48. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. K tomu úvodu len jedna naozaj dobre úmyselná poznámka. Pán minister, ja si pamätám čas, keď strana SMER bola v opozícii a na začiatku rokovacieho dňa meškal pán minister Galko. A ten cirkus, ktorý tu bol s ním urobený, len kvôli tomu, že sa neospravedlnil, by som nikomu opätovne nedoprial. Tak možnože v rámci kultúry aspoň "prepáčte" by bolo fajn. Ale to je naozaj priateľská rada. Kvôli tomu, že sú tu poslanci, ktorí tieto veci vnímajú podstatne citlivejšie ako ja.
A teraz k veci. Ja som tú všeobecnú, všeobecnú filozofiu a odpoveď na otázku, pre koho vlastne majú byť školy, sa snažil zhrnúť v prvom čítaní, a preto teraz pôjdem viacej ku technickým veciam. Vrátim sa aj k tej diskusii o zriaďovateľských kompetenciách a rozhodovacích kompetenciách krajov a prinesiem nejaké dáta, ktoré dal dohromady kolega Jurzyca. A takisto by som sa rád dostal k podľa mňa veľmi dôležitej časti tejto novely, a to je tá, ktorá upravuje vlastne vzťah firmy a študenta na, na základe toho, že teda firma prispieva na jeho vzdelávanie a potom od neho môže vyžadovať tie tri roky práce a dokonca si to môže zazmluvniť.
Určite sa zhodneme na tom, že jeden z veľkých problémov dnešnej doby, a slovenská spoločnosť z toho nemôže byť vyňatá, je zvyšovanie sa rozdielov, zvyšovanie sa rozdielov medzi menej a viac majetnými obyvateľmi. Treba zároveň povedať, že v celosvetových štatistikách na tom Slovensko zďaleka tak zle nie je, ešte stále sme pomerne rovnostárska alebo vyrovnaná spoločnosť, čo sa týka majetku a príjmov. Sú krajiny, kde tie rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími sú podstatne väčšie. Ale som presvedčený o tom, že aj opatrenia, ktoré sú súčasťou tejto novely, môžu byť systémovo brzdami znižovania rozdielov medzi málo zarábajúcimi a tými, ktorí zarábajú viac, a vysvetlím prečo.
Ak my nastavíme systém, ktorý umožní firmám každý rok si zobrať to najlepšie z danej strednej školy a zazmluvniť si týchto ľudí na tri roky za plat, ktorý dostanú na začiatku, ktorý v zásade, ktorý v zásade určuje tá firma, tak ten nástroj zdravého trhového prostredia, kde zamestnanec má byť motivovaný aj prísľubom alebo možnosťou zvyšovania mzdy, vlastne vyberáme z hry. Ak my tam budeme mať decká, ktoré pôjdu ako skupinka každý rok zo školy na tri roky povinne do tej firmy, tak nielenže tým nevytvoríme priestor na to, aby firma zvyšovala platy týmto ľuďom počas tých troch rokov, ale zároveň zamedzíme tomu, technicky, respektíve znižujeme jej motiváciu, aby im dvihla plat aj po tých troch rokoch. A to presne z toho dôvodu, že ona ukáže: pozri sa, si nespokojný po troch rokoch s tým, že budeš ďalej platený štyristo alebo štyristopäťdesiat eur? Máme tu celú armádu zazmluvnených ľudí, ktorí musia u nás pracovať nasledujúce tri roky, a tým pádom, keď sa ti nepáči, môžeš ísť, lebo nám tu prichádza na základe zmluvy nová generácia ľudí, ktorých tri roky môžeme opäť nechať zamrazených na tých štyristo alebo štyristopäťdesiatich eurách a nemusíme im dvihnúť plat ani o cent. Nevšímam si, že by to boli IT firmy, ktoré sa sťažujú, že im neprichádzajú ľudia, nevšímam si, že by to boli banky vo finančnom sektore, a to teraz citujem kolegu Jurzycu z nášho spoločného rozhovoru, sú to práve tie firmy, ktoré naozaj nemajú dobré finančné ohodnotenie svojich pracovníkov, ktoré sa sťažujú na to, že im jednoducho pracovná sila neprichádza. A my keď im teraz umožníme, v podstate s nátlakom, lebo 16-ročné decko na tej škole, keď vstupuje do tohto vzťahu, tak nie je si zrejme úplne vedomé všetkých konzekvencií, ktoré z toho vyplývajú, tak my dostávame tieto detská pod tlak a do situácie, že musia nastúpiť do tej firmy, musia tam nasledujúce tri roky pracovať bez toho, aby mohli čo i len pomýšľať na zvýšenie ohodnotenia svojej práce. A aj po tých troch rokoch tam vytvárame systémový prvok, ktorý znižuje motiváciu danej firmy zvýšiť buď ostatným pracovníkom, alebo týmto istým deckám po troch rokoch ich platy. Čo si myslím, že je zlé, a myslím si, že napriek ideologickým rozdielom, ktoré možno so stranou SMER máme, tak by sme sa mali zhodnúť na tom, že tlak na zamestnávateľov, aby zvýšenie mzdy používali ako motivačný nástroj pre zachovanie počtu pracovníkov vo svoje firme, je niečo, čo by sme mali chcieť. Celkom určite.
