46. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že tak ako ste spomenuli, že z dejín sa musíme stále poučovať a čerpať energiu na napredovanie, a nie, že by sme šli do slepej uličky. Lebo akonáhle prídeme do slepej uličky, tak viac-menej sa, by som povedal, z toho akoby sme sa nechceli poučiť. A musíme, samozrejme, teda zabrániť aj prekrúcaniu dejín, lebo dejiny sú tu, boli iba raz a nemôžme hovoriť, že sú naopak, alebo sú polopravdivé alebo nepravdivé. Sú iba také, aké boli, nič viacej, nič menej.
Samozrejme, že čím ďalej od ukončenia poslednej svetovej vojny, tak ďalšie generácie sa správajú rozšafnejšie, sebavedomejšie, ako by sa im nič nemohlo stať, pretože nepamätajú, neboli dotlačení k tomu, že si museli uťahovať opasky proste a o dennodenný chlieb sa biť. Takže myslím si, že to im treba stále pripomínať. A myslím si, že aj každý rozumný človek povie, že vojna predsa nie je riešením pre nikoho, ani pre tých, čo ju vyhrajú, ani pre tých, čo ju prehrajú. A my by sme pri ďalšej vojne prehrali všetko. Prehrali by sme vlastne túto našu zem, ktorú tu máme, lebo to by nebola vojna o zaberaní, bola by to, o likvidácii.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Blanár.

Pán poslanec Fecko, súhlasím a podčiarkujem, že pri všetkých takýchto udalostiach, konfliktoch je množstvo aspektov, ktoré ovplyvňujú ten konflikt, a preto sa nedá táto vec vidieť len čierno-bielo a je potrebné k nej pristupovať naozaj s chladnou hlavou.
Pán poslanec Viskupič, ja som už aj vo svojom vystúpení v októbri, keď sme prijímali uznesenie k situácii na Ukrajine, povedal, že podľa môjho názoru, a zhodujú sa a hovoria o tom tí, ktorí sa priamo cielene tomu venujú, a to počnúc od amerických politológov až po európskych a svetových, že Ukrajina už nikdy nebude taká, ako bola predtým. Prosto dnes si bude musieť aj reprezentácia Ukrajiny uvedomiť, že sa niečo stalo, čo budú musieť zohľadniť v budúcnosti. A čím skôr si to uvedomia, tým to bude lepšie, pretože dovtedy budú zabíjaní a budú umierať ľudia, ktorí vôbec toto nechcú. Lebo keď sa pozriete na vyhlásenie v hocijakom príspevku z Ukrajiny bežných ľudí, hovoria: už končite konečne, my už nechceme mať vojnu! Toto je náš cieľ podľa môjho názoru a k tomu by sme mali aj smerovať spoločne.
A ešte raz chcem podotknúť, naša diplomacia práve k tomuto cieľu speje a robí aj v rámci európskej diplomacie, ktorá áno, sa hľadá, lebo je to prvý, by som povedal, taký vážny problém, pred ktorý je európska diplomacia postavená. Madam Ashton, ktorá to mala na starosti predtým, nemala takéto problémy, ako je to v súčasnosti. A myslím si, že naša diplomacia k tomu významne prispieva. Tak robme všetko aj my tu v tomto parlamente, aby sme dokázali skôr k tomu prispieť a nie eskalovali napätie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú a dávam priestor pánovi ministrovi, aby sa vyjadril, zaujal stanovisko k rozprave.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedníčka. A chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zapojili do diskusie, za túto diskusiu a za vaše názory.
Viete, že rád diskutujem o zahraničnej politike a hlavne, pokiaľ je to diskusia konštruktívna. Nie úplne všetky vystúpenia boli takéto, bola to aj povinná jazda, bolo tu tradičné vajatanie. Ráno som si kládol otázku, keď som sem prichádzal, že či mi bude povedané, že vajatám. Áno, vajatáme, bol tu obľúbený 9. máj pána poslanca Kaníka. Ale boli tu aj dobre mienené príspevky, a tie si naozaj vážim. A oceňujem aj to, že minimálne tón diskusie sa oproti predchádzajúcim rokom zlepšil.
Nedá sa reagovať na všetky komentáre, lebo bolo otvorených veľa tém, ale ak budete mať pocit, že som nezodpovedal niečo, čo vás zaujalo, čo určite niektorí budete mať, tak chcem povedať, že som pripravený všetky otázky a námety prediskutovať individuálne.
Jeden všeobecný postreh. Celkom so záujmom konštatujem, že opozícia odmieta, dokonca tvrdo kritizuje to, že má niekto iný názor, než je ten váš. Ja si myslím, že by sme mali rešpektovať pluralitu názorov, a dokonca, že je to jeden z princípov demokracie.
A teraz k tomu konkrétne, čo zaznelo v rozprave.
Po prvé, zahraničnopolitický konsenzus. Faktom je, že v niektorých vážnych otázkach zahraničnej politiky nepanuje na politickej scéne jednota, že sme svedkami čiastočnej straty konsenzu, ale aj ako dnešná rozprava ukázala, konsenzus nepanuje ani v tomto parlamente a dokonca ani vnútri opozície. A je to normálne, pretože ukrajinská téma je príliš veľká, je príliš blízko na to, aby sme všetci ju hodnotili rovnako. Tiež je trochu zvláštne, že keď počúvam, že raz kritizujete vládnu stranu SMER, že hlasujú všetci ako jeden človek a robíte si z toho posmech, na druhej strane zase vyčítate, že niekto hovorí to a niekto hovorí niečo iné. Tak mali by ste si vybrať teda, čo od SMER-u chcete. Chcem zdôrazniť, že jednotný postoj neznamená uniformitu názorov ako, našťastie, nie sme v Severnej Kórei. Súčasťou každej demokratickej spoločnosti je a musí byť slobodná výmena názorov. A to, že sa odohráva, určite nie je dôvod na paniku ani na hystériu.
Teraz k Ukrajine. O tej sa hovorilo najviac a je to prirodzené. Chcem zdôrazniť to, že v otázke prístupu k Ukrajine je rozdiel v tom, že my robíme konkrétne veci s cieľom pomôcť Ukrajine a nebúchame sa do pŕs a nerobíme prázdne politické gestá, v čom bola výborná predchádzajúca vláda. Nemýľme si slová a skutky. A mnohí túto chybu robia aj tu dnes v Národnej rade. Preteky v antiruských vyjadreniach Ukrajine nepomôžu. Sme ich svedkami v celej Európe, ale chcem zdôrazniť, že Ukrajine pomôžu práve konkrétne činy, a my tie konkrétne činy uskutočňujeme.
Ministri Vyšehradskej štvorky boli z mojej iniciatívy prvými ministrami zahraničných vecí, ktorí boli v Kyjeve, ale aj v Donbase, okamžite po sformovaní vlády Arsenija Jaceňuka, a v decembri pri našej druhej návšteve V4 sme si rozdelili patronát nad jednotlivými oblasťami, ktoré Ukrajina potrebuje reformovať. Slovensko si vzalo, ako viete, tému energetickej bezpečnosti a tému reformy bezpečnostného sektora.
Náš premiér bol po poľskej premiérke prvým premiérom z regiónu v Kyjeve a prišli sme s konkrétnymi projektami.
Reverz pochopiteľne je najvýznamnejším projektom ekonomickej pomoci potrebný k tomu, aby Ukrajina prežila, a slovenské predsedníctvo vo V4 je z pohľadu Ukrajiny najkonkrétnejšie a najužitočnejšie. A to sú slová, ktoré povedal prezident Porošenko, nie ja.
Čiže netreba rinčať zbraňami, ale treba hľadať mierové riešenie a treba podporovať systémové reformné kroky krajiny. A keďže Ukrajine, ako som povedal, nepomôže súťaž v silných vyhláseniach, nevidím zmysel zapájať sa do nej ani do budúcna.
Naopak, ešte raz, som presvedčený, že nikto Ukrajine nepomohol tak ako Slovensko. Poviem len to, že reverz dnes pokrýva 30 % ukrajinskej spotreby plynu a že v januári sme dodali Ukrajine viac plynu ako Gazprom. Ešte takto pred rokom Ukrajina dostala 95 % plynu z Ruskej federácie.
Robíme ďalšie veci. Hovoril som o nich, nebudem ich opakovať. Humanitárna pomoc, transfer skúseností. Čiže podrobný výpočet je k dispozícii a kto len trochu chce, tak sa k nemu vie dostať. Čiže opäť sa odvolám na vyjadrenia najvyšších predstaviteľov Ukrajiny, ktorí nám ďakujú za pomoc, ktorú si vysoko vážia, a to sme počúvali v piatok na všetkých stretnutiach.
Zaznel tu apel, aby vláda Slovenskej republiky sformulovala svoju predstavu o riešení konfliktu na Ukrajine. Ja som už veľakrát povedal, že Ukrajina potrebuje dve veci: mier a reformy. Pokiaľ ide o mier, podporujeme nemecko-francúzsku iniciatívu a urobíme všetko pre to, čo môžme urobiť, aby uspela. Pokiaľ ide o reformy, tu vidíme veľkú úlohu pre Európsku úniu a osobitne pre krajiny strednej a východnej Európy. A nielen vidíme, ale aj v tomto duchu konáme.
Téma členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii sa politicky zneužíva, aj propagandisticky. Ja chcem povedať, že je to zástupný problém. Ani Ukrajina, ani Severoatlantická aliancia nie sú na členstvo Ukrajiny pripravené, takže miesto toho, aby sme špiritizovali či áno alebo nie, kto je za, kto je proti, poďme sa radšej sústrediť na tie výzvy a tie úlohy, ktoré stoja pred Ukrajinou tu a teraz.
K dodávkam zbraní na Ukrajinu. Vy hovoríte, že je alibizmom zbrane nedodávať, ja hovorím, že je nezodpovednosťou zbrane dodávať. Položil si niekto otázku, čo bude nasledovať? Alebo čo by nasledovalo, keby sme takéto zbrane dodávali?
Ja sa celý život riadim jedným pravidlom: ak ideš do konfrontácie, buď si istý, že kontroluješ jej eskaláciu. Obávam sa, že tá debata o dodávkach zbraní sa nikdy nepozrela za ten prvý krok, dodajme zbrane a potom dáko bude. A mimochodom, to, čo hovoríme my, hovorí aj kancelárka Merkelová a minister zahraničia Steinmeier, a ja som rád, že som tam, kde sú aj oni v tejto téme.
Ukrajina už raz premrhala svoju šancu na reformy, bolo to po Oranžovej revolúcii. Nedovoľme, aby premrhala druhú, lebo či bude tretia, to nikto nevie.
K Vyšehradskej štvorke. Ja absolútne nepochybujem, že spolupráca Vyšehradskej štvorky bude pokračovať bez ohľadu na to, či máme k niektorej otázke ráznejší alebo zdržanlivejší postoj. Ja nesúhlasím s názorom, že Vyšehradská štvorka je zásadne rozdelená v dôsledku ukrajinskej krízy. Naopak, v zásadných otázkach, že išlo o porušenie medzinárodného práva, že spôsob riešenia krízy musí byť diplomatický, nevojenský, založený na plnení Minských dohôd, sa všetci zhodujeme. Nikto si neželá konfrontáciu, ani vojenské silové riešenie. Na túto tému neexistuje ani v Spojených štátoch jednoliaty názor. Vy dobre viete, aké sú názorové rozdiely medzi republikánmi a demokratmi.
