46. schôdza

56.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny z dôvodu PN, zastupovať ho budem ja. Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupujem ho ja. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, bude ho zastupovať pán podpredseda vlády a minister financií Kažimír. Minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupovať ho bude pán podpredseda vlády a minister financií Kažimír. Pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zastupovať ho bude pán minister kultúry Maďarič. Pán minister obrany Martin Glváč, zastupovať ho bude pán minister kultúry Marek Maďarič. A minister životného prostredia Peter Žiga, zastupovať ho bude pán minister hospodárstva Pavol Pavlis. Takisto minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, zastupovať ho bude pán minister hospodárstva Pavol Pavlis. A minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, zastupovať ho bude minister zdravotníctva Viliam Čislák.
Ďakujem pekne, skončil som.

58.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení páni ministri, ja si dovoľujem vysloviť nespokojnosť s odpoveďou pani predsedníčky ÚVO Zity Táborskej, ktorej som dal interpeláciu na tému Váhostav, verejné obstarávania a nedodržania záväzkov, neplatenia faktúr, a ktorá sa mi zdá veľmi formálne odpovedaná bez toho, aby išla k meritu veci. Tak dovolím si povedať pár slov k tomu.
Vidíme, že verejné obstarávanie naozaj je u nás veľmi často kontraproduktívne, že víťazom sa stávajú firmy, ktoré vo svojom portfóliu iba veľmi málo majú z toho, čo riešitelia v projekte budú podporovať, a takže potom v ďalšej práci na tom projekte väčšinu položiek musia tie firmy kupovať od iných firiem alebo zadávať úlohy iným firmám, čo, samozrejme, podstatne navyšuje cenu. Takýto prípad som ja tuná opakovane hovoril, týkalo sa to, keď dostala firma OHL 2,8 mil. korún, vzápätí sama to nevedela spraviť, dala to firme REKSTAV, tá takisto to nevedela spraviť, dala to nejakému pánovi inštalatérovi, ktorý to urobil za 136-tisíc, ale z tých 2,8 mil. korún nikdy nič nedostal. Keď som to tu spomenul, tak firma REKSTAV najprv zmenila predsedníctvo za dva dni, potom o dva týždne sa celá zrušila a teraz neviem, ako podniká, a firma OHL takisto koncom januára zmenila názov, hoci celé vedenie ostalo také, ako aj bolo, a napriek tomu, že nemá zaplatené takéto drobné faktúry, ktoré len ničia mladých a čestných podnikateľov po dobrej práci, na ktorú si museli požičať úvery a ktorú plne splnili, tak veselo ďalej podnikajú pod iným menom, čiže to sa mi zdá veľmi nevhodné, no.
Tá konkrétna otázka na pani Zitu Táborskú sa týkala vlastne pôvodne pána Roberta Kaliňáka a znela tak, že proste faktúry sa neplatia, že zadlžená spoločnosť Váhostav, aj keď sa nachádza v reštrukturalizácii, získala zákazku na Bratislavskom hrade za 26,1 mil., aj keď vlani vykázala stratu 13,5 mil., jej výnosy sú 150 mil. a ich záväzky dosiahli 134,6 mil. Ako je teda možné, že takéto firmy, ktoré sú v reštrukturalizácii, získajú verejné obstarávanie, ďalšie štátne zákazky?
Pán minister vnútra mi svojho času odpovedal, pokladal som troška za formálne, aj keď som neuspel, pretože mi menoval zákon, ktorý umožňuje firmám, ktoré sú v reštrukturalizácii na základe súdneho rozhodnutia, ísť do nových konkurzov, je tam asi 10 bodov daňových, odvodových rôznych platieb a tak ďalej, tak údajne táto firma to naozaj splnila, pretože tú zákazku ďalšiu dostala. Pán minister mi tiež odporučil vtedy, aby som sa obrátil priamo na riaditeľku ÚVO, čo som, predsedníčku ÚVO, čo som urobil, a tá mi napísala asi to, že dovoľuje si uviesť, že v čase zadávania zákazky, ktorej predmetom bola rekonštrukcia paláca v areáli Bratislavského hradu s predpokladanou hodnotou zákazky 26,1 mil. eura, bol úspešný v tomto konkurze práve Váhostav, ktorý bol vtedy zapísaný v zozname podnikateľov. Tento zoznam vedie ÚVO a sú tam iba tí, ktorí preukázali spôsobilosť na uzatváranie zmlúv alebo rámcových dohôd vo verejnom obstarávaní. A teda zrejme Váhostav to vtedy plnil. Čiže podnikateľa, ktorého súd povolí reštrukturalizáciu, nie je možné vylúčiť z procesu verejného obstarávania, pokiaľ spĺňa ostatné podmienky osobného postavenia. Tak mne sa zdá, že ÚVO by sa mohlo zaoberať globálnou situáciou na poli verejného obstarávania, že ten zákon naozaj neni dobrý, že mnohí v tom reťazci tých projektov neplatia svoje faktúry a naďalej podnikajú, že firma, ktorá neplatí, dostáva ďalšie zákazky. A teraz som troška očakával, že pani ministerka, pani predsedníčka skôr k tomuto zaujme stanovisko, čo sa, samozrejme, nestalo. Alebo teda konštatujem, že sa nestalo, nebolo to pre mňa samozrejmé.
Ja si myslím, že dnešná metóda verejného obstarávania je ranou na našom tele, to je zákon, ktorý naozaj umožňuje toto, čo sa tuná deje, a preto by som vyslovil ešte raz nepokojnosť s odpoveďou a zároveň by som vyzýval ako koalíciu, tak aj opozíciu k tomu, aby robila s tým niečo, aby neumožnila, aby vo verejnom obstarávaní vyhrávali sprostredkovatelia, ktorí sa len nabalia, ale nič v danej práci neurobia. Momentálny zákon im to dovoľuje.
Ďakujem.

60.
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, dámy a páni, ešte predtým, ako zaujmem stanovisko k odpovediam členom vlády na moje dve interpelácie, vyjadrím sa, ak dovolíte, k odpovediam pána premiéra na sťažnosť, s ktorou som sa na neho obrátil vo veci porušenia zákona o rokovacom poriadku Národnej rady zo strany ministra životného prostredia pána Petra Žigu, ktorý opakovane nedodržal zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu na odpoveď na moje interpelácie. Neprekročil túto inak veľmi benevolentne stanovenú lehotu o deň či o dva, čo by som ešte vedel pochopiť a tolerovať, ale hneď o niekoľko týždňov. Keď sa to stalo po prvý raz, veľkoryso som mu to prepáčil, avšak s podmienkou, že sa to nebude opakovať.
Čuduj sa svete, po mesiaci sa tento neakceptovateľný prístup pána ministra zopakoval, a to bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie, bez náznaku vysvetlenia či ospravedlnenia. To ma prinútilo upozorniť na túto skutočnosť jeho bezprostredného nadriadeného, čiže predsedu vlády a zároveň som vo svojom vystúpení na túto tému na pôde Národnej rady odporúčal celú záležitosť do pozornosti aj nášmu mandátovému a imunitnému výboru, keďže pán Žiga je síce členom vlády a mandát poslanca momentálne nevykonáva, ale v parlamentných voľbách v roku 2012 bol zvolený za poslanca Národnej rady, pričom mandát poslanca, ako všetci veľmi dobre vieme, mu nezanikol, ale len, ako sa v úvodzovkách ľubozvučne hovorí, spočíva. Neviem o tom, že by sa príslušný parlamentný výbor touto kauzou bol zaoberal, a preto mu dávam tento prípad opätovne do pozornosti.
Pán premiér mi vo svojej odpovedi na moju sťažnosť napísal, citujem:
"Vážený pán poslanec, v súvislosti s vašou sťažnosťou na ministra životného prostredia Petra Žigu vo veci opakovaného porušenia zákonnej 30-dňovej lehoty na odpoveď na interpeláciu poslanca Národnej rady si vám dovoľujem oznámiť, že som ministra životného prostredia upozornil na dôsledné dodržiavanie príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pri odpovediach na interpelácie. Zároveň si dovoľujem uviesť, že k prekročeniu lehoty nedošlo v dôsledku zanedbania si povinnosti, naopak, minister vyvinul maximálne úsilie, aby došlo k riadnemu prešetreniu všetkých podozrení, na ktoré bolo v interpelácii poukázané. Vzhľadom na charakter, rozsah a zložitosť podnetu bolo potrebné do jeho prešetrenia zapojiť viaceré inštitúcie rezortu, resp. pri druhej interpelácii bolo potrebné preveriť množstvo archivovaných písomností, čo spôsobilo prekročenie 30-dňovej lehoty."
Oceňujem skutočnosť, že pán premiér upozornil člena svojho kabinetu na potrebu dodržiavať zákon, ale tým sa moja spokojnosť s vybavovaním môjho podnetu aj končí. Ľudsky viem pochopiť, že predseda vlády sa zastáva svojho člena, ale ani ako poslanec, ani ako občan, nemôžem s týmto "zdôvodnením", ktoré nesedí ani po procesnej, ani po vecnej stránke, súhlasiť, a som prekvapený, že sa podeň podpísal predseda vlády a docent práva v jednej osobe. Som nútený naďalej trvať na tom, že minister Žiga bez náznaku pokánia opakovane porušil zákon, a pri písaní odpovedí na moje interpelácie nevyvinul maximálne, ale skôr minimálne úsilie.
Zároveň si dovolím k celej tejto záležitosti konštatovať, že nie som veľmi vzťahovačný ani útlocitný človek, nezaoberám sa touto kauzou len takpovediac vo vlastnej veci, ale najmä preto, aby som upozornil na systémovú poruchu vo vzťahu vlády a niektorých jej členov k Národnej rade a niektorým jej poslancom.
A teraz k tým dvom odpovediam na moje interpelácie z decembra minulého roka. Obe som adresoval podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánovi Petrovi Kažimírovi. V prvej som mu pripomenul skutočnosť, že v 50-hodinovej rozprave k návrhu na odvolanie predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica odznelo veľké množstvo konkrétnych príkladov toho, ako sa na Slovensku plytvá verejnými zdrojmi, a preto som sa ho vo svojej interpelácii opýtal, ako zohľadňuje vyššie spomenuté informácie o plytvaní verejnými zdrojmi, resp. o tunelovaní verejných zdrojov návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2015, a či bude vo svetle vyššie spomenutých skutočností iniciovať zmenu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015, napr. prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov Národnej rady, tak, aby sa na výdavkovej strane rozpočtu zohľadnili úspory z titulu zabránenia tunelovaniu verejných zdrojov.
Vo svojej druhej interpelácii som sa pána ministra financií pýtal na niektoré skutočnosti týkajúce sa financovania aktuálnej výstavby garáží v areáli Bratislavského hradu. Okrem iného aj na to, či považuje túto investíciou za nevyhnutnú alebo aspoň za natoľko dôležitú, aby bolo nevyhnutné uprednostniť jej financovanie pred inými aktivitami financovanými zo štátneho rozpočtu. Pýtal som sa ho tiež na to, na základe akej analýzy sa rozhodlo, že sa táto stavba má realizovať a financovať, pritom som ho požiadal o priloženie kópie tejto analýzy v odpovedi na moju interpeláciu. A napokon som chcel vedieť, či si vie predstaviť presun prostriedkov navrhnutých na financovanie výstavby garáží v areáli Bratislavského hradu na niečo zmysluplnejšie, napríklad vo sfére financovania pamiatkovej starostlivosti, zdravotníctva, sociálnych vecí, životného prostredia alebo školstva, vedy a výskumu v prípade, ak by sa projekt garáží zmenil, konkrétnejšie zredukoval do podoby šetrnejšej voči verejným financiám.
Žiaľ, z odpovedí, ktoré by som mohol, odpovede, ktoré by som mohol označiť ako konkrétne a uspokojivé, som na moje otázky od pána ministra nedostal, a preto o tejto mojej nespokojnosti žiadam hlasovať pri bodoch 4 a 5 uvedených v zozname písomných odpovedí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

