48. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, len som vám chcela povedať, že môžete byť úplne bez problémov, pretože keď si pozriete rozpočty našich kultúrnych inštitúcií, to je jedno, či štátnych, či regionálnych, tak uvidíte, že obrovskú časť svojho rozpočtu spotrebujú na svoje platy, odvody a tak ďalej, takže na nákup im v podstate nezostáva vôbec nič. Môžete byť úplne pokojný.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, nikdy neviete, čo kolegovia zo SMER-u vymysleli,. Neviete, možno existuje, alebo sa zjaví nejaký program obnovy knižničného fondu, budú tam fondy z Európskej únie a zrazu sa zistí, že sa na to uvoľnia peniaze a zrazu sa začne nakupovať. No a zákon umožní nakupovať cez niekoho niečo a v zákone o galériách zistíme, že môžeme nakupovať aj kreslá s klbkom nití a je v zásade jedno, koľko to stojí, lebo je to umenie, a to, že to je umenie, niekto na to pečiatku dá a vtedy sa na cenu nepýta a niekto to zaplatí. Čiže možno mierne hyperbolizujem, však tá téma neni až taká, že by som povedal, že chlebová, čiže to si možno môžeme dovoliť, ale aj takáto obava existuje, i keď vieme, že teraz sa nemusíme báť, že z tých peňazí, ktoré sú, že by sa začalo veľa nakupovať, ale jeden nikdy nevie, kde naši kolegovia nájdu rezervy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Neviem, celkom som obveselený z tohto posledného príspevku, lebo, že, pán poslanec Hlina, sa dostaneme pri knižničnom zákonníku ku knižnému, to si pri vašej takej bojovnosti používania termínov celkom aj viem predstaviť a predsa aj v knižnici sú knihy, aj na knižnom trhu sú knihy, takže dajme tomu. Aleže sa dostaneme až k téme hodnoty súčasného umenia a nákupu, to je naozaj obveseľujúce pre mňa. A nemyslím si vôbec, pán poslanec, že či bude pojem vizuálne umenie v zákone alebo nebude, že by to nejakým spôsobom riešilo otázku, (povedané so smiechom) že či, teoreticky, Slovenská národná galéria pristúpi aj k nákupu niečoho, čo sa dnes považuje za vizuálne umenie, pretože ten svet sa trošku od toho 19. alebo dokonca aj od čias Picassa posunul a jednoducho existuje celé široké odvetvie tzv. vizuálnych umení a napokon poviem vám pre informáciu, že aj bratislavská Kunz Hale, ktorá sa perspektívne osamostatní, tak bude to zároveň Centrum pre vizuálne umenie, pretože to je taká širšia množina, ktorá zahŕňa pod sebou rôzne druhy vytváraného umenia, od toho samozrejme nejakého klasického až po tie súčasné druhy vizuálnych umení.
A dneska sa tváriť, že vie niekto predpovedať nejakú trvalú hodnotu nejakého umenia, to je absolútna ilúzia, to by sme mohli naozaj tuná hodiny a hodiny stráviť, aj príklady si už dnes hovoriť o tom, ako vyzerali veľmi cenené niektoré, niektorí autori a výtvarné umenia, ktoré sa nakupovali vo veľkom za veľké peniaze a ako ten trh s výtvarným umením je čím všetkým ovplyvňovaný. Myslím si, toto sem vôbec nepatrilo. Pojem vizuálne umenie sám o sebe je potrebný a z tohto hľadiska, ako ste to vy tuná predkladali, neškodný. Hej? Takže to, alebo je to mimo, mimo, myslím si, rámec zámeru zákona.
Druhá vec, ktorú ste vy otvorili, vy ste hovorili totiž o tom, že ja som spomenul potrebu rozmýšľať o knižnom zákone a je faktom, že ja som reagoval na situáciu na knižnom trhu, ale tá situácia z veľkej časti je ovplyvnená normálnymi a, bohužiaľ, aj tento knižný trh zasahujúcimi ekonomickými súvislosťami, ale ja osobne si myslím, že či je to tvorba kníh, vydávanie kníh a v konečnom dôsledku aj predávanie kníh má v sebe aj nejakú kultúrnu podstatu. Preto som dal stanovisko, že pokiaľ by sa ukázalo, že dnešný dominantný vlastník toho reťazca, vydavateľ, distribútor, kníhkupec to zneužíva, tak v tom prípade, a my ešte nie sme v tom stave, to sami vydavatelia vedia, že len sú konfrontovaní s nejakými návrhmi zmlúv, tak v tom prípade má aj ministerstvo povinnosť uvažovať o nejakých opatreniach, možno aj na úrovni regulácie týchto vzťahov.
A ďalšia vec je, že sa asi ukazuje potreba knižného zákona, ale to nie je knižničný zákon a predpokladám, že by mohol aj v tom budúcom období takýto zákon byť prijatý, ktorý by mnohé veci možno riešil, ale nezmení zase fakt, že aj vydávanie, distribúcia a predávanie kníh je predovšetkým fenomén trhový, ekonomický.
Slovacika a otázka pani poslankyne Vášáryovej, pani poslankyňa, vy ste citovali ten § 24 písmeno 2, kde sa hovorí: "historický knižničný dokument a historický knižničný fond je možné dočasne vyviesť z colného územia Európskej únie podľa osobitného predpisu s predchádzajúcim súhlasom ministerstva" a, ale hovorili ste spôsobom, ako keby tým hlavným účelom takéhoto vývozu malo byť reštaurovanie takýchto knižničných dokumentov, vzácnych v zahraničí.
