46. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, sú také citlivejšie témy, tak skúsim byť v tomto taký opatrný a citlivý, čo nebol niekto, špeciálne zákonodarca po ´89. Najväčší paradox z celého je, že aj komunisti obchádzali hrobové miesto, hej, teda nevedeli, čo s tým, tak pracovali systémom, radšej sa toho nechytali. Kdežto po Novembri ´89 sme v zásade, zjednodušene dokázali privatizovať aj hrobové miesto. Viete, tie dva metre štvorcové, kde spočinie ten, koho vôľa je spočinúť v zemi, sa stalo predmetom obchodovania. Proste dokázali sme to, dokázali sme to úvodzovkách. Je to tam, je to sprivatizované, má to dva paragrafy.
V zákone o pohrebníctve, si predstavte, že máte A-štvorkové paragrafy, jeden má na rozsah A4 a druhý má rozsah A4, kde jeden hovorí o nájomnej zmluve a druhý hovorí o výpovedi z nájomnej zmluvy. Proste hrobové miesto, to jak keď pôjdete dneska si požičať auto do požičovne, tak máte nájomnú zmluvu, výpoveď z tej nájomnej. Proste nepríde to tak trošku cynické?
Ja som si dal tú prácu, že ja som si pozrel nejakú legislatívnu situáciu, že jak sa vyvíjala, že pokiaľ sa dalo dopracovať. Dopracoval som sa k roku ´57, 1957, to bola nejaká prvá vyhláška o pochovávaní a až po existujúci stav. V zásade od ´57. až do prvej novely za vlády Dzurindu, pána Dzurindu sa toho nejakým spôsobom nechytalo. To znamená, bolo definované hrobové miesto a nebolo definované, že ako teda by malo byť ukončené. O nájme sa vôbec nehovorilo. Čiže tvárili sme sa, že tak to je a nikto sa toho nechytal pre istotu, lebo mali, možno ja, možno mi to z tých úst vyjde, možno ten boľševik mal väčšiu pietu a úctu k tým pozostatkom ako po ´89.
Po ´89. naozaj prišla prvá novela zákona, alebo to bol dokonca nový zákon úplne, predložila vláda pána Dzurindu, kde začali definovať nájomnú zmluvu, výpoveď z nájomnej zmluvy a potom to už, lebo tam ešte nejaké chybičky krásy boli, a dorazili to, dorazila to vláda, prvá vláda pána Fica so SNS a HZDS, kde proste to vycizelovali tak, ako som povedal. Proste hrobové miesto sa stalo predmetom obchodu v Bratislave, v Košiciach, vo veľkých mestách, predmetom špekulácií. Hrobové miesta sa sprivatizovali, z pohrebníctiev sa stali firmy. Proste tak to je. Z miesta, kde spočinie duša a telo človeka, ani tam vám nedajú pokoj.
Viete, úloha štátu, ja netvrdím, že by mala byť plnohodnotne niekomu zabezpečovať dôstojný život, ale mal by sa podieľať na tom, aby vytváral dôstojné podmienky na život človeka. Ale keď to nedokáže, tak náš štát kľudne môžeme povedať, že nedokáže zabezpečiť ani dôstojné podmienky po úmrtí, ešte aj po úmrtí toho človeka nemôžme hovoriť o dôstojnosti, keď definujeme tleciu dobu na desať rokov. Nájom hrobového miesta si môžete prenajať iba na desať rokov, proste až sa to, niektoré veci sa ťažko hovoria, vážení, až to ťažko ide z úst. Vy si, vy si môžte prenajať hrobové miesto na desať rokov. Vy si nemôžte teraz, že chcete umrieť, keď umriete teda, že chcete byť v zemi a poviete, dobre, tak to zaplatím na sto rokov dopredu. Nemôžte. Vy môžte to iba na desať rokov a potom sa musíte spoliehať, že niekto, keď príde ten čas, príde a zaplatí na ďalších desať rokov. A keď nezaplatí, tak dostanete suseda, viete, alebo vás, proste vyberú, vyhrabú vás a dajú vás niekde, ja neviem kde, do spoločného hrobu. Proste, to sú obludné veci, obludné veci sú to.
Viete, to neni, že niekto, príklad, že zabudne alebo že, alebo čo keď niekto nemá ani rodinu, že zaňho zaplatia ten hrob a po desiatich rokoch, ja neviem, že či niekto nad tým nerozmýšľal. Proste to je tak cynicky, tak hrozne obludne formulované, že niekedy z toho človeku príde zle.
Návrh zákona sa vracia medzi slušné, slušné krajiny, prosím vás, v tom, že hovorí, ak niekto prejaví vôľu spočinúť v zemi, tak nech mu je dopriata. Viete, ak niekto, to zopakujem, ak niekto prejaví vôľu spočinúť v zemi, nech mu je dopriata. Lebo my odopierame vôľu, vy sa nemôžte pochovať na svojom pozemku, kde vám dá každý svätý pokoj. Vy sa musíte pochovať na, nechať pochovať na pohrebisku, kde vám nedajú pokoj, kde vlastne to tak nastavili, že sa bojíte, že čo tam bude. Viete, že, ja neviem, niekto to neprežíva, ale neni to? Áno, neumožní vám, štát vám neumožní mať kľud, že teda pochovajú ma a budem tam aj o desať rokov. Ja viem, že niekto povie, však teba z toho hlava nebolí. Ja len, príde mi to naozaj čudné, že sme sa k tomu dopracovali.
