46. schôdza

55.
Ďakujem pekne, pán minister. No máme 22 sekúnd, vážené kolegyne, kolegovia, pravdepodobne už otázku, ktorú pod č. 12, ktorú formuloval pán poslanec Vašečka, nestihneme.
Takže mi dovoľte, po uplynutí piatich sekúnd by som... (Ruch v sále.) Ďakujem.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, končím hodinu otázok, pretože čas na ňu určený uplynul. Zároveň ale prosím členov vlády, aby zotrvali naďalej v rokovacej sále, pretože nasledujú písomné odpovede na interpelácie, na interpelácie a na odpovede na interpelácie. Pokiaľ, ak by potrebovali vážení kolegovia z technických dôvodov dvoj-trojminútovú prestávku, nepotrebujú, takže ak dovolíte, by sme plynule prešli k ďalšiemu bodu nášho programu a to je bod, teda interpelácie poslancov.
V tejto súvislosti mi dovoľte pár obligátnych poznámok. Predovšetkým chcem dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Tiež vám chcem oznámiť, že písomne do bodu interpelácie sa, do bodu písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie sa prihlásili poslanci Jozef Mikloško, Mikuláš Huba, Pavol Zajac a pán poslanec Hlina. Po ich vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy... (ruch v sále a reakcie z pléna), do rozpravy ústne. Aha, jasné, dobre, dobre. Ďakujem pekne.
Slovo má pán poslanec Jozef Mikloško. (Reakcia z pléna.)
Ešte mi dovoľte, aby som požiadal podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, aby oznámil, kto z členov vlády bude zastupovať neprítomných členov vlády.

(Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1328.)

56.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny z dôvodu PN, zastupovať ho budem ja. Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupujem ho ja. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, bude ho zastupovať pán podpredseda vlády a minister financií Kažimír. Minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupovať ho bude pán podpredseda vlády a minister financií Kažimír. Pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zastupovať ho bude pán minister kultúry Maďarič. Pán minister obrany Martin Glváč, zastupovať ho bude pán minister kultúry Marek Maďarič. A minister životného prostredia Peter Žiga, zastupovať ho bude pán minister hospodárstva Pavol Pavlis. Takisto minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, zastupovať ho bude pán minister hospodárstva Pavol Pavlis. A minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, zastupovať ho bude minister zdravotníctva Viliam Čislák.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda. Takže poprosím pána poslanca Jozefa Mikloška, len ho v sále nevidím. (Reakcia z pléna.) Je tu. Pán poslanec, máte slovo. Chcem len ešte povedať, že z dôvodu prehľadnosti poprosím pánov poslancov aj pána Mikloška, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1328 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Máte slovo, pán poslanec.

58.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení páni ministri, ja si dovoľujem vysloviť nespokojnosť s odpoveďou pani predsedníčky ÚVO Zity Táborskej, ktorej som dal interpeláciu na tému Váhostav, verejné obstarávania a nedodržania záväzkov, neplatenia faktúr, a ktorá sa mi zdá veľmi formálne odpovedaná bez toho, aby išla k meritu veci. Tak dovolím si povedať pár slov k tomu.
Vidíme, že verejné obstarávanie naozaj je u nás veľmi často kontraproduktívne, že víťazom sa stávajú firmy, ktoré vo svojom portfóliu iba veľmi málo majú z toho, čo riešitelia v projekte budú podporovať, a takže potom v ďalšej práci na tom projekte väčšinu položiek musia tie firmy kupovať od iných firiem alebo zadávať úlohy iným firmám, čo, samozrejme, podstatne navyšuje cenu. Takýto prípad som ja tuná opakovane hovoril, týkalo sa to, keď dostala firma OHL 2,8 mil. korún, vzápätí sama to nevedela spraviť, dala to firme REKSTAV, tá takisto to nevedela spraviť, dala to nejakému pánovi inštalatérovi, ktorý to urobil za 136-tisíc, ale z tých 2,8 mil. korún nikdy nič nedostal. Keď som to tu spomenul, tak firma REKSTAV najprv zmenila predsedníctvo za dva dni, potom o dva týždne sa celá zrušila a teraz neviem, ako podniká, a firma OHL takisto koncom januára zmenila názov, hoci celé vedenie ostalo také, ako aj bolo, a napriek tomu, že nemá zaplatené takéto drobné faktúry, ktoré len ničia mladých a čestných podnikateľov po dobrej práci, na ktorú si museli požičať úvery a ktorú plne splnili, tak veselo ďalej podnikajú pod iným menom, čiže to sa mi zdá veľmi nevhodné, no.
Tá konkrétna otázka na pani Zitu Táborskú sa týkala vlastne pôvodne pána Roberta Kaliňáka a znela tak, že proste faktúry sa neplatia, že zadlžená spoločnosť Váhostav, aj keď sa nachádza v reštrukturalizácii, získala zákazku na Bratislavskom hrade za 26,1 mil., aj keď vlani vykázala stratu 13,5 mil., jej výnosy sú 150 mil. a ich záväzky dosiahli 134,6 mil. Ako je teda možné, že takéto firmy, ktoré sú v reštrukturalizácii, získajú verejné obstarávanie, ďalšie štátne zákazky?
Pán minister vnútra mi svojho času odpovedal, pokladal som troška za formálne, aj keď som neuspel, pretože mi menoval zákon, ktorý umožňuje firmám, ktoré sú v reštrukturalizácii na základe súdneho rozhodnutia, ísť do nových konkurzov, je tam asi 10 bodov daňových, odvodových rôznych platieb a tak ďalej, tak údajne táto firma to naozaj splnila, pretože tú zákazku ďalšiu dostala. Pán minister mi tiež odporučil vtedy, aby som sa obrátil priamo na riaditeľku ÚVO, čo som, predsedníčku ÚVO, čo som urobil, a tá mi napísala asi to, že dovoľuje si uviesť, že v čase zadávania zákazky, ktorej predmetom bola rekonštrukcia paláca v areáli Bratislavského hradu s predpokladanou hodnotou zákazky 26,1 mil. eura, bol úspešný v tomto konkurze práve Váhostav, ktorý bol vtedy zapísaný v zozname podnikateľov. Tento zoznam vedie ÚVO a sú tam iba tí, ktorí preukázali spôsobilosť na uzatváranie zmlúv alebo rámcových dohôd vo verejnom obstarávaní. A teda zrejme Váhostav to vtedy plnil. Čiže podnikateľa, ktorého súd povolí reštrukturalizáciu, nie je možné vylúčiť z procesu verejného obstarávania, pokiaľ spĺňa ostatné podmienky osobného postavenia. Tak mne sa zdá, že ÚVO by sa mohlo zaoberať globálnou situáciou na poli verejného obstarávania, že ten zákon naozaj neni dobrý, že mnohí v tom reťazci tých projektov neplatia svoje faktúry a naďalej podnikajú, že firma, ktorá neplatí, dostáva ďalšie zákazky. A teraz som troška očakával, že pani ministerka, pani predsedníčka skôr k tomuto zaujme stanovisko, čo sa, samozrejme, nestalo. Alebo teda konštatujem, že sa nestalo, nebolo to pre mňa samozrejmé.
