47. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, keď pán Pavlis sedel v Dozornej rade Fondu národného majetku, predsa Fond národného majetku ovládali ľudia pána Dzurindu, ktorí boli vtedy vo vláde. Vtedy im nevadilo, že pán Pavlis sedí v Dozornej rade Fondu národného majetku a vedie s nimi súdny spor. Prečo nekričali vtedy, veď tento človek sa s nami súdi? No nekričali, lebo vedeli prečo. Pretože potrebovali Pente priklepnúť kšeft. Kde boli vtedy títo ľudia, keď firma pána Pavlisa ponúkala o 60 mil. viac. Boli ticho. Veď predsa išlo o Pentu. Nebolo to náhodou, pán poslanec, podnikanie s politikou?
Pán Pavlis si celkom legitímne uplatňoval svoje práva na súde a tieto súdy doteraz všetky prehral okrem jedného, Najvyššieho súdu, ktorý povedal, že bol protiprávne vylúčený z tohto tendra. Vy už teraz kričíte, že štát prišiel o 60 mil. Prečo strašíte a prečo burcujete ľudí, keď to nie je pravda? Vaším účelom je zavádzať občanov akýmkoľvek spôsobom dehonestovať a seba zviditeľňovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, s tým, čo ste povedali, v plnej miere súhlasím a stotožňujem sa. Snáď by som dodal, že naozaj tá cena 60 mil. eur je opodstatnená? Takúto sumu? Dnes naozaj minister Pavlis nesie politickú zodpovednosť a nie trestnoprávnu, ani nie hmotnoprávnu, ale politickú zodpovednosť pred politickým orgánom v tejto krajine a to je parlament.
Ale treba si povedať, že takú istú politickú zodpovednosť, keď nie väčšiu, má predseda politickej strany SMER, pretože on bol ten, ktorý ho nominoval či už do pozície, dal návrh na jeho nomináciu, či už do orgánov Fondu národného majetku, alebo za štátneho tajomníka, alebo za ministra. A nie práve ten istý Robert Fico nominoval vedenie alebo pomohol Harabinovi sa dostať tam, kde sa dostal? A nie takýmito postupnými krokmi sa vytvoril priestor k tomu, aby Port Service bol úspešný v spore, v ktorom by nikto úspešný nemohol byť za normálnych okolností a už tobôž nie o 60 mil.?
A keď, kolegyne a kolegovia zo SMER-u, tu v diskusii odznieva, že kričíme skôr, než sa to stane, ako tak prídite a povezte, že prečo nedostanú sestričky doplatené. Prečo nie sú dofinancovaní lekári v nemocniciach? Skadiaľ máme zobrať peniaze, keď vy sa s úsmevom na tvári sa prispievate a pomáhate k tomu, aby štát namiesto toho, kde máme platiť, kde by sme mali platiť občanom tejto krajiny, dáme peniaze tým, ktorí sa uchádzali v privatizácii a neboli úspešní.
Koľko je firiem, ktoré neboli úspešné v privatizácii? To každému máme toľko zaplatiť?

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, no vy tu hovoríte o prevzatí zodpovednosti, tak krásne ste to pomenovali, pekne ste to teoreticky rozobrali, no chcem sa vás spýtať, prečo ste vy nehovorili o prevzatí právnej zodpovednosti alebo vyvodení politickej zodpovednosti pri vašich ministroch, pri budove alebo kauze Daňového riaditeľstva. Prečo nehovoríte alebo ste nehovorili o prevzatí zodpovednosti pri spackaných privatizačných kauzách, kde ste bol v podstate v tom čase členom SDKÚ? Teraz idete hovoriť o prevzatí zodpovednosti zo strany pána ministra za niečo, čo spackala Dzurindova vláda? Najvyšší súd teraz jasne potvrdil, že firma Port Service bola protiprávne, teda protizákonne vylúčená. To znamená, že za Dzurindovej vlády, kde ste vy bol členom strany, možno ešte vtedy dokonca aj štátnym tajomníkom v roku 2005, bol porušený zákon pri privatizácii, teraz sa za to vyvodzujú zodpovednosti a nakoniec sme vinní my alebo pán minister Pavlis? Však to je pán Beblavý choré! Jednoducho vy vyvodzujte zodpovednosť a odporúčajte vzdať sa poslaneckým mandátom tým ľuďom, ktorí sedeli vtedy vo vláde, keď sa tá kauza, privatizácia, kde Port Service bol protizákonne vylúčený, prejednávala a riešila, ale to nerobíte.
