48. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Pavlovi Gogovi.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1410. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostala písomnú prihlášku, za klub MOST – HÍD je prihlásený pán poslanec Árpád Érsek a ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Jozef Mikloško za klub KDH.
Nech sa páči, pán poslanec Érsek, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení priatelia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto zákonu trošku obšírnejšie. Pretože ďakujem pekne, že ste doniesli tento zákon do parlamentu, keď sme ho my v roku 2012 pred olympijskými hrami v lepšej forme, európskejšej forme predložili, tak ste ho zmietli zo stola s tým, že pán minister Čaplovič povedal, že toto všetko sa má zapracovať do veľkého zákona o športe, ktorý teraz pripravujú a malo by tam byť hodnotenie olympionikov a tak ďalej. Nevyšlo to, lebo vy teraz predkladáte nejaký zákon.
Potom to druhé jeho vyjadrenie, pána ministra, bolo, keď tu bol pán český minister, čo ste aj vy spomenul, pán kolega, ten povedal, že áno, my sme sa dali dokopy s pánom českým ministrom a uvidíte, že bývalí československí športovci aký budú mať zákon pripravený, ktorý prejde aj v českom, aj slovenskom parlamente a bude nejakým spôsobom totožný. Pamätáte sa na to, predpokladám, a to bolo za účasti pána Chládeka v apríli roku 2014.
Pán Čaplovič dneska je jedným z predkladateľov, asi súri nejaký dátum, aby sa niečo stalo, pretože tieto slová, ktoré som tu povedal, odzneli z jeho úst, môžte sa na to jeho spýtať a predpokladám, že povie, že áno, ale teraz podporuje tento zákon.
Tento poslanecký návrh je riešením sociálnej situácie športovcov, ktorí sa dožijú dôchodkového veku a keď budú mať menší dôchodok ako, môžem povedať, olympijský medailista menej ako 650 euro, tak sa mu to doplní, dopočíta, keď bude mať 350, tak sa mu doplatí 300 euro, ak bude mať strieborný medailista menej ako 500 eur, tak sa mu to dopočíta na 500 euro a tak ďalej.
Ale čo je novinka tohto celého zákona, je to, že vy ste tam dali aj majstrov sveta a majstrov Európy. No, pán Galis na to tlačil, lebo majstri Európy boli futbalisti v roku ´82, možno, že to potrebujú práve tí z roku 1982, on nie, pretože on bude mať vysoký dôchodok, lebo je dlho v parlamente a jemu sa to nebude dopočítavať, a možno to budú dvaja, traja futbalisti, ktorí z toho budú žiť.
Ale čo je podstata veci, hovoríte o olympijských hrách, o majstrovstvách sveta a o majstrovstvách Európy. Majstrovstva Európy sú kontinentálnou súťažou, kde sa nemôže porovnať olympijský víťaz s majstrom Európy. Tu u vás sa dá porovnať. Potom ste zaviedli jednu vec, že v olympijských športoch majstri sveta. Keď povieme v olympijských disciplínach, tak majú šancu títo naši najlepší športovci sa zúčastniť a kvalifikovať sa na olympijské hry a tam získať určitú medailu. Aj toto si myslím, že majstrov sveta, nikde vo svete zatiaľ nie je takéto, že majstri Európy by sa mali porovnať s olympijskými víťazmi a majstri sveta tiež. Dobre, ak to pomôže nejakým športovcom, nech majú.
Ale poviem vám príklad, poviem vám taký príklad, že u nás teraz kto zabezpečuje vrcholový šport? No predsa armáda, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo školstva. Keď ja nechcem byť ani vojak z povolania, ani policajt z povolania a chcem športovať, tak sa dostanem do národného športového centra, ktoré zabezpečuje ministerstvo školstva. Ale zabudli ste, pán kolega, na jednu vec, že ja keď nastúpim ako vrcholový športovec v osemnástich rokoch a podpíšem do ministerstva obrany a budem tam 20 rokov, tak v tridsiatich ôsmich rokoch pôjdem odtiaľ von a dostanem tzv. výsluhový dôchodok v tridsiatich ôsmich, dopočítate mi teraz môj výsluhový dôchodok z tohto olympijského alebo s týmito 650 eurami, čo navrhujete? Neviem, z tohto zákona to nevidieť. To isté policajti. Keď odíde a dostane športovec výsluhový dôchodok, dopočítate mu a nediskriminujete tých ľudí, ktorí napr. nechce byť policajt, je vrcholový športovec? Napr. Dodo Krnáč, strieborný medailista z Atén, nebol nikdy ani v policajnom, ani vo vojenskom klube, alebo nebol vojakom, lebo nechcel byť, čiže on musí počkať teraz na tých 63 rokov dôchodku, aby ste mu, keď mu budú chýbať do tých 600 eur, on bol strieborný medailista, poviem presne, do tých 500 eur, keď mu budú chýbať, tak mu dopočítate peniaze? Myslím si, že toto nie je v poriadku a toto si nikto neuvedomil, že je to tak.
