46. schôdza

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan. Je posledným prihláseným do rozpravy. Pán spravodajca, samozrejme, pán navrhovateľ, pán podpredseda, môžte aj v rámci rozpravy potom vystúpiť, ak ešte by ste mysleli.

957
Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som v prvom rade podporiť tento návrh novely rokovacieho poriadku a vyjadriť sa v tom zmysle, že podľa mňa je to logický krok po novele ústavy v tom zmysle, že ak sme prijali novelu ústavy, no tak ďalším logickým krokom je upraviť aj ostatné zákony, ktoré s touto novelou ústavy súvisia. A rokovací, dopad na rodinu, podľa mňa tento súvis tu je.
Rád by som sa vyjadril aj k tej prebiehajúcej diskusii. A už tu boli spomenuté rôzne doložky, ktoré už dnes predkladáme, a teraz tie doložky vlastne rozširujeme alebo ten návrh je, aby, keďže sme zmenili ústavu, aby sme rozšírili tie doložky aj o vyjadrenie dopadu na rodinu.
Ale chcel by som upozorniť, že teraz sme v prvom čítaní a § 73 ods. 2 jasne hovorí, že v prvom čítaní rokujeme o návrhu zákona, najmä o jeho podstate. Najmä o jeho podstate. Čiže podľa môjho názoru v prvom čítaní budeme hlasovať o tom, že či chceme, aby rodina, aby sme zadefinovali aj dopad na rodinu, áno alebo nie. To, čo tu bola diskusia, že aká je rodina, čo to je. Ja si viem predstaviť, áno, túto diskusiu. Pravdepodobne nebudeme mať rovnaké názory, ale viem si predstaviť túto diskusiu v druhom čítaní, že vtedy môžeme špecifikovať, že čo pod tou rodinou rozumieme. Ale podľa mňa v prvom čítaní je tá jasná základná otázka o podstate a o tom, že či chceme, aby tam rodina bola, v akom zmysle, všetky tie detaily sú predmetom potom rokovania druhého čítania.
Preto by som sa veľmi uchádzal o podporu všetkých poslancov pre tento návrh, ktorý je predložený.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Viskupič.

Práve preto som aj ja vystúpil v rozprave, že uviedol som to tým, že zvažujem otázku, problém nezamestnanosti a problém korupcie je takisto, zároveň je tu tento moment, ktorý vnímam takisto striktne logicky, že keďže sa nám zmenila ústava, tak predpokladám, že sa následne budú meniť aj ďalšie zákony.
A požičiam si tie slová od pani Lucie Žitňanskej, že naozaj toto nie je banálna záležitosť a pre potreby prvého čítania, keď by som mal súhlasiť s filozofiou toho, aby tieto vplyvy sme mali pri každej jednej norme, tak by som si dovolil ísť kúsok ďalej a opýtať sa, že ako sa budeme k jednotlivým prípadom pri všetkých návrhoch zákonov stavať k rodine. Tým pádom pravdepodobne s najväčšou mierou pravdepodobnosti ja ten návrh podporím presne v tom duchu, čo vravíš, že je to dôležité, ale ak bude posunutý do druhého čítania, tak ako bude vyzerať tabuľka, už to poviem jednoducho, pri doložke vplyvov, kde my budeme číselne vyjadrovať dopady jednotlivých návrhov zákona od environmentálnych zákonov cez rozpočet až neviem kde, na rodinu, čiže všetko, čo Národná rada prijíma, je tá základná otázka, ako si to navrhovateľ v podstate predstavuje. Pretože z toho návrhu zákona to zatiaľ ja nevidím a položil som tu paľbu otázok, na ktoré asi dostanem odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vyjadriť stanovisko.
Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem pekne, pán predseda, a ďakujem aj vám nielen za účasť, ale celkom zaujímavú reflexiu.
Už len to, že o tom diskutujeme a dokonca že z toho by mohla byť pravidelná záležitosť, je veľká vec. Či bude, to je v rukách 150 ľudí. To, že je vonku referendum, ako dopadne, to nie je o tom. My sme neplánovali termín, ale nadväznosť, možnože až tak, ako to vyjadril tak trochu kolega Pavol Hrušovský, že vykonávanie alebo vykonávací predpis po novele ústavy.