Ja si myslím, že dnešná metóda verejného obstarávania je ranou na našom tele, to je zákon, ktorý naozaj umožňuje toto, čo sa tuná deje, a preto by som vyslovil ešte raz nepokojnosť s odpoveďou a zároveň by som vyzýval ako koalíciu, tak aj opozíciu k tomu, aby robila s tým niečo, aby neumožnila, aby vo verejnom obstarávaní vyhrávali sprostredkovatelia, ktorí sa len nabalia, ale nič v danej práci neurobia. Momentálny zákon im to dovoľuje.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, len predsa dovoľte otázku. Teda žiadate, aby Národná rada hlasovala o vašom, pán poslanec, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti? Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuláš Huba, má slovo.

60.
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, dámy a páni, ešte predtým, ako zaujmem stanovisko k odpovediam členom vlády na moje dve interpelácie, vyjadrím sa, ak dovolíte, k odpovediam pána premiéra na sťažnosť, s ktorou som sa na neho obrátil vo veci porušenia zákona o rokovacom poriadku Národnej rady zo strany ministra životného prostredia pána Petra Žigu, ktorý opakovane nedodržal zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu na odpoveď na moje interpelácie. Neprekročil túto inak veľmi benevolentne stanovenú lehotu o deň či o dva, čo by som ešte vedel pochopiť a tolerovať, ale hneď o niekoľko týždňov. Keď sa to stalo po prvý raz, veľkoryso som mu to prepáčil, avšak s podmienkou, že sa to nebude opakovať.
Čuduj sa svete, po mesiaci sa tento neakceptovateľný prístup pána ministra zopakoval, a to bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie, bez náznaku vysvetlenia či ospravedlnenia. To ma prinútilo upozorniť na túto skutočnosť jeho bezprostredného nadriadeného, čiže predsedu vlády a zároveň som vo svojom vystúpení na túto tému na pôde Národnej rady odporúčal celú záležitosť do pozornosti aj nášmu mandátovému a imunitnému výboru, keďže pán Žiga je síce členom vlády a mandát poslanca momentálne nevykonáva, ale v parlamentných voľbách v roku 2012 bol zvolený za poslanca Národnej rady, pričom mandát poslanca, ako všetci veľmi dobre vieme, mu nezanikol, ale len, ako sa v úvodzovkách ľubozvučne hovorí, spočíva. Neviem o tom, že by sa príslušný parlamentný výbor touto kauzou bol zaoberal, a preto mu dávam tento prípad opätovne do pozornosti.
Pán premiér mi vo svojej odpovedi na moju sťažnosť napísal, citujem:
"Vážený pán poslanec, v súvislosti s vašou sťažnosťou na ministra životného prostredia Petra Žigu vo veci opakovaného porušenia zákonnej 30-dňovej lehoty na odpoveď na interpeláciu poslanca Národnej rady si vám dovoľujem oznámiť, že som ministra životného prostredia upozornil na dôsledné dodržiavanie príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pri odpovediach na interpelácie. Zároveň si dovoľujem uviesť, že k prekročeniu lehoty nedošlo v dôsledku zanedbania si povinnosti, naopak, minister vyvinul maximálne úsilie, aby došlo k riadnemu prešetreniu všetkých podozrení, na ktoré bolo v interpelácii poukázané. Vzhľadom na charakter, rozsah a zložitosť podnetu bolo potrebné do jeho prešetrenia zapojiť viaceré inštitúcie rezortu, resp. pri druhej interpelácii bolo potrebné preveriť množstvo archivovaných písomností, čo spôsobilo prekročenie 30-dňovej lehoty."
Oceňujem skutočnosť, že pán premiér upozornil člena svojho kabinetu na potrebu dodržiavať zákon, ale tým sa moja spokojnosť s vybavovaním môjho podnetu aj končí. Ľudsky viem pochopiť, že predseda vlády sa zastáva svojho člena, ale ani ako poslanec, ani ako občan, nemôžem s týmto "zdôvodnením", ktoré nesedí ani po procesnej, ani po vecnej stránke, súhlasiť, a som prekvapený, že sa podeň podpísal predseda vlády a docent práva v jednej osobe. Som nútený naďalej trvať na tom, že minister Žiga bez náznaku pokánia opakovane porušil zákon, a pri písaní odpovedí na moje interpelácie nevyvinul maximálne, ale skôr minimálne úsilie.
Zároveň si dovolím k celej tejto záležitosti konštatovať, že nie som veľmi vzťahovačný ani útlocitný človek, nezaoberám sa touto kauzou len takpovediac vo vlastnej veci, ale najmä preto, aby som upozornil na systémovú poruchu vo vzťahu vlády a niektorých jej členov k Národnej rade a niektorým jej poslancom.
A teraz k tým dvom odpovediam na moje interpelácie z decembra minulého roka. Obe som adresoval podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánovi Petrovi Kažimírovi. V prvej som mu pripomenul skutočnosť, že v 50-hodinovej rozprave k návrhu na odvolanie predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica odznelo veľké množstvo konkrétnych príkladov toho, ako sa na Slovensku plytvá verejnými zdrojmi, a preto som sa ho vo svojej interpelácii opýtal, ako zohľadňuje vyššie spomenuté informácie o plytvaní verejnými zdrojmi, resp. o tunelovaní verejných zdrojov návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2015, a či bude vo svetle vyššie spomenutých skutočností iniciovať zmenu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015, napr. prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov Národnej rady, tak, aby sa na výdavkovej strane rozpočtu zohľadnili úspory z titulu zabránenia tunelovaniu verejných zdrojov.