Druhá vec. Argument tipu, že dostala nejaká firma nejakú dotáciu, kde niekto s ňou obchoduje. No ja keď som si pozrel, tak o vás je všeobecne známe, že ste akcionárom, alebo ste mali akcie Palmy-Tumys. No v roku 2005, keď ste bol vo vláde ako štátny tajomník, Palma-Tumys dostávala taktiež dotácie z ministerstva pôdohospodárstva. A čo bolo na tom zlé? A tam ste čušal!
Čiže máte dvojaký meter, pán Beblavý, toľko.

Ďakujem veľmi pekne. Ja snáď nadviažem najmä na tú pasáž, na tú tému mimoriadneho dovolania, lebo naozaj keď námestník generálneho prokurátora vyhovie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, kde zastupuje jeho manželka, a nie je to jediný prípad, kedy toto duo dobre zafungovalo, tak to o niečom svedčí a platí, že najčistejšie nečisté peniaze sú tie, ktoré sú priklepnuté právoplatným rozhodnutím súdu. A pokiaľ toto sa nezmení, tak aj takéto prípady budeme mať na stole opakovane a ministrov, ktorí s tým nebudú mať nejaký vnútorný problém, budeme odvolávať opakovane.
Na margo toho môžem len dodať, že budeme rokovať o nových občianskych súdnych kódexoch. To mimoriadne dovolanie sa tam vrátilo alebo to dovolanie generálneho prokurátora sa tam nanovo do tých kódexov vrátilo až na vláde. Bohvie, prečo?

Ďakujem vám pekne za všetky poznámky. Ku kolegom zo SMER-u môžem povedať len dve veci. Jedna je, že písať si faktické poznámky pred prejavom alebo dať si napísať niekým, má svoje riziká, lebo potom komentujete veci, ktoré som nepovedal, ktoré ste si len mysleli, že poviem, ako sa vám to obidvom stalo. Asi tak.
Ale v podstate k meritu veci. My naozaj si musíme položiť otázku, či chceme rozšíriť politické hranice prijateľného v tejto krajine tak, že minister, teda jeden z najvyšších ústavných činiteľov, ktorý je evidentne zamotaný do vyciciavania štátu súborom indícií, ktoré sú veľmi silné, veľmi silné, žiadne nepriame, veľmi priame, ktorý bol prichytený pri klamstve pri vysvetľovaní tej kauzy, zostáva naďalej alebo zostane ministrom tejto vlády. To je tá politická otázka pred nami a SMER na ňu v tejto chvíli odpovedá, že áno.
A celý môj prejav a vstup mal byť o tom, že to prijateľné nie je a že nielen ja, ale všetci asi skoro ostatní prihlásení poslanci za opozíciu chceme povedať, že sa o toto poňatie politiky s vami budeme sporiť a budeme sa vás snažiť v ňom poraziť a nahradiť ho iným poňatím politiky, v ktorom niekto ako pán minister Pavlis po tých zisteniach, ktoré sú, nebude môcť zostať ministrom tejto vlády. A mne je úplne jedno, či sa volá Pavlis, Gavlis alebo Mavlis a bude za ktorúkoľvek stranu, pretože ja voči strane SMER neprechovávam žiadnu osobitnú nenávisť, len prechovávam určitú formu frustrácie a dnes už aj hnevu, že dopúšťate a často aj organizujete veci, ktoré sa v tejto krajine dejú jej občanom a jej verejnému záujmu.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, rozmýšľam, pán minister Pavlis, že keď zhasnú reflektory a vy budete večer zase niekde v kľude, už vás nebudú obklopovať úsmevy kolegov, podporné stisky rúk, či budete mať z dnešného dňa pocit satisfakcie, víťazstva alebo dokonca úspechu. Verte, že neverím, že vy by ste večer dnes mohli uzavrieť rekapituláciu dnešného dňa s takýmto pocitom.