Áno, má to istú logiku, lebo ak je tam postulovaná ústavná povinnosť Slovenskej republiky niečo chrániť a podporovať, tak by sa to malo preniesť aj do legislatívnej praxe. A zároveň kvôli vyváženosti zákonov a tomu, čo znamená takýto vplyv, tak rodinné hľadisko určite má svoj veľký, veľký význam, a nielen politický, ale po každej stránke. Spoločenský, kultúrny, civilizačný, ale aj tie konkrétnosti už či ekonomické, sociálne, edukačné, ktoré cez rodinu buď rozvíjame, alebo ak ich oslabujeme, tak veľmi, veľmi na škodu krajiny.
K niektorým z tých pohľadov, ústava nehovorí len to, čo sme citovali, ale aj ďalšie ustanovenia, ktoré zabezpečujú, garantujú rovnosť detí pred zákonom. Všetky deti, všetky – či majú fungujúce rodiny, alebo sú v rozpadnutých prostrediach, alebo v náhradnej, alebo v ústavnej starostlivosti – všetky majú a majú mať zabezpečené rovnocenné pomery a podmienky.
Aká je prax a ako to funguje? No veď práve preto je dôležité, aby sme sa zaoberali nielen životným alebo podnikateľským prostredím, ale tým, čo znamená dopad legislatívy na rodinné prostredie. A hlavný cieľ a hlavná funkcia rodiny je odovzdávanie života a riadna výchova detí. Odovzdávanie života a riadna výchova detí. Tomu napomáhať je a bude vždy zodpovedné. Či tomu rozumie a odhlasuje to väčšina tejto snemovne, neviem, ale táto pravda platí.
Čo sa týka tých rôznych foriem, už samotný návrh hovorí, úplné a neúplné rodiny. Definícia rodiny nie je predmetom rokovacieho poriadku. Definíciu rodiny so všetkými súvislosťami, tak ako sme to dokázali, uvádza zákon o rodine, ktorý je z roku 2005, má číslo 36. Ak ho treba novelizovať, bude sa novelizovať. Tam je priestor na rozpravu a úpravy alebo to všetko, čo tu aj zaznievalo, a myslím si, že s tým zároveň súvisí téma, ako zákon o rodine mať ako lex specialis, rešpektovaný na základe novely ústavy oveľa silnejšie.
Oceňujem aj ten taký politický, pozitívny, konštruktívny postoj viacerých, napríklad Jozef Viskupič alebo Anton Martvoň zvažuje možnú podporu. Je to zaujímavý návrh možno na iné miesto, teda mysliac tým v rámci tých doložiek. Možnože bude treba prehodnotiť celú sériu tých doložiek, lebo ono to postupne nabieha, to už je vec druhého čítania a možno aj starostlivého posúdenia.
Lucia Žitňanská hovorí o doložke protikorupčných vplyvov alebo protikorupčnej doložke. Som za. Ak už o tom hovoríme, to všetko, čo pomáha efektívnejšie fungovať spoločnosti a štátu, by naša legislatíva mala horizontálne, systémovo promovať, podporovať. Som za.
A že je to vážna vec, určite. A chcem povedať možno dva také aspekty, ktoré sám cítim, že sú rozhodujúce. Po prvé, že vôbec, vôbec na základe zákona povinne sa bude zákonodarca a predtým predkladateľ, vláda alebo poslanci, zaoberať rodinou a rodinným prostredím, že táto téma je jednou z kritérií. Tá je jednou z tých, na ktorých záleží. Ako to vyhodnotí, či povrchne, alebo profesionálne, či je to merateľný, alebo nemerateľný vplyv, to už je tá druhá rovina, lebo nie všetko sa dá zmerať. Ale po prvé už to, že zvažujeme, a po druhé chcem povedať to, čo si cením od takých inšpirátorov, ako je napríklad v tomto prípade Albert Einstein, povedal, že: "Sú veci v živote, ktoré sa dajú merať, ale na nich nezáleží. A sú veci, ktoré sú nemerateľné, ale na nich záleží."
