48. schôdza

Faktické poznámky, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Fecko, pán poslanec Brocka je na prvom mieste. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Brocka.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, už ste nejaký piatok v parlamente a myslím si, že nie je ťažké pochopiť, že keď dvakrát robíte to isté, nie je to to isté. Vtedy, keď sme novelizovali ústavu, ústavou manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy, a ten rozhodujúci, to znamená, SMER pri hlasovaní o tejto novele ústavy nebol ochotný akceptovať ani o čiarku viac pri tejto novele, tak návrh o zrušení Mečiarových amnestií do toho návrhu, to som skôr považoval za sabotáž, pretože jednoducho, ak by, ak by ste toto presadili do tej zmeny, tak by neprešlo nič.
Ale teraz, pán kolega, teraz rokujeme o zrušení Mečiarových amnestií, a ak by napríklad SMER prišiel s takou požiadavkou, že on to podporí, ale trvá na tom, že musíme zároveň zrušiť poslanecký klub OĽaNO, no pre mňa by ten návrh bol neprijateľný, pán kolega. No hovorím to teraz za seba. Možnože pre niekoho by to nebol až taký neprijateľný návrh, ale vy, pán kolega Mičovský, vy budete, predpokladám, teraz konzistentný, že keď ste vtedy boli za zrušenie Mečiarových amnestií, tak že budete aj teraz.

Pán poslanec Mikloško.

Ja by som chcel pánovi poslancovi pripomenúť ešte tri fakty, ktoré snáď podčiarknu dôležitosť toho zrušenia amnestií.
Ja som bol u prezidenta Kováča tri roky ako jeho radca a pamätám sa na strašné útoky vtedajšieho premiéra, keď sa potom Kováč stal Tomášom Bórusom, by som to tak básnicky povedal. Naozaj, Mečiar vtedy ignoroval, obmedzoval, šikanoval tento úrad. A bola taká až švandovná, vtedy som plakal, teraz sa z toho smejem, situácia v decembri 1994, keď náhle vláda prišla k moci a prezident Kováč išiel do Vatikánu, kde sa diali strašné veci, ale  to nechcem tu spomenúť.
Druhá poznámka je, noviny Slovenská republika, ktoré naozaj vtedy pripravovali pôdu pre všetky ďalšie nezákonnosti, ktoré sa stali, útočili na prezidenta a pamätajú sa všetci na to. A chcem pripomenúť, že tí redaktori, mnohí dnes pracujú ako keby nič v iných médiách a nikdy nepovedali: "prepáčte". Lebo tam sa rodila ideologická záležitosť.
Tretia vec je divoká privatizácia. Vtedy naozaj jeho kamaráti, pána Mečiara, vytvorili naraz vrstvu bohatých, ktorých tí seriózni podnikatelia už nikdy nedohonia. Minule mi priamy účastník takej privatizácie povedal, mali tri strany položiek, čo jedna, jeden riadok - jedna položka, a tak sa rozhodovali: Ferovi dáme, Fero, nie, Fero je rozvedený trikrát, má frajerku, Jano neplatí dane, Pišta neni náš, tak dáme Jožovi, Jožo je výborný, dobre, tomu to dáme a, bum, išlo sa na ďalšiu položku. Čiže toto bola vtedy právna situácia v tejto vláde, o ktorej teraz hovoríme a ktorej amnestie by naozaj bolo treba dať na poriadok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Slovo má pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ako si povedal, pán kolega, že koho by to zaujímalo teraz, hej? Že ako? No viete, koho by to zaujímalo? No zaujímalo by to svedomie národa. Tých poctivých, ktorých tu ešte, aspoň verím, že máme, ktorí by chceli vidieť, že ako sa to vlastne berie a vlastne kam my to chceme kočírovať, tú našu ďalšiu budúcnosť. V akých intenciách?
Veď 73 % na Slovensku je veriacich, sa hlási k viere. A tá ich učí, že by mali svoje skutky prehodnocovať v svetle pravdy, aké robili. Že nás nič nedobehne? Všetko nás dobehne. A ako sa hovorí, pravda očisťuje a lož zotročuje. Tak vieme, čo chceme? Ja viem.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mičovský.

