48. schôdza

Ďakujem všetkým za ich reakcie. Pôjdem po poradí.
Pán poslanec Fronc, viete, to je také prirovnanie, vy môžete hovoriť o tých zlých samosprávnych krajoch, ale my nemôžeme. Parlament je tu predsa na to, aby sme hovorili, aby sme aj diskutovali. A keď to aj je potrebné možno takto personálne, pretože vy ste sa vyjadrovali na adresu samosprávnych krajov a spochybňovali ste ich v mnohých veciach, ale zdá sa vám to, že to je neadekvátne. Sme tu všetci rovnakí.
Pán poslanec Viskupič, ja som zvyknutý, že snažíte sa vždy nejako dehonestovať vystúpenia. Ja som riadne hovoril o svojich pozmeňujúcich návrhoch, zdôvodnil som ich, aj som vysvetlil, o čo im ide. Dokonca som pre vás, možno ste si čítali niečo iné, povedal jasný postoj k tomuto zákonu, aj k tomu, čo sú tam predovšetkým dobré veci. A to, že tam bol historický exkurz, to bolo nevyhnuté, pretože v opačnom prípade by to vyzeralo tak, že v podstate my robíme všetko zle, len vy máte najlepšie myšlienky. A keď ten exkurz povieme, aby sme pripomenuli trošičku, ako sa to celé vyvíjalo, tak už sa vám to nepáči. Všetko bolo riadne zdôvodnené a je úplne prirodzené, že reagujem v rozprave aj na predrečníkoch, ktorí hovorili aj o nás, aj o mne, pretože pán Beblavý priamo napríklad hovoril o mne, Juraj Blanár predsa, a ja som sa nehneval, tak ako vy, pán Fronc.
Pán poslanec Vašečka, oceňujem ten zmierlivý tón, ale myslím si, že toto nie je nejaké škubanie zákonov, ktoré by sme mohli nazvať pri iných prípadoch povedzme, ktoré naozaj mohli byť, ale toto je niečo, čo je potrebné: vytvorenie fungujúceho zákona a nahradením zákona, ktorý už ukázal, že je potrebné ho zmeniť, lebo nie je dostatočne schopný a vitálny. Čiže to je úplne k veci a tak to má byť.

Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Nie som pedagóg, nie som vyučený učiteľ, nevyštudoval som učiteľstvo, som poľnohospodársky inžinier, ale myslím si, že aj pohľad neučiteľa na tento zákon by mal tu zaznieť.
A myslím si, že aj v prvom čítaní, ktoré tu už bolo, som vystúpil k určitému meritu veci a som rád, že pán minister dodržal slovo. Lebo som tam vystúpil s listom, ktorý mi poslali nespokojní učitelia akadémií, ktoré boli. A, pán minister, ďakujem teda za nich, že vo výbore, ktorý je gestorský, sa pod bodom 2 konkrétne týka tohto nespokojného listu a vyriešenia, to znamená, že znovu tam ponechávame ako obchodnú, tak aj hotelovú akadémiu. Myslím, že kolega Fronc ešte to rozširuje v pozmeňujúcom návrhu o ďalšie akadémie. Ako sa k tomu postavíte, samozrejme, je to vec vaša a vašich poslancov, ako to bude odsúhlasené. Ale ďakujem touto cestou, že tento sľub ste dali a ste ho férovo splnili. Takže to je na úvod.
Ja som z generácie, ktorá vyrastala v socializme, skončila vyštudovaná v socializme a žiť musela v demokracii. To znamená, že bol to dosť taký pre mňa veľký šok, pretože to, čo nás učili v škole, v reálnom živote sa v mnohých prípadoch nedalo využiť. Skončíte v ´86., v ´89. máte revolúciu a máte žiť (vyslovené s pobavením) v demokracii s údajmi, ktoré ste naštudovali v socialistickej sfére. Takže ja som z takejto generácie.
A musím povedať jedno, že škola by mala dávať nádej do života, mala by dávať nádej do života, pretože potom nemá zmysel. A to jedno, či je to základné, stredné alebo vysoké školstvo. Mňa rodičia naučili, že najprv chlieb v ruke a potom si plánuj rodinu a všetko okolo toho, čo máš. To znamená, vyštuduj, buď niečím a potom iď do toho života. Ja si myslím, že to by mala byť normálna akože cesta, ktorou by sme sa mali riadiť. A tak ako tu už bolo spomínané mnohými mojimi predrečníkmi, že ani v odbore a rezorte školstva nie je to všetko v poriadku, ako aj v iných rezortoch, tak ja to len potvrdzujem. Aj z tých listov, ktoré mi prichádzajú, resp. ľudí, ktorí v školstve pracujú a hovoria, že je tento stav v niektorých prípadoch katastrofický a katastrofálny.