No nie všetko sa dá vyčísliť na eurá alebo na tony, alebo na litre, ale na tom záleží. Stabilita vzťahu, stabilita prostredia, starostlivosť o deti nedá sa namerať, ale buď je a rastie, alebo nie je, alebo sa zhoršuje na základe zákonov, na základe rozpočtov, na základe opatrení, ktoré tu sa prijímajú niekedy ako na páse. A nielen tu, ale aj na úrovni samosprávy, dokonca aj Európskej únie.
Áno, my sme toto opatrenie alebo tento návrh presadili v januári na pôde najväčšej frakcie ako jedno z dôležitých tzv. family mainstreaming, aby sa rodinné hľadisko stalo súčasťou posudzovania vplyvov na európskej úrovni, ale aj v národných štátoch. Kompetencia je národná, ale mnohé európske opatrenia majú jednoznačný vplyv na stabilitu alebo vývoj rodinného prostredia.
Ešte zareagujem na to, čo hovorila, áno, aj pani kolegyňa Lucia Žitňanská a viacerí, že to nebude ľahké, a tu ma napadol Milan Rúfus. Ten povedal, že "skús ľahšie a vyber ťažšie". V živote sú ľahšie aj ťažšie cesty, skúsenosti rôzne, lebo väčšinou to náročnejšie, to ťažšie je podstatné. To naozaj mení pomery človeka, spoločnosť. A preto zaradiť takúto doložku medzi ostatné, venovať jej kvalitnú pozornosť z hľadiska prípravy každej legislatívy, vytvorí inú kultúru, inú legislatívnu kultúru a prax. A ak tam pridáme protikorupčnú doložku alebo záležitosť, ja sa k tomu hlásim.
Áno, tu ide o podstatu zákona, tu nejde teraz o bodkočiarky alebo niektoré záležitosti následné, preto by som bol rád, aby tomu bola takáto pozornosť alebo porozumenie aj venované.
A, pán predseda, ak môžem ako navrhovateľ, vzhľadom na čas, resp. aj atmosféru, ktorá tu je teraz, navrhnúť, bol by som rád, ak by o tejto záležitosti, o tomto návrhu sa hlasovalo v utorok, ale až popoludní o 17.00 hod., ak tomu nič iné nebráni. Navrhujem to práve kvôli porozumeniu, o čo v tomto návrhu zdanlivo jednoduchom ide, ale aj získaniu podpory pre to, aby bol prijatý a následne posúdený a, samozrejme, definitívne schvaľovaný v druhom čítaní po starostlivých rokovaniach na výboroch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán navrhovateľ.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorý sa vyjadrí k rozprave.

Ďakujem pekne. Ja len z hľadiska formálno-právneho sa prikláňam k návrhu predkladateľa a osvojujem si procedurálny návrh, aby sme o návrhu hlasovali v utorok o 17.00 hod., teda pri tom druhom hlasovaní. Nie sú za tým žiadne špekulatívne dôvody, ale naozaj záujem možno ešte konzultovať, možno ešte presviedčať a hľadať väčšinovú podporu na schválenie návrhu zákona do druhého čítania.
Rovnako ako predkladateľ, ktorý odpovedal na niektoré vyjadrenia kolegov poslancov, súhlasím s tým, že to bude doložka, ktorá bude ťažká, ale vykonateľná.
