, kedy ten poslanec v Národnej rade je súčasne primátorom alebo starostom obce, tak nebude hlasovať za návrh takéhoto zákona a ani takýto návrh zákona predkladať tuná nebude. A v tomto vnímam, že je tento konflikt, a ja verím, že do konca volebného obdobia urobí sa poriadok aj v tejto záležitosti, ale treba nájsť tú správnu formu, aby sme aj tým ľuďom zase na druhej strane neublížili, aby sme neboli závistliví, že niekto je naozaj schopný a neoznačovali ho za nadčloveka.

Ďakujem. Teraz s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem aj kolegyni a kolegom, ktorí sa vyjadrili, a chcem to zhrnúť do možno takého motta, ktoré by sme mohli vyslať občanom, nielen my predkladatelia alebo tí, čo sa ozvali k tomuto návrhu, ale celá stopäťdesiatka.
Vážení občania, my týmto návrhom zákona vám chceme povedať, že s pokorou sme prijali vaše rozhodnutie, že ste nás na chvíľočku sem posadili, a sme si vedomí, že ak máme splniť to, čo od nás očakávate, takže tomu musíme venovať nie svoj pracovný čas, ale celú časť života, ktorú tu máme stráviť, s maximálnym nasadením, a to logicky vylučuje, aby sme sa mohli zodpovedne venovať ešte aj niečomu inému. Uisťujeme vás, že tento odkaz chceme nielen vyslať týmto návrhom zákona, ale svojou prácou aj naplniť.
Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Ďakujem pekne, nechce. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vzhľadom na to, že ešte máme ešte 12 min. do 11.00 hod., tak ešte pristúpime k ďalšiemu bodu programu, a to je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady a financovaní ich činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 1349, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1360.
Slovo má teraz pán poslanec Mičovský a za skupinu poslancov tento návrh zákona uvedie.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a financovaní ich činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1349.)

Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, dovolím si začať Ústavou Slovenskej republiky.
Máme v nej čl. 73 ods. 2. Hovorí sa tu: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Je fakt, že mnohé múdre vety, keď sa opakujú, tak stratia svoju ostrosť a možno niekedy nevnímame ani podstatu tých slov. Kolega Škripek voľakedy hovorieval, že obsah niektorých slov sa vyprázdňuje, a ja dodám, že obsah niektorých viet nám začína unikať vďaka tomu, že sú príliš presné, pravdivé a často počuté, ale ja sa chcem odraziť práve pri predložení tohto nášho spoločného návrhu v mene klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností práve od týchto dôležitých slov.
Mandát vykonávajú nezávisle podľa svojho svedomia a nie sú viazaní príkazmi. To znamená, že Ústava Slovenskej republiky, keď si ju prečítate, nikde nehovorí o tom, že sem vstupujú do siene zákonnosti politické zoskupenia, ktoré sú uzavretými celkami, ktoré sa musia zhodnúť na všetkých svojich cieľoch a spoločne, jednotne na základe príkazov vstupujú do politického boja. O tom nikde ústava nehovorí. A práve to je dôležité, táto základná filozofia z pohľadu návrhu, ktorý predkladáme. Všetci sme voličmi. Určite väčšina z nás si vždy prejde kandidátku pred každými parlamentnými voľbami veľmi presne alebo viac-menej presne, a keď ju prechádzame, nepristavujeme sa pri tom, že by sme pri politickej strane, ktorú máme práve nalistovanú, si hneď listovali politický program. Väčšinou si čítame mená a mnoho tých mien pre nás predstavuje buď pozitívny signál, povieme si, tak toho by som rád v parlamente videl, v Národnej rade Slovenskej republiky alebo, naopak, o niektorých si myslíme, že by tam nemali byť. Je to pochopiteľné, prirodzené, je tam niekoľko sto, prípadne tisícka mien a tie milióny voličov si čítajú práve tie mená, a nie politické programy. O politických programoch ústava nehovorí, ale hovorí o svedomí poslanca, o jeho nezávislosti, o jeho zodpovednosti a o jeho povinnosti napĺňať vôľu tých, ktorí ho sem poslali.
Prečo zdôrazňujem v úvode práve pri predkladaní tohto zákona tento moment? No z jednoduchého dôvodu. Myslím si, že nevyjadrujeme vôbec len presvedčenie nášho klubu alebo presvedčenie mnohých z vás, ale dovolím si pri tomto predložení sa oprieť o milióny slovenských voličov. Som hlboko presvedčený so svojimi kolegyňami a kolegami, že takto oni vnímajú svoju potrebu vyberať do siene zákonnosti svojich zástupcov. Naozaj pre nich nie je dôležité, čo si Obyčajní napísali v bode lesníctvo alebo iná z politických strán. Ja som presvedčený, že boli by veľmi radi, keby sa mohli rozhodnúť dostať do týchto lavíc ľudí, o ktorých sú oni presvedčení, že budú napĺňať mandát tak, ako by si to predstavovali. A to je podstata návrhu, ktorý tu chcem zdôrazniť. Čo navrhujeme? Jednu zásadnú, realizovateľnú a potrebnú vec. Aby volič pri parlamentných voľbách sa nemusel rozhodovať len z politických zoskupení a strán, túto možnosť mu neberieme, len ju rozširujeme. Chceme, aby sa mohol rozhodnúť, aby si vybral z rôznych politických zoskupení osobnosti, osoby, kandidátov, ktorých by chcel posunúť do lavíc Národnej rady Slovenskej republiky. Nazvali sme to pracovne absolútny krúžok. Technický postup je jednoduchý. Každý volič bude mať k dispozícii desať preferenčných hlasov, ich preferenčných krúžkov, ktoré bude môcť rozdeliť medzi rôznych, keď bude chcieť, až desať politických zoskupení. Ak sa mi páči Erika Jurinová z Obyčajných, tak si ju tam zakrúžkujem. Ak sa mi bude páčiť kolega Martinák zo SMER-u alebo budem tam chcieť dostať lesníkov, tak si zakrúžkujem lesníkov. Budem sa rozhodovať z rôznych skupín politických strán takýmto spôsobom. Ak si myslím, že pán Šebej je človek, ktorý by mal sedieť v parlamente, ale sa mi veľmi nepozdáva zoskupenie, ale jednoducho on sa mi pozdáva, tak mu jednoducho ten krúžok dám. Viete ako, nechcem, prepáčte, asi to neni je férové, že menujem konkrétnych ľudí, sa ospravedlňujem, podstata je jasná. Volič sa rozhodne pre poslanca, tak ako to hovorí ústava, a môže týmto spôsobom rozdeliť svojich desať krúžkov do rôznych politických zoskupení. Samozrejme, nemusí, ak je presvedčený, že strana SMER je tá, ktorú chce mať, a chce jej udržať ich 40 %, tak tých desať krúžkov dá všetkých do strany SMER a je to vybavené. Proste, táto možnosť sa v žiadnom prípade neodoberá voličovi, aby si zvolil iba tú svoju stranu, a len mu akurát dáme väčšie právo rozhodnúť o poradí, pretože bude už dávať tej jednej strane, keď o ostatné nemá záujem, až desať preferenčných hlasov. Výsledkom tohto veľmi jednoduchého postupu je aj jednoduchý výsledok, jednoduchý záver. Do parlamentu, do stopäťdesiatky sa dostanú tí poslanci zo všetkých kandidujúcich politických strán, ktorí získali pri parlamentných voľbách najväčší počet preferenčných hlasov. Od tých, čo sú schopní osloviť svojimi osobnosťami státisíce voličov, až po tých, ktorí niekde na 150. mieste možno budú mať len 15-tisíc krúžkov. Je to nespravodlivé? Nie je to v záujme naplnenia ústavy? Práve toto je ten postup, ktorý umožní nám čl. 73 ods. 2 naplniť práve v tom zmysle, ako to tvorcovia ústavy predpokladali. Oni nepredpokladali, že budú tam posúvať politické strany. Predpokladali, a veľmi správne, že posúvajú do siene zákonnosti, do 150 lavíc nezávislých ľudí, ktorí zastupujú svojich voličov a konajú v duchu svojho svedomia a osobnej zodpovednosti.
