48. schôdza

S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško, pán poslanec Radošovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Mikloško.

Svojou poznámkou by som sa chcel opýtať, aj si odpovedať, že ako je možné, že národ vtedy tieto nezákonnosti bral a vlastne mlčal a vlastne volil týchto, aj opakovane.
Ja chcem pripomenúť tú megalomanskú, až, som povedal, goebelsovskú kampaň v rokoch ´92 až ´94. Pamätáte sa, vtedy, keď na Mount Everest viala zástava HZDS? A povedali vtedy, že ak by sa to nepodarilo, tak pôjdeme do Álp a tam to nafotíme, ten Mount Everest. Pamätáte sa na švajčiarsky bilbord s Matterhornom, ktorý sa nahradil vtedy Kriváňom? Potom to prasklo a nič z toho nebolo. Pamätáte sa na to, že Sparta Rezešova hrala vtedy v dresoch HZDS veľký futbal? Hurá! Vtedy. A mnoho iných vecí. Claudia Cardinale, Schiffer, Depardieu, Ornella Muti, mladý Belmondo, všetci tuná chodili a my sme ako to, ako barani sa na toto všetko dívali a platili z daňových poplatníkov.
Vtedy Srholec povedal po jedných voľbách, že: "Veriaci, kde ste, ako je možné, že volíte skorumpovaných a morálne podlých ľudí?" Ja by som ešte priklincoval jeden výrok Abrahama Lincolna, ktorý iste poznáte, ale že: "Za bláznov možno držať niekoľko ľudí celý čas, všetkých ľudí nejaký čas, ale nie všetkých ľudí celý čas. "A keby sme sa týchto amnestií teraz naozaj raz a navždy zbavili, tak by sme znova potvrdili, že ten výrok Abrahama Lincolna skutočne aj dnes platí.

Pán poslanec Radošovský.

Ďakujem pekne. Uvedený príklad možno dáva nádej, že aj na Slovensku sa to raz podarí a že si uvedomia všetci, že treba sa dištancovať od takto mimoriadne závažných štátnych trestných činov, štátom organizovaných. Je možné, že vzhľadom na to, akú mala Argentína históriu inú, ako sme mali históriu my, že oni si to predsa len o nejakých pár rokov uvedomili skôr. Mne to tak vychádza, že ešte jedno volebné obdobie musí byť KDH trpezlivé, lebo tých pohrobkov vtedajšej vlády a vtedajšieho HZDS je ešte stále veľa aj v radoch vládnej strany. To znamená, že oni majú problém s tým. Ja si to takto vysvetľujem. A preto je riešenie asi, buď počkať ešte, alebo, ak budeme neúspešní, alebo druhá alternatíva je tak ako pri ostatných možných zákonoch, my sami, to znamená SMER. Ak teda v prvom rade teraz tomu je také návestie, zmena názvu SIS, tak v druhom kole môže prísť takýto návrh z ich vlastných radov a potom oni budú tí, ktorí sa postarajú o čistenie našej histórie novodobej, aby sme jednoducho nemali žiadnu čiernu bodku a nemuseli sa hanbiť.

Dobre. Kolegyne, kolegovia, teraz by mal vystúpiť v rozprave pán poslanec Kaník. Nie je v sále, tak stráca definitívne poradie.
Slovo má pán poslanec Zajac ako posledný riadne prihlásený v rozprave.

Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil ako jeden z navrhovateľov tohto návrhu zákona. Hneď na začiatku musím konštatovať, že som veľmi sklamaný z toho, ako vládna strana SMER, jej poslanci sa postavili k tomuto návrhu zákona. Naozaj my šesťdesiati, ktorí sme sa podpísali pod tento návrh zákona, sme nepotrebovali ani nepotrebujeme tu dookola vystupovať a presviedčať sami seba o tom, že zrušenie Mečiarových amnestií je správne. My sme dali ten podpis pod ten návrh zákona, preto je jasné, že s tým súhlasíme. Ale som tu, som si dovolil vykríknuť na pána predsedu Národnej rady minulý týždeň, keď som mu zakričal, že demokracia je diskusia, presne som čakal, že vystúpia poslanci zo SMER-u a budú nám oponovať, prečo to nemôžu podporiť. Myslím si, že vládna strana SMER má dostatok poslancov aj s právnym vzdelaním, ktorí dokážu argumentovať.
A čakal som, že bude tu prebiehať takáto diskusia a vo vyspelých štátoch po takejto diskusii, debate, vznikajú legislatíva, zákony pre ľudí, na riešenie problémov ľudí. Ale tu žiadna taká diskusia neprebehla. Bola tu jedna faktická poznámka vládneho poslanca SMER-u pána Martvoňa, ktorý na jednej strane označil obdobie mečiarizmu na Slovensku ako obdobie temna, s čím sa dá len súhlasiť, ale zároveň hovoril o tom, že už to je možno premlčané a že možnože tí ľudia nežijú. A na dôvažok ale povedal, že čo teda s tými zločinmi komunizmu, toto, čo spáchali eštebáci v minulosti, v päťdesiatych rokoch, šesťdesiatych rokoch, a že sú nepostihnuteľní. Tak aj jemu chcem odkázať, niektorí kolegovia to už spomínali, prokurátorka, ktorá súdila doktorku Horákovú, bola v Čechách odsúdená vo vysokom veku. Bolo to cez 90 rokov, tuším. A myslím si, že už je aj na pravde božej, ale spravodlivosti bolo učinené zadosť. Nie preto, aby tú 90-ročnú pani zatvorili, ale aby bol to akt spravodlivosti, o ktorom rozhodli súdy v Česku.
A preto dneska, keď sa bavíme o tom, aby sa zrušili Mečiarove amnestie na skutok a skutky, ktoré súviseli so zavlečením Michala Kováča a so zrušeným referendom, aby boli zrušené, aby bolo spravodlivosti na Slovensku učinené zadosť.
Áno, stretávam sa s občanmi, aj včera som mal také stretnutie. A občanov dneska, živnostníkov na Slovensku dneska trápi čo? Nevyplatené faktúry voči veľkým firmám, nemôžu sa domôcť spravodlivosti. A ja im hovorím: áno, ak by fungovali u nás súdy, ako majú, ak by tá spravodlivosť bola účinná, aby tá vymáhateľnosť práva fungovala na Slovensku, nemuseli by sme možno v parlamente vymýšľať zákony o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Ak by ten živnostník podal žiadosť na súd, že má nevyplatené, súd odsúdil príslušného do mesiaca a nastúpil exekútor, nemuseli by sme vymýšľať tú novú legislatívu.
Alebo klienti nebankových subjektov, myslím aj BMG a Horizontu, ktorí prišli o svoje mnohokrát celoživotné úspory. Ak by bola účinnosť spravodlivosti na Slovensku, aby bola účinná spravodlivosť na Slovensku, už dávno mal prebehnúť súdny proces, kde majitelia, ktorí zdefraudovali takéto finančné úspory občanov, mali byť odsúdení, zhabaný ich majetok, exekvovaný ich majetok a títo klienti mali byť odškodnení.
Dámy, páni, stretávam sa aj s názorom hlavne mladých ľudí, ktorí povedia: nás už Mečiarove amnestie nezaujímajú. Áno, vyrástla tu za tých 20 rokov, dámy a páni, je to 20 rokov, toho roku to bude 20 rokov, keď sa tento skutok zavlečenia prezidentovho syna do zahraničia stal, vyrástla tu ďalšia generácia. A oni neradi už dneska veľmi čítajú, neradi chcú počuť to, čo bolo, a radšej by chceli počuť to, čo je dnes a čo bude zajtra. Aj možno už im tieto Mečiarove amnestie nič nehovoria. Ale som presvedčený o tom, že národ, ktorý nepozná históriu, aj históriu svojej spravodlivosti, si nezaslúži, aby mal budúcnosť, a preto je potrebné, aby boli zrušené tieto Mečiarove amnestie.
Na dôvažok preto, že je vysoké podozrenie a je množstvo indícií vrátane rozhodnutia rakúskeho súdu o tom, že tento skