48. schôdza

Dnes tuná zaznelo, že teda aby sa oplatilo pracovať. Ono ja takto poviem, že vždy sa ti oplatí pracovať. Keď veľakrát aj pracuješ možno za tú minimálnu mzdu, takmer vždy sa oplatí pracovať. Ak si prínosom svojou tvorivou činnosťou pre spoločnosť alebo svoje okolie, resp. pre svoju rodinu, tak je to vždycky dobré. A ten minimálny dôchodok, aj keď teda hovoríme, že 10 rokov tuná fungoval, tak v podstate bol vyskladaný z tých dvoch čiastok, a to bol ten dôchodok a tej dávky v hmotnej núdzi.
No, ja som chcel takto povedať, na pána kolegu reagovať, že v podstate tuná nikto nepovedal, a ja som to tu nepočul dnes v sále - či povedal to niekto? -, že to je predvolebný ťah. Tak neviem, možnože som to prepočul, ale tak som sa nad tým ako pousmial, lebo, naopak, ja to neoznačujem za predvolebný ťah, ale nech je tu tá minimálna výška toho dôchodku za podmienok, ktoré stanovuje zákon, teda minimálne aby si mal tú odpracovanú dobu a aby ti ten dôchodok bol priznaný.
Ja znova len zopakujem, že ja v tomto prvom čítaní tento návrh zákona podporím. Budem hlasovať za tento návrh zákona.
Nepovažujem to za nejaké ťahy, ale skôr môj pohľad je taký, že je to aj ústretový krok aj voči občanom, aj keď by sme to mohli vnímať, tak ako tu odznieva, však tu je aj tá polarizácia tých názorov, že či je to teda spravodlivé, alebo nie je to spravodlivé. Môj pohľad je osobný, teda tuná prezentujem. Myslím si, že je to dobré, je to spravodlivé. Tí ľudia budú vedieť a pozrieť si teda do toho zákona, na čo majú nárok. Odbúrajú sa mnohé komplikované prepočty, ktoré sa tuná ako robia. Takže ja tento zákon tuná vítam.
Ďakujem.

Ja len, pán Kaník, aj závisť je ľudská vlastnosť.
A pánovi Kuffovi veľmi pekne ďakujem za to, že podporí tento zákon.

Návrh zákona predkladám ako iniciatívny návrh vypracovaný nadväzne na úlohy vyplývajúce z nariadenia Komisie o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť poskytovanie investičnej pomoci v súlade s nariadením Európskej únie vzhľadom na to, že investičná pomoc je štátnou pomocou a podľa zákona o štátnej pomoci sa poskytuje v súlade so zákonom o investičnej pomoci, ktorý je zároveň schémou štátnej pomoci, a je bezodkladne potrebné zosúladenie zákona s nariadením Európskej únie.
Návrh zákona ďalej obsahuje legislatívno-technické úpravy, ako aj zmeny a doplnenia spočívajúce v zrýchlení procesu schvaľovania investičnej pomoci, a to skrátením lehôt konania. Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť zverejňovania rozhodnutí o investičnej pomoci. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1352, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu, ktorú máte pod tlačou 1352a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1566 zo 4. februára 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1352, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 407 z 10. marca 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ospravedlňujem sa, nemal som pri sebe kartu. Prihlásil som sa zdvihnutím ruky. Ako spravodajca k tomuto návrhu zákona dávam návrh na vyňatie bodu č. 14 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, k vládnemu návrhu zákona o investičnej pomoci sa pokúsim vyjadriť vecne len k dvom bodom, o ktorých si myslím, že nesú náznaky, že sa doterajší systém zlepší. A vítam koniec koncov tieto zmeny v tom zmysle, že v tom jednom smere sa má prikladať väčší dôkaz na doklady preukazujúce, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky a nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení. Je to pozitívne, zároveň však chcem povedať, že úplne normálne a možno aj nedostatočné v tom zmysle, že len nedávno sme preberali tu zákon o schránkových firmách a vtedy sa vláda Slovenskej republiky veľmi búšila do pŕs, že chce zabrániť vo verejnom obstaraní možnosti získavať verejné zdroje schránkovým firmám. A kým vo verejnom obstarávaní má uchádzač len šancu získavať verejné zdroje, pri investičnej pomoci ide o priamu štátnu a adresnú pomoc a tým by sme mali ešte viacej dbať a záležať na tom, komu sa táto štátna pomoc pridelí.
Ďalší bod, ktorým vláda posúva opäť, myslím si, vec o čosi vpred, je nová povinnosť zverejňovania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci za účelom zvyšovania transparentnosti a zvyšovania úrovne informovanosti verejnosti. Áno, je to opäť posun dopredu. Zároveň však chcem povedať, že mala by to byť úplná samozrejmosť. Dokonca niektoré predchádzajúce vlády takéto nariadenie v zákone ani nepotrebovali a toto aj vykonávali.
A tu chcem povedať, čo je podľa mňa veľmi dôležité a možno aj požiadať pána ministra do budúcnosti, že vláde by malo záležať a mala by aj zverejňovať oveľa viac, a to informácie o tom, ako sa podporovaným subjektom darí a ako plnia tie povinnosti a tie podmienky, na základe ktorých adresnú pomoc od štátu dostali.
Uvediem konkrétny príklad. V roku 2013 dostala firma Railway Casted Components v Prakovciach od vlády investičné stimuly 10 mil. eur. Išlo o výrobu odliatkov na podvozky nákladných vagónov, vcelku relatívne dobrá podpora. No na začiatku tohto roka sa firma – pravdepodobne hlavne pre dopad sankcií zo strany Európskej únie voči Rusku – dostala do vážnych problémov. Mala dať prácu 350 ľuďom, to sa však nenaplnilo a navyše tí vo februári ostali doma s náhradnou výplatou zo zníženej mzdy. Keď sa novinári pýtali na ministerstve hospodárstva, ako to vyzerá so štátnou pomocou udelenou pred dvoma rokmi, dostali odpoveď, že zatiaľ sa nič neprehodnocuje, lebo ministerstvu neboli dostupné konkrétne informácie týkajúce sa priebehu výroby v podniku ani dosahy v súvislosti so sankciami na prijímateľa investičnej pomoci. Neviem, možno sa situácia zmenila odvtedy. Firma plnila všetky stanovené podmienky a nebol dôvod, aby časť pomoci musela vrátiť.
Máme viacero takých prípadov. Investičné stimuly dostali firmy, ktoré ani neprinášali nové technológie alebo nový počet pracovných miest, ale len na udržanie, nevieme, nemáme informácie o tom, možno vláda má. Ale mne tu skôr ide o to, aby bola povinnosť informovať transparentne verejnosť o tom, akým spôsobom boli použité verejné zdroje. Dnes sme svedkami toho, ako po preinvestovaní alebo po získaní zdrojov z európskych fondov niektoré naše firmy alebo subjekty po troch rokoch, štyroch rokoch kontroly zrazu sú postavené pred vec, že budú musieť určitú časť svojich peňazí vrátiť. Ten systém kontroly, systém sledovania zdrojov z európskych fondov je kontrolovaný podstatne viac, ako je sledovaný systém investičných stimulov na strane Slovenska, to je moja taká poznámočka k tej druhej vecnej pripomienke. Ešte raz podotýkam, ktorá podľa môjho názoru posúva vec dopredu, ale možno by to chcelo trošku viac.
Toľko ku konkrétnym návrhom tejto novely, ale dovolil by som si ešte vyjadriť sa všeobecne k inštitútu investičnej pomoci.
Asi nepoviem nič nové, keď zdôrazním, že investičná pomoc nie je najvhodnejší spôsob a nástroj na podporu zamestnanosti. Najlepším spôsobom, ako podnietiť firmy, aby vytvárali nové pracovné miesta, je zlepšovať pre ne všeobecné podnikateľské prostredie a motivovať ich, aby sa rozvíjali, inými slovami, byť priateľský podnikateľskému prostrediu a voči tým, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta a zamestnávajú ľudí. Všetky, podotýkam, všetky ostatné nástroje sú umelé, majú dočasný účinok a každý – či menším, alebo väčším spôsobom – deformuje podnikateľské prostredie. Sem patria, bohužiaľ, aj investičné stimuly. Do akej miery je rozumná pomoc, ktorá pomôže jednému výrobcovi na úkor ostatných? Mäkšie podmienky pre jedného sťažujú podnikanie pre druhých a ak jedna podporená firma z určitého odvetvia vytvorí viac pracovných miest, je predpoklad, že ostatné firmy zase ten počet pracovných miest znížia.
Podobne by sme sa mohli pozerať aj na štátnu pomoc, ktorá presahuje hranice štátov. Sme toho svedkami práve možno v týchto našich podmienkach v postkomunistických krajinách, kde vítame každú, každú investíciu, hlavne teda, alebo teda aj zo zahraničia. Ak podporíme napríklad automobilku v jednom štáte, znevýhodníme tým iný štát, ktorý takúto ponuku nedokáže predostrieť. Preto ako vidíme uprednostňovanie niektorých firiem na úkor iných vo vnútri štátov, pozorujeme predbiehanie sa štátov v prípade veľkých projektov medzi sebou navzájom. V niektorých situáciách, bohužiaľ, musím povedať, neostáva nám nič iné, ako súperiť so susedmi, hlavne ak ide o zlomové, veľké projekty, ako to bolo napríklad pre veľké automobilky u nás. Ja to hovorím všeobecne, nekritizujem to, popisujem stav, aký by bol ideálny, a niečo podobné máme aj v poľnohospodárskej politike európskej, kde všetci hovoria, že dotácie sú zlé, ale nikto neprichádza s návrhom dotácie zrušiť. Niečo podobné sú aj investičné stimuly, ktoré dovoľujú podporovať zo strany štátu napríklad aj veľké projekty a toto súperenie medzi krajinami dovoliť.
No v našom prípade, alebo v našom vlastnom záujme, v záujme všetkých krajín by bolo, aby sa štátne pomoci v Európe redukovali možno až na minimum a štáty medzi sebou z tohto nebezpečného súperenia vlastne ustúpili. Ak majú štáty v tejto oblasti v niečom sa predbiehať a v niečom súperiť, tak by to malo byť práve vo vytváraní lepších podmienok na podnikanie. Preto aj niekedy tie názory, ktoré padali v minulosti ohľadne harmonizácie priamych daní, nedochádzali k nejakému konsenzu, pretože tam je práve nejaká výhoda alebo nástroj. A teraz nemyslím len teda priame dane, samozrejme, všetky ostatné zákony v rámci danej krajiny, ktoré súvisia nejako s podnikateľským prostredím. Preto také moje konštatovanie, slovenská vláda by mala možno skôr upúšťať od rozdávania investičných stimulov, keď prestávajú mať formu pilotnej masívnej investície. Obávam sa, že ostaneme v zajatí už prekonaných postupov a ukáže sa to v najbližšej budúcnosti. Niektoré slovenské automobilky chystajú investície a logicky očakávame, že budú pýtať štátnu pomoc. Ja osobne už nevidím dôvod, prečo by štátna pomoc mala ísť týmto smerom, uvidíme v najbližšej budúcnosti, ako sa vláda zachová.
Ak pri investičných stimuloch predsa ostávame, slúžiť by možno mali na iný cieľ. A to na zmenšovanie regionálnych rozdielov a na zabraňovanie vyľudňovania určitých, dokonca celých mikroregiónov. Aj tu by sa dalo však postupovať možno rozumnejšie. Načrtnem len takú nejakú víziu. Možnosť podporovať regióny by možno nemala zostať len na úrovni vlády, to znamená centrálnej moci, ale mohli by byť vytvorené akési regionálne vlády, nechcem povedať, aby to zostalo len na župách, ktoré by mohli mať rôzne zloženie a tie by mohli zobrať na seba časť kompetencií, ktoré by slúžili pre prideľovanie štátnej pomoci, a úloha centrálnej vlády by bola v tomto prípade možno sústredená oveľa viac na nadregionálne projekty, napríklad infraštruktúru. Totiž dnešné toporné posudzovanie poskytovania investičných stimulov na základe vzorcov posudzujúcich nezamestnanosť v jednotlivých okresoch je málo účinné, pretože aj samotné okresy často netvoria prirodzené celky. A máme okresy, kde sú už v rámci jedného okresu veľké rozdiely, či už v otázke zamestnanosti, alebo aj v otázke možnosti prípravy investícií.
