47. schôdza

Ja som teraz dostal takú esemesku jednu, a teda v podstate je adresovaná nám dvom, že, Igor s Danom, pošlite toho Kolesíka rovno na GP, lebo takýchto v právnom štáte berú v putách rovno z rokovacej sály, nech sa radšej sám udá.
Myslím si, že celkom výstižné. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec XY, ktorý ste teraz čítali túto esemesku, ja mám takýchto esemesiek, čo sa týka vašej hlavy, môžem nadiktovať niekoľko a nielen na vás, pochopiteľne. Je to hlúpe, primitívne a tupé, že to takýmto spôsobom sa tuná rozpráva. Ja som tuná teraz 3 hodiny nebol, lebo som bol vybavovať iné veci. Dámy a páni, dokedy chcete tento kolotoč takýmto spôsobom naťahovať? Preto, lebo vôbec nemám pocit, že som tuná 3 hodiny nebol, ale tie isté tzv. názory tuná počúvam po troch hodinách, ako keby sa nič nestalo.
Toto je zlodejina na daňových poplatníkoch preto, lebo toto niečo stojí, toto osvetlenie, radi ste o tom hovorili, keď ste boli v opozícii, a minulé volebné obdobie takisto. Ja sa pýtam, aký toto celé má zmysel? Povedali ste všetko čo ste chceli povedať, zbaľte to, viete veľmi dobre, že neprejdete, vráťte sa ku svojim rodinám a trávte svoje voľné chvíle iným spôsobom, ako takýmto hulákaním zbytočným, proste sú to totálne nezmysly. Totálne nezmysly, čo rozprávate. A už ste to povedali niekoľkokrát. Zbaľte to, nemá to význam, viete veľmi dobre, že tento minister bude ministrom ďalej, a toto, čo vy si tuná hudiete, ja neviem, pre koho to robíte. Preferencie vám nerastú. Nechápem, skutočne nechápem. Bude to ešte horšie s vami, ako to je. Načo? Úplne zbytočné. Takže buďte takí láskaví, nikomu a tí, čo sa tuná takýmto spôsobom predvádzajú, aby sa dostali aj do budúceho parlamentu, to je úplne zbytočné. Nepomôže vám to ani v tom vašom vnútrostraníckom boji, vnútri vašich strán to nepomôže. A tuná poniektorí v tom prvom rade to vedia. (Potlesk.)

Pán poslanec, zhasnite, no, čo vám poradím, keď vám vadí elektrina. (Smiech v sále.) Na vás sa asi nič rozumné povedať nedá. (Smiech v sále.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Budem sa snažiť nehovoriť, čo bolo povedané, dúfam, že sa mi to podarí. (Reakcia z pléna.) Nebudem vidieť na svoje poznámky, radšej nie.
Ale ja som sem prišla nie preto, že som si myslela, že teraz si tu sadneme a odvoláme, zlikvidujeme, prevalcujeme pána ministra, ale preto, že niečo, čo som si predtým prečítala, mi dávalo nejaký zmysel. A ten zmysel bol v tom, že to, čo nás trápi, je pravdepodobne niečo, čo sa nemá robiť, niečo, čo je nekalé, ale kľudne by to mohlo, mohol byť aj omyl a myslela som si, že pán minister nám vysvetlí, bude argumentovať a bude hovoriť o tom, že to, o čom sa tu rozprávame, o tom konflikte záujmov, nebol v skutočnosti konflikt záujmov. No ale to, čo povedal, to už som komentovala vo faktickej poznámke, naozaj nebola argumentácia a navyše hlavne a predovšetkým ma nemôže presvedčiť anonymné právne stanovisko. Pán minister, to nemyslíte vážne! Anonymy sa fakt hádžu do koša nielen preto, že to je mravné alebo neviem aké, ale preto, že jednoducho prísť kdekoľvek, kde potrebujete nejakú analýzu, posudok znalecký, odhad ceny, prídete predávať alebo kupovať a poviete, že viete, mne tu znalec, veľmi zodpovedný expert stanovil takúto cenu, ona je určite dobrá, ale ja vám nemôžem povedať, kto to bol, len mi ju zaplaťte. Alebo ja ju zaplatím vám. To ako nerozumiem, ako toto vôbec je možné do parlamentu pustiť na rokovanie, a veľmi ľutujem, že páni kolegovia sa tu predtým tak, si vymieňali názory, až kým pán predseda neodišiel, pretože aj jeho som sa chcela opýtať, že... A možno ma počuje. Pán predseda v úvode schôdze sľúbil zverejniť autora štúdie. Kým ho nevieme, tak asi naozaj to všetci musíme hodiť do koša. To, to je nemysliteľné. Neviem, či ste si mysleli, že na to zabudneme, že ste nám to sľúbili, alebo kedy nám to chcete povedať, ale takéto právne stanovisko, za ktorým nevidím právneho experta, ja vážne nikdy nemôžem brať. A z koho si strieľate? To nie z nás tuná pár, čo nás je v opozícii. To si strieľame z občanov naozaj a učíme ich, že takto sa to má robiť? Prečo to robíte?