Chcem upriamiť pozornosť na niečo, čo tu možno nezaznelo, ale v čom ja cítim veľmi silnú súvislosť. Viete, ja si myslím a poviem to tak, ako to cítim, že nad našou Európou sa naozaj stmieva. Na palube ešte sa hrá, ale tých kier ostrých, tých ekonomických a, žiaľbohu, dnes už aj reálne výbušných okolo našej Európy pribúda a nie je to žiadna sranda. Tragikomická grécka cesta alebo, žiaľbohu, už morbídna a groteskná ukrajinská cesta nám ukazuje, kam ide korupcia. Ona nikdy nezačína tým, že by oligarchovia sa spojili s ekonomickými monštrami a riadili vlády. Ona začína niekde inde množstvom drobných prípadov a ja som presvedčený, že my sme dnes svedkom jedného z množstva drobných prípadov, ktorý nás môže, ak by sme ho dokázali, v čo, samozrejme, neverím, vyriešiť férovo v prospech tejto krajiny, podvihnúť kdesi medzi tie slušné krajiny a, žiaľ, ak ho nevyriešime, tak dnes večer, keď zhasnú tie reflektory, prípadne zajtra, ak by to ešte pokračovalo, sa ponoríme opäť o nejaký ten malý drobný milimetrík do toho bahna, ktoré dnes zalieva Grécko a Ukrajinu.
Nemám dôvod oberať vás o veľa času, ale zrekapitulovať všetko to, čo tu zaznelo, ale, pán minister Pavlis, to naozaj neboli opozičné výstrely ľudí, ktorí sa potrebujú prezentovať. To sú ťažké zásahy a vy musíte mať... Nie ste tu? Nevadí. Vy musíte mať v sebe dosť veľa vnútornej sily, ja to teda myslím bez irónie, keď vy pokojne budete môcť zajtra prísť na svoje ministerstvo a ďalej ho riadiť. Myslím, že ani mnohí z vašich bezprostredných spolupracovníkov nebudú mať pocit, že im šéfuje správny chlap.
Jednu vec si predsa len prisvojím a budem o nej podrobnejšie hovoriť z toho množstva tých ťažkých zásahov, ktoré ste v našom spoločnom podaní dostali. A to je práve tá decembrová epizóda z roku 2002. Pre mňa, ako to povedali mnohí ďalší, aj pre nich nepochopiteľná. Nebudem rozprávať ani o politickom rozmere, tobôž nie o ekonomickom alebo trestnoprávnom, ale o obyčajnom ľudskom. Ak vy ste 11. decembra 2002 úplne v poriadku a oprávnene so svojím vtedajším poslaním ako predseda predstavenstva spoločnosti, ktorú ste riadili, Port Service podali žalobu na Fond národného majetku, konali ste naprosto v poriadku, ja to nespochybňujem. Určite ste dodržali nielen zákon, ale aj logické povinnosti správneho hospodára spoločnosti, ktorú ste riadili. Ale viete, to, že o 5 dní neskôr, 16. decembra 2002 vy ste bez problémov s plnou vážnosťou a vedomím, predpokladám, podpísali, že nevidíte žiadne konflikty záujmov, ktoré by vám bránili vykonávať člena Dozornej rady vo Fonde národného majetku, toto naozaj nie je možné obhájiť. V tom cítim hlboký rozpor, opakujem, nie v politických ani nie v trestnoprávnych súvislostiach, ale v obyčajných elementárnych ľudských. Vy ste, pán minister Pavlis, v tom čase ešte teda nie minister, ale kandidát na funkciu v dozornej rade, podpísali čestné vyhlásenie tohto typu.
No ja nemám inú možnosť, ako nazvať váš vtedajší podpis pod čestným vyhlásením, že bol nečestný. Je mi to ľúto, je to isteže vážne vyjadrenie, ale pokiaľ som povedal, že ste to vykonali v súlade s reálnym poznaním situácie a pri zdravom rozume, no tak vidieť v takomto podpise pod čestným prehlásením niečo iné ako nečestný úmysel, nie je možné. A viete, čo je zaujímavé? Že ten anonymný podivný právny dokument tú podrobnú právnu analýzu, ktorá má 72 bodov, ja by som tam v tom videl aj isté pozitíva napriek tomu, že nie je podpísaná. Ja si to idem zobrať, lebo som si to prečítal. (Rečník odchádza od rečníckeho pultu a následne sa vracia.)