Vo svojej druhej interpelácii som sa pána ministra financií pýtal na niektoré skutočnosti týkajúce sa financovania aktuálnej výstavby garáží v areáli Bratislavského hradu. Okrem iného aj na to, či považuje túto investíciou za nevyhnutnú alebo aspoň za natoľko dôležitú, aby bolo nevyhnutné uprednostniť jej financovanie pred inými aktivitami financovanými zo štátneho rozpočtu. Pýtal som sa ho tiež na to, na základe akej analýzy sa rozhodlo, že sa táto stavba má realizovať a financovať, pritom som ho požiadal o priloženie kópie tejto analýzy v odpovedi na moju interpeláciu. A napokon som chcel vedieť, či si vie predstaviť presun prostriedkov navrhnutých na financovanie výstavby garáží v areáli Bratislavského hradu na niečo zmysluplnejšie, napríklad vo sfére financovania pamiatkovej starostlivosti, zdravotníctva, sociálnych vecí, životného prostredia alebo školstva, vedy a výskumu v prípade, ak by sa projekt garáží zmenil, konkrétnejšie zredukoval do podoby šetrnejšej voči verejným financiám.
Žiaľ, z odpovedí, ktoré by som mohol, odpovede, ktoré by som mohol označiť ako konkrétne a uspokojivé, som na moje otázky od pána ministra nedostal, a preto o tejto mojej nespokojnosti žiadam hlasovať pri bodoch 4 a 5 uvedených v zozname písomných odpovedí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

61.
Ďakujem pekne, pán poslanec.

Teraz má slovo pán poslanec Zajac.

62.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia a vážený pán minister, v prvom rade by som sa rád vyjadril k tomu, čo tu vidíme aj dnes za predsedníckym pultom, keď zo všetkých ministrov tu zostal jeden minister, a len preto, že sa tu postavil pán minister Kaliňák a ospravedlnil všetkých ostatných ministrov, tak poslanci Národnej rady, ktorí si plnia aj kontrolnú funkciu voči vláde aj pomocou interpelácií a odpovedí na interpelácie, majú byť spokojní s tým, že z celej vlády tu zostal pán minister Maďarič.

Ja konkrétne sa chcem vyjadriť ku interpelácii č. 15, teda odpovedi č. 15, keď som interpeloval pána ministra dopravy, pána Počiatka. A teraz mám hovoriť pánu ministrovi Maďaričovi?! Veď to nemá žiaden zmysel. (Reakcie z pléna.)
Dámy a páni, je to neúcta ku parlamentarizmu, ku parlamentu Slovenskej republiky, ku najvyššiemu zákonodarnému zboru Slovenskej republiky, ktorý si plní legislatívnu, ale aj kontrolnú funkciu voči vláde Slovenskej republiky. Myslím si, že jeden deň v mesiaci sa zúčastniť na interpeláciách poslancov Národnej rady by bolo vyjadrením úcty ku parlamentu, ale toto je vyjadrenie neúcty. Vláda SMER-u, vláda jednej strany si myslí, že parlament ju len zdržiava. Počítajú s tým, že im prejde aj tak všetko v tomto parlamente a kritické pohľady opozičných poslancov si nemusia ani len vypočuť. Je to hanba.
A teraz k samotnej interpelácii a odpovedi na interpeláciu. Dámy a páni, keď sme tu v decembri odvolávali z funkcie pána ministra dopravy, pána Počiatka, jednalo sa o zákazku, verejné obstarávanie na kontrolu palivových kariet, ktorými sa platí elektronické mýto, a už vtedy som hovoril o tom, že keď sa v roku 2009 podpísala zákazka s firmou SkyToll, ktorí mali poskytnúť komplexné služby prevádzky elektronického mýta, v podpísanej čiastke vo výške 863 mil. eur na 13 rokov, tak v tom mali byť zahrnuté komplexné služby, to znamená aj služby, keď motoristi platia palivovými kartami. Tak to bolo aj v súťaži. Ale v roku 2009 im tých 863 mil. bolo málo, tak si podpísali dodatok bez súťaže, ktorým si na ďalších 13 rokov zabezpečili tieto služby, kontrolu palivovými kartami, zhruba za 130 mil. A preto, keď na to prišla Európska komisia, museli, aby splnili si teda požiadavku Európskej komisie, spustili súťaž, kde celú verejnosť, Európsku komisiu aj občanov Slovenska chceli oklamať, oblbnúť, a v netransparentnej účelovej súťaži vybrali firmu Paywell, za ktorú ručila firma Fleetpay, ktorá to predtým bez súťaže aj tak robila, takže urobili si z nás všetkých srandu.
Preto som v svojej interpelácii sa pýtal a túto interpeláciu som dal na vedomie aj premiérovi Slovenskej republiky listom, lebo som presvedčený, tak ako som mu napísal v liste, že aj jeho určite bude zaujímať, koľko vlastne za prevádzku elektronického mýta platíme. Dámy a páni, lebo my neplatíme len firme SkyToll, za chvíľu vám to vysvetlím.
Preto som sa pýtal:
1. Aké čiastky NDS platí firme SkyToll za služby komplexných služieb elektronického mýta od roku 2010 s výhľadom až do toho roku 2022? Teda do roku 2014 – tie čiastky sú presné – a do roku 2022 výhľadovo, koľko sa bude platiť.
2. Koľko NDS zaplatila za služby kontrolu kariet, ktorými sa platí, palivovými kartami za prevádzku elektronického mýta? Čiže po prvé. Koľko platíme SkyToll-u, koľko platíme za služby za palivové karty?
3. Ak, ak, o koľko sa v jednotlivých rokoch od roku 2009 až po rok 2014 navýšili platby SkyToll-u z dôvodu legislatívnych zmien? To bola tretia otázka.
4. Koľko platíme nezávislému znalcovi, firme Logica Czech Republic, s. r. o., za služby nezávislého znalca pri prevádzke elektronického mýta?
