46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, sú také citlivejšie témy, tak skúsim byť v tomto taký opatrný a citlivý, čo nebol niekto, špeciálne zákonodarca po ´89. Najväčší paradox z celého je, že aj komunisti obchádzali hrobové miesto, hej, teda nevedeli, čo s tým, tak pracovali systémom, radšej sa toho nechytali. Kdežto po Novembri ´89 sme v zásade, zjednodušene dokázali privatizovať aj hrobové miesto. Viete, tie dva metre štvorcové, kde spočinie ten, koho vôľa je spočinúť v zemi, sa stalo predmetom obchodovania. Proste dokázali sme to, dokázali sme to úvodzovkách. Je to tam, je to sprivatizované, má to dva paragrafy.
V zákone o pohrebníctve, si predstavte, že máte A-štvorkové paragrafy, jeden má na rozsah A4 a druhý má rozsah A4, kde jeden hovorí o nájomnej zmluve a druhý hovorí o výpovedi z nájomnej zmluvy. Proste hrobové miesto, to jak keď pôjdete dneska si požičať auto do požičovne, tak máte nájomnú zmluvu, výpoveď z tej nájomnej. Proste nepríde to tak trošku cynické?
Ja som si dal tú prácu, že ja som si pozrel nejakú legislatívnu situáciu, že jak sa vyvíjala, že pokiaľ sa dalo dopracovať. Dopracoval som sa k roku ´57, 1957, to bola nejaká prvá vyhláška o pochovávaní a až po existujúci stav. V zásade od ´57. až do prvej novely za vlády Dzurindu, pána Dzurindu sa toho nejakým spôsobom nechytalo. To znamená, bolo definované hrobové miesto a nebolo definované, že ako teda by malo byť ukončené. O nájme sa vôbec nehovorilo. Čiže tvárili sme sa, že tak to je a nikto sa toho nechytal pre istotu, lebo mali, možno ja, možno mi to z tých úst vyjde, možno ten boľševik mal väčšiu pietu a úctu k tým pozostatkom ako po ´89.
Po ´89. naozaj prišla prvá novela zákona, alebo to bol dokonca nový zákon úplne, predložila vláda pána Dzurindu, kde začali definovať nájomnú zmluvu, výpoveď z nájomnej zmluvy a potom to už, lebo tam ešte nejaké chybičky krásy boli, a dorazili to, dorazila to vláda, prvá vláda pána Fica so SNS a HZDS, kde proste to vycizelovali tak, ako som povedal. Proste hrobové miesto sa stalo predmetom obchodu v Bratislave, v Košiciach, vo veľkých mestách, predmetom špekulácií. Hrobové miesta sa sprivatizovali, z pohrebníctiev sa stali firmy. Proste tak to je. Z miesta, kde spočinie duša a telo človeka, ani tam vám nedajú pokoj.
Viete, úloha štátu, ja netvrdím, že by mala byť plnohodnotne niekomu zabezpečovať dôstojný život, ale mal by sa podieľať na tom, aby vytváral dôstojné podmienky na život človeka. Ale keď to nedokáže, tak náš štát kľudne môžeme povedať, že nedokáže zabezpečiť ani dôstojné podmienky po úmrtí, ešte aj po úmrtí toho človeka nemôžme hovoriť o dôstojnosti, keď definujeme tleciu dobu na desať rokov. Nájom hrobového miesta si môžete prenajať iba na desať rokov, proste až sa to, niektoré veci sa ťažko hovoria, vážení, až to ťažko ide z úst. Vy si, vy si môžte prenajať hrobové miesto na desať rokov. Vy si nemôžte teraz, že chcete umrieť, keď umriete teda, že chcete byť v zemi a poviete, dobre, tak to zaplatím na sto rokov dopredu. Nemôžte. Vy môžte to iba na desať rokov a potom sa musíte spoliehať, že niekto, keď príde ten čas, príde a zaplatí na ďalších desať rokov. A keď nezaplatí, tak dostanete suseda, viete, alebo vás, proste vyberú, vyhrabú vás a dajú vás niekde, ja neviem kde, do spoločného hrobu. Proste, to sú obludné veci, obludné veci sú to.
Viete, to neni, že niekto, príklad, že zabudne alebo že, alebo čo keď niekto nemá ani rodinu, že zaňho zaplatia ten hrob a po desiatich rokoch, ja neviem, že či niekto nad tým nerozmýšľal. Proste to je tak cynicky, tak hrozne obludne formulované, že niekedy z toho človeku príde zle.
Návrh zákona sa vracia medzi slušné, slušné krajiny, prosím vás, v tom, že hovorí, ak niekto prejaví vôľu spočinúť v zemi, tak nech mu je dopriata. Viete, ak niekto, to zopakujem, ak niekto prejaví vôľu spočinúť v zemi, nech mu je dopriata. Lebo my odopierame vôľu, vy sa nemôžte pochovať na svojom pozemku, kde vám dá každý svätý pokoj. Vy sa musíte pochovať na, nechať pochovať na pohrebisku, kde vám nedajú pokoj, kde vlastne to tak nastavili, že sa bojíte, že čo tam bude. Viete, že, ja neviem, niekto to neprežíva, ale neni to? Áno, neumožní vám, štát vám neumožní mať kľud, že teda pochovajú ma a budem tam aj o desať rokov. Ja viem, že niekto povie, však teba z toho hlava nebolí. Ja len, príde mi to naozaj čudné, že sme sa k tomu dopracovali.
Čiže návrh hovorí, ak niekto prejaví, tak nech ho má, tú vôľu. Ja si myslím, že ľudia tejto krajiny si zaslúžia tie dva metre štvorcové. Každý občan našej krajiny si zaslúži tie dva metre štvorcové, keď chce byť v zemi, nech tam je. Nech tam je. A ešte hovoríme, že nebude sa za to platiť. Nebude sa za to platiť. Prečo by ste mali platiť za to, že, ja, viete, niekto povie, že ale to stojí peniaze, mesto musí, má s tým výdaje.
Mestá, špeciálne o Bratislave by som vedel hovoriť, rozkradli všetko, na čo sa pozreli. To už tu Bratislava má už iba chodníky. Všetko rozkradli. Všetko, čo sa dalo chytiť, všetko predali a áno, možno teraz v Bratislave budeme mať problém, kde budeme pochovávať, možno budeme mať problém, že miesta nebudú mať. Lenže čo je úlohou mesta? Na čo si platíte tých poslancov? Načo dostávajú? Mesto má plniť funkcie. Doteraz mestá plnili funkcie rozpredať všetko, čo bolo mestské. Tak teraz si možno spomenú, že sú aj iné úlohy.
Áno, jednou z úloh mesta, samosprávy je vytvárať a starať sa o cintoríny. Však to je normálne, to vždycky bolo. Teraz bude sa tu niekto, a kde ich budeme pochovávať? No? Kde? No? Nemali ste si všetko predať, mali ste si nájsť. A koniec koncov keby išlo už do detailu, tak Slovenský pozemkový fond má pozemky, tak veľké pozemky, lebo tam je problém, cintorín musí mať aj určitú dištančnú, dištančné miesto, hej, vzdialenosti, to všetko sa dá riešiť.
A keby tu niekto povedal, že spravíme zo Slovenska cintorín, nespravíme. Lebo za rok zomrie niekoľko ľudí, ten počet sa nejako ustaľuje, z toho už teraz je väčšia polovica, sa nechá, ide do krematórií a z tej polovice to niekde vychádza na úrovni, prepáčte mi ten prepočet, niekde na úrovni v rámci celého Slovenska siedmich futbalových ihrísk. To je veľa? To je veľa? To neni veľa, neni veľa.
Ľudia tejto krajiny si zaslúžia, keď prejavia tú vôľu, spočinúť v zemi. Tie dva metre štvorcové si zaslúžia bez toho, aby ich niekto otravoval a vylepoval im potom na pomník, že nezaplatené. To je presne to, keď som to videl tuná, keď sme išli do Slávičieho na cintorín, keď som to videl, tie cynické nálepky, zrušené, hrobové miesto zrušené, hrobové miesto zrušené, kde sme sa to dopracovali? Kde sme sa to dopracovali? A špeciálne tu v Bratislave sa s tým už kšeftuje, že za koľko sa to kupuje. Podľa mňa obrovská miera cynizmu.
