46. schôdza

131.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, myslím aj zastupujúci minister, nielen pán minister vnútra, pán minister spravodlivosti, ak môžem sa takto prihovoriť. (Rečníčka sa obrátila smerom k miestam vyhradených pre členov vlády SR.)
Bola by som rada, ak by ste možno zaujali také miesto, že k vám nebudem hovoriť chrbtom, lebo interpelácia ani tak nie je interpelácia, ale požiadavka, žiadosť, ktorú chcem predniesť, je smerovaná k vám. Je mi to nepríjemné, ak mám k vám hovoriť a sedíte mi za chrbtom. Takže mrzí ma to, že v čase interpelácií... (Reakcie z pléna a ruch v sále.) Ja by som bola veľmi rada, ak by sme neznevažovali inštitúciu, ako je parlament, ani váš úrad, a preto by som bola rada aj, pani podpredsedníčka, ak by ste usmernili pána ministra a zaujal vhodnú pozíciu. (Reakcie z pléna a smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, pán minister...

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ako pozícia je v poriadku, ale vadí mi ten debatný krúžok, nehnevajte sa, pán Čaplovič, vám je to možne smiešne, mne nie. (Potlesk.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, nech sa páči, pani poslankyňa, pokračujte, poprosím vás.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Možno vám je viacerým do smiechu, ale mne do smiechu nie je, asi prvýkrát sa mi z tejto pozície najťažšie prihovára k takmer prázdnemu plénu a ministrom, ktorí, ktorým je veľmi do smiechu. Vo väčšine prípadov, ak vystupujem v interpeláciách alebo aj v diskusii, v rozprave k jednotlivým zákonom, ktoré sa týkajú predovšetkým ochrany spotrebiteľských práv alebo zákonov, ktoré predmetne súvisia s činnosťou hospodárskeho výboru, dnes vystúpim v záujme ochrany politických a občianskych práv, ale s dosahom na ochranu ľudského života. (Ruch v sále.) Prosím vás pekne, môžete sa ukľudniť, pán poslanec Zajac. Ja si myslím, že tomuto parlamentu aj našej krajine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ochrane ľudských práv a interpeláciám treba venovať pozornosť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Možno vám je naozaj do smiechu, ale mne do smiechu nie je, pretože už dlhšie nosím v sebe informáciu o tom, že jeden človek, ktorý prejavil svoj slobodný názor, ktorý si stojí za svojím presvedčením a využil svoje právo na vyjadrenie odporu v zmysle čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky, dnes trpí. Hladuje viac ako 30 dní. Nezaznamenala som v médiách o tom žiadnu informáciu a čudujem sa, ako je možné, že o tom neprebehla ani žiadna diskusia, informácia v tomto parlamente. Chcem povedať, že táto situácia aj táto informácia mňa už dlhodobejšie znepokojuje a znepokojuje ma aj napätý stav, ktorý v tomto smere voči tomu človeku zaznamenávam. Mám taký pocit, že tu beží tiché mlčanie a čakanie na jeho smrť. Ja som sa pred týždňom aj spoločne s pánom poslancom Hraškom stretla s dotknutým uväzneným človekom, ktorý žije v presvedčení s niekoľkými pár stúpencami, že bol zatknutý neoprávnene, porušujúc základné ľudské a demokratické práva. Stretla. A pre mňa jeho presvedčenie, možno pre niekoho zaťatosť alebo fanatičnosť, je veľkým varovným signálom. Ja mám reálne obavy o ohrozenie jeho života. Nie som právnik, nie som ani advokát, nie som v ústavnoprávnom výbore, nedokážem po právnej stránke zhodnotiť situáciu.

Ale chcem sa opýtať, čo mám pre to urobiť, aby človek, ktorý prejavil svoj iný názor, nie väčšinový názor, možno odvážne prejavil svoj odpor k existujúcemu systému, využil tak v svojom presvedčení článok ústavy, čo mám urobiť pre to, aby som zachránila jeho život. Ja možno rovnako s jeho obsahom protestu ani s jeho formou protestu nesúhlasím, ale nemyslím si, že existuje taký inštitucionálny systém, ktorý dáva možnosť a právo na to, aby bol niekomu vzatý život a sloboda za jeho presvedčenie.
Pred týždňom som poslala e-mailovú prosbu pánovi ministrovi spravodlivosti, vie o tejto mojej prosbe, nie interpelácii. Nejdem ani krikom, ani kritizovaním, ani obviňovaním, idem prosbou. Prosbou o milosť, prosbou o zľutovanie. Prosím vás pekne, prepusťte tohto podľa mňa neprávom zatknutého väzňa. Ja viem o jeho výčinoch, ja som ho niekoľkokrát rovnako upozorňovala na to, že nemá protestovať výtržnícky, že ani z môjho pohľadu a ani pre moju obhajobu nie sú hodné jeho agresívne prejavy. Myslím si, že to všetko vieme zvládnuť, ale, prosím vás pekne, neohrozujme jeho život. Ja som nikdy nemala problém v tomto pléne, ak sme ako poslanci boli vyzvaní k pietnej minúte ticha za rôzne politické obete. Nikdy som nemala problém postaviť sa vzdať túto úctu. Ale nežime len v minulosti, nepáchajme zlo a zlé činy, neberme ľuďom ľudské práva za cenu straty ich životov aj dnes. Ja naozaj dnes vystupujem v obave o to, ako naše konanie, ako naše mlčanie a možnú ľahostajnosť vyhodnotí budúcnosť.
Komunikovala som dnes s riaditeľom nemocnice, kde je pre vážny stav väzeň prevezený, a pýtala som sa na to. Ani nie tak na to, aká je, nakoľko je zabezpečená zdravotnícka starostlivosť, lebo nepochybujem o tom, že zdravotnícky personál sa snaží. Ale ani sebalepšia, sebalepšie zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti, pokiaľ tento väzeň odmieta ako jedinú, možno jedinú formu svojej obrany, odmieta prijímať stravu, mi nezaručuje, že tento človek neumrie. Komunikujem s jeho sestrou, má bezsenné noci, nespí a možno už tretí deň a noc sa trápim pre to, čo sa deje, aj ja. Nechcem túto situáciu dramatizovať, nechcem eskalovať napätie, ale naozaj k tomuto prípadu zaznamenávam rozporuplné a protichodné informácie. Z jednej strany ubezpečenia o tom, že je všetko v poriadku, z druhej strany vážne podozrenia na to, že riziká ohrozenia jeho života sú vážne.
Neviem, čomu mám veriť, chcem vás poprosiť, aby sme neniesli zodpovednosť spolu všetci, ako tu dnes sedíme, a hlavná zodpovednosť je na ministroch. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, že vás preruším, ale podľa § 129 interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení Národnej rady vládou a jej členmi. A ďalej by som mohla pokračovať.
Takže vás poprosím, aby ste uviedli, proti komu hneď alebo ku komu dávate tú interpeláciu.
Nech sa páči.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Pani podpredsedníčka, povedzte mi, prosím vás pekne, kde mám zaradiť ochranu politických a občianskych práv, ochranu života, pod ktorý bod. A počkám. Dúfam, že dovtedy ten väzeň neumrie. Povedzte mi, pod ktorý bod. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale interpeláciu ktorému ministrovi dávate?

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ide o život, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, ale o tomto sú interpelácie, ja vôbec nemám žiadne nejaké námietky, že, že vystupujete. Ale dodržujme rokovací poriadok.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ktorá forma, ktorý inštitucionálny poriadok, ktorý zákon je viac ako ľudský život? Povedzte mi, v ktorom bode programu mám vystúpiť, a urobím to. (Reakcia z pléna.)
Ja vyhodnocujem situáciu za veľmi vážnu a myslím si, nieže myslím, som presvedčená o tom, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
A nech uvedie, komu interpeláciu smeruje, ale no.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ja som to v úvode pekne povedala, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pokračujte.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ja som to pekne smerovala príslušným ministrom, pánovi Kaliňákovi ako ministrovi spravodlivosti a pánovi, pardon, ministrovi vnútra a pánovi Borecovi ako ministrovi spravodlivosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči, pokračujte. (Reakcia z pléna.)

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Takže, ak tu je priestor a je tu ochota v mene ľudského života sa k tomu vyjadriť, ak aj vládni poslanci, ktorí majú k ministrovi, ako usudzujem, ďaleko bližšie ako ja, o tomto neboli informovaní a touto formou sa o tom dozvedeli, prosím vás pekne, predíďme tomu najhoršiemu. Žiaden inštitucionálny systém ani zákony nie sú vyššie ako ochrana práva na slobodu a ľudský život.

Ďakujem pekne.