Druhá vec, ako som avizoval na začiatku, takto pred rokom a pol alebo dvoma, keď tu bola novela tohto istého zákona, ktorá dávala kompetencie VÚC rozhodovať o zriaďovaní tried a počtu žiakov škôl nielen v ich zriaďovateľskej kompetencie, ale aj škôl súkromných a cirkevných, sme vtedy bili na poplach za ministrovania pána kolegu Čaploviča a hovorili sme, že to môže byť veľmi ľahko zneužiteľné na to, aby sa niektoré, nevravím, že všetky, ale niektoré VÚC-ečky mohli začať zbavovať súkromných škôl aj bez ohľadu na to, akú kvalitu práce vykazujú. Vtedy sme, vtedy sa podarilo cez pozmeňovák, ak si kolegovia pamätajú, zaviesť aspoň to, že tam bolo veto ministra a že rozhodnutia VÚC-ečky mohli byť zvrátené, ak by, ak by minister rozhodol o tom... (Reakcia z pléna.) To bolo po vzájomnej diskusii, jak si pamätám, na výbore. A na základe toho vlastne stále bola ako taká kontrola v rukách ministra školstva.
Napriek tomu už dnes môžeme vidieť odchýlky od tej proklamovanej snahy vyhodnocovať len na základe kvality. A napriek tomu, že aj analýza z rúk asociácie súkromných škôl napríklad teda Žilinský kraj ohodnocuje ako vzorový, jednej veci nechápem. V Dolnom Kubíne nebola povolená trieda prvá na súkromnej strednej odbornej škole, jej absolventi vykazujú nezamestnanosť 8,3 %, pričom priemerná absolventská miera nezamestnanosti v kraji je viac ako 17 percent. Zároveň v rovnakom kraji povolili otvorenie siedmich tried strednej odbornej škole s nezamestnanosťou absolventov 32,4 percenta. Stredná škola samozrejme nemusí pripravovať iba na trh práce, má dávať aj všeobecné vzdelanie. Ale keď sa teda pozrieme pri týchto školách na externé maturitné testy, tak spomínaná škola, súkromná, ktorej nebolo povolené otvoriť triedu, mala výrazne lepšie výsledky než spomínaná škola s tretinou absolventov končiacou na úrade práce. Veľmi rád využijem situáciu, že pán župan je prítomný v sále, a dúfam, že, dúfam, že sa dostaneme k nejakému vysvetleniu, ako sa toto stalo.
A možnože do toho rozhodovania vstúpili iné faktory. My môžeme vychádzať len z dát, ktoré sú verejne prístupné, a to sú dáta od ÚPSVaR-u a NÚCEM-u a takisto dáta v rebríčku škôl INECO, ktorý bol zostavený v nedávnej dobe.
Pozrime sa do Košíc. V Košiciach nedostalo povolenie na otvorenie prvej triedy súkromné gymnázium na Dneperskej ulici, u ktorého je absolventská miera nezamestnanosti menšia než 10 percent. Zato gymnázia v rovnakom kraji s nezamestnanosťou absolventov 17,5 alebo 16,4 % takýto limit nemajú. Otvoriť prvé triedy im bolo dovolené. Gymnázium s absolventskou mierou nezamestnanosti 17,5 % má pritom výrazne horšie výsledky v externých maturitách než gymnázium na Dneperskej. Neviem, že či tu niekto môže hovoriť za VÚC Košice. Možno, že Otto Brixi by o tom niečo vedel, ale tiež by ma zaujímalo na základe akých kvalitatívnych parametrov bolo urobené takéto rozhodnutie. Lebo pred tými dvoma rokmi bola veľmi hustá diskusia o tom, že aké majú byť vlastne tie kritériá. Podarilo sa do zákona vtesnať vlastne zoznam kritérií, na základe ktorých sa VÚC-ky majú rozhodovať, a tak isto sa podarilo teda spraviť tú brzdu na úrovni ministra, ale práve tie celkové čísla, a doplním teda pána kolegu Fronca, celkovo na Slovensku nebolo, nepovolili VÚC-ky otvoriť prvú triedu osemnástim súkromným stredným školám, dvom štátnym a dvom cirkevným. Takže keď si zoberieme, že súkromné a cirkevné sú ako keby jedna podmnožina, tak to máme 20:2. U súkromných škôl išlo v ôsmich prípadoch o školy, ktorých absolventi majú nižšiu nezamestnanosť, než je priemer v príslušnom kraji. Päť škôl s nepovoleným vznikom prvej triedy malo vyššiu nezamestnanosť absolventov, než bol krajský priemer. U piatich škôl neboli zverejnené údaje.