Čiže návrh hovorí o tom, že tie dva metre štvorcové si ten človek zaslúži tak, aby ho už nikto neotravoval a nebude za to platiť.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
15:43
Uvádzajúci uvádza bod 15:43
Daniel LipšicTento návrh zákona umožňuje určitú alternatívu k materským školám vo forme detských skupín. Takýto návrh zákona prijala Česká republika pred nejakým časom a sa tam veľmi osvedčil. Vznik tejto novej služby starostlivosti o dieťa v predškolskom veku má za cieľ rozšíriť ponuku pre rodičov o takzvané detské skupiny. Zriaďovateľom detskej skupiny budú môcť byť zamestnávatelia rodičov malých detí, ktoré budú službu využívať, obce, mestá, občianske združenia, ale napríklad aj mamička na materskej dovolenke, ktorá sa chce popri svojom dieťatku starať aj o ďalšie.
Nová služba starostlivosti o dieťa v detskej skupine stanovuje pre poskytovateľa presné podmienky, za akých túto službu môže poskytovať, čo bude zároveň pre rodiča istou zárukou kvality. Detská skupina nemá byť voči škôlke konkurenciou, ale alternatívou, nakoľko tu nepôjde o klasický vzdelávací proces. Cieľom je umožniť, aby čo najširší okruh rodičov mohol využívať túto službu, navrhuje sa v zákone, aby zriaďovateľ mohol poskytovať službu za odplatu, ktorá však neprevýši opravdivé náklady vynaložené na zriadenie a prevádzku zariadenia. Mnohým rodičom práve vzhľadom na flexibilnosť služby, ktorú detské skupiny budú ponúkať, umožní lepšie si zosúladiť rodinný a pracovný život, a tak aj rýchlejší návrat na trh práce.
Prínosom tejto novej služby je prevencia sociálnej izolácie rodičov, možnosť pre zamestnávateľov udržať si kvalifikovaných zamestnancov. Toto opatrenie taktiež prispeje k zníženiu rizika ohrozenia chudobou a nedostatku príjmov v prípade, keď rodič zostane dlhší čas mimo trhu práce. Návrh predpokladá aj vznik nových pracovných miest pre osoby, ktoré sa budú v detských skupinách starať o deti, čiže dokonca aj dopad na štátny rozpočet bude neutrálny až pozitívny.
Možno by som spomenul jednu vec, ktorú si mnohí možno neuvedomujú, sú aj rodičia s malými deťmi, ktorí pracujú na viaczmennú prevádzku. Alebo zdravotné sestry, ktoré majú nočné. Dokonca tam v situáciách, aj keby materská škola bola dostupná, tak materská škola je v princípe od siedmej do sedemnástej hodiny a vybavená vec. Čiže tento návrh vlastne umožňuje, aby aj detské skupiny mohli byť vytvárané dajme tomu flexibilnejšie a v iných časoch, aby to umožnilo zosúladiť pracovný a rodinný život osobám, ktoré nemajú osemhodinový pracovný čas daný od ôsmej do šestnástej. Takže si myslím, že by to výrazne mohlo viacerým rodinám s deťmi pomôcť najmä v najbližších rokoch, kedy ešte bude pretrvávať výrazný nedostatok rozsahom niekoľkých tisíc miest detí, ktoré nemôžu byť umiestňované z dôvodov kapacity v materských školách.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Uvádzajúci uvádza bod
11.2.2015 o 15:43 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Milá pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh tu už tiež bol v rámci, ako som spomínal, balíček NOVY pre mladé rodiny a tento návrh sa týka problematiky fungovania rodín a zlučiteľnosti rodičovskej a profesionálnej dráhy. Táto skutočnosť úzko súvisí s fenoménom, ktorý poznáme všetci, že je nedostatok miest v predškolských zariadeniach a jasliach a tým pádom sa zosúladenie profesionálnej a rodičovskej dráhy častokrát nedá uskutočniť. V roku 2012 sa až 8 144 detí nedokázalo umiestniť v materských školách. Všetci vieme príčiny tohto stavu, že v týchto rokoch je predsa len vyššia miera pôrodnosti zo strany rodičov tej husákovskej generácie, ktorí si odložili deti a teraz ich je viac, ako sa predpokladalo, že je to taký trošku boom, ktorý nebude trvať, samozrejme, že nekonečne dlho, ale proste teraz je. A v princípe vo veľa častiach Slovenska majú rodičia, a máte s tým možnože aj z okolia skúsenosti, veľké problémy umiestniť deti v materských školách. O jasliach ani nehovorím, ale o materských školách, je to veľakrát veľmi komplikované, tie kritériá sú proste veľmi náročné, pretože je málo miest.
Tento návrh zákona umožňuje určitú alternatívu k materským školám vo forme detských skupín. Takýto návrh zákona prijala Česká republika pred nejakým časom a sa tam veľmi osvedčil. Vznik tejto novej služby starostlivosti o dieťa v predškolskom veku má za cieľ rozšíriť ponuku pre rodičov o takzvané detské skupiny. Zriaďovateľom detskej skupiny budú môcť byť zamestnávatelia rodičov malých detí, ktoré budú službu využívať, obce, mestá, občianske združenia, ale napríklad aj mamička na materskej dovolenke, ktorá sa chce popri svojom dieťatku starať aj o ďalšie.
Nová služba starostlivosti o dieťa v detskej skupine stanovuje pre poskytovateľa presné podmienky, za akých túto službu môže poskytovať, čo bude zároveň pre rodiča istou zárukou kvality. Detská skupina nemá byť voči škôlke konkurenciou, ale alternatívou, nakoľko tu nepôjde o klasický vzdelávací proces. Cieľom je umožniť, aby čo najširší okruh rodičov mohol využívať túto službu, navrhuje sa v zákone, aby zriaďovateľ mohol poskytovať službu za odplatu, ktorá však neprevýši opravdivé náklady vynaložené na zriadenie a prevádzku zariadenia. Mnohým rodičom práve vzhľadom na flexibilnosť služby, ktorú detské skupiny budú ponúkať, umožní lepšie si zosúladiť rodinný a pracovný život, a tak aj rýchlejší návrat na trh práce.
Prínosom tejto novej služby je prevencia sociálnej izolácie rodičov, možnosť pre zamestnávateľov udržať si kvalifikovaných zamestnancov. Toto opatrenie taktiež prispeje k zníženiu rizika ohrozenia chudobou a nedostatku príjmov v prípade, keď rodič zostane dlhší čas mimo trhu práce. Návrh predpokladá aj vznik nových pracovných miest pre osoby, ktoré sa budú v detských skupinách starať o deti, čiže dokonca aj dopad na štátny rozpočet bude neutrálny až pozitívny.
Možno by som spomenul jednu vec, ktorú si mnohí možno neuvedomujú, sú aj rodičia s malými deťmi, ktorí pracujú na viaczmennú prevádzku. Alebo zdravotné sestry, ktoré majú nočné. Dokonca tam v situáciách, aj keby materská škola bola dostupná, tak materská škola je v princípe od siedmej do sedemnástej hodiny a vybavená vec. Čiže tento návrh vlastne umožňuje, aby aj detské skupiny mohli byť vytvárané dajme tomu flexibilnejšie a v iných časoch, aby to umožnilo zosúladiť pracovný a rodinný život osobám, ktoré nemajú osemhodinový pracovný čas daný od ôsmej do šestnástej. Takže si myslím, že by to výrazne mohlo viacerým rodinám s deťmi pomôcť najmä v najbližších rokoch, kedy ešte bude pretrvávať výrazný nedostatok rozsahom niekoľkých tisíc miest detí, ktoré nemôžu byť umiestňované z dôvodov kapacity v materských školách.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Autorizovaný
15:49
Vystúpenie 15:49
Július BrockaPani predsedajúca, nech sa páči, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne. Tak ako pri predchádzajúcom návrhu zopakujem podobne, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj našich legislatívnych pravidiel a odporúčam Národnej rade, aby po všeobecnej rozprave ho prerokovala, teda uzniesla sa na tom, že ho prerokujeme aj v druhom čítaní. Tak ako odporúča predseda Národnej rady, aj ja navrhujem, aby návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre sociálne veci, aj pre zdravotníctvo, aj pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, nech sa páči, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
15:52
Vystúpenie 15:52
Alojz HlinaVážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tento návrh, ako aj návrh o štátnom občianstve stiahol z rokovania Národnej rady.