153.
Pani podpredsedníčka, veľmi oceňujem tú informáciu, len, prosím, rozšírte ju, bolo šesť hlasovaní po sebe, v ktorých podľa všetkého ste hlasovali s kartou pána predsedu parlamentu, pretože je šesťkrát za sebou vykázaný, akože bol v miestnosti a hlasoval, a vy ste šesťkrát za sebou vykázaná, akože ste tu neboli v tejto miestnosti. Ja chápem, že ide o ľudský omyl a nemám žiadny záujem z toho niečo robiť, ale šesť hlasovaní po sebe bol pán Pellegrini vykázaný v hlasovaní ako hlasujúci poslanec a vy ste boli vykázaná ako neprítomná poslankyňa.

155.
Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, už možno sa teraz nevyvinie tá diskusia tak zaujímavo a by som povedal tak živo a temperamentne, ako to bolo pred jej prerušením ešte pri doobedňajšej časti nášho zasadnutia, ale napriek tomu verím, že zmysluplne sa dá pokračovať, a ja som rád, že tá diskusia mala parametre, aké mala, a rovnako som rád, že v nej môžeme v tejto chvíli pokračovať. Dovolil som si teda požiadať o vstup kvôli tomu, že istú rekapituláciu v tejto fáze rokovania o tomto zákone považujem za účelnú.
Napojím sa na pána poslanca Hrušovského, ktorý vystúpil so zaujímavým príspevkom v rozprave doobeda, a naozaj chcem oceniť aj z takého pohľadu človeka, ktorý vnímal pána Hrušovského ako ústavného činiteľa v časoch, keď som nemohol ani len náznakom tušiť, že raz budem mať česť s ním diskutovať na takéto závažné, doslova ústavne témy. Tým nechcem naznačiť, že v tejto chvíli sa cítim byť partnerom pre túto diskusiu pánovi poslancovi Hrušovskému takým, ktorý by mohol byť partnerom z hľadiska jeho skúseností, čo len trocha sa vyrovnávajúci. Ale to ani nie je možno ani možné, ani potrebné, aby som sa snažil o takúto pozíciu, skôr chcem uistiť, aj keď v tejto chvíli neprítomného pána poslanca Hrušovského, že veľmi rád, a verím, že je to možné, sa pokúsim o vyrovnanie sa s ním v snahe úprimne vychádzať z presvedčenia tak jeho, ako aj môjho – a dokonca pán poslanec Hrušovský je aj tu, nechcel som naznačiť, že by ste tu teda povinne mali byť, ale ďakujem –, že teda naše úmysly sú vyslovene poctivé a na základe ústavných a od ústavy odvodených zákonov chceme si vykonávať svoj mandát tak dobre, ako je len možné, a že sme sa práve na tomto zákone tak trocha zasekli a zistili sme, že možno sme začali otvárať aj témy, ktoré ani neboli v úmysle predkladateľov, aby sme sa k nim dostali, tak to možno len oceniť, pretože práve pán poslanec Hrušovský naznačil, a myslím si, že celkom presne, že tu existuje kríza, kríza istých vzťahov, kríza nazerania občanov na našu prácu aj spätná väzba, ktorú im našou prácou dávame, a preto si myslím, že ak kolega Kadúc nazval jeho vystúpenie jednak štátnickým a jednak, ja sa k tomu pripájam, ako veľmi vhodne rozširujúcim túto zaujímavú diskusiu, tak je to teda tak.
No musím sa dotknúť aj druhého pána poslanca, ktorý vystúpil, a to pána poslanca Lojza Hlinu. Veľmi budem voliť slová, pretože je tu naozaj politický boj, ktorý v sieni zákonnosti, akokoľvek je to zaujímavý priestor, prebieha niekedy nekompromisne, a je naozaj na nás, aké zbrane si v tomto boji zvolíme. Ja nepochybujem, pán Alojz Hlina, že si sa určite rozhodol pre použitie zbraní, ktoré považuješ za správne a ktoré ti možno prinesú aj úspech z hľadiska presadzovania cieľov, s ktorým si určite sem prišiel, a aj keby som neviem ako videl dopredu, nemám takú sklenenú guľu, neviem odhadnúť výsledok tvojho snaženia, ale to vari ani nie je potrebné. Proste zvolil si zbrane, ktoré mi tak, som tak rozmýšľal, prirovnanie, natiahol si luk s takými veľmi, veľmi ostrými šípmi, na tú špičku si dal také silné kurare, nejaké tie jedy, ale zaujímavé, že si ich vypálil strašne nepresne. Vieš, keď strelec strieľa s takým silne napätým lukom a tie šípy sú jedovaté a zároveň idú vedľa, tak to proste svedčí o istej takej napätosti alebo o istých úmysloch. Nechcem to domýšľať, ale ver mi, Lojzo, hovoril som, že sa ti nechcem revanšovať tými slovami, ktoré si použil na konto klubu Obyčajných. Myslím si, že v nás rezonovali a že ich hodnotíme ako krajne nezaslúžené, ale holt, politický boj, zvolil si si túto cestu a tak to vidíš. Len vieš, predsi len si chlap, ako hovoríš, otvorený, priamy, z Oravy, tam rastú takí a ja som presvedčený, nech si to takto tuná vypálime ešte dneska večer, a hoc aj zajtra budem pokračovať, sadu šípov, že nemôžeš byť celkom s použitými zbraňami spokojný.
Teraz nehovorím o tom, že máš výhrady voči zákonu, o tom sa budeme baviť o chvíľočku. Teraz hovorím o nástrojoch, o tých zbraniach, ktoré si použil. Ja ťa stále vnímam ako človeka, nepôjdem teraz do tej histórie nášho zoznámenia, dávno predtým, ako sme sa tu stretli, resp. aspoň že sme o sebe vedeli, ale som presvedčený, že takéto zbrane napriek všetkému tvojmu potenciálu, ktorý používaš, ti nemôžu byť blízke. Proste to sú zbrane, ktoré si použil, ktoré sa nestotožňujú s priamym chlapom z Oravy. Neverím, že toto priami oravskí chlapi použijú, a dovolím si použiť len prípad Martina Fecka, lebo hovoriť, ja viem, o bratrancoch, to tam sa nedostaneme na veľmi zhodnú platformu, ale, Martin, odpusti, ty si sa síce k tomu vyjadril a, ale ja to poviem tak od srdca, Lojzo, ako to vidím.
Je tu každý z nás iný a určite môžeme hodnotenia si odpustiť, pretože nikto neni ani anjel, ani čert, čosi medzi tým sme každý z toho, ale vieš, práve pána poslanca Fecka, človeka, ktorý evidentne, a verím, že to uznáva ľavá, pravá, aj prostredná strana tohto pléna, možno hodnotiť ako statočného chlapa, ktorý denne vkladá svoje vedomosti odborné, ale aj svoje cítenie, svoju lásku k tejto krajine do práce. Ja som presvedčený, že práve poslanec Fecko je jedným z príkladov toho, ako sa možno, možno niekedy veľmi temperamentne, možno niekedy nie celkom presne, ale poctivo postaviť k role poslanca. Ak ty si pána Martina Fecka nazval človekom, ktorý je akousi podržtaškou, a človekom, ktorý tu proste vytvára nejaké krovie zlým bratrancom, Lojzo, veľmi jedovate namierený luk a strašne vedľa. Ak necítiš túto zlú trefu, tak potom si nie správny chlapec z Oravy. Ale ja myslím, že ju cítiš, a týmto to vybavím.
Nebudem ja to riešiť do detailov, ale musím sa predsi ešte len dostať k tomu zlému Matovičovi, ktorý sa tu teda spomína ako ten uzurpátor, ktorý tu tú trinástku nejakým spôsobom má za akýchsi svojich – podržtašky –, či ako si to povedal. A možno vytýkať tomu Matovičovi naozaj veľa vecí a viem, že s radosťou sa to robí. Ja som stále aj po troch rokoch rád, že som v tomto klube, a stále si myslím, že som v tom správnom klube. A vieš prečo? A viete prečo? Pretože tá základná pozícia, ten základný postulát, s ktorým Matovič otvoril stranu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, s tým, že nahrádza zákonný nedostatok, ktorý neumožňuje občanom, ktorí nie sú stotožnení so žiadnou politickou stranou, vstúpiť ako nezávislým do parlamentu, poslanec Matovič naplnil. On ju naplnil do tej miery, že moja skúsenosť dnes po troch rokoch mi umožní povedať úplne v súlade s tým, že, že nie som jeho podržtaška, a veľmi rád sa vyjadrujem veľmi otvorene aj na klube, že je to človek, ktorý ani raz nespochybnil to, čo bolo vlastne tou - ja si to dovolím nazvať - Matovičovou vetou: "Keďže to zákony neumožňujú, vymyslel som spôsob, ktorý to umožní." Ja si myslím, že už len tento fakt vstúpi do histórie a Matovič s ním, že takéto niečo vymyslel. Proste prekonal ten nedostatok.
Nikdy, ja to hovorím za týchto tu a myslím, že aj za tých, čo tu nie sú, nikdy v našom klube sa nestalo, že by sme si povedali, no dobre, toto bola póza pre verejnosť a, chlapci, a teraz, aby bolo jasné, kto tu drží kasu a kto tu drží tromfy, teraz budete rozprávať, resp. sa snažiť urobiť tak, ako si to ja predstavujem. To, že sme trinástka nezávislých a že sme od seba často veľmi vzdialení, ale prirodzene vzdialených, to je presne to, čo sme chceli dosiahnuť. To, že sa aj pri vážnych zákonoch rozchádzame, a čo radi z toho robíte chybu, že je to niečo, čo je ako keby nedostatok, to je práveže prednosť, to je tá prirodzenosť, pretože preto sme tu, zástupcovia občanov. Takže na konto toho entreé, ktoré vo vzťahu k pánovi poslancovi Feckovi, za seba nebudem hovoriť, ale predsi len, vieš, že rád používaš to, že tu niekto si očakáva, že "kľučka mi bude hovoriť, pán poslanec," ty to tak rád zdôrazňuješ. Neviem, možno sú tu ľudia, ktorí očakávajú, že teda s mandátom dostali aj špeciálne nejakú cnostnú vznešenosť, ktorá vyžaduje to, aby sa ľudia okolo nich klaňali. Ja verím, že ty taký nie si, ale ja ti poviem úprimne, ani moji kolegovia, ani ja taký nie som. Možnože niektoré veci som nepostrehol. Ja si myslím, však je toto verejný prejav, za tie tri roky vždy, vždy keď idem okolo niekoho, neočakávam od kľučky nič. Či sú to skladoví robotníci, či chyžná, či sú to poslanci zo SMER-u alebo z opozície, nemám problém, prvý vždy každého pozdravím. Takže to beriem tak ako, je to trocha navyše, chápem, ale predsi som len chcel zareagovať, že to, čo si povedal, nebol prejav politického boja, kde teda máš legitímne právo, a bol to prejav čohosi, čo sa s tým chlapcom z Oravy v mojich očiach, Alojz, nespája. Ale ja som tiež určite aj urobil chyby, možnože niekedy si to priznáme, možnože skôr nie alebo neskôr. Nie je to podstatné, pretože podstatný je zákon.
Poďme si urobiť krátku rekapituláciu, že čo to teda za strašné doniesli Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dnes na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Veľmi krátka rekapitulácia. Zákon, ktorý má umožniť, aby sa občania vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky mohli rozhodnúť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, lebo je tu jednoducho čosi zlé. Čosi, čo sme nepostrehli, alebo čosi, čo ja vysvetľujem veľmi potom chybne, a môžeme si to v diskusii, ale veď na to sme tu, vyrozprávať. Ja dokonca mám podozrenie, keď som si ešte raz cez obedňajšiu prestávku zobral do ruky Ústavu Slovenskej republiky, či naozaj sa aj ja nemýlim nejako viac, ako sa patrí na človeka, ktorý má byť predsi pripravený pri tomto pulte, že kde sa tu vlastne hovorí o politických stranách, ktoré majú byť nástrojom presadzovania moci občanov, riadenia tejto krajiny. Možno som neprešiel každé písmenko ani cez ten obed, ale naozaj sa mi potvrdilo to, s čím som tu vystúpil doobedu. Tento najzávažnejší dokument právny ani na jednom mieste nerozpráva o tom, že by politické strany mali byť predstaviteľky moci občanov. Naopak, potvrdzujem to, čo som povedal, a sú to nesmierne vážne veci a ja ich budem hovoriť s nesmiernym dôrazom na to, že si myslím, že treba, aby sme si toto raz ujasnili, že buď čítam zle ústavu, a potom sa musím ospravedlniť za zlú interpretáciu, alebo potom my zle čítame náš návrh, ktorý stále podľa mňa vychádza veľmi presne z Ústavy Slovenskej republiky.
V článku 2 sa hovorí veľmi presne a treba to so cťou pocitovať: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo." Nikde sa nehovorí, že ju vykonávajú prostredníctvom politických strán. Tým nechcem povedať, že politické strany sú protiústavné, len zdôrazňujem, že ak tento najvyšší zákon čosi hovorí, tak všetko musí byť jemu podriadené, odvodené alebo nesmie protirečiť ústavnému zákonu.
Tá druhá časť, ktorá je možno ešte dôležitejšia pre podstatu diskusie, ktorú tu vedieme, je článok 73 ods. 2: "Poslanci sú zástupcovia občanov." Nikto iný. Poslanci, 150 poslancov, zastupujú občanov Slovenskej republiky. A ten odsek má pokračovanie: "Mandát vykonávajú osobne podľa svojho presvedčenia, podľa svojho svedomia a nie sú pri tom viazaní žiadnymi príkazmi." Ešte stále som pochyboval, že predsi či nečítam Ústavu Slovenskej republiky nesprávne, ale že či tam niekde ďalej, naozaj som to úprimne, toto neni nejaká herecká póza, chcel som sa pozrieť, lebo či to pri vláde, alebo pri práci Národnej rady sa nespomína, že stranícky mechanizmus predsi má to isté opodstatnenie, že ústava s tým priamo počítala.
Pán poslanec Hrušovský, ja budem o tom hovoriť, že opäť, ako som s istou úctou a úplne úprimnou povedal, že ste ten, koho vnímam ako človeka, ktorý predstavuje kus histórie slovenského parlamentarizmu a tvorby slovenskej ústavy, že či sa tu na niečo nezabudlo, keď sme doschytali takú obrovskú, tvrdú kritiku, ako keby sme vymysleli nejaký divný novotvar, ktorý si vymýšľame, lebo sme divní Obyčajní, a ja stále čítam, že sme si nevymysleli žiadny novotvar, že sme vlastne len dôsledne prečítali Ústavu Slovenskej republiky. Pretože keď som si prelistoval ďalšie a ďalšie články, tak všade nachádzam slovo poslanec. Naozaj nikde nie je politická strana, hnutie alebo zoskupenie, či si pozriem 75 - poslanec skladá sľub, alebo 77 - funkcia poslanca je nezlučiteľná, alebo ďalej, ako bol poslanec vymenovaný, poslanca nemožno stíhať, poslanca nemožno vziať do väzby, ak bol poslanec pristihnutý, poslanec môže odoprieť, poslanec môže interpelovať, poslanec môže sa vzdať svojho mandátu. Proste chcem len tým zdôrazniť nie to, že by som teraz sa tváril ako odborník na ústavné právo, ale že cítim tú časť diskusie, ktorá nám dala nálepku, že chceme spotvoriť ústavný systém našej krajiny, za veľmi nespravodlivú a nepresnú.
Ja si myslím, že práve návrh, kde umožňujeme občanom, nie aby sme zrušili doterajší spôsob hlasovania a vytvárania parlamentu, ale umožniť občanom to – a to je tá podstata –, aby sa mohli rozhodnúť nielen pre stranu, nikto strany nezrušil naším návrhom, ale aby sa mohol rozhodnúť pre poslanca, ktorého by sem rád dosadil.
Čo je na tom zlé, že mu dávame, občanovi Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky možnosť, že si chce zvoliť poslancov, a nie strany? Že to budú zároveň aj strany, to je z toho odvodené. Keď sa rozhodne občan, že bude na kandidátke KDH voliť piatich poslancov, na kandidátke SMER-u troch a kandidátke nezávislých dvoch, alebo tých nezávislých dotiaľ do toho ešte nedám, aby som to nekomplikoval, alebo SaS-ka dvoch, tak sa rozhodne, jednoducho vznikne tu úplne legitímna zostava stopäťdesiatky, ktorá bude pozostávať z predstaviteľov strán a hnutí, ale tak, že občan rozhodol o konkrétnych osobách, ktoré si predstavuje, aby z týchto strán a hnutí sa do parlamentu dostali. Pretože to práve dnes zaznelo. Doterajší spôsob umožní to, že poznáme lídra a prvých pár mien, ale vzápätí sa ako za jadrom kométy dostane ten chvost, tá prachová časť, ktorá, to jadro dotiahne osoby, ktoré ľuďom nič nehovoria. Prečo by sme nemali mať ambíciu, že aj keď sme predstavitelia občanov – a občania sú rôzni a je veľmi správne, že aj my sme tu rôzni –, ale z hľadiska hlavnej úlohy parlamentu pripravovať kvalitné právne normy by určite bolo správne potvrdiť ambíciu, že nám je potrebné mať kvalitných, čo najkvalitnejších poslancov. Táto ambícia je v súlade s potrebou občanov. A práve kto je kvalitný a kto nekvalitný, prečo by sme to mali určovať my na našich kandidátkach, keď občan má možnosť sa rozhodnúť, že sa za politické strany a zoskupenia, hnutia, rozhodne sám. Nič sa nestane, keď si povie občan, nie, ja neprijímam takúto ponuku, ja si nechcem vyberať a o tom náš návrh hovorí z rôznych táborov politických, ja jednoducho chcem, aby tu bol SMER vo väčšine, a všetky svoje hlasy, všetkých svojich 10 preferenčných krúžkov dám poslancom, teda kandidátom na poslancov zo strany SMER alebo z KDH. A nič sa nemení. Jednoducho v tomto duchu je možné vyvinúť aj politickú kampaň a zdôrazniť, že takto sa dá celkom bez toho, aby sme čosi odstraňovali, obohatiť volebný systém alebo prístup k voľbám do Národnej rady o moment – a to opakujem –, ktorý je naprosto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá nepozná žiadne strany, žiadne hnutia, ale pozná výkon mandátu poslanca, osobný, zodpovedný, bez rešpektovania, bez potreby rešpektovať nejaké príkazy, ale rešpektovať svedomie a vlastnú zodpovednosť.
Alebo sa stala pred 25 rokmi chyba? Ak áno, tak potom sme dospeli dnes k veľmi zvláštnemu poznaniu, že Ústava Slovenskej republiky je napísaná nesprávne. Že jej autori zabudli na to, že chceme, aby rozhodovali v tomto štáte politické strany. No keď zabudli, tak potom je potrebné, aby sme si možnože zobrali radu od Ústavného súdu alebo minimálne od ústavnoprávneho výboru, nech nám povie, čo robiť v tejto situácii, pretože zjavne som cítil, a zrejme pri tom aj ostaneme, že náš návrh sa chápe ako nejaký divný výstrel divných ľudí, a opoziční aj vládni poslanci sú presvedčení, že to, čo doteraz funguje, funguje správne, a že útok na politické strany, no útok, snaha znížiť ich váhu pri rozhodovaniach občana, žiadny útok, je mimoústavná. Ja som presvedčený, že práve dôsledné prečítanie ústavy, to, čo v nej je, a to, čo v nej nie je, aj to treba čítať, politické strany tam nie sú, umožní povedať, že náš návrh určite nie je dokonalý, možno preferenčných krúžkov treba nie 10, ale 20, ale možno iba 5, veľa vecí sa dá ešte prediskutovať v tejto časti, ale by som veľmi prosil, kolegyne, kolegovia, a obraciam sa aj na verejnosť, že toto je návrh, ktorý si nevymyslela trinástka, aby zaujala, aby nazlostila, aby bola odlišná, ale preto, aby sme, občania, rešpektovali vaše právo, aby 150 poslancov konalo podľa ústavy.
Ak ma presvedčíte, že tento návrh je protiústavný, ja sa ospravedlním, pretože ústavu mám, tak ako som už neraz povedal z tohto miesta, v patričnej úcte. Ale zatiaľ sa domnievam, že hovoriť o našom návrhu ako o demontáži ústavnosti tejto krajiny, je trocha prisilné. To proste sme tu ľudia, ktorí majú krátku politickú históriu, pri všetkej úcte k tvorcom ústavy a k napĺňaniu základných postulátov práce parlamentu, veľmi rád sa dám poučiť, ale neprijímam argumentáciu, že deštruujeme ústavný systém alebo dokonca že sme sa prejavili ako teraz v pravej podobe ako ľudia, ktorí chcú čosi zásadné zmeniť. My len napĺňame to, čo vymyslel ten Matovič a čo to fungovalo len vďaka jeho výmyslu.
Viete čo, keď tí Obyčajní sú tak nežiadaní a nechcené dieťa, máte v rukách našu likvidáciu veľmi elegantnú a jednoduchú. Naprosto jednoduchú. Kľudne to môžem povedať z tohto miesta, že ak sa prijme takýto spôsob tvorby parlamentu, kde teda je zakomponovaná aj kandidátka nezávislých, určite do najbližších volieb nepôjdu Obyčajní ako hnutie, ale každý z nás, kto sa bude chcieť zúčastniť politického zápasu, pôjde na kandidátke nezávislých ľudí. Takže pozrime sa, k akému premosteniu môžeme dôjsť, ak sú Obyčajní chybným prvkom na politickej scéne Slovenska, akýmsi dokonca nielen chybným, ale so zlými úmyslami pôsobiacim, tak vlastne parlament má v rukách náš zánik. Stačí len schváliť návrh, ktorým sami seba ničíme, pretože, opakujem do tretice, toto bolo len vynútené tým, aby sa práva občanov dostali do parlamentu, aj ľudí, ktorí sa nestotožnili so žiadnym politickým programom, mohli v zmysle Ústavy Slovenskej republiky naplniť.
Takže je tu dôležitá otázka. Zlá ústava, zlí poslanci, zlí čitatelia alebo zlí pisatelia? Na konto tých nezávislých, ktorí vyvolali, zdá sa, aj u vás, pán Hrušovský, tú otázku, a napokon aj naši kolegovia povedali, že to neni jednoduché, že teda keď to bude stopäťdesiatka nezávislých, čo sa tu udeje, no nikdy sa to nestane, pretože to je iba hypotetická záležitosť, ale dobre. Uvažujeme pri tomto návrhu s tým, dalo by sa to oklieštiť, nechceme to okliešťovať, že teda tá stopäťdesiatka sa nikdy nezhodne. Nie sme my vzorom, určite aj náš klub, toho najefektívnejšieho konania a možnože rokujeme na tých našich výboroch, kluboch dosť dlho a sme veľmi, veľmi rozdielni, tak ako sme rozdielni všetci zástupcovia ľudu, ako sú rozdielni občania, ktorých zastupujeme. Verte tomu, že zatiaľ po troch rokoch sme sa vždy napriek obrovskej rozdielnosti, použijem príklad Štefana Kuffu, neraz mu s humorom hovorím, že my dvaja musíme so svojimi rozdielmi zomrieť, že sa určite nikdy nezhodneme, ale sa ctíme, jednoducho to funguje, aj ten, podľa mnohých podivný Štefan Kuffa reprezentuje časť spoločnosti, ktorá ho sem poslala, a je to v poriadku. A presne tak aj tí ostatní. Myslíte si, že keď sa my trinásti vieme dohodnúť, že by ten parlament aj v prípade hypotetickej stopäťdesiatky sa nikdy nedohodol? No určite by to nebolo 150 ľudí, ktorý by každý kričal: "Ja, ja, ja, ja též!"
Určite by sa logicky vytvorili rôzne blízke zoskupenia, ktoré by sa možno blížili ad hoc, ale boli by to nádherné zoskupenia, ktoré by neboli viazané tým, že sa tu hovorí o disciplíne, poslušnosti, a ako som aj zareagoval, a ja som zareagoval, som používal, ste tu, kolegovia z KDH, v bohatom zastúpení, že som si použil ten príklad, ale kľudne by sa to dalo aj z iných, že nie raz to prejavujete aj tým, však sme tu kolegovia, že nemáš zlý návrh, dobre to celkom myslíš, ale my sme sa dohodli na klube, že to nepodporíme. To je protiústavné. Ústava hovorí o tom, že žiadny diktát, že dobre, že kýva, že to, ak sa dobrovoľne rozhodol, ja tvrdím len toľko, že to má prednosť slobodné rozhodovanie pred tým, ako má... (Reakcia z pléna.)
Tým nezávislým by som si dovolil povedať ešte toľko, že teda počet hlasov, ktorý bol tiež predmetom kritiky, že nám treba 10-tisíc na to, aby človek získal oprávnenie byť zapísaný na kandidátku nezávislých, bolo povedané, že je nízky, môže sa zvýšiť, určite sa dá veľa vecí vytknúť, vylepšiť a stornovať z tohto návrhu, len, prosím, neuprite mu jedno, že tento návrh reaguje na reálnu a veľmi živú objednávku doby. Ak sa voči nej postavíme tak, že my predsi vieme, že strany tu vždy boli a budú a že túto krízu musíme prečkať len tým, že ju prečkáme a že sa jej nepostavíme v tvár tak, aby sme reagovali nie na všetky hlasy, ale na tie, ktoré sú hodné zreteľa, tak neurobíme dobre. Myslím si, že tento návrh je hodný prerokovania, a ďakujem za to, že sa to deje spôsobom, ktorý podľa mňa, mňa to aj teda milo prekvapilo, vytvoril pre tento návrh väčší priestor, ako sa to často stáva s našimi predkladanými návrhmi, že sa prečítajú, zaniknú, aj keď viem predvídať osud tohto návrhu, myslím si, že to, že sa to už otvorilo, je dobré, a napokon preto sme tu.
Pre túto chvíľu ďakujem.

157.
Ďakujem. Budem sa snažiť byť mierny. Moja teta bola jedna z prvých, ktorá robila psychoterapie, to na psychiatrii v Mikuláši, to ľudia sedeli v takom kruhu a tak sa bavili.

Pán kolega, mňa vaše psychoterapeutické problémy vášho klubu nezaujímajú a myslím, že ani, podľa mňa ani ľudí tejto krajiny. Vy ste hovorili 25 minút, z toho 18 minút o sebe, a aký ste dobrý a ako to myslíte úprimne, a o zákone, o tom, o čom by ste mali rozprávať, ste možno 2-3 minúty. Prepáčte možno moje ostrejšie slová. Prosím vás, vy ste spomenuli, že keby toto prešlo, tak OĽaNO nekandiduje. A ja vám garantujem, čisto hypoteticky, keby toto prešlo, tak OĽaNO kandiduje. Určite. Určite. Len zbytočné je sa o tom baviť, lebo to nevieme dokázať, lebo toto, chvalabohu, neprejde. Viete. (Ruch v sále.) A, prosím vás pekne, vaša hodnota je vo vašej nezávislosti, ktorá nikoho nezaujíma. Ale predstavte si jednu vec. Aká je hodnota vašej nezávislosti 300 Sparťanov pri Termopylách? Aká by bola hodnota vašej nezávislosti Sobieskeho vojsk pri Viedni? Aká by hodnota vašej nezávislosti Churchilovho kabinetu? Aká? V čom je hodnota vašej nezávislosti? Vy tu sám ste robili terapiu, jak sa neviete, na čom dohodnúť. V čom je hodnota pre túto spoločnosť vašej nezávislosti? Vy ponúkate auto a predávate to ľuďom, že to auto jazdí, ale je úplne logické, že auto jazdí, od toho je to auto. Rozumiete, vy máte jediný program, bojujete tu, že ste nezávislí, čo vôbec nie ste, ste závislejší ako všetci ostatní a ponúkate váš jediný program nejaký boj proti, imaginárny boj proti korupcii, o ktorom by som možno vedel rozprávať.

Ponúkate ľuďom auto, ktoré jazdí. A pritom je úplne najnormálnejšia vec na svete, že auto jazdí. V čom je vaša hodnota, prosím? (Potlesk.)

159.
No ja si vôbec nemyslím, že tento návrh je nesprávny, nemyslím si rovnako ani to, že sme divní, sme proste iní, sme odlišní, a aj keď máme v rámci klubu odlišné názory, a ja by som obzvlášť mohla o tom veľa hovoriť, výzvou doby a spoločnosti aj samej politiky je uznať sa v tej odlišnosti. Prijať sa s odlišnými názormi. Každého človeka, každú osobnosť formujú iné podmienky, má iné skúsenosti, iné prežitia a výzvou dnešnej doby je nie polarizovať situáciu, odmietať niekoho, kto je iný, nazvať ho divným, ale prijať ho v tejto odlišnosti. A parlament môže byť príkladom toho, ako môžu ľudia s odlišnými postojmi a názormi, ľudia autentickí, ľudia riadiaci sa svojím svedomím a vedomím v záujme sledovania spoločných cieľov spolupracovať.
Tento zákon je výrazom objednávky doby, objednávky a dopytu spoločnosti a povedzte mi jeden pádny racionálny a vecný argument, prečo nedať ľuďom voľbu a slobodu výberu medzi straníckym a občianskym modelom? Alebo si ideme klamať a tvrdiť pred sebou samými a pred ľuďmi, že stranícky systém nemá žiadne nevýhody?

161.
Ďakujem za slovo. V jednom máš, Lojzo, pravdu. Ako by to bolo v Termopylách po boji, to naozaj nevieme, pretože tu sa bojuje slovami, a tam sa bojovalo mečmi. Je dosť možné, že mnohí by sme napriek vznešeným slovám, zlyhali. Možnože z Obyčajných, možnože z iných. To je pravda, to by sa ukázalo potom, pretože reči sú reči, a vedieť v kritickej chvíli zaujať stanovisko, to je niečo celkom iné, a to sa žiadnou rétorikou dokázať dopredu nedá.
Ale to, čo sme tu urobili, ani to neni veľké a vznešené, ale jednu vec si sám spomenul. Ten boj s korupciou alebo proti korupcii. Vieš, čo mi ostane z tvojich vystúpení, ktoré mám rád ako mnohí z nás, na toto konto v pamäti? Keď konečne SMER uznal po rokoch, že nepredkladáme zákon o podpore udavačov, ale o podpore statočných ľudí, ktorí majú odvahu prehovoriť tam, kde ostatní mlčia, že ty si bol z tých, ktorý opäť vrátil loptičku na tú stranu, ktorú aj vtedy veľmi jasne poprel dokonca aj podpredseda vlády Kaliňák, a povedal si, že sa jedná o udavačov. Napríklad to je vec, ktorú, keď by sme si chceli vytýkať to, čo sme tu urobili, tak to je to, čo si ty neurobil.

164.
Ďakujem pekne. No, pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, tiež ako jeden zo spolunavrhovateľov, dovoľte, aby som tiež zaujal určité stanovisko.
Nebudem na kolegu Hlinu reagovať, pretože myslím si, že, pán kolega, niekoho môže uraziť iba niekto, a proste pokiaľ tak vy to beriete, tak to tak berte a ja sa k tomu nebudem vyjadrovať, pretože to neni môj štýl života a Pánboh mi dal 52 rokov života a ja nechcem zradiť svoju filozofiu, s ktorou som tu prišiel.
Keď som v roku 2009 ešte pred tými voľbami, ktoré sa blížili, svojej prednostke na krajskom pozemkovom úrade povedal, že keď ja mám ísť niekedy do nejakej riadiacej funkcie, tak iba ako nezávislý, podľa svojho svedomia a presvedčenia, tak mi povedala, že sa toho asi nedožijem. A ja som veriaci a vyzerá, že som sa toho dožil. Išli sme tu na kandidačnej listine SaS, ktorá urobila ten, urobila ten, ja hovorím ten džentlmenský krok, že áno, povedala Matovičovi vtedy, že tých štyroch tam nejakých umiestni, oslovili sme aj KDH, aj SDKÚ, aj SMK, boli kopačky. Akí obyčajní, akí nezávislí, čo chcete? Áno, SaS nás trošku zakryla. Je pravdou, že z tých štyroch ešte dvaja mali vypadnúť z hry. Medzi nimi boli Fecko a Jurinová. Ja som išiel do volebnej miestnosti v roku 2010, ja som nevedel, či som tam, alebo nie som tam. Bol som tam. Česť a chvála, a tvrdím jedno, cesty božie sú nevyspytateľné. Div sa svete, cez liberálnu stranu sa môže dostať do politiky viacej veriacich. (Reakcia z pléna.) Hovorím, lebo som veriaci. To znamená, my totižto dáme takto, ja totiž dám takto a to, že nás politológovia nevedia zaradiť, kde sme, my Obyčajní, to nech si oni robia v svojom. Ja sa zaradiť viem, kde som, prišiel som podľa svojho svedomia a presvedčenia do tohto parlamentu povedať to, čo som 20 rokov nemohol presadiť vôbec, lebo ako štátny zamestnanec, sme písali celé litánie o pozemkoch a viete, kde to skončilo. A zažil som všetkým ministrov pôdohospodárstva, ktorí tu boli, a na mnohých mám svoj názor, ako pristupovali aj po straníckej linke k hlasu svojich zamestnancov dolu na prvom stupni alebo na druhom.
Takže, vážení, som hrdý na to, že sme tu priviedli pôvodne šestnástich ľudí nie z politiky, ale z reálneho života. Z reálneho života. A môžem povedať otvorene, že moje zážitky, keď som už bol poslancom a som sa chcel dostať ku kolegovi z iných poslaneckých klubov klasických u nás v Prešove, a ja nenosím na hlave, že som poslanec, ja chodím obyčajne v rifliach, ja nechodím stále vykravatovaný, a vtedy som nebol ešte možno taký známy alebo neviem, či teraz som vôbec nejaký známy, a som tam prišiel, a keď som zaklopal na krajskú, teda tú ich, krajské sídlo, a tá ich pani tajomníčka mňa nepoznala, tak viete, čo mi povedala? - "Ste objednaný? Ste načasovaný? Máte hodinu, ktorú vám on vyhradil?" - Ja som povedal: "Potrebujem s ním tri minúty prediskutovať, tri minúty, nič viacej, dám odkaz, idem preč. Má tu auto, je asi tu." - "Áno, je tu, ale nie ste objednaný." Začala listovať v kalendári, kedy má voľné. Viete, čo som urobil vtedy, viete, čo som asi urobil, že? Som vytiahol poslanecký preukaz. Viete, aká bola jej reakcia? - "Pán poslanec, ja sa vám hlboko ospravedlňujem, prepáčte, ja som vás nespoznala." Som išiel ku kolegovi a som mu povedal, že: "Hanbi sa, hanbi sa, hanbi sa, nemám s tebou čo viacej debatovať, pán kolega, keď takto slúžiš. Keď takto si svoj mandát predstavuješ, poslanca Národnej rady, tak ja sa za teba hanbím. Pretože ja som teraz v tej partii aj s tebou, ty si môj kolega. A ja sa hanbím, ako ty pristupuješ k svojmu mandátu." A o tom to je, vážení. O tom to je.
A viete, čo sa mi stalo, keď už hovorím o tých nezávislých a o kontrole, hovorím o priamej demokracii? K tej chceme sa dospieť, áno, to je krôčik, taký mini, k tej priamej, k priamemu, aby človek mohol ísť. To som možnože tu aj hovoril.
Október 2010, konečne som mohol byť aj v Prešove. Po troch mesiacoch, otvoriť si kanceláriu. Viete, čo sa mi stalo? Zaklope nejaký pán, otvorí dvere a chce vidieť poslanca. Dovtedy nemal šancu vidieť poslanca u nás v Prešove! No neskutočné! Hovorím: "Tu som, nech sa páči, pozrite sa." - Druhá otázka: "Som váš volič." - "Ďakujem pekne, nech sa páči, čo máte na srdci?" Viete, čo mi povedal? - "Pán poslanec, prečo ste v hlasovaní 187 na poslednej schôdzi hlasovali za?" Otvorím notebook, jasné, moje argumenty, vyargumentované. Pätnásťminútová prestrelka, on argumenty, ja argumenty. Po 15 minútach povedal: "Pán poslanec, dobre ste hlasovali, ďakujem pekne." Odchod, išiel preč. Super, priama kontrola poslanca. Dal som mu krúžok, viem, kde sedí, nájdem ho tam, skontrolujem, rozdiskutujeme. Vážení, to je o tom. Takto ja beriem svoj mandát. Áno, neboli sme vo vláde ako iní mnohí. Áno, sme tu dneska iba v opozícii, beriem.
Takže berte takto, že keď takto budem vykonávať mandát, ja nehovorím, že som majster sveta, som takisto hriešny, biedny ako každý iný, mám svoje chyby. Ale tak si to predstavujem ja a nemôže volať predseda strany nejakej alebo hnutia, či budem v parlamente, alebo nebudem. To musia povedať občania. To musia povedať občania tejto republiky a nemám rád farizejské reči, že niekto spraví veľkú bublinu, ako ideme niečo riešiť, a príde na lámanie chleba, je ministrom a on zabudol na svoj sľub. On už nemôže, lebo vyššia moc. Jaká vyššia moc, ľudia boží? Teraz sme to videli v Javorine. Vážení, to sú bubliny. A realita bude aká? Že ideme meniť pravidlá hry počas hry. No nehnevajte sa, no neberiem. Neberiem. My sme tu prišli riešiť problémy ľudí, aby zákony boli jednoznačné, zjednodušovali život, nie ho komplikovali. Ako sa tu prijímajú legislatívne návrhy, ani nechcem hovoriť, však viete sami, že už nevedia ani tí, čo tam majú ako s nimi ísť. Tak preto hovorím stále, musí tu byť výkon mandátu srdcom, nie straníckou diktatúrou. A keď takých poslancov nenájdeme, tak, vážení, žiaľ, môžeme si hovoriť o demokracii.

Pani Radičová svojho času povedala, že u nás štátnici ešte sa nenarodili, iba politici, lebo politici to vedia na štyri roky, po štyroch rokoch tma, zhorenisko. Ja hovorím, u nás sa štátnici narodili, lebo tí by mali vidieť o 30 rokov, čo tu bude, o 40 rokov, čo tu bude, nie na päť rokov ak my tu prídeme. Hovorím, že sa tu narodili, len sme ich ešte nenašli. Tak poďme ich hľadať. A môžem povedať otvorene, keď pán Paška povedal, že vyhraj voľby a rob si čo chceš, pán Paška, nie pán Baška, pán Paška, tak, občania, ja vám z tohto postu hovorím, príďte vyhrať voľby a robte, páni občania, to, čo uznáte za vhodné, a urobte odpočet doterajšej, doterajšieho aj nám, aj Obyčajným, nech sa páči, urobte odpočet.
Vážení predsedovia strán, vy by ste neboli hrdí, neboli by ste hrdí na to, keby vám krúžkami prešlo ešte viacej vašich nominantov, ktorých tam nominujete vo voľbách, vy by ste boli na to hrdí? Že som ich nenasadil ja, proste že boli tam a boli takí dobrí, že pozrite, koľko majú krúžkov. Vy by ste neboli na to hrdí? Ja by som bol. Ja by som bol, že som vytypoval toho správneho, ktorý tam má ísť a u ľudí má takú dôveru, že ho tam poslali. Jednička s hviezdičkou. No, žiaľ, u nás je to tak, že ísť na koniec, to je asi modré z neba, to je iba u tých Obyčajných, tých trafených, ktorí tu nemajú čo robiť. Že? A ja sa pýtam, my sme lepení Kanagonom na poslanecké kreslá? Ja osobne nie som prilepený a tak, jak som sa rozlúčil v minulom, krátkom volebnom období, ako som hlasoval za pani Radičovú, pretože ja neviem hrať na dve bránky, ja viem hrať iba na jednu bránku a hral som aj futbal a vlastné góly si nezvyknem dávať, tak takto budem viesť aj ďalší svoj život, a či budem v parlamente, alebo budem kopáč kanálov, to je jedno. Lebo ako som povedal, ja sa nechcem hanbiť, keď raz budem skladať účty, čo sme tu robili. A ten účet musí urobiť národ, ten to musí to viesť.
A viete, čo by? Jasné, nemáme tu Braňa Škripeka, ale stále mi prichádza na um jeho charakteristika, že dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov v tejto politike našej, a to je katastrofa. Že to, čo je v bežnom živote bežné, tu to bežné neni.
Včera som bol s poľnohospodármi z Levíc. Keby ste počuli ich skarhy a ich, by som povedal, kritiku, mal som robiť, aby sme to tam trošku ustáli. A, vážení, preto keď mi niekto povie, že nezávislí tu nemajú čo robiť, ja sa pýtam, v komunále môžu? Vo VÚC-ke môžu? My sa bojíme nezávislých v parlamente? Nehovorím, že ich tu bude 150, nech tu bude 5-10. Bojíme sa ich? O čo? Že veď to by bola výzva pre vás, kolegovia zo strán, že prídete a poviete, pozrite sa, jak sme ho zdevastovali, nevie nič. Sme ho utopili. Čo nám prorokovali? Klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností do pol roka sa rozpadne. Keď sme tu nastúpili. Kto sa rozpadá? Mám vstupovať do svedomia, ako to ide? Sa pýtam, jak je to možné, tí nezávislí, čo sú každý, jak hovoríte, neriadené strely, jak je to možné, že oni sa dokážu držať pokope. A viete, jak je to možné? Lebo to ide srdcom. On tu neprišiel preto, aby získal nejakú zákazku zo štátnych peňazí, aby zamestnal pol rodiny na nejakom ministerstve, ale prišiel tu riešiť veci, ktorých sa potýkal dennodenne v svojej robote, a vidí, čo tam jaké problémy boli, a nemal šancu sa ináč prejaviť v tom zákone, tak prišiel tu na tej kandidátke a ide bojovať za tie veci, ktoré možnože 20-30 rokov nebol v stave odčiniť. Vážení, to je o nezávislosti. U nás je, nezávislosť rovná sa zodpovednosť, rovná sa odbornosť. A nemôžme, ja som to stále povedal, proste my tu musíme mať nejaký cieľ, ľudia boží, a keď cieľ nebudeme mať, tak to bude veľký problém. A momentálne mne sa zdá, že každé štyri roky my tu skáčeme. Raz ste vy v opozícii, ja som koalícia, potom naopak a toto sa nedá. My mrháme časom ľudí.
Takže, vážení, nehovorím, že my teraz tu budeme majstri sveta, nezávislí, to tu nehovorím. Ale hovorím, dajte šancu, aby národ povedal, koho tu chce, akým spôsobom si predstavuje ďalšie smerovanie tejto republiky, a aby mohol tých poslancov kontrolovať a sa k ním vôbec dostať, lebo to je najväčší problém, že sa ani nemôžu k vám dostať. A ja dúfam, že to nerobíte, ale, žiaľ, situácia je taká, že áno. A keď sa stanete ministrom, no ďakujem pekne, no ďakujem pekne. Viete, jak sa u nás hovorí, teraz to neberte osobne, kolegovia, všeobecne hovorím: "Zapomnul vul, že, viete, čím bul".
Takže, vážení, Alojz Hlina už tu neni. Ja nechcem, aby mi zdravila kľučka, vôbec to nechcem. Lebo keď to by malo byť akože údelom poslanca, aby mu každá kľučka tu zdravila, tak asi nepochopil, čo znamená zastupovať ľudí, zastupovať svojich blížnych, ktorých tu má, v roku 2014, ’15, ’16 a neviem kedy, a nepochopil, na čo je život. Viete, koľko ľudí sa nemôže narodiť? Viete, koľko ľudí je mrzákov? A my, čo sme živí, zdraví a sme v parlamente, my si tu ideme žrať nervy a nevieme to usporiadať tak, aby sme v tej Slovenskej republike si mohli v pohode žiť. Dávaj výčitku na, som tiež veriaci, viete, že som veriaci, som kresťan-katolík a som na to hrdý, pretože keby sme žili podľa Desatora, tak nemusíme mať tu zákony. Podľa štatistických údajov máme 75 % veriacich na Slovensku, plus-mínus. To je jedno, aká to je viera. Čo by tu malo byť? No raj na zemi, že. Veď veriaci chce blížnemu svojmu pomôcť. A čo tu máme? Čo tu máme? Že to je nonsens! Farizejstvo?! Herectvo?! Čo tu máme?
Kolega Hlina povedal, že potrebuje do parlamentu najlepších. Ale najlepší je aj úžerník, najlepší je aj zlodej, najlepší je aj herec. Vážení, toto nie! Poďme na inú debatu. Najstatočnejší, najsvedomitejší, najčestnejší a ďalší. Páni kolegovia, keď hodnotíme nezávislých, pýtam sa, čo je najväčšia reklama človeka. No predsa jeho vlastný život, že ako vedie, že? Či doma bije ženu, deti, či chodí opitý z krčmy po kanáloch alebo neplatí ako zamestnávateľ svojich zamestnancov alebo naopak. A pýtam sa, občania, máte kritériá na poslancov Slovenskej republiky Národnej rady? Máte kritériá na nich, akí mali byť. Čo sú voľby? Raz za štyri roky občan povie, vy stopäťdesiati viete najlepšie gazdovať s našimi peniazmi, iďte do parlamentu a postavte vládu a vládnite. A čo sa tu deje? To, čo už tu zažívame neviem koľký, desiaty rok, kde prakticky stále ideme dolu, dolu, dolu. Rozpočet mínus 2,5 mld. teraz, pred rokom 3,5 mld. Pán kolega Lipšic keď tu bol, resp. aj pán kolega Mikloš, keď ste tu spomínali, ešte za pani Radičovej, že mali sme tu ministra estónskeho financií a vtedy povedal, že keby v Estónsku bolo mínus 1 euro, vláda by dala demisiu. A my si tu v pohode fungujeme, jak fungujeme, že. Pätnásta generácia bude platiť tie dlhy, osemnásta generácia, desiata, ja neviem ktorá. Osem tisíc euro už novonarodenec má na krku. No nehnevajte sa. To je nonsens.
Takže, vážení, ja nechcem vstupovať politickým stranám do ich svedomia, aj tak ako povedal kolega Mičovský, štátna moc, čl. 2 ústavy, pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. A to by som bol veľmi rád, keby aj tá priama nejaká mohla byť, možnože cez tie referendá a ďalšie veci, ktoré sa budeme snažiť možnože dať. Pretože to Švajčiarsko, čo nám tu bolo sľubované, keď už tak ho, sme ho glorifikovali, tak od nich možno, páni, možno si prevziať si od nich nejaké tie aj zákony a všetko, čo tam majú. Ale to asi je ešte veľká hudba budúcnosti.
Pýtam sa, ten, kto má 300 krúžkov a je v parlamente, a ten, čo má 60-tisíc krúžkov, ako je poznateľný na Slovensku? Pýtam sa, nemajú šancu naši občania, aby si mohli vyberať? Lebo v každej strane máte dobrých aj zlých. Aj medzi Obyčajnými, nevynímajúc. Nemôžu si občania vybrať, že sa im páči pán Jurzyca, pán Brocka, pani Mezenská a pán Bublavý? No nech si vyberú. Neviem, čo vám na mítingoch vašich voliči alebo teda vaši sympatizanti hovoria. Moji mi hovoria to, že dajte nám šancu vybrať, lebo by sme chceli vybrať tých najlepších. A vieme, ktorého, ktoré máme. A tento náš zákon práve toto sa snaží. A pýtam sa, kto iný by ho mal predkladať. Veď my sme s takouto filozofiou tu išli do parlamentu, aby tí nezávislí a ten zázrak mini sa stal, sme sa tu dostali.
A, vážení kolegovia z médií, stále si nezamieňajte, že ten, kto vystúpi z klubu nejakého v parlamente, je nezávislý. No neni, je nezaradený. Prečítajte si tu, ako teraz je vykazovaný stav poslancov v Národnej rade. Lebo všade to vidím, nezávislý a potom, samozrejme, že kumuluje. Aha, že nezávislý, to je ten, čo môže preskakovať. No toto neni takto, vážení! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, je 19.00 hod., chcem sa opýtať...