5. Aké celkové ročné čiastky platíme za poradenstvo pri elektronickom mýte, pri príprave podkladov do súťaže, ale aj pri prevádzke? To znamená, od roku 2007 až po rok 2014 koľko platíme firme Process Management, s. r. o., ktorá robí poradenstvo na elektronickom mýte. Za chvíľu budete počuť tie čiastky.
6. Aké celkové ročné čiastky sme zaplatili za právne služby, za právne poradenstvo pri prevádzke elektronického mýta? Takisto som to chcel vedieť od roku 2007 až po rok 2014, pretože títo právni poradcovia, pred chvíľou som hovoril o poradcoch pri prevádzke elektronického mýta, tí pôsobili, teda tí vykonávali tieto služby ešte pred spustením elektronického mýta.
Takže, dámy a páni, odpoveď pána ministra Počiatka. Jedna z prvých viet, ktorú použil v odpovedi, bola a tá platí, tá je pravdivá, teda, že niekoľko faktorov ovplyvňuje výšku platieb za elektronické mýto, a tým prvým je súťaž na prevádzkovateľa elektronického mýta ešte z roku 2008. Áno, presne tak. Súťaž z roku 2008, zmluva z januára 2009 rozhodla o tom, že zo štyroch uchádzačov na prevádzku elektronického mýta boli traja vyradení a ten najdrahší - firma SkyToll - zostal jediný v súťaži. A s ním prvá vláda Roberta Fica podpísala zmluvu vo výške 863 mil.
Ďalej mi tu píše ďalšie okolnosti, samozrejme, aj vláda Ivety Radičovej, pán minister Figeľ je v tej odpovedi obvinený, že aj on túto súťaž obhajoval pred Európskou komisiou. Dámy a páni, čo mu druhé zostávalo? Čo mu druhé zostávalo? Zmluva bola podpísaná, zmluva bola podpísaná tak, že dala sa vypovedať, zmluva sa dala vypovedať, ale Slovensko by tých 863 mil. prevádzkovateľovi, firme SkyToll, zaplatilo v tom momente plnú čiastku a muselo by nájsť iného prevádzkovateľa alebo vlastnými službami by musel prevádzkovať túto službu. No urobil by niekto z vás? Urobil by to niekto z vás, že by zrušil takúto zmluvu? Tak, samozrejme, pán minister Figeľ ako minister vlády Slovenskej republiky, musel pred Európskou komisiou túto zmluvu obhajovať.
A ďalej sme v tej odpovedi boli obvinení, že v roku 2011 sme odložili splátky na prevádzku elektronického mýta a museli sme v následných rokoch zaplatiť určité úroky, za tie odložené splátky. Dámy a páni, tieto odložené splátky boli súčasťou dodatku č. 4 ku prevádzke elektronického mýta. Po dlhých rokovaniach sa podarilo s firmou SkyToll v roku 2011 dojednať, aby naše splátky, ktoré platíme v priebehu trinástich rokov, boli nižšie o 72 mil. eur. Aj to bola súčasť toho dodatku. A súčasťou toho dodatku bolo aj to, že sa odložia splátky dvakrát po 40 mil., čiže v celkovej čiastke 80 mil. na ďalšie roky, lebo vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica nechala tu 8 % deficit verejných financií, 8 % deficit verejných financií a vláda Ivety Radičovej to musela riešiť. Preto bolo výhodné pre štátnu NDS odložiť splátku voči SkyToll-u, ako to hovorí pán minister Počiatek, požičať si od SkyToll-u 80 mil. Ale ak to NDS-ka naozaj potrebovala, túto čiastku na svoju prevádzku, údržbu, výstavbu, tak by si musela tých 80 mil. požičať v komerčnej banke. Preto to bolo výhodné a ja už som to asi trikrát-štyrikrát od pána ministra Počiatka si vypočul, akú strašnú vec sme urobili, a ešte aj ja som za to zodpovedný, lebo som sedel vtedy v dozornej rade NDS-ky. Strašnú vec sme urobili. Tak vy podpíšete zmluvu za 863 mil. – ešte vám poviem k tomu, koľko to bude, už teraz vieme, že to bude cez miliardu, ktorú zaplatíme, vysoko cez miliardu – a vy nás obviňujete – aj pána ministra Figeľa, aj mňa osobne –, že sme strašnú vec urobili, že sme odložili splátky voči SkyToll-u, 80 mil., na ďalšie roky. Tak to sme strašnú vec spôsobili, že sme za to museli zaplatiť úročenie, ktoré by NDS-ka zaplatila v komerčnej banke, ak by si tých 80 mil. požičala.
Preto ma mrzí, že tu nie je pán minister Počiatek a nemôže si takúto argumentáciu vypočuť. Mimochodom, na tejto zmluve sa podieľal aj súčasný generálny riaditeľ pán Gajdoš, ktorý bol vtedy finančným riaditeľom NDS-ky, tak nech sa ho pán Počiatek ide opýtať, ako to bolo. Ak niekto oddialil splátky, znamená to, že konal v prospech štátnej NDS-ky, a nie v prospech súkromného investora.
Dámy a páni, odpovede na jednotlivé otázky, môžete si to nájsť, samozrejme, v parlamentnej tlači, pri mojom mene sú interpelácie, tam je odpoveď, je tam tabuľka. Za tú tabuľku ďakujem pracovníkom, ktorí pripravili a poctivo ju vyplnili. Drobná poznámka, nech sa naučia poriadne čítať, pri otázke č. 5 a 6 som sa pýtal, či poradenstvo na prevádzku mýta a právne poradenstvo, som žiadal, aby mi doložili od roku 2007, lebo podľa mojich informácií firma Ružička a spol., ale aj firma Process Management pracovali na príprave súťaže prevádzky elektronického mýta aj v roku 2008 a dostali za to aj zaplatené, a nie malé čiastky. Ale inak je tá tabuľka vyplnená pomerne dosť poctivo a sú tam veľmi zaujímavé čísla, niektoré, nechcem vás zaťažovať, vám spomeniem, lebo pri tých číslach, neviem ako vám, mne sa zatočila hlava, mne sa zatočila hlava pri tých číslach, lebo keď tu občas debatujeme o tom, že neviem nájsť 5, 6, 7, 10, 30, 40, 60 mil. napr. na zvýšenie platov zdravotných sestier, myslím si, že sa jedná asi o 60 mil., tak tu budete počuť o stámiliónoch a miliardách, ktoré platíme súkromnému prevádzkovateľovi elektronického mýta, a ešte im bolo málo, ešte im platíme za ďalšie služby, napr. za tie palivové karty. Som veľmi zvedavý, čo povie k tomu Európska komisia.
