47. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Martvoň, nuž o to tu ide, že vy hovoríte, že Najvyšší súd rozhodol v prospech firmy Port Service. Najprv rozhodol teda v neprospech, potom v prospech po mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, preto hovorím, že to smrdí.
Ale ešte raz vám pripomeniem, ak by pán Pavlis nebol vložil na účet Najvyššieho súdu 600-tisíc korún v roku 2006, žiadne konanie, ani to prvé, ani to druhé na Najvyššom súde by nebolo. Preto je to rozhodujúce, tých 600-tisíc, ktoré vložil v roku 2006. A on tvrdí, že to neboli jeho peniaze, že to boli peniaze nových majiteľov. Kto mu ich dal, akým spôsobom mu ich dal? Dal mu ich v hotovosti 600-tisíc, v igelitke mu ich doniesol, to je ten problém. V tom čase ale sedel ako člen Dozornej rady Fondu národného majetku. Toto Fondu národného majetku, s ktorým sa tá firma Port Service súdila. To je ten konflikt. Keď toto nerozumiete, preto som trikrát povedal, aj malé deti tomu rozumejú.
Pán Jasaň, no prečo hovoríme o minulosti, prečo nehovoríme o tom, čo je teraz a čo bude. No práveže o tom hovoríme, že teraz Slovenská republika môže prísť o 60 mil., ktoré vyplatíme ako odškodné firmy Port Service, a o 60 mil. pravdepodobne už príde na daňových úľavách pre Duslo Šaľa. O toľko dostanú naše verejné financie menej na daniach.
Pán Daniš, definitívne podpísala sa táto štátna pomoc aj v januári 2015. A medzitým, teda pán minister Pavlis bol v čase podania žiadosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť niekoľko myšlienok k téme, ktorú prerokúvame, a to je vyslovenie nedôvery členovi vlády Pavlovi Pavlisovi, nominantovi strany SMER, poverenému riadením ministerstva hospodárstva.
Najprv k tomu pamfletu, pán minister, ktorý ste nám rozdali. Dovolím si odcitovať hneď prvú vetu. "Závery obsiahnuté v tomto právnom stanovisku vychádzajú z verejne dostupnej dokumentácie a informácií. V prípade, ak akákoľvek takáto dokumentácia alebo informácia nie je správna alebo úplná, môže vzniknúť potreba prehodnotiť závery obsiahnuté v tomto právnom stanovisku".
Ešte aj ten neznámy právnik alebo kto to bol, čo vám tento pamflet písal, sa takto kryl. To je babráctvo. Ani len právnika si neviete nájsť poriadneho. Alebo je to preto, že pod takéto nezmysly sa nikto normálny nechcel podpísať?
Na úvod by som spomenul jednu možno mierne úsmevnú, ale skôr tragikomickú príhodu, ktorá sa mi stala včera, keď som písal tento príhovor. Každý súbor obsahujúci vystúpenie, ktoré si píšem do rozpravy v Národnej rade, tak si nazvem tak, aby som sa vedel kedykoľvek k nemu vrátiť, napríklad správa o činnosti prokuratúry, správa o vyšetrovaní Gorily, odvolávanie Fica a podobne. Viete, ako som si automaticky nazval toto moje vystúpenie včera? Odvolávanie Babiša. Podvedome som dal takéto meno. A to je smutné. A len to dokresľuje a dopĺňa mozaiku, prečo dnes vôbec prebieha táto mimoriadna schôdza za účelom vyslovenia nedôvery ministrovi hospodárstva. Ale k tomu Babišovi sa ešte vrátim.
Chcel by som povedať, že dnes sme tu vôbec nemali byť. A pána Pavlisa sme z jeho funkcie vôbec dnes odvolávať nemali. On sa totiž tým ministrom nikdy nemal stať. My sa môžeme kedykoľvek baviť o tom, čo je protiprávne a čo nie je protiprávne, aj keď za súčasnej vlády SMER-u sme si už zvykli, že premiérovi a členom smeráckej vlády nevadí ani tak protiprávne konanie ich členov a nominantov v štátnej správe, ale vadí im len to, keď sa niečo prevalí. Mohli by sme prechádzať rezort po rezorte, rozprávať o megaškandáloch, o zlodejinách, o amorálnom správaní, ale chceme hovoriť o ministrovi hospodárstva a o jeho amorálnom konaní.
Hovoríme, dámy a páni, o človeku, ktorý dňa 11. 12. 2002 podpísal ako predseda predstavenstva súkromnej spoločnosti žalobu proti Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a 16. 12. 2002, o päť dní neskôr podpísal ten istý človek Pavol Pavlis ako kandidát do Dozornej rady Fondu národného majetku čestné vyhlásenie, že nevykonáva činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami fondu. Podotýkam, že ten spor, o ktorom hovoríme a ktorý dodnes nie je uzavretý, sa pohyboval v tom čase v závratnej sume viac ako 0,5 mld. slovenských korún. A dnes je to už neuveriteľných 60 mil. eur.
Dámy a páni, toto, čo Pavol Pavlis v tom pamätnom decembri 2002 spravil, je niečo tak zvrátené a tak amorálne, je to tak obludné, že je to až neuveriteľné. Pán minister Pavlis, vysvetlite občanom na Slovensku, kde ste nabrali v sebe vtedy tú drzosť, že ste podpísali ten papier! Kde ste nabrali v sebe tú drzosť a aroganciu, že ste do tej Dozornej rady ako jej člen nastúpili?! Ako ste v nej zastupovali záujmy fondu? Ako ste v nej zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky v dozornej rade tohto fondu? Tak, že ste ten istý Fond národného majetku, a že ste tým aj občanov Slovenskej republiky žalovali a snažili sa od nich dostať stovky miliónov korún?! Nie je vám hanba, pane?! Nehanbíte sa pred občanmi Slovenskej republiky, že ste sa práve nimi nechali nominovať do Fondu národného majetku?! Nehanbíte sa pred občanmi Slovenskej republiky, že ste ich ako štátny nominant a štátny úradník platený z ich daní sa snažili a dodnes sa ich snažíte obrať o ďalšie peniaze?! Že vás hanba nefackuje!