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Viete čo, asi ráno ešte by sme to. Nejakých desať minút, keď sa dá.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, takže dokončíme, čo sme včera nestihli pre časovú tieseň. Nechcem byť dlhý.
Máme tu zákon o tých našich nezávislých poslancoch, ako ja hovorím, ktorý by mal byť tým prvým krôčikom k priamej demokracii, o ktorú sa možnože snažíme, resp. po ktorej volajú aj naši občania. Čo najviac vyčítajú našim politikom naši občania? To, že sme odtrhnutí od reality, že vôbec nevieme, aké sú problémy v reálnom živote. A tvrdím, že ten, ktorý je tu už 10, 20 rokov, neviem si predstaviť, aký má kontakt s reálnym životom a s reálnym výkonom prác.
A myslím si, že práve pokiaľ by tu išli nezávislí, a ako som už povedal, u mňa sú nezávislí, rovná sa zodpovední, rovná sa odborník, myslím si, že je to to, čo by aj tento parlament osviežilo trošku tej krvi a toho zaužívaného stereotypu. A ako hovorím, neberme ten extrém, pretože 150 asi nezávislých sme tu v živote nemali, to by bola teda riadna utópia, riadny sen. Momentálne sme to vyšplhali na 83; 83 z jednej strany, viacej som tu nevidel ešte, že by takto bolo, nehovorím o koalíciách, hovorím o 83-ke z jedného portfólia. To znamená, berme, že v takomto duchu momentálne sme po 25 rokoch boli v stave vyšplhať, čo sa týka jedného myslenia, jedného smerovania, 83 poslancov Národnej rady.
Takže, vážení, myslím si, že tým by sme preukázali, ak by sme dali šancu tomu nezávislému, že s tou demokraciou myslíme vážne, aj s tou priamou, nie iba sprostredkovane cez volených zástupcov.
A myslíte si, že nezávislý poslanec by v parlamente mlčal? Myslíte si, že by mlčal v parlamente? Žiaľ, mám už tú skúsenosť, že niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky povedali v parlamente iba "sľubujem". Iba sľubujem, mal som tú česť alebo, žiaľbohu, bol som už tu a tiež som bol začínajúci v tom prvom volebnom období, v minulom pani Radičovej, v tom 15-mesačnom, bol som už tu tiež ako nový poslanec, ktorý v živote nebol v politike, a bolo mi cťou, že som sa vôbec tu mohol dostať, aj teraz si to ctím veľmi, že mi občania dali dôveru. A, viete, vedú sa tu rôzne štatistiky a po roku som zistil, že som povedal v tomto pléne ako vtedy koaličný poslanec, ktorý mohol byť ticho a nechať svojich ministrov hovoriť, hovorte si, ja nič nepoviem, tak som povedal nejakých 5 925 slov plus-mínus.
Pozrel som si, kto nepovedal nič. Išiel som sa pozrieť za tým kolegom. Hovorím: "Pán kolega, počúvajte, ja som tiež nový, vy ste tiež nový a tiež máte určitú oblasť, prečo ste ešte nič nepovedali?" Viete, čo mi vtedy povedal po roku? "Pán kolega, ja sa dlhšie rozbieham." No super. Sorry, áno, každý máme svoju nábehovú rýchlosť, dobre, akceptujem.
Bola posledná schôdza za premiérky pani Radičovej, pozrel som si, ja som povedal o nejakých 2 000 slov viacej, dobre, aj to nebolo neviem čo, ale okej, je to tam. Tento kolega ešte stále nič nepovedal. Išiel som za ním a mu hovorím, pán kolega, nehnevajte sa, už iba hodinu a pol a končíme. Skrátené volebné obdobie, už iba hodinu a pol. Viete, čo mi povedal? On už to nestihne. No vás netrafí?!
No a keď si myslíte, že obyčajní, resp. nezávislí by boli ticho, tak ja tvrdím, že ticho by neboli. Naše hnutie a naši poslanci, ktorých teraz tu máte, sme ticho? Pani Šípošová, ktorá nastúpila posledná do nášho klubu, je ticho? Ešte nepovedala ani slovo v tomto parlamente? Pozrite si, už vystúpila. A preto hovorím, áno, ide to o tom srdci, nejde to o tom, že tu ideme robiť svoje nejaké biznisy, kšefty a ďalšie veci.
Takže myslím si, vážení, že nezávislý, ktorý si vyzberá podpisy, aby mohol kandidovať, nie že príde ku straníckemu nejakému šéfovi, daj mi pečiatku, aby som mohol kandidovať. Ako ty chceš zastupovať ľudí, keď nevieš s nimi ani kontaktovať sa a nevieš ich ani presvedčiť, že ty si ten dobrý, ktorý ich záujmy bude hájiť, že iba cez stranu sa zakryješ? Veď to je nonsens.
Tak mne sa zdá, že títo nezávislí, ktorí by tu prišli, ktorí by prišli z vlastného presvedčenia, pretože dal si tú námahu, aby tých desaťtisíc u nás navrhovaných teda hlasov získal, myslím si, že by išiel do toho parlamentu s tým, aby tu niečo povedal, niečo riešil a riešil tie problémy, ktoré tu má alebo si myslí, že by sa mali riešiť.
Tvrdím ešte jedno, znížila by sa korupcia. Keď si vezmeme lobistov, ktorí tu možnože chodia, možnože nechodia, koľko potrebuje spracovať ľudí teraz? Stačí predsedu strany, možnože okolo neho jedného, dvoch - vybavené. Keby mal prísť za 76 nezávislými, hovorím o lobistoch tých v zmysle slova slovenského významu. Nie možnože o lobistoch, ktorí sú v rámci európskeho kontextu v zákone o lobingu urobení, ktorí asi ináč. Žiaľ, u nás sa to sprofanovalo, že lobista je ten, ktorý príde tu nejaké kšefty svoje vybavovať a ide lobovať ministra, poslancov a neviem koho všeckého možného. Tvrdím, že keby mal prísť za 76 nezávislými, mal by problém a asi ináč by sa tu tak debatovalo. Ale to je už na zvážení občanov, ako sa k tomu postavia.
Poďme k zákonu. Samozrejme, že zákon hovorí o hospodárení nezávislých poslancov, ktorí momentálne ešte nemôžu, samozrejme, že kandidovať do Národnej rady. Tak museli sme, samozrejme, zmeniť aj zákony, ktoré sú s tým súvislé a ktoré majú akože, samozrejme, na to dosah. Takže týmto zákonom sa zároveň mení aj zákon 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva. Mení sa, samozrejme, týmto zákonom aj Občiansky súdny poriadok 93/1963 v znení neskorších predpisov. Novelizujeme, samozrejme, zákon 85/2005 o politických stranách v znení neskorších predpisov, zákon 181/2014 o volebnej kampani v znení neskorších predpisov a, samozrejme, aj zákon č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Takže, vážení, myslím si, že pokiaľ môžu do komunálu, do VÚC-ky kandidovať nezávislí poslanci, Národná rada by nemala byť výnimkou, lebo je to potom popretie demokracie a slobodného práva občana kandidovať a vykonávať mandát poslanca.