Môže niekto predpokladať realisticky, aby existovala jednoliatosť názorov a ešte aj slovník a medzi 28 členskými krajinami Európskej únie? To je nemysliteľné. Ale to, čo je mysliteľné, a to, čo je zásadné, je, že sa vždy dokážeme zhodnúť na spoločnej pozícii Európskej únie. Ešte ani raz sme my, ministri, alebo naši lídri, premiéri, prezidenti neodišli z rokovacej miestnosti a nekonštatovali, že sme sa nedokázali zhodnúť. V tom ja vidím jednotu Európskej únie.
A keď už hovoríme o údajnom rozpade Vyšehradskej štvorky, ja sa priznám, že mám problém pochopiť, že ako, keď tri zo štyroch krajín sú na jednej pozícii, tak ako niekto môže povedať, že vyprázdnili vyšehradský priestor. A to je stále to, čo počúvame. Nikdy som nevnímal Vyšehradskú štvorku ako zoskupenie, kde jeden rozhoduje a traja pritakávajú. V mojom vnímaní je Vyšehradská štvorka zoskupenie štyroch rovnocenných partnerov, ktorí hľadajú spoločnú pozíciu všade tam, kde to je možné, a nikdy nevnímali ako tragédiu, pokiaľ takúto pozíciu nenašli. To sa stáva opakovane, odkedy je V4 na svete a bude to pokračovať do budúcna a naozaj nevidím dôvod robiť z toho tragédiu.
Prekvapuje ma istá fascinácia Poľskom. Pri všetkej úcte, teda k nášmu severnému susedovi, a ja naozaj tú úctu mám, nezabudnime, že my sme Slovensko. My máme svoju históriu, svoju mentalitu, svoje názory a svoje záujmy, tak ako každý suverénny štát na tejto planéte. Panikári niekto v poľskom parlamente, že majú iné názory ako Nemecko? Panikári niekto v Bundestagu, že majú iné názory ako Spojené štáty? Tak prečo panikárime v Národnej rade Slovenskej republiky, že máme iné názory ako Poľsko? Skúste mi to vysvetliť, lebo koľko sa snažím, nedokážem to pochopiť.
A zase, keď už hovoríme o tom, že ako je Poľsko hodnotové a my nie, len za január objem dodávok plynu z Maďarska na Ukrajinu sa rovnal objemu, ktorý Slovensko dodá za jeden a pol dňa. A Poľsko nedodalo v januári žiaden plyn Ukrajine. A my tu roníme slzy nad Slovenskom, aké je nespoľahlivé, ako zrádza Vyšehradskú štvorku a solidaritu s Ukrajinou. Ešte raz, nepretekajme sa v silných slovách, pretekajme sa v konkrétnych skutkoch. Ak sa o to pokúsime, tak zrazu zistíme, že veci sa majú inak, než ako si ich sami pre seba vykresľujeme.
K poznámke pána poslanca Šebeja, chcem povedať, že nie ste paranoidný, ale mýlite sa, ministri zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky sa stretávajú pravidelne. Naposledy sme boli, ako som povedal, v decembri na Ukrajine. V marci sa stretneme hneď dvakrát, a z toho raz vo formáte V4 plus NB8, to znamená aj s našimi troma kolegami z baltických štátov, o ktorých pán poslanec Šebej, ktorého si veľmi vážim, povedal, že nemajú takýto záujem o kontakty s nami. Majú takýto záujem. Čiže chcem upokojiť všetkých analytikov aj kvázi analytikov, nejde o prvú otázku, na ktorú nepozeráme celkom identicky, ani o poslednú, ale nie je z toho žiadna tragédia. Pôvab Vyšehradu je v našej tesnej komunikácii, v našom vzájomnom informovaní sa a v prípade dohody v intenzívnej vzájomnej podpore.
K téme Slavkovskej deklarácie. Chcem veľmi zodpovedne povedať, že spoluprácu Slovenskej republiky, Českej republiky a Rakúska vnímame ako komplementárnu k Vyšehradskej štvorke. Predseda vlády Robert Fico vo svojej druhej vete vo vystúpení v Slavkove zdôraznil, že našou prioritou je spolupráca vo formáte V4 a že slavkovský formát pre nás nie je alternatívou k Vyšehradskej štvorke. To, že máme záujem rozvíjať prioritne vzťahy vo formáte V4 ale neznamená, že sa nesmieme stretávať v iných zoskupeniach. Koniec koncov Poľsko sa stretáva vo formáte Weimarskej trojky, dokonca aj existoval donedávna formát Nemecko, Poľsko, Rusko. Nikto nepanikáril a nemal pocit, že sa roztrhla Vyšehradská štvorka. Veď každý žijeme v nejakom priestore, máme nejakých susedov. Videli ste šesť bodov, o ktorých títo premiéri hovorili. Sú to absolútne konkrétne, vecné témy a je to v záujme každej z týchto troch krajín.