Autorizovaný
15:52
Uvádzajúci uvádza bod 15:52
Alojz HlinaA ja som ten návrh predložil, je dôvodný. Hovorí o tom, že vysielače mobilných operátorov niekde by nemali byť. Tam je v tom návrhu zákona, nechcem vás zaťažovať technickými špecifikáciami, tie dištančné vzdialenosti. Proste hovorí o tom, že ak je niekde škola, ak je niekde nemocnica, tak ergo by bolo vcelku pochopiteľné, že by tam vysielač mobilného signálu nebol, lebo vysiela, žiari. To som si ja nevymyslel, že žiari ten vysielač, proste to je fakt. Hej. Samozrejme, čo už údajne nie je faktom, je to, či sú alebo nie sú škodlivé účinky toho žiarenia. Samozrejme, raz robila výskum nejaká asociácia spracovateľov kávy a zistili výskumom, že káva pomáha všetkému, na čo si spomeniete, čiže aj u tohto je určitý problém, čiže potvrdenie toho, či škodí alebo neškodí, toho sa ťažko dobyjete, lebo niekto by mal s tým problém. Avšak nikto nespochybňuje, že môže, respektíve, čo už sa pripúšťa oficiálne, tak sa pripúšťa, že môže, to už pripustí aj ten najväčší ignorant z ignorantov.
A pokiaľ máme v Trestnom práve zásadu o pochybnostiach v prospech obvineného, ja by som teda prípadne sa prihováral, že či by sme nemohli kvôli tým deťom alebo kvôli tým ľuďom v tých nemocniciach, ak niekto už pripúšťa, že sú pochybnosti o tom, či áno alebo nie, no tak konajme v ich prospech, aby sme nemuseli čakať ako pri azbeste. Viete, to bol azbest. Azbest, to bol mimoriadne obľúbený stavebný materiál za komunistov. Tušilo sa, netušilo, čakali sme dlho, dlho, kým sa prepotvrdilo, že azbest škodí. Čiže ja by som sa prihováral za to, že nečakajme, kým sa potvrdí, že tie účinky sú také, aké sú. Mimochodom, Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že sú rakovinotvorné, ale viete, tu už asi nie je autoritou, lebo už keď nie je autoritou niekto, tak sa autoritou stáva hocikto. A pre túto chvíľu zdá sa, že autoritou je reklamný trh. Najväčšou autoritou.
Viete, mne chceli do školy, kde chodili moje dve dcéry, už doštudovali ZDŠ-ku, namontovať vysielač. Urobili chybu. Proste to sa nerobí. To upozorňujem aj do budúcna. Poprosím prípadne, keď chcete montovať vysielač na školu, kde sú moje dcéry, tak je s tým trochu problém. Chceli namontovať na ZDŠ-ku na Mudroňovej, to je tu kúsok, lebo, samozrejme, je vysoko, žiarenie, to máte celú Bratislavu pokrytú. Chvalabohu, sa vzbúrili rodičia, chvalabohu, sa vzbúrili tí rodičia a nie je tam ten vysielač.
Ináč najväčší paradox tohto celého je, že viete, kde je najhorší signál telefónny? Na hradnom kopci. Na hradnom kopci, by ste neverili, je jeden z najhorších signálov mobilných operátorov preto, lebo nikto si nechce dať nad hlavu ten vysielač. Bohatí ľudia, proste na hradnom kopci, povedzme si pravdu, to nie je kolónia, čiže tak keby išiel niekto v logike tej základnej logiky, tak si povedia, aha, tak oni vedia viac niečo alebo prečo. Viete, manažér Orangeu vám bude tvrdiť skalopevným výrazom do očí, že to je úplne v poriadku. Ale skúste sa ho spýtať, či si to dá nad hlavu alebo nech deklaruje tú nekonfliktnosť aj tým, že je ochotný s deťmi bývať v dohľade toho vysielaču. To by prípadne stálo za to. Ja neviem, kde oni bývajú. Pravdou, viete, to sú fakty. Niekto povie bludy, tmáry, čmáry. Ja vám hovorím fakty. Jeden z najhorších signálov mobilného signálu je na hradnom kopci preto, lebo si to nikto nad hlavu nechce dať. To je fakt. Kdežto v Petržalke máte signál, tam máte signál, proste tam to až, až vám trhá telefón, lebo tam sa všetci ulakomia, ulakomia na to, že si to tým chudákom dajú na tú výťahovú šachtu a proste to tým deťom z toho robí praženicu bez problémov. To je najzákernejšie.
A to bolo aj zmyslom, že prečo som ja predložil to, že to chceli dať na Mudroňovu nad moje dcéry a že to vidím, na bratislavských školách to vidím. Si všimnite, koľké z nich majú vysielač mobilného signálu. Niekto sa nerozpakuje ani trochu. Nerozmýšľa či náhodou, neviem čo, nie. Dajú im to tam preto, lebo sa dohodnú so starostom, preto, lebo sa dohodnú s poslancami, preto, lebo im to za pár šupov, za pár korún alebo eur proste vybavia. To je celé. A máte to na školách. Ja vám môžem menovať, tuná Škarniclova. Kde pôjdete, kde sa pozriete, a skončím s tou školou Drotárskou, lebo ja už potom, ja neviem, čo má pomôcť.
Na Drotárskej je škola pre nepočujúcich. Minister Kaliňák mi potvrdil, že áno, je tam umiestnený vysielač, patrí pod neho, je ináč už výrazom absolútneho cynizmu dať vysielač mobilného signálu na školu deťom pre nepočujúcich, ktoré majú naslúchacie prístroje, nejaká korelácia s tým žiarením a s tým tam proste je, ale nikto sa nerozpakuje. A ja teda apelujem na pána ministra Kaliňáka, lebo on tam kúsok od nich býva. Zdá sa, že ten vysielač jemu svieti do okien. Či mu to vadí alebo nevadí, alebo si to dal individuálne zmerať, že jemu to nevadí, lebo ja nechcem rozprávať o detailoch, ale on býva trošku v takej jame. Možno mu to nesvieti priamo, nechal si to zmerať, že jemu je to jedno. Pravdou však je, že v inom dome bývajú iní moji známi, ktorým to vadí a vadí im to hrozne, lebo to tam je. Ale to už viete, človek sa chytá aj slamky, ako sa hovorí, aj topiaci sa slamky chytá. Ak to ministrovi Kaliňákovi nevadí, že má nad hlavou vysielač, asi je s tým komfortný a je presvedčený o tom, že všetky tieto vysielače, to je pomaly svätá vec a vysielanie z toho mu možno pomáha. (Povedané so smiechom.) Ja neviem. Prepáčte, možno na vážnu tému mierne položartom. Neviem, čo pomôže.
Naozaj tu hráme ťažký boj, lebo o tomto boji sa nikto nedozvie. O tomto boji sa nikto nedozvie, lebo to je prehratá téma. Tu sa len musí niečo veľké stať. To sa už musí len niečo veľké stať. Niečo, čo sa nebude dať obísť a potom sa všetci vyhovoria, že nikto nevedel. A ja si potom poviem, že ja som o tom hovoril. Čiže moje svedomie, na to mi prípadne nešiahajte. Ja som v tej veci, čo som mohol, som urobil. Predkladám druhýkrát. Dneska budete o tom o piatej hlasovať. Odhlasujete, že nie. Nech sa páči. Ja som urobil, čo som mohol.
Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona tu už bol, je tu zas a viete prečo? Ja vám poviem, kvôli skúške správnosti. Ja som hovoril, že o tomto návrhu zákona sa v novinách písať nebude ani v televíziách, a je to pravdou. Teda podľa mne dostupných informácií sa nepísalo, nie preto, že by som plakal do vankúša, že nie ja som tam bol, už kto mi verí, nech mi verí, ale kvôli tej téme. Hej, čiže o tejto téme sa nepíše, vážení, a potvrdilo to to, že nikto tú tému neotvoril, nikto sa jej nevenuje, lebo táto téma je tabu. Táto téma je tabu. Prečo je tabu? Preto je tabu, že najväčší zadávateľ reklamy sú mobilní operátori. Proste nikto sa predsa za prsty ťahať s nimi nebude. Nuž keď nebude, nebude.
A ja som ten návrh predložil, je dôvodný. Hovorí o tom, že vysielače mobilných operátorov niekde by nemali byť. Tam je v tom návrhu zákona, nechcem vás zaťažovať technickými špecifikáciami, tie dištančné vzdialenosti. Proste hovorí o tom, že ak je niekde škola, ak je niekde nemocnica, tak ergo by bolo vcelku pochopiteľné, že by tam vysielač mobilného signálu nebol, lebo vysiela, žiari. To som si ja nevymyslel, že žiari ten vysielač, proste to je fakt. Hej. Samozrejme, čo už údajne nie je faktom, je to, či sú alebo nie sú škodlivé účinky toho žiarenia. Samozrejme, raz robila výskum nejaká asociácia spracovateľov kávy a zistili výskumom, že káva pomáha všetkému, na čo si spomeniete, čiže aj u tohto je určitý problém, čiže potvrdenie toho, či škodí alebo neškodí, toho sa ťažko dobyjete, lebo niekto by mal s tým problém. Avšak nikto nespochybňuje, že môže, respektíve, čo už sa pripúšťa oficiálne, tak sa pripúšťa, že môže, to už pripustí aj ten najväčší ignorant z ignorantov.