Dámy a páni, toto konanie ministra Pavlisa je amorálne, je zvrátené a je neuveriteľné. Je to proste také smerácke konanie. A aby toho amorálneho, zvráteného a bezcharakterného konania, dámy poslankyne a páni poslanci, páni ministri vlády istôt pre občanov, vážení občania Slovenskej republiky, aby tohto konania nebolo dosť, tak po prehratom spore tejto spoločnosti v roku 2006 terajší minister hospodárstva a v tom čase už človek, ktorý mal zastupovať záujmy občanov Slovenskej republiky, poskytol tejto spoločnosti pôžičku 600-tisíc korún, aby sa mohla súdiť s tým štátom ďalej, aby sa mohla ďalej odvolávať a aby v sebe naďalej živila nádej ošklbať občanov Slovenskej republiky. Tých občanov Slovenskej republiky a tých istých ľudí, z ktorých daní je dlhodobo platený aj štátny úradník a nominant strany SMER Pavol Pavlis. Pavol Pavlis, ktorý, dámy a páni, sľuboval vernosť Slovenskej republike. A sľuboval vernosť jej občanom. Namiesto toho bol aj stále je verný až za hrob spoločnosti, ktorá sa rozhodla občanov Slovenskej republiky, ktorí ho platia, ľudí, ktorí ho živia, ošklbať. Nechutné a neospravedlniteľné. Zvrhlé.
Už sa aspoň trochu hanbíte aj vy, dámy a páni zo SMER-u? Panie poslankyne, páni poslanci, hanbíte sa za svojho kolegu? Hanbíte sa za svojho ministra?! Hanbíte sa za svojho nominanta vo vláde, o ktorom tu dnes rozprávame?! Toto sú tie istoty pre občanov, ktoré ste sľubovali v tom 2012?!
Ale pokračujme ďalej. Firma, ktorá bola predaná kdesi na ostrov Curaçao, pôžička doteraz oficiálne nebola Pavlovi Pavlisovi splatená, aspoň nepredložil k tomu žiadne doklady, a minister hospodárstva dodnes absolútne nevysvetlil tých 600-tisíc korún, kedy mu boli vrátené. Nevysvetlil ďalšie svoje pôžičky v predmetnej firme, ktoré figurujú v tom účtovníctve a pod ktorými svieti jeho meno. Len sa vyhováral ako malý chlapec. Napríklad, že musel previesť 600-tisíc korún slovenských na účet firmy od nových budúcich majiteľov iba on, lebo mal k nemu len on prístup k tomu účtu. (Povedané so smiechom.)
Pán minister, vy si normálne robíte z ľudí na Slovensku posmech! Ľubovoľný človek môže previesť na ľubovoľný na účet svoje vlastné peniaze, cudzie peniaze, akékoľvek peniaze. A prečo to neurobili tí noví majitelia? Prečo nepreviedli tie peniaze oni? Prečo ste ich previedli vy? Čo sa nám to tu snažíte natlačiť do hláv? Vy nemáte poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, čo k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, vy nemáte k občanom Slovenska ani trocha úcty?! Vy nimi pohŕdate?! Nehanbíte sa ani trochu, pán minister a nominant vládnej strany SMER, vlády istôt pre občanov?! To ako prebiehalo, prosím pekne? Došiel za vami budúci majiteľ predanej firmy, dal vám do ruky nejakú tašku so 600-tisíc korunami a povedal: "Pali, prosím ťa, bež do banky a vlož to tam na účet, lebo ja nemám k tomu prístup." To toto nám chcete nahovoriť?! Toto chcete nahovoriť občanom Slovenska?! Občanom, ktorých záujmy ako člen strany SMER máte vo vláde istôt pre občanov zastupovať?! Toto im chcete nahovoriť?! Vy máte ľudí za bláznov?!
Ak to už bolo takto, ako ste si to vôbec mohli dovoliť? Vy ste takto zastupovali záujmy Fondu národného majetku? Vy ste takto zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky? Prečo neposkytli tú pôžičku noví budúci majitelia? Prečo nebola tak zaevidovaná? Prečo, pán minister? Čo za nezmysly, čo za výmysly nám to tu chcete nahovoriť. Vy nemáte k ľuďom na Slovensku ani kúsok úcty?
Dámy a páni, o tých ďalších výhovorkách, napríklad že ďalšie pôžičky, ktoré sú na ministra hospodárstva evidované, sú chybou účtovníka, ktorú spravil v komentári. Ja neviem ani, či vôbec má zmysel sa o tomto baviť, lebo tie výhovorky sú nielen groteskné, tie výhovorky sú aj zbabelé. A tie výhovorky a klamstvá sú hlavne aj mimoriadne nefér, áno, aj voči tomu účtovníkovi. Aj za to by ste sa mali hanbiť.
Ale vrátim sa k meritu veci, dámy a páni. Minister Pavlis, ako som povedal, dodnes nevysvetlil tých 600-tisíc korún. Neuviedol navyše tie peniaze, tú pôžičku ani v majetkovom priznaní, takže konal dokonca aj v rozpore so zákonom o ochrane verejného záujmu. A na mieste je naozaj otázka, ktorá tu už bola dnes viackrát povedaná. Pral Pavol Pavlis v tom čase špinavé peniaze? A to, že sa Pavol Pavlis, nominant strany SMER už po predaji firmy, už ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky koncom júla 2006 zúčastnil Valného zhromaždenia tejto spoločnosti, kde sa dokonca nechal zvoliť za overovateľa, už len dokresľuje neuveriteľnú aroganciu a morálnu zvrátenosť príbehu, o ktorom tu dnes hovorím.