Potom je to téma slovenského predsedníctva v Európskej únii. Chcem naozaj odmietnuť spochybňovanie intenzity alebo času, ktorý venujeme príprave nášho predsedníctva. Je to aj istým spôsobom neúcta k desiatkam mojich kolegov, ktorí tomu už dva a pol roka venujú všetok svoj čas. Náš proces máme plne pod kontrolou, je detailne naplánovaný, realizujeme ho podľa takého časového harmonogramu, ktorý je potrebný, a rovnako sa to týka aj logistiky a obsahu. Aktívne s vami komunikujeme, ako dobre viete, so všetkými politickými stranami, ktoré sú v parlamente. Čiže každý má tie informácie, ktoré potrebuje mať. Každý materiál, ktorý dávame do vlády, konzultujeme predtým s politickými stranami, lebo pre mňa je zásadná vec, aby naše predsedníctvo bolo vnímané ako spoločné vlastníctvo celej Slovenskej republiky a všetkých politických strán.
Rovnako tak nemyslím, že by sme mali spochybňovať Národný konvent o Európskej únii, je to jediná platforma na debatu o európskych témach, ktorú dnes máme, a je to nástroj, ktorý aktívne využívame, a budeme tak robiť aj do budúcna.
Viacerí poslanci sa pýtali na aktualizáciu bezpečnostnej stratégie. Dovoľte, aby som povedal, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí si uvedomuje potrebu aktualizácie bezpečnostnej a nielen bezpečnostnej, ale aj obrannej stratégie, pretože tá by mala nasledovať po aktualizácii bezpečnostnej stratégie. My pripravujeme v spolupráci s expertmi z ministerstva obrany v tejto fáze k tomu podklady. Začali sme proces internej konzultácie, to znamená, robíme si akýsi audit súčasnej platnej bezpečnostnej stratégie z roku 2005, ktorého zmyslom je vyhodnotiť mieru aktuálnosti alebo neaktuálnosti, čo je potrebné meniť, doplniť a podobne. Samotný proces prípravy bude pochopiteľne celospoločenskou diskusiou, rátame aj so zapojením vás, poslancov Národnej rady, aj odbornej, mimovládnej komunity. Ale chcem zdôrazniť, že pokiaľ ide o načasovanie tohto procesu, my sme presvedčení, že by mal byť, že táto príprava by mala byť skoordinovaná a zharmonizovaná s procesom prípravy bezpečnostnej stratégie Európskej únie. Tá sa začína pripravovať v lete tohto roka, bude tejto téme venovaná aj samostatná Európska rada. Nie preto, aby sme odpisovali a aby sme kopírovali európsky jazyk, ale preto, aby sme pochopiteľne hovorili rovnakým jazykom.
Som presvedčený, že veci takéhoto strategického charakteru treba robiť v koordinácii s našimi partnermi a spojencami. Chcem vás zároveň informovať, že na mojom ministerstve začíname pracovať aj na príprave novej strednodobej stratégie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na roky 2016 až 2025, po tom, čo dokončíme momentálne prebiehajúce vyhodnotenie strednodobej stratégie zahraničnej politiky na roky 2005 až 2015. Pani poslankyňa si to bude pamätať, že sme v roku 2005 takúto stratégiu prijali.
Na tému imigrácie a údajnej absencie témy imigrácie v zameraní, len chcem povedať, že imigrácia sa spomína v kontexte, v texte zamerania, v kontexte globálnych výziev. Myslím, že nikto nespochybňuje, že imigrácia je globálny problém, a tieto témy si vyžadujú participatívne riešenie. Je zároveň jasné, že téma imigrácie nie je téma, ktorú by Slovensko mohlo riešiť a vyriešiť samotné, je to vážny globálny problém, s ktorým Slovenskom zatiaľ, a chcem zdôrazniť, že zatiaľ, nie je extrémne konfrontované, ale to neznamená, že sa tejto téme nevenujeme a nebudeme sa jej venovať ešte viac.
Téza, že multikulturalizmus zlyhal, s ktorou viacerí vystupujúci majú problém. Len pripomeniem, že tú tézu vyslovila Angela Merkelová, a ja som len doplnil, že spôsob, akým bola táto koncepcia uskutočnená v praxi, bola naivná, lebo jej výsledkom boli milióny ľudí, ktorí sa neintegrovali do väčšinovej spoločnosti a cítia sa vylúčení.
Grécko, bolo tu takisto, samozrejme, téma Grécka spomenutá. To, že chýba v dokumente, je logické, pretože zameranie bolo schválené vo vláde v decembri a Syriza prišla k moci koncom januára, 25. januára vo voľbách. Ale súhlasím s tým, že vo výzvach, ktoré nástup novej gréckej vlády treba diskutovať, pričom treba diskutovať vecne a odborne. A chcem povedať aj to, že predchádzajúca vláda Grécka prijala tvrdé, ale potrebné opatrenia, a stala sa príjemcom solidárnej pomoci v hodnote približne 240 mld. eur a, samozrejme, novými voľbami staré záväzky nezanikajú. Očakávame, že Grécko sa bude správať zodpovedne voči svojim veriteľom, ktorí krajine pomohli v čase najväčšej núdze. To je pozícia vlády Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, pán poslanec Dzurinda sa pýtal, či sme urobili dobre, že sme integrovali ekonomických diplomatov. Boli integrovaní počas vlády Ivety Radičovej, ale chcem povedať, že ja s týmto krokom súhlasím, pretože jeho hlavným prínosom je, že, dokonca som to odporúčal pánovi Dzurindovi, keď sme si odovzdávali funkciu, pretože sa odstránila dvojkoľajnosť v riadení. Fakty sú k dispozícii. Ja vám poviem len niekoľko. Stabilizovala sa sieť ekonomických diplomatov, máme ich dnes 47 na našich zastupiteľských úradoch. Prijali sme zásadný koncepčný materiál, ktorý identifikoval konkrétne príležitosti pre slovenské firmy v každej z jednotlivých krajín, kde máme diplomatov, konkrétne úlohy a v máji tohto roku budem predkladať do vlády materiál, kde budeme hodnotiť, ako tieto úlohy plnia. Chcem dať do vašej pozornosti, že na mojom ministerstve vzniklo Podnikateľské centrum pre priamu komunikáciu s podnikateľskou sférou, spravuje portál ekonomickej diplomacie na webe, ktorý sa volá Podnikajme v zahraničí, je denne aktualizovaný, vydáva elektronický týždenník, ktorý sa distribuuje 1950-im adresátom. A už pokiaľ by ste chceli vedieť úplne detailne, tak len v minulom roku naše zastupiteľské úrady vybavili 2620 dopytov našich podnikateľských subjektov, 971 ponúk vybavili, sprostredkovali informácie o 182-ch verejných obstarávaniach v krajinách akreditácie. Realizovali 367 prezentačných podujatí, zabezpečili 157 podnikateľských misií a iniciovali 135 nových projektov. Ale nezabúdajme, že ekonomickí diplomati sú tu na to, aby nášmu biznisu pomáhali a nie aby ho nahradzovali.