Ďakujem. Ja som zmienil sa o vlaňajšom návrhu, keď som vstúpil do rokovania o ústave, len kvôli tomu, aby som pripomenul krátku históriu. Nemá to byť výčitka a ja pevne súhlasím s tým, že možno nie som správnym politikom a že to naozaj by bolo bývalo kontraproduktívne a vôbec sa o tom nechcem sporiť.
Ja by som sa len veľmi rád sporil s tými, ktorí dnes budú hľadať a nachádzať argumenty, prečo sa toto nedá podporiť. Tomu neporozumiem a verím, že neexistuje nič také, čo by ma donútilo takejto logike politického dialógu porozumieť. Možno by sme mali len poslať z dnešného stretnutia akýsi list pani Remiášovej a možno stačí úplne jedno slovo: prepáčte. A možno ešte jedno: nedá sa.
Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac, pripraví sa pán poslanec Abrhan. Pán poslanec Zajac nie je v sále, takže stráca poradie.
Slovo má pán poslanec Abrhan.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa podeliť s dvomi poznámkami k prerokovávanému návrhu.
Už v úvode bol spomenutý prípad v Čechách vysporiadania sa vlastne s obdobím komunizmu a takisto prípad v Nemecku z II. svetovej vojny. Preto ja som požiadal asistenta svojho, aby pozrel, že či vo svete sa stali podobné prípady, ako sa tie-ktoré krajiny s takýmito prípadmi vysporiadali. A on aj našiel jeden prípad, s ktorým by som chcel vás oboznámiť, a je to prípad z Argentíny.
V roku 1986 zákon o úplnom zastavení a v roku 1987 zákon o povinnej poslušnosti udelil príslušníkom vojenskej chunty takmer úplnú amnestiu od zločinov spáchaných počas vlády vojenskej chunty v Argentíne. Išlo o imunitu pre takmer všetkých príslušníkov armády, s výnimkou najvyšších predstaviteľov, pred trestným stíhaním za zločiny spáchané v období rokov 1976 až 1983. Neskôr, v roku 1987 tieto amnestie potvrdil Najvyšší súd Argentíny. V roku 2003 boli tieto zákony zrušené hornou aj dolnou komorou argentínskeho parlamentu. V roku 2005 Najvyšší súd Argentíny potvrdil zákony z roku 2003 a definitívne zrušil amnestie z roku ´86 a ´87, čím bolo umožnené začať alebo pokračovať v trestnom stíhaní voči členom vojenskej chunty. Tieto konania reálne ďalej pokračovali štandardným spôsobom, ako by ani amnestie neboli existovali.
Vtedy boli použité nasledovné argumenty, a to, po prvé, významné porušenie ľudských práv vojenskou chuntou, nikto nesmie byť postavený nad zákon, ochrana spoločenského záujmu a vlády práva, nesúlad s medzinárodnými dohovormi, ktoré sú záväzné; v neposlednom rade žiadnym právnym aktom nemožno zabrániť vyšetrovaniu zločinov alebo iných trestných činov, ktoré vo svojej podstate idú proti ľudským právam; týmto by sme zrušili imperatív ľudských práv, respektíve ich nezrušiteľnosť, práve preto musia byť spätne, dokonca aj so spätnou účinnosťou amnestie zrušené.
Interamerický súd pre ľudské práva v roku 2001 vyhlásil amnestie udelené v Peru pre masakru v roku 1995 za nezlučiteľné s Americkým dohovorom o ľudských právach. Je to podobný dohovor európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý platí u nás. A tým takéto amnestie de facto zrušil. Vytvoril tým obrovský precedens, ktorý pomohol ako Argentíne, tak aj ďalším krajinám.
Dnes sa na pozadí medzinárodných dohovorov a trestných súdov riešia amnestie v niektorých afrických krajinách. A to preto, lebo prizma ľudských práv stojí nad štátom. Štát nemôže ani v intenciách najlepších záujmov amnestiami či milosťami potláčať ľudské práva a slobody. Toto je základ argumentácie v prípade Argentíny.
Druhú poznámku, ktorú by som chcel k tomuto povedať, sa týka Slovenska a týka sa potreby zrušenia Mečiarových amnestií. A myslím si, že si to uvedomuje aj strana SMER, a je to vidieť aj na predloženom alebo do pripomienkového konania predloženom návrhu zákona o spravodajských službách. Veď je zrejmé, že názov spravodajskej služby sa mení vtedy, ak sa spravodajská služba potrebuje dištancovať od niektorých závažných krokov, ktoré sa v histórii tej-ktorej spravodajskej služby udiali. Tak sa zmenil názov Štátnej bezpečnosti po 89. na Federálnu bezpečnostnú a informačnú službu za Československa a tak sa zmenil, keď vznikla Slovenská republika, názov na Slovenskú informačnú službu. Teraz vláda, strana SMER navrhuje zmenu názvu Slovenskej informačnej služby zo SIS na Úrad civilného spravodajstva, pričom v krátkej histórii Slovenskej informačnej služby je jeden jediný moment, jeden jediný moment, keď je Slovenská informačná služba podozrivá z účasti na zavlečení občana Slovenskej republiky a tak isto je podozrivá z účasti na úmrtí Remiáša. Jasné, že v dôvodovej správe toto nijakým spôsobom nie je uvedené, ale ináč si neviem vysvetliť, prečo by strana SMER prichádzala s takouto zmenou názvu informačnej služby.
Je to zaujímavé, že týmto ona akoby uznáva potrebu zmeniť, dištancovať sa od týchto vecí, z ktorých je Slovenská informačná služba podozrivá na jednej strane, ale na druhej strane strana SMER nie je ochotná zmeniť svoj vzťah k trestným činom, z ktorých Slovenská informačná služba je podozrivá.
Preto by som apeloval aj na poslancov strany SMER, ak sú presvedčení, že nie je potrebné uvoľniť ruky spravodlivosti, tak nie je dôvod meniť názov Slovenskej informačnej služby. Ak to váš minister a vaša vláda predkladá, tento návrh, tak je dôvod, aby návrh, ktorý je predložený na zrušenie Mečiarových amnestií, ste takisto podporili. Nie je možné sa v jednom prípade zasprávať tak, akoby tieto trestné činy, sa na nich služba podieľala, a v druhom prípade sa správať tak, akože sa nič nestalo a môžeme tieto trestné činy prehliadať. Preto poprosím hlavne poslancov SMER-u o podporu tohto návrhu, lebo je v súlade s tým, čo vláda v inom zákone predkladá.
Ďakujem pekne.