Nuž za prevádzku elektronického mýta - a všetky čiastky budú bez DPH - ja som ich síce žiadal s DPH, ale bolo mi odpovedané, teda že všetky čiastky sú bez DPH, lebo dépeháčka nie je náklad, to je iba vec toho, ako si vyžiadate, či si čiastku vyžiadate bez DPH alebo s DPH, ale dobre, všetky čiastky sú bez DPH, podotýkam. Tak za prevádzku, mala by to byť komplexná prevádzka elektronického mýta bez platby za palivové karty, sme do roku 2014 a výhľadovo do roku 2022, keď sa teda nezmenia legislatívne pravidlá, zaplatíme, dámy a páni, nie tých 863, ale už dnes vieme a je to napočítané, 1 mld. 35 mil., 1 mld. 35 mil. zaplatíme bez DPH firme SkyToll.
Potom za palivové karty do roku 2014 a výhľadovo do roku 2022, samozrejme, že je to nejaký odhad, zaplatíme bez DPH 108 mil., 108 mil. Ak mi tu niekto rozprával, keď sme odvolali ministra Počiatka, či to teda ako naozaj tie čiastky. Ja som tu hovoril o 130, vždycky som hovoril, že je to s DPH, takú 108 si narátajte dépeháčku a ste na tých 130 mil. Takže ak niekto pochyboval o tom, či to teda naozaj je toľko, nuž je to toľko. Za päť rokov sme zaplatili už tú čiastku a ďalšie čiastky sa dá odhadnúť. 108 mil.
Dámy a páni, navýšenie pre SkyToll vplyvom legislatívnych zmien, ktoré vzniklo, prvé tri roky bolo na úrovni 400-tisíc, 1 600-tisíc, ale chcem poukázať na navýšenie, ktoré nastalo medzi rokom 2013 a 2014. Niektorí z vás by si mohli pamätať na to, že poslanci SMER-u prijali návrh zákona, s ktorým sa začali monitorovať cesty II. a III. triedy, zatiaľ s nulovou sadzbou a rozšírilo sa o cesty I. triedy, na ktorej sa platí elektronické mýto. A ja som sa už vtedy pri zákone opakovane pýtal pána ministra Počiatka: "Pán minister, koľko zaplatíme naviac SkyToll-u za toto monitorovanie?" On mi ostentatívne neodpovedal vtedy, lebo načo mne by odpovedal, veď to je jedno, koľko zaplatíme, nie, však na to máme. Potom na hodine otázok sa mi podarilo asi na štvrtýkrát túto otázku položiť, tak mi to tu vysvetľoval a dospel určitými čiastkami ku čiastke okolo 5 mil. Niekoľko dní na to riaditeľ SkyToll-u povedal, že to bude niekde na úrovni 11,5 mil.
A dnes ja v tabuľke toto navýšenie, dámy a páni, o ktorom ste tu rozhodli v pléne Národnej rady, je 17,4 mil. eur. My sme v roku 2014, pretože SkyToll začal monitorovať aj dvojky, trojky triedy, rozšíril monitorovanie na cestách I. triedy. Zaplatili tejto firme o 17,5 mil. eur viacej. A budeme jej ďalej takto platiť? Tí, ktorí ešte rozmýšľajú v slovenských korunách, je to pol miliardy slovenských korún. Tí, ktorí nepoznajú, ako funguje elektronické myto, satelitný systém, kúpite si palubnú jednotku a cez satelit vás kontroluje všade. Podľa môjho názoru skromného minimálne náklady SkyToll musel vynaložiť na to, aby monitoroval to auto aj mimo ciest, ktoré dovtedy monitoroval. To znamená, monitoroval ho na diaľniciach, rýchlostných cestách, cestách I. triedy a tým, že to auto dneska monitoruje aj na cestách II., III. triedy, pre firmu SkyToll to znamenalo minimálne náklady. Ale platba Slovenska voči SkyToll-u narástla o 17,5 mil. Toto je efektívne narábanie s peniazmi daňových poplatníkov, občanov Slovenska? A tento vplyv, navýšenie legislatívnych zmien do roku 2014, zatiaľ do roku 2014, je vo výške 27 mil.
Potom, spomínal som vám, že som sa pýtal, koľko platíme nezávislému znalcovi za kontrolu SkyToll-u. Nezávislý znalec sa volá Logica. Firme Logica platíme od 2,2 výhľadovo do roku 2022, lebo tak má postavenú zmluvu, vtedy jej zaplatíme valorizáciou až 3 mil. ročne. Čiže 2,2 až 3 mil. ročne zaplatíme tomuto nezávislému znalcovi. A viete, čo robí ten nezávislý znalec, čo má robiť ten nezávislý znalec? Ten má kontrolovať nezávisle na SkyToll-e, či SkyToll zachytí dostatočné množstvo automobilov, ktoré majú platiť elektronické mýto. A keď toto percento klesne niekde pod 98 %, vtedy firma SkyToll nemá dostať zaplatené, ale má dostať určitú pokutu. Choďte sa spýtať, koľkokrát firma Logica skontrolovala SkyToll tak, aby si neplnila svoje záväzky. To znamená, firma Logica zatiaľ nezistila, že by SkyToll pochybil, a za to my jej platíme 2,2 až 3 mil. ročne bez DPH. Výhľadovo do roku 2022 to bude 33 mil., zaplatíme tejto firme. (Reakcia z pléna.) Budem za chvíľu končiť.
Teda poradcovi, ktorý fungoval pri elektronickom mýte na NDS-ke pri príprave súťaže, ale aj teraz v týchto dňoch funguje na NDS-ke, platíme ročne: v roku 2009 250-tisíc, v roku 2010 468-tisíc, ’11: 460-, v roku 2012 už 596-tisíc, v roku 2013 672-tisíc, v roku 2014 616-tisíc. Takéto čiastky platíme dvom ľudom, ktorí sedia na NDS-ke a robia poradenstvo pri elektronickom mýte. Skúste si to porovnať s tým, aký má príjem poslanec Národnej rady aj s paušálnymi náhradami. Ak niekto, ak dvaja ľudia dostanú za poradenstvo 767-tisíc ako v roku 2013, skúste si to vyhodnotiť sami, aký je ich mesačný príjem a ako perfektne robia to poradenstvo, keď poplatky SkyToll-u každý rok stúpajú, napr. v tom roku 2014 o 17,5 mil. A pre koho vlastne robia títo poradcovia? Či naozaj robia pre štát a NDS-ku alebo či robia pre druhú stranu.