A ešte dodám, že cestovný ruch nie je súčasťou ekonomickej diplomacie, lebo ten je v kompetencii ministerstva dopravy, ako aj Slovenská agentúra cestovného ruchu.
Zaznelo, že prečo hovoríme málo o Srbsku. To je tá večná otázka, že či je zameranie dlhé alebo krátke, ktorá krajina tam je, ktorá tam nie je. Tomu sa asi nevyhneme, dokedy sa tento materiál bude predkladať. V každom prípade jednoduchá odpoveď je, že sa sústreďujeme hlavne na pálčivé problémy a výzvy. Srbsko, našťastie, chvalabohu, už takýmto problémom nie je, takže mu nie je nutné venovať osobitne široký priestor.
Trošku tu bolo kopnuté do brandingu, že to trvá veľmi dlho. Ja som tejto, je to jedna z mojich srdcových tém, a venoval som sa jej v mojom úvodnom slove. Ešte raz chcem pripomenúť. Pracujeme na tom viac než tri roky, dostávame sa do kľúčovej implementačnej fázy. To znamená, mali sme odbornú debatu, mali sme verejnú debatu prostredníctvom špeciálne vytvorenej web stránky do konca roka, a teraz sme vyhodnotili tie názory, ktoré nám ľudia poslali, a pripravujeme verejné obstarávanie na vlastne, volá sa to Komplexné a kreatívne spracovanie značky Slovensko. To znamená vizuál brandingu, ktorý bude do konca tohto roka hotový. A ja viem, že potom ho budú všetci spochybňovať a budú hovoriť, že to je celé nanič, ale ešte nikdy sme toľko času a toľko pozornosti a toľko sústredenej koordinovanej aktivity téme brandingu nevenovali ako teraz. A tak ako som sa k tomu prihlásil na začiatku mandátu, tak vám sľubujem, že dotiahnem túto tému do konca.
Téma nominovanie sudcov do Európskeho súdu pre ľudské práva Slovensku nepomohlo. Zahraničnú politiku nevykonáva iba ministerstvo zahraničných vecí, tých aktérov je veľa, aj vy ste jedným z nich. A v danom prípade treba rešpektovať, že nominácia našich kandidátov na sudcu je v plnej kompetencii Súdnej rady.
Pokiaľ ide o Turecko, tak ja chcem povedať to, že Slovensko naozaj dôsledne zastáva pozíciu, že pokiaľ krajina deklaruje svoj záujem o vstup do Európskej únie, prejavuje oddanosť demokratickým hodnotám a plní stanovené podmienky, tak by jej vstup mal byť umožnený, a to sa týka aj Turecka. Náš postoj voči členstvu Turecka v Európskej únii je konzistentný a je v súlade s našou aktívnou podporou politiky rozširovania Európskej únie, lebo tým rozširujeme aj pásmo stability, bezpečnosti a vlády práva. Ale pochopiteľne, ešte raz, je na Ankare, aby splnila podmienky, lebo ako som veľakrát povedal, členstvo v Európskej únii nie je humanitárna pomoc.
Slovensko a Severoatlantická aliancia, aby som stručne nejakým spôsobom zhrnul to, čo hovoril pán poslanec Viskupič. Sme spoľahlivý spojenec. Vláda Slovenskej republiky nepovažuje Slovensko za most medzi Východom a Západom, ale považuje Slovensko za krajinu, ktorá je pevne zakotvená v európskych a euroatlantických štruktúrach. Naše záväzky zo summitu aliancie celá vláda berie vážne a v súčasnosti ich rozpracúvame do konkrétnej podoby, vrátane Readiness Action Plan. Vy ste, pán poslanec, veľmi dobre informovaný o tom, čo je dobré, ja verím, že budete aj podporovať tieto kroky. A viac na tomto fóre asi povedať nemôžem.
Päťstotisíc amerických dolárov na Afganistan, pán poslanec Mikloško, to je náš záväzok zo summitu v Chicagu, zaviazali sme sa, že to budeme robiť tri roky po sebe. Prostriedky vyčlenilo koncom roka, minulého roka ministerstvo financií a my sme zabezpečili úhradu.
Pokiaľ ide o TTIP, takisto téma. Ešte raz chcem povedať, že my ako rezort, my ako vláda podporujeme ukončenie rokovaní o tejto dohode do konca mandátu prezidenta Obamu. Logicky, pretože mandát Európskej komisie je ešte o tri roky dlhší, ale máme administratívu, ktorá je tejto téme naklonená. Ako som povedal, vychádzame z toho, že táto dohoda je výhodná pre Slovenskú republiku, a rovnako tak zdôrazňujem stále, že treba diskutovať odborne o tom, aké sú jej konkrétne dopady, lebo čím menej máme odborné diskusie, tým viac je tu všelijakých názorov neodborných, ja by som tak povedal. Gestorom vo vláde je ministerstvo hospodárstva, my sa snažíme našim kolegom pomáhať, vrátane toho, aby sme takúto debatu usmerňovali.
Dohovor o zákaze kazetovej munície. Naša vláda v januári minulého roku schválila akčný plán prístupu Slovenskej republiky k dohovoru o kazetovej munícii. Podľa tohto najneskôr do 15. marca tohto roku bude predložený na rokovanie vlády už návrh na pristúpenie k tomuto dohovoru s predpokladom uloženia ratifikačných listín do 30. 6. 2015 u depozitára, čím by pre Slovensko nadobudol tento dohovor platnosť 1. januára 2016. Ale už od 18. septembra 2013 v celých Ozbrojených silách Slovenskej republiky je v platnosti zákaz manipulácie a používania kazetovej munície s výnimkou jej likvidácie.
Rok Ľudovíta Štúra a Nemecko. Pani poslankyňa, 22. septembra 2015 na pôde nášho veľvyslanectva v Berlíne sa otvorí vernisáž výstavy "Osobnosť Ľudovíta Štúra v slovenskom výtvarnom umení" v spolupráci s Múzeom Ľudovíta Štúra, Slovenského národného múzea v Modre. Táto výstavy potrvá do 25. novembra. A 27. a 28. októbra Humboldtova univerzita v Berlína uskutoční vedecký seminár na tému "Národného emancipačného pohybu v Nemecku a jeho odraze na Slovensku od Kollára po Štúra" s desiatkami prominentných vedcov zo Slovenska, Nemecka a ďalších krajín.
No a na záver, o dôveryhodnosti. Ja vravím, zaznelo tu všeličo, aj to, že posilnenie východného krídla NATO podporujeme slovne, že sme nedôveryhodní, že Slovensko nie je súčasťou demokratického sveta. Dovoľte, aby som na rovinu povedal, že to považujem za taký ten tradičný parlamentný folklór a že tieto vyjadrenia nie sú seriózne a neberiem ich vážne. Naše kroky jasne hovoria o úplnom opaku a kto ich nevidí, tak len preto, že ich nechce vidieť. Ešte raz chcem povedať, že to, že v takých zásadných témach, ako je konflikt na Ukrajine, tu absentuje široký konsenzus, je prirodzené, nie je to žiadna tragédia, v žiadnom prípade to neznamená, v úvodzovkách povedané, stratu medzinárodnej kredibility a spoľahlivosti Slovenska.
Môžem všetkých poslancov Národnej rady ubezpečiť, že kredibilita Slovenska je a zostane zachovaná. O tom, že Slovensko je spoľahlivý partner, svedčia reakcie našich zahraničných partnerov. A teraz hovorím o vážnych partneroch, o politikoch, a nie o nejakých kvázi analytikoch alebo zakomplexovaných žurnalistoch. Svedčí o tom množstvo návštev, ktoré na Slovensko prichádzajú, svedčí o tom frekvencia a úroveň prijatia našich predstaviteľov v zahraničí, ale svedčí o tom aj úroková miera, s akou predávame naše vládne dlhopisy, či hodnotenie, ktoré máme zo strany renomovaných ratingových agentúr. A tak by som mohol pokračovať. Jednoducho, a na to som hrdý, Slovenská republika je vážený a uznávaný partner a na tom nič nezmenia ani vyhlásenia niektorých poslancov opozície v tomto parlamente.
Ďakujem za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom k tomu, že sa priblížila 19.00 hodina dovolím si ukončiť dnešné rokovanie 46. schôdze.
Stretneme sa zajtra ráno o deviatej, kedy budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslanca Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Pekný večer vám prajem.

(Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Otváram desiaty rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Mikuláš Dzurinda, Pavol Frešo, Martin Fronc, Augustín Hambálek, Eva Horváthová a Marian Záhumenský.
Nasleduje rokovanie o bodoch 52. a 53. schváleného programu. Chcem uviesť, že navrhovateľ požiadal, aby sme k týmto bodom zlúčili rozpravu s tým, že o každom návrhu by sme hlasovali osobitne. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1365, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1376.
A druhým bodom bude prvé čítanie o návrhu poslanca Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Návrh tohto zákona má parlamentnú tlač 1366, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1377.
Nech sa páči, pán poslanec Kadúc, uveďte obidva návrhy zákonov a potom dám slovo poverenej spravodajkyni Edite Pfundtner. Nech sa páči, máte slovo.

(Zlúčená rozprava o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1365, a o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1366.)

V prvom rade pekné ráno všetkým. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť môj návrh zákona, ktorý vychádza z aktuálneho právneho stavu potvrdeného aj judikatúrou aj z faktickej sily prezidenta.
V prvom rade musím povedať, že si uvedomujem, že nejdem predkladať ľahkú vec, resp. jednoduchú vec, čo sa týka politických záujmov, ale predsa by som rád využil svoje právo a túto iniciatívu predložil. S ohľadom na sústavu najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich kreovania, ako aj vzťahy medzi nimi Slovenská republika sa doktriálne, politicky aj historicky radí k parlamentným demokraciám alebo forma k vládam, kde dominantnú úlohu má parlament, a to i napriek tomu, že sa môže zdať, že to tak nie je, keďže väčšinu schválenej legislatívy predkladá práve vláda.
Ešte predtým mi dovoľte v krátkosti niečo z kuloárnych debát o tomto návrhu, kedy musím priznať, že tento návrh sa nestretol s veľkým pochopením mojich kolegov – tak z vládnej strany, ani z opozície. A ja si nerobím ideály o tom, že ten návrh zákona prejde. Ale myslím, alebo som presvedčený, že je namieste otvoriť diskusiu o tom, v akej forme vlády alebo aká forma vlády je v Slovenskej republike a aké postavenie má pán prezident.