Toto všetko sú údaje, ktoré dal dohromady Eugen Jurzyca vo svojom blogu, ktorý je verejne prístupný, ak má niekto záujem o viacej informácií, tam si ich nájde.
Každopádne tie čísla ukazujú na jedno: to, pred čím sme varovali pred dvoma rokmi, sa napĺňa. Existujú kraje, kde sa nerozhoduje o otvorení nových tried na základe k kvalitatívnych parametrov, kde sa nezohľadňuje to, aká je miera nezamestnanosti absolventov takejto školy, kde sa nezohľadňuje to, aké výsledky dosahujú v externých maturitách, a kde to podozrenie z konfliktu záujmov, kde kraje rozhodujú o vlastných školách aj o takých, ktoré samé nezriaďujú, sa potvrdzuje ako opodstatnené. A jednoducho kraje buď už na základe neschopnosti nepodľahnúť tomu konfliktu záujmov, alebo na základe iných faktorov, sa rozhodujú na základe iných než kvalitatívnych parametrov.
Podávam preto spolu s kolegom Eugenom Jurzycom a Petrom Osuským pozmeňovací návrh, ktorým sa snažíme riešiť práve tieto dve veci, to jest vzťah firmy a tých uviazaných detí na tri roky, a snažíme sa tie pravidlá zvoľniť, poprípade ich viacej nakloniť na stranu tých deciek. A takisto podám v rámci štvrtého bodu toho pozmeňováku aj totožný pozmeňovací návrh, ako podal kolega Fronc, keby som bol vedel, že ho podá, tak si ho vyškrtnem, ale keď už ho mám napísaný a podpísaný, tak ho tam musím nechať. Ale môžeme o ňom hlasovať potom samostatne, o bode 4.
Takže pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Eugena Jurzycu, Petra Osuského, Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V čl. I § 19 ods. 5 písm. b) sa vypúšťajú slová „so súhlasom zamestnávateľa".
2. V čl. I § 19 ods. 5 písm. c) sa vypúšťajú slová „so súhlasom zamestnávateľa".
Odôvodnenie: O žiakovi nemôže rozhodovať zamestnávate. Žiakovi musí ostať právo presťahovať sa, zmeniť školu alebo odbor aj bez súhlasu zamestnávateľa. Toto opatrenie na prvý pohľad môže vyzerať akože úplne vyvoľníme to decko ako keby z tohto záväzku. Nie, tá primeraná náhrada, ktorá je tiež súčasťou novely, tam ostáva, ale musí byť primeraná. Ale čo chceme dosiahnuť, je to, aby zamestnávatelia využívali aj iné motivačné faktory na udržanie toho decka, než je reťaz. Veľmi jednoduché. Decko, ktoré vstupuje do takéhoto záväzku vo veku 15 alebo 16 rokov, jednoducho podľa mňa ešte nie je schopné domýšľať všetky dôsledky takýchto rozhodnutí. A keď niekto po matúre si chce založiť rockovú kapelu, lebo vyhrá Superstar, tak kľudne, nech sa ide živiť muzikou, ale proste musí tam byť nejaká voľnosť, aby z takéhoto záväzku na základe nejakých podmienok bolo možné vystúpiť.
Bod 3 pozmeňováku. V čl. I § 27 ods. 1 sa slová „50 až 100 %" nahrádzajú slovami „najmenej 50 %".
