48. schôdza

Ďakujem pekne kolegovi. Ste mi ešte teda pripomenuli naozaj, vôbec som nehovorila o tom, že, čakala som, že keď ľudia, ktorí majú, alebo dôchodcovia, ktorí majú ten dôchodok veľmi nízky, vypadnú z dávky v hmotnej núdzi, očakávala som, a určite viacerí, že sa zníži akoby byrokracia alebo nároky na správu takéhoto prepočtu. Zdá sa však, keďže takýto minimálny dôchodok sa bude musieť prepočítavať každoročne, takže to, čo ubudne úradu práce, pribudne Sociálnej poisťovni. S tým sa bude musieť vysporiadať. Možnože prijme jedného človeka, možnože budú musieť nový systém informačný vytvoriť. Každopádne je to akoby niečo navyše. Ale ak to zlepší prácu Sociálne poisťovni, chvalabohu, nech sa to urobí.
Ešte jedna vec, ktorú som pozabudla. Jednu skupinu som vynechala, a to spomínala som príklad, že sa môže veľmi ľahko stať, že manželia, ktorí padnú obaja počas života do minimálneho dôchodku, stane sa im, že jeden partner umrie, dostane vdovský alebo vdovecký dôchodok po pozostalom a zrazu vypadne z tejto siete. A že vlastne človek, ktorý očakáva práve možnože zlepšenie, nieže zlepšenie situácie, ale ako takú náhradu za to, čo stratil, zrazu príde možno práve o tú sumu minimálneho dôchodku, alebo teda nieže o sumu, ale vypadne z tohto poberania minimálneho dôchodku, že toto sa mi zdá paradoxné.
A povedala som, že mi to príde, ako keby sme chceli, že, ľudia, rozveďte sa, lebo potom to bude pre vás výhodnejšie. Je to úplne zvrátené. Ale môže sa stať aj takýto prípad, že tak ako sme voľakedy mladým, nepriamo, nastavením sociálneho systému ukazovali, že radšej sa nezosobášte, lebo to bude pre vás výhodnejšie, dostanete vyššiu dávku, tak v tomto prípade mi príde zvrátené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán minister, vážená, obidve podpredsedníčky, aj výmena stráže nastala medzitým.
Ja, samozrejme, tiež vítam tú kategóriu minimálneho dôchodku. Myslím si, že aj KDH to malo voľakedy v svojom programe. A pár slov chcem povedať ako predseda Združenia kresťanských seniorov, kde máme veľa seniorov starodôchodcov, ľudí nad 90, naozaj majú nízke dôchodky a svojím spôsobom živoria, no.
Čo sa týka tam k diskusii k tým mnohodetným rodinám, ja krátku poznámočku. Boli sme nedávno na Orave, kde sme mali nejaký seminár, konferenciu, a tam sme pozvali všetkých našich starostov, ktorí boli zvolení teda v komunálnych voľbách, bolo ich zo 15-20. Stáli pri takom veľkom stole, spievali, aj sme si hrkli troška. No a títo ľudia mali všetci najmenej 9 detí, počúvajte. To boli krásni ľudia, silní, schopní starostovia a primátori tamtých mestečiek. A ja som sa s niektorými fotil, hodil som to teda na Facebook, naozaj tam okolo 10 detí bol priemer. No. Čiže tí vychovali naozaj kvalitných, vychovávajú kvalitných ľudí, pracovníkov, serióznych ľudí. Čiže vďaka im za to. Čiže je to určite kategória, ktorá bude pracovať, ktorí pôjdu do odvodov a proste nemôžme ich tak naraz dať do jedného hrnca so všetkými.
Samozrejme, v tejto oblasti nemožno rozlišovať opozíciu, koalíciu. Je to vládny návrh, je to dobrý návrh a ide nám o záujem seniorov, o zvyšovanie kvality ich života. Vieme, že v porovnaní s inými krajinami Európske únie naozaj stále sú tie penzie nie veľké. Najmä staropenzisti a penzisti v roku 2004 to majú zlé, že pri tejto výške dôchodkov často si nemôžu dovoliť zdravú výživu, musia otáčať každý cent, zdravotnícka starostlivosť tiež neni zadarmo, ale aj kultúra a ďalšie vzdelávanie, prípadne šport, voľný čas. Všetko niečo dnes stojí. A teda keď im môžme nejakým spôsobom pomôcť, vždy som vďačný, že im pomôžeme, no.