Budem reagovať trošku na kolegu Blanára, ktorý povedal, že za pani Radičovej sa to nestihlo všetko vybaviť, ani to odborné školstvo. No za 15 mesiacov to je, myslím, povedať, že to je tá kratšia doba, ktorá z toho volebného obdobia bola za nami, keď sa to končilo. U vás tiež to dávate až po treťom roku vládnutia. To znamená, nechcem tu byť nejaký vzťahovačný, ale proste tiež to nebolo v prvých mesiacoch, takže možnože sme sa mohli dožiť aj v tom Radičovej volebnom období nejakého možnože aj prekvapenia, že možno by aj tento zákon bol uzrel svetlo sveta. Nechcem sa vracať, lebo, hovorím, nemám rád takéto spätné pingpongovanie.
Chcel by som vás, pán minister, poprosiť, či už to budete vy, alebo nejakí ďalší páni ministri, ktorí budú v ďalšom volebnom období, lebo mnohí to deklarujete, ale keď príde na lámanie chleba, tak nejako ako keby sme na to zabudli. A viete, čo to je? Aby ste zhodnotili dosah zákona, ktorý bol tu prijatý, ako skvalitnil ten život v tom rezorte, v ktorom teda bol prijímaný. A teraz zoberiem zákon za zákonom, neni to iba váš odbor, aj u nás v poľnohospodárstve. Bol by som veľmi rád, keby sa to potom vyhodnotilo tak, aby to malo jasný výsledok. Že áno, túto časť, 80 % zákona je super, 20 % treba zmeniť, poďme, ideme to meniť. Bolo to sľubované v mnohých zákonoch, či už poviem centrá voľného času, keď sme ho menili. Teraz ja som sa pýtal aj pána ministra, čo sa týka pozemkových spoločenstiev, keď sme v našom rezorte robili ten zákon, aby vyhodnotil, ako to tam bude, nebude, a pri ďalších. Žiaľ, všetko sa to iba hovorí, a potom, keď je potrebné urobiť nejakú analýzu po nejakých tých rokoch, že ako nám zapôsobil v praxi, nejak nevidím, aby sa to nejak prehodnocovalo. Možnože vy to na ministerstve robíte. Keď robíte, tak klobúk dolu, ale my to tu v pléne nejako nevidíme, nepočujeme. A neviem, či média si až takto vedia urobiť takúto nejakú analýzu, ale pokiaľ áno, tak, chvalabohu, len bol by som rád, keby každý minister takto nejako tie svoje zákony, ktoré tu krvopotne niekedy obhajuje, aby ukázali, že skvalitníte život v tom rezorte, ktorý mal teda byť skvalitnený, a v tom aspekte, že je lepší.
Ako tu povedal kolega Vašečka, že prakticky nemali by sme to brať po tej politickej stránke, ale po tej odbornej. Ja hovorím, že nech ide o vec, nech nejde o politiku. A vtedy myslím, že každý zákon, ktorý tu bude predkladaný, by mal prejsť nie iba stranou tej, hlasmi tej vládnucej alebo tej koaličnej, ale podstatne väčším spektrom poslancov, ktorí budú zaňho hlasovať, keď je taký dobrý, ako ho deklaruje predkladateľ.
Samozrejme, že každý zákon sa môže zlepšiť, a preto budem veľmi rád, keď aj tento sa možnože skvalitní, pokiaľ budú tu nejaké nedostatky.
Som rád, že sa vraciate aj k tým štipendiám, ktoré možno aj boli, aj za toho socializmu. Ja som mal tú česť brať nejaké štipendium a vedel som, že ten podnik ma potom prijme, keď skončím vysokú školu. Bolo tam, myslím, že päťročné obdobie, ktoré som musel absolvovať v tomto podniku, aby som teda to štipendium akože splatil tou svojou prácou. Takže myslím si, že ako iste bolo povedané, vraciame sa k niektorým starším dobrým veciam, ktoré tu boli a ktoré nejakým spôsobom boli odstrihnuté. A nájsť teraz dobrého, by som povedal, že poviem to staro, učňovkára, ktorý je v danom odbore macher, je veľmi ťažko. Takže myslím si, že je čas na to, aby sme aj tomuto odbornému školstvu dali taký zákon, ktorý vychová ľudí, za ktorých sa nebudeme hanbiť a budú šíriť aj dobré meno nášho Slovenska v zahraničí cez svoju odbornosť. Keď boli naši murári v stave vybudovať či Budapešť, či Viedeň, tak prečo by sme teraz sa nemohli pochváliť aj našimi možnože vyštudovanými žiakmi aj z tohto, týmito odborníkmi? A že nech idú a nech stavajú hoci aj New York alebo hoci aj niekde, proste po celom svete, kde ich budú chcieť a budú sa o nich biť.