Odôvodnenie k bodu 3: Nie je dôvod, aby štát určoval strop na odmenu za produktívnu prácu vykonávanú žiakom. Opäť, prečo len 100 percent? Keď tam to decko proste podáva výkony, ktoré stoja za ohodnotenie, tak, nech je to 120, 150 alebo 200 percent. Veď to je predsa, to sú peniaze zamestnávateľa. Neni dôvod, aby sme zákonom museli okresať, že, haló, zamestnávateľ, aj keď sa ti tu decko ide roztrhať od roboty a je motivované a proste fachá jako šrób, tak ty mu nemôžeš dať viacej ako 100 % toho, čo si mu na začiatku sľúbil. To je podľa mňa hlúposť. Preto nahrádzame "50 až 100" slovami "najmenej 50 %", lebo ak sa zamestnávateľ rozhodne, že mu dá viacej, tak by mal mať na to plné právo. No detská práca je to, či mu dáš jedno euro alebo dve alebo desať alebo sto, alebo tristo. (rečník sa prihovára spravodajcovi), to už je jedno. To je o tom presne, jak v tom vtipe, hej, to, že ste prostitútka, už sme sa dohodli, teraz je otázka ceny. Takže detská práca je to v momente, keď to dieťa tam maká.
Bod č. 4 pozmeňujúceho návrhu je totožný s pozmeňovákom pána kolegu Fronca. V čl. I § 31 ods. 2 sa slovo „územnej" nahrádza slovom „zriaďovateľskej". Ide presne o to, o čom sme sa rozprávali, netreba podľa mňa odôvodnenie k tomu čítať, zvoľna som ho prerozprával na začiatku. Tvrdíme, že by sme sa mali vrátiť do stavu pred poslednou novelou. A to je taký stav, keď VÚC-ky budú rozhodovať len o školách, ktoré samé zriaďujú.
Bod č. 5. V čl. II bode 1 sa za slová „uhradí zamestnávateľovi" vkladá slovo „primerané".
Bod 6. V čl. II bode 2 sa vypúšťajú slová „a slovo „primeraných"".
Bod 7. V čl. II body 3 a 4 sa vypúšťajú.
Odôvodnenie k bodom 5 až 7: Nie je dôvod na vypustenie podmienky o primeranosti nákladov, ktoré má žiak zamestnávateľovi uhradiť po prípadnom nezotrvaní v pracovnom pomere po celú dohodnutú dobu. Opäť, to pravidlo je strašne prísne nastavené v prospech zamestnávateľa. Kým doteraz v prípade, že sa to decko nejakým spôsobom vyviazalo z toho záväzku, tak tam bolo v zákone napísané, že tam musí byť primeraná náhrada ako keby, aby sa zamestnávateľovi vrátili náklady, tak tá primeranosť sa zo zákona vypúšťa. Ja nechápem prečo. Na základe akých kritérií potom zamestnávateľ bude hovoriť tomu decku, že ty mi musíš za to, čo sme do teba investovali, zaplatiť takýto a takýto obnos peňazí, alebo takúto a takúto náhradu musíš dať? Primeranosť je jedným zo základných, podľa mňa, princípov vyrovnávania takýchto záväzkov v legislatíve a ja nevidím jediný dôvod na to, aby sa primeranosť práve pri tomto zo zákona vypustila. To znamená, ako som avizoval na začiatku, my nechceme to decko vyviazať z toho záväzku úplne, my len zvoľňujeme tie podmienky, a to takým spôsobom, aby jednak zamestnávateľ musel byť motivovaný, aby bol motivovaný využívať aj iné spôsoby udržania si zamestnancov, napríklad im dávať viac peňazí, alebo to chceme urobiť tak, aby nemal úplnú voľnosť v tom, že ako vlastne sa, bolo by veľmi škaredé, keby sa zamestnávatelia deckám, ktoré im odtiaľ odídu, chceli pomstiť tým, že im dajú neprimerané náklady za to vzdelanie, ktoré počas tej spolupráce s firmou dostali.
Ôsmy bod pozmeňováku a posledný. To je čisto technická vec. V čl. IX bod 5 znie:
"5. Paragraf 17 sa dopĺňa ods. 37, ktorý znie:
"(37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu, sa zníži o 8 eur za každú hodinu praktického vyučovania, ktoré boli žiakovi poskytnuté, najviac 3 200 eur na žiaka."."
Je to v podstate principiálne tá istá vec, ktorá je tam teraz, akurát to nie je skokové, ale lineárne. To znamená, že sa nerozhoduje na základe nejakej danej hranice, že potiaľ to sa bude, bude tá úľava takáto a nad to bude iná, ale je tam lineárny prechod, čo si myslím, že aj ekonomicky vzdelaným ľuďom môže len lahodiť oku, keď sa pozrú na takú legislatívu, že tam máme krásny lineárny prechod bez skokov, kde priamo sa daňové úľavy odvíjajú od toho, čo sa deje na tom mieste, kde vznikajú, a nie je tam určená zbytočná umelá hranica, ktorá potom na okrajoch tej hranice vlastne vytvára nespravodlivú situáciu. Lebo hodina plus, hodina mínus za súčasného stavu sú dve úplne iné daňové zvýhodnenia. Kdežto, keď to dáme lineárne po osem eur na hodinu, tak v podstate objem tých peňazí by mal byť zhruba rovnaký, ako je teraz, ale je to spravodlivejší systém, než je nastavený v tej súčasnej forme.