Dovoľte mi na úvod trošku takého teoretického kontextu z teórie štátu. Aby sme možno mali prehľad o tom, aká je aktuálna teória, možno aj tá minulá o tom, aká je tá správna forma vlády alebo aké sú formy vlády. Faktom je, že teoretické delenie na parlamentnú alebo prezidentskú formu vlády je dnes nezriedka náročné, pretože podľa môjho názoru už je dávno prekonané, a to najmä z dôvodu politických záujmov, politickej vôle, ktorá nezriedka, ak nie vždy, odzrkadľuje práve demokratické princípy, a to je vôľa ľudu a zodpovednosť ľudu. A teraz nehovorím o posledných rokoch, hovorím o kontexte desať, dvadsať, tridsať, možno sto rokov.
Zjednodušene povedané, silnejšie postavenie parlamentu v tých ideálnych podmienkach a pri teoretických teda východiskách, parlamentná forma vlády sa prejavuje hlavne v tom, že zloženie vlády je priamo odvislé od toho, ako dopadnú voľby do zastupiteľského zboru. Teda aká bude vláda, je podmienené výsledkami volieb. Na druhej strane pri prezidentskej forme vlády tento systém charakterizujú dve veci, a to je hlavne, že prezident je na čele výkonnej moci a zároveň, čo je v teórii pomerne základné, je volený priamo občanmi.
Faktické ústavné systémy sú však kombináciou oboch týchto prvkov alebo oboch prvkov typických pre rôzne formy vlád. Inými slovami povedané, ústavný systém každého štátu nesie autentickú pečať historických, sociálnych, geopolitických okolností, ktoré ho formujú a ktorých je výsledkom. Teda nedá sa len povedať, že toto je teória a takáto bude prax. Teda nie je iba, len parlamentná forma vlády a prezidentská forma vlády. Tak ako nie je všetko čierne ani biele, aj v ústavnej praxi existuje mnoho odtieňov vládnych foriem.
A Slovenská republika má z pohľadu historického vývoja, forma vlády má osobitú pečať, na ktorú si myslím, že môžeme byť právom hrdí. A treba povedať, že naše spoločenstvo nemalo to šťastie, že by ho pred stáročiami generácia otcov zakladateľov, ako to bolo v Spojených štátoch amerických, konštituovala do formy, ktorú by následne a pomerne jednoducho zhutňovala ústavná prax omnoho viac ako ústavodarné generácie, ako to vidíme v parlamente našom. Našu pomerne krátku ústavnú tradíciu definuje ústavodarca, teda tento parlament, hlavne tento parlament. Teda parlament a výsledky jeho legislatívnej tvorby v podobe tak dobrej, ako aj zlej a celkom často vyvažovanej ochrancom ústavnosti, teda Ústavným súdom.
Hoci dnes platný základný zákon štátu nie je starcom, má pomerne živú históriu aj napriek tomu, že má iba 20 rokov. Zmeny, ktoré boli urobené do základného zákona štátu, boli zásadné a bolo ich vzhľadom na krátkosť času, ako existuje ústava, bolo ich pomerne veľa. Ústavodarný orgán v čase prijímania zvolil formu vlády s dominantným postavením parlamentu, ako som povedal, pričom v konkrétnej podobe zakotvil aj postavenie prezidenta a jeho právomoci. Od tej doby však nastalo niekoľko zmien.
Práve udalosti v posledných rokoch ukazujú, že ústavný systém Slovenska nie je súborom nemenných noriem vytesaných do kameňa, ale živým organizmom, ktorý sa neustále vyvíja a adaptuje na širšie celospoločenské podmienky. V politických pnutiach sa funkcia prezidenta vykryštalizovala do priamej voľby. A toto rozhodnutie dnes nielenže dramaticky posilňuje samotnú funkciu prezidenta, ale aj akýkoľvek jeho počin. Akýkoľvek počin prezidenta má ďaleko silnejšiu legitimitu ako pred tým, kedy nebol volený priamo, ale týmto parlamentom. A zároveň sa vytvára obrovská priepasť medzi kvalitou jeho prv nastavených právomocí a silou priameho mandátu.
Isto možno na tomto mieste komparovať ústavné systémy Anglicka, Nemecka, Francúzska, Spojených štátov a odôvodňovať ich vhodnosť, či už inštitúcií, prípadne vzťahov medzi orgánmi, ale nemyslím si, že je to namieste vzhľadom na náš právny systém. Dnes je podľa mňa omnoho dôležitejšia reflexia tak na domácu ústavnú prax a momentálny ústavný stav, ako aj pochopenie doby a aktuálnych poryvov v ústavnoprávnej rovine. Nie je to len sila osobnosti toho-ktorého prezidenta či sila mandátu, ktorou je vybavený, ale aj línia razená momentálne ústavodarcom, ale aj tým, ktorý chráni ústavu, a to je Ústavný súd.
Prezident Slovenskej republiky, dámy a páni, dnes nie je iba reprezentatívna funkcia. A toto nehovorím ja, toto hovorí Ústavný súd. Najmä v kauze Čentéš dal Ústavný súd celkom jasne najavo, že prezident nie je iba osoba, ktorá stojí na čele, ale má právo a dokonca povinnosť aktívne konať. V niektorých parlamentných republikách je pretavenie týchto princípov dané aj do toho, že prezident má zákonodarnú iniciatívu. Nie je to nič nezriedkavé. Nebudeme ničím výnimoční. Existujú parlamentné republiky, kde to existuje. A ja sa pýtam: Prečo nie u nás? V čom je ten zásadný problém? Prečo nepripojiť k výborom, poslancom a vláde, ktorí majú zákonodarnú iniciatívu, aj prezidenta Slovenskej republiky?