62.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia a vážený pán minister, v prvom rade by som sa rád vyjadril k tomu, čo tu vidíme aj dnes za predsedníckym pultom, keď zo všetkých ministrov tu zostal jeden minister, a len preto, že sa tu postavil pán minister Kaliňák a ospravedlnil všetkých ostatných ministrov, tak poslanci Národnej rady, ktorí si plnia aj kontrolnú funkciu voči vláde aj pomocou interpelácií a odpovedí na interpelácie, majú byť spokojní s tým, že z celej vlády tu zostal pán minister Maďarič.

Ja konkrétne sa chcem vyjadriť ku interpelácii č. 15, teda odpovedi č. 15, keď som interpeloval pána ministra dopravy, pána Počiatka. A teraz mám hovoriť pánu ministrovi Maďaričovi?! Veď to nemá žiaden zmysel. (Reakcie z pléna.)
Dámy a páni, je to neúcta ku parlamentarizmu, ku parlamentu Slovenskej republiky, ku najvyššiemu zákonodarnému zboru Slovenskej republiky, ktorý si plní legislatívnu, ale aj kontrolnú funkciu voči vláde Slovenskej republiky. Myslím si, že jeden deň v mesiaci sa zúčastniť na interpeláciách poslancov Národnej rady by bolo vyjadrením úcty ku parlamentu, ale toto je vyjadrenie neúcty. Vláda SMER-u, vláda jednej strany si myslí, že parlament ju len zdržiava. Počítajú s tým, že im prejde aj tak všetko v tomto parlamente a kritické pohľady opozičných poslancov si nemusia ani len vypočuť. Je to hanba.
A teraz k samotnej interpelácii a odpovedi na interpeláciu. Dámy a páni, keď sme tu v decembri odvolávali z funkcie pána ministra dopravy, pána Počiatka, jednalo sa o zákazku, verejné obstarávanie na kontrolu palivových kariet, ktorými sa platí elektronické mýto, a už vtedy som hovoril o tom, že keď sa v roku 2009 podpísala zákazka s firmou SkyToll, ktorí mali poskytnúť komplexné služby prevádzky elektronického mýta, v podpísanej čiastke vo výške 863 mil. eur na 13 rokov, tak v tom mali byť zahrnuté komplexné služby, to znamená aj služby, keď motoristi platia palivovými kartami. Tak to bolo aj v súťaži. Ale v roku 2009 im tých 863 mil. bolo málo, tak si podpísali dodatok bez súťaže, ktorým si na ďalších 13 rokov zabezpečili tieto služby, kontrolu palivovými kartami, zhruba za 130 mil. A preto, keď na to prišla Európska komisia, museli, aby splnili si teda požiadavku Európskej komisie, spustili súťaž, kde celú verejnosť, Európsku komisiu aj občanov Slovenska chceli oklamať, oblbnúť, a v netransparentnej účelovej súťaži vybrali firmu Paywell, za ktorú ručila firma Fleetpay, ktorá to predtým bez súťaže aj tak robila, takže urobili si z nás všetkých srandu.
Preto som v svojej interpelácii sa pýtal a túto interpeláciu som dal na vedomie aj premiérovi Slovenskej republiky listom, lebo som presvedčený, tak ako som mu napísal v liste, že aj jeho určite bude zaujímať, koľko vlastne za prevádzku elektronického mýta platíme. Dámy a páni, lebo my neplatíme len firme SkyToll, za chvíľu vám to vysvetlím.
Preto som sa pýtal:
1. Aké čiastky NDS platí firme SkyToll za služby komplexných služieb elektronického mýta od roku 2010 s výhľadom až do toho roku 2022? Teda do roku 2014 – tie čiastky sú presné – a do roku 2022 výhľadovo, koľko sa bude platiť.
2. Koľko NDS zaplatila za služby kontrolu kariet, ktorými sa platí, palivovými kartami za prevádzku elektronického mýta? Čiže po prvé. Koľko platíme SkyToll-u, koľko platíme za služby za palivové karty?
3. Ak, ak, o koľko sa v jednotlivých rokoch od roku 2009 až po rok 2014 navýšili platby SkyToll-u z dôvodu legislatívnych zmien? To bola tretia otázka.
4. Koľko platíme nezávislému znalcovi, firme Logica Czech Republic, s. r. o., za služby nezávislého znalca pri prevádzke elektronického mýta?
5. Aké celkové ročné čiastky platíme za poradenstvo pri elektronickom mýte, pri príprave podkladov do súťaže, ale aj pri prevádzke? To znamená, od roku 2007 až po rok 2014 koľko platíme firme Process Management, s. r. o., ktorá robí poradenstvo na elektronickom mýte. Za chvíľu budete počuť tie čiastky.
6. Aké celkové ročné čiastky sme zaplatili za právne služby, za právne poradenstvo pri prevádzke elektronického mýta? Takisto som to chcel vedieť od roku 2007 až po rok 2014, pretože títo právni poradcovia, pred chvíľou som hovoril o poradcoch pri prevádzke elektronického mýta, tí pôsobili, teda tí vykonávali tieto služby ešte pred spustením elektronického mýta.
Takže, dámy a páni, odpoveď pána ministra Počiatka. Jedna z prvých viet, ktorú použil v odpovedi, bola a tá platí, tá je pravdivá, teda, že niekoľko faktorov ovplyvňuje výšku platieb za elektronické mýto, a tým prvým je súťaž na prevádzkovateľa elektronického mýta ešte z roku 2008. Áno, presne tak. Súťaž z roku 2008, zmluva z januára 2009 rozhodla o tom, že zo štyroch uchádzačov na prevádzku elektronického mýta boli traja vyradení a ten najdrahší - firma SkyToll - zostal jediný v súťaži. A s ním prvá vláda Roberta Fica podpísala zmluvu vo výške 863 mil.
Ďalej mi tu píše ďalšie okolnosti, samozrejme, aj vláda Ivety Radičovej, pán minister Figeľ je v tej odpovedi obvinený, že aj on túto súťaž obhajoval pred Európskou komisiou. Dámy a páni, čo mu druhé zostávalo? Čo mu druhé zostávalo? Zmluva bola podpísaná, zmluva bola podpísaná tak, že dala sa vypovedať, zmluva sa dala vypovedať, ale Slovensko by tých 863 mil. prevádzkovateľovi, firme SkyToll, zaplatilo v tom momente plnú čiastku a muselo by nájsť iného prevádzkovateľa alebo vlastnými službami by musel prevádzkovať túto službu. No urobil by niekto z vás? Urobil by to niekto z vás, že by zrušil takúto zmluvu? Tak, samozrejme, pán minister Figeľ ako minister vlády Slovenskej republiky, musel pred Európskou komisiou túto zmluvu obhajovať.
A ďalej sme v tej odpovedi boli obvinení, že v roku 2011 sme odložili splátky na prevádzku elektronického mýta a museli sme v následných rokoch zaplatiť určité úroky, za tie odložené splátky. Dámy a páni, tieto odložené splátky boli súčasťou dodatku č. 4 ku prevádzke elektronického mýta. Po dlhých rokovaniach sa podarilo s firmou SkyToll v roku 2011 dojednať, aby naše splátky, ktoré platíme v priebehu trinástich rokov, boli nižšie o 72 mil. eur. Aj to bola súčasť toho dodatku. A súčasťou toho dodatku bolo aj to, že sa odložia splátky dvakrát po 40 mil., čiže v celkovej čiastke 80 mil. na ďalšie roky, lebo vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica nechala tu 8 % deficit verejných financií, 8 % deficit verejných financií a vláda Ivety Radičovej to musela riešiť. Preto bolo výhodné pre štátnu NDS odložiť splátku voči SkyToll-u, ako to hovorí pán minister Počiatek, požičať si od SkyToll-u 80 mil. Ale ak to NDS-ka naozaj potrebovala, túto čiastku na svoju prevádzku, údržbu, výstavbu, tak by si musela tých 80 mil. požičať v komerčnej banke. Preto to bolo výhodné a ja už som to asi trikrát-štyrikrát od pána ministra Počiatka si vypočul, akú strašnú vec sme urobili, a ešte aj ja som za to zodpovedný, lebo som sedel vtedy v dozornej rade NDS-ky. Strašnú vec sme urobili. Tak vy podpíšete zmluvu za 863 mil. – ešte vám poviem k tomu, koľko to bude, už teraz vieme, že to bude cez miliardu, ktorú zaplatíme, vysoko cez miliardu – a vy nás obviňujete – aj pána ministra Figeľa, aj mňa osobne –, že sme strašnú vec urobili, že sme odložili splátky voči SkyToll-u, 80 mil., na ďalšie roky. Tak to sme strašnú vec spôsobili, že sme za to museli zaplatiť úročenie, ktoré by NDS-ka zaplatila v komerčnej banke, ak by si tých 80 mil. požičala.
Preto ma mrzí, že tu nie je pán minister Počiatek a nemôže si takúto argumentáciu vypočuť. Mimochodom, na tejto zmluve sa podieľal aj súčasný generálny riaditeľ pán Gajdoš, ktorý bol vtedy finančným riaditeľom NDS-ky, tak nech sa ho pán Počiatek ide opýtať, ako to bolo. Ak niekto oddialil splátky, znamená to, že konal v prospech štátnej NDS-ky, a nie v prospech súkromného investora.
Dámy a páni, odpovede na jednotlivé otázky, môžete si to nájsť, samozrejme, v parlamentnej tlači, pri mojom mene sú interpelácie, tam je odpoveď, je tam tabuľka. Za tú tabuľku ďakujem pracovníkom, ktorí pripravili a poctivo ju vyplnili. Drobná poznámka, nech sa naučia poriadne čítať, pri otázke č. 5 a 6 som sa pýtal, či poradenstvo na prevádzku mýta a právne poradenstvo, som žiadal, aby mi doložili od roku 2007, lebo podľa mojich informácií firma Ružička a spol., ale aj firma Process Management pracovali na príprave súťaže prevádzky elektronického mýta aj v roku 2008 a dostali za to aj zaplatené, a nie malé čiastky. Ale inak je tá tabuľka vyplnená pomerne dosť poctivo a sú tam veľmi zaujímavé čísla, niektoré, nechcem vás zaťažovať, vám spomeniem, lebo pri tých číslach, neviem ako vám, mne sa zatočila hlava, mne sa zatočila hlava pri tých číslach, lebo keď tu občas debatujeme o tom, že neviem nájsť 5, 6, 7, 10, 30, 40, 60 mil. napr. na zvýšenie platov zdravotných sestier, myslím si, že sa jedná asi o 60 mil., tak tu budete počuť o stámiliónoch a miliardách, ktoré platíme súkromnému prevádzkovateľovi elektronického mýta, a ešte im bolo málo, ešte im platíme za ďalšie služby, napr. za tie palivové karty. Som veľmi zvedavý, čo povie k tomu Európska komisia.