Pozmeňujúci návrh odovzdávam pánovi spravodajcovi. A veľmi dúfam, že aspoň ten posledný bod prejde a takisto tie technické body, ktoré sa týkajú vzťahu toho zamestnávateľa k tým deťom, by mohla – budeme hlasovať o každom bode samostatne (poznámka adresovaná spravodajcovi) – že tie body, ktoré vlastne upravujú tieto vzťahy zamestnávateľa a tých detí, ktoré sa zaväzujú k nejakej práci, sa zlepšia tak, aby to bolo vyrovnanejšie, než je to dnes.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, viackrát ste sa dotkli zákona, ktorý v podstate neprerokovávame, a bolo to aj v prípade pána poslanca Fronca. Ale dobre, ak chcete aj o tomto diskutovať.
Ja som si preveril tie údaje, o ktorých ste hovorili. Týka sa to Súkromnej strednej odbornej školy podnikania v Dolnom Kubíne, predpokladám, tak vám poviem fakty. Vy ste vytiahli jedno kritérium, dobre, dve kritériá, o ktorých ste hovorili. Tých kritérií je desať, pán poslanec. Zákonom stanovených desať. Čiže je tam ešte ďalších osem kritérií. Ale jedna dosť podstatná vec, ktorú je potrebné, aby ste aj vy vedeli, a možno aj tí ďalší, ktorí to spochybňujú, je, že táto škola za posledné tri školské roky nemala ani jedného žiaka v prvej triede. Požiadala si o ďalšie otvorenie jednej triedy. Síce mali predbežne prihlásených tridsať žiakov, ale v konečnom dôsledku žiaden žiak sa neprihlásil. Pán poslanec, to je fakt.
Čiže toto je podľa mňa normálny prístup, ktorý by robil hocikto. Lebo vy tu hovoríte o tom, že samosprávne kraje sú v konflikte záujmov. Ja sa teda spýtam, štát a ministerstvo nie je v konflikte záujmov, keď je zriaďovateľom takisto stredných škôl? Špeciálnych a bilingválnych gymnázií, nie je v konflikte záujmov? Nepokrivkáva trošku ten argument, o ktorom vy hovoríte? Mám taký pocit, že o ňom hovoríte len preto, lebo vám to práve teraz vyhovuje. Nám ide o to, aby sme spoločne niečo dosiahli. A preto sme zobrali na seba kompetenciu, ktorá nie je jednoduchá. A som presvedčený, že ak možno niekde samosprávne kraje ešte majú rezervy, ale je tu ministerstvo, ktoré môže pri odvolaní zasiahnuť. A myslím si, že je to správne.

Ďakujem pekne. To, čo teraz poviem, je len drobná kazuistika z výjazdného zasadnutia školského výboru v Železiarňach Podbrezová. A dotknem sa len jedného malého fragmentu z toho, o čom môj kolega Poliačik hovoril, a síce o tom strope odmeňovania.
Zhodou okolností pri prechádzke halami som vnímal veľmi mlado vyzerajúceho chlapca, ktorý bol navrch, a to teraz nehovorím, prosím, aby som nebol obvinený z nekorektnosti, ako rasistickú pripomienku, ktorý bol možno i dokonca rómskeho pôvodu. A keď som sa pýtal šéfa prevádzky, čo je to za mladého muža, tak mi povedal, že to bol odjakživa ich vzorný žiak, ktorý samozrejme dostal miesto vo fabrike, a už vo svojom veľmi mladom veku vzdeláva ďalších. Je sústružník, musím teda povedať, stál pri sústruhu, a je typickou ukážkou toho, že od tej doby, čo Feničania vynašli peniaze, tak považujem za veľmi dobré, aby mal, a teraz nielen Soták, ale ktorýkoľvek zamestnávateľ, možnosť toho prvého chrta na závode, toho prvého koňa v závode oceniť bez nejakého vopred určeného limitu. Iste takých nebude veľa. Ale tí, ktorí budú, a ich odmena bude môcť byť celkom reálnym pobádacím mechanizmom pre tých ostatných, ktorí sa k nim budú môcť snažiť priblížiť. A jednoducho nejde o nič veľké. Firma dáva zo svojho a ak dá, tak dá. Ale jednoducho, presne ako znie náš pozmeňovací návrh, nevidím dôvod, aby sme toho mladého muža Patrika, tak sa, myslím, volal, neocenili, alebo aby ho firma neocenila už ako študenta alebo žiaka.