Osobitným problémom je, že litera zákona je síce striktná, no i tak sa porušuje, pretože sa vychádza v ústrety skôr žiadateľom, ktorí majú bližšie k tým, ktorí rozhodujú, ako ku konkrétnym regiónom. Neraz sa stáva, že smeruje do vyspelých častí Slovenska, kde sa nezamestnanosť pohybuje na úrovni 4 percent. A investori dopredu hovoria, že budú mať problém so zamestnanosťou, vytvárajú už podmienky pre napríklad výstavbu bytov. A investičný stimul je priamy nástroj a možno, možno najdôležitejší, ak teda ho máme na možnosť zásahu priamo z centrálnej vlády na znižovanie regionálnych rozdielov.
Preto si dovolím povedať, že Slovensko nepotrebuje hoc aj vynikajúci zákon o investičných stimuloch, ako oveľa viac potrebuje jasný koncepčný zámer. Tak ako Európska únia v rámci princípu solidarity sleduje transfer pomoci zo silnejších regiónov na slabšie, tak by mala aj slovenská vláda hľadať nástroje, ako podobne solidárne podporovať zaostalejšie časti štátu zo strany tých vyvinutejších. A investičná pomoc by nemala smerovať na prospech projektov stvorených vynachádzavými spriaznenými podnikateľmi, v úvodzovkách samozrejme, ale na prospech projektov nastavených schopnými predstaviteľmi väčších samospráv, ktorí najlepšie poznajú problémy a prednosti svojich regiónov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Mikuš, veľmi pekne vám ďakujem za vaše vystúpenie, kde ste naozaj tak obšírne rozprávali o investičnej pomoci, ako k tejto situácii Slovensko by malo postupovať, ako zaradili ste to aj do takého európskeho kontextu. A naozaj súhlasím s vami, že investičná pomoc by mala prioritne smerovať do zaostalých regiónov, do regiónov, kde je veľmi vysoká nezamestnanosť.
A v tejto chvíli, keď ste o tom hovorili, mám pred sebou obraz investičnej pomoci pre Duslo Šaľa, tých skoro 60 mil., ktoré na daňových úľavách dostane Duslo Šaľa. Aká je nezamestnanosť v okrese Šaľa, by ma zaujímalo. Podľa mojich informácií je to zhruba do 10 percent.
A mám pred sebou obraz pána premiéra Roberta Fica, ktorý vtedy so vtedajším ministrom hospodárstva pánom Malatinským, s ministrom Žigom prišli do Vranova nad Topľou v roku 2013, do priemyselného parku, postavili sa na tribúnku a odklepli investičnú pomoc pre firmu Grandwood a z tej investičnej nielen pomoci, ale z realizácie tej fabriky nebolo nič. Ten istý deň pán premiér Robert Fico bol vo fabrike v Prakovciach, kde tak isto prisľúbil investičnú pomoc.
Veľmi by ma zaujímalo, pán minister, vy ste boli vtedy štátny tajomník, čo bude s daňovými úľavami a s investičnou pomocou, ktorú dostal závod v Prakovciach. A veľmi by ma zaujímalo, či cítite nejakú morálnu zodpovednosť za to, že ministerstvo hospodárstva spolu s premiérom, ministrom životného prostredia prišli do Vranova, prisľúbili 300 pracovných miest a do dneska z toho nie je nič.