Nie vždy musíme posudzovať kvalitu alebo dopady návrhov zákonov len podľa peňazí, len podľa dopadu na štátny rozpočet. Ale keď som dopoludnia počúval niektoré návrhy, ktoré predkladal Julo Brocka za skupinu poslancov, myslím, že tam je jasná doložka hneď, že to má dopad, a pozitívny, na rodinu. A tak by som mohol vyratúvať niektoré ďalšie. Keď budeme liberalizovať rozvodovú legislatívu, tiež to bude mať, ale opačný dopad na rodinu, keď budeme liberalizovať legislatívu ohľadne hracích automatov a hazardu, tiež. Ale ako môže to byť individuálny, na jednej strane morálny, na druhej strane ekonomický, na druhej strane etický, aké kritériá zvolíme, aby sme tú doložku mohli precizovať. No tak to ukáže, tak ako povedal aj navrhovateľ, možno aplikačná prax. A ja sa nebránim rozšíriť tie doložky zlučiteľnosti, lebo my sme si tu zvykli predkladať návrhy zákonov a prijímať ich jak na bežiacom páse bez toho, že by sme nejak analyzovali možný dopad na všetky oblasti spoločenského života, na všetkých občanov Slovenskej republiky.
Padlo tu niekoľko ťažkých otázok, na ktoré si v tejto chvíli netrúfam dať odpoveď, a nechcem byť ani príliš vedecký, vôbec nie stranícky, ani teologický, čo to je úplná, neúplná rodina, čo je to vôbec rodina. Sociológovia hovoria, že tradičná rodina vlastne ani neexistuje. Sčasti s nimi súhlasím, že tradičná rodina neexistuje, ale existuje prirodzená rodina založená na zväzku muža a ženy. To je pre mňa rodina, ktorej súčasťou sú aj deti, ich výchova a starostlivosť o budúce generácie. Preto ja sa nebránim diskusii. My sa jej nebojíme, ťahať túto tému aj širšie. A prosím, aby sme sa dokázali rozumieť, nestrašme sa, že je to proti homosexuálnym partnerstvám. Homosexuálne partnerstvá nikdy nemôžu mať také práva ako rodina založená na zväzku muža a ženy. Na tom sa asi dohodneme. Ak nie, tak potom asi...
A o tom, ktorý zväzok, ak by v slovenskej právnej úprave existovala taká možnosť, má mať aké práva, musí upraviť zákon. A zákony Slovenskej republiky už dnes upravujú, aj ako sa má chovať štát, resp. starať o neúplné rodiny. My osobitne v sociálnej legislatíve hovoríme o neúplných rodinách. O tom, aké majú neúplné rodiny práva vo vzťahu napríklad k výchove detí a aké, a sú odlišné tie práva, má úplná rodina, teda manželia, manžel a manželka vo vzťahu k výchove a rodičovstvu.
Viem si to predstaviť, nejak vyprecizovať, ale naozaj v tejto chvíli nepovažujem túto tému za súčasť diskusie o návrhu, ktorý sleduje absolútne niečo iné. A keď sa vyskytnú isté nedorozumenia, môžeme sa kedykoľvek k tomu vrátiť, ten úmysel navrhovateľov je naozaj daný pokračovaním napĺňania ducha Ústavy Slovenskej republiky, ktorej nielen novelou, ktorá hovorí o výnimočnom zväzku manželov - muža a ženy, ale už aj predtým ten čl. 41 o tom rodičovstve, o výchove detí, o osobitnej ochrane je už dlhšie v tej ústave, ale keď tu pribúdajú nové doložky environmentálne a neviem ešte aké, tak toto považujem za dôležitejšie ako čokoľvek iné. Tým nechcem znižovať dôležitosť aj tých iných, aby tá slovenská legislatíva naozaj za svoj si stanovovala zlepšovať kvalitu rodín, zlepšovať kvalitu života všetkých ľudí žijúcich tu.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu

návrhu poslanca Národnej rady SR Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1360.
Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1366.
Nech sa páči, pán poslanec, uveďte svoj návrh.

Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, ďakujem za možnosť uviesť tento návrh. Jedná sa o korekciu podľa mňa chybného zákona, ktorý bol vlani prijatý a ktorý, akokoľvek môže niekto namietnuť, že to, či to tak je, môže rozhodnúť len Ústavný súd, ktorý je podľa mojej mienky protiústavný.
Jedná sa o zákon o pozemkovom vlastníctve, ktorý nad rámec ústavy neodôvodnene, nie vo verejnom záujme, ale v prospech súkromných osôb obmedzuje možno i vaše vlastnícke práva.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 zaručuje vlastnícke právo. Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neopodstatnene a nad rámec ústavy zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. Obmedzuje ich právo slobodne nakladať s vlastným majetkom a previesť ho na iné osoby bez zasahovania zo strany štátu. Zároveň obmedzuje ďalšie osoby v ich práve nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Zákon úplne neopodstatnene zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a znevýhodňuje iné osoby.
V stručnosti. Predstavte si, že ste gymnaziálny profesor v hlavnom meste, ale po starej mame zdedíte kdesi kus pôdy. Vaša manželka, stomatologička, ani vaše deti nebudú na tej pôde hospodáriť. Ale vaše deti by možno potrebovali finančnú podporu štúdia na dobrej zahraničnej vysokej škole, kde sa vďaka svojmu talentu môžu dostať, a vy potrebujete peniaze. Potrebujete, samozrejme, tie peniaze možno získať predajom toho kusa pôdy, ktorý nepotrebujete. Celkom logické je, že sa jedná o vaše súkromné nedotknuteľné vlastníctvo zaručené ústavou a že zaň chcete dostať najvyššiu možnú sumu, ktorú pre svoje deti potrebujete.
Na počudovanie prijatý zákon vás obmedzuje v slobodnom predaji tejto pôdy a určuje, kto prvotne, druhotne a v treťom rade smie tú pôdu nadobudnúť možno, pravdepodobne za cenu nižšiu, ako by ste dostali od niekoho štvrtého v poradí, ktorý nespĺňa určené podmienky. Podľa mňa sa jedná už týmto o jasnú protiústavnosť predovšetkým z dôvodu, že tú pôdu nadobúda súkromník. Áno, súkromník podnikajúci v poľnohospodárstve, ale hovoriť v tomto prípade o verejnom záujme, ak je nadobúdateľom súkromník, je contradictio in adiecto. Lebo vy tú pôdu neprepúšťate štátu, aby postavil cestu na laz, kde budú starenku môcť sanitkou doviesť bezpečne do špitála. Vy ju nepúšťate pod priehradu, ktorá bude zdrojom energie, ktorá nebude zaťažovať životné prostredie, a slúžiť verejnosti. Vy ju dokonca nepúšťate dokonca ani pod obchvat, ktorý vyrieši kolapsové situácie v doprave. Vy ju musíte ex lege ponúknuť akémusi súkromníkovi, hoci vám za ňu, zrejme, môže dať menej ako niekto druhý. Ak toto nie je protiústavné, tak už neviem, čo je protiústavné.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." Predmetným zákonom sa však vlastníckemu právu vlastníkov poľnohospodárskej pôdy priznáva iný zákonný obsah ako vlastníckemu právu iných vlastníkov. Hoci v ústave nič takého o kategorizácii vlastníkov nie je napísané.
Neexistuje žiadny legitímny dôvod, pre ktorý by vlastníci poľnohospodárskej pôdy mali byť obmedzovaní v tom, na koho môžu previesť svoj majetok. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mali byť zo zákona zvýhodňované súkromné osoby, vykonávajúce poľnohospodársku výrobu viac ako tri roky, pred inými osobami. Každý raz začína a je absolútne neúnosné, aby, ak v ústave tak nie je napísané, bol znevýhodňovaný pred iným spoluobčanom.
Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy: „Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu", dôležité slovo "verejného záujmu", "môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb." Ústava teda vlastne hovorí alebo zákon hovorí, že možno ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. To ústava hovorí. Teda že tým kupcom niečoho, teoreticky, nemôže byť niekto, kto nie je trvalým bydlom v Slovenskej republike.
Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike. Nikde však nepredpokladá, že by sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov Slovenskej republiky či právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike, ako to robí predmetný zákon.
Predmetný zákon teda evidentne ide nad ústavu a obmedzuje práva, ktoré v ústave zohľadnené takto nie sú.
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie", lebo o to tu ide, "vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Neviem si predstaviť, prečo poľnopodnikateľ Fero by mal mať prednosť pred začínajúcim nádejným poľnopodnikateľom Jožom, keď ústava nič takého nevymedzuje a neoddeľuje Fera a Joža prepážkou rôznych práv.