A končím tým, že poradenstvo právne robili aj firmy pána právnika Ružičku, tie čiastky sú ročné od 340-tisíc po 450-tisíc, 318-tisíc a v roku 2012 95-tisíc. Takéto čiastky platíme za právne poradenstvo pri elektronickom mýte. Takže firme Process Management sme od roku 2009, ktorá robí poradenstvo, zaplatili 3,5 mil. eur a JUDr. Ružičkovi 1,3 mil. Súčtom výhľadovo do roku 2022 vyzerá, že zaplatíme 1 183 mil. eur za prevádzku elektronického mýta a všetky súvisiace služby, poradenské, nezávislého znalca, palivové karty. Ešte raz zopakujem, 1 183 mil. eur.
Dámy a páni, preto som na začiatku hovoril, že z čiastok, výšky čiastok, ktoré platíme za elektronické mýto, sa mne teda krúti hlava. Ak sa poslancom SMER-u, sa zdá to v poriadku, to, čo ich nominanti vysúťažili a podpísali v roku 2009, tak mne sa to v poriadku nezdá, pretože troch lacnejších vyradili, toho najdrahšieho vybrali a na to sa nabaľujú ďalšie a ďalšie služby a platby za to a hlavne za vlády SMER-u sa tieto služby neúmerne zvyšujú. Aj preto sme v decembri odvolávali ministra Počiatka, pretože platiť za kontrolu palivovými kartami 108 mil. v 13 rokoch bez DPH je neúmerne veľa.
Preto pevne verím, že keď som sa obrátil aj na premiéra Roberta Fica, a pevne verím, že aj jemu túto odpoveď a výšky týchto platieb zaslali a že aj on sa bude zaujímať o to, čo sa deje na ministerstve dopravy. Neprejde ani týždeň, aby v niektorej organizácii pod ministerstvom dopravy nevyskočila kauza, ktorá súvisí s verejným obstarávaním, netransparentným verejným obstarávaním.
Len z posledných týždňov. Od 1. 1. sme mali si kupovať elektronické známky už elektronicky, teda známky, diaľničné známky elektronicky, všimli ste si, že sa elektronické známky nedajú kúpiť, NDS-ka zbabrala súťaž. Predtým to bola zbabraná súťaž, teda nie zbabraná, dvojnásobne predražená súťaž na posypovú soľ. Medzitým súťaž, účelová súťaž na palivové karty. Dneska sme sa tu dozvedeli, že rekonštrukciu železničnej trate Trenčianska Teplá - Zlatovce pán minister stiahol z preplácania fondov Európskej únie. Dámy a páni, viete, čo to znamená? Zo štátneho rozpočtu budeme musieť zaplatiť tých 240 mil. Poplatníci, daňoví poplatníci Slovenska to budú musieť zaplatiť, lebo Únia by nám nebola toto preplatila a ešte by sme dostali pokutu. Preto radšej stiahli z Operačného programu Doprava z prvého programového obdobia. Preto som povedal, že ma veľmi zaujala, a prekvapujúca odpoveď, takže neprejde ani jeden deň aby sa neobjavila nejaká kauza pod ministerstvom dopravy.
A včera, keď som sa dozvedel, že pán minister Počiatek bol u pána prezidenta, tak myslel som si, že tam ide podať demisiu. (Smiech v sále a reakcia z pléna.) Ja som si myslel, že pán minister Počiatek tam ide podať demisiu. Veď tých káuz a predražených verejných obstarávaní je toľko, že to bolo na demisiu! A on mu bol vysvetľovať obchvat, diaľničný obchvat Bratislavy, D4 a R7. Dámy a páni, bol mu vysvetľovať pripravovaný megakšeft pre súkromného investora? Veď to sa nedá vysvetliť. Za 4,5 mld. megakšeft pre súkromného investora?! Diaľničný obchvat Bratislavy potrebujeme aj diaľničnú, teda rýchlostnú cestu R7. Ale prečo má byť dvojnásobne, trojnásobne predražená? A pán prezident sa pána ministra Počiatka pýtal, ako je to so subdodávateľmi na verejných zákazkách, na diaľniciach, na železničných tratiach, kde malí živnostníci a podnikatelia nedostanú zaplatené. Pán minister, teda pán prezident Kiska sa pýtal pána Počiatka, ako to vláda rieši. Dámy a páni, ako to rieši vláda? No nijak, nijak to nerieši!
Dva roky spolu s kolegom Hudackým predkladáme návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Za tie dva roky štyrikrát sme to predkladali, za tie dva roky už to dávno si mohli osvojiť, mohli si to vylepšiť, teda keď to treba vylepšiť. My si myslíme, že to je dobrý návrh zákona. A mohli prísť v skrátenom konaní, tak ako teraz s II. pilierom. Už dávno to mohlo byť vyriešené.
A pán minister Počiatek, neviem, čo povedal prezidentovi, lebo o trištvrte roka, o desať mesiacov sú tu voľby, a to už nejako oni prečkajú, možno pred voľbami dajú nejaký sľub a myslia si, že to bude vyriešené. Pán minister Počiatek mal včera podať demisiu u pána prezidenta. Už dávno tam nemal byť. Po žltej karte za prvej vlády, keď bol na jachte J&T, už vtedy ho pán premiér Robert Fico mal odvolať. Ale on mu dal žltú kartu a znova ho zobral za ministra. Po týchto každotýždenných problémoch mal ho už dávno, urobiť poriadok s ním premiér Robert Fico. Pán Počiatek mal včera podať demisiu.
Ďakujem za pozornosť.

63.
Ďakujem, pán poslanec, ste nepovedali, že či chcete a žiadate, aby... (Reakcia rečníka.) Nie, ďakujem pekne.
Posledný písomne prihlásený do bodu programu Písomné odpovede členov na interpelácie pán poslanec Hlina má slovo.