Ani princíp straníckosti tu nie je v žiadnom prípade napadnutý. Samozrejme, že všetko ostáva, ale zdôrazňuje sa to, čo tvorcovia ústavy mali na mysli, a preto náš návrh považujeme nie za nerealizovateľný, nevhodný, ale za návrh, ktorý v duchu Ústavy Slovenskej republiky dáva voličovi to právo, ktoré ústava a jej tvorcovia predpokladali. To je prvá zásadná vec pri predložení tohto návrhu zákona.
Tá druhá, rovnako dôležitá, ale predsi len v určitej hierarchii by som jej prisúdil druhé miesto napriek tomu, že pre naše zoskupenie je to veľmi blízke, náš návrh zákona umožňuje rozšíriť kandidátku politických strán o jednu dôležitú ešte kandidátku, a to o kandidátku nezávislých osobností. Jednoducho nebude povinnosť každého občana, pokiaľ sa chce svojou prácou a myslí si, že by mal teda tú svoju prácu zavŕšiť aj takýmto spôsobom, že sa chce dostať do Národnej rady Slovenskej republiky, stotožniť sa s niektorým programom politickej strany. Môže sa rozhodnúť pre vstup do parlamentu, pre pokus o takýto vstup na kandidátke nezávislých kandidátov a v takomto prípade je jeho povinnosťou nazbierať 10-tisíc podporných hlasov na základe toho, že tieto hlasy budú overené, a tak ako uvažujeme v detailoch, ktoré teraz nepopisujeme, zapísané do kandidátskej listiny, budú mať možnosť dostať sa bez problémov na túto listinu a uvidí sa, či tých 10-tisíc hlasov, ktoré získali pre svoj záujem, pre svoju ambíciu, bude dostatočných na to, aby sa naozaj pri voľbách pomocou 10 preferenčných krúžkov aj do Národnej rady dostali.
Náš návrh zákona rieši tam veľmi podrobne nielen túto základnú filozofiu, ktorú som si dovolil popísať podrobnejšie, ale rieši aj otázku financovania tak politických strán, ako aj nezávislých kandidátov, ktoré sa zjednocujú, a zároveň všetkým nezávislým, pretože tam vzniká otázka ich kontrolovateľnosti, popisuje presný postup, ako sú povinní viesť účtovníctvo, ako zodpovedajú za svoje narábanie s finančnými prostriedkami, akými sankciami prípadne sú vystavení, pokiaľ by s týmito prostriedkami narábali nezodpovedne. Takže pri uvedení tohto zákona som si dovolil povedať tie zásadné body.
Opakujem, dávame týmto návrhom voličovi možnosť rozhodnúť sa pre to, aby mohol v duchu ústavy poslať do Národnej rady Slovenskej republiky 150 poslancov, ktorí sú ich, zástupcovia občanov, ktorí nie sú a priori zástupcovia politických strán, ktorí konajú slobodne, nezávisle a podľa svojho presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Toto hovorí ústava a toto náš návrh veľmi efektívne zapracúva, resp. navrhuje zapracovať do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ďakujem, skočil som.

Spravodajcom z navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj je pán poslanec Jozef Bobík, má slovo.
Ešte to stihneme, predpokladám, pán poslanec. Po vašom vystúpení prerušíme rokovanie a budeme hlasovať.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o hospodárení nezávislých poslancov a financovaní ich činností (tlač 1349).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ak dovolíte, teraz skôr preruším rokovanie o tomto bode programu a po hlasovaní budeme pokračovať otvorením rozpravy. Teraz mi dovoľte vyhlásiť krátku trojminútovú prestávku a po nej budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním. Ešte predtým s procedurálnymi návrhmi.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.