Nuž za prevádzku elektronického mýta - a všetky čiastky budú bez DPH - ja som ich síce žiadal s DPH, ale bolo mi odpovedané, teda že všetky čiastky sú bez DPH, lebo dépeháčka nie je náklad, to je iba vec toho, ako si vyžiadate, či si čiastku vyžiadate bez DPH alebo s DPH, ale dobre, všetky čiastky sú bez DPH, podotýkam. Tak za prevádzku, mala by to byť komplexná prevádzka elektronického mýta bez platby za palivové karty, sme do roku 2014 a výhľadovo do roku 2022, keď sa teda nezmenia legislatívne pravidlá, zaplatíme, dámy a páni, nie tých 863, ale už dnes vieme a je to napočítané, 1 mld. 35 mil., 1 mld. 35 mil. zaplatíme bez DPH firme SkyToll.
Potom za palivové karty do roku 2014 a výhľadovo do roku 2022, samozrejme, že je to nejaký odhad, zaplatíme bez DPH 108 mil., 108 mil. Ak mi tu niekto rozprával, keď sme odvolali ministra Počiatka, či to teda ako naozaj tie čiastky. Ja som tu hovoril o 130, vždycky som hovoril, že je to s DPH, takú 108 si narátajte dépeháčku a ste na tých 130 mil. Takže ak niekto pochyboval o tom, či to teda naozaj je toľko, nuž je to toľko. Za päť rokov sme zaplatili už tú čiastku a ďalšie čiastky sa dá odhadnúť. 108 mil.
Dámy a páni, navýšenie pre SkyToll vplyvom legislatívnych zmien, ktoré vzniklo, prvé tri roky bolo na úrovni 400-tisíc, 1 600-tisíc, ale chcem poukázať na navýšenie, ktoré nastalo medzi rokom 2013 a 2014. Niektorí z vás by si mohli pamätať na to, že poslanci SMER-u prijali návrh zákona, s ktorým sa začali monitorovať cesty II. a III. triedy, zatiaľ s nulovou sadzbou a rozšírilo sa o cesty I. triedy, na ktorej sa platí elektronické mýto. A ja som sa už vtedy pri zákone opakovane pýtal pána ministra Počiatka: "Pán minister, koľko zaplatíme naviac SkyToll-u za toto monitorovanie?" On mi ostentatívne neodpovedal vtedy, lebo načo mne by odpovedal, veď to je jedno, koľko zaplatíme, nie, však na to máme. Potom na hodine otázok sa mi podarilo asi na štvrtýkrát túto otázku položiť, tak mi to tu vysvetľoval a dospel určitými čiastkami ku čiastke okolo 5 mil. Niekoľko dní na to riaditeľ SkyToll-u povedal, že to bude niekde na úrovni 11,5 mil.
A dnes ja v tabuľke toto navýšenie, dámy a páni, o ktorom ste tu rozhodli v pléne Národnej rady, je 17,4 mil. eur. My sme v roku 2014, pretože SkyToll začal monitorovať aj dvojky, trojky triedy, rozšíril monitorovanie na cestách I. triedy. Zaplatili tejto firme o 17,5 mil. eur viacej. A budeme jej ďalej takto platiť? Tí, ktorí ešte rozmýšľajú v slovenských korunách, je to pol miliardy slovenských korún. Tí, ktorí nepoznajú, ako funguje elektronické myto, satelitný systém, kúpite si palubnú jednotku a cez satelit vás kontroluje všade. Podľa môjho názoru skromného minimálne náklady SkyToll musel vynaložiť na to, aby monitoroval to auto aj mimo ciest, ktoré dovtedy monitoroval. To znamená, monitoroval ho na diaľniciach, rýchlostných cestách, cestách I. triedy a tým, že to auto dneska monitoruje aj na cestách II., III. triedy, pre firmu SkyToll to znamenalo minimálne náklady. Ale platba Slovenska voči SkyToll-u narástla o 17,5 mil. Toto je efektívne narábanie s peniazmi daňových poplatníkov, občanov Slovenska? A tento vplyv, navýšenie legislatívnych zmien do roku 2014, zatiaľ do roku 2014, je vo výške 27 mil.
Potom, spomínal som vám, že som sa pýtal, koľko platíme nezávislému znalcovi za kontrolu SkyToll-u. Nezávislý znalec sa volá Logica. Firme Logica platíme od 2,2 výhľadovo do roku 2022, lebo tak má postavenú zmluvu, vtedy jej zaplatíme valorizáciou až 3 mil. ročne. Čiže 2,2 až 3 mil. ročne zaplatíme tomuto nezávislému znalcovi. A viete, čo robí ten nezávislý znalec, čo má robiť ten nezávislý znalec? Ten má kontrolovať nezávisle na SkyToll-e, či SkyToll zachytí dostatočné množstvo automobilov, ktoré majú platiť elektronické mýto. A keď toto percento klesne niekde pod 98 %, vtedy firma SkyToll nemá dostať zaplatené, ale má dostať určitú pokutu. Choďte sa spýtať, koľkokrát firma Logica skontrolovala SkyToll tak, aby si neplnila svoje záväzky. To znamená, firma Logica zatiaľ nezistila, že by SkyToll pochybil, a za to my jej platíme 2,2 až 3 mil. ročne bez DPH. Výhľadovo do roku 2022 to bude 33 mil., zaplatíme tejto firme. (Reakcia z pléna.) Budem za chvíľu končiť.
Teda poradcovi, ktorý fungoval pri elektronickom mýte na NDS-ke pri príprave súťaže, ale aj teraz v týchto dňoch funguje na NDS-ke, platíme ročne: v roku 2009 250-tisíc, v roku 2010 468-tisíc, ’11: 460-, v roku 2012 už 596-tisíc, v roku 2013 672-tisíc, v roku 2014 616-tisíc. Takéto čiastky platíme dvom ľudom, ktorí sedia na NDS-ke a robia poradenstvo pri elektronickom mýte. Skúste si to porovnať s tým, aký má príjem poslanec Národnej rady aj s paušálnymi náhradami. Ak niekto, ak dvaja ľudia dostanú za poradenstvo 767-tisíc ako v roku 2013, skúste si to vyhodnotiť sami, aký je ich mesačný príjem a ako perfektne robia to poradenstvo, keď poplatky SkyToll-u každý rok stúpajú, napr. v tom roku 2014 o 17,5 mil. A pre koho vlastne robia títo poradcovia? Či naozaj robia pre štát a NDS-ku alebo či robia pre druhú stranu.
A končím tým, že poradenstvo právne robili aj firmy pána právnika Ružičku, tie čiastky sú ročné od 340-tisíc po 450-tisíc, 318-tisíc a v roku 2012 95-tisíc. Takéto čiastky platíme za právne poradenstvo pri elektronickom mýte. Takže firme Process Management sme od roku 2009, ktorá robí poradenstvo, zaplatili 3,5 mil. eur a JUDr. Ružičkovi 1,3 mil. Súčtom výhľadovo do roku 2022 vyzerá, že zaplatíme 1 183 mil. eur za prevádzku elektronického mýta a všetky súvisiace služby, poradenské, nezávislého znalca, palivové karty. Ešte raz zopakujem, 1 183 mil. eur.
Dámy a páni, preto som na začiatku hovoril, že z čiastok, výšky čiastok, ktoré platíme za elektronické mýto, sa mne teda krúti hlava. Ak sa poslancom SMER-u, sa zdá to v poriadku, to, čo ich nominanti vysúťažili a podpísali v roku 2009, tak mne sa to v poriadku nezdá, pretože troch lacnejších vyradili, toho najdrahšieho vybrali a na to sa nabaľujú ďalšie a ďalšie služby a platby za to a hlavne za vlády SMER-u sa tieto služby neúmerne zvyšujú. Aj preto sme v decembri odvolávali ministra Počiatka, pretože platiť za kontrolu palivovými kartami 108 mil. v 13 rokoch bez DPH je neúmerne veľa.
Preto pevne verím, že keď som sa obrátil aj na premiéra Roberta Fica, a pevne verím, že aj jemu túto odpoveď a výšky týchto platieb zaslali a že aj on sa bude zaujímať o to, čo sa deje na ministerstve dopravy. Neprejde ani týždeň, aby v niektorej organizácii pod ministerstvom dopravy nevyskočila kauza, ktorá súvisí s verejným obstarávaním, netransparentným verejným obstarávaním.
Len z posledných týždňov. Od 1. 1. sme mali si kupovať elektronické známky už elektronicky, teda známky, diaľničné známky elektronicky, všimli ste si, že sa elektronické známky nedajú kúpiť, NDS-ka zbabrala súťaž. Predtým to bola zbabraná súťaž, teda nie zbabraná, dvojnásobne predražená súťaž na posypovú soľ. Medzitým súťaž, účelová súťaž na palivové karty. Dneska sme sa tu dozvedeli, že rekonštrukciu železničnej trate Trenčianska Teplá - Zlatovce pán minister stiahol z preplácania fondov Európskej únie. Dámy a páni, viete, čo to znamená? Zo štátneho rozpočtu budeme musieť zaplatiť tých 240 mil. Poplatníci, daňoví poplatníci Slovenska to budú musieť zaplatiť, lebo Únia by nám nebola toto preplatila a ešte by sme dostali pokutu. Preto radšej stiahli z Operačného programu Doprava z prvého programového obdobia. Preto som povedal, že ma veľmi zaujala, a prekvapujúca odpoveď, takže neprejde ani jeden deň aby sa neobjavila nejaká kauza pod ministerstvom dopravy.
A včera, keď som sa dozvedel, že pán minister Počiatek bol u pána prezidenta, tak myslel som si, že tam ide podať demisiu. (Smiech v sále a reakcia z pléna.) Ja som si myslel, že pán minister Počiatek tam ide podať demisiu. Veď tých káuz a predražených verejných obstarávaní je toľko, že to bolo na demisiu! A on mu bol vysvetľovať obchvat, diaľničný obchvat Bratislavy, D4 a R7. Dámy a páni, bol mu vysvetľovať pripravovaný megakšeft pre súkromného investora? Veď to sa nedá vysvetliť. Za 4,5 mld. megakšeft pre súkromného investora?! Diaľničný obchvat Bratislavy potrebujeme aj diaľničnú, teda rýchlostnú cestu R7. Ale prečo má byť dvojnásobne, trojnásobne predražená? A pán prezident sa pána ministra Počiatka pýtal, ako je to so subdodávateľmi na verejných zákazkách, na diaľniciach, na železničných tratiach, kde malí živnostníci a podnikatelia nedostanú zaplatené. Pán minister, teda pán prezident Kiska sa pýtal pána Počiatka, ako to vláda rieši. Dámy a páni, ako to rieši vláda? No nijak, nijak to nerieši!
Dva roky spolu s kolegom Hudackým predkladáme návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Za tie dva roky štyrikrát sme to predkladali, za tie dva roky už to dávno si mohli osvojiť, mohli si to vylepšiť, teda keď to treba vylepšiť. My si myslíme, že to je dobrý návrh zákona. A mohli prísť v skrátenom konaní, tak ako teraz s II. pilierom. Už dávno to mohlo byť vyriešené.
A pán minister Počiatek, neviem, čo povedal prezidentovi, lebo o trištvrte roka, o desať mesiacov sú tu voľby, a to už nejako oni prečkajú, možno pred voľbami dajú nejaký sľub a myslia si, že to bude vyriešené. Pán minister Počiatek mal včera podať demisiu u pána prezidenta. Už dávno tam nemal byť. Po žltej karte za prvej vlády, keď bol na jachte J&T, už vtedy ho pán premiér Robert Fico mal odvolať. Ale on mu dal žltú kartu a znova ho zobral za ministra. Po týchto každotýždenných problémoch mal ho už dávno, urobiť poriadok s ním premiér Robert Fico. Pán Počiatek mal včera podať demisiu.
Ďakujem za pozornosť.

64.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dovoľte krátko len k odpovediam. Ja som sa minulý rok, to už bolo minulý rok, krotil, však bol december, šturmovali sme, aby sme stihli ísť domov, čiže som mal iba dve interpelácie. Žiaľ, musím aj k jednej, aj druhej povedať, že nie som s nimi spokojný, čiže teda nemá to síce význam, ale žiadam o tejto mojej nespokojnosti, aby ste hlasovali prípadne.
Veľmi expresne. Prvá na pána Maďariča. Ja mám brata Mareka, ale keby som si s pánom Maďaričom tykal, tak mu poviem: "Aj ty, Marek, aj ty, Brutus?" Viete, že aj ste sa zaradili, čo jeden povedal, že by to aj však nemuselo byť, že zaradili ste sa do tej skupiny tých, a všetci už vieme akých. Viete, už vás to trošku obchádza a je mi to ľúto, že ste mi toto poslali. Počkajte, toto že ste mi poslali, hej. (Rečník zobral do ruky list ukazujúc ho plénu.) Ja som vás žiadal len pre dokumentačné účely. Nechcem povedať, že pre potreby vyšetrovania, ale pre dokumentačné účely, lebo raz možno tu bude iná atmosféra a iní ľudia, za nejaké dekády sa tu vymenia ľudia, ale aby sa zdokumentovali niektoré skutočnosti o jednoslovnú odpoveď áno alebo nie.
Vy verní asi, lebo aby sme to tak zrýchlili, preto teda dovoľte reagovať, keď ste mi poslali takú odpoveď, tak sa k nej nevyjadrujem. Asi aj kvôli tomu, že ste scenárista, tak ste sa rozpísali a snažili ste sa vydolovať, vydolovať z tej slovenčiny, čo to dá. Takže vážení, ja vám poviem, ako sa nazýva odstránenie rímskej stavby rečou ministra kultúry. Rečou ministra kultúry sa nazýva odstránenie nejakej kultúrnej pamiatky "nebol formulovaný zvláštny režim ochrany". Ináč je to také ako milené, hej. Čiže podľa mňa z ústavy vyplývajú niektoré skutočnosti aj ochrana pamiatok, aj ochrana ľudského života. Čiže my by sme mali kultúrnu pamiatku chrániť zo svojej podstaty, z princípu a dokonca je to aj v ústave. Tak ako by sme mali chrániť ľudský život. Čiže keď na budúce niekoho zarežú, tak kľudne by niekto mohol povedať, nebol formulovaný právny..., počkajte, jak ste to tu povedali, nebol formulovaný zvláštny režim ochrany osoby XY. Ergo ho síce zarezali, ale keďže nebol formulovaný tento zvláštny režim ochrany, tak sa nič nedeje? Alebo...? Ja nechcem sa filozofovať, proste na filozofovania sú tu iní.
Ľudia, aby ste to vedeli, proste áno, boli odstránené stavby, pán minister sa to bál napísať, že boli odstránené. Napísal, že nebol formulovaný zvláštny režim ochrany, ergo boli odstránené. Čiže my môžme úplne s kľudom, a je to zdokumentované, už sa z toho vyvliecť dať nebude, že pri výstavbe podzemných garáží došlo k zničeniu rímskej stavby č. 4, došlo k zničeniu cisterny z tohto obdobia, ktorá mala aj asi nejaký význam, bola zahĺbená v skale, došlo k jej deštrukcii, ireverzibilnej, nezvratnej. A, mimochodom, ešte od času, kedy ja som interpeloval, a to je, už, už si to nazvite, ako chcete, tam ten rímsky pylón bol. Od času interpelácie doteraz rímsky pylón zmizol. Čiže znova môžeme doplniť ešte teda ďalšiu skutočnosť, že okrem iného, čo sa rímskych stavieb týka, tak zmizla rímska stavba č. 4, zmizla cisterna z rímskeho obdobia a zmizol a bol deštruovaný rímsky pylón. A to ešte nehovoríme o pamiatkach z obdobia Veľkej Moravy. Ale koho by tu už tu dneska zaujímala Veľká Morava, keď ani Rím nikoho nezaujíma. Ja, ja viem, že to nemá asi pre niekoho zmysel, a čo tam pre niekoho fúra, hŕba štrku, kamenia, ale možno to vyjadruje to, že ako k veciam pristupujeme.
Pán minister, ono, ja si dovolím tvrdiť, že vy ste sa..., aj kus roboty sa urobilo na Hrade, ale tento Rím vám bol čert dlžný, vám poviem otvorene. A ja mám pocit, že spoločnosť nie je na tom až tak zle, aby svetielka prekryli to, že akú cenu mali tie svetielka. Že cena za tých svetielok bolo to, že ste k tomu pristúpili ako islamisti. Čiže to prekryje. Už to nechajme tak. Vidím, že som konfrontovaný (reakcia z pléna) s hrubou ignoráciou nezáujmu. Nevadí, je to zdokumentované, už sa k tomu pre túto chvíľu vracať nebudem. Ak by to niekoho zaujímalo, je to aj potvrdené z pera pána ministra, že odstránené to bolo. On to však nenazval, že to bolo odstránené. Nazval to tak, že nebol definovaný režim ochrany. Ergo, bolo to odstránené. To je úplne ináč fantázia, že čoho vy ste schopní.
Druhú interpeláciu, som interpeloval pána premiéra, zase to súvisí s tými nešťastnými garážami. Ja som si tú sumu nevycucal z prsta. Je suma, o ktorej sa hovorilo, že niekde na úrovni 15 mil., okrem toho bol podpísaný, tak nie dodatok, budem sa snažiť byť vecne správny. Bola podpísaná dokonca nová zmluva, ktorá navýšila existujúcu zmluvu o približne 2 mil. Pán premiér rozporuje moje tvrdenia, že to nebolo tak, že garáže sú niekde na úrovni 16 alebo 17 mil. korún, že to je úplne ináč.
Nuž dovoľte mi hovoriť rečou faktov. Tak keď, ak by sme sa teda povedali, že to nie je tak, ako ja hovorím, a že je to tak, ako hovorí pán premiér, tak počúvajte, prosím vás, dobre. Ľudia, pre vás to hovorím, tu to nemá význam.
Bola podpísaná jedna zmluva s firmou Váhostav na 26 mil. aj nejaké drobné. Počítajte dobre. Plus bola dopísaná, ja tomu hovorím dodatok, že vraj to nebol dodatok, bolo to nová zmluva v sume skoro 2 mil. eur, čiže sme na úrovni 28 mil. korún. To je, verím, že uznáte, že fúra peňazí. Ak počítame dobre, prípadne ma opravte, to je niekde na úrovni 850 mil. korún. My, čo počítame v starých peniazoch, predstavte si milión korún a teraz si predstavte 850-krát ten milión korún. Čiže za tieto peniaze sa rozhodla, pán Paška a SMER sa rozhodli vybudovať plebsu, lebo už je to, že vraj to nie pre nás a pre čašníkov z baru, ale pre plebs, to je, sú garáže. Čiže za tieto peniaze sa rozhodli to vybudovať aj za cenu toho, že Rím šiel preč. To som si nevymyslel, to si dajte "e-zmluvy", tie zmluvy sú tam. Čiže sme na úrovni 28 mil. eur.
Pán premiér tvrdí v odpovedi na svoju interpeláciu, že garáže sú niekde na úrovni 9 mil. korún. Nuž potom sa ale pýtam. Ak je správne jeho tvrdenie, lebo my čo staviame. Staviame garáže. Teda my nie, SMER stavia, ale z peňazí ľudí. Stavia garáže, zimnú jazdiareň a barokovú záhradu. To sú tri objekty, ktoré sa rozhodol SMER za peniaze našich ľudí postaviť. Za 850 mil. korún!
Pán premiér tvrdí, že garáže, jedna z tých troch stavieb, stála 9 alebo bude stáť 9. Tak potom, ak dobre počítam, 19 mil. bude stáť zimná jazdiareň a baroková záhrada. Ja, nič v zlom. Mne to pripomína ten príbeh Márie Antoinetty, kde parížsky ľud sa búril a Mária sa pýtala, čo sa deje. No, búria sa, lebo nemajú na chleba. Tak nech jedia koláče. Viete, to je presne tak. Tu je bieda. Vážení, v tejto krajine je bieda. V Michalovciach je bieda, v Hriňovej je bieda, na Orave je bieda aj v Bratislave je už bieda. A tu ideme robiť barokovú záhradu za, pán minister Kaliňák, za 600 mil. korún. Čiže biedny ľud tejto krajiny, ktorý nemá čo jesť, ktorý je pod terorom úžerníkov, exekútorov si stavia barokovú záhradu za 600... (reakcia z pléna), 600 mil. korún. Vážení, vážení, múzeá sú úplne v poriadku, pán minister. Vy staviate barokovú záhradu. Ale ja som za, aby tam bola baroková záhrada. Ale otázka stojí, ak je správna odpoveď pána ministra, že či má stáť baroková záhrada 600, aby sa lepšie počítalo, 600 mil. korún. Ja som si to na hrubo vypočítal. Ak tá baroková záhrada má ungefähr 6 000 metrov štvorcových plus-mínus, a chcete dať za to 600 mil. korún tak vás vyjde meter štvorcový barokovej záhrady 100-tisíc korún. Ten biedny ľud tejto krajiny proste ide platiť za meter štvorcový. Viete, koľko je meter štvorcový? Toto je meter štvorcový, vážení. (Rečník rukami znázornil rozmer.) A tento meter štvorcový záhradky, ergo v projekte barokovej záhrady to sú stromčeky a kry a neviem čo, zlatý dážď bude stáť biedny ľud tejto krajiny 100-tisíc korún. Jedzte koláče! Načo chleba. Jedzte koláče, pán minister.
Biedny ľud tejto krajiny ťažko skúšaný si stavia barokovú záhradu na Hrade podľa odpovede pána premiéra - ja len hovorím, čo píše - niekde na úrovni 3 300 eur. Stotisíc korún meter štvorcový si ide stavať záhradu! A čo sa budeme po nej prechádzať? Budeme sa prechádzať po tej záhrade a deťom ukazovať: "Detičky moje zlaté, pozrite sa, tuná nám rastie, ja neviem..." Údajne najdrahší strom, ja jeden mám, je céder libanonský, že má ako nejakú akože aj veľkú účtovnú hodnotu. Ale ja neverím tomu, že (povedané so smiechom), že viete zozbierať takú dendrológiu, že ktorá by stála dokopy 600 mil. korún. Skončím, vážení, nemá to zmysel. Nemá to zmysel. Biedny ľud tejto krajiny ťažko skúšaný, terorizovaný armádou úžerníkov a exekútorov, to ešte mi dovoľte povedať. My povedzte, pán minister, keď sa zapájate do diskusie, aké je to vývojové štádium spoločnosti. Je to komunizmus? Socializmus? Ficizmus? Alebo čo to je? Kde na najrušnejšej Obchodnej ulici na Slovensku nevznikajú obchody s výkladom do ulice a predávajú tovar, ale vznikajú úžernícke kancelárie. Včera idem po Obchodnej a bum, vaši líbling, Pohotovosť, Pôžičkáreň. Aké je to vývojové štádium spoločnosti?! Aké je to vývojové štádium spoločnosti, kde na Obchodnej ulici vznikajú nie obchody s tovarom, ale vznikajú úžernícke kancelárie?! Ja normálne žasnem. Obchod, výklad do ulice, nepredávajú tam topánky, rožky, Niveu. Nie! Pôžičky! To je sen. To je presne ten typ krajiny, kde ste to dopracovali, kde ľuďom chcete predať, že potrebujú barokovú záhradu, kde vychádza cena za meter štvorcový 100-tisíc korún. Pán minister Kažimír, na to máme? Na barokovú záhradu za 600 mil. korún? Tak to tu plus-mínus vychádza. Môžem vám to prípadne vysvetliť aj mimo, lebo ste nepočúvali.
Ja neviem, či ľudia na to majú. Nech aspoň o tom vedia. Nech aspoň o tom vedia, lebo, prosím vás, to nestavia Paška, to nie sú Paškove peniaze, ani, Robo, tvoje. To sú peniaze ľudí tejto krajiny. Ľudia tejto krajiny, ich zvolení zástupcovia - to treba uznať, že sú zvolení - sa rozhodli ich peniaze použiť na takýto účel.
Ak ste s tým komfortní, nech sa páči, ja tomu tlieskať nebudem.