A pokiaľ máme v Trestnom práve zásadu o pochybnostiach v prospech obvineného, ja by som teda prípadne sa prihováral, že či by sme nemohli kvôli tým deťom alebo kvôli tým ľuďom v tých nemocniciach, ak niekto už pripúšťa, že sú pochybnosti o tom, či áno alebo nie, no tak konajme v ich prospech, aby sme nemuseli čakať ako pri azbeste. Viete, to bol azbest. Azbest, to bol mimoriadne obľúbený stavebný materiál za komunistov. Tušilo sa, netušilo, čakali sme dlho, dlho, kým sa prepotvrdilo, že azbest škodí. Čiže ja by som sa prihováral za to, že nečakajme, kým sa potvrdí, že tie účinky sú také, aké sú. Mimochodom, Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že sú rakovinotvorné, ale viete, tu už asi nie je autoritou, lebo už keď nie je autoritou niekto, tak sa autoritou stáva hocikto. A pre túto chvíľu zdá sa, že autoritou je reklamný trh. Najväčšou autoritou.
Viete, mne chceli do školy, kde chodili moje dve dcéry, už doštudovali ZDŠ-ku, namontovať vysielač. Urobili chybu. Proste to sa nerobí. To upozorňujem aj do budúcna. Poprosím prípadne, keď chcete montovať vysielač na školu, kde sú moje dcéry, tak je s tým trochu problém. Chceli namontovať na ZDŠ-ku na Mudroňovej, to je tu kúsok, lebo, samozrejme, je vysoko, žiarenie, to máte celú Bratislavu pokrytú. Chvalabohu, sa vzbúrili rodičia, chvalabohu, sa vzbúrili tí rodičia a nie je tam ten vysielač.
Ináč najväčší paradox tohto celého je, že viete, kde je najhorší signál telefónny? Na hradnom kopci. Na hradnom kopci, by ste neverili, je jeden z najhorších signálov mobilných operátorov preto, lebo nikto si nechce dať nad hlavu ten vysielač. Bohatí ľudia, proste na hradnom kopci, povedzme si pravdu, to nie je kolónia, čiže tak keby išiel niekto v logike tej základnej logiky, tak si povedia, aha, tak oni vedia viac niečo alebo prečo. Viete, manažér Orangeu vám bude tvrdiť skalopevným výrazom do očí, že to je úplne v poriadku. Ale skúste sa ho spýtať, či si to dá nad hlavu alebo nech deklaruje tú nekonfliktnosť aj tým, že je ochotný s deťmi bývať v dohľade toho vysielaču. To by prípadne stálo za to. Ja neviem, kde oni bývajú. Pravdou, viete, to sú fakty. Niekto povie bludy, tmáry, čmáry. Ja vám hovorím fakty. Jeden z najhorších signálov mobilného signálu je na hradnom kopci preto, lebo si to nikto nad hlavu nechce dať. To je fakt. Kdežto v Petržalke máte signál, tam máte signál, proste tam to až, až vám trhá telefón, lebo tam sa všetci ulakomia, ulakomia na to, že si to tým chudákom dajú na tú výťahovú šachtu a proste to tým deťom z toho robí praženicu bez problémov. To je najzákernejšie.
A to bolo aj zmyslom, že prečo som ja predložil to, že to chceli dať na Mudroňovu nad moje dcéry a že to vidím, na bratislavských školách to vidím. Si všimnite, koľké z nich majú vysielač mobilného signálu. Niekto sa nerozpakuje ani trochu. Nerozmýšľa či náhodou, neviem čo, nie. Dajú im to tam preto, lebo sa dohodnú so starostom, preto, lebo sa dohodnú s poslancami, preto, lebo im to za pár šupov, za pár korún alebo eur proste vybavia. To je celé. A máte to na školách. Ja vám môžem menovať, tuná Škarniclova. Kde pôjdete, kde sa pozriete, a skončím s tou školou Drotárskou, lebo ja už potom, ja neviem, čo má pomôcť.
Na Drotárskej je škola pre nepočujúcich. Minister Kaliňák mi potvrdil, že áno, je tam umiestnený vysielač, patrí pod neho, je ináč už výrazom absolútneho cynizmu dať vysielač mobilného signálu na školu deťom pre nepočujúcich, ktoré majú naslúchacie prístroje, nejaká korelácia s tým žiarením a s tým tam proste je, ale nikto sa nerozpakuje. A ja teda apelujem na pána ministra Kaliňáka, lebo on tam kúsok od nich býva. Zdá sa, že ten vysielač jemu svieti do okien. Či mu to vadí alebo nevadí, alebo si to dal individuálne zmerať, že jemu to nevadí, lebo ja nechcem rozprávať o detailoch, ale on býva trošku v takej jame. Možno mu to nesvieti priamo, nechal si to zmerať, že jemu je to jedno. Pravdou však je, že v inom dome bývajú iní moji známi, ktorým to vadí a vadí im to hrozne, lebo to tam je. Ale to už viete, človek sa chytá aj slamky, ako sa hovorí, aj topiaci sa slamky chytá. Ak to ministrovi Kaliňákovi nevadí, že má nad hlavou vysielač, asi je s tým komfortný a je presvedčený o tom, že všetky tieto vysielače, to je pomaly svätá vec a vysielanie z toho mu možno pomáha. (Povedané so smiechom.) Ja neviem. Prepáčte, možno na vážnu tému mierne položartom. Neviem, čo pomôže.
Naozaj tu hráme ťažký boj, lebo o tomto boji sa nikto nedozvie. O tomto boji sa nikto nedozvie, lebo to je prehratá téma. Tu sa len musí niečo veľké stať. To sa už musí len niečo veľké stať. Niečo, čo sa nebude dať obísť a potom sa všetci vyhovoria, že nikto nevedel. A ja si potom poviem, že ja som o tom hovoril. Čiže moje svedomie, na to mi prípadne nešiahajte. Ja som v tej veci, čo som mohol, som urobil. Predkladám druhýkrát. Dneska budete o tom o piatej hlasovať. Odhlasujete, že nie. Nech sa páči. Ja som urobil, čo som mohol.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:01
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:01
Helena MezenskáV súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu...
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.2.2015 o 16:01 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 393 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
16:04
Uvádzajúci uvádza bod 16:04
Alojz HlinaMožno niekto kalkuluje s tým, že v tejto krajine to tu môžete proste takto predložiť. Sú proste krajiny, kde to môžete takto predložiť, lebo tu ľudí zaujíma, čo bude v Búrlivom víne. A všetko ostatné je nepodstatné. Žiaľ, asi niečo na tom pravdy bude. Nedá sa mi s tým zmieriť. Oceňujem každého, kto s tým bojuje – či menej, alebo viac – a hovorí, že nie, nie, nie je to pravda. Nechcem to požehnávať, nechcem sa tváriť, že to nevidím. Je to proste tak. Zlodej je zlodej, lúpež je lúpež, či je v kravate, alebo máte vyťahanú mikinu. Proste toto bola jedna veľká lúpež. Poďme aspoň zmierniť dôsledky.
Ten návrh o čom hovorí? Hovorí o tom, že sadzba mýta na školský autobus by mala byť menšia, resp. nemala byť. To proste by malo byť vyňaté. Prečo? Ja si pamätám, vy si možno tiež pamätáte, ako sme sa tešili, keď sme išli do Bojníc, keď sme šli proste na výlet. A dneska, by ste neverili, dneska je problém vyzbierať od rodičov peniaze na výlet, lebo neplatíte len šoféra, neplatíte len autobus, ale musíte chlapcom z J&T poslať, tu som to niekde vypočítaval, za trasu Košice – Bratislava to je možno niekde na úrovni 150 eur. Minule, keď som to predkladal, som to vypočítaval, 100 eur. Čiže ešte chlapcom z J&T treba poslať stovku, aby tie detičky proste sa šli previesť. Ja si myslím, že to nie je správne. Asi z toho masová téma nebude. Prečo? Poďme hľadať.
