46. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v jeho prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som písomne žiadnu prihlášku. Pýtam sa teraz na ústnu formu. Uzatváram ďalšiu možnosť.
Jedno meno je na tabuli. Nech sa páči, Alojz Hlina.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim na konci aj formulovať prípadne nejaký, že čo s tým. Lebo jedna vec je skonštatovať, ako to je a prípadne, že čo s tým alebo čo ešte by sa prípadne dalo, ak nám na tom skutočne záleží. Lebo častokrát ja tu vnímam, že rečí plno a skutek utek, jak sa zvykne hovoriť. V tejto veci sa ešte dá aj pomôcť, dokonca konkrétnym ľuďom.
Je ináč smutné, viete, v zásade platí, že za robotu sa platí. Keď niekto niečo urobil, no tak je úplne logické, že by mal za to dostať zaplatené. Spoločnosť sa vyvíja, zistila, že v určitých momentoch to nemusí byť pravda, hej, že za robotu treba zaplatiť. Tak proste vymyslela zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Mne je ináč ľúto tých chlapov, ktorí ráno o tretej stoja na námestovskej autobusovej stanici s taškami a majú v nej hiltku, ktorú si kúpili, chudáci, aby sa z nich stávali právnici. A to je presne to, lebo tí chlapi vedia urobiť poriadny sadrokartón a neviem čo a teraz študujú a tak zbierajú z internetu a čo im syn povie alebo čo bolo, že čo to je vlastne tá reštrukturalizácia? Do čoho sa to oni dostali? Však oni išli robiť kartón. Viete, oni išli robiť do Bratislavy kartón, o tretej ráno vstali a zrazu majú zisťovať, že čo to je tá reštrukturalizácia, aj sa im to ťažko vyslovuje a ešte zistia, že vlastne na konci toho celého príbehu im za tú robotu nemusia zaplatiť. To je reštrukturalizácia!
Ja sa stotožňujem čiastočne s tým, čo pani kolegyňa povedala v tom prvom vystúpení, že áno, za určitých okolností hovorme, že reštrukturalizácia má význam. A ja by som si kľudne, ja nemám s tým problém. Keby sa Soták a jeho Železiarne Podbrezová dostali do problémov, budem vo vašom príklade pokračovať, Soták a jeho železiarne v Podbrezovej plnia aj sociálnu funkciu. Je tam fabrika, je tam proste, tu je to určitým spôsobom postavené, neviem čo, poďme o tom rozprávať, respektíve kvôli tomu podľa mňa má zmysel rozprávať o reštrukturalizácii. To znamená, zachraňujete výrobný závod, zachraňujete výrobný závod, niekoho, kto vyrába.
Ale my čo sme urobili? My zachraňujeme obchodníkov. Zase dali Indiánom v Peru, nechcem sa tých chudákov dotknúť, lebo nechcem to povedať, že my sme takí a niekedy mi to tak pripadá. My sme zase dostali určitý nástroj používaný v Európe a naši koumáci sa zamysleli, že jak sa s tým dá vyčubriť. No zistili, že sa s tým dá vyčubriť. U nás reštrukturalizujeme obchodníkov. Obchodníkov! Viete, to je nonsens. Ako principiálne je to, tam by mal byť zákaz, hej, že nemôžte. Ale to sa nedá, hej. To by malo byť, to by si nikto nemal ani dovoliť, hej. Lebo čo je Váhostav? Váhostav nie je fabrika. Ja neviem ani, koľko tých chlapov majú kmeňových? Ale zistili, že to je fantastická vec, že to je fantastická vec, proste prejdete procesom reštrukturalizácie, súd vám dá papier, že nemusíte zaplatiť faktúry a idete ďalej, idete ďalej. Poviem, čo s tým, že čo prípadne pre tých chudákov, ktorí sa s Váhostavom scukli.