Ďakujem za slovo.

Ja si myslím, že to je podstatné, ja som sa pána predsedu parlamentu pýtal k tej, k tomu jeho prísľubu, že zverejní autora toho stanoviska, potom mi teda spomínal, že ale to nie je podstatné, podstatné je, aký je jeho obsah. No nielen podstatný obsah, ale aj autor.
Teraz budem špekulovať. Čo keď to písala doktorka Tichá, ktorá zastupovala Port Service na Najvyššom súde pri mimoriadnom dovolaní? Ja neviem, nehovorím, že to písala ona. Čo keď to písali právnici nejakej finančnej skupiny, ktorá je rada, že namiesto toho, aby Port Service napadol privatizáciu, tak tú nechá nedotknutú a uchádzal sa o ušlý zisk? To je dôležité, kto je autorom toho právneho stanoviska. To nie je triviálna vec. A neviem, čo si máme myslieť o tom, keď napriek prísľubu zverejnenia to zverejnené doteraz nebolo. Že čo, čo sa tu ide zakryť, kto to napísal? Že teraz opozícia, keď to bude nejaký známy právnik, čo ho bude postihovať? Bude ho trestne stíhať? Alebo proste čo sú to za konštrukty?
Takže v tomto má kolegyňa Šípošová pravdu, že proste to stanovisko, a ani teda neviem, ako si to teraz máme akože preštudovať, aby sme vedeli reagovať, ale ja si to študovať nebudem ani z toho dôvodu, že pokiaľ neviem, kto je jeho autorom, tak mi to príde dosť podlé.

Ďakujem pekne za slovo. Už to tu bolo povedané v podstate niekoľkokrát, tiež sa chcem pripojiť k tým, ktorí sa pozastavujú nad tou anonymitou tohto stanoviska, a stále čakám, že sa dozvieme, kto sú jeho autori, autor alebo autori, už len z toho prostého dôvodu, aby sme vedeli, s kým máme tú česť a s kým prípadne môžeme polemizovať, s kým si môžeme ozrejmovať tie ktoré stanoviská, ktoré sú v tom materiáli uvedené. Ja si myslím, že tá požiadavka je naprosto logická a čudujem sa, že už viac ako 6 hodín od chvíle, ako odznela, sa nejako nevieme dopracovať k tejto bazálnej informácii.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja na rozdiel od vás sa pozerám na takéto materiály nie z pohľadu toho, kto to napísal, lebo mohol to napísať pán kolega Lipšic, pán kolega Kadúc, Martvoň alebo nejaké iné meno. Čo by vám to dalo? Pre mňa je dôležitý obsah. Je tu dosť právnikov, a možno oni nech sa vyjadria a nech to vyvrátia, alebo potvrdia. A to je pre mňa dôležité, nieže kto, ale čo tam napísal. A to očakávam možno aj od kolegu Lipšica, nech povie, že toto všetko je zlé, nie je to pravda a potom ja budem zvažovať, či, čo mi povie on, právnik, alebo čo mi povie tento právnik. To je pre mňa dôležité. Nie, že či to je podpísané niekým, či tam bude nejaké meno, ktoré nám nič nepovie. A môže to byť dobrý právnik. Ale nič nám nepovie to meno. Viete, takže takto sa ja na to pozerám, a je zbytočné, keď tu hovoríte o nejakej anonymite, alebo niečo podobné. Ďakujem.