Alebo dobre, ja tu vypichnem, v čom sme iní a v čom sme takí divní a prečo sa možno niekto s nami hrá tak škaredo. V Čechách, by ste neverili, majú sadzbu za autobusy, za akékoľvek autobusy, polovičné. Viete, že oni proste pristúpili k tomu o niečo citlivejšie, proste niektoré skutočnosti zohľadnili. My sme šli natvrdo a napevno. Žiadna zľava, žiadne, nič, žiaden, proste chlapcom z J&T treba, tak im treba. Proste keď potrebujú peniaze nepozerajú napravo, naľavo.
A ja navrhujem biednu, úbohú zmenu, že keď sa detičky vo Vitanovej alebo detičky, ja neviem kde, vo Vranove, v malinkej dedinke rozhodnú, že sa poskladajú na výlet do Bojníc, tak nebudú musieť kalkulovať ešte s tým, že treba poslať sto eur za mýto. Ja neviem, či to kvôli...
Keby to možno, na druhej strane, ten náš v tomto prípade protivník mal aspoň trošku tej noblesy, o ktorej som hovoril, alebo by mu zostala, tak dobre povie, okej, tak pustia smerákov. Z toho im, pustite. To už, hej, by ste dostali inštruktáž, Dušan, že môžete zahlasovať, blahosklonne by povedali, môžete, to im pustite, z toho sa nestrieľa. Máme dosť. Ale oni nepovedia, že majú dosť. Im nikdy nebude dosť. Nikdy. Proste nastavenia, ako začína to dobiehať, dobehli to trošku tými palivovými kartami. Ešte bude o tom reč, lebo treba o tom hovoriť. To je jediné, čo môžeme, kým to nezakážu, treba o tom hovoriť, že čo sa vlastne stalo. No, skončím.
Tento návrh hovorí o tom, že ak by išiel niekde školský autobus a viezol deti na nejaký výlet, tak by neplatil mýto. Ja si myslím, pani Laššáková, že to by sa prípadne dalo, ale vy tu moc nemáte. Ja viem. Musíte čakať, kým zavolajú z J&T. A tí nezavolajú. (Reakcia z pléna.)
Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, o mýte tu už dneska reč bola, ale táto lúpež storočia, verím, že teda budeme, aspoň sem-tam ju oprášime, keď napadá prach. Lebo je to úplne... Jedno treba uznať, že má noblesu tá lúpež. Viete, jedno je také, že vás okradnú v električke, hej, ale druhá vec je, že má to takú noblesu, že to tak dobre vyzerá. A toto má noblesu, to zase treba uznať. Dostať sa k privatizácii cestnej siete tak kulantne, tak krásne, ako to bolo realizované, má to svoje čaro, peniažky sú z toho enormné. Vyzerá, že o dodatočnom dodanení nebude reč. Peňazí je málo. Minule sme to tu riešili. Palivové karty overujeme. Až sa to človeku nechce hovoriť. Možno niekoho sa dotknem.
Možno niekto kalkuluje s tým, že v tejto krajine to tu môžete proste takto predložiť. Sú proste krajiny, kde to môžete takto predložiť, lebo tu ľudí zaujíma, čo bude v Búrlivom víne. A všetko ostatné je nepodstatné. Žiaľ, asi niečo na tom pravdy bude. Nedá sa mi s tým zmieriť. Oceňujem každého, kto s tým bojuje – či menej, alebo viac – a hovorí, že nie, nie, nie je to pravda. Nechcem to požehnávať, nechcem sa tváriť, že to nevidím. Je to proste tak. Zlodej je zlodej, lúpež je lúpež, či je v kravate, alebo máte vyťahanú mikinu. Proste toto bola jedna veľká lúpež. Poďme aspoň zmierniť dôsledky.
Ten návrh o čom hovorí? Hovorí o tom, že sadzba mýta na školský autobus by mala byť menšia, resp. nemala byť. To proste by malo byť vyňaté. Prečo? Ja si pamätám, vy si možno tiež pamätáte, ako sme sa tešili, keď sme išli do Bojníc, keď sme šli proste na výlet. A dneska, by ste neverili, dneska je problém vyzbierať od rodičov peniaze na výlet, lebo neplatíte len šoféra, neplatíte len autobus, ale musíte chlapcom z J&T poslať, tu som to niekde vypočítaval, za trasu Košice – Bratislava to je možno niekde na úrovni 150 eur. Minule, keď som to predkladal, som to vypočítaval, 100 eur. Čiže ešte chlapcom z J&T treba poslať stovku, aby tie detičky proste sa šli previesť. Ja si myslím, že to nie je správne. Asi z toho masová téma nebude. Prečo? Poďme hľadať.
Alebo dobre, ja tu vypichnem, v čom sme iní a v čom sme takí divní a prečo sa možno niekto s nami hrá tak škaredo. V Čechách, by ste neverili, majú sadzbu za autobusy, za akékoľvek autobusy, polovičné. Viete, že oni proste pristúpili k tomu o niečo citlivejšie, proste niektoré skutočnosti zohľadnili. My sme šli natvrdo a napevno. Žiadna zľava, žiadne, nič, žiaden, proste chlapcom z J&T treba, tak im treba. Proste keď potrebujú peniaze nepozerajú napravo, naľavo.
A ja navrhujem biednu, úbohú zmenu, že keď sa detičky vo Vitanovej alebo detičky, ja neviem kde, vo Vranove, v malinkej dedinke rozhodnú, že sa poskladajú na výlet do Bojníc, tak nebudú musieť kalkulovať ešte s tým, že treba poslať sto eur za mýto. Ja neviem, či to kvôli...
Keby to možno, na druhej strane, ten náš v tomto prípade protivník mal aspoň trošku tej noblesy, o ktorej som hovoril, alebo by mu zostala, tak dobre povie, okej, tak pustia smerákov. Z toho im, pustite. To už, hej, by ste dostali inštruktáž, Dušan, že môžete zahlasovať, blahosklonne by povedali, môžete, to im pustite, z toho sa nestrieľa. Máme dosť. Ale oni nepovedia, že majú dosť. Im nikdy nebude dosť. Nikdy. Proste nastavenia, ako začína to dobiehať, dobehli to trošku tými palivovými kartami. Ešte bude o tom reč, lebo treba o tom hovoriť. To je jediné, čo môžeme, kým to nezakážu, treba o tom hovoriť, že čo sa vlastne stalo. No, skončím.
Tento návrh hovorí o tom, že ak by išiel niekde školský autobus a viezol deti na nejaký výlet, tak by neplatil mýto. Ja si myslím, pani Laššáková, že to by sa prípadne dalo, ale vy tu moc nemáte. Ja viem. Musíte čakať, kým zavolajú z J&T. A tí nezavolajú. (Reakcia z pléna.)
Ďakujem.
Autorizovaný
16:10
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:10
Jozef MikušKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a mládež. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Vážená pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.2.2015 o 16:10 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 393 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 1380, a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a mládež. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Vážená pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
16:11
Vystúpenie 16:11
Jozef ViskupičJa mám takú miernu cukatúru, pán kolega, zahrať ti toho smeráckeho poslanca, lebo predpokladám s určitou mierou nadsázky, že prišla by nasledovná asi: Nie je to komplexné a nie je to systematické. Čiže chlapci z J&T, nezareaguje tu ani podpredsedníčka dokonca, keď šla okolo a si ju oslovil, tak povedala, že ona ani nevie, kto je, kto sú chlapci z J&T. Možnože tam robíš chybu, že by bolo treba vysvetliť, že chlapci z J&T sú často tí, ktorí píšu návrhy zákonov, aj to sme tu mali, ktoré prichádzajú hlavne využívať vládnu legislatívnu iniciatívu. Ak si spomenieme na paroplynový cyklus tuná v Petržalke, tak bol tu dokonca dôkaz v dokumente doc, keď si niekto urobil a dal tú prácu, že pozrel, kto tento dokument vypracoval. Takže nie je to systematické, nie je to komplexné a týmto pádom túto čarovnú vetičku, ako odmávať opozičné návrhy zákonov a zniesť ich z rokovania parlamentu, toto by bolo. Ale predpokladám, že nenaplním túto podmienku, ak to odľahčím, a preto k tejto veci ja iba dodám jednu podľa mňa zásadnú a argumentačnú vec o našom mýtnom systéme.