66.
Pán poslanec Hlina, v mnohých veciach sa asi vyznáte, ale je veľmi zlé, keď sa tvárite, že sa vyznáte vo všetkom, a ste schopný z tejto pozície čokoľvek skritizovať a veľmi populisticky a sugestívne vytvárať situáciu alebo navodzovať napríklad moment, ako keby som vám ja so všetkou zodpovednosťou a serióznosťou na vašu interpeláciu neodpovedal.
To, že vy pri vašej interpelácii a položení otázky si vyžadujete, že ja vám mám odpovedať jednoslovne áno alebo nie, je síce pekné vaše zbožné želanie, ale ak má človek na určitú otázku odpovedať seriózne a zodpovedne, tak musí odpovedať aj s istým kontextom a nemôže sa najmä na sugestívne položenú otázku obmedziť len na slovo áno alebo nie. To je prvá vec. Čiže odmietam absolútne tento typ kritiky, že moja interpelácia je zlá preto, lebo som vás neposlúchol a neodpovedal som vám áno alebo nie. Vy si môžete také niečo želať, ale ja mám istú zodpovednosť, to znamená, ak takúto citlivú otázku mi kladiete, tak na ňu zodpovedám rozsiahlo, lebo si to vyžaduje daná otázka.
Ďalšia vec. Moja nejaká scenáristická aprobácia alebo čo pre vás bolo zdôvodnením, že som takto odpovedal. Ja, pán poslanec, nie som ani archeológ, ani pamiatkár, to znamená, že podklady na túto odpoveď som dostal od odborníkov, od ľudí, ktorí sa celoživotne tejto veci venujú. A oni nasýtili túto odpoveď aj určitými termínmi odbornými, ktoré som použil a ktoré vy ironizujete. Dostali ste serióznu odpoveď na vaše otázky. Naozaj.
A odmietam a rád by som aj povedal verejnosti, že to, že vy kričíte, že niečo je zničené a nenávratne, neznamená, že je to tak. Na celom procese aj archeologického výskumu, aj nakoniec budovania napríklad barokovej záhrady sa kontinuálne zúčastňujú odborníci. Ja sa necítim byť povolaný spochybňovať ich stanoviská ani som nikdy do toho nezasahoval, ani nebudem zasahovať. Dostali ste serióznu, zodpovednú a jasnú odpoveď, samozrejme, nie v tej intencii, ktorá vyhovuje vášmu propagovaniu sa, vašej sebaprezentácii.
Toľko som len chcel odkomentovať a už vôbec som nerozumel vášmu úvodnému vstupu, či ja niekde som, alebo nie som, to si nechajte niekde na kuloáre alebo čo a nezaťažujte tým ani túto snemovňu poslaneckú, ani verejnosť.