Tento zákon ešte pre tých chlapov v tých montérkach, okrem iného teda to je tá reštrukturalizácia, ale on rieši aj malý konkurz a to je tiež vec, už keď otvárame tému, že či s niečím treba hýbať. A s čím treba hýbať? Lebo znova sú tu zákony šité pre niekoho. To znamená, podľa tohto zákona Váhostav reštrukturalizuje, ale biedak, biedak, ktorý je jak ten škrečok v tom kolečku, dostal sa do proste osídlia úžerníkov, exekútorov, sa z toho nevyhrabe. Proste nezbankrotuje, lebo tento zákon upravuje osobný bankrot. Tento zákon upravuje osobný bankrot. A áno, tento zákon nedovolí biednym ľuďom skrachovať, vyhlásiť osobný bankrot.
Minule tu bol pán Borec a hovoril, jak, že to zle hovorím, však je veľmi úspešný. Myslím, že 300 ľudí využilo inštitút podľa tohto zákona, a tipujem, že 290 ich bolo z Nemecka. Lebo chodia k nám zbankrotovať Nemci, lebo pre nich je to relatívne lacné a relatívne rýchle. U nás pre biedaka, čo nemá na rožky, keď chce zbankrotovať podľa tohto zákona, musí, ja neviem, ma opravte prípadne, okolo 500 alebo 600 euro musí vložiť nejaký základný vklad, len vôbec aby mohol zbankrotovať, hej. Čiže znova, je to ľudia pre vás, aby ste vedeli, že jak sa tu zákony tvoria. Čiže nie pre vás, pre Váhostav.
Celé to nastavenie, keby že sa už ideme, pol dňa by som potreboval na ten zákon, aby som si ho pozrel tak, aby som, nemal som toľko času, ale zľahka, keď si to človek pozrie, je tam podľa mňa čo robiť. Už keď nechápeme princípy, že kto by mal reštrukturalizovať, tak podľa mňa aj, a potom postupov. Alebo ako môžete len z pohľadu základného vyjednávania, ak je reštrukturalizačný plán a veriteľský výbor má reštrukturalizačný plán, môže schváliť alebo neschváliť. V prípade, že ho neschváli, tak ten podnik, dlžník ide do konkurzu. No aká je to vyjednávacia pozícia? To znamená, viete, to je zjednodušene. Pozrite sa, ak to neschválite, ideme do konkurzu, tam to je ešte horšie. Čiže to vlastne ani nevyjednávajú, hej. Oni tých možností majú podľa toho zákonu, že môžu len žiadať o doplnenie, to znamená, len chytia ďalších 15 dní na predĺženie toho. Ale nemôžu, čiže berete alebo neberete? Keď neberete, bude konkurz a je to ešte horšie. Čiže aká je tam vyjednávacia pozícia?
Ako naozaj, ten kto ho písal, ho dobre písal. Ako, samozrejme, ten kto ho písal, ho dobre písal. Proste je napísané tak, je to napísané tak, že to proste celé umanažujeme tak, že sa z toho vylížeme. A keď nechcete, aby sme sa vylízali? Dobre, ideme do konkurzu. Dobre, ideme do konkurzu, hej. Čiže je tam čo robiť.
V tomto stave ako je to teraz pre Váhostav. Hentí chudáci z Doprastavu to už majú za sebou. Váhostav sa ešte dá urobiť. Dá sa niečo urobiť. A teraz to by mohla byť, dávam to do pozornosti aj kolegom, ktorí ste tu, za čo by to stálo. Tam sú tiež lehoty, ktoré už, s ktorými nič neurobíte. To znamená, bola veriteľská schôdza.
Ináč to je čarovné. Správkyňa je 26-ročná, to je kariéra jak bejk. Rozumiete si, že stavebný gigant Slovenska, jeho správkyňou reštrukturalizačnou je 26-ročná slečna. Ja sa jej nechcem dotknúť, ale podľa mňa to je kariéra! Rozumiete, že to proste vychytá človek, niekedy sa darí. Keď sa darí, sa darí.