Alebo poviem ďalší príklad, ďalší príklad, keď ja vyhrám majstrovstvá Európy a vyhrám druhé miesto na olympijských hrách, tak dostanem ako majster Európy viacej príspevok ako strieborný medailista na olympiáde. Kde je tu tento pomer? Absolútne nedomyslené, je to podľa mňa zlé a diskriminačné.
V ďalšom mi dovoľte povedať jeden príklad, čo je zo života, napríklad (hľadanie v podkladoch) a mám to tu, je to športovkyňa, ktorá, atlétka Eva Šuranová, ktorá v Mníchove v 1972 získala striebornú medailu, poberá dôchodok v sume 367 euro. Po návrhu nebude mať nárok na príspevok, podľa návrhu zákona, ktorý predkladáte, nemá nárok na žiadny príspevok, v ´72. získala medailu, vychovala tri deti z dôchodku 367, nemá nárok, lebo vy hovoríte o sume, ktorá už sa tam nedá doplniť.
Ďalšia vec, ktorú by som si dovolil povedať, že kde sú bezúhonní športovci? Čiže aj toto, aj tí, ktorí sa previnia vo svojom živote, zákon nehovorí o tom, že budú dostávať tento vyrovnávací príspevok, keď zoberie anaboliká ako športovec, nachytajú ho, bude dostávať, nebude dostávať? Jak je to ďalej, toto zákon nikde nerieši a nerieši ani to, že napr. v roku 1984 naši športovci, pretože komunistický režim ich nepustil na olympiádu do Los Angeles, nešli a boli pripravení. Ono potom sa spravila nejaká veľká súťaž ako Družba, kde im povedali, že nahradíme olympiádu, bude socialistická olympiáda. Tam napr. Kratochvílová, Bugár získali zlatú medailu, ktorí nie svojím pričinením nemohli ísť na olympiádu, ale štát ich nepustil. Nedáme im túto rentu? A tým, ktorí v roku ´80 v Moskve sa zúčastnili, ale tiež nebola olympiáda plná, pretože tam neboli Američania, neboli tam ostatné kapitalistické, v úvodzovkách povedané, štáty, čiže ani to nebola plná olympiáda a za tú, že sa volá olympiáda, to dostanú? A s čím vlastne tuto narábate, neni to v poriadku.
Dovoľte mi ešte, keď ste už vy spomenul športovcov, tak dovoľte, aby som aj ja prečítal a môžem citovať pani Moravcovú, ktorá napísala: Návrh SMER-u vôbec nerieši odmeňovanie športových úspechov, ale rieši konkrétnu malú skupinu športovcov, rieši konkrétne malú skupinu športovcov. Návrh SMER-u vo svojej podstate neodmeňuje zásluhy, úspechy športovca, ale rieši to, či športovec je úspešný vo svojom živote a dostáva určitý dôchodok, ktorý netreba potom vyrovnať, nič a môže byť olympijský víťaz. V návrhu SMER-u je športový úspech predpoklad a nie dôvod.
Pán Gönci písal: Slovensko rieši problém tímovej identity, keď sú športovci úspešní, víťazstva zdvíhajú tak sebavedomie, ego národa vo svete.
Dovoľte mi povedať, že práve teraz bolo v novinách, rezonovalo, že na čo sú slovenskí občania hrdí, a práve na tieto športové výsledky, ktoré si myslím, že treba oceňovať. Na druhom mieste skončilo to, čo robili, myslím, Slovenská akadémia vied alebo kto robil tento prieskum, že na čo sú hrdí Slováci, tak toto vyšlo na druhom mieste.
Ale dovoľte, aby som dokončil, radi sa pýšime, hrdíme, občas aj slza pretečie pri úspechu našich reprezentantov. No keď ich máme odmeniť, nastáva obrovský problém a verejnosť nám zrazu dáva najavo, že sme obyčajní konzumenti tohto systému. Verejný záujem naklonený nemáme. Myslím si, že s týmto, keď zavedieme jeden, čo budem prezentovať v mojom návrhu zákona, v našom, ktorý ide po tomto bode, a škoda, že nebolo vami podporené, aby sme mali k tomu jednu rozpravu, mohli sme si to porovnať tieto dva, ide tento ďalší zákon, takže viem vysvetliť, že prečo si myslím, že štandardný európsky spôsob odmeňovania športovcov je lepší ako nejaký príspevok do dôchodku, ktorého sa možno nedožijete.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, no v podstate vy ste trošku, trošku ste nás nepochopili, zmysel tohto nášho návrhu zákona. My prichádzame s týmto zákonom ako so sociálnym nejakým riešením športovcov dôchodcov. My neprichádzame s tým, ako ste vy prišli v minulosti, a to, čo sme my nepodporili, že vy chcete dávať celoživotnú rentu, teda keď niekto v štyridsiatich rokoch niečo vyhral, že dostane celoživotnú rentu a už nebude môcť pracovať. Nie, my s tým neprichádzame, my prichádzame práve ako s verziou príspevku k dôchodkom, tí, čo sa umiestnia a už sú v dôchodkovom veku a sú na dôchodku. Tí, čo vyhrajú v štyridsiatich rokoch nejakú olympiádu, v súčasnosti majú možnosť ešte ďalej športovať, ďalej zarábať, či už cez reklamu alebo aj iným spôsobom, či už napríklad výučbou na vysokých školách, teda na športových, alebo pôsobiť a fungovať v rámci športových klubov, ktoré berú dotácie od štátu a dokonca príspevky od štátu na ich fungovanie. Čiže to je prvý moment, a to je aj ten rozdiel, že vy ste nepredložili takýto návrh zákona, z čoho obviňujete nás, že my sme vám niečo zobrali alebo tento, vy ste predložili úplne niečo iné. Vy ste prišli v minulosti s celoživotnou rentou.