68.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, dovolil by som si položiť moju interpeláciu na dvoch ministrov, aj keď je to tá istá interpelácia, lebo sa týka ako ministerstva zdravotníctva, tak aj ministerstva školstva. Týka sa projektu, ktorá sa nazýva Hrou proti AIDS. Zaviedol ho Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a aplikuje sa v školách Slovenskej republiky, takže vlastne tá otázka o vhodnosti a o akreditácii tohto projektu patrí na obidvoch pánov ministrov. Interpeláciu, samozrejme, odovzdám písomne.
Dovoľte, teda pár slov k tomuto projektu. Pamätáte sa, že asi pred dvoma mesiacmi tu bol taký určitý mediálny, mediálna diskusia na tému o tom, či tento projekt Hrou proti AIDS je správny, nejaká košická škola protestovala, že neni vhodný, a ja som vtedy, 9. decembra 2014, sa obrátil na Úrad verejného zdravotníctva v Slovenskej republike so žiadosťou o zaslanie týchto výučbových materiálov k tomuto projektu. Pán riaditeľ prof. MUDr. Ivan Rovný, hlavný hygienik Slovenskej republiky, mi odpovedal veľmi serióznym listom, tu ho pred sebou mám. Povedal, že tento projekt je vlastne projekt primárnej prevencie HIV AIDS a chce dať možnosť mládeži netradičným spôsobom, t. j. hrou umožniť získať základné informácie o spôsoboch prenosu vírusu HIV. Pôvodom je to nemecký projekt pochádzajúci zo Spolkovej centrály pre zdravotnú osvetu v Nemecku. Tam bol úspešne realizovaný a bol ponúknutý viacerým krajinám. V Českej republike sa stretol s pozitívnymi ohlasmi a záujmom mladých ľudí a českí kolegovia poskytli Slovenskej republike námet a pomoc pri realizácii tohto projektu. Na Slovensku teda už asi desať rokov tento projekt beží. Monitoruje ho teda Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na našich školách a pán riaditeľ alebo profesor hovorí, že zaznamenáva pozitívne ohlasy od mladých ľudí, učiteľov aj realizátorov tohto projektu, a konštatuje, že tá sťažnosť rodičov základnej školy je prvou zaznamenanou sťažnosťou. Na základe možno môjho listu, ale to tu neni celkom napísané, Úrad verejného zdravotníctva 9. 12. 2014, teda vlastne v ten istý deň, jak som ten list ja odoslal, vyzval všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, aby realizátori predmetného projektu vopred oboznámili vedenia škôl zapojené do projektu s jeho obsahom, záverom a priebehom. V prípade, že si rodičia nebudú želať, aby sa dieťa projektu osobne zúčastnilo, ich rozhodnutie bude akceptované. Úrad verejného zdravotníctva tiež vykonal na regionálnom útvare Úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach previerku so zameraním na hodnotenie projektu v praxi. Konštatoval, že pracovníci postupujú v súlade s edukačným manuálom už viac ako desať rokov.
Tak by som povedal, že starostlivo vypracovaný list, kde na moje otázky bolo odpovedané, ale v prílohe bol teda ten projekt Hrou proti AIDS aj tu ho mám. A keď som si ho preštudoval, tak skutočne sa mi zdá, že nie je vhodný pre už napríklad siedmu až deviatu triedu, to je prvá, pre brancov a pre učňov vo vyšších triedach a tak ďalej. Ale je tam aj siedma až deviata trieda a to znamená, už od dvanástich rokov by ako žiaci mohli alebo mali tento projekt absolvovať, no. Už od dvanástich rokov.

Teda keď to, tých päť stanovíšť žiaci absolvujú a musia tam zaškrkávať nejaké znalosti, ktoré tým získali, tak v závere potom tí úspešní môžu získať propagačné materiály, kondómy a ďalšie veci. To je len päť stanovíšť a už toto bolo veľmi len stručne hovoriť. Každé stanovište je aj jedným obrázkom charakterizované. Napríklad to prvé stanovište má asi 18 obrázkov a k tomu aj nejaké texty. Ja by som očakával, že taký projekt by začal s tým, že by niekto zodpovedný sa porozprával s mládežou, čo vlastne o tomto vie, aby zistil, aká je úroveň tých detí, a podľa toho sa snáď aj zariadil. Druhá vec, že by som porozprával troška o vzťahoch, o láske, o priateľstve, zamilovanosti a tak ďalej. Čiže troška viac im to porozprával aj z hľadiska takej vzťahovej, teda nielen technickej alebo... No a, lebo pretože na tom prvom stanovišti sa skutočne dejú veci, ktoré som ani ja poriadne nevedel, až teraz som sa dozvedel, že jak to vlastne beží v tom živote. No, neviem, či má význam to tuná teraz hovoriť, aby ma náhodou televízia nevyškrkla, ale jednička je vaginálny styk, vysoké riziko, s kondómom nižšie riziko. Dvojka, análny styk, bla, bla, bla. Trojka. A pozor, riziko u darcu tiež existuje. Neviem, kto je v tom prípade darca a kto je príjemca. Tretie, orálny styk nechránený, bla, bla, bla, chránený už je to troška lepšie. Dentálna rúška vás môže zachrániť. Dobre. Štvorka. Bežné bozkávanie, pri hlbokom nejakom už je tam riziko. Drogy z matky na dieťa. Sedmička, kojenie. Osmička, transfúzia. A tak to ide dole. Tetovanie, prvá pomoc, holenie, zubná kefka, WC je bezriziková, chvalabohu, komáre, fajn, môžu vás štípať, koľko chcete, používanie pohárov, príborov, kýchanie, kašľanie, podávanie rúk, bazén, box a takto ide pomaličky dole. Dvadsať takýchto bodov aj s obrázkami. Tie obrázky, najmä čím idete nižšie, tým sú lepšie. Ale tak tie prvé sú také dosť nevhodné alebo by som povedal, že zvláštne. Decká sa idú z toho dvanásťroční iba rehotať a si z toho uťahovať. (Reakcia z pléna.) Dám ti to potom prípadne za malý úplatok prečítať. No, dobre, ale už teraz len veľmi stručne.
Druhé stanovisko je antikoncepcia. Zase vysvetľovanie. Tretie stanovisko je láska, sexualita, ochrana pred HIV, štvrtá sexuálna reč tela a piata život s vírom HIV AIDS. No mne sa zdá, že tento projekt možná že je aj dobre myslený, ale veľmi záleží od toho, čo deti vedia, jaké majú informácie z domu, jaké majú informácie v škole na sexuálnej výchove, na ďalších predmetoch, ktoré sa tomuto venujú. A tak naraz len zvonku prísť a začať päť stanovísk a tí, ktorí vyhrajú, nakoniec im dať kondóm, sa mi zdá troška také lacné. A je to skôr vec techniky, učenia sa techniky ako nejakých vzťahov a nejakých skutočne, by som povedal, dôležitých vecí, ktoré to dieťa predsa len ovlyvniť na celý život. Takže myslím, že obidvaja páni ministri by sa mohli troška na to pozrieť, lebo sa to týka ako školstva, aj zdravotníctva.
Ďakujem.

70.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ja som si dovolila podať interpeláciu v súlade s čl. 80 ústavy a s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Interpelácia sa týka nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného 9. januára tohto roku.
Predmetné nariadenie Ministerstva vnútra sa týka udeľovania štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov. Predmetné nariadenie ministerstva ustanovuje postup v konaní o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z dôvodov podľa § 7 ods. 2, písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve. Domnievam sa, že predmetné nariadenie ministerstva vnútra krváca z niekoľkých rán a je nezákonné. Poviem vám hneď, že z akých dôvodov.

Minulý týždeň vo štvrtok som si dovolila položiť na hodine otázok otázku pánovi ministrovi vnútra pánovi Róbertovi Kaliňákovi, ktorý nebol osobne prítomný na hodine otázok. Poslal mi však písomnú odpoveď. Predmetnú písomnú odpoveď mi sprostredkoval pán minister Počiatek. Na doplňujúce otázky však nevedel odpovedať. Žiaľ, tá písomná odpoveď pozostávala iba z čisto opísania textu mnou kritizovaného nariadenia, a preto takúto odpoveď považujem za neuspokojivú. Preto som si dovolila moju interpeláciu podať už včera aj písomne.
Zákon o štátnom občianstve je právny predpis, ktorý od roku 2010 je predmetom pravidelnej snahy mojich kolegov o určitú zmenu. Je tu vždy pravidelná snaha zo strany poslancov zmeniť zákon, ktorý bol novelizovaný za 24 hodín ako reakcia na tzv. Orbánov zákon o občianstve. Žiaľ, keď náš parlament v roku 2010 prijal túto novelu, tak podľa môjho názoru sa nedomysleli určité skutočnosti, ktoré sa snaží teraz pán minister riešiť predmetným nariadením, aj keď sľúbil niekoľkokrát, že sa to bude snažiť riešiť zákonom. Žiaľ, ten návrh zákona do parlamentu doteraz neprišiel.
Od 1. februára je však účinné nariadenie. Myslím si, že nie je tajomstvo, že aj pán minister, aj ja sme vyštudovali na Univerzite Komenského Právnickú fakultu a možno sme mali aj rovnakého učiteľa na teórii práva, a keď sa dobre pamätám, tak sme sa učili, že ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy môžu vydať všeobecne záväzné právne predpisy. Sú to konkrétne vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev. Ja si nepamätám, že nariadenie je všeobecne záväzný právny predpis. Nariadenie ministerstva je podľa môjho názoru, nie je všeobecne záväzný právny predpis a vyhľadala som si nariadenie ministerstva vnútra o legislatívnych pravidlách, kde sa píše, že čo sú interné predpisy ministerstva. Práve tam figuruje nariadenie ministerstva a v čl. 3 tohto materiálu sa píše, že minister schvaľuje nariadenie ministerstva, ktorým sa ustanovuje najmä organizačná štruktúra ministerstva, činnosť a hlavné úlohy útvarov ministerstva a nimi riadených zariadení a organizácií, organizácia, hlavné úlohy a činnosť útvarov Policajného zboru a tak ďalej a tak ďalej. Nikde sa nehovorí o tom, že nariadením ministerstva môžeme ísť nad rámec zákona. Ja som stále v tom, že zákony sa prijímajú tu v parlamente, a keď chceme splnomocniť nejaký iný orgán, či ministerstvo, alebo iný orgán štátnej správy, na to, aby mal legislatívnu právomoc ďalej a vykonávať zákon, tak na to musí existovať splnomocnenie v zákone. Ja neviem, že či zákon o občianstve takéto splnomocňovacie nariadenie obsahuje. Podľa môjho názoru nie. Takže si myslím, že ministerstvo v tomto smere s týmto nariadením išlo nad rámec zákona.
Pokiaľ ide o vecnú stránku mnou kritizovaného nariadenia, tak zákon o štátnom občianstve taxatívne uvádza dôvody a podmienky, za ktorých žiadateľ môže nadobudnúť slovenské štátne občianstvo. Je to tam presne uvedené. Zákon o štátnom občianstve dovoľuje výnimku výlučne len zo splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, a to len v presne vymedzených prípadoch. Namiesto požiadavky trvalého pobytu nastupujú v týchto prípadoch v zákone opäť presne špecifikované podmienky, ktoré žiadateľ musí spĺňať. Je to napríklad uzavretie manželstva so štátnym občanom Slovenskej republiky alebo skutočnosť, že žiadateľ je maloletým dieťaťom, ktorého zákonným zástupcom je občan Slovenskej republiky. Jedným z týchto prípadov je aj, a citujem: "ak ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej, alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky".
Vážený pán minister, ja teraz využijem, že ste tu, a dovolím si vás upozorniť, že rozšíriť podmienky pre udelenie štátneho občianstva stanovené zákonom môže len Národná rada, ktorá je v zmysle čl. 72 Ústavy Slovenskej republiky jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru s týmto nariadením ste išli nad rámec zákona, a preto som si vám dovolila položiť otázky v interpelácii, ktoré písomne dostanete.
Ide konkrétne o otázku: "Ministerstvo nemôže interným predpisom upravovať spoločenské vzťahy vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon. Aké opatrenie prijme vaše ministerstvo, aby tento nezákonný stav v právnom poriadku Slovenskej republiky nepretrvával?" To je prvá otázka.
Druhá otázka: "Prečo neupravujete predmetnú problematiku udeľovania štátneho občianstva zmenou zákona, ktorú už niekoľko mesiacov sľubujete?"
A tretia otázka, trošku dlhšia: "Pri opätovnom udeľovaní slovenského občianstva v zmysle nariadenia sa má prihliadať na skutočnosti, ktoré boli dôvodom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky, a na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu podmienky povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte. Máme tomu rozumieť tak, že ak niekto opustí Slovensko a usadí sa inde, svoje občianstvo môže získať späť, ale ak niekto získa cudzie občianstvo iného štátu, zostane však doma na Slovensku, slovenské občianstvo tak ľahko nedostane? Pýtam sa konkrétne na osoby, ktoré nadobudli maďarské štátne občianstvo, avšak zostali bývať, naďalej žiť na území Slovenskej republiky a nemajú žiadny pobyt v cudzine. Ako budete postupovať pri posúdení týchto žiadostí?"
Ďakujem veľmi pekne.