Myslím, že to by malo byť v každom rezorte, aby naši ľudia mohli ukazovať tú odbornosť a ísť do sveta povedať, že: áno, my to vieme a učte sa od nás! Veď predsa my nie sme hlúpi. Náš národ neni hlúpy. Veď sme vymysleli lietajúce auto. Tak my sme hlúpi? Len treba veriť našim ľuďom. Verme našim ľuďom, dajme im šancu. Dajme im šancu, možnože aj v tej SAV-ke, možnože aj v tom výskume, aj vo všetkých veciach, kde nám mladí ľudia po skončení vysokej školy utekajú, pretože nemajú takéto možnože hmotné a finančné zabezpečenie, ako možno to majú na Západe alebo teda v iných krajinách, a momentálne u nás to nejako absentuje.
Samozrejme, že je tu veľa problémov, ktoré by vedeli hovoriť kompetentnejší, nie ja, jeden z nich spomeniem. Učebnice, stále sa k nim vraciame. Neviem, ako sa to dá rozseknúť. Pán minister, možnože taká otázka mimo tohto zákona, ale možnože aj tu bude potrebná nejaká učebnica, ktorá tu bude. Keby ste aj na to mi odpovedali, že ako to budete riešiť, nebudete riešiť. Pretože s tými učebnicami to je, či také volebné obdobie, či hentaké, stále sa nejak sťažujú. A myslím si, že to je základ. Ja som bol naučený sa učiť z normálnej knihy, ktorú sme si podškrtávali a nosili domov, čítali, aj keď sme išli domov zo školy. Študoval som v Nitre, takže viac-menej nemal som s tým problém. A teraz vyzerá, že viac-menej ten základný materiál nemáš a potom je s tým problém.
Takže, pán minister, dúfam, že aspoň niečo si z môjho vystúpenia vezmete, aj ostatní kolegovia. A pokiaľ urobíme školstvo tak, aby reflektovalo na potreby trhu a samozrejme to, čo vyštuduješ, keď budeš môcť aj robiť, tak vtedy poviem, že je to optimálne nastavené, že budeme ich mať. Ja som asi mal tú česť takto životom prejsť, doteraz v mojom živote, vyštudoval som vysokú školu poľnohospodársku, aj geodéziu som mal, robil som na pozemkovom úrade a ako štátny zamestnanec teraz tlmočím názory v tejto oblasti, ktorú som aj študoval.
Takže držím palce všetkým našim budúcim generáciám, ktoré budú študovať, aby to štúdium, ktoré zvládnu, či to už bude stredné alebo vysoká škola, aby v tom sa potom mohli realizovať a prinášať dobré výsledky pre našu slovenskú krajinu a pre náš slovenský národ.
Ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli.

Kolegyne, kolegovia – ďakujem pekne, pán poslanec – dovoľte mi, aby som privítal na balkóne skupinu hostí Ministerstva obrany Slovenskej republiky, lekárov, ktorí sa na Slovensku zúčastňujú seminára lekárov NATO. Vitajte, vážení kolegovia. (Potlesk). Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Čaplovič a pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem veľmi pekne. Asi budem odtiaľto musieť odísť, lebo budem v podstate asi musieť reagovať na mnohé názory ľudí, ktorí nemajú dostatočné informácie. Ja pána poslanca nekritizujem kvôli tomu, ale treba povedať predovšetkým, že legislatíva sa musela o rok odložiť. To bolo aj vaše stanovisko v tomto pléne Národnej rady, pokiaľ nebude správa pripravená, pokiaľ nebude dokončená správa, pokiaľ nebudeme poznať tie opatrenia z tejto správy o stave školstva. A rok táto legislatíva stála. To je po prvé. To je nesporný fakt a to sa nedá poprieť.
Po druhé, Centrá voľného času. Prosím, prečítajte si správu, najnovšiu, Štátnej školskej inšpekcie za roky 2013 a 2014. Vy ste hovorili, že to je katastrofa, čísla sú v podstate celkom iné. Centrá voľného času pracujú aj v takom počte, ako boli v minulosti a žiaden problém nie je ani u súkromných, cirkevných a samozrejme aj verejných Centier voľného času.