Veriteľská schôdza bola 2. 1., kto viete, kto nie. Silvester, Nový rok bol štvrtok a piatok bolo 2. 1. Proste to bolo, ako že my vám ideme dokázať, že jak my s vami, že čo si my o vás myslíme. Áno, stiahnite tých biedakov z Oravy, z Mútneho, z Michaloviec, neviem alebo koho, že choďte si prihlásiť pohľadávku v piatok po Novom roku do Bratislavy. (Reakcia navrhovateľky.) Prosím? Schôdza, veriteľská schôdza. Proste bola 2. 1. v NTC-čku. Proste, to je, to je presne, že jak to s našimi ľuďmi robí, že ako kto sa ich považuje a že proste aký má k nim prístup. Čiže tam sú už lehoty, ktoré nepustia.
Teraz majú 90 dní na predloženie reštrukturalizačného plánu, v ktorom bude, ja tipujem, návrh na uspokojenie veriteľov niekde vo výške, 15 – 20 % im dajú? Bohvie, koľko im dajú. Alebo nič. Splatnosť možno sto rokov. Ja neviem, hej, že proste. Ľudia, dá sa to ešte zachrániť.
V tejto, jediná vec, čo by pomohla teraz, keby SMER povedal, že pripraví návrh zmeny zákona o verejnom obstarávaní, a to tak, že firma, ktorá prešla reštrukturalizáciou a v rámci reštrukturalizačného plánu uspokojila svojich dlžníkov v objeme menšom ako 50 %, sa nemôže zúčastniť. A ja by som bol ešte tvrdý aj v tom, že tí, čo už boli zúčastnení, teda majú nejaké, a v prípade, že to nastalo po podpise tohto, tá skutočnosť, tá reštrukturalizácia, tak je to dôvod na výpoveď zo zmluvy.
A ja vám niečo poviem. Keby Fico, jak sa vie postaviť, jak sa všetci viete postaviť, zvolal brífing a povedal, pozor, vážení, sme pripravení dať novelu zákona o verejnom obstarávaní, lebo máme určité tendencie, náznaky sú tu, že sa to zneužíva, my budeme sa snažiť ochrániť takýmto spôsobom, keby toto odznelo, tak Široký, nebojte sa, niekde by tie peniažky našiel, lebo jemu by to za to nestálo. A reštrukturalizačný plán, ktorý musia predložiť do marca alebo dokedy, tam by sa objavilo nie 15 %, jak to teraz chcú upiecť. Lebo oni vedia, že keď dajú 15 %, tak budú dva články v novinách, na TA3 vôbec nič, v Pravde vôbec nič, tam Hlina s Lipšicom možno budú nejaký cirkus robiť, Žitňanská dá tlačovku a to je celé, to je vybavené, nič viac sa neudeje a to za tie peniaze stojí. Im to za tie peniaze stoji. Ale garantujem, keby zahlásil; a poďme si spraviť skúšku správnosti, smeráci, poďte si spraviť skúšku správnosti; keď toto premiér zahlási na Úrade vlády, že je pripravený predložiť tento návrh o verejnom obstarávaní v tomto znení do parlamentu, tak vám garantujem, že v reštrukturalizačnom pláne firmy Váhostav sa zjaví 50 %, bude tam 50 % určite. A pomôžete, pomôžeme. Poďme do toho.