Je to nemalý počet, je to do 100-tisíc ľudí, keď som to spočítal, 75-tisíc pri tej 30-ročnej práci, 25-tisíc pri 40-ročnej. Tiež mi napadlo, že možná aj ešte od 20 rokov by som to tam bral od tých 269,5 po 340,8 jednu priamku lineárnu, aby sa rýchlo v každom roku presne ukázalo aj troška menej, ale to už pán minister iste vysvetlí, prečo akurát týchto 30 a 40 rokov zobral. Myslím, že by bolo spravodlivejšie aj troška snáď nižšie. Najmä ženy, ktoré boli dlhé roky s deťmi doma, a teda museli sa o nich starať, tak týchto stále nevieme celkom oceniť a nejako ich tú prácu doma zarátať, ako keby boli veľké manažérky. Lebo naozaj zorganizovať takú mnohočlennú rodinu, vychovať deti, starať sa o domácnosť, o všetko možné, iste je veľmi záslužná a dôležitá práca. Ďakujeme všetkým, ktorí to robili a robia.
Tiež oceňujem to, že aj to rozdelenie Československa a dneska dnešní ľudia, ktorí žijú v Česku, ale majú nejaké nároky aj od nás, že sa ich to týka, to svedčí o tom, že to bol naozaj profesne dlho pripravovaný zákon. Robili to odborníci, ktorí tie všetky alternatívy zvážili. To by asi poslanecký návrh mohol byť ťažko takýto.
Napríklad tí ohrození svedkovia, ani mi nenapadlo, že by aj takí boli, že niekde žijú v zahraničí, pretože sú ohrození svedkovia. Aj keď sú desiatky, ale je to určite spravodlivé a morálne, že im dávame túto šancu tiež. To svedčí tiež o profesionalite. No.
Tiež kvitujem, že sa tým plní cieľ Národného programu aktívneho starnutia. Viete, že v roku 2013 vláda schválila taký materiál, aj naše Združenie kresťanských seniorov bolo pri tom. Je to náš materiál a tiež sa tam o tom hovorí a teším sa, že sa týmto, neni to len papier, ktorý leží, ale je to dokument 100-stranový, v ktorom sa tiež takto postupne dostávame dopredu. To, že ľudia seniori neradi to robia, žiadať dávky v hmotnej núdzi, že sa týmto mnohým snáď odbúra tá nutnosť žiadať, je tiež, myslím, pozitívne. A aj to je pozitívne, že sa pomôže viac ženám. Zo štatistiky to vyplýva, že majú menšie dôchodky ako muži. A teda je to pozitívne.
Ja myslím, že dopad na štátny rozpočet neni až taký veľký. Ja si myslím, že je to skôr zaokrúhľovacia chyba výpočtu alebo rozpočtu, to, čo nás to bude stáť. Ale ten morálny dôsledok je veľmi, veľmi dôležitý.
Ja myslím, viete, tuná keby sme mali tú kategóriu doložku vplyvov aj na rodiny a rodinné prostredie, tak jako sa to navrhovalo a ktoré, ja dúfam, že to raz parlament prijme, tak toto už by bolo veľmi pozitívne, že tento zákon má určite, bude mať dobrý a veľký vplyv na rodinu a rodinné prostredie.
No stále treba zdôrazňovať, i keď to je troška mimo súťaž, aj zodpovednosť detí za svojich rodičov. Tak jak voľakedy rodičia boli za nich, tak sú pokusy nejakým spôsobom z odvodov detí alebo z 2-percentných daňových odvodov, teda daní, alebo nejakým iným spôsobom pomôcť v budúcnosti seniorom, tak to ešte ani týmto snáď to vylepšovanie nekončí, ale dúfam, že sa raz k tomu tiež jako vrátime.
Ešte by som, teda vítam tento a určite budem za, však to už tuná aj viacerí povedali, to bude asi pravdepodobne svetový rekord, čo sa týka počtu hlasov za, pán minister, to vám gratulujem k tomu.
Ale ešte jednu chcem takú poznámku, mi napadla teraz, keď sa hovorilo o tých vdovských dôchodkoch, že tam fakt môže byť disproporcia, že naraz žena získa vdovský dôchodok a nejakým spôsobom ako keby na to doplatila. Ale už aj dnes sa troška dopláca na to. Viete ako? Došli za mnou seriózni ľudia, ktorí žijú v domovoch dôchodcov, majú 65 rokov, nízku penziu, majú vdovský dôchodok a zaľúbili sa tam do babky, ktorá má tiež 65 rokov, má vdovský dôchodok, ale nemá vdovský príspevok a teraz nasťahovali sa, spolu žijú už, čo, samozrejme, z hľadiska napríklad aj kresťanského nemôžme nejako, nejako pokladať za pozitívne. Takže povieme, ako keby žili nadivoko. Prečo žijú nadivoko? Pretože sa boja, alebo nie že boja, keby sa zosobášili, aj v tomto vysokom veku s malými penziami, tak by sa im zobral vdovský dôchodok, no. Tak ja som sľúbil, že sa pozriem za tým, čo by sa dalo robiť v prospech toho, že aj keby takíto starcovia, starenky po 65-ke s malými penziami, či sa nedalo zachrániť ich mravopočestnosť tým, že aj keby sa zosobášili, že by sa im nezobral vdovský dôchodok. Je to troška mimo súťaž, ale už keď mal som tú možnosť povedať. Nemusíte na to ani tu reagovať, ja sa vás potom niekedy príležitostne opýtam.