64.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dovoľte krátko len k odpovediam. Ja som sa minulý rok, to už bolo minulý rok, krotil, však bol december, šturmovali sme, aby sme stihli ísť domov, čiže som mal iba dve interpelácie. Žiaľ, musím aj k jednej, aj druhej povedať, že nie som s nimi spokojný, čiže teda nemá to síce význam, ale žiadam o tejto mojej nespokojnosti, aby ste hlasovali prípadne.
Veľmi expresne. Prvá na pána Maďariča. Ja mám brata Mareka, ale keby som si s pánom Maďaričom tykal, tak mu poviem: "Aj ty, Marek, aj ty, Brutus?" Viete, že aj ste sa zaradili, čo jeden povedal, že by to aj však nemuselo byť, že zaradili ste sa do tej skupiny tých, a všetci už vieme akých. Viete, už vás to trošku obchádza a je mi to ľúto, že ste mi toto poslali. Počkajte, toto že ste mi poslali, hej. (Rečník zobral do ruky list ukazujúc ho plénu.) Ja som vás žiadal len pre dokumentačné účely. Nechcem povedať, že pre potreby vyšetrovania, ale pre dokumentačné účely, lebo raz možno tu bude iná atmosféra a iní ľudia, za nejaké dekády sa tu vymenia ľudia, ale aby sa zdokumentovali niektoré skutočnosti o jednoslovnú odpoveď áno alebo nie.
Vy verní asi, lebo aby sme to tak zrýchlili, preto teda dovoľte reagovať, keď ste mi poslali takú odpoveď, tak sa k nej nevyjadrujem. Asi aj kvôli tomu, že ste scenárista, tak ste sa rozpísali a snažili ste sa vydolovať, vydolovať z tej slovenčiny, čo to dá. Takže vážení, ja vám poviem, ako sa nazýva odstránenie rímskej stavby rečou ministra kultúry. Rečou ministra kultúry sa nazýva odstránenie nejakej kultúrnej pamiatky "nebol formulovaný zvláštny režim ochrany". Ináč je to také ako milené, hej. Čiže podľa mňa z ústavy vyplývajú niektoré skutočnosti aj ochrana pamiatok, aj ochrana ľudského života. Čiže my by sme mali kultúrnu pamiatku chrániť zo svojej podstaty, z princípu a dokonca je to aj v ústave. Tak ako by sme mali chrániť ľudský život. Čiže keď na budúce niekoho zarežú, tak kľudne by niekto mohol povedať, nebol formulovaný právny..., počkajte, jak ste to tu povedali, nebol formulovaný zvláštny režim ochrany osoby XY. Ergo ho síce zarezali, ale keďže nebol formulovaný tento zvláštny režim ochrany, tak sa nič nedeje? Alebo...? Ja nechcem sa filozofovať, proste na filozofovania sú tu iní.
Ľudia, aby ste to vedeli, proste áno, boli odstránené stavby, pán minister sa to bál napísať, že boli odstránené. Napísal, že nebol formulovaný zvláštny režim ochrany, ergo boli odstránené. Čiže my môžme úplne s kľudom, a je to zdokumentované, už sa z toho vyvliecť dať nebude, že pri výstavbe podzemných garáží došlo k zničeniu rímskej stavby č. 4, došlo k zničeniu cisterny z tohto obdobia, ktorá mala aj asi nejaký význam, bola zahĺbená v skale, došlo k jej deštrukcii, ireverzibilnej, nezvratnej. A, mimochodom, ešte od času, kedy ja som interpeloval, a to je, už, už si to nazvite, ako chcete, tam ten rímsky pylón bol. Od času interpelácie doteraz rímsky pylón zmizol. Čiže znova môžeme doplniť ešte teda ďalšiu skutočnosť, že okrem iného, čo sa rímskych stavieb týka, tak zmizla rímska stavba č. 4, zmizla cisterna z rímskeho obdobia a zmizol a bol deštruovaný rímsky pylón. A to ešte nehovoríme o pamiatkach z obdobia Veľkej Moravy. Ale koho by tu už tu dneska zaujímala Veľká Morava, keď ani Rím nikoho nezaujíma. Ja, ja viem, že to nemá asi pre niekoho zmysel, a čo tam pre niekoho fúra, hŕba štrku, kamenia, ale možno to vyjadruje to, že ako k veciam pristupujeme.
Pán minister, ono, ja si dovolím tvrdiť, že vy ste sa..., aj kus roboty sa urobilo na Hrade, ale tento Rím vám bol čert dlžný, vám poviem otvorene. A ja mám pocit, že spoločnosť nie je na tom až tak zle, aby svetielka prekryli to, že akú cenu mali tie svetielka. Že cena za tých svetielok bolo to, že ste k tomu pristúpili ako islamisti. Čiže to prekryje. Už to nechajme tak. Vidím, že som konfrontovaný (reakcia z pléna) s hrubou ignoráciou nezáujmu. Nevadí, je to zdokumentované, už sa k tomu pre túto chvíľu vracať nebudem. Ak by to niekoho zaujímalo, je to aj potvrdené z pera pána ministra, že odstránené to bolo. On to však nenazval, že to bolo odstránené. Nazval to tak, že nebol definovaný režim ochrany. Ergo, bolo to odstránené. To je úplne ináč fantázia, že čoho vy ste schopní.
Druhú interpeláciu, som interpeloval pána premiéra, zase to súvisí s tými nešťastnými garážami. Ja som si tú sumu nevycucal z prsta. Je suma, o ktorej sa hovorilo, že niekde na úrovni 15 mil., okrem toho bol podpísaný, tak nie dodatok, budem sa snažiť byť vecne správny. Bola podpísaná dokonca nová zmluva, ktorá navýšila existujúcu zmluvu o približne 2 mil. Pán premiér rozporuje moje tvrdenia, že to nebolo tak, že garáže sú niekde na úrovni 16 alebo 17 mil. korún, že to je úplne ináč.
Nuž dovoľte mi hovoriť rečou faktov. Tak keď, ak by sme sa teda povedali, že to nie je tak, ako ja hovorím, a že je to tak, ako hovorí pán premiér, tak počúvajte, prosím vás, dobre. Ľudia, pre vás to hovorím, tu to nemá význam.