72.
Ďakujem, v úvode si dovolím len tak odbočiť v tom smere, že, pán poslanec Hlina, rozpočet na barokovú záhradu je 4,5 mil. - a nielen na záhradu, ale na vonkajšiu úpravu všetkých plôch, ktoré dokopy sčítajú 23-tisíc m². Tak skúste to číslo predeliť a uvidíte, že jediným spôsobom vašej argumentácie je hrubá demagógia, ktorú ste tu aj dneska predviedli. Samotná záhrada má 7,5-tisíc a 4,5 mil. je vyčlenených na rekonštrukciu celých vonkajších plôch hradu na východnej terase predstavujúcich 23-tisíc m², pričom samotný hrad, iste viete, ako areál má zhruba 64-tisíc m², čím sa radí medzi najväčšie areály hradu v rámci Európy. Bodka.
Vrátim sa k pani poslankyni. Aby som bol úplne presný, mrzí ma, že teda, že osobitne vás som sklamal, ale myslím si, že vás vedie viacej emócií a, a menej, by som povedal, takého chladnokrvného právnického porovnania týchto vecí.
Samozrejme, máme rovnaké vzdelanie, čo ma veľmi teší, a preto by som si nikdy nedovolil nariadením ministerstva, ktoré, samozrejme, nielenže nemá, nemôže, ale ani nijakým spôsobom nerozširuje zákonné ustanovenia, nariadením ministra, popritom máme ešte k dispozícií rozkaz ministra, ktorý sa používa iba vo vzťahu k ozbrojeným zborom, používame na precizovanie postupov útvarov. Čiže útvary majú zadefinovanú nejakú dneska štandardnú, štandardné pravidlá, ktorými usudzujú, čo to je športová zásluha, čo to je vedecká zásluha, čo to je vzdelávacia zásluha, štandardnými prijímateľmi slovenského občianstva v týchto prípadoch je napríklad olympijská medailistka Anastasia Kuzminová a mnohí ďalší športovci, ktorí sa stali vlastne domestiko... domestikif... domestifikovanými Slovákmi. Nič, pohoda, ja sa niekedy musím aj pomýliť. Čiže toto je základ. Základ, prečo oni nadobudli slovenské občianstvo, je aj to, že proste oni sa presťahovali na Slovensko a rozhodli sa, že nová vlasť pre nich bude Slovensko, čo je prirodzené v každom štáte. Každý štát udeľuje občianstvo cudzím občanom a myslím si, že 90 % všetkých občianstiev sú tak udeľované, že ten človek si vyberie za novú domovinu štát, do ktorého sa presťahuje.
A to práve rešpektuje vlastne aj naše nariadenie, ktoré hovorí podriadeným útvarom nič viac a nič menej, a správne ste čítali to ustanovenie, ktoré hovorí o výnimkách a iných dôvodoch dôležitých pre Slovensku republiku. A pre mňa je rozhodujúce, že má záujem bývalý občan Slovenskej republiky žijúci v zahraniční o to, aby mohol získať svoje občianstvo späť. To je ten dôležitý záujem. Čiže my sme nijako nerozšírili dôvody, pre ktoré je občianstvo udeľované, my plne rešpektujeme a udeľujeme to občianstvo presne tak ako doteraz podľa toho, čo je v zákone napísané, ani o jedno písmeno viacej. Len som úradom, tak ako to zvykneme, postupujete štandardne, tak toto sú najčastejšie žiadosti, najčastejšie sa vybavujú takýmto spôsobom. Toto pod týmto rozhodnutím rozumieme, to je predmetom nariadenia, ktoré smeruje iba k útvarom cudzineckej polície, k útvarom obvodných alebo teda okresných úradov, ktoré prijímajú žiadosti. To vôbec nie je všeobecne záväzné nariadenie, to ani sme nikdy v úmysle nemali. To je vlastne len paušalizácia určitých stanovísk, ktoré pravidelne robíme, a sumarizácia rozhodnutí, ktoré doteraz robili, akým spôsobom to robíme. Nič viac a nič menej, niečo podobné bude aj v tej odpovedi.
A pre nás je rozhodujúce a v tom sa, ten názor náš sa líši, ak občan žije na Slovensku, nevidíme dôvod, prečo má snahu získať cudzie občianstvo bez toho, aby do toho štátu išiel bývať. Čiže aj maďarský občan má šancu získať späť slovenské občianstvo v prípade, že býva v Maďarsku. Lebo to máte už spojený daňový domicil, kopec iných vecí, to je všetko jasné. To, čo vy žiadate, je presné popretie dôvodu, prečo ten zákon existuje.

A keď niekto hovorí, no ale najmenej maďarských občanov stratilo občianstvo v rámci Slovenska, áno, to je presne ten preventívny účinok zákona. Keby nebol, tak by ich boli desaťtisíce. Čiže ten zákon absolútne splnil svoj účel, absolútne, pretože keby neexistoval, tak tých občianstiev sú desaťtisíce na Slovensku dvojakých, na to je ľahká odpoveď. A my sa snažíme, keďže zákon a medzinárodné inštitúcie dneska riešia podstatnejšie závažnejšie problémy, či Ukrajinu, alebo Islamský štát, tak sme povedali, nebudeme teraz proste prešovať, tlačiť na to, aby sme už zosumarizovali všetky stanoviská medzinárodných inštitúcií, tak ako som to sľúbil, zákon je pripravený, viete veľmi dobre, rok, ale povedali sme, že nebudeme ani odkladať to čakanie a skúsime tým, u ktorých je to možné v zmysle súčasne platného zákona, umožniť tak, ako sme si to vyskúšali na našom basketbalistovi pánovi Gavelovi, že vlastne môžme túto výnimku vlastne použiť pravidelnejšie a častejšie u tých, ktorí tieto veci spĺňajú, že je to dôležité, a podľa mňa je to dôležité pre Slovenskú republiku, že človek, ktorý žije v Spojených štátoch, ja neviem, podieľa sa na nejakom vedeckom programe alebo je iba obyčajným zamestnancom McDonaldu, ale má záujem, má záujem o to, aby bol aj občanom Slovenska. Ja si myslím, že je to v záujem Slovenskej republiky, a zatiaľ to tu nikto ani nespochybnil, čiže zákon sme ani neprekročili, ani nerozšírili, vychádzame len z doterajšej, jeho ustanovení, ktoré sú, a tie nám plne postačujú na to, aby sme tieto výnimky mohli týmto spôsobom udeľovať.
Ďakujem pekne.