Veľmi pekne ďakujem. Všetko.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Pán kolega, mravopočestnosť podporujeme plne, aj ja sa za to prihováram. A tak som sa usmieval, no keď si tak humorne zakončil, tak aj ja tak humorne budem pokračovať.
Si to tak premietol tú Oravu, tých primátorov, starostov miest, kde je ten priemer 9 alebo 10 detí. No keby som sa ocitol medzi nimi, trochu by som ich ten priemer pokazil, lebo ja som otcom ôsmich detí, z toho siedmich žijúcich. Tak ja tiež chcem ako doceniť tú skutočnosť, znova to zopakujem, aby tu odzneli teda aj tie iné hlasy.
To materstvo je v súčasnej dobe, ale aj v minulosti stále málo doceňované. A úplne nastaviť spravodlivý systém dôchodkový, ja viem, pán minister, že je to takmer nemožné a môžme sa k tomu len tak priblížiť. A mohli by sme naozaj viesť tie polemiky, že čo je teda spravodlivé, že či to je tá solidarita, alebo ten zásluhový systém, a pmhli by sme tu naozaj takto pretláčať vzájomne jedni, druhí. A oveľa viac, možnože niekto to vníma, ako to bolo tu spomenuté, že tí, ktorí sa oveľa viac namáhali a dostanú možno rovnaký ten dôchodok ako tí istí. Ja si tak dovolím spomenúť tuná také evanjeliové, čo je. Prišli robotníci do vinice, jeden prišiel ráno a pán vinice sa dojednal za jeden denár. Prišli ďalší, ktorí prišli na obed, dostali rovnako jeden denár. Ale prišli takí, ktorí prišli pred západom slnka, a teda večer, a dostali tiež jeden denár. A teraz, keď bola tá výplata, všetci dostali po jednom denári. A tí, ktorí prišli ráno, tak vyčítali pánovi vinice, ako to je možné, že si nám dal jeden denár. A či sme sa nezjednali, pán vinice odpovedá, a či sme sa nezjednali za jeden denár? To, čo sa javí možno nespravodlivé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec. S reakciou pán poslanec Mikloško.

Kratučko reagoval, no. Ja som počul kardinála Ratzingera osobne rozprávať, že vysvetľoval práve toto, čo si ty teraz na konci hovoril, tie vinice o deviatej, o dvanástej, o tretej, o piatej, tak, že práve o deviatej, ako keby to boli mladí, že im sa dala tá šanca pracovať, o dvanástej akoby dospelí, o pätnástej no proste už starší a o sedemnástej pozval seniorov, že dal im rovnakú šancu, rovnakú odplatu, a teda že takto to málokto vysvetľuje. Ale to je trošička kázeň, to si môžte v nedeľu vypočuť skôr. Aj keď nikto nevie, že práve Ratzinger toto niečo takto vysvetľuje.
No a druhá vec je, že veľmi často sa hovorí o harmonizácii v Európe financií, bánk a rôznych iných vecí. Aj nás tlačia do napríklad daňových harmonizácií. Tak ja si myslím, že keď nás do toho tlačia, tak im povedzme, že, dobre, tak harmonizujme aj penzie. A potom Luxembursko, ktoré má 3 300 a Nórsko 1 800 a Švédsko neviem koľko, tak by sa mali buď prispôsobiť, alebo nejakým spôsobom je to fantazmagória, ale možno je to určitý argument, keď nás Brusel do všetkého tlačí harmonizovať, ale do penzií nie.
Ďakujem.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Bublavému, ktorý sa zamenil, vymenili si poradie s pánom Hlinom.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko myšlienok a poznámok k vládnemu návrhu zákona, ktorým prvýkrát v novodobej histórii Slovenska zavádzame do zákona o sociálnom poistení dva nové inštitúty, a to minimálny dôchodok a vyrovnávajúci príspevok. Takmer dve desaťročia sa na Slovensku hovorí o potrebnosti zaviesť minimálny dôchodok, ale viacero aktivít a úsilia a návrhov v tejto oblasti vynakladali aj odborové organizácie združené v Konfederácii odborových zväzov, ale aj organizácie združujúce seniorov, vrátane Jednoty dôchodcov, Klubov dôchodcov, ale často sa o tomto inštitúte hovorilo aj medzi sociálnymi partnermi na tripartite a taktiež vo vláde, keď jej súčasťou bola strana SMER - sociálna demokracia.