On má totižto jednu úžasnú vec, že niekedy sme poznali na Slovensku iba nálepky. Výkonnosť z hľadiska štátu, teraz nemyslím, čo majú chlapci z J&T pri SkyTolle z toho, aký krásny biznis ešte nezaťažený monopolnou daňou. Totižto štát má z tohoto systému úplne rovnaké peniaze, ako mal z výberu nálepiek. Čiže ak by teda niekomu vadila komplexnosť a systematickosť a to, že by decká nemuseli platiť pri svojich výletoch chlapcom z J&T, tak keby sme rovno tie krásne veže, kde sú satelity a ten dokonalý systém zajtra zrušili, tak my vzhľadom na platenia zaviedli znova iba, že keby si kamionisti lepili nálepky a nie tie otrasné škatule, ktoré musia mať vo svojich kabínach a zároveň, že musia platiť násobne viac, tak už raz a navždy by to tu malo zaznieť, že či autobusári, kamionisti, musia platiť raz a navždy viac nie preto, že by sme chceli našu cestnú infraštruktúru, pre ňu mať viacej peňazí, my ako odvod do štátnych peňazí, ani nehovorím o rozpočte, ale to, čo z toho máme my ako verejné financie, je presne taký istý, ako keď sme používali tie nálepky. Keby sme to zajtra zrušili, nezrušíme peniaze, ktoré idú na našu cestnú infraštruktúru, ale zrušíme iba kšeft chlapcom z J&T.
Ja preto tento návrh, ktorý nemusí mať ambíciu komplexnosti a nemusí mať ambíciu systematickosti, podporím, pretože či budeme to odľahčovať alebo nebudeme, treba s týmto raz a navždy urobiť poriadok, a či budeme vystavovať účet za tento obludný kšeft, ktorý jednu z najväčších alebo tú najväčšiu ponuku, ani vtedy nebolo dosť, že túto najväčšiu ponuku, ďalšie pokračovanie je, nezdaňujeme a ešte sú tie parametre nastavené takým spôsobom, že do štátu na cestnú infraštruktúru nejde viacej.
A úplne posledné, to sme tu mali schôdzu, dve dozadu, to je tie platobné karty, ktoré ešte aj tú si spravia. Ja by som chcel poznať toho človeka, ktorý má takýto reálny vplyv. A keď už toto nevolá do neba, ja už neviem čo. Proste vydreť z tých kamionistov, nech tu máme dopravu akúkoľvek, to posledné. To je ďalšia skupina podnikateľov alebo autobusárov. A chlapci, naozaj ja súhlasím s tým, oni nebudú mať nikdy dosť. Ako možno ešte toto volebné obdobie zažijeme iný biznis model, keď ani tie karty nebudú stačiť a bude tých peňazí tak veľa a stále sa na to budeme skladať. A to, že keby sme sa vrátili k tomu nálepkovému systému, že by si znova začali platiť kamionisti, tuším 5 % nás stojí obslužnosť, čiže treba tie nálepky vytlačiť a 95 % z toho šlo na cestnú infraštruktúru. Toto že sa dá niekde vysvetliť a že to ľudí zaujíma iba po nejakú mieru poslušnosti zákonom, ktoré sú podľa mňa proti nim aj v tomto, myslím si, že existujú iné riešenia, a preto ja tento návrh podporím.
Ďakujem.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi, keďže kolega Lipšic dával dneska jeden návrh zákona, ktorý sa týkal mýta, aby som nezareagoval pri podobnej téme. Len ja poznám tú podmienku, ktorú pán predkladateľ dáva voči poslancom SMER-u, že ak sa nemýlim, ona znie nejak nasledovne, že ak sa vyjadria k nejakej navrhovanej právnej úprave, ktorú dáva navrhovateľ, tak tento návrh nestiahne a nebude ho opakovane predkladať.
Ja mám takú miernu cukatúru, pán kolega, zahrať ti toho smeráckeho poslanca, lebo predpokladám s určitou mierou nadsázky, že prišla by nasledovná asi: Nie je to komplexné a nie je to systematické. Čiže chlapci z J&T, nezareaguje tu ani podpredsedníčka dokonca, keď šla okolo a si ju oslovil, tak povedala, že ona ani nevie, kto je, kto sú chlapci z J&T. Možnože tam robíš chybu, že by bolo treba vysvetliť, že chlapci z J&T sú často tí, ktorí píšu návrhy zákonov, aj to sme tu mali, ktoré prichádzajú hlavne využívať vládnu legislatívnu iniciatívu. Ak si spomenieme na paroplynový cyklus tuná v Petržalke, tak bol tu dokonca dôkaz v dokumente doc, keď si niekto urobil a dal tú prácu, že pozrel, kto tento dokument vypracoval. Takže nie je to systematické, nie je to komplexné a týmto pádom túto čarovnú vetičku, ako odmávať opozičné návrhy zákonov a zniesť ich z rokovania parlamentu, toto by bolo. Ale predpokladám, že nenaplním túto podmienku, ak to odľahčím, a preto k tejto veci ja iba dodám jednu podľa mňa zásadnú a argumentačnú vec o našom mýtnom systéme.
On má totižto jednu úžasnú vec, že niekedy sme poznali na Slovensku iba nálepky. Výkonnosť z hľadiska štátu, teraz nemyslím, čo majú chlapci z J&T pri SkyTolle z toho, aký krásny biznis ešte nezaťažený monopolnou daňou. Totižto štát má z tohoto systému úplne rovnaké peniaze, ako mal z výberu nálepiek. Čiže ak by teda niekomu vadila komplexnosť a systematickosť a to, že by decká nemuseli platiť pri svojich výletoch chlapcom z J&T, tak keby sme rovno tie krásne veže, kde sú satelity a ten dokonalý systém zajtra zrušili, tak my vzhľadom na platenia zaviedli znova iba, že keby si kamionisti lepili nálepky a nie tie otrasné škatule, ktoré musia mať vo svojich kabínach a zároveň, že musia platiť násobne viac, tak už raz a navždy by to tu malo zaznieť, že či autobusári, kamionisti, musia platiť raz a navždy viac nie preto, že by sme chceli našu cestnú infraštruktúru, pre ňu mať viacej peňazí, my ako odvod do štátnych peňazí, ani nehovorím o rozpočte, ale to, čo z toho máme my ako verejné financie, je presne taký istý, ako keď sme používali tie nálepky. Keby sme to zajtra zrušili, nezrušíme peniaze, ktoré idú na našu cestnú infraštruktúru, ale zrušíme iba kšeft chlapcom z J&T.
Ja preto tento návrh, ktorý nemusí mať ambíciu komplexnosti a nemusí mať ambíciu systematickosti, podporím, pretože či budeme to odľahčovať alebo nebudeme, treba s týmto raz a navždy urobiť poriadok, a či budeme vystavovať účet za tento obludný kšeft, ktorý jednu z najväčších alebo tú najväčšiu ponuku, ani vtedy nebolo dosť, že túto najväčšiu ponuku, ďalšie pokračovanie je, nezdaňujeme a ešte sú tie parametre nastavené takým spôsobom, že do štátu na cestnú infraštruktúru nejde viacej.
A úplne posledné, to sme tu mali schôdzu, dve dozadu, to je tie platobné karty, ktoré ešte aj tú si spravia. Ja by som chcel poznať toho človeka, ktorý má takýto reálny vplyv. A keď už toto nevolá do neba, ja už neviem čo. Proste vydreť z tých kamionistov, nech tu máme dopravu akúkoľvek, to posledné. To je ďalšia skupina podnikateľov alebo autobusárov. A chlapci, naozaj ja súhlasím s tým, oni nebudú mať nikdy dosť. Ako možno ešte toto volebné obdobie zažijeme iný biznis model, keď ani tie karty nebudú stačiť a bude tých peňazí tak veľa a stále sa na to budeme skladať. A to, že keby sme sa vrátili k tomu nálepkovému systému, že by si znova začali platiť kamionisti, tuším 5 % nás stojí obslužnosť, čiže treba tie nálepky vytlačiť a 95 % z toho šlo na cestnú infraštruktúru. Toto že sa dá niekde vysvetliť a že to ľudí zaujíma iba po nejakú mieru poslušnosti zákonom, ktoré sú podľa mňa proti nim aj v tomto, myslím si, že existujú iné riešenia, a preto ja tento návrh podporím.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:18
Vystúpenie 16:18
Štefan KuffaTak ešte raz na záver poprosím vás, kolegovia, zahlasujme za tento návrh zákona, aby ten kolega Dodo Hlina to tu nemusel opätovne predkladať. Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, ja len krátko. Chcem vás povzbudiť k tomu, aby ste mali kolegu Doda Hlinu z krku, tak treba zahlasovať za návrh zákona. Ak sme našli peniaze, prosím? (Reakcia z pléna.) Keď sme našli peniaze na bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov, tak ja si myslím, že takáto drobnosť, ktorá je tuná predložená, tak buďme veľkorysí. Naozaj, aj ja to mýto vnímam ako nespravodlivú vec a proste naháňajúcu peniaze len do vrecák niektorých ľudí, ale nerieši to problém ako taký a hlavne tú našu zlú infraštruktúru. A naše cesty sú úplne otrasné, katastrofálne. Toto je naozaj veľmi malinká drobnosť, ako by sme možno pomohli mnohým rodinám, ale zvlášť deťom, lebo navrhovateľovi ide o to. A naozaj mnohé deti sú dneska zo sociálneho prostredia, ktoré je slabšie finančne situované, a aby v podstate ten školský výlet, ktorý je raz do roka alebo dvakrát do roka, tak bol prístupnejší pre práve sociálne slabšie skupiny.