74.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Uznesenie, ktoré mám tu česť predniesť a predložiť Národnej rade, je v zásade veľmi jednoduché. A vychádza z toho, že tak ako to bolo v minulosti, tak aj dnes pomery síl v Národnej rade a rozloženie a štruktúra zoskupení poslancov a ich rôzna organizácia sú jednak upravené rokovacím poriadkom a jednak podliehajú nejakej forme aktuálnej situácie.
Keď sa pozrieme do minulosti, vždy to tak bolo. Vždy to tak bolo, keď sa pozrieme na hlasovania o vznikoch napríklad klubov nezávislých poslancov, keď sa pozrieme na odchody poslancov z jednotlivých poslaneckých klubov a potom na ich vstúpenia do iných klubov, vždycky to bolo výsledkom aktuálnej politickej situácie a v prípade, že takéto preskupenia alebo nová organizácia neboli vyslovene upravené v rokovacom poriadku, tak sa k nim vyjadrovala Národná rada na základe svojho vlastného uváženia, to znamená, na základe vedomia a svedomia 150 poslancov tohto pléna. Klub nezávislých poslancov vznikal v tomto parlamente minimálne dvakrát. Pamätníci možno mi povedia, že to bolo viackrát, pán Bugár, ja som počul, že štyrikrát, ale našiel som len dva.
Ten prvýkrát to bolo vtedy, keď menšinová vláda Mikuláša Dzurindu potrebovala nejakým spôsobom podporu na to, aby mohla dovládnuť. Vtedy hlavne odpadlíci z klubu HZDS vytvorili klub nezávislých poslancov, ak si dobre pamätám, celý poslanecký klub SMER-u vtedy hlasoval za.
Druhýkrát to bolo, keď poslanci na čele s pánom poslancom Bugárom odchádzali z SMK... (reakcia z pléna), viem, odchádzali z SMK, osmička poslancov požiadala o vytvorenie poslaneckého klubu, tento poslanecký klub nebol schválený, ale celý poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia vtedy hlasoval za. Z toho usudzujem, že aj v strane SMER existuje zmysel pre posúdenie aktuálnej situácie a upravenie svojho hlasovania podľa toho, čo situácia žiada a káže.
Rokovací poriadok hovorí o troch spôsoboch vzniku poslaneckého klubu. Ten prvý je automatický a nevyžaduje žiadne hlasovanie a vychádza z demokratických princípov deľby moci na základe demokratických volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Ten druhý vychádza z toho, že nie každý klub sa udrží štyri roky, nie každý klub, naopak, musí ostať taký malý, ako je, a môže sa zväčšiť, to znamená, kluby sa spájajú, rozpájajú podľa vôle ich členov, a teda ak sa napríklad zlúčia politické strany alebo sa rozdelia, tak, alebo koalície, tak takisto sa zlučujú alebo rozdeľujú ich kluby. A potom je tu ten tretí príklad, prípad, ktorý hovorí, ak sa poslanci rozhodnú združiť iným spôsobom, rozhoduje o tom svojím hlasovaním Národná rada.
Poďme sa teraz pozrieť na princípy, podľa ktorých by sa podľa mňa mala Národná rada riadiť a ktoré koniec koncov zazneli aj v diskusii o znovuobnovení poslaneckého klubu SaS v tomto období. Hovorí sa o štandardizácii politickej scény. Hovorí sa o tom, že politická scéna funguje lepšie vtedy, keď sú jasne zadefinované politické sily, ktoré sú reprezentované politickými zoskupeniami, na pôde parlamentu sú to poslanecké kluby. Už v tejto súčasne existujúcej Národnej rade existujú kluby, ktoré nie sú zostavené len z poslancov, ktorí na kandidátkach daných strán prešli voľbami. Prvým takým klubom je poslanecký klub MOST - HÍD, ktorý prijal pani kolegyňu Luciu Žitňanskú, a pokiaľ som dobre informovaný, tak kolega Mikuš vstúpil do poslaneckého klubu KDH. Neviem, či už sa to stalo, alebo sa to ešte len stane, ale vôbec ma to neprekvapuje koniec koncov kvôli, kvôli jeho názorom dlhodobo prezentovaným, ale takisto, takisto kolega Mikuš vstúpil do klubu KDH a bude jeho reprezentantom ako nová posila strany. Takisto... (reakcia z pléna) toho klubu, že klub, že klub reprezentuje stranu je, je možno slovičkárenie, ale ak by ste nechceli, aby stranu reprezentoval, zrejme by ste ho nebrali. Takže berme to tak, že v tom, v tej, v tej turbulentnej politickej dobe, akú práve teraz zažívame, sa môže stať, sa môže stať, že jednotlivec alebo skupina poslancov prejde k inému politickému zoskupeniu a na základe toho je potom rozšírený alebo zúžený aj poslanecký klub takejto strany. Nám sa stalo presne toto isté. Len s tou výnimkou, že na základe, na základe zmeny rokovacieho poriadku, ktorá bola schválená minulý rok, tým, že predtým klesol počet členov klubu pod 8, ako čo je počet, ktorý je potrebný k jeho utvoreniu, tak na základe zmeny rokovacieho poriadku klub SaS vtedy zanikol. Ale tá logika ostáva stále rovnaká. Žijeme s tým, že niektorí poslanci prichádzajú a niektorí poslanci odchádzajú. Koniec koncov nie je to prvé volebné obdobie, ktoré sa to deje. Pripomeniem, v roku 2004 poslanec Banáš napríklad vystúpil z klubu ANO a vstúpil do klubu SDKÚ. Poslanci, to boli, myslím, pán poslanec Tkáč a pán poslanec Jarjabek, nezávisle na sebe vystúpili z klubu HZDS a v roku 2005 vstúpili do klubu SMER - sociálna demokracia a takisto ostal zachovaný klub, ostalo zachované meno klubu a títo noví poslanci sa stali novými tvárami alebo novou reprezentáciou klubu, do ktorého vstúpili. Presne podľa toho istého poriadku Eugen Jurzyca vstúpil do zoskupenia SaS, pripojil sa k nám, a ak by sme neboli stratili ten počet členov, ktorý vyžaduje nový rokovák, ktorý bol zmenený minulý rok, tak by sa vlastne dnes vôbec nič nedialo a klub by prirodzene fungoval.
Pripomeniem situáciu z roku 2011, keď vtedajší klub SNS takisto stratil počet, stratil niektorých svojich poslancov a ich počet klesol pod 8, ale vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík povedal, že na základe toho, že táto strana legitímne prišla do parlamentu a bola zvolená v parlamentných voľbách, môže jej klub naďalej fungovať a fungoval s nižším počtom poslancov, ako bolo 8. Pri SaS sa toto nestalo. Predseda Paška najprv odobral klubu všetky v podstate technické prostriedky, ktoré z jeho existencie plynuli, a po tom, ako bol dodatočne zmenený rokovací poriadok, tak klub zanikol.
Predstavme si teraz situáciu, že by sa tie isté veci udiali v inom časovom slede. Predstavme si, že Juraj Droba by nikdy neodišiel z klubu SaS a Eugen Jurzyca by doňho vstúpil ešte predtým, než odišli štyria poslanci, ktorí dnes reprezentujú iné politické zoskupenia. Ak by sa stalo toto, klub SaS by podľa všetkých platných pravidiel dodnes legitímne fungoval v počte 8 členov. Ak sa máme teda držať elementárnej logiky a pristupovať ku všetkým rovnako, potom tvrdím, že vôľou Národnej rady by malo byť takýto klub do takejto istej situácie dostať. Ak rokovák hovorí, nemôžete byť, nemôže vás byť menej ako 8, riadili sme sa ním a je nás 8. Ak rokovák hovorí, že je možné, aby jeden poslanec z jedného klubu vystúpil a do druhého vstúpil bez toho, aby sa menil jeho názov, takisto sa držíme tejto logiky a žiadame o vytvorenie klubu s názvom klub poslancov Národnej rady za stranu Sloboda a Solidarita. Koniec koncov ani klub SDKÚ sa po vstupe pána Banáša nepremenoval, ani klub MOST - HÍD sa nepremenoval, ani klub KDH sa nepremenoval. (Reakcia z pléna.) No veď hovorím, je to úplne legitímne a z toho istého dôvodu, a z toho istého dôvodu je podľa mňa legitímne, aby bol obnovený klub s menom, ktoré mal predtým.
Ak sa bavíme o štandardizácii politickej situácie, pozrime sa - alebo o ukľudnení politickej situácie, alebo zatriedení politickej situácie - pozrime sa, čo je v podstate najväčšou opozičnou silou v tomto parlamente práve teraz. Najväčšou opozičnou silou v tomto parlamente práve teraz je skupina nezaradených poslancov. Nezaradených poslancov, ktorí, niektorí z nich síce stále reprezentujú stranu, za ktorú sem prišli, ale nie je ich dosť; a nezaradených poslancov, ktorí buď vytvorili nové politické zoskupenia, alebo sú nezávislí. Nemyslím si, že toto je žiaducim dlhodobým stavom. Ak by to malo byť žiaducim dlhodobým stavom, potom by mali mať takíto nezaradení poslanci tiež nejaký svoj zvláštny inštitút. Mali by byť reprezentovaní na grémiu, mali by mať možnosť vyjadrovať sa k chodu parlamentu a napríklad by sme tým zabránili tomu, že niekto kvôli tomu, že nie je informovaný o tom, čo sa na grémiu udialo, potom legitímne protestuje, že sa nemá ako poslanec Národnej rady ako zúčastňovať na jej chode. Aj tomuto opäť sa dá zabrániť tým, že ak sa vyskytne skupina poslancov, ktorí spĺňajú tú podmienku, že ich má byť minimálne 8, mali by sme im potom umožniť znovu klub obnoviť. Ja som na túto tému zviedol takú mediálnu prestrelku s publicistom Jurajom Hrabkom, ktorý najprv tvrdil, že zahlasovanie za vznik takéhoto klubu by bolo protizákonné. Keď som mu toto tvrdenie vyvrátil, tak už iba konštatoval, že nazahlasovať za vznik takéhoto klubu znamená stáť na strane zákona, a dôvodil to tým, že by mohla byť hypotetická situácia, že by voľne pohodení odchodivší poslanci z nejakého klubu mohli takisto na základe toho, že boli zvolení na kandidátke tej istej strany, potom vytvoriť klub s takým istým menom.

Ale pozrime sa, čo máme tu. Máme tu 83 poslancov za jednu stranu, ktorí by takisto, keby sa združili po 8, mohli vytvoriť 10 poslaneckých klubov s tým istým menom a bolo by to úplne legitímne. Mali by sme tu 10 klubov SMER-u - sociálnej demokracie, ale neurobia to. Ak si pamätáte začiatok tohto volebného obdobia, aj tejto situácii sme sa prispôsobili na základe toho, že sme prijali fakt, že v demokratických voľbách bola do vlády zvolená tak veľká väčšina, že môže vládnuť sama. Niektoré kompetencie, niektoré kompetencie, ktoré dovtedy mali iba tri poslanecké kluby, prešli aj na predsedu parlamentu. Prešlo to na základe prierezovej zhody a na základe toho, že aktuálnu situáciu sme posúdili a povedali, áno, bolo by nezmyslom, keby kvôli tomu, že potrebujeme na niečo 3 kluby, tak sa 83-členný klub mal rozdeliť na tri časti a kompetencie, ktoré dovtedy bolo možné zastať iba trom poslaneckým klubom, prešli aj do rúk predsedu parlamentu a prispôsobili sme sa tomu, že tu máme novú situáciu. Preto znovu opakujem, usporiadania parlamentu sa neriadi len písaným právom, ale riadi sa aj nejakými princípmi, ktoré sú individuálne posudzované a vyhodnotené potom v hlasovaní a v prijatí uznesenia. A buď tým uznesením zmeníme zákon, alebo iba upravíme súčasný stav.

Na základe všetkého, čo som doteraz povedal, si dovolím konštatovať, že SaS splnila v súčasných podmienkach všetky podmienky, ktoré potrebuje k fungovaniu klubu. Základy klubu tvoria ľudia zvolení na jednej kandidátke. Pristúpil ku nim legitímne poslanec, ktorý bol zvolený na inej, tak ako prestupujú iní poslanci do iných klubov, spĺňa zákonné podmienky na vznik klubov, lebo je nás 8, a na základe príkladov, ktoré som uviedol, a na základe analógie k inému správaniu Národnej rady som presvedčený o tom, že po posúdení situácie by bolo vhodné vyhodnotiť, že takýto klub má plné právo existovať.
Na základe tohto vás žiadam, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby ste v hlasovaní o tomto uznesení hlasovali za.
Ďakujem veľmi pekne.