Teoretické východiská som sa pokúšal aspoň v krátkosti pomenovať, ale teraz možno čistý pragmatizmus, ktorý, myslím si, že nie tento parlament, ale naše spoločenstvo potrebuje počuť. Možnosť predkladať zákony hlavou štátu má svoje opodstatnenie najmä v prípadoch, ak je vo funkcii prezidenta nepolitický a nadstranícky prezident, pretože ten je prirodzene izolovaný od politických bojov o priazeň voliča. Nepodlieha politickým tlakom a dokáže omnoho citlivejšie zohľadniť verejný záujem, ktorého potreba je omnoho viac zvýraznená v čase krízy. A či chceme alebo nechceme, my sa v tej kríze stále nachádzame.
Zároveň čo je treba určite povedať, je, že predloženým návrhom zákona sa žiadnym spôsobom neobmedzuje moc parlamentu alebo vlády. Parlament má stále ponechanú možnosť predložený návrh zákona prerokovať a neschváliť. V tomto ohľade sa absolútne nič nemení. Súčasná skrytá zákonodarná iniciatíva, ktorou prezident disponuje v podobe práva prezidentského suspenzívneho veta, nemôže dostatočným a efektívnym spôsobom reagovať na nedostatky a chyby v zákonoch schválených v legislatívnom procese. Príkladom môže byť, a to si určite spomeniete, vrátenie novely Obchodného zákonníka, kde prezident dal potenciálne konštruktívne návrhy, avšak nemohol ich pretaviť do konkrétnych návrhov, iba ich pomenoval, že je na tom zákone ešte čo robiť, a ako taký, keďže nemá zákonodarnú iniciatívu, ten návrh zákona vracia späť bez akýchkoľvek zmien v zásade.
V zhrnutí povedané platí, že prezident Slovenskej republiky dnes disponuje takými tromi základnými právomocami, respektíve kompetenciami, a to je, že je oprávnený podať návrh zákona s pripomienkami, podpisuje zákony, prípadne podáva návrh na posúdenie návrhov zákonov, či sú v súlade s ústavou. Nie zákonodarná iniciatíva. Dnes to nie je možné, ale ja som presvedčený, že je potrebné sa zamyslieť nad tým, že prezident, jeho faktická a právna moc je ďaleko silnejšia, ako bola nastavená, keď sa kreovala ústava. Jedna z ciest, ktorá vedie k odôvodnenému posilneniu právomocí prezidenta, je priznanie zákonodarnej iniciatívy. O tom je tento návrh, pretože týmto spôsobom sa vytvorí priestor pre efektívnejšiu ingerenciu do výkonu zákonodarnej moci parlamentu najmä v prípadoch, kedy zastupiteľský zbor zlyhal vo svojich elementárnych úlohách, teda v situáciách, kedy svojou činnosťou ignoruje reálne potreby ľudí. Priznaním zákonodarnej iniciatívy bude okrem iného vytvorená poistka pre prípady, kedy politické subjekty odmietajú, respektíve odkladajú riešenie dôležitých problémov občanov alebo celého spoločenstva, a to z dôvodu, že sú pre ne politicky riskantné, neprijateľné či jednoducho nepovšimnuté.
Tu je namieste otázka: Myslíte si niekto, že to, čo sa nachádza v sociálnych balíčkoch, nebolo potrebné pred tromi rokmi? Nebolo potrebné pred tromi rokmi riešiť minimálny dôchodok, zvýšenie hranice odmien, teda zvýšenie hranice odmien študentov, za ktoré sa neplatia odvody, či rozšírenie kapacít škôlok? Alebo možnosti zavedenia práva na odpočet DPH až potom, ako bude uhradená faktúra? Toto všetko je na stole viac ako tri roky. Ale táto vláda mala mandát to zmeniť už pred tromi rokmi.
Ako som povedal, prijatím môjho návrhu sa nezoberie parlamentu žiadne právo, ktoré má. Parlament bude môcť aj naďalej návrh zákona neschváliť.
A na úplný záver, veľmi zjednodušene povedané. Prezident dnes je oprávnený v negatívnej rovine hasiť, čo parlament domrvil, a v tej pozitívnej rovine sa mu nepriznáva právo podieľať sa na kreácii a zlepšovaní právneho poriadku. Táto disproporcia je na ujmu nielen občanom a aj nám poslancom, ale aj na ujmu kvalite ústavného a podústavného právneho stavu. A teda bije sa s predchádzajúcimi počinmi tohto parlamentu, ako aj orgánu, ktorý chráni ústavu, ktorý vyložil, že prezident nie je len reprezentatívna funkcia. Predložené je teda v súlade s faktickým aj právnym stavom vyjadreným v rozhodnutiach Ústavného súdu, aby mal prezident silnejšie právomoci.
Ďakujem pekne za vypočutie.

Nech sa páči, pán navrhovateľ, uveďte aj druhý. (Reakcia navrhovateľa.) Už ste spojili. Dobre. Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Edite Pfundtner, aby Národnej rade podala spravodajskú informáciu k uvedeným návrhom. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k obom uvedeným návrhom.
Oba návrhy spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona, tlač 1365, prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní, aby návrh zákona, tlač 1366, prerokoval rovnako ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona, ako aj navrhnutého zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že oba návrhy, t. j. návrh ústavného zákona, ako aj návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň oba návrhy prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhov vo výbore v zmysle uvedených rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.