Moja otázka ale znie, ja na niektoré tie vaše veci budem potom reagovať osobitne, lebo nie je na toto čas tu teraz počas faktickej, že prečo ste vy so žiadnym komplexným riešením neprišli, keď ste boli pri moci, pri vláde? Však ste bol súčasťou vládnej koalície! Vy vždy prichádzate, alebo teda MOST – HÍD, iba keď ste v opozícii s tým, že idete pomôcť športovcom, ale keď ste pri moci, keď máte svojich ministrov, ste členmi vlády, s ničím neprídete, vtedy zrazu na všetko zabúdate. A tu je teraz ten rozdiel, že my prichádzame, poslanci, s týmto riešením počas toho, ako sme pri moci, ako sme pri vláde a prichádzame, áno, s riešením, ktoré nás obmedzuje finančne, preto sa sústreďujeme iba na športovcov dôchodcov. Ostatné veci vysvetlím potom osobitne.

Pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne. Už nejaký rok fungujem v tomto parlamente, takže mnohé veci si pamätám a celkom iste si pamätám, že kolega Érsek s myšlienkou podporiť olympijských víťazov prišiel už dávno a opakovane. Tak ma trošku prekvapilo, že prvý je zákon kolegov Brixiho a Martvoňa, ale potom som to pochopil, oni chceli naplniť to známe slovenské, že väčší berie.
Ale čo celkom nepochopil som a doteraz sa mi to nepáči, a to chcem povedať, že áno, sú tu dva zákony, dva návrhy zákonov v zásade v tej istej veci, čo sa týka odmeňovania vynikajúcich športovcov, ktorí veľmi dobre reprezentovali Slovenskú republiku. Ja si myslím, že by sme si mali porovnať tieto zákony, a to by sa bolo dalo, keby sa bola zlúčila rozprava. Ale nerozumiem, prečo ani to nemohlo sa udiať, aby bola zlúčená rozprava k zákonom, ktoré sa týkajú tej istej veci.
Ďakujem.

Reagovať chcete? Pán poslanec Érsek, tak musíte stlačiť faktickú poznámku. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, ďakujem za slovo. No, pán kolega Martvoň, roku 2012, akonáhle som prišiel do parlamentu, to bol z prvých krokov 2012, keď som predložil tento zákon a bolo to pred olympiádou a tesne po tom, jak začala nová vláda svoju prácu, ale nevedel som ju dovtedy pripraviť, takže vtedy mi to vyšlo, aby som medzi prvými zákonmi, neviem, či nie na prvom sedení ten zákon bol predložený a, žiaľbohu, nebol pripravený do tej doby a nikto nepočítal s tým, že tá vláda nevydrží, takže to sa nedalo jednoducho predložiť, a bol by som ho kľudne vedel predložiť, keby bol hotový.
Čo sa týka porovnania toho, prečo ste, dôchodcovia, jak ste už hovoril, ale nie sú to tí istí dôchodcovia, lebo keď dostávate výsluhový dôchodok; a toto mi vysvetlite. Výsluhový dôchodok v tridsiatich alebo tridsiatich ôsmich, štyridsiatich rokoch plus k tomu ďalší dôchodok z dvoch ministerstiev a normálny dôchodok z Národného športového centra, kde, kde ste zamestnaný, nie zamestnaný, ale kde športujete pod patronátom ministerstva školstva, musíte sa dostať, dožiť do dôchodkového veku, aby ste dostal určitú kompenzáciu tohto dôchodku, a bude to slúžiť nejakým dvadsiatim našim športovcom, ktorí teraz žijú a získali nejaké medaily, pokiaľ som to ja dobre videl a napočítal. A myslím si, že dvadsiati športovci, aby dostali niečo v dôchodkovom veku, je veľmi málo. Ale cením si to, aspoň niečo, lebo práve toho pána boxera, ktorého ste spomenul, Zacharu, tak si to zaslúži, lebo ten tuším v päťdesiatom šiestom alebo kedy vyhral olympiádu pokiaľ... Takže ďakuje určite pán Zachara veľmi pekne, že ste si naňho teraz spomenul.
Ďakujem veľmi pekne.