Prepáčte, pán poslanec Jasaň, vôbec to nie je zbytočné, dávame príklad ľuďom a hovoríme im, vy si napíšte nejaké stanovisko a choďte s ním na súd, že to je znalecký posudok. Ako to nie je že nejaký právnik sa podpíše, že sa podpíše právny expert, ktorý je autoritou, a vtedy môžem brať vážne, čo je tam napísané. Ale kto nechce rozumieť, nepochopí, ani keď mu to stokrát zopakujem, takže končím.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som začal presne tým právnym stanoviskom, keďže si myslím, že ad jedna, takto sa to nerobí, že keď niekto chcel kontaktovať poslancov, tak začiatkom schôdze nám rozdá do lavíc nejaké právne stanovisko. Ale ja som si ho pozrel a veľmi podpisujem to, čo hovorí kolegyňa Janka Šípošová, predsa nechceme signál našim budúcim bakalárom, magistrom a alebo PhD., tak ako hovorí pán Jasaň, že je jedno, kto napísal, hlavne že to má dobrý obsah, aby som vás citoval. No, bohužiaľ, toto by asi nesedelo ani pred skúšobnou komisiou na vysokej škole, lebo keby si študent dal vypracovať svoju vlastnú diplomovku alebo bakalárku a takto by argumentoval, tak asi ten signál, ktorý my tu teraz predvádzame, že niekto tu prišiel s anonymným dokumentom, ja to budem brať tak, že ho písal sám pán minister, a podľa mňa z tohto mne vypadli dve veci.
Je to na niekoľkých stranách popísaný právny stav, ako sa dá povedať, že de facto je niekto v konflikte záujmov a my sme mali také právne prostredie, že ten, ktorý v tom konflikte záujmov bol, nebude postihnuteľný. Toto tu, ak som kľučkoval medzi tými ad hominem útokmi na opozičných kolegov vo vyjadrení pána ministra, som ja bral ako gro, čo znamená, že snažil sa povedať, že bol nejaký právny stav, že na základe toho právneho stavu sa dalo robiť mnoho vecí legálne, a na základe aj snahy tejto snemovne sa mala postaviť následne bariéra, aby sa nedalo - a môžem byť aj expresívnejší - legálne zavádzať, podvádzať alebo až kradnúť, a tým pádom tu máme naozaj dekádu nejakého, v tomto prípade aj ústavného, alebo ústavného vývoja, alebo vývoja právneho prostredia.
Mňa z tohto stanoviska zarazili dva odseky alebo dva body. Jeden je ten, že na základe nedostatočnosti tej právnej úpravy v bode 7 sa hovorí, že Port Service alebo funkcia predsedu Predstavenstva spoločnosti Port Service a funkcia člena Dozornej rady Fondu národného majetku sa podľa vtedajšieho platného ústavného zákona nevzťahovala na kvalifikáciu konfliktu záujmov, nakoľko vtedy ten zákon bol kvalifikovaný alebo nekvalifikoval člena Dozornej rady Fondu národného majetku za štátneho funkcionára. To je tá nedostatočnosť, ktorá sa následne zmenila. Kryť sa takýmto, takýmto krytím, kedy nás ľudia obviňujú mnohokrát z toho, že tak máte prijaté zákony, že môžete podvádzať alebo kradnúť legálne, je v bode 7 tejto anonymnej právnej analýzy nad slnko jasné.
Nad slnko jasné by malo byť to, že ak je niekto v súkromnej spoločnosti a zároveň v spoločnosti, s ktorou sa súdi, a je to štátny orgán, tak by sme mali mať také právne prostredie, ktoré ho kvalifikuje ako konflikt záujmov. To, že dokazuje aj táto správa, že to tak nebolo, dokazuje iba to, že táto právna úprava nebola dobrá a minister z hľadiska teraz politického, pretože v reálnom a v politickom zmysle slova v konflikte záujmov bol. Nedá sa proste nikdy odargumentovať nijakým spôsobom ani anonymnými právnymi analýzami, že nemôže sa niekto, kto zastupuje svoj osobný podnikateľský zámer a zároveň nejakú štátnu inštitúciu, vyviňovať, že pred ľuďmi, alebo za ľudí, ako to často oni hovoria, obstojí, že nie je v konflikte záujmov. Ak v ňom nebol na základe ústavného zákona, bol v ňom na základe zdravého ľudského rozumu, a preto by mal, a to je aj zmysel mojej výzvy, sa verejnej funkcie aj súčasne, ktorú zastáva, vzdať.