Tak ešte raz na záver poprosím vás, kolegovia, zahlasujme za tento návrh zákona, aby ten kolega Dodo Hlina to tu nemusel opätovne predkladať. Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
16:20
Vystúpenie v rozprave 16:20
Alojz HlinaV zákone o pohrebníctve, si predstavte, že máte A-štvorkové paragrafy, jeden má na rozsah A4 a druhý má rozsah A4, kde jeden hovorí o nájomnej zmluve a druhý hovorí o výpovedi z nájomnej zmluvy. Proste hrobové miesto, to jak keď pôjdete dneska si požičať auto do požičovne, tak máte nájomnú zmluvu, výpoveď z tej nájomnej. Proste nepríde to tak trošku cynické?
Ja som si dal tú prácu, že ja som si pozrel nejakú legislatívnu situáciu, že jak sa vyvíjala, že pokiaľ sa dalo dopracovať. Dopracoval som sa k roku ´57, 1957, to bola nejaká prvá vyhláška o pochovávaní a až po existujúci stav. V zásade od ´57. až do prvej novely za vlády Dzurindu, pána Dzurindu sa toho nejakým spôsobom nechytalo. To znamená, bolo definované hrobové miesto a nebolo definované, že ako teda by malo byť ukončené. O nájme sa vôbec nehovorilo. Čiže tvárili sme sa, že tak to je a nikto sa toho nechytal pre istotu, lebo mali, možno ja, možno mi to z tých úst vyjde, možno ten boľševik mal väčšiu pietu a úctu k tým pozostatkom ako po ´89.
Po ´89. naozaj prišla prvá novela zákona, alebo to bol dokonca nový zákon úplne, predložila vláda pána Dzurindu, kde začali definovať nájomnú zmluvu, výpoveď z nájomnej zmluvy a potom to už, lebo tam ešte nejaké chybičky krásy boli, a dorazili to, dorazila to vláda, prvá vláda pána Fica so SNS a HZDS, kde proste to vycizelovali tak, ako som povedal. Proste hrobové miesto sa stalo predmetom obchodu v Bratislave, v Košiciach, vo veľkých mestách, predmetom špekulácií. Hrobové miesta sa sprivatizovali, z pohrebníctiev sa stali firmy. Proste tak to je. Z miesta, kde spočinie duša a telo človeka, ani tam vám nedajú pokoj.
Viete, úloha štátu, ja netvrdím, že by mala byť plnohodnotne niekomu zabezpečovať dôstojný život, ale mal by sa podieľať na tom, aby vytváral dôstojné podmienky na život človeka. Ale keď to nedokáže, tak náš štát kľudne môžeme povedať, že nedokáže zabezpečiť ani dôstojné podmienky po úmrtí, ešte aj po úmrtí toho človeka nemôžme hovoriť o dôstojnosti, keď definujeme tleciu dobu na desať rokov. Nájom hrobového miesta si môžete prenajať iba na desať rokov, proste až sa to, niektoré veci sa ťažko hovoria, vážení, až to ťažko ide z úst. Vy si, vy si môžte prenajať hrobové miesto na desať rokov. Vy si nemôžte teraz, že chcete umrieť, keď umriete teda, že chcete byť v zemi a poviete, dobre, tak to zaplatím na sto rokov dopredu. Nemôžte. Vy môžte to iba na desať rokov a potom sa musíte spoliehať, že niekto, keď príde ten čas, príde a zaplatí na ďalších desať rokov. A keď nezaplatí, tak dostanete suseda, viete, alebo vás, proste vyberú, vyhrabú vás a dajú vás niekde, ja neviem kde, do spoločného hrobu. Proste, to sú obludné veci, obludné veci sú to.
Viete, to neni, že niekto, príklad, že zabudne alebo že, alebo čo keď niekto nemá ani rodinu, že zaňho zaplatia ten hrob a po desiatich rokoch, ja neviem, že či niekto nad tým nerozmýšľal. Proste to je tak cynicky, tak hrozne obludne formulované, že niekedy z toho človeku príde zle.
Návrh zákona sa vracia medzi slušné, slušné krajiny, prosím vás, v tom, že hovorí, ak niekto prejaví vôľu spočinúť v zemi, tak nech mu je dopriata. Viete, ak niekto, to zopakujem, ak niekto prejaví vôľu spočinúť v zemi, nech mu je dopriata. Lebo my odopierame vôľu, vy sa nemôžte pochovať na svojom pozemku, kde vám dá každý svätý pokoj. Vy sa musíte pochovať na, nechať pochovať na pohrebisku, kde vám nedajú pokoj, kde vlastne to tak nastavili, že sa bojíte, že čo tam bude. Viete, že, ja neviem, niekto to neprežíva, ale neni to? Áno, neumožní vám, štát vám neumožní mať kľud, že teda pochovajú ma a budem tam aj o desať rokov. Ja viem, že niekto povie, však teba z toho hlava nebolí. Ja len, príde mi to naozaj čudné, že sme sa k tomu dopracovali.
Čiže návrh hovorí, ak niekto prejaví, tak nech ho má, tú vôľu. Ja si myslím, že ľudia tejto krajiny si zaslúžia tie dva metre štvorcové. Každý občan našej krajiny si zaslúži tie dva metre štvorcové, keď chce byť v zemi, nech tam je. Nech tam je. A ešte hovoríme, že nebude sa za to platiť. Nebude sa za to platiť. Prečo by ste mali platiť za to, že, ja, viete, niekto povie, že ale to stojí peniaze, mesto musí, má s tým výdaje.
Mestá, špeciálne o Bratislave by som vedel hovoriť, rozkradli všetko, na čo sa pozreli. To už tu Bratislava má už iba chodníky. Všetko rozkradli. Všetko, čo sa dalo chytiť, všetko predali a áno, možno teraz v Bratislave budeme mať problém, kde budeme pochovávať, možno budeme mať problém, že miesta nebudú mať. Lenže čo je úlohou mesta? Na čo si platíte tých poslancov? Načo dostávajú? Mesto má plniť funkcie. Doteraz mestá plnili funkcie rozpredať všetko, čo bolo mestské. Tak teraz si možno spomenú, že sú aj iné úlohy.
Áno, jednou z úloh mesta, samosprávy je vytvárať a starať sa o cintoríny. Však to je normálne, to vždycky bolo. Teraz bude sa tu niekto, a kde ich budeme pochovávať? No? Kde? No? Nemali ste si všetko predať, mali ste si nájsť. A koniec koncov keby išlo už do detailu, tak Slovenský pozemkový fond má pozemky, tak veľké pozemky, lebo tam je problém, cintorín musí mať aj určitú dištančnú, dištančné miesto, hej, vzdialenosti, to všetko sa dá riešiť.
A keby tu niekto povedal, že spravíme zo Slovenska cintorín, nespravíme. Lebo za rok zomrie niekoľko ľudí, ten počet sa nejako ustaľuje, z toho už teraz je väčšia polovica, sa nechá, ide do krematórií a z tej polovice to niekde vychádza na úrovni, prepáčte mi ten prepočet, niekde na úrovni v rámci celého Slovenska siedmich futbalových ihrísk. To je veľa? To je veľa? To neni veľa, neni veľa.
Ľudia tejto krajiny si zaslúžia, keď prejavia tú vôľu, spočinúť v zemi. Tie dva metre štvorcové si zaslúžia bez toho, aby ich niekto otravoval a vylepoval im potom na pomník, že nezaplatené. To je presne to, keď som to videl tuná, keď sme išli do Slávičieho na cintorín, keď som to videl, tie cynické nálepky, zrušené, hrobové miesto zrušené, hrobové miesto zrušené, kde sme sa to dopracovali? Kde sme sa to dopracovali? A špeciálne tu v Bratislave sa s tým už kšeftuje, že za koľko sa to kupuje. Podľa mňa obrovská miera cynizmu.
Čiže návrh hovorí o tom, že tie dva metre štvorcové si ten človek zaslúži tak, aby ho už nikto neotravoval a nebude za to platiť.
Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, sú také citlivejšie témy, tak skúsim byť v tomto taký opatrný a citlivý, čo nebol niekto, špeciálne zákonodarca po ´89. Najväčší paradox z celého je, že aj komunisti obchádzali hrobové miesto, hej, teda nevedeli, čo s tým, tak pracovali systémom, radšej sa toho nechytali. Kdežto po Novembri ´89 sme v zásade, zjednodušene dokázali privatizovať aj hrobové miesto. Viete, tie dva metre štvorcové, kde spočinie ten, koho vôľa je spočinúť v zemi, sa stalo predmetom obchodovania. Proste dokázali sme to, dokázali sme to úvodzovkách. Je to tam, je to sprivatizované, má to dva paragrafy.
V zákone o pohrebníctve, si predstavte, že máte A-štvorkové paragrafy, jeden má na rozsah A4 a druhý má rozsah A4, kde jeden hovorí o nájomnej zmluve a druhý hovorí o výpovedi z nájomnej zmluvy. Proste hrobové miesto, to jak keď pôjdete dneska si požičať auto do požičovne, tak máte nájomnú zmluvu, výpoveď z tej nájomnej. Proste nepríde to tak trošku cynické?
Ja som si dal tú prácu, že ja som si pozrel nejakú legislatívnu situáciu, že jak sa vyvíjala, že pokiaľ sa dalo dopracovať. Dopracoval som sa k roku ´57, 1957, to bola nejaká prvá vyhláška o pochovávaní a až po existujúci stav. V zásade od ´57. až do prvej novely za vlády Dzurindu, pána Dzurindu sa toho nejakým spôsobom nechytalo. To znamená, bolo definované hrobové miesto a nebolo definované, že ako teda by malo byť ukončené. O nájme sa vôbec nehovorilo. Čiže tvárili sme sa, že tak to je a nikto sa toho nechytal pre istotu, lebo mali, možno ja, možno mi to z tých úst vyjde, možno ten boľševik mal väčšiu pietu a úctu k tým pozostatkom ako po ´89.
Po ´89. naozaj prišla prvá novela zákona, alebo to bol dokonca nový zákon úplne, predložila vláda pána Dzurindu, kde začali definovať nájomnú zmluvu, výpoveď z nájomnej zmluvy a potom to už, lebo tam ešte nejaké chybičky krásy boli, a dorazili to, dorazila to vláda, prvá vláda pána Fica so SNS a HZDS, kde proste to vycizelovali tak, ako som povedal. Proste hrobové miesto sa stalo predmetom obchodu v Bratislave, v Košiciach, vo veľkých mestách, predmetom špekulácií. Hrobové miesta sa sprivatizovali, z pohrebníctiev sa stali firmy. Proste tak to je. Z miesta, kde spočinie duša a telo človeka, ani tam vám nedajú pokoj.
Viete, úloha štátu, ja netvrdím, že by mala byť plnohodnotne niekomu zabezpečovať dôstojný život, ale mal by sa podieľať na tom, aby vytváral dôstojné podmienky na život človeka. Ale keď to nedokáže, tak náš štát kľudne môžeme povedať, že nedokáže zabezpečiť ani dôstojné podmienky po úmrtí, ešte aj po úmrtí toho človeka nemôžme hovoriť o dôstojnosti, keď definujeme tleciu dobu na desať rokov. Nájom hrobového miesta si môžete prenajať iba na desať rokov, proste až sa to, niektoré veci sa ťažko hovoria, vážení, až to ťažko ide z úst. Vy si, vy si môžte prenajať hrobové miesto na desať rokov. Vy si nemôžte teraz, že chcete umrieť, keď umriete teda, že chcete byť v zemi a poviete, dobre, tak to zaplatím na sto rokov dopredu. Nemôžte. Vy môžte to iba na desať rokov a potom sa musíte spoliehať, že niekto, keď príde ten čas, príde a zaplatí na ďalších desať rokov. A keď nezaplatí, tak dostanete suseda, viete, alebo vás, proste vyberú, vyhrabú vás a dajú vás niekde, ja neviem kde, do spoločného hrobu. Proste, to sú obludné veci, obludné veci sú to.
Viete, to neni, že niekto, príklad, že zabudne alebo že, alebo čo keď niekto nemá ani rodinu, že zaňho zaplatia ten hrob a po desiatich rokoch, ja neviem, že či niekto nad tým nerozmýšľal. Proste to je tak cynicky, tak hrozne obludne formulované, že niekedy z toho človeku príde zle.
Návrh zákona sa vracia medzi slušné, slušné krajiny, prosím vás, v tom, že hovorí, ak niekto prejaví vôľu spočinúť v zemi, tak nech mu je dopriata. Viete, ak niekto, to zopakujem, ak niekto prejaví vôľu spočinúť v zemi, nech mu je dopriata. Lebo my odopierame vôľu, vy sa nemôžte pochovať na svojom pozemku, kde vám dá každý svätý pokoj. Vy sa musíte pochovať na, nechať pochovať na pohrebisku, kde vám nedajú pokoj, kde vlastne to tak nastavili, že sa bojíte, že čo tam bude. Viete, že, ja neviem, niekto to neprežíva, ale neni to? Áno, neumožní vám, štát vám neumožní mať kľud, že teda pochovajú ma a budem tam aj o desať rokov. Ja viem, že niekto povie, však teba z toho hlava nebolí. Ja len, príde mi to naozaj čudné, že sme sa k tomu dopracovali.
Čiže návrh hovorí, ak niekto prejaví, tak nech ho má, tú vôľu. Ja si myslím, že ľudia tejto krajiny si zaslúžia tie dva metre štvorcové. Každý občan našej krajiny si zaslúži tie dva metre štvorcové, keď chce byť v zemi, nech tam je. Nech tam je. A ešte hovoríme, že nebude sa za to platiť. Nebude sa za to platiť. Prečo by ste mali platiť za to, že, ja, viete, niekto povie, že ale to stojí peniaze, mesto musí, má s tým výdaje.
Mestá, špeciálne o Bratislave by som vedel hovoriť, rozkradli všetko, na čo sa pozreli. To už tu Bratislava má už iba chodníky. Všetko rozkradli. Všetko, čo sa dalo chytiť, všetko predali a áno, možno teraz v Bratislave budeme mať problém, kde budeme pochovávať, možno budeme mať problém, že miesta nebudú mať. Lenže čo je úlohou mesta? Na čo si platíte tých poslancov? Načo dostávajú? Mesto má plniť funkcie. Doteraz mestá plnili funkcie rozpredať všetko, čo bolo mestské. Tak teraz si možno spomenú, že sú aj iné úlohy.
Áno, jednou z úloh mesta, samosprávy je vytvárať a starať sa o cintoríny. Však to je normálne, to vždycky bolo. Teraz bude sa tu niekto, a kde ich budeme pochovávať? No? Kde? No? Nemali ste si všetko predať, mali ste si nájsť. A koniec koncov keby išlo už do detailu, tak Slovenský pozemkový fond má pozemky, tak veľké pozemky, lebo tam je problém, cintorín musí mať aj určitú dištančnú, dištančné miesto, hej, vzdialenosti, to všetko sa dá riešiť.
A keby tu niekto povedal, že spravíme zo Slovenska cintorín, nespravíme. Lebo za rok zomrie niekoľko ľudí, ten počet sa nejako ustaľuje, z toho už teraz je väčšia polovica, sa nechá, ide do krematórií a z tej polovice to niekde vychádza na úrovni, prepáčte mi ten prepočet, niekde na úrovni v rámci celého Slovenska siedmich futbalových ihrísk. To je veľa? To je veľa? To neni veľa, neni veľa.
Ľudia tejto krajiny si zaslúžia, keď prejavia tú vôľu, spočinúť v zemi. Tie dva metre štvorcové si zaslúžia bez toho, aby ich niekto otravoval a vylepoval im potom na pomník, že nezaplatené. To je presne to, keď som to videl tuná, keď sme išli do Slávičieho na cintorín, keď som to videl, tie cynické nálepky, zrušené, hrobové miesto zrušené, hrobové miesto zrušené, kde sme sa to dopracovali? Kde sme sa to dopracovali? A špeciálne tu v Bratislave sa s tým už kšeftuje, že za koľko sa to kupuje. Podľa mňa obrovská miera cynizmu.
Čiže návrh hovorí o tom, že tie dva metre štvorcové si ten človek zaslúži tak, aby ho už nikto neotravoval a nebude za to platiť.
Ďakujem.
Autorizovaný