Ďakujem pekne. Prebehla tam taká kratučká diskusia o tej minimálnej mzde, ktorá má byť vo výške 50 až 100 % z minimálnej mzdy odmenou za produktívnu prácu. Zachytil som tam, že je to detská práca. No tak, keď je to detská práca, nech sa ohraničí počtom hodín alebo intenzitou, a nie výškou odmeny. Predsa keď ten žiak urobí kvalitnú robotu a urobí jej dosť, tak prečo by nemohol dostať aj viac než 100 % minimálnej mzdy?
A potom vari ešte, ak stihnem, tak poznámka k tým úľavám na dani. Ten navrhovaný zákon hovorí, že tá úľava by bolo 1 600 eur pri 399-ch hodinách poskytnutých a pri 401 hodinách poskytnutých už by bola 3 200 eur, tak preto je to tam teraz navrhované tak, aby to nebolo skokovo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Poliačik, to, čo ste hovorili ohľadne kritérií pri povoľovaní počtu prvý tried, ako dobre, kritériá v poriadku. Ja len poviem § 4 ods. 2 písm. c) súčasne platného zákona, tak ako povedal pán poslanec Blanár, máte tu uvedených deväť kritérií, medzi ktorými je percentuálny podiel evidovaných nezamestnaných, výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania, vyhodnotenie a hodnotenie externej časti maturitnej skúšky, atď., a tak ďalej. Veď sú to veci, ktoré sú kritériami hodnotenia podľa súčasne platného zákona. To znamená, tu nejde o to, že ten zákon je zlý. Tu ide o to, že niektoré samosprávne kraje pri svojej rozhodovacej pôsobnosti sa dôsledne nedržia ustanoveniami zákona. To je celá pravda. A tu je úloha jednak dotknutých škôl a tu je jednak úloha opozície, a tu je jednak úloha spoločnosti, aby presne poukázali na tieto veci, ak sa tu dejú nespravodlivosti, ktoré sú v rozprave, teda navyše zdôrazňujem, v rozpore so zákonom. To je celá pravda. Nie je treba zrušiť zákon. Nie je treba meniť zákon. Je treba len zabezpečiť jeho dôsledné dodržiavanie.

Ja tiež len v krátkosti. Martin, zareagujem na tú časť, keď si hovoril o tých všeobecne záväzných nariadeniach, o určení počtu tried jednotlivým školám. Spomínali to aj moji kolegovia teraz vo faktickej. Nielen teda tá nezamestnanosť je jedným z tých parametrov a ukazovateľov, ktoré majú rozhodovať o tom, či tú triedu dáme alebo nedáme, ale sú tam aj ďalšie parametre, ktoré vyplývajú priamo zo zákona. Musíme rozhodovať napríklad aj o kvalite niektorých tých škôl. Tie školy naozaj neboli kvalitné a mali v minulosti veľké problémy. Vychádzali sme aj z dát, ktoré mala štátna školská inšpekcia. Takže zoberme to ako komplex. A my to budeme tiež brať aj v budúcnosti, tiež ako komplex týchto kritérií, ktoré sú stanovené presne v zákone. Čiže nielen nezamestnanosť alebo ďalšie druhé kritérium, ale všetky, ktoré sú v zákone.

Ďakujem pekne. Ja sa dotknem trošku inej témy. Pán poslanec, spomínali ste, že firmy budú mať zníženú motiváciu k platovým ohodnoteniam študentov, ktorých zamestnajú, že nakoľko si ich potom môžu po troch rokoch vymeniť za nových a podobne, že ich to vlastne nemotivuje, aby ich kvalifikačne nejako posúvali. Ja vám chcem poukázať na našom konkrétnom príklade, nášho strediska praktického vyučovania, ktoré u nás funguje v súkromnej spoločnosti BSH od roku 2009 a spolupracuje so strednou odbornou školou technickou. Majú každoročne okolo 30 študentov záujem v tomto stredisku pracovať. Vyberajú si podľa prísnych kritérií maximálne 12 - 15 študentov a spolupracujú s tromi firmami. Teraz dokonca ide aj ďalšia firma Michatek, ktorá ide rozširovať výrobu. Majú vysokošpecializovaných odborníkov, kvalifikovaných a nerozširujú tú výrobu, teda tú kvalifikáciu do množstva študijných odborov, ale sústreďujú sa iba pre tie, pre ktoré potrebujú v našom okrese, a to je mechanik, mechatronik, mechanik - nastavovač a mechanik - elektrotechnik. Zatiaľ nemám vedomosť o tom, že by sa sťažovali niektorí zamestnávatelia alebo tí študenti, ktorí tam ostali pracovať, aby boli nejakým spôsobom, nechcem povedať, že diskriminovaní alebo že by im bolo poukázané. Sú všetci zamestnaní a dokonca je oveľa väčší záujem zo strany študentov, nielen teraz pri schvaľovaní tohto zákona, ale aj predtým, aby čo najviac študentov, lebo majú nielen odborné vzdelanie, ale zároveň majú aj veľmi silnú motiváciu, pretože majú hneď firmy, v ktorých sa môžu zamestnať. Tak ja len toľko z nášho okresu. To je praktická skúsenosť z nášho okresu.