Učebnice. Návrh by mal byť taký. A viem, že ten problém bol večný a ten bol vždy u každého ministra. Samozrejme u odborného školstva je tu šanca; my sme hovorili aj s ministrom Českej republiky, aj s ministerkou Rakúskej republiky, nie je problém preložiť kvalitnú učebnicu v odbornom školstve z Rakúska, to nie je žiaden problém. A samozrejme nie je problém vydávať spoločné učebnice české a slovenské v mutáciách pre odborné školstvo, lebo máme podobnú problematiku. Nebol by ten problém žiaden, pretože by sme trošku narušili niekde ten biznis v tých učebniciach, ktorý funguje.
A napokon musím podčiarknuť účasť zamestnávateľov na príprave zákona. Po roku 2012 musím oproti minulosti, oproti roku 2009, keď sa prijímal zákon o odbornom vzdelávaní, sa výrazne posunula účasť zamestnávateľov do prípravy zákona, vstúpili do, v rámci školskej štvorpartity, vstúpili v rámci Rady pre systémové zmeny, do tohto problému, vstúpili veľmi výrazne v rámci Rady pre odborné vzdelávanie, a to je tá zásluha, že sa skutočne veci začali aj v tejto oblasti zásadne meniť.

Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Škola, tak aby dávala nádej tým svojim absolventom, aby predovšetkým obstáli vo svojom živote, ale aby bola podľa možností také väčšie prepojenie medzi tou teóriou a praxou, ktorá stále mi tu absentuje v našej krajine. To je jeden rozmer.
Veľakrát máme študijné odbory, ktoré naozaj, jednoducho o ne nemá trh práce záujem. To nie je len stredné školstvo, ale to sú aj vysoké školy u nás na Slovensku. Ale predovšetkým, aby tí ľudia dokázali, dokázali v živote obstáť. To nie je len otázka informácií a vedomostí, ale pomáhať v podstate rodičom a rodine vychovávať a formovať osobnosti. Aby ten človek dokázal obstáť. To, že je problém so zamestnaním trebárs u nás, tak je to aj, aj vo svete, aj v Európe, aj v iných krajinách, ale škoda je to. A mne to je veľmi ľúto, koľkokrát absolventi škôl a aj tých vysokých škôl odchádzajú do zahraničia a robia aj o dva, o tri stupne menšiu kvalifikáciu len preto, že u nás nemajú tú prácu.
Chcem poďakovať zároveň aj predkladateľom tohto návrhu zákona, tak ako kolega to robil, že v podstate tie názvy tých stredných škôl, že sa nemenia. Ono to meno školy je veľmi veľavravné a buduje sa cez celé roky až desiatky rokov, dokonca aj generácie. A nie je jedno, ako sa škola bude volať. Tak ako to bolo spomenuté už v priebehu aj rozpravy, to monitorovanie tých škôl si tí samotní rodičia robia, aj samotní tí študenti. A kde je dobrý chýr o tej škole, a to buduje sa to meno, a to je aj cez ten názov, tak tí rodičia s radosťou dávajú tie svoje deti do takýchto škôl... (Vystúpenie prerušené časomerom).

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko s reakciou.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne kolegom, že ste na mňa reagovali. Pán Čaplovič, ďakujem za poučenie. Ja ho beriem. Áno, ste ma poučili v niečom, čo neviem. Jasné, nie som majster sveta, takže super, je to tak. A keď učebnice budú vyriešené, o to lepšia nádej pre ďalších našich študujúcich, ktorí prídu študovať.
A keď centrá voľného času splnili to, čo ste deklarovali, a pozriem sa na tie správy, tak potom dobre, vybili ste tromf z rúk tým, ktorí boli oponenti. O tom by to malo byť. Veď na to sme tu v parlamente, takže keď to bude tak, ako ste deklarovali, nemám problém.
Kolega Kuffa, áno, myslím si, že meno školy robí veľmi veľa. A pokiaľ by sa to menilo, tak potom je v tom taký chaos, že neviete, kde vlastne máte ísť. Tak ešte raz potvrdzujem a zdupľujem to tak, že udržme to meno, ktoré raz tá škola si vytvára počas tých školských rokov, tých desaťročí, aby bolo podľa možností zachované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj ja.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Po ňom sa prihlásil do rozpravy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku pán spravodajca.