Ja jednoducho chcem poďakovať tomu anonymnému tvorcovi tohto právneho dokumentu podrobného, že on určíte cítil, že sú tu hranice, ktoré chce rešpektovať, a že nemôže zájsť do nejakej sféry, ktorá mu bude vyčítaná, pretože tu jasne hovorí dosť takým spôsobom, ktorý, aj ja ako neprávnik mu rozumiem, že sa veľmi snažil vykľučkovať z toho pohľadu, aby sa nemusel priamo vyjadriť, že vaše prelínanie sa týchto dvoch funkcií predsedu predstavenstva a zároveň člena Dozornej rady Fondu národného majetku bolo v poriadku. Nebudem to citovať, bod 16 a 17 je pomerne pre mňa preukazný, že vynaložil enormnú silu tento právny tím, aby nemusel priamo povedať, že ste konali nesprávne, a preto hľadali veľmi, veľmi šikovné právnické kľučky na to, aby povedal, že vy ste, teda hoci priznávajú, že vykonávanie činnosti, ktoré sú v rozpore, sa nesmie so záujmami teda Fondu národného majetku vykonávať, ale v tom bode 17 a to je, to je tá šikovnosť, kde cítiť, že no čo už napísať, že v tom rozhodujúcom období od podania žaloby až po zánik vašej funkcie predsedu predstavenstva nedošlo k žiadnemu relevantnému konaniu v predmetnom spore, a preto Ing. Pavol Pavlis nemohol reálne vykonať žiadnu inú činnosť, ktorá bola v rozpore. To sa mi zdá aj na slabého právnika dosť nešikovné. Ale no čo už iné tam mali napísať, keď vedeli, že jednoducho tento rozpor tu je, no tak údajne sa v tom období nič také nedialo, čo by ste mohli ovplyvniť.
Ale veď tu nikto ani nepovedal, že v tomto období sa niečo také dialo. Tu len tvrdíme a zaznieva to tu opakovane, že v tomto období ste nemali čo vo Fonde národného majetku robiť, keď ste zároveň podali naň trestné oznámenie. Že ste to nevyužili, nevyužili, to tu nikto nepovedal ani ja to netvrdím, ale ten rozpor tu je a je to rozpor, ktorý by mal človeka dostať do situácie, že teraz keď sa to po toľkých rokoch prevalilo a keď vás to dobehlo, tak by ste mali tú svoju stratenú česť, keď ste podpísali čestné prehlásenie nečestným spôsobom, predsi len zachrániť. Pán minister, dá sa to, je to ťažké, vy viete, že osemdesiattrojka to neurobí, a to je teda axióma, neurobí to dnes, zajtra, neurobila to včera. Ale vlastne vy máte obrovskú šancu, vy to urobiť môžete, vy môžte ukázať, že máte ešte predsi dostatok cti v v tele, a že to jednoducho viete vyriešiť a viete nie preto, aby tu opozícia slávila úspech, nikto to sláviť nebude, ale práve preto, že sa nad tou Európou našou stmieva. Práve preto, že my sa aj dnešným nedoriešením tých ťažkých zásahov, ktoré ste ako človek dostali, posúvame k tomu groteskno-morbídnemu ukrajinskému konfliktu, k tej gréckej tragikomickej ceste. Hovoril tu pán poslanec Beblavý o tých hraniciach. Viete, to sú krajiny, ktoré spomínal, kde už tá korupcia je bezbrehá. Ja som istý reálny optimista a hovorím si, u nás ešte má nejaké brehy, ešte, ešte nie je bezbrehá. Lebo kto vie, čo sa dialo na Ukrajine aj v minulosti, keď človek už pri vstupe na hranicu musel cálovať a cáloval tam každú chvíľu komusi, len práve tým, že my dnes alebo, že vy dnes nevyhodnotíte správne dnešné rokovanie, tak my opäť tie brehy trocha posunieme. To je tá hranica, ktorú cítim ja. A viete, keď sa my dostaneme raz vďaka takýmto nedotiahnutým a nedokonaným aktivitám k tomu, že už tu nebude otázka, kto z ktorej strany, ale kto do ktorého úkrytu. Tak ako dneska už nie je otázka na Ukrajine, že kto po mne strieľa, či Rusi, či Ukrajinci, ale, preboha, po mne strieľajú! Už bude potom neskoro. Možnože si len spomenieme, že sme 18. februára 2015 mali možnosť posunúť krajinu medzi tie, ktoré vedia v kritickej situácii sa zachovať správne, ale to už môže byť neskoro.