Ďakujem pekne. Martin, ja by som trošku chcela zapolemizovať. Trošku ma pán Osuský predbehol s naším výjazdom školského výboru do Podbrezovej. Týmto sa chcem poďakovať aj pánovi predsedovi školského výboru, že nám umožnil takéto výjazdové rokovanie výboru, bolo veľmi zaujímavé a v praxi sme mali možnosť vidieť, ako to funguje, keď sa odborné vzdelávanie robí už dlhé roky. Nepotrebuje k tomu nejaký špeciálny zákon a tí študenti sú spokojní. Bavili sme sa nielen s pani riaditeľkou odbornej školy, ale aj so študentami, ktorých som sa ja opakovane pýtala.
A tam to funguje tak, že je to presne naopak, že tí študenti chcú ísť do odbornej školy, lebo majú zaistené zamestnanie na tri roky. Samozrejme, že sú prípady, keď sa rozhodne, že nechce tam ďalej pracovať. Nemyslím si, že už v zmluve je informácia, že koľko ten zamestnanec bude zarábať. Ako istý strop tam je počas štúdia, ale po väčšine tie deti boli rady, že sú tam. Tá práca ich bavila, bola vysoko odborná. A nemyslím si, že zamestnávateľ nemá záujem, že neni motivovaný im plat po škole zvýšiť, pretože si tých ľudí vychováva aj ďalej. Neni jeho snahou po troch rokoch toho žiaka potom, pracovníka prepustiť alebo sa mu vyhrážať, že príde nejaký lacnejší po škole, lebo oni napredujú v tom svojom odbore a sú ozaj odborníci, ktorým ten plat zvyšujú, lebo postupujú aj profesionálne.
A boli tam ozaj študenti, ako aj pán Osuský spomínal, ktorí sa ukázali šikovní, talentovaní počas štúdia. Boli odmenení. Dokonca majú možnosť celé prázdniny pracovať a väčšina z nich to aj využíva. Dostávajú za to odmenu. Takže si myslím, že skôr v regiónoch, kde práca nie je, sú radi študenti, že ju majú zabezpečenú na tri roky. Toto však, to, čo som povedala, nevylučuje to, že môžu nastať aj problémy, že keď nechcú, tak potom budú nútení vlastne tie financie vrátiť po škole. Nemyslím si, že by sa s nimi niekto súdil alebo po nejakých vážnych dôvodoch, to nejakým spôsobom od nich vyžadoval v plnej sume.

Ďakujem za reakcie, aj pánovi Blanárovi, aj pánovi Baškovi. No, vy máte, vy máte tú výhodu oproti mne, že máte všetky dáta pohromade. Ja môžem vychádzať iba z verejne prístupných dát, napríklad tá informácia o, o tých prvých triedach je niečo, k čomu ja sa nemám ako dostať. Len nechápem potom, že kto sú tí absolventi tej školy, ktorí vykazujú vlastne tak dobré výsledky? Je to ako keby prirodzene umierajúca škola, že ona iba dovychováva absolventov? Alebo jej tam prichádzajú decká do druhých a tretích ročníkov? No, rád si to nechám vysvetliť, Juraj, ako veľmi ma to zaujíma.
Čo sa týka tých, tých ostatných vecí, to jest vzťahu tých študentov a zamestnávateľa, tak napríklad ten príklad, ktorý dala pani Rošková, jednoznačne ukazuje, že už za súčasných podmienok tie trhové princípy fungujú, že tam existuje proste jedna poctivá komunikácia medzi firmou a tou školou a bez toho, aby bol uzákonený vlastne tento zákon, tak že sa dajú nastaviť a že to funguje. To, to bolo spomenuté presne v tej podobe, ako by to ideálne fungovalo, že to nereguluje štát, ale že to je zmluvnou slobodou medzi školou a súkromným investorom, keď to tak nazveme, ktorý investuje do toho, aby mal budúcu pracovnú silu.