Tá výzva, s ktorou skončím, je v tom, že v prípade, že by to nenarazilo na nejaký, necítime spätnú väzbu, tak navrhujem, že by sme túto, prípadne pozývam pani predkladateľku, že by sme túto výzvu adresovali viacerí poslanci, my nášmu premiérovi v záujme ochrany tých, ja neviem, koľko ich je, tisíc alebo koľko je tých veriteľov? Váhostavácki dlžníci, váhostavácki dlžníci sa ešte dajú zachrániť, hydrostaváci to už majú za sebou (reakcia z pléna), či Doprastav, pardon mne sa to pletie; ale váhostaváci všetci prípadne, ak to niekto pozerá, tak to posuňte, je možnosť, je možnosť, to čo vás chceli upiecť na 15, 20 %, je možnosť, že to viete vytiahnuť na 50, možno aj viac, je. Sledujte prípadne spätnú väzbu, aká je, dá sa to ešte zachrániť, vy to ešte nemáte za sebou. Ešte sú procesné termíny, v rámci ktorých sa to dá urobiť. Kľúčové je predloženie reštrukturalizačného plánu a procesy jeho schválenia. Schválením reštrukturalizačného plánu a posvätením reštrukturalizačného plánu súdom to máte vymaľované. Za normálnych okolností, keby nebol cirkus, keby, tak to máte za sebou a garantujem, viac ako 15 % nedostanete.
Takže ak chcete aj tí, pre ktorých, ktorí ste veriteľmi, tak je tu možnosť vcelku slušná, elegantná možnosť a poprosím prípadne kolegov, ktorí by sa chceli k tomu pripojiť, že to stojí za to. Kvôli tým chlapom. Ráno o tretej, ja vám garantujem, choďte sa do Námestova na autobusovú stanicu pozrieť, a aj vo Vranove, to je jedno, hocikde, jak tam stoja jak vrabce, chudáci, zima je, ale idú s tými taškami, idú od rodín, idú, lebo musia, lebo vedia, že musia, a niekto hrá s nimi nefér hru, že povedal si, na tých ja zarobím peniaze, na tých.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca Hlinu je päť faktických poznámok. Nech sa páči, s prvou Pavol Zajac.

Vážený pán kolega Hlina, máte naozaj úžasný dar trafiť klinec po hlavičke vo svojich vystúpeniach a poukázať na niektoré detaily, ktoré ale sú veľavýznamné, a to bol ten detail, keď ste spomínali, že 2. januára bola schôdza veriteľov Doprastavu. Pripomína mi to situáciu, keď ministerstvo dopravy dalo do pripomienkového konania nultý obchvat Bratislavy, D4 a R7 diaľnicu, rýchlostnú cestu, ktorá nás môže stáť v najbližších tridsiatich rokoch až 4,5 mld. eur, ako sa to píše v štúdii. Túto štúdiu dalo do pripomienkového konania 22. decembra a pripomienkové konanie sa skončilo 9. januára. A tak isto zo všetkých odborníkov, ktorých máme na Slovensku, som to pripomienkoval akurát ja s kolegom Hudackým. Lebo ďalší cez Vianoce mali asi iné starosti, ako sledovať, či vláda dá niečo do pripomienkového konania.
Ale k meritu, k tomu, k čomu ste vystupovali, alebo k tomuto návrhu zákona. Ja za seba poviem, že podporím každú snahu v pléne Národnej rady, ktorá napomôže zlepšiť situáciu živnostníkov, podnikateľov, ktorí pracujú v subdodávkach voči veľkým firmám, a preto som presvedčený, že aj v zákone o konkurze a reštrukturalizácii musia nastať zmeny, napríklad také, ako navrhovateľka pani Žitňanská navrhuje, ale aj ako sme navrhovali s kolegom Hudackým a Figeľom zákon o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní alebo zákon o tom, aby sa dépeháčka štátu platila, až keď podnikateľ dostane zaplatenú DPH.

Nech sa páči, Miroslav Kadúc.

Ďakujem pekne, nehovorí sa mi to ľahko, ale myslím si, že v tejto chvíli tí veritelia už nádej nemajú, že už je rozhodnuté. A naozaj ťažko sa mi to hovorí, a dúfam, že sa mýlim, a dúfam, že vy máte pravdu, pán Hlina, v tomto prípade. Podľa mňa je skôr sa na to pozrieť trošku preventívne a zároveň aj tak pýtať sa, kto zodpovedá za to, že máme takýto právny stav, aký máme. Kto sa na to nečinne pozerá, pretože povedal to tu, neviem, či vy alebo pani Žitňanská, alebo niekto iný, že situácia okolo Doprastavu a Váhostavu je dlhodobo známa. Tu ľudia o tom hovorili, že faktúry sa nevyplácajú a nie v tisícových výškach, čiže na toto sa súčasná vláda naozaj iba prizerá, nič neurobila. Je to zodpovednosť za nakladanie s verejnými zdrojmi. To je prvá časť tej poznámky.