Investičné stimuly deformujú podnikateľské prostredie vždy, ak jedných zvýhodňujú pred druhými, a toto je obrovský problém. Ono väčšinou je to tak, že tie veľké podniky dokážu dokonca – a to nielen u nás, ale aj vo svete – tak aj pritlačiť vládu a ktorúkoľvek vládu a priam vydierať.
Presne tak, ako si to, pán kolega, rozprával, že ak teda tie stimuly majú byť, tak mali by sme pozerať na tie rozdiely v rámci regiónov našej krajiny, ktoré sú naozaj neraz veľmi veľké. Sú, aj pre pána ministra to adresujem, sú regióny na Slovensku, ktoré sú veľmi chudobné a naozaj tí ľudia tam nemajú prácu a hrozí vyľudnenie. Máme také oblasti na Slovensku, čo aj mňa veľmi mrzí a sú to nádherné regióny Slovenska. Tam ak by bol ten stimul, myslím si, že nemal by som s tým nejaký veľký problém, avšak to, čo sa veľakrát ako deje, práve tí, ktorí, ja osobne si myslím, že by to potrebovali najmenej, tak dostanú najväčší balík peňazí. Ak sú to živnostníci a drobní podnikatelia, tak možno ten príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta je proste niekedy až minimálny oproti tomu, ktoré dostane teraz investičný stimul veľký podnik, ktorý, hej, len udrží tie pracovné miesta. Samozrejme, tiež nie, nebolo by dobré, ak by trebárs taký možno veľký podnik v regióne padol. A keď sa tam zamýšľame možno nad tou podporou, ale tak ako to, kolega, si spomenul, že ak teda jedným ten príspevok dávame a druhým nedávame, tak deformujeme to podnikateľské prostredie, lebo potom sú naozaj zvýhodňovaní jedni pred druhými, čo zase nie je dobré.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, dal si si otázku a zároveň si si aj odpovedal na ňu v tom zmysle, že prečo v rámci trebárs Slovenska jedného investora podporíme a druhý je znevýhodnený. A toto je to isté, ale vo väčšom, čo sa týka štátov ako takých, čo si si nakoniec potom aj odpovedal. Ako my môžeme potom byť konkurencieschopní a získať investora, pokiaľ my veľkoryso povieme, že my žiadne stimuly nebudeme dávať, lebo tak si myslíme, že to má byť. A okolité krajiny jednoducho tieto stimuly dávajú, ako si povedal. Naozaj sa v podstate predbiehame, kto dá tie podmienky lepšie a toho investora získa. Samozrejme, investor pokiaľ má možnosť, tak tie podmienky využije a vyberie si tú najlepšiu krajinu. Pokiaľ my by sme to trebárs nedávali, tak, samozrejme, odíde odtiaľto alebo jednoducho nebude sa s nami ani rozprávať, keďže inde – v Maďarsku, v Poľsku – mu tie stimuly dajú. No potom zase ako, samozrejme, aj, opoziční politici, určite by ste zase kričali, že vláda nevie získavať investorov, že nám odchádzajú, že zanikajú pracovné miesta, takže je to taká dvojsečná zbraň.
Určite s tebou súhlasím s tým, aby sa maximálne podporovali regióny, ktoré sú zaostalejšie, naozaj s vysokou nezamestnanosťou, a myslím si, že aj sa tak trochu deje a treba im vytvárať zjavne lepšie podmienky pre toho investora ako v krajoch alebo v regiónoch s nižšou nezamestnanosťou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja myslím, že to bolo veľmi dobré vystúpenie, pán poslanec Mikuš, aspoň teda ja som súhlasil so všetkým. Žiada sa mi len v jednom malom bode malé spresnenie. Hovoril si o tom, že by sa mali zverejňovať informácie, ako sa tým firmám darí, ktoré dostali stimuly. Tam si dovolím také malé upresnenie, že tie informácie by sa mali zverejňovať v takej štruktúre, aby bolo možné dlhodobo merať návratnosť týchto investícií a aby sa zverejňovali strojovo spracovateľným spôsobom.
Ďakujem pekne