Vysvetlenie v jeho dnešnom vystúpení, že preto, aby predaj akcie spoločnosti nadobudol právoplatnosť, a porovnanie s predajom auta a dopravným inšpektorátom je trápne a hlavne aj toto je klamstvo. Viacerí sme fungovali vo vrcholných orgánoch akciových spoločností a vieme, ako sa predávajú akcie. Vieme, ako sa zvolávajú valné zhromaždenia, a vieme, kto na tých zhromaždeniach musí a kto tam nemusí po predaji akcií byť. Tak láskavo neklamte, že ste tam boli potrebný, lebo to nie je pravda.
Tu je namieste otázka, dámy a páni, aj pre predsedu vlády Roberta Fica, ktorý, mimochodom, dnes dal prednosť predvádzaniu sa na tlačovej besede a vlastnému PR pred úvodom mimoriadnej schôdze ku vysloveniu nedôvery jeho vlastného ministra, aj to o mnohom svedčí. Toto konanie ministra za stranu SMER premiérovi nevadí? Áno, aj ja si myslím, že chyby sa môžu stať, ale predseda vlády Robert Fico sám predsa povedal, povedal to niekoľkokrát, že bude vždy konať. Prečo, prečo práve v tomto prípade nekonal? Je to preto, lebo nominant strany SMER, minister hospodárstva Pavol Pavlis je moc silná figúrka na odvolanie? Lebo de facto nie je nominantom strany SMER, ale je nominantom niekoho iného? A koho iného? No na základe jeho dnešného drzého a arogantného vystúpenia sa domnievam, že niekoho veľmi silného.
Dámy a páni zo SMER-u, na akú agendu, na akú protikorupčnú agendu sa tu vlastne vy hráte? Špeciálne váš predseda vlády. Na čo sa to tu vy hráte? Načo sa stretáva premiér so zástupcami rôznych protikorupčných iniciatív? Načo nastavujete, načo zošnurovávate pravidlá, ktoré likvidujú bežných ľudí, keď vy sami v SMER-e korupciu, podvody a klamstvo podporujete? Na čo sa to hráte? Na to, aby sme mali dnes odsúdeného dôchodku, ktorý dal lekárovi 5 eur, lebo chcel synovi predĺžiť PN-ku? Aby ste vy popritom takéto vážne a takéto amorálne konanie vášho nominanta, nominanta strany SMER, o ktorom tu dnes hovoríme, prikrývali? Na to sa tu hráte? Načo to vôbec robíte? Prečo si robíte dobrý deň z občanov Slovenska, dámy a páni zo SMER-u, prečo to robíte? Čisté farizejstvo je to od vás, čisté farizejstvo. Od vás, aj od vášho premiéra. Čisté farizejstvo.
Ešte sa na záver vrátim k tomu úvodu, kde som hovoril o tom, ako som si ten súbor s dnešným príhovorom omylom nazval odvolávanie Babiša namiesto odvolávanie Pavlisa. No nie je sa čomu čudovať. Je verejne známa skutočnosť, že ministerstvo hospodárstva pred pár mesiacmi, už viacerí tu o tom hovorili, schválilo investičnú pomoc pre Duslo Šaľa vo výške 58 mil., kde je vlastníkom Andrej Babiš, s ktorým má Pavol Pavlis, resp. spoločnosť, ktorej je dodnes vlastníkom, naozaj čulé obchodné vzťahy. Toto vám nevadí? Toto vám, dámy a páni zo SMER-u, vôbec nevadí? A tieto peniaze, tieto zárobky, tieto peniaze, ktoré Duslo Šaľa dostáva, ovplyvnia, samozrejme, aj zárobky spoločnosti Pavla Pavlisa, keď spolu obchodujú a túto spoločnosť dodnes vlastní. To vám nevadí? To je podľa vás v poriadku toto? Už len za toto by v slušnej krajine príslušný minister do troch minút opúšťal kanceláriu. Navždy. Už len za toto.
Toto sa mohlo udiať len preto, lebo práve vy, dámy a páni zo SMER-u, ste zbavili vládu jej ústavnej povinnosti a presunuli ste ju na pána Pavlisa. Tu máte výsledok. Viete vy vôbec, čo ste v tej, v tom poslaneckom návrhu v nepriamej novele vtedy schválili? Veď toto naposledy spravil Mečiar v '96., svoj diel zodpovednosti si preto, dámy a páni zo SMER-u, nesiete so sebou aj vy. Všetci do jedného. Mimochodom, práve v týchto dňoch sme sa obrátili na Ústavný súd v tejto veci a veríme, že to, čo ste tu spáchali, tak Ústavný súd prikáže napraviť.
Dámy a páni, povedzme si to otvorene, minister hospodárstva, nominant vládnej strany SMER Pavol Pavlis má vlastne šťastie, že žije a funkcionárči na Slovensku. Pretože ak by takýmto spôsobom žil, pracoval, funkcionárčil, ak by takéto niečo páchal ako vládny činiteľ niekde v Číne alebo nejakej inej krajine, dopadol by oveľa, oveľa horšie. A všetci asi vieme ako. U nás ho dnes len odvolávame. A ako nám ukazuje história, zrejme nehrozí, že by ho 83 nesvojprávnych poslancov SMER-u dnes nepodržalo. Ak by mal nominant strany SMER, minister hospodárstva Pavol Pavlis v sebe aspoň kúsok cti, tak by sa pratal zo svojej pozície kade ľahšie sám a nevystavoval by svojich kolegov, poslancov strany SMER, takejto hanbe. Áno, dámy a páni zo SMER-u, len kvôli nemu a kvôli jeho chamtivosti musíte všetko dnes toto počúvať. Len kvôli tomu. Ak by mal nominant strany SMER, minister hospodárstva Pavol Pavlis v sebe aspoň kúsok cti, tak by nenechal túto schôdzu ani prebehnúť. Nespravil to, lebo česť a dobré meno sú pre nominantov strany SMER cudzie pojmy. Je to niečo, na čom nominantom strany SMER nikdy nezáležalo.