Účinnosť nášho zákona dávame od 1. 5. 2015.
Je to na nás, páni kolegovia, ja viem, že sa to ťažko počúva, keď sme 25 rokov nepoznali nič iné iba strany. Chápem vás, ale myslím si, že to by bolo to gesto, ktoré by ste ukázali, že pozrite sa, my sa nebojíme. Sme lepší, ako sú nezávislí. A možnože hneď v prvých voľbách by sa ani jeden nezávislý neprekrúžkoval, nedostal ďalej a by skončila kandidátka nezávislých. Ale prečo nedáme šancu, aby popri kandidátkach politických strán nebola jedna kandidátka nezávislých poslancov?
To, čo bolo hovorené o technických podmienkach, či tam bude 10-tisíc, 20-tisíc podpisov alebo či tá kaucia bude 100 alebo 1 000 euro, to je iba technikálium, to je nič. To sa dá urobiť.
Dajte šancu, kolegovia, aby sa o tomto probléme debatovalo aj v druhom čítaní. Dajte pozmeňujúce návrhy. Boli by sme veľmi radi, lebo tým by ste potvrdili, že tak ako v komunálnych voľbách, momentálne po posledných, prevaha nezávislých sa jasne preukázala. Dokonca bol nárast asi o 120 ľudí. (Reakcia z pléna.) Takže uvidíme, áno, čo dokážu, pani Košútová.
Len tvrdím jedno, že mali by byť závislí, viete na čom? Keď ste hovorili, viete, na čom by mali byť závislí? (Reakcia z pléna.) Môžem doplniť, pán kolega? Viete na čom? Na svojom svedomí. Závislí na svojom svedomí. To znamená, že keď idem večer spať a sa opýtam, čo som dneska urobil, aby bolo jasné, že mi to nevyčíta, alebo teda minimálne moje svedomie, čo som dneska urobil pre občanov Slovenskej republiky. Ja viem, že je to utópia, to je ideál, samozrejme, však tu si bulíkame kadejaké reči. Ale, vážení, je to tak. A takto sa aj veriaci spovedáme pri spovedi, čo vám ešte svedomie vyčíta, na konci.
Takže, vážení, vôbec bol by som veľmi rád, keby ste dali šancu a ukázali, že nechceme diskriminovať našich občanov ani tým, že môžu priamo ísť a kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Takže prosím o podporu, o zamyslenie sa nad týmto zákonom, a pokiaľ budete mať pozmeňujúce návrhy, budeme veľmi radi, aby sme mohli ukázať občanom, že vieme im dať aj šancu na priamu demokraciu a priame zastupovanie ich v parlamente Národnej rady Slovenskej republiky.
Končím mojím mottom: "Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba."
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Aj ja si myslím, že návrh, o ktorom tu teraz hovoríme, sleduje správny cieľ. Je nesporné, že to, čo sa tu navrhuje, by oveľa lepšie zodpovedalo definícii výkonu mandátu poslanca Národnej rady v zmysle našej ústavy. Ale nielen to. Už samotná možnosť, že by v našom parlamente pôsobilo viac nezávislých, nestraníckych osobností, by zvýšila reprezentatívnosť, pestrofarebnosť a invenčnosť tohto orgánu. Napokon, ako tu už bolo povedané, neobjavujeme týmto návrhom Ameriku. Na hierarchicky nižšej úrovni, čiže v prípade kandidovania do orgánov miestnej a regionálnej samosprávy, je pozícia nezávislých kandidátov podstatne lepšia, výhodnejšia a dnes už aj z pohľadu verejnosti samozrejmejšia ako na národnej úrovni.
A ešte niečo. Páni straníci telom i dušou, nemusíte sa báť. Ani keby tento návrh prešiel, politické strany ešte dlho nezaniknú, len prídu o svoj monopol a bude tu zopár nezávislých nestraníkov, ktorí vám budú nastavovať zrkadlo a ktorí budú zastupovať ten segment spoločnosti, tých voličov, ktorí súčasné strany z rôznych dôvodov voliť nechcú.
A napokon dovoľte ešte niečo osobné. Jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý som sa rozhodol v ostatných voľbách prijať možnosť kandidovať ako notorický nestraník do tohto parlamentu, bola aj rastúca obava z hrozivého partokratizmu, ktorý sa začal zmocňovať našej spoločnosti. Nemusím spomínať kauzy Gorila, nástenkové tendre a podobne, za ktorými stáli vždy strany.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Nechcem byť osobný a nebol som alebo snažím sa nebyť osobný, ale predsa.
Pán kolega, ak si myslíte, že ste slobodný a nezávislý, no tak klamete sami seba alebo sa nechávate klamať. Neviem. Pretože každá sloboda, to nie je len o slobodnom rozhodovaní. Ako každá minca má rub a líc. Rubom tejto slobody je vždy zodpovednosť. Strany existovali v starom Grécku za Solóna a Drakóna, v starom Ríme za Sullu a Maria, boli to optimáni a populári. Jednoducho za tisícročia nič iné ľudstvo nevymyslelo a zrejme sa mu to tak skoro ani nepodarí.
Ale rozklad takýchto inštitúcií je podľa mňa oveľa nebezpečnejší. To tu bolo a periodicky sa opakuje. Kedysi pred 150 rokmi sa nazývali anarchisti, dneska je to populizmus.
Domnievať sa, že masy budú len tak priamo rozhodovať, o tom vám vypovie najlepšie, vypovedia sociálne siete, ako sa správajú ľudia, keď sú anonymní. Je to podľa mňa veľmi nebezpečný krok.
Viete, to, že budú ľudia rozhodovať, spôsobilo dve najväčšie tragédie v minulom storočí, aj keď históriu možno do hĺbky ďalej nesledujete. Ale jednoducho červená robotnícko-roľnícka diktatúra, kde títo budú rozhodovať, len vy budete rozhodovať, im sľúbili, viedla k jednej tragédii. A druhá robotnícko-nacionalistická, hnedá diktatúra presne takým istým spôsobom vznikla.
Takže prikláňať sa k tomu alebo takéto čosi navrhovať nepokladám za dobré a musím vám povedať, že aj keď niektoré inštitúcie zle fungujú, je to lepšie pre spoločnosť ako chaos.