Len my musíme myslieť na, na najhoršie možné scenáre. A myslím si, že pri najhoršom možnom scenári by sme sa mali oveľa viacej snažiť ochraňovať to decko, toho študenta, ako by sme sa mali snažiť chrániť pozíciu toho zamestnávateľa.
Lebo vrátim sa ešte raz k tej otázke, ktorú som dával v prvom čítaní, pre koho tu vzdelávanie je? A ja som presvedčený o tom, že tu je oveľa viacej pre decká ako pre zamestnávateľov a trh práce.

Dobrý deň. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca a vážení prítomní aj na balkóne, budem hovoriť krátko. Ja som povedal tie hlavné veci, ktoré som považoval za dôležité, už v prvom čítaní. Vari len, vari len dve, tri myšlienky, ktoré sa mi žiadajú povedať dnes.
Po prvé, mám pocit, že ten zákon sa blíži z hľadiska obhajoby záujmov skôr zamestnávateľom ako, ako žiakom. A je to vidno aj na tom, že predkladatelia, keď zdôvodňujú niektoré kroky, niektoré návrhy, tak ukazujú, koľko zamestnávateľov, koľko zväzov podporilo tie kroky, a nehovoria veľmi o tom, aký je záujem študentov. A naozaj viac počujeme aj v médiách, počujeme priemyselné zväzy, čo hovoria. Áno, tých študentov nepočujeme často a tých absolventov, pretože tí protestujú tak, že odídu zo Slovenska a robia v zahraničí.
Ďalšia poznámka je k tomu, že, že tieto snahy o podobné uchopenie odborného vzdelávania s veľkou silou priemyslom sú viditeľné už mnoho rokov, najmenej od roku 2009, a zatiaľ sa veľký skok nepodaril vo zvyšovaní kvality alebo efektívnosti alebo prepojenia vzdelania na trh práce. Myslím si, že, že je to do istej miery aj preto, že tie zákony a pravidlá, ktoré boli pripravené, tak v zásade nemali ten potenciál posunúť veci dopredu. A do istej miery sa to týka aj tohto zákona. Chcem to komentovať len slovami, ktoré povedal Montesquieu: "Najväčším nepriateľom dobrých zákonov sú zákony nepotrebné.".
Teraz k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý chcem predniesť. Bude sa týkať len toho, aby sa zverejňovali údaje o výkone škôl, o úspešnosti absolventov. Chcem to uviesť myšlienkou, že hovorí sa veľa o tom, že, že máme počúvať, čo hovoria zamestnávatelia, akých chcú vlastne absolventov zo škôl. Ale ono, ono my to počúvame, to sa dá čítať, ide o to, ktoré signály od zamestnávateľov registrujeme prioritne. Či sú to signály z trhu a teda, či počúvame to, čo hovorí trh, čo hovoria zamestnávatelia cez svoju ochotu a schopnosť platiť platy absolventom škôl alebo zamestnávať ich na jednej strane, alebo či počúvame hlavne to, čo hovoria ústami. Niekedy je v tom rozpor. Čiže považujeme za dôležité a čiastočne je to aj v zákone obsiahnuté, iba chceme pozmeniť znenie, ktoré, ktoré už v zákone je a ktoré oceňujeme, ktoré sa týka práce s dátami, tvrdými dátami.
Čiže prečítam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Eugena Jurzycu, Petra Osuského, Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní.
Po prvé. V čl. I § 29 ods. 2 sa dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) časové rady priemerných miezd a priemernej nezamestnanosti absolventov jednotlivých študijných a učebných odborov a časové rady priemerných miezd a priemernej nezamestnanosti absolventov jednotlivých škôl.".
Po druhé. V čl. I § 29 ods. 4 a 5 znejú:
"(4) Ministerstvo zabezpečuje informovanosť žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagógov o miere nezamestnanosti a priemerných mzdách absolventov podľa škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov."
Tým pádom ods. 5 bude znieť:
"(5) Zoznam študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a zoznam študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce, ministerstvo školstva po prerokovaní v rade vlády vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle každoročne do 31. januára. Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje len v jednej strednej odbornej škole na celom území Slovenskej republiky, ministerstvo školstva po prerokovaní v rade vlády vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle každoročne do 15. septembra."
Po tretie. V čl. III § 31 ods. 4 sa za slová "trhu práce" vkladá čiarka a slová "o miere nezamestnanosti a priemerných mzdách absolventov podľa škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov".
Ďakujem pekne. Odôvodnil som to už v predchádzajúcich slovách. Ďakujem za pozornosť.