A preto amorálnemu a bezcharakternému konaniu ministra hospodárstva Pavla Pavlisa, ktorého sa dopustil voči občanom Slovenskej republiky, vyslovujem týmto svoje hlboké opovrhnutie.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Galko, vy tu vyslovujete nejaké opovrhodnosti alebo tým, že kým opovrhujete. No som zvedavý, či ste takto kričal aj po pánovi Sulíkovi na vašom vedení strany, keď sedel v kauze Sasanka s pánom Kočnerom a bavili sa o kupovaní hlasov. Som zvedavý, či ste to aj vtedy takto kričali.
Myslím si, že kebyže vystúpi pán poslanec Poliačik alebo pani poslankyňa Kiššová, pochopím to. Ale vy ako bývalý minister, pri ktorom je podozrenie alebo sú to verejné obvinenia, že za štátne peniaze boli odpočúvaní určití ľudia od sekretárky po premiérku až po teda kolegov zo strany, bývalých ministrov, tak myslím si, že nemáte, práve vy nemáte morálne právo vystupovať a niekoho kritizovať práve v niečom, čo neurobil.
To, čo ste povedali ohľadom tej analýzy, že proste ešte aj v tej analýze je uvedené, že môže obsahovať alebo že môže vzniknúť potreba prehodnotiť závery obsiahnuté v tomto právnom stanovisku alebo analýze, čo je rozdaná. No je to štandardné, štandardná formulácia, ktorá sa používa vo všetkých alebo v mnohých stanoviskách rôznych medzinárodných alebo aj slovenských advokátskych kancelárií. A deje sa to preto, skúste si to, poradiť sa s pánom Poliačikom, ktorý sa venuje trošku viac právu, že jednoducho tá analýza alebo stanovisko keď sa robí, robí sa v určitom konkrétnom čase a priestore a z dostupných informácií. Ak najavo vyjdú nejaké nové informácie, čo môže byť aj napríklad aj nejaké nové rozhodnutie, tak, samozrejme, tá analýza alebo to stanovisko je potrebné prehodnotiť. A to znamená tá formulácia na strane tri v úvode v bode jedna. Čiže je to štandardná formulka, ktorú nájdete v ix, v množstve iných analýz a stanovísk renomovaných právnických kancelárií. Ale vy v prvom rade by ste mal kričať u vás na vedení pri pánovi Sulíkovi, čo to tam vlastne robil v tej kauze Sasanka u pána Kočnera, ktorý vám zjavne nevadil, že, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega, smutné je len to, že neviete ani dokázať, či pán Pavlis predal alebo nepredal firmu, či je alebo nie je v konflikte záujmov, ale chcete ho za každú cenu odvolať. Všetko je to len podľa toho vášho: "Podľa seba súdim teba." Máte pravdu jedine v tom, že dnes sme tu vôbec nemali byť. Chcem sa vás opýtať, či česť a dobré meno je prioritou strany SaS? Pozrite sa do vlastných radov, medzi svojich straníckych kolegov, komu sľúbili vernosť. Hanbíte sa za svojho kamaráta Sulíka, ako reprezentuje Slovenskú republiku v Bruseli? V Európskom parlamente? Ako háji záujmy občanov tohto štátu?
A čo sa týka vašej rétoriky, máte si ešte čo doštudovať.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, váš prejav bol miestami až hysterický, a pritom veľmi málo faktický. A podľa môjho názoru treba stále a znovu upriamiť pozornosť, prečo vôbec došlo k žalobe, čo sa týkalo privatizácie, a to z toho dôvodu, že tá privatizácia bola manipulovaná. Vyhrávali proste ponuky s ďaleko menšími finančnými ponukami. To znamená, je oprávnená takáto žaloba a myslím si, že každá normálna spoločnosť by takúto žalobu voči štátu podala.
Čo sa týka toho, ako tu apelujete na morálku, tak ako aj povedal kolega Martvoň, vy ste určite posledný z tých, ktorý tu môžu apelovať na morálku vzhľadom na to, čo ste stváral na ministerstve obrany za peniaze daňových poplatníkov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán kolega, toto bolo drzé a arogantné vystúpenie. Keď, až neveríte, ešte raz si ho potom prehrajte. Vy tu nášho pána ministra osočujete, že má drzé a arogantné vystupovanie. Toto bolo drzý a arogantný prejav.
Možno za vášho ministrovania ste nakúpili nesprávne pneumatiky, to vám nevadí? Pán poslanec, to vám nevadí? Ja viem, že možná to kúpil nejaký váš úradník, ale vy ste boli minister. A toto vám nevadí? Čo teda s tými pneumatikami? Ja by som vás im na dvor vám dal, aby ste ich možná mohli recyklovať po kuse.