A preto by som možno apeloval naozaj z pohľadu, keď už nie nás, už tobôž nie tých, čo majú väčšinu aktívneho života za sebou, ale z pohľadu našich detí, netopme našu krajinu v bahne korupcie. Ja nevravím, že ste skorumpovaný, pán minister, to, na to by som dôkazy nemal ani to, myslím, nikto takto nepovedal. Ale pán minister, vy ste človek na pozícii, kde ste už doterajším priebehom toho, čo sa tu dnes povedalo, určite dávno nemali byť. A keď ste tam doteraz vydržali, mnohí z nás možnože majú temné kútiky v duši a vydržia kdesi, ale keď sa to prevalí, keď sa to ukáže, a to sa netýka, samozrejme, len vás. Asi by sme mali v takejto chvíli dať prednosť tomu morálnemu zdraviu našej krajiny, ktorá nás spája, a nedržať silou mocou sa tých divných zákutí, ktoré neviem do akej miery vás robia neslobodným, ale verím, že nie do takej veľkej, aby ste nerozumeli tomu, čo som vám chcel povedať.
Asi toľko, je mi z toho smutno a bojím sa, že dnešným dňom sa neposunieme, ale rád by som bol, skúste to, vážený pán minister, zvážiť. V tejto chvíli sa to ešte dá.
Ďakujem.

No, relatívne trpezlivo som vás, pán Mičovský, počúval, a teda na základe toho, čo ste povedali, ste naznačili, kam vy by ste chceli zaviesť túto krajinu.
Pán Mičovský, vy sa rád hráte na poctivého a spravodlivého človeka. Slovo hráte som - a verte, že som nad tým rozmýšľal - som použil zámerne. Postaviť sa tu, falošné obvinenie je totiž podľa mňa jeden v medziľudskom spolunažívaní - a vedomé falošné obvinenie - jeden z veľmi nepekných zločinov, ničí spolužitie, ničí rodiny, vzťahy, priateľov, prostredie, v ktorom žijeme.
V roku 2002 pán minister, pokiaľ sa vtedy snažil privatizáciu tých prístavov a plavieb, či jak sa to volalo presnejšie, sa uchádzal v rámci štandardných podmienok o privatizáciu. Veľmi hanebne sa vtedajšia vláda správala. Pán minister teda úplne logicky vtedy rozhorčený stavom žalovali, jeho firma, žalovali štát úplne logicky. Za týchto okolností to všetko, čo ste tu vy navyprávali, že, že nepoctivý a neviem aký, čo všetko mal urobiť, žaloval a splnil to, čo bola jeho povinnosť, pretože bol koniec koncov nie jeden vlastník toho celého, bol súčasťou vlastníkov, jeho povinnosť je, aby sa staral o záujmy účastníkov, ktorí sú na tom-ktorom hospodárskom produkte zainteresovaní.
Čo mal ten minister robiť? Ak to mal urobiť, a že vtedy, pán, pán, pán, vážený pán kolega, vtedy bol SMER v opozícii, v roku 2002 sa prvýkrát dostal do, do parlamentu. Bol tvrdým kritikom vlády, ktorá už vtedy bola pripravená sprivatizovať komplet celý strategický potenciál krajiny. Všetci vedeli o tom spore, ktorý tam je, lebo o tom vlastne hovoril.
Ako je možné, že 10 rokov nikto neprišiel za ním a nepovedal, ale veď ty si tam v konflikte záujmov?! Čo vy viete o atmosfére v roku 2002, keď takto bezostižne sa postavíte a tak silnými emotívnymi slovami sa obraciate na pána ministra?!
Ja si veľmi nevážim takýchto ľudí, vážený pán Mičovský.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda, ja som sa snažil úporne počúvať teda tú časť, v ktorej zareagujete na to, čo som povedal, ale priznám sa, že nenašiel som tam ani jednu vetu, ani jeden výraz, ktorý by to spájal. No vy ste odpovedali na niekoho, na niekoho iného. Ale dobre, no však, ale ja ozaj si myslím, že vy ste sčítaný človek, ktorý má prehľad, a škoda, že práve vy ste nezachytili to, čo som chcel povedať, a odpovedali ste niekomu inému.