V písmene tri pod tou dvojkou sa veľmi jasne vymedzuje, za akým, za akým účelom dočasný vývoz by mal byť a teda, za akým bude možný, a budem citovať: "Je možný na prezentačný, vedeckovýskumný, študijný, reštaurátorský a konzervátorský účel a môže trvať najviac dva roky od vydania súhlasu.". To znamená, že ten návrh nie je formulovaný účelovo, aby niekto niekde konzervoval naše knihy. Jednoducho vychádza aj z predpokladu, že môže niekedy dôjsť k potrebe prezentovať niekedy knižničný dokument, možno v špecifických prípadoch, ale zákon nemôže byť postavený na nejakú, presné dopredu uhádnutie akéhokoľvek účelu, možno aj nejak pri nejakom špecifickom, konzervačnom, konzervačnej metóde a neviem, jednoducho umožňuje aj takúto, takúto okolnosť, ale je tam teda s predchádzajúcim súhlasom ministerstva. To znamená, tu nikto nemôže dočasne vyvážať podľa vlastnej vôle, bez riadneho zdôvodnenia, bez riadneho poistenia a všetkých tých okolností, ktoré s tým súvisia. Takže ja z toho nemám žiadnu obavu, naopak, je to jasne definované, na aké účely, dočasne, s akým povolením môže byť aj vzácny knižničný dokument vyvezený mimo územia Európskej únie. Prečo by nemohla byť nejaká vzácna kniha vystavená, ak by bol záujem, aj vo Švajčiarsku teda napríklad. (Reakcia z pléna.) Teoreticky sa podľa mňa nedá nič vylúčiť, ale rozhodne to nie je určite v tomto kontexte, ako ste to vy uviedli, keď ste teda hovorili len o jedinom možnom účele vývozu a to je nejaké reštaurovanie. Je to veľmi jasne - ja som to citoval - napísané, za akým účelom je možné knižničný dokument dočasne vyviesť.
K otázke, alebo k otázkam pána poslanca Viskupiča, Slovenská národná knižnica má svoje špecifické postavenie aj v tomto zákone. Je to veľmi jasne definovaná ako tá ústredná inštitúcia pre celý náš knižničný systém s tým, že tá jej úloha je predovšetkým, nakoniec si tu zrejme a predpokladám, že ste si to aj prečítali v tej dôvodovej správe, má to byť ako odborná autorita pre všetky knižnice, má byť koordinačná, metodická, má to byť to ústredné, vedeckovýskumné pracovisko knižničného systému pre knižnice a ich zriaďovateľov a celá tá definícia pre Slovenskú národnú knižnicu, ako aj vy viete, vyšla zo štandardných funkcií Slovenskej národnej knižnice a z výstupov stálej komisie sekcie národných knižníc IFLA, to je Medzinárodná federácia knižničných asociácií a inštitúcií.
To, čo ste vy naznačovali, alebo sa pýtali, či to má byť úlohou národnej knižnice, to má byť skôr úlohou ministerstva kultúry, ktorému je daná úloha byť ako keby tým riadiacim, prierezovým riadiacim prvkom knižničného systému, ktoré má byť tým ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť knižníc a knihovníctva, ktoré má byť poverené tou riadiacou a koordinačnou funkciou v knižničnom systéme. Ministerstvo je to, ktoré má viesť zoznam knižníc, ktorý má realizovať štátny odborný dohľad, kontrolu nad dodržiavaním a plnením povinností ustanovených týmto zákonom. A to, že budú môcť byť zriaďované knižnice dajme tomu aj právnickými osobami, tak jednoducho robí ten systém knižničný slovenský otvorenejší.
A pod právnickými osobami teda sa nemyslí primárne nejaké podnikateľské aktivity právnickej osoby, to znamená, to môžu byť aj akademické knižnice alebo špecializované knižnice právnických osôb. Samozrejme, že v niektorých aspektoch by teoreticky z toho mohla byť aj nejaká podnikateľská činnosť, napríklad keď sa zriadi nejaký bibliobus, tak, no len musí aj ten bibliobus splniť tie prísne kritériá. Takže ja si nemyslím, že my otvárame knižničný systém pre nejaké podnikateľské aktivity, ktoré by jednak ohrozovali súčasné knižnice a zároveň by nejakým spôsobom, ja neviem, sťažovali dostupnosť pre obyvateľstvo z hľadiska poskytovaných knižničných služieb. Jednoducho, je možnosť, pokiaľ by právnické osoby dodržiavali všetky zákonom nastavené pravidlá a usmernenia, aby boli zriaďované aj iné typy knižníc ako dnes. Napríklad som uviedol tie špecializované knižnice, ktoré si teoreticky môže zriadiť aj nejaká právnická osoba. Takže neviem, či som dostatočne odpovedal na nejakú vašu obavu, ak to bola, ak to bola obava. Myslím, že to boli postavené otázky.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento kalendárny rok.
Návrhom zákona sa reaguje na pripomienku Európskej komisie k transpozícii smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. Európska komisia namietala, že ustanovenie zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého oprávnenie na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov môže získať iba právnická osoba, to znamená, že nie fyzická osoba, nie je v súlade s požiadavkou nediskriminácie uvedenej v čl. 15 ods. 3 tejto smernice. V nadväznosti na pripomienku Európskej komisie sa návrhom zákona pripomienky na získanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie bezpečnostnej pripomienky upravujú tak, aby toto oprávnenie mohla získať aj príslušná fyzická osoba.