A bol to síce akože taký plamenný prejav. Samozrejme, ako nič nového nepriniesol. Bolo to skôr také divadlo, teátro, samozrejme, naháňanie preferencií. Ale nesúhlasím s pani kolegyňou Košútovou, pretože miestami sa mi to úplne zdalo na prvé, druhé alebo tretie miesto vo Hviezdoslavovom Kubíne. No a my sa za nášho ministra nehanbíme, pretože výsledky, ktoré sú aj za jeho pôsobenia, sú naozaj pozitívne. A ja viem, že vás to štve, pretože v tomto momente asi by ste radšej vyznávali tézu, že čím najhoršie na Slovensku, tým lepšie pre vás.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ani neviem, na čo všetko mám zareagovať, lebo v podstate som sa nič nejak moc nedozvedel. Tak skúsim len tak v krátkosti.
Pán Martvoň, áno, samozrejme, rozprával som o tom s pánom Sulíkom. U nás to nefunguje tak, že členovia strany zrážajú opätky pred svojím veľkým bossom, tak ako je to u vás. Bolo to vyhodnotené ako chyba. Možno by som sa spýtal ja vás, že či viete o tom, že to stretnutie sprostredkoval pán Počiatek, ktorý niekoľkokrát prosil pána Sulíka, aby k tomu stretnutiu prišlo. Tak sa trebárs spýtajte vy jeho. To je po prvé. Po druhé. (Reakcia z pléna.) Nevyhukuj po mne, lebo narobím s tebou poriadok... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Poprosím vás, poprosím kľud, kľud, kľud, poprosím vás kľud v sále. (Reakcia z pléna.) Kolegovia, poprosím vás, keby ste si, pán minister. (Reakcia z pléna.) Poprosím, aby ste navzájom nediskutovali. Poprosím obidvaja.
Dokončite, pán poslanec Galko, svoju reakciu.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Čo sa týka pani Košútovej, no evidentne ste povedali, že vy sa nehanbíte za to jeho amorálne a bezcharakterné konanie. Dokonca pán Bagačka na záver to aj, aj explicitne povedal. To len dokazuje, že ste všetko ľudia jednej krvnej skupiny. To len dokazuje to, čo som povedal.
Pán poslanec Duchoň, človek, ktorý robil pre mafiánov, nebude mňa moralizovať. Človek, ktorý robil pre mafiánov, nebude mňa moralizovať. Zatiaľ som neriešil ešte tie IT projekty u štátneho tajomníka v čase v roku 2006 až 2010, zatiaľ. Takže niekedy lepšie je mlčať.
A, pán poslanec Bagačka, vám prezradím tajomstvo ohľadne tých pneumatík. Čo myslíte, prečo zrazu je ticho okolo toho? Niektoré sú nahodené, jazdí sa na nich. Niektoré tri a pol roka ležali v sklade bez toho, aby si ich nominant vašej strany pán Glváč všimol. A teraz je strašné ticho okolo toho, takže myslím, že sa ani už nebude okolo toho rozprávať. Bol to gól do vlastných radov.
Ďakujem pekne.

Ja som bol vždy proti zriadeniu parlamentnej stráže, pán predseda, ale na ochranu poslancov pred ministrami by som ju možno považoval za vhodnú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Poprosím, keby, poprosím vás naozaj o kľud v rokovacej sále, a vonku keby ste si mimo rokovacej sály mohli dodiskutovať túto záležitosť. (Reakcie z pléna.) Ešte raz, pán Brocka, aj vy, poprosím, zdrže sa tam komentárov. Ďakujem veľmi pekne. Už je kľud v rokovacej sále.
Pán poslanec Beblavý, nech sa páči, môžete predniesť svoje vystúpenie.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
No tak jediný, kto tu momentálne vyrábal cirkus, bol váš minister, ktorý nebol v stave hodnom ministra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Poprosím, keby ste sa venovali vystúpeniu, pán poslanec.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Keby ste sa vy, pán predseda, zdržali, lebo ste tu takú hanbu vyrobili teraz, že teraz buďte chvíľu vy rešpektujúci slušnosť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Pán kolega, poprosím, keby ste predniesli svoje vystúpenie.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ešte raz, pán predseda. Keď sa nechcete ospravedlniť za svojho ministra, tak aspoň mlčte. A teraz poďme k veci. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini Peter, predseda NR SR
Pán poslanec Brocka, nevykrikujte v rokovacej sále, dobre. Prihláste sa s faktickou a môžete reagovať.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem. Ja nemám vo zvyku pri prejave zvyšovať hlas ani tu vykrikovať, ale musím povedať, že toto je naozaj za hranicami, ktoré sú akceptovateľné v Národnej rade akejkoľvek normálnej krajiny. A keď už z dôvodu vašej vnútornej straníckej disciplíny nie ste schopní si urobiť poriadok s vaším ministrom na verejnosti, poprosím vás, aby ste si urobili aspoň interne a pre budúcnosť.
A teraz naozaj k tej veci, kvôli ktorej tu sme. Jedna dobrá otázka ktorá tu zaznela viackrát, je, prečo sme vlastne dnes tu, keďže všetci, čo sme tu, vieme, že neodvoláme dnes ministra Pavlisa. Neodvoláme dokonca ani ministra, ktorý si tu v tejto chvíli robil hanbu svojou zjavnou nespôsobilosťou na ministerský úrad v snemovni. Ani toho neodvoláme my. Tak otázka, načo tu sme. SMER hovorí, že sme tu preto, lebo podľa toho na koho práve útočí, chceme vytĺkať politický kapitál, chceme robiť divadlo, chceme sa nejak predviesť pred kamerou. Možno pre niekoho je to pravda, ale pochybujem. Myslím si, že väčšina poslancov, ktorí tu dnes vystúpia vrátane mňa, vedia, že pomer vstupu, teda to, čo tu strávime, ten čas, a čo do tých vystúpení dáme a mediálneho výstupu, je veľmi mizivý. To znamená, ak by naozaj naším cieľom bolo maximalizovať našu mediálnu pozornosť, tak vystupovanie tu je jeden z najhorších spôsobov, ako to dosiahnuť. Takže možno to niekoho motivuje, ale môžem povedať za seba, že mňa určite nie a myslím si, že drvivú väčšinu kolegov, ktorí už vystúpili a ešte vystupovať budú.