Druhá časť je podľa mňa ešte pitoresknejšia, nachádza sa v bode 15 tej právnej analýzy, a to už, tu už sa trošička zastavuje rozum, pretože, ja to zacitujem: "Vedomosť Ing. Pavlisa o tom, že jeho advokát podal proti Fondu národného majetku žalobu o náhrady škody a udelenie plnomocenstva na zastupovanie, nemožno vyhodnotiť ako vykonávanie činnosti člena Dozornej rady Fondu národného majetku, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku, nakoľko v čase podania žaloby a udelenia plnomocenstva, nebol členom ani jedného orgánu, ktorý je tu spomínaný." Čiže ak nebol v tej správnej štruktúre, ale mal tú vedomosť, že to koná nejaký právnik, tak tuto chce pred touto snemovňou alebo ľuďmi, alebo svojimi ľuďmi dokázať, že sa nevzťahuje naňho ako keby osobná pôsobnosť a nie je v konflikte záujmov.
Ja si osobne myslím, že tá argumentačná rovina aj tu, že tento dokument hovorí o nedostatočnosti právneho prostredia v čase uskutočňovania tých právnych činov a právnych krokov, následný ústavnoprávny vývoj až doteraz hovorí iba o tom, že mali by a mala by táto snemovňa sa hĺbkovo zamyslieť, ak to naozaj aj vládna strana SMER myslí s korupciou, s podvodmi a možnými prepojeniami politiky a organizovaného alebo ad hoc zločineckého prostredia, že to naozaj myslia vážne, tak to právne prostredie sa by malo stať omnoho perfektnejším alebo zásadnejším, aby tento typ konfliktu záujmov postihovala bez toho, aby sme sa museli v Národnej rade o tom baviť pod politickou gesciou, ale mali by jednoznačne nastúpiť orgány činné v inom konaní ako v politickom aj trestnom, a preto si myslím, že táto právna a anonymná analýza veľmi ministrovi nepomáha.
Druhú časť, ktorú som chcel, pôvodne, pôvodne mi nenapadla, čakal som na tú obhajobu od pána ministra a vyrušilo ma niekoľko momentov. Rozumiem, že keď prichádza, asi to nie je veľmi vítaná situácia, keď sa 41 ľudí zákonodarného zboru zhodne na tom, že niekto by mal z funkcie odísť, a musí čeliť nejakému či už tlaku verejnosti, alebo kolegýň a kolegov z poslaneckej snemovne a volá sa to odvolávanie člena vlády, že by, že to prináša nejaké emočné vypätie a podobne. Ja však som zachytil naozaj vyhrážky v momente, dehonestáciu a nebojím sa povedať aj urážky. Osobne mám za urážku, ak niekto povie, že niekto, ktorý teraz je poslancom parlamentu, v roku 2003 ani netušil, kde je parlament. Ako toto je už rovina, ktorú možno si dovolí neskúsený poslanec, ale minister vlády pri svojej vlastnej obhajobe zvoliť taktiku útoku a napádania zástupcov ľudu a poslancov, je podľa mňa absolútne mimo misu. Čo ale je podstatné, dostali sme mnoho ad honimen a osobných útokov na to, akí sme my šoumeni, akí sme celebritní politici, ako robíme veci na efekt.
Bohužiaľ, pán minister, ak niekto si pýta dôveru ľudí, používa nástroje, aby nejakým spôsobom robil s verejnou mienkou, ale stále to nie je tá cynická, brutálna a pragmatická rovina, kde vy možno z vrchných miest alebo vyšších miest kandidátok, robíte inú mieru šou. Tá šou je tajná, utajená po kanceláriách a dohodách, veľmi ťažko sa to rozplýva a rozmotáva, to klbko záujmov, a preto by sme si my, ľudia, ktorým ešte záleží na tejto republike, mali brať veľmi citlivo, ak minister vlády si vezme do úst občiansku aktivistku, blogerku, niekoho, kto nemá rukách takú silu, ako môže mať minister nejakej vlády, a snaží sa dehonestovať, či už si spomeniem na nejaké tlačovky, že on by vedel ako minister inak tráviť večery ako gúgliť o niekoho minulosti po večeroch s manželom a podobne. Toto je absolútne neprípustné. Myslím, že my by sme mali byť týmto občanom vďační, že majú napriek možno nepriedušnosti a nepriestrelnosti a možnože z východiska majú aj strach, že budú ťahať za kratší koniec, a im by sme mali odkázať, že áno, robte to ďalej. Sú veci, ktoré vynesú na povrch skutočnosti iba preto, že ste si po večeroch sadli, odkrojili zo svojho rodinného času, odkrojili možno zo svojho oddychu a pozreli ste sa na správu veci verejných a dokonca ste vyvolali až takú debatu, že sa to dostalo do pléna parlamentu a jeden silný muž, vraj silný muž SMER-u, silný muž tohto štátu, minister hospodárstva musí čeliť odvolávaniu v tejto Národnej rade.