Dnes môžem ako jeden zo zákonodarcov iba s radosťou konštatovať, že konečne nadišiel čas, keď sa tieto návrhy stávajú skutočnosťou. Žiadna z doterajších vlád, v ktorých prevládali pravicové politické strany, nedokázali ani len pripraviť, a nie že ešte predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky takýto návrh.
Naša vláda túto úlohu zakotvila do legislatívneho plánu a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou pripravila riešenie, ktoré po viacnásobnom prerokovaní so sociálnymi partnermi dnes predkladá do slovenského parlamentu. Som rád, že môžem pritom aj ja svojím hlasovaním prispieť k historického zlomu v sociálnom poistení.
Prijatím tohto zákona sa zaradíme medzi krajiny Európskej únie, ktoré majú minimálny dôchodok zavedený aj napriek tomu, že priemerný starobný dôchodok majú omnoho vyšší ako na Slovensku.
Už niekoľko rokov bolo často počuť rôznych aj krikľúňov, a to nielen medzi samozvanými politológmi, ale aj medzi časťou poslancov najmä z opozičných lavíc, že minimálny dôchodok je nezmysel a že je nesystémovým riešením, ba dokonca myšlienky o stanovení minimálneho dôchodku označovali za návrat k minulosti. Ja som veľmi rád, že dnes mnohí aj z opozície priznali, že minimálny dôchodok je potrebné prijať.
Ale mrzí ma, že títo kolegovia, ktorí to nepochopili, nedali si toľko námahy, aby sa presvedčili, v ktorej krajine Európskej únie majú hranicu minimálneho dôchodku stanovenú zákonom a už poriadne dlho, dávno. Medzi také krajiny patria Veľká Británia, Rakúsko, Luxembursko, Nórsko, Dánsko, Belgicko, Španielsko, Portugalsko, Írsko, Island, Taliansko a vo svete i mnohé ďalšie krajiny, ktorých starobné dôchodky sú výrazne vyššie ako u nás. Aj dnes počujeme a ešte určite budeme počuť aj tu v parlamente od poslancov, ktorí sa nezmôžu na nič, len označovanie tohto návrhu len ako predvolebný ťah. Každá vláda, ktorá viedla krajinu doteraz, mala takú istú možnosť minimálny dôchodok zaviesť a navrhnúť v parlamente.
Neurobila to ani jedna vláda a ja som veľmi rád, že je to práve naša sociálnodemokratická vláda, ktorá k takémuto kroku pristúpila.
Uvedomujem si, že navrhovaná výška minimálneho dôchodku je sumou, ktorá nie je, ktorá by zaručila bezstarostný život dôchodcu či umožňovala by žiť poberateľovi na vysokej životnej úrovni, ale aspoň zaručuje to, že nebude patriť medzi hmotne odkázaných, ktorí sú odkázaní na sociálne príspevky v hmotnej núdzi. Uvedomujem si však aj to, že týmto zákonom stanovený minimálny dôchodok nebude večný, a pokiaľ to čo len trocha umožní ekonomika štátu, verím, že budeme navrhovať aj jeho zvýšenie.
Vítam aj návrh vlády, ktorá v predloženom návrhu zákona navrhuje zaviesť inštitút vyrovnávajúci príspevok. Ide o riešenie citlivej oblasti, s ktorou sa často stretávam aj ja ako poslanec, ktorý prostredníctvom svojej poslaneckej kancelárie poskytuje občanom bezplatné právne poradenstvo odborne zdatnými osobami. Okres Nové Mesto nad Váhom je pohraničným okresom s Českou republikou, a tak zaznamenávame sťažnosti na výšku dôchodku u tých občanov, ktorí doplatili pri výpočte dôchodku na rozdelenie Československa. Žiaľ, doteraz sme nedokázali týmto občanom pomôcť tak, aby sa aspoň zmiernila táto krivda. A ja som veľmi rád, že navrhovaný zákon rieši tento problém, i keď len čiastočne, ale vytvára priestor k náprave.
Plne podporujem aj riešenie problému ohrozených a chránených svedkov, ktoré sa ukázalo ako akútny problém v súvislosti s výrazným nárastom trestnej činnosti po roku 1989 a páchaním tzv. novodobých trestných činov, ktoré si vyžadujú aj nové a progresívne metódy vyšetrovania, z ktorého dôvodu boli zavedené aj nové inštitúty ohrozený svedok a chránený svedok. Je teda správne riešiť aj ich sociálne poistenie.
Na záver len chcem povedať, že som veľmi rád, že takýto zákon môžem podporiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky, ktoré by som rada nechala odznieť, aj keď je 19.01 hod. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
A dávam slovo pánovi poslancovi Kaníkovi.