Ja som nespochybňoval ani právo pána Pavlisa žalovať, ani to, čo sa dialo na iných stranách, ja, ja viem, že tu sú vody temné nielen na vašej terajšej, že si máte čo navzájom vyčítať.
Ja som chcel poukázať na to, nie politicky ani trestnoprávne, ani hmotnoprávne, ale ľudsky, že pán Pavlis nemal toho 16. decembra 2002 podpísať čestné prehlásenie, lebo ten podpis bol rýdzo nečestný. A na toto ste mi neodpovedali, ale ani sa asi na to nedá, to sa dá len vyhodnotiť buď tým, že budeme robiť na seba krik, dokonca, že niektorí ministri nás tu budú pomaly biť, alebo tým, že by ste vyhodnotili túto vec v prospech tejto krajiny, ktorú, myslím, pán Číž, máme možno obidvaja celkom radi, a pán Pavlis ak by to takto urobil na vaše doporučenie, by dnes večer už nebol ministrom.
Ďakujem.

Ja budem stručný a zareagujem aj na to, čo spomínal pán podpredseda Číž. Čo mal pán minister vtedy podnikateľ robiť, keď sa mu zdalo, že privatizácia bola, bola nezákonná? Existuje v našom právnom poriadku prostriedok, ktorý je nato určený. A to je žaloba na neplatnosť... (Ruch v sále.) Pán kolega, ak máte problém, tak sa prihláste, ja som vás tuná ešte nepočul v pléne hovoriť. Dobre? Žaloba na neplatnosť privatizácie, ktorú podáva generálny prokurátor. A v tom čase bol generálnym prokurátorom Milan Hanzel, bývalý kolega premiéra Fica z SDĽ . Ale to neurobil! A potom stanovisko, ktoré je stále anonymné, hovorí, no tak s odbornou starostlivosťou proste musel to zvažovať ako predseda predstavenstva. Existoval tu právny prostriedok nápravy daného stavu. Podala spoločnosť Port service podnet generálnemu prokurátorovi na podanie žaloby na zrušenie privatizácie? Nie. Žalovali náhradu na ušlý zisk. To je proste fakt. Keď sa pýtate: "Čo mal robiť, chudák, čo mal robiť?" Tak ja vám hovorím, čo mal robiť. Mali sme v právnom prostriedku mechanizmus nápravy, ten nevyužil. Nechcel, aby bola privatizácia zrušená, nech si to Penta kľudne nechá a nám nech dáme ešte 60 mil., daňoví poplatníci. To bol jeho, teda v zásade jeho postup.
A teraz to išlo, samozrejme, že, že ďalej. Nám tu pán minister hovoril v úvodnom slove, že tá advokátka, v ktorej sa kancelárii konalo valné zhromaždenie, že to je predsa prirodzené, proste ľudia nemenia advokátov, ako, ako veľmi často chodia k tým istým. No dobre. To znamená, zrejme tak to bolo aj s tou ďalšou advokátkou, ako to vyplýva z jeho slov, JUDr. Tichou. To znamená, že išlo asi o dlhodobejší vzťah, z čoho sa dá potom vyvodzovať len to, že už dopredu bolo akoby preddohodnuté, že vo veci bude podané mimoriadne dovolanie útvarom, ktorý patril pod jej manžela. To znie logicky, veď advokátov nemeníme ad hoc, to bol tiež asi dlhodobejší vzťah a potom naozaj vyvstáva otázka, keď toto mal akoby možno sľúbené pán Pavlis a vedel, že ten spor tým pádom má veľkú šancu byť úspešný, ako je možné, že za jednu desaťtisícinu tej celkovej sumy tú firmu predal. Ako je to možné? A ani, čo už kolega hovoril, si nedal do zmluvy, že v prípade úspešnosti sporu bude mať nech len 50 %, nič, nič, držíme vám palce proste, ak vám nadelí 60 mil. súd, užívajte v zdraví, užívajte v zdraví na Curaçau.
Tomu naozaj ste ochotní veriť, tomu ste ochotní veriť? Podľa mňa to je absurdné, absurdné.