Predmetný zákon nútene obmedzuje vlastnícke právo, t. j. voľné nakladanie s vlastníctvom poľnohospodárskej pôdy, pričom pri tomto obmedzení absentuje jasne definovaný verejný záujem. Úplne jasne definovaný. Iba nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckeho práva, lebo to je absolútne obmedzenie vlastníckeho práva, nič nevyhnutne na tom nie je, vy ho nesmiete predať tomu, kto vám dá prípadne najviac, aj akákoľvek náhrada. Teda keď vám Jožo ponúkal o 70 % viac ako podnikateľ Fero, nikto vám tých 70 % nedoplatí. Teda tri zo štyroch predpokladov obmedzenia vlastníckeho práva stanovených ústavou úplne chýbajú v tomto zákone.
Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy je napísané: "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd", a vlastnícke právo je základné právo, "sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ." Obmedzenie vlastníckeho práva obsiahnuté v predmetnom zákone nedbá na podstatu a zmysel vlastníckeho práva a nesleduje žiadny legitímny cieľ, ktorý by zásah do vlastníckeho práva opodstatňoval. Pretože skutočne nie je nijakým záujmom, aby ten, ktorý podniká len jeden rok s pôdou, mal menšie práva alebo, naopak, vy menšie práva predať mu to, ako ten, ktorý podniká tri roky. Nič takého sa o kategorizácii občanov v ústave nepíše.
Toľkoto teda k dôvodu, prečo navrhujem zrušiť tento návrh zákona.
Čo znamená pre byrokratickú stránku? Znamená, samozrejme, odbúranie všetkých nevyhnutných byrokratických krokov, ktoré vlani prijatý zákon navodzoval. Znamená teda v konečnom dôsledku úsporu pracovných hodín pracovníkov, ktorí by tieto byrokratické normy sledovali, kontrolovali, zabezpečovali. Znamená teda pri konkrétnom prípade úsporu nákladov a finančných prostriedkov verejných zdrojov.
A tu prichádzam k takému drobnému háčiku, pretože Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jeho sekcia rozpočtovej politiky, držiteľ uznania za výnimočnosť, podpísaná Radovanom Majerským, generálnym riaditeľom, mi na počudovanie napísal vyjadrenie, že: "V súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy žiadame uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky."
Na to, že sú uznane výnimoční, tak je to pomerne avantgardný výklad zákona o rozpočtových pravidlách, pretože som v doložke vybraných vplyvov návrhu zákona uviedol, že návrh zákona bude mať, keď tak, nepochybne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V poznámke som uviedol, že tento vplyv nie je možné vyčísliť. Nevieme, koľko takých prípadov je a koľko hodino-časo-pracovníkov sa ušetrí pri odbúraní byrokracie s tým spojenej. Ale vysvetlil som in extenso, v čom tento pozitívny vplyv spočíva a akými konkrétnymi dôsledkami zrušenia zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku bude spôsobený. Myslím si, že to odbúranie byrokracie na prvý pohľad je jasné, že bude znamenať zníženú záťaž pre verejnú správu.
Samozrejme, v svetle uvedenom musím považovať túto požiadavku ministerstva financií za neopodstatnenú. Už pri minulom zákone o štátnom občianstve bolo zvláštne, akú nadprácu odvádza toto výnimočne kvalitné a uznané oddelenie vo vzťahu k môjmu návrhu zákona. Vtedy som ilustroval, že hoci takýchto noviel, ktoré rôznym spôsobom riešili tento problém, bolo podaných viacero, u žiadnej z nich sekcia vedená Radovanom Majerským nepožadovala vyčíslenie počtu ľudí, ktorí by prípadne získaním občianstva nazad bezplatne znížili príjem verejnej správy.