Predmetom návrhu zákona je tiež úprava, ustanovenie týkajúce sa výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce s ohľadom na poznatky aplikačnej praxe. Predovšetkým sa navrhuje rozšíriť okruh fyzických osôb odborne spôsobilých zabezpečiť výchovu a vzdelávanie v príslušných vzdelávacích činnostiach.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení páni poslanci, pani poslankyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1423. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre sociálne veci, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prvoradým zámerom predkladanej novely je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zaviesť minimálny dôchodok. Jeho cieľom je riešiť situáciu tých poberateľov dôchodkových dávok, ktorí dovŕšili dôchodkový vek aj vzhľadom na to, že celý život pracovali, majú taký nízky dôchodok, že sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi.
Skutočnosť, že sú nútení žiadať o pomoc v hmotnej núdzi, vláda Slovenskej republiky považuje za nedôstojnú, ako aj administratívne zaťažujúcu. Z uvedeného dôvodu vláda predkladá návrh, ktorého podstatou je zvýšiť sumu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku tak, aby dôchodca, ktorý dosiahol aspoň 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia, ako jednotlivec nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
Zároveň je minimálny dôchodok navrhnutý tak, aby takto zvýšený dôchodok bol vyšší, než by bola suma úhrnu dôchodku v pomoci v hmotnej núdzi. Nejde o osobitnú samostatnú dávku, ale o zvýšenie sumy starobného dôchodku, respektíve invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku, ktorá rastie v závislosti od počtu získaných kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia.
V každom konkrétnom prípade môže byť toto zvýšenie iné, u niekoho viac, u niekoho menej, v závislosti od výšky jeho dôchodkového príjmu a od počtu získaných kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. Tým sa uplatňuje pri stanovení sumy minimálneho dôchodku, okrem princípu solidarity, primerane aj princíp zásluhovosti v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zabezpečiť minimálny dôchodkový príjem s vyváženou mierou solidarity a zásluhovosti. Ďalším špecifikom zavedenia minimálneho dôchodku v porovnaní so súčasným stavom je skutočnosť, že pri minimálnom dôchodku sa nebude posudzovať príjem a majetok celej domácnosti, rozhodujúca bude už len výška dôchodkového príjmu konkrétneho dôchodcu.
Okrem toho nebude potrebné o toto zvýšenie dôchodku osobitne žiadať, ako je tomu pri pomoci v hmotnej núdzi, pretože sa bude vyplácať automaticky ako zvýšenie základného dôchodku prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Zavedenie minimálneho dôchodku sa bude týkať približne 75-tisíc poberateľov dôchodkov.
Okrem uvedeného minimálneho dôchodku sa v rámci predloženého návrhu zavádza aj vyrovnávací príplatok. Ide o nový druh dôchodkovej dávky, ktorým sa má čiastočne eliminovať nepriaznivá situácia tých dôchodcov, ktorí boli poškodení o svojich dôchodkových nárokoch rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V súvislosti s rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bolo nutné rozdeliť medzi nástupnícke štáty tiež zodpovednosť za nároky vyplývajúce z účasti na dôchodkovom systéme zaniknutej federácie. Rozdelenie záväzkov bolo vykonané v dvojstrannej zmluve medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení zo dňa 29. októbra 1992. Zmluva v čl. 20 ustanovila, že doba zabezpečenia získaná pred rozdelením Československej federatívnej republiky sa bude považovať za dobu zabezpečenia tohto zmluvného štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ, to znamená občan, sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Vyrovnávací príspevok sa týka tých dôchodcov, ktorí majú na základe rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nižší úhrn českého a slovenského dôchodku, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Rozdiel medzi týmito dôchodkami tvorí práve spomenutý vyrovnávací príplatok.
Tretím okruhom zmien, ktoré prináša predkladaná novela, je rozšírenie okruhu poistencov štátu o kategóriu ohrozeného alebo chráneného svedka. Dôvodom tejto zmeny je skutočnosť, že tieto osoby zaradené do programu ochrany svedka nemôžu z objektívnych dôvodov vykonávať určitý čas zárobkovú činnosť a tým prichádzajú o možnosť nadobudnúť dôchodkové práva. Štát má záujem na tom, aby tieto osoby boli v období, kedy sú zaradené do tzv. programu ochrany svedka, pokryté dôchodkovým poistením ako tzv. poistenci štátu, keďže ide o celospoločensky prospešné konanie, ktorým napomáhajú odhaľovať a usvedčovať páchateľov závažných trestných činov.
Poistné na dôchodkové poistenie bude za tieto osoby platiť štát, avšak len počas doby, kedy objektívne nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Identita ohrozeného, resp. chráneného svedka nebude vznikom povinného dôchodkového poistenia ohrozená, keďže Sociálna poisťovňa bude vedieť, resp. evidovať tohto poistenca pod pôvodnou identitou. Nová identita bude známa len orgánu príslušnému na poskytovanie ochrany a pomoci.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1424. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte, aby som tlmočil stanovisko klubu KDH k tomuto návrhu. Budem v tejto chvíli, a verím, že mimoriadne stručný a na opozičného poslanca mimoriadne konštruktívny.
Chcem povedať, že súhlasím s tým, keď pán minister pri uvádzaní tohto návrhu hovoril, že je to vyvážená miera solidarity, aj zásluhovosti, tá predstava alebo návrh zavedenia minimálneho dôchodku. Aj preto poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie budú hlasovať za tento návrh zákona.
V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády na roky 2012 až 2016. Ja by som mohol zacitovať z programového vyhlásenia vlády na roky 2010 až 2014, ak dovolíte len jednu vetu: "Ako nástroj na zvýšenie solidarity v dôchodkovom systéme vláda SR zavedie minimálny dôchodok tak, aby pri splnení definovaného obdobia poistenia nebol ani jeden poistenec v stave hmotnej núdze.". Toľko citát z programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády.
Čo tým chcem povedať? Keďže zámer zavedenia minimálneho dôchodku nie je výmysel strany SMER, aleže chcela to urobiť aj predchádzajúca vláda, postoj poslancov KDH je v tomto smere, v tomto zmysle konzistentný a preto poslanci za KDH budú hlasovať za tento návrh. My, pre nás je solidarita, vôbec pre kresťanskú politiku alebo kresťanské politické strany je kráľovskou hodnotou. Náš dôchodkový systém je založený na solidarite. Aj európska civilizácia stojí na solidarite a solidarita generácií, solidarita bohatých s chudobnými je pilierom, na ktorom dôchodkový systém, náš dôchodkový systém stojí.
My si myslíme, že aj iné princípy by sa mali rozvíjať, a teda ako opozičný poslanec mám preto aj isté kritické výhrady voči tomu, že ako to robí táto vláda pri rozvíjaní iných princípov, napríklad udržateľnosť dôchodkového systému alebo miera spravodlivosti. My si myslíme, že by mala byť väčšia. Niečo v tom zmysle napríklad je obsahom nášho poslaneckého návrhu, ako zvýšiť spravodlivosť v dôchodkovom systéme v I. pilieri cez pomoc rodinám s viacerými deťmi. Ak sú zamestnaní rodičia, myslíme si, že by bolo spravodlivé, aby sa započítaval aj vplyv detí ako budúcich klientov do dôchodkového systému a preto ich poistné odvody by mali byť nižšie. Jednoducho malo by to byť výrazom aj rodinnej politiky. Bolo by to spravodlivé.
Teraz, teda v tomto mojom stanovisku za poslanecký klub sa obmedzím len na toto. Čiže poslanci za KDH v prvom čítaní tento návrh podporujú, ak nepríde k nejakým zmenám, voči ktorým by sme mali výhrady, ale teraz tlmočím toto stanovisko.
Pokúsim sa ešte prihlásiť potom do rozpravy, ústnej, kde by som tak trošku sa zapojil do diskusie, ako ďalej I. pilier, alebo ako ďalej dôchodkový systém.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, veľmi si vážim ľudí, ktorí pracovali celý život a v podstate zveľaďovali túto krajinu aj pre nás a je mi ľúto, že nie vždy vieme vytvoriť takýmto ľuďom práve vhodné a dôstojné, najmä dôstojné podmienky na starobu. Veľmi ťažko sa mi počúva, ako sa im v dnešných dňoch žije, ako sa cítia nedocenení, naozaj, je to najmä o tej dôstojnosti. Preto som aj potešená, že konečne, teda po troch rokoch prišiel zákon o minimálnom dôchodku.
V úvode teda hneď poviem podobne ako kolega Brocka, že súhlasím s ideou tohto zákona nastaviť minimálny dôchodok, najmä kvôli tej dôstojnosti, o ktorej som hovorila. Nie celkom však súhlasím so všetkými parametrami, ktoré sú použité práve v tomto zákone o sociálnom poistení, ktorý stanovuje nároky a výšku minimálneho dôchodku.
Podporím teda tento zákon do druhého čítania. Pravdepodobne, vysoko pravdepodobne aj väčšina nášho klubu, avšak naozaj s takou podmienkou, že prehodnotíte všetky možno kritériá, ktoré spomeniem a všetky pripomienky, ktoré v tomto príspevku poviem, ktoré možno nebudú úplne konkrétne, ale si myslím, že stoja minimálne z hľadiska ľudí, ktorí zákon pripravovali, za povšimnutie.
Ešte by som upozornila, že okolo 25. výročia Nežnej revolúcie sme predkladali náš klub OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, sme predkladali zákon, kde sme chceli krátiť výsluhové dôchodky príslušníkom Štátnej bezpečnosti. Bolo nám vtedy s kolegyňou Šípošovou, s ktorou sme naozaj prejavili dosť veľkú iniciatívu a viem, že toto sa netýka vášho rezortu, ale prejavili sme dosť veľkú iniciatívu v tom, aby ten zákon bol spracovaný vhodným, dobrým spôsobom a chcem povedať, že bolo čudné pre mňa, že sa nikto, mimo opozičných, to znamená z vládnej, z poslancov vládnej strany SMER, k tomuto zákonu nevyjadril. Pretože tento zákon mal istým spôsobom znižovať krivdy, ktoré boli napáchané počas minulého režimu. Nevraviac o tom, preto som to aj spomenula, že toto opatrenie by bolo bývalo malo pozitívny vplyv na rozpočet a o peniaze ide, ako sa hovorí, vždy v prvom rade. Bohužiaľ, taká je doba, až v prvom rade (povedané s úsmevom) a je mi ľúto, naozaj, že tento návrh zostal z vašej strany, myslím zo strany poslancov SMER-u úplne nepovšimnutý.
Dnes máme pred sebou zákon, ktorý má snahu čiastočne kompenzovať zlé podmienky seniorov na Slovensku. A som naozaj rada, že aspoň teraz, rok pred voľbami si vláda uvedomila, alebo dokončila riešenia, o ktorých možno hovorila dlhší čas, že dôchodcovia, a potvrdzujú teda, že dôchodcovia na Slovensku sa nemajú až tak dobre. Môžeme to ináč vnímať ako aj veľmi dobrý predvolebný ťah, ale som ochotná v tejto veci možno aj prejaviť to, že mi to neprekáža, práve preto, že ide o veľkú skupinu ľudí, ktorých životné podmienky sú častokrát dosť zlé.
Ako pán minister v úvodnej reči povedal, zákon rieši primárne tri oblasti alebo tri skupiny poistencov: ľudí, ktorí poberajú dôchodky a sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi, poprípade celý život pracovali a ten dôchodok majú naozaj veľmi nízky, dehonestujúco nízky, ďalšiu skupinu federálnych dôchodcov, jednoducho povedané, ktorí trpia takisto diskriminačným opatrením, ktoré, bohužiaľ, donedávna platilo aj v Českej republike a som rada, že dochádza k tomu, že už nebudú postihovaní za to, že v čase socializmu pracovali vo firme, ktorá mala svoje pôsobisko práve v Českej republike. Tretia skupina, tretí okruh ľudí, ktorých sa to týka, sú svedkovia alebo chránení svedkovia, alebo osoby, ktoré sú práve v ochrane, v programe na ochranu svedkov.
Keď som sa dozvedela, že ide zhruba o desať ľudí ročne, tak sa mi zdalo čudné, že prečo teda ideme vychádzať zo sumy z priemernej, z polovičky priemernej mzdy na Slovensku? Pokiaľ je to naozaj takáto úzka skupina ľudí, že prečo sa nenastavuje systém podľa toho napríklad, ako mali, akú mali výšku, buď, hej, teda je viac možností, neviem, prečo si vláda vybrala takýto spôsob. Prečo sa nenastaví podľa poslednej výšky zárobku tohto človeka, poprípade prečo sa nestanoví priemerná mzda v národnom hospodárstve ako základ pre platenie dôchodkových, dôchodkového poistenia? To by som teda prosila na zváženie, že či sa nebude uvažovať o zmene určenia spôsobu práve toho vymeriavacieho základu.
Ešte teraz ako ste, pán minister, rozprávali práve o tejto skupine, sme sa s kolegyňou Jankou Šípošovou rozprávali, že či by nestálo, tým, že nemám podrobne naštudované, že kto vlastne môže byť zaradený do tohto programu na ochranu svedkov, ale napadlo nás, že ona tým, že aktívne pracuje s obeťami a tak isto aj tieto niektoré obete, ja neviem, spomeniem domáceho násilia, ale aj, neviem, nejakých mafiánskych praktík, neviem, bytová mafia, nenapadá ma viac možností, ale, že či by nestálo za to, možno aj takéto osoby, ktoré sú tiež istým spôsobom nútené vzdať sa na istý čas svojho živobytia, neviem, odsťahovať sa, že či by nestálo za to aj pouvažovať o takýchto ľuďoch. Ale naozaj nepoznám konkrétne ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú viac spravodlivosti ako sociálnych vecí.
Vrátila by som sa ešte teraz k skupine federatívnych dôchodcov. Pri tejto úprave bolo nám vysvetlené vaším ministerstvom, že je to akoby zrkadlovo upravený zákon podľa toho, ako to funguje v Čechách už rok, teda ak si dobre pamätám, ale i tak napriek tomu sa mi zdá zvláštne, že prečo je tam stanovená tá hranica, práve hranica 25 rokov? Podľa mňa je to nespravodlivé. Opäť je to nespravodlivé pre tých, ktorí pracovali, neviem, menej ako 20 rokov. Jednoducho ten čas, za ktorý nemôžu, že pracovali práve z dnešného pohľadu v zahraničnej firme, by nemal byť postavený práve do takéhoto arbitrážneho rozhodnutia 25 rokov. Akože ak by ste mi vedeli vysvetliť, prečo tá hranica 25 rokov a či je naozaj len jediný dôvod, aby to bolo rovnako, ako v právnej úprave v Českej republike. Neviem, podľa mňa tým, že opäť nejde až o takú veľkú skupinu osôb, píše sa v dôvodovej správe, že toto postihne zhruba 3 200 občanov. Zdá sa mi, že možno, že ak by to číslo vystúpalo ešte na štyritisíc alebo štyri a pol tisíc, možno že päťtisíc, podľa mňa by to stálo za to a stále by to neprinášalo až také veľké, až také vysoké nároky, finančné nároky. Takže to je druhá taká všeobecná pripomienka, prečo to rozhodné obdobie 25 rokov?
Ale možnože, čo ma trochu viac trápi, je spôsob financovania tohto minimálneho dôchodku. V dôvodovej správe sme si prečítali, že zhruba, viem, že je to rozdelené na tri roky, v prvom roku, v 2015 je to zhruba 16 mil., ale teda vieme, že to pôjde o polročné obdobie. Takže približne tých 30 mil. ročne bude zakladať nárok na štátny rozpočet. A práve to, že ide o štátny rozpočet a táto suma sa nachádza, alebo bude bratá z kapitoly ministerstva práce, ktorá je na nesystémové dávky použitá alebo z nesystémových dávok, neviem presne nájsť teraz v rýchlosti tú kolónku, ktorej sa to týka, že či ministerstvo nebude uvažovať možno o nejakom systémovejšom riešení, aby naozaj tie peniaze na minimálny dôchodok, aby sa nestalo, že skrátka raz nepríde daňový príjem, ako by sme si predstavovali, ako by očakávala ktorákoľvek vláda, ktorá príde po tejto vláde a jednoducho nebude na to, na vyplácanie týchto minimálnych dôchodkov. Takže tak isto nie som ekonóm, ale že či nestojí na zváženie nájsť nejaký systém, ktorý by zabezpečil skutočnú istotu vyplácania dôchodkov práve cez Sociálnu poisťovňu, pokiaľ sa tvárime, že hovoríme o dôchodkovej dávke.
No toto sú také všeobecné pripomienky k tomu zákonu a teraz možno trošku konkrétnejšie. Často som sa stretávala aj s tým, či je vôbec minimálny dôchodok nutný, alebo či má nejaké opodstatnenie. Osobne si myslím, že má, naozaj, a znova opakujem, že som rada, že s tým vláda prichádza a pretože každý občan, ktorý pracuje, musí pociťovať, musí cítiť, že pracovať sa oplatí. Takže som presvedčená o tom, že zákon by mal určite túto líniu držať.
Bohužiaľ, sa mi zdá, že v niektorých prípadoch sa to môže ľahko obísť, alebo môžeme sa dostať do takej disproporcie, kedy táto jednoduchá veta opäť raz nebude platiť. Tak ako dnes sa stretávame s tým, že to asi nemusím nikomu hovoriť, ale hovorí sa, že častokrát sú tie sociálne dávky na vyššej úrovni, ako jednoducho ten príjem v domácnosti, v spoločnej domácnosti je niekedy vyšší u nezárobkovo činných osôb ako u zárobkovo činnej osoby, trebárs aj jednej v tej domácnosti. Ale skrátka, bojím sa, aby takto nastaveným systémom sa nestalo presne to isté, ako pri dávke v hmotnej núdzi, ktorá je inak tiež nastavená v podstate solidárne a aj je tam zakomponovaná samozrejme solidárnosť, ale zároveň aj istým spôsobom zásluhovosť aj v dávke v hmotnej núdzi.
Takže z toho mi vyplýva, že v tomto minimálnom dôchodku alebo tak, ako je nastavený náš dôchodkový systém, by malo platiť, že každý, kto pracoval, si zaslúži primerané finančné ohodnotenie. Alebo dá sa aj povedať, že v našom systéme už máme systém minimálneho sociálneho zabezpečenia. Je to tá hmotná dávka, ale je to možno príliš náročné administratívne a preto sa aj nejakým spôsobom chceme dostať k tej minimálnej dôchodkovej dávke. A tak ako som povedala, že pri dôchodkoch by vždy mala platiť taká prirodzená solidarita, hej, keďže ide o sociálne dôchodkové poistenie, lebo platíme do Sociálnej poisťovne, hej. To sociálno je možnože naozaj prejavené v tej solidarite, ktorá má platiť.
No, takže preto určite je dôležitý minimálny dôchodok, aby sme sa vyhli systému hmotnej núdzi. Hovoril o tom aj pán kolega Brocka. Aby sa odľahčil systém, aby sa možnože viac odbyrokratizovalo, aby boli dôchodcovia vyňatí práve z toho nedôstojného prostredia, kedy za celoživotnú prácu musia žiadať ešte štát, aby sa im ľahšie žilo, aby vedeli vykryť svoje základné výdavky. Pritom potvrdzujem stále, alebo hovoríme o tom, že pracovať sa má oplatiť. Toto je taký etický princíp, ktorý by sme nemali vynechávať a mali by sme ho mať na pamäti stále. Ak by sme hovorili o tom, že čo by to mohol byť ten minimálny dôchodok, tak určite by sme to brali ako nejaká dolná hranica, dolná hranica, od ktorého by každý mal mať, už kto zarába potom vyššie a lepšie, od ktorej by sa mala odvíjať, od ktorého by sa mali odvíjať ostatné dôchodky, ďalšie dôchodky.
A tuná by som sa pristavila pri pojmoch. Možnože je to slovičkárenie, ale ak hovoríme o dôchodkových dávkach, tak mali by sme sa zamyslieť nad tým, že je to niečo, čo bude priznané človeku za to, že platil poistné a nebude mu nejakým spôsobom, ľahkým spôsobom odňateľná. A tunak sa dostávame do takého paradoxu, že či v skutočnosti ide o dôchodkovú dávku, že či nejde o nejaký sociálny príspevok, keďže vlastne každý rok sa bude prepočítavať, že či ten-ktorý dôchodca má nárok na minimálny dôchodok. Takže to je len v tom pojme, že ak hovoríme, teda či hovoríme naozaj o dôchodkovej dávke, alebo hovoríme o nejakom príspevku.
Základné podmienky ktoré sú stanovené pri poskytnutí minimálneho dôchodku, je tak, ako ste, pán minister, povedali, je tridsať rokov sociálneho poistenia. Ďalej, že minimálny dôchodok musí byť vyšší alebo mal by byť vyšší, ako úhrn všetkých dôchodkových príjmov, ktoré vstupujú. A ďalšia dôležitá vec, že nárok na tento minimálny dôchodok, sa budú, do tohto obdobia sa budú započítavať roky, kedy osobný mzdový bod bude väčší ako 0,241, hej? A stanovený minimálny dôchodok je na násobok životného minima 1,36 a rovnomerne sa zvyšuje opäť o dve percentá po jednom roku a potom od toho štyridsiateho roka o tri percentá.
Toto, zdá sa, že je slušne nastavené. Ale otázka tridsať rokov poistenia, nebude to znamenať naozaj pre niekoho príliš skokovité oproti, skokovité prilepšenie oproti človeku, ktorý má necelých 29 rokov? Opäť, že je tá hranica, ktorá bola stanovená vyslovene arbitrážne, aj podľa toho, ako sme sa rozprávali na ministerstve, tak bola stanovená len ako nejakým rozhodnutím. Nevidela som celkom, alebo nebolo mi to tak dostatočne vysvetlené, aby vo mne nevznikali pochybnosti o tej práve výške alebo počte rokov povinného poistenia na to, aby ste mali nárok na minimálnu dôchodkovú dávku. Opäť, aby, hovorím to z toho dôvodu, že podľa mňa v každom prípade, ak človek pracuje, by malo platiť pravidlo, že pracovať sa oplatí.
Možnože by som sa teraz k pár príkladom konkrétnym, opäť teda konkrétnejším dostala. Vieme, že do roku 2003 nám platil zákon 100/1988, z roku 1988 myslím, a po roku 2003, alebo od roku od 1. januára 2004 máme už v platnosti zákon 461/2003, ktorý bol naozaj, po predložení tohto zákona nastali veľké diskusie. Doteraz ešte kolegu Kaníka za to, riadne mu nakladáte za ten zákon, že nepostihoval všetky skupiny. Ale práve vzhľadom k tomu, že aj v týchto prípadoch, keď sa bude posudzovať dôchodkový dôchodok ľudí, ktorí pracovali aj dlhšie ako 40 rokov, ale aj 30 rokov, tak jednoducho sú to skupiny, ktoré padnú aj do posudzovania podľa starého zákona, aj nového zákona.
A práve v tomto sa bojím, že opäť sa nevyhnete diskriminácii niektorých skupín ľudí, ktorí navonok naozaj pôsobia veľmi rovnako. Mám na mysli napríklad, ako by sa zabúdalo na práve na nerovnaké podmienky v jednotlivých zákonoch. Konkrétne nezamestnanosť. Do roku 2003 boli poistencami štátu nezamestnaní, takže im sa to obdobie bude rátať do dôchodkového poistenia, alebo budú započítavané tieto náhradné doby a štát za nich platil 0,3. Osobný mzdový bod, hej, im vychádza 0,3. Takže aj desať rokov nezamestnanosti, aj proste od platnosti toho zákona z roku ´88 sa im bude dopočítavať, aj keby boli tých desať rokov, keby boli päť rokov nezamestnaní, sa im to ráta, ako keby boli naozaj platiteľmi do dôchodkového systému. Ale od roku 2004 takíto ľudia sú už vylúčení z tohto systému práve preto, že od roku 2004 nie sú poistencami štátu.
To znamená, aj keď nezískajú, skrátka za ten rok nebudú mať žiadny osobný mzdový bod, alebo bude osobný mzdový bod nulový. A to znamená, že sa im to nebude započítavať. Aj keď do obdobia dôchodkového poistenia sa im to zarátava, jednoducho tento rok alebo tieto roky budú vylúčené z toho sumáru. A tam naozaj sa môže stať, že človek, ktorý rok neodrobil v novom systéme, ale desať rokov neodrobil iný človek v starom systéme, dôjdeme práve k tej diskriminácii, o ktorej som hovorila, že človek, ktorý desať rokov nepracoval z tridsiatich rokov sa dostane k minimálnemu dôchodku a v konečnom dôsledku na tom len získa. Takže to je taká prvá postrehnutá podľa mňa nespravodlivosť a až diskriminácia.
Podobným spôsobom sú na tom aj práceneschopnosti alebo obdobia práceneschopnosti. Opäť, podľa toho pôvodného zákona človek, ktorý bol práceneschopný, podľa starého zákona získal obdobie náhrady, teraz neviem, či tam tiež bolo 0,3 alebo 0,241, to je jedno, ale jednoducho získal to obdobie, ale podľa nového zákona by sa mu to už nerátalo. Takže podľa toho, kedy ste mali dlhodobú PN-ku, by ste sa mohli dostať, alebo by ste mohli byť vylúčení práve z poberania dôchodkového systému, minimálneho dôchodku a pritom ste mohli približne rovnako zarábať, približne rovnako pracovať, približne rovnakú dĺžku poistenia mať, ale táto skrivodlivosť by tu bola, by tu mohla nastať. Osobne si myslím, že chorobu si človek ťažko vyberá, resp. nemá šancu si ju vybrať, príde, len niekto bude mať smolu, že prišla v roku 2000 a druhému prišla v roku 2005.
Ďalej, je možno trochu tiež nespravodlivé, a práve od sociálnej vlády sa mi zdá, ako pristupujete k zamestnancom, ktorí pracovali za socializmu. Ak v Sociálnej poisťovni je priemerná dĺžka poistenia 42 rokov, myslím, že tak sme to našli, tak zhruba tých 20 rokov sa môže kľudne stať, že človek pracoval práve za doby socializmu a vieme, že aké, aké zmeny po tom období nastávali. Častokrát to boli ľudia práve v produktívnom veku alebo, alebo tesne, teda v produktívnom veku boli určite, ale možno práve, keď sa menili výrobné programy podnikov, alebo zameranie podnikov, rušili sa podniky, veľmi ľahko sa človek dostal na dlažbu. Veľmi ľahko sa stal nezamestnaným a tam je otázka práve to, čo som spomínala práve aj prednedávnom, že prečo je to nastavené na 30 rokov, keď práve to obdobie, ktoré nejakým spôsobom nevedeli tú novú situáciu, ktorá prišla na trhu zamestnanosti, zvládať, že prečo je napríklad, prečo nemyslí tento systém aj na týchto ľudí.
Opäť poviem, že predpokladám, že hlavným problémom boli v tomto prípade financie, ale teda, ak hovoríme o sociálnej vláde, tak podľa mňa, ak vieme nájsť balík peňazí, nie malý balík peňazí na vlaky zadarmo, ak vieme riešiť škôlky, ktoré sú potrebné a voči tomu vôbec nenamietam, ale proste, ak vieme riešiť iné skupiny, prečo neporiešime aj týchto, nazvem ich, socialistických pracovníkov?
Rovnako vidím problém aj pri pozostalostných dôchodkoch. Pozostalostné dôchodky, ako sme hovorili, že sa pripočítavajú teraz pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok, pripočítavajú sa k starobnému dôchodku a tak sa môže naozaj veľmi ľahko stať, že manželia, ktorí žijú v jednej domácnosti, napríklad boli poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, áno, že ich súčet sa posúdil, ich súčet, ich domácnosť sa posúdila, mali nárok na dávku v hmotnej núdzi, teraz by odtiaľ vypadli, každý by mal nárok na minimálny dôchodok.
Ale keď jeden partner z dvojice zomrie, dostane pozostalostný dôchodok, automaticky môže, nemusí to byť pravidlo, ale môže vypadnúť práve aj z poberania minimálneho dôchodku. Takže opäť, ak sú dvaja a majú nárok, žijú v spoločnej domácnosti, majú nárok na minimálny dôchodok, je to v poriadku, ale následne sa stane vlastne zlá vec s tým, že partner zomrie, tak zrazu okrem pozostalostného dôchodku už stráca nárok akoby na tú svoju čiastku, ktorá by mu bola doplatená do minimálneho dôchodku. To sa mi zdá možno, možno aj neférové z toho dôvodu najmä, že tú pozostalostnú dávku má akoby v rámci toho svojho partnera už v Sociálnej poisťovni predplatenú. Takže prečo sa práve takáto dávka pripočítava k starobnému dôchodku?
Chápem, ak prichádzajú dôchodky, ja neviem, z iných krajín, že sú, že sú započítané do toho sumáru, ale v tomto prípade sa mi zdá, sa mi toto zdá veľmi čudné. To ako keby sme chceli opäť, že systém bol nastavený tak, že mladí ľudia, neberte sa, pretože ak budete žiť síce pod jednou strechou, ale už to teraz tak celkom neplatí, ale ak budete žiť pod jednou strechou, máte nárok na väčšie sociálne dávky. Takže my dáme starým manželom napríklad návod, rozveďte sa, lebo ak vám ten partner zomrie, už potom nebudete mať nárok na minimálny dôchodok, ale, ale ak by ste zostali samostatne, aj keď budete žiť v spoločnej domácnosti, ten nárok na minimálny dôchodok vám vyjde, nebudeme vám ho odoberať skrátka. To je asi o tých prípadoch, ktoré, ktoré, ku ktorým som sa dostala.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pani podpredsedníčka, len bohužiaľ, je 19,00 hod., takže.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Uhm, asi tri minúty, ak sa dá.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas? Pravdepodobne áno. Nech sa páči.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne. Prosím? Takže už len naozaj krátko. Je veľmi dobré, aby sa, ste sa pozreli na tieto príklady, ktoré som uviedla a ktoré, si myslím, naozaj diskriminujú a možno aj znevažujú tento systém minimálneho dôchodku len tým, že vytvárajú opäť skupiny poistencov, ktorí nemajú rovnaký prístup k tomuto minimálnemu dôchodku. Je to naozaj paralela toho, ako som videla, ako neustále napádate aj kolegu Kaníka za to, akým spôsobom pripravil zákon o sociálnom poistení. Je to neporovnateľná, iné kvantum, nedá sa to porovnať, áno, správne mi tu hovorí pán spravodajca. Nedá sa to porovnať, ale vyvstávajú naozaj niektoré veci z toho, ktoré by sa tomu mohli podobať.
Dôležité je, aby systém zostal zásluhový a aby sme sa nehrali na nejakú, neviem, či zbytočnú solidaritu, ale možnože takú nie pravú solidaritu. V prvom rade, aby ste naozaj prekontrolovali to, o čom som vám hovorila, to vás o to žiadam a prosím a aby sa, aby systém, ktorý nastavujete, bol dostatočne zásluhový pre všetkých, pre všetkých rovnako.
A na záver ešte, chceme, aby nám dôchodcovia vypadli z dávky v hmotnej núdzi. Brala som to, keď sa o tom hovorilo ako naozaj také nejaké aj administratívne odbremenenie, ale zdá sa, že to bude len administratívne odbremenenie úradov práce. Ale to bremeno posudzovania, lebo aj keď nevieme posudzovať spoločne domácnosť, predsa len to každoročné prehodnocovanie a prepočítavanie padne teraz na, na hlavu Sociálnej poisťovne. To nám bolo povedané, vysvetlené aj dokonca, že s tým má Sociálna poisťovňa problém, alebo zvýši im to naozaj nároky na pracovnú vyťaženosť, lebo možnože ešte budú musieť zamestnávať niekoho. Takže mne to príde akoby prenášanie ťažiska práce len z úradov práce práve na Sociálnu poisťovňu, že či aj takto nastavený systém je dostatočne efektívny.
No v každom prípade, tak ako som povedala, do prvého, do druhého čítania tento návrh zákona určite podporíme a budem dúfať, že k tým problematickým veciam, ktoré som postrehla v diskusiách, sa, pán minister, aj vyjadríte, poprípade, ak uvidíte priestor na zlepšenie alebo na zníženie diskriminácie, že teda aj patrične zareaguje ministerstvo.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ja by som zareagovala iba na tú časť príspevku pani podpredsedníčky, kde hovorí, že môžeme to vnímať samozrejme zase ako dobrý predvolebný ťah. Neviem, ako by sa dalo toto vnímať ako dobrý predvolebný ťah, pretože hovoríte, že táto snaha o určenie minimálnych dôchodkov tu bola už aj za predchádzajúcej vlády, len akosi to tá predchádzajúca vláda nestihla zrealizovať, čiže aký predvolebný ťah? A porovnávať minimálny dôchodok s nejakými dávkami v hmotnej núdzi alebo s načítavaním nejakých súm sa absolútne nedá, pretože niet spravodlivejšej miery, ako určiť výšku minimálneho dôchodku presne za odpracované roky, ako je to nastavené. Tam ako niet čo spochybňovať. Ja len toľko, ďakujem.