Čiže návrh hovorí, ak niekto prejaví, tak nech ho má, tú vôľu. Ja si myslím, že ľudia tejto krajiny si zaslúžia tie dva metre štvorcové. Každý občan našej krajiny si zaslúži tie dva metre štvorcové, keď chce byť v zemi, nech tam je. Nech tam je. A ešte hovoríme, že nebude sa za to platiť. Nebude sa za to platiť. Prečo by ste mali platiť za to, že, ja, viete, niekto povie, že ale to stojí peniaze, mesto musí, má s tým výdaje.
Mestá, špeciálne o Bratislave by som vedel hovoriť, rozkradli všetko, na čo sa pozreli. To už tu Bratislava má už iba chodníky. Všetko rozkradli. Všetko, čo sa dalo chytiť, všetko predali a áno, možno teraz v Bratislave budeme mať problém, kde budeme pochovávať, možno budeme mať problém, že miesta nebudú mať. Lenže čo je úlohou mesta? Na čo si platíte tých poslancov? Načo dostávajú? Mesto má plniť funkcie. Doteraz mestá plnili funkcie rozpredať všetko, čo bolo mestské. Tak teraz si možno spomenú, že sú aj iné úlohy.
Áno, jednou z úloh mesta, samosprávy je vytvárať a starať sa o cintoríny. Však to je normálne, to vždycky bolo. Teraz bude sa tu niekto, a kde ich budeme pochovávať? No? Kde? No? Nemali ste si všetko predať, mali ste si nájsť. A koniec koncov keby išlo už do detailu, tak Slovenský pozemkový fond má pozemky, tak veľké pozemky, lebo tam je problém, cintorín musí mať aj určitú dištančnú, dištančné miesto, hej, vzdialenosti, to všetko sa dá riešiť.
A keby tu niekto povedal, že spravíme zo Slovenska cintorín, nespravíme. Lebo za rok zomrie niekoľko ľudí, ten počet sa nejako ustaľuje, z toho už teraz je väčšia polovica, sa nechá, ide do krematórií a z tej polovice to niekde vychádza na úrovni, prepáčte mi ten prepočet, niekde na úrovni v rámci celého Slovenska siedmich futbalových ihrísk. To je veľa? To je veľa? To neni veľa, neni veľa.
Ľudia tejto krajiny si zaslúžia, keď prejavia tú vôľu, spočinúť v zemi. Tie dva metre štvorcové si zaslúžia bez toho, aby ich niekto otravoval a vylepoval im potom na pomník, že nezaplatené. To je presne to, keď som to videl tuná, keď sme išli do Slávičieho na cintorín, keď som to videl, tie cynické nálepky, zrušené, hrobové miesto zrušené, hrobové miesto zrušené, kde sme sa to dopracovali? Kde sme sa to dopracovali? A špeciálne tu v Bratislave sa s tým už kšeftuje, že za koľko sa to kupuje. Podľa mňa obrovská miera cynizmu.
Čiže návrh hovorí o tom, že tie dva metre štvorcové si ten človek zaslúži tak, aby ho už nikto neotravoval a nebude za to platiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Janke Šípošovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k tomuto zákonu. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré vyplývajú pre spravodajcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete ešte niečo uviesť? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1383. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1393.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo, uveďte návrh zákona.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, asi aj to bude funkčné, že kopu, veľa drobných výpadov, nie frontálny útok nejaký jednotný, ale že teda objavujú sa nám témy, vás dokope k tomu, že začnete to riešiť, hej? Čiže predstavím jeden z návrhov, ktorý rieši bezútešnú, žiaľ, už bezútešnú situáciu živnostníkov. Možno to pomôže, verme tomu, však veriť niečomu treba a toto, tomuto sa aj dá.
Návrh hovorí o tom, že upraviť splatnosť faktúry pre osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, je 30 dní. Nikto nebúra buldozérom dodávateľsko-odberateľské vzťahy, že teda, lebo ony svoju vnútornú logiku nejakú majú, hej, že sú odložené 60-dňové určitých celkov, zmluvy o dielach, ja to nespochybňujem. Ale my hovoríme, že pri osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, je to 30 dní. Lebo častokrát, ak nie stále, je ten živnostník, to je jeho výplata. Len on ju nedostáva k pätnástemu nasledujúceho mesiaca, ale dostáva ju v lepšom prípade vtedy, keď mu zaplatia faktúru. V horšom prípade, ak je klientom tuná nejakých smeráckych líblingov, tak nikdy, alebo keď súd posvätí, tak 15 percentami.
Takže my hovoríme, v tom návrhu je napísané, že pokiaľ je to faktúra od živnostníka, tak ju treba zaplatiť do 30 dní. To ja neviem, čo je na tomto návrhu zlé, to by ste museli asi dlho rozmýšľať, že čo je na ňom zlé. Môžete o ňom hlasovať, ja si myslím, že to je namieste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Poprosím vás, pán navrhovateľ, zaujmite svoje miesto.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Lucii Žitňanskej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.