Čiže z môjho pohľadu, človek ktorého na základe toho, ako označoval nás, kľudne nazvem schránkovým politikom, ktorý síce nerobí šoubiznis, ale robí tvrdý a cynický biznis, a to na pôde štátnych a verejných zdrojov, nemá podľa mňa absolútne žiadnu váhu v tom, aby tento post zastával naďalej.
Ak príde aj k hlasovaniu o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi Pavlisovi, a táto Národná rada sa neuznesie na jeho odvolaní, moja výzva bude trvať ďalej, a to je či už výzva na pána premiéra, ktorý sľúbil svojho času, že omnoho menšie pochybenia ako to, že niekto sa súdil so štátom, budú zakladať na to, aby ho vyzval na odstúpenie, alebo na samotného pána ministra, aby sa vzdal svojej funkcie, pretože miera citlivosti, ktorú nastavujete voči spoločnosti, a takéto kauzy, kde v Poľsku odchádzajú ľudia, pretože majú nevysvetliteľne drahé hodinky na rukách, v Anglicku iba preto, že zamestnával upratovačku, ktorá nemala legálny pobyt. U nás sa dokáže človek, ktorý zastáva verejnú funkciu, súdiť so štátom a toto sa nedá ani touto právnou analýzou anonymnou zmazať, tak tento človek, tento post ďalej zastávať nemôže.
Takže výzva trvá a dúfam, že či už na základe svojej vlastnej sebareflexie, alebo z rozhodnutia vyššieho úradníka, premiéra krajiny, ak toto plénum nevyhodnotí, že minister bol v konflikte záujmov, zorganizoval pranie špinavých peňazí a súdil sa so štátom, kde môžeme prísť o 60 mil. korún.
Ďakujem.

Ja ešte na to právne stanovisko zareagujem. Ak sa zdá niekomu normálne, že, že tesne pred schôdzou nám pod nos rozdajú stanovisko, ktoré my máme čítať, to sa mi zdá byť absurdné, absurdné.
My sme dali návrh, ktorý ste mali k dispozícii niekoľko dní, ste mohli preštudovať, pripraviť sa. A druhá vec. Anonymita je tiež problém, pretože keď niekto píše nejaký anonymný text, tak tam môže napísať v princípe čokoľvek, lebo sa nevystaví kritike, že proste ani svoje meno, ani svoje renomé. Poviem to na príklade, čo hovoril pán poslanec Viskupič.
Bod 15 hovorí, že nemožno vyhodnotiť to ako konflikt záujmov, lebo keď podpisoval plnomocenstvo pán Pavlis pre advokáta na podanie žaloby, tak vtedy ešte nebol v dozornej rade. Čiže keby to bolo asi, že už bol v dozornej rade, tak vtedy to konflikt záujmov je. Čiže tuná nás sa snažia presvedčiť, že v zásade od toho, ako podpísal plnomocenstvo pán Pavlis pre advokáta, tak to bol vlastne spor advokáta, že on ním disponoval. To nie je pravda, to nie je pravda! Advokát bol jeho mandatár, disponoval s tým stále ako predseda predstavenstva pán Pavlis. Veď to je nezmysel, čo sa tuná píše, že odo dňa podpísania plnomocenstva, to vlastne už advokát viedol ten spor s Fondom národného majetku. To je riadna blbosť, keď už o obsahu ideme hovoriť.
Ale ešte raz, ja nebudem to ani čítať počas rozpravy teraz a po druhé sa mi zdá byť nefér, keď to niekto napíše anonymne, lebo tým naozaj si môže dovoliť tam napísať, čo sa mu zapáči. Nevystaví seba ani svoje meno, ani svoju reputáciu žiadnej kritike.