Prečo sme potom tu? Prečo som tu ja? Musím povedať, že niekedy je nevyhnutné povedať, že niečo nie je normálne, že oficiálna realita je lož, že niečo nie je prijateľné. Je to nevyhnutné povedať nie pre to, že by z toho okamžite plynuli praktické dôsledky, že by pán minister bol odvolaný alebo odstúpil sám, ale preto, aby sa v spoločnosti aspoň nezvratne neposúvali hranice, pretože keď všetci mlčia, keď sa všetci tvária, že je niečo v poriadku, zásadným spôsobom sa v spoločnosti môžu posúvať hranice prijateľného. Keď niektorí nemlčia, môžu byť aj menšine v tej chvíli, tak je táto hranica predmetom sporu a ten spor sa dá vyhrať. Možno nie dnes, možno nie zajtra, možno o rok, možno neskôr. A ja som tu dnes preto, a verím, že aj väčšina kolegov je tu dnes preto, že nechceme, aby sa táto hranica posúvala zlým smerom, nechceme, aby podnikanie s politikou sa na Slovensku stalo akceptovateľným štandardom. Pretože to, čoho sme svedkom v prípade pána ministra Pavlisa, je podnikanie s politikou.
Táto kauza je ukážkovým príkladom toho, ako sa štát oberá o peniaze. Na začiatku je pomerne umelá pohľadávka. Prečo umelá? Dovoľte mi zdôrazniť, že ja sa nevyjadrujem k meritu sporu firmy alebo exfirmy pána ministra s Fondom národného majetku, pretože na to naozaj sú súdy, či kto mal pravdu, či bol vylúčený zákonne, nezákonne. Ale pohľadávka je umelá z toho dôvodu, že, predstavte si, že idete do súťaže a ste z tej súťaže vylúčený. Tak môžete argumentovať, že ste s tým mali nejaké náklady, mohli ste najať ľudí, mohli ste si na to niečo pripraviť, jednoducho pripravenosť do tej súťaže mohli byť náklady. Ak ste boli nezákonne vylúčený, možno si môžete nárokovať tie náklady, nie som právnik, ale z hľadiska logiky, sedliackeho rozumu by som tomu rozumel. A nárokovať si viac ako polmiliardu korún na základe toho, že sa mu nepodarilo niečo vyhrať, na čo neexistuje právny nárok, to je typická slovenská kauza. Z niečoho, čo je veľmi malé alebo neexistuje, sa urobí niečo veľmi veľké. Potom sa tej kauzy chytia, lebo už ju vlastní politický podnikateľ, podnikateľ s politikou. A ten rokmi, kým štát nemá kto zastupovať, kým verejný záujem nemáme kto hájiť alebo kým o tom nie je známosť, tak trpezlivo kráča za svojím. Dokonca aj keď sa ocitne naozaj v konflikte záujmov, keď stojí na dvoch stranách toho istého sporu, má prístup k informáciám, koná za štát, vystupuje za štát, potichu v zákulisí ďalej si môže ísť za svojím. Keď súdy vyriekajú to, že nemá pravdu, že nemá nárok, tak sa dá vždy ešte znásilniť justícia.
Minimálne rovnaká kauza ako pána ministra Pavlisa, je tu kauza, že generálny prokurátor môže dávať dovolania na Najvyšší súd v situácii, keď ho zastupuje, tú stranu, ktorá má záujem, manželka námestníka, ktorý má na starosti túto vec. To je minimálne rovnako veľká kauza ako to, o čom tu hovoríme dneska v súvislosti s pánom ministrom. Ako je to v civilizovanej krajine vôbec možné? Sú tam aj otázky výmeny senátov, doplňovania senátov, dalo by sa ísť aj ďalej, ale bolo to tu dneska povedané. To znamená konflikty záujmov na strane justície, konflikty záujmov na strane dnešného ministra a to všetko za cieľom a účelom jediným, vycicanie tohto štátu o peniaze, ktoré nemajú žiadny vzťah primeraný s tým, o akú sumu sa jednalo v tej pôvodnej veci, aké náklady mohol mať ktokoľvek, napríklad s tým, že išiel do súťaže a nevyšlo mu to.
Poviem príklad a k tomu príkladu sa vrátim. V Čechách vyhrala spor so štátom tiež ministerka, vyhrala to, keď ešte bola v politike, pani Jourová, ktorá je dneska eurokomisárka. Pani Jourovú obvinila polícia, keď bola štátna úradníčka, z toho, že bola súčasťou korupčného reťazca, a zavreli ju vo vyšetrovacej väzbe. Potom sa ukázalo, že z toho nič nebola pravda, že bola zneužitá štátna moc voči nej niektorými ľuďmi a záujmami, a čo ona očistená od tohto veľmi tvrdého obvinenia, po ktorom strávila čas vo väzení, vo vyšetrovacej väzbe, zničil sa jej úplne profesionálny život na čas a povesť, vysúdila na českom štáte 3,6 mld. českých, pardon, milióna českých korún, to znamená podľa vtedajšieho kurzu asi 120-tisíc eur. Na tom si najlepšie môžeme povedať, čo sú veľkosti súm, o ktorých má význam baviť sa v takýchto veciach, keď niekoho zavrú, komu zničia povesť, úplne neoprávnene a zjavne potom dostane 120-tisíc eur v susednej krajine. Podotýkam, že pani Jourová to vysúdila, keď ešte bola súkromná osoba. To znamená, že nebola žiadna pochybnosť o tom, či nejakým spôsobom potom ako popredná predstaviteľka českej strany ANO, nebodaj ešte ministerka a potom eurokomisárka v tom nejakým spôsobom nevyužila svoju politickú moc. To je ten štandard, ku ktorému by sme sa mali vracať.