Bola podpísaná jedna zmluva s firmou Váhostav na 26 mil. aj nejaké drobné. Počítajte dobre. Plus bola dopísaná, ja tomu hovorím dodatok, že vraj to nebol dodatok, bolo to nová zmluva v sume skoro 2 mil. eur, čiže sme na úrovni 28 mil. korún. To je, verím, že uznáte, že fúra peňazí. Ak počítame dobre, prípadne ma opravte, to je niekde na úrovni 850 mil. korún. My, čo počítame v starých peniazoch, predstavte si milión korún a teraz si predstavte 850-krát ten milión korún. Čiže za tieto peniaze sa rozhodla, pán Paška a SMER sa rozhodli vybudovať plebsu, lebo už je to, že vraj to nie pre nás a pre čašníkov z baru, ale pre plebs, to je, sú garáže. Čiže za tieto peniaze sa rozhodli to vybudovať aj za cenu toho, že Rím šiel preč. To som si nevymyslel, to si dajte "e-zmluvy", tie zmluvy sú tam. Čiže sme na úrovni 28 mil. eur.
Pán premiér tvrdí v odpovedi na svoju interpeláciu, že garáže sú niekde na úrovni 9 mil. korún. Nuž potom sa ale pýtam. Ak je správne jeho tvrdenie, lebo my čo staviame. Staviame garáže. Teda my nie, SMER stavia, ale z peňazí ľudí. Stavia garáže, zimnú jazdiareň a barokovú záhradu. To sú tri objekty, ktoré sa rozhodol SMER za peniaze našich ľudí postaviť. Za 850 mil. korún!
Pán premiér tvrdí, že garáže, jedna z tých troch stavieb, stála 9 alebo bude stáť 9. Tak potom, ak dobre počítam, 19 mil. bude stáť zimná jazdiareň a baroková záhrada. Ja, nič v zlom. Mne to pripomína ten príbeh Márie Antoinetty, kde parížsky ľud sa búril a Mária sa pýtala, čo sa deje. No, búria sa, lebo nemajú na chleba. Tak nech jedia koláče. Viete, to je presne tak. Tu je bieda. Vážení, v tejto krajine je bieda. V Michalovciach je bieda, v Hriňovej je bieda, na Orave je bieda aj v Bratislave je už bieda. A tu ideme robiť barokovú záhradu za, pán minister Kaliňák, za 600 mil. korún. Čiže biedny ľud tejto krajiny, ktorý nemá čo jesť, ktorý je pod terorom úžerníkov, exekútorov si stavia barokovú záhradu za 600... (reakcia z pléna), 600 mil. korún. Vážení, vážení, múzeá sú úplne v poriadku, pán minister. Vy staviate barokovú záhradu. Ale ja som za, aby tam bola baroková záhrada. Ale otázka stojí, ak je správna odpoveď pána ministra, že či má stáť baroková záhrada 600, aby sa lepšie počítalo, 600 mil. korún. Ja som si to na hrubo vypočítal. Ak tá baroková záhrada má ungefähr 6 000 metrov štvorcových plus-mínus, a chcete dať za to 600 mil. korún tak vás vyjde meter štvorcový barokovej záhrady 100-tisíc korún. Ten biedny ľud tejto krajiny proste ide platiť za meter štvorcový. Viete, koľko je meter štvorcový? Toto je meter štvorcový, vážení. (Rečník rukami znázornil rozmer.) A tento meter štvorcový záhradky, ergo v projekte barokovej záhrady to sú stromčeky a kry a neviem čo, zlatý dážď bude stáť biedny ľud tejto krajiny 100-tisíc korún. Jedzte koláče! Načo chleba. Jedzte koláče, pán minister.
Biedny ľud tejto krajiny ťažko skúšaný si stavia barokovú záhradu na Hrade podľa odpovede pána premiéra - ja len hovorím, čo píše - niekde na úrovni 3 300 eur. Stotisíc korún meter štvorcový si ide stavať záhradu! A čo sa budeme po nej prechádzať? Budeme sa prechádzať po tej záhrade a deťom ukazovať: "Detičky moje zlaté, pozrite sa, tuná nám rastie, ja neviem..." Údajne najdrahší strom, ja jeden mám, je céder libanonský, že má ako nejakú akože aj veľkú účtovnú hodnotu. Ale ja neverím tomu, že (povedané so smiechom), že viete zozbierať takú dendrológiu, že ktorá by stála dokopy 600 mil. korún. Skončím, vážení, nemá to zmysel. Nemá to zmysel. Biedny ľud tejto krajiny ťažko skúšaný, terorizovaný armádou úžerníkov a exekútorov, to ešte mi dovoľte povedať. My povedzte, pán minister, keď sa zapájate do diskusie, aké je to vývojové štádium spoločnosti. Je to komunizmus? Socializmus? Ficizmus? Alebo čo to je? Kde na najrušnejšej Obchodnej ulici na Slovensku nevznikajú obchody s výkladom do ulice a predávajú tovar, ale vznikajú úžernícke kancelárie. Včera idem po Obchodnej a bum, vaši líbling, Pohotovosť, Pôžičkáreň. Aké je to vývojové štádium spoločnosti?! Aké je to vývojové štádium spoločnosti, kde na Obchodnej ulici vznikajú nie obchody s tovarom, ale vznikajú úžernícke kancelárie?! Ja normálne žasnem. Obchod, výklad do ulice, nepredávajú tam topánky, rožky, Niveu. Nie! Pôžičky! To je sen. To je presne ten typ krajiny, kde ste to dopracovali, kde ľuďom chcete predať, že potrebujú barokovú záhradu, kde vychádza cena za meter štvorcový 100-tisíc korún. Pán minister Kažimír, na to máme? Na barokovú záhradu za 600 mil. korún? Tak to tu plus-mínus vychádza. Môžem vám to prípadne vysvetliť aj mimo, lebo ste nepočúvali.
Ja neviem, či ľudia na to majú. Nech aspoň o tom vedia. Nech aspoň o tom vedia, lebo, prosím vás, to nestavia Paška, to nie sú Paškove peniaze, ani, Robo, tvoje. To sú peniaze ľudí tejto krajiny. Ľudia tejto krajiny, ich zvolení zástupcovia - to treba uznať, že sú zvolení - sa rozhodli ich peniaze použiť na takýto účel.
Ak ste s tým komfortní, nech sa páči, ja tomu tlieskať nebudem.