Podľa mňa mali by sme ísť na to preventívne a hľadať tu spoločne, ak vládna strana nemá záujem, tak aspoň v rámci opozície nejaký jednotný prístup k tomu, ako tých malých veriteľov alebo subdodávateľov ochrániť. Existuje niekoľko spôsobov, ja si myslím, že najúčinnejším, ako nakladať s verejnými prostriedkami, je ten, ktorý napríklad platí medzi podnikateľmi, ak ide o generálneho investora, pod ním je dodávateľ, pod ním je ďalší dodávateľ, kedy generálny dodávateľ, v tomto prípade napríklad štát, ktorý dáva peniaze, nevyplatí peniaze a povedzme tomu Doprastavu, Váhostavu, pokiaľ nemajú vyplatené oni svoje podlžnosti voči subdodávateľom. Toto platí v súkromných vzťahoch medzi povedzme že rozumnými podnikateľmi, prípadne aby štát, ktorý vypláca, aby štát vyplácal priamo subdodávateľom. Toto sú cesty, o ktorých podľa mňa je treba preventívne diskutovať a verím, že o tom diskusia bude a ak nie v tomto volebnom období, tak v budúcom.

Nech sa páči, Jozef Mikloško.

Lojzo, teším sa, že si, pán poslanec Hlina, že si prešiel od tvrdej argumentácie k logickým argumentom. Vieš to veľmi dobre vysvetliť, blízko si života, vieš, jak to tam chodí. Ďakujem ti za tvoj príspevok, to stručne, škoda, že si teraz taký osamelý jak Jakeš, kôl v plote. Mal by si sa k niekomu zaradiť, to by sme sa tešili, sa tešil.
No ja chcem toto povedať, že ja tú tému tiež, ako neodborník tiež ju sledujem. Dal som otázku pánovi ministrovi Kaliňákovi, presne takú istú, prečo dostal Váhostav ďalšiu štátnu zákazku, keď má veľké dlhy a tak ďalej. Tuná nám tie autá stále smradia, hore-dole chodia, nosia hlinu. Váhostav. No odpoveď bola taká, že 10 bodov zákona splnil a tak ďalej. Ďalej som dal otázku na riaditeľku ÚVO pani predsedníčku Táborsku. Interpeláciu dlhú, povedala mi, všetko bolo okej, v poriadku a tak ďalej a tak ďalej. Tunak som to napadol, že tá interpelácia, nesúhlasím, samozrejme, bola odsúhlasená a tak ďalej. No, čiže v tomto smere treba bojovať ďalej.
A zaujímavé je to, že ľudia skrachujú a tých desať konateľov alebo päť konateľov, traja konatelia vzápätí spravia svoje nové firmičky a to len pod iným menom začínajú, pokračujú, jako kdyby nic. Tie ich dlžoby všetci hája. Toto je tu normálny národný, by som povedal, šport a s týmto treba niečo naozaj robiť a urobiť napríklad tak, ako je to v iných štátoch, že proste toto nie je možné, kto raz nevyplatí, dlžník, donebavolajúci hriech, ak ste nevyplatili svojich robotníkov, ich mzdu a potom idete ako keby majstri sveta robiť ďalej.
Čiže ďakujem za tento zákon, aj keď si myslím, že má malú šancu a mal by byť nejaký vládny zákon, ktorý by sa aj verejnému obstarávaniu, aj konkurzom, aj reštrukturalizáciám vážne venoval.

Nech sa páči, Zoltán Daniš.