Tuná ide príslušná sekcia ministerstva financií ešte ďalej. Dožaduje sa vyčíslenia pozitívneho príjmu, hoci - a budem o tom citovať ďalší paragraf - ministerstvo financií, iste viete, kolegovia, sa v zásade zaujíma vtedy o financie v súvislosti s návrhmi zákonov, keď znižujú príjem rozpočtu alebo zvyšujú výdavky. Žiadať odo mňa pozitívne vyjasnenie, koľko asi zarobíme my na ministerstve financií na vašej novele, je silne priekopnícky ťah. Neviem, či v rámci plnenia záväzkov a predvolebných balíčkov a darčekov a korupcie občanov chceme vopred vidieť, koľko ešte budeme môcť rozfofrovať, ale tento typ nadpráce ma prekvapuje.
Totižto požiadavku ministerstva financií považujem za neopodstatnenú. Podľa § 33 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí: "Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a Národnej rady musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým", a to všetci poznáme, "musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo úhradu znížených úbytkov príjmov." Ale nie je v tomto paragrafe napísané, že na zvýšený príliv peňazí máme niečo zdôvodňovať. To dá zdravý rozum nakoniec, ak ho majú.
Zákon stanovuje povinnosť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy uviesť a zdôvodniť, nestanovuje explicitne povinnosť, aby ich predkladateľ aj presne vyčíslil. To je hádam tiež celkom pochopiteľné, zvlášť u takých noriem, ako bolo predtým vracanie občianstva, keďže nevieme, koľko ľudí o to požiada a koľkých sa to teda bude dotýkať, tak táto požiadavka by bola veštením z krištáľovej gule. To nie je, že mám toľkoto tisíc dôchodcov, a keď im pridám toľkoto k dôchodku, tak je to nakoniec toľkoto. To je, samozrejme, iná záležitosť.
Povinnosť vyčísliť finančné dopady možno odvodiť až zo znenia druhej vety § 33 ods. 1, ktorá stanovuje povinnosť uviesť návrhy na zmienenú úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov. Takéto návrhy prinajmenšom implicitne predpokladajú aj vyčíslenie finančných dôsledkov, lebo bez nich nie je možné uviesť návrhy, ktorými by sa negatívne dopady na rozpočet verejnej správy mali kompenzovať. Ide, ešte raz, však o návrhy, ktoré zvyšujú výdavky alebo znižujú príjmy.
Vzhľadom na uvedené odmietam požiadavku ministerstva financií uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy nad rámec toho, čo som uviedol v dôvodovej správe k návrhu zákona v tomto vyjadrení. A navrhujem, aby v rámci vysokej kvality práce sa skúsili povenovať interpretácii paragrafov, ktoré som čítal. Možno potom budú ešte uznane výnimočnejší.
Toľkoto teda k návrhu zákona. Nerobím si, samozrejme, žiadnu ilúziu, že tento návrh prejde. Sú ich viac ako dve desiatky, ktoré rozhodne neboli stranícke, a neprešli. Nemyslím si, že keby chcel svoju pôdu predávať v prospech veci svojej rodiny a pre jej nevyužiteľnosť ktorýkoľvek z troch prítomných poslancov SMER-u, že by vnútorne nesúhlasil s tým, že pre svoju talentovanú dcéru, ktorá študuje japanistiku na National University of Tokio, že by nechcel pre ňu viac peňazí a že by považoval za spravodlivé, že musí, ako som už uvádzal, predať svoju pôdu Jožovi a nie Ferovi, hoci Fero mu dáva viac. Podotýkam, že aj Jožo, aj Fero majú byť občania Slovenskej republiky, ale toho sa zrušenie zákona netýka.
Zdravý rozum káže, aby aj otec poslanec SMER-u, lebo toto nie je zákon pre SaS, ani pre opozíciu, toto je pre každého občana tohto štátu, ktorý môže byť vystavený možnosti nadobudnúť prostriedky, ktoré potrebuje na iné predajom niečoho, čo nepotrebuje.
Nerobím si, ešte raz, ilúziu, že to prejde. Ale je hádam našou povinnosťou ako poslancov, volených zástupcov ľudu, dbať o to, aby práva týchto občanov neboli okliešťované protiústavnými zákonmi.
Ďakujem za pozornosť.