A teraz, naopak, k úlohe pána ministra v právnej rovine. Bolo tu toho povedané veľmi veľa, ja to tu nebudem opakovať, len poviem jednu vec. Zákony málokedy vedia, pokiaľ nie je nejaký whistleblower, teda ten, kto odkryje pozadie. Málokedy vedia zákony, vyšetrovacie orgány chytiť toho, kto vlastní schránku v Curaçao. To by bol problém aj pre FBI to konkluzívne dokázať. Ale zákony, ktoré máme, často umožňujú hodiť trošku piesku do celého systému a ten piesok podľa toho tam, kde sa usadí, ukazuje, kde je asi pravda. A to, čo moji kolegovia dneska hovorili, je veľmi veľké množstvo piesku. Takže ja len stručne zopakujem. Politik, ktorý naozaj niekoľko dní po tom, čo zažaluje aj Fond národného majetku, podpíše vyhlásenie, že nemá, nevystupuje žiadnym spôsobom proti záujmom Fondu národného majetku. Politik, ktorý za údajného majiteľa, s ktorým nemá nič spoločné, vkladá peniaze na účet firmy a veľké peniaze. Politik, ktorý má firmu s potencionálne obrovskou pohľadávkou, 0,5 mld. korún, nabaľujúca sa s úrokmi dnes na 60 mil. eur, ju predá za 6-tisíc eur a nijako si zmluvne neošetrí, že ak tá firma náhodou niekedy niečo vyhrá, tak by z toho mal po zásluhe dostať 30, 40, 50, 80 %. To robí politik, ktorý tú firmu naďalej vlastní, to nerobí politik, ktorú ju naozaj predáva. Politik, ktorý je naďalej evidovaný v rámci evidencie firmy ako niekto, kto tam tie peniaze stále má, kto tam tú pohľadávku voči firme stále má a komu tá pohľadávka nikdy nebola splatená. To sú však len stopy, poďme však k podstate.
Lebo podstatou nie je to, a to je možno môj základný, moja základná téza dnes. My nie sme vyšetrovací tribunál, my nie sme ani justičný tribunál. Naším cieľom nie je zozbierať dôkazy a rozhodovať o vine a nevine ministra Pavlisa. Minister nie je právo, je to verejná služba. Dokonca aj v tejto krajine, ktorá sama, ešte som nezažil človeka na Slovensku, ktorý by hovoril o našej krajine ako o veľkom symbole politickej kultúry, ale v tejto krajine musel odstúpiť pred dvoma mesiacmi, troma mesiacmi predseda Národnej rady. Tiež mu nikto nič nedokázal tým spôsobom, akým nás dnes pán minister Pavlis žiada, aby sme mu niečo dokázali. Tiež sa dlhodobo úspešne tváril, že on so zdravotníctvom nič nemá, aj keď všetci vedeli, že s ním má veľmi veľa, ale raz jeho chvíľa prišla. Pretože to, čomu tu čelíme, je politická otázka, nie otázka trestnoprávna, nie otázka justičných alebo vyšetrovacích orgánov. Takisto bol tu minister, ktorý musel odstúpiť, keď padlo lietadlo, s ktorým, nikto nenaznačil, že by on osobne niečo s tým mal. Že nejaké konkrétne osobne zlyhanie viedlo k tomu, že padlo lietadlo s našimi vojakmi. Bolo to považované za prevzatie politickej zodpovednosti za tragédiu aj bez osobného zavinenia.
Ministerské kreslo totiž nie je ľudské právo, je to služba a základnou podmienkou úspešnej služby na tom kresle je určitá základná mravná autorita. To nie je naivný výrok. Každá normálna spoločnosť musí žiť s tým, že keď sa osoba, ktorá slúži vo vysokom politickom úrade, postaví pred občanov a niečo im povie, tak sa musí dať spoľahnúť na to, že skoro vždy hovorí pravdu, musí sa spoľahnúť na to, že nie je v tom úrade kvôli biznisu svojmu alebo iných ľudí. Pokiaľ ľudia stratia túto dôveru, pokiaľ si myslia, že je to úplne obyčajný biznismen, či už na vlastný, alebo na cudzí účet, tak stratil právo byť ministrom. A dokonca ešte aj v situácii, keby to bolo nepravdivé a nespravodlivé, tak stratil právo byť ministrom. A v situácii, keď to je spravodlivé, je to platné dvojnásobne.
Minister Pavlis je viacnásobne zamotaný v tejto kauze, ktorá je ukážkovým príkladom vyciciavania štátu. Tie príklady, ja som ich stručne zhrnul, iní kolegovia ich oveľa lepšie a podrobnejšie rozobrali. Použiť kriminalistickú terminológiu, na jeho tele, na jeho rukách sú rôzne typy stôp jeho zainteresovania v celej tejto veci. Môžeme ich fiškálsky vyvracať, teda my nie, ale druhá strana. Ale my tu nie sme na fiškálskom úrade, my nie sme tu na súde, kde advokát má použiť akýkoľvek trik, aby aj vinného klienta vysekal. My sme v Národnej rade, kde sa čelí politickej zodpovednosti a kde nie je prijateľné, aby niekto podnikal s politikou a ďalej slúžil v jednom z najvyšších ústavných úradov. Samozrejme, môžeme namietať, že takýchto lží, kde žijeme vo lži a tvárime sa - alebo niektorí sa tvária -, že čierne je biele, je tu viac a je to pravda. Vidíme ich každý týždeň. Vidíme situáciu, keď sme mali ministra, úplnou náhodou a písal som predtým, než sme ho tu videli v tom stave, v akom bol, keď minister prvej Ficovej vlády pán Počiatek pošle veľkú sumu peňazí za podobne fiktívny spor s firmou Lemikon na účet, a kde s touto firmou je spojený človek, o ktorom všetci vedia, že sú navzájom prepojení, len sa to ťažko dokazuje. Ale môžeme vidieť aj v novinách fotku jeho manželky, ako šarmantne odhaľuje podväzok a vedľa nej sa smeje tento človek o 5-6 rokov neskôr, pretože raz sa tie väzby ukážu. Môžeme vidieť politikov, ktorí si "prenajímajú byty", keďže nemajú z oficiálnych príjmov na to, aby si tie byty kúpili, a zároveň nie sú ochotní vzdať sa toho štandardu, na ktorý majú zo zdrojov, ktoré sú mne neznáme. Tak si ich prenajímajú veľmi zaujímavým spôsobom za veľmi zaujímavé ceny, za ktoré by zvyšok Slovenska pozabíjal, keby mohol, ak by sa k takým nájomným zmluvám dostal.
A takto by sa dalo pokračovať, ale dnes riešime pána ministra Pavlisa a ja sa pýtam, chceme žiť v tejto lži, že je v poriadku, že prijateľné, aby sme mali jedného z najvyšších ústavných činiteľov, ktorý evidentne stratil základnú mravnú autoritu, ak ju niekedy mal? Ja si myslím, že to prijateľné nie je. Ak by pán minister odstúpil alebo bol nebodaj odvolaný, nebol by to zázračný prútik, ktorý zásadne zmení slovenskú politickú kultúru, ale vyhli by sme sa potvrdzovaniu lži a posúvaniu hraníc k horšiemu. Vedeli by sme, že ak je niekto zamotaný do ukážkového vyciciavania štátu, nemôže byť ministrom, a že podnikanie s politikou má svoje hranice, ktoré by sme následne mohli ďalej zužovať. V tom vidím zmysel dnešnej schôdze, a preto budem hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi Pavlovi Pavlisovi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Miro, v prvom rade jeden nesúhlas, ja nesúhlasím s tým, že ak bol tu, ak je tu preukázateľný ušlý zisk firmy XY, je jedno, či je to Port Service alebo ktokoľvek iný, a naozaj sa dokáže, že prišiel o tento zisk v prípade pochybenia štátu, tak ten nárok tu podľa mňa je a je nárokovateľný cestou súdu. To je len možnože, možno moja profesionálna deformácia, ale myslím si, že toto je možné.
Ale späť k tvojmu vystúpeniu v tej pozitívnej stránke, ktorá bola taká veľmi zoširoka, a čo musím povedať, hovoril si o tom, že sa posúvajú hranice, a v prvom rade mne sa tak javí, že prah citlivosti našej verejnosti na korupciu je, je... stále sa to posúva niekam, kde som si ani nedokázal predstaviť, že by to niekedy mohlo byť. Pretože sa mi javí, že takéto celkom flagrantné a zjavné, zjavný konflikt ľudia nevnímajú až tak zle, ako to v realite je, čo si myslím, že je dôsledok vládnutia nie iba tejto vlády. A hovoril si ešte alebo tak mi tu vyšlo hranica tolerantnosti, ja sa teraz pýtam a to ma naozaj zaujíma, že kde sa posunieme pri tej tolerantnosti, a to my možno povie pán podpredseda Číž, že či bude v poriadku to, ak minister bude zároveň v tom istom čase zároveň žalovať to isté ministerstvo, ktorého je ministrom. Je to proste pre mňa je záhada, že 5 dní alebo povedzme 2 mesiace sa tento vzťah proste zmenil a tá osoba zmenila zmýšľanie. To mi príde proste trošku divné a tá hranica tolerantnosti, že čo je mravné a čo nemravné podľa mňa tu už nie je. Robíme si všetko len preto, lebo je to v súlade so zákonom.
Ako toto, myslím, že nie je tá cesta, ktorou by sme sa mali v rámci novej parlamentnej kultúry uberať.

Ďakujem. No, pán kolega Beblavý, je na vás, či ste na tento prejav hrdý, jako dobre, komentovať to ja nemusím.
Viete, len tá tendencia, čo sa tu začína objavovať. Za tých 25 rokov ten predchádzajúci prejav, ktorý ste tak komentovali, hoci nebolo to pravdepodobne vaše oprávnenie. To je, to je kanál, sa tomu hovorí, nijako inak sa to nedá nazvať. Viete, bezočivé urážky, vedomé klamstvá, dokonca s takým jemným úškrnom. Osobné útoky, fyzické útoky, hanlivé odovzdávanie všelijakých, neviem čoho, makety nosí do parlamentu a podobne. Toto vydávate aj vy osobne za kultúru, za slobodu, za niečo, čo má, je úplne samozrejmé a čo opozícii nikto nesmie zobrať. Ja som presvedčený, že každý človek má prah citlivosti niekde a niekde už ho cítiť, lebo už aj u nás ľudia majú tohto dosť, týchto bezcharakterných, surových atakov, o intelektuálnej hodnote snáď ani hovoriť netreba. Urážať, herecké, herecké cirkusy tu.
Vážené kolegyne, kolegovia, obávam sa, že, že naozaj, a už s tými apelmi prestanem, ako pravdepodobne to neovplyvním, ale týmto spôsobom, ak vy chcete byť arbitrom a nevšímate si tie surové urážky, ktoré adresoval ministrovi vážený pán kolega, do toho stará osvedčená metóda - opitý a podobne. Elementárny charakter aspoň do tohto parlamentu, ľudia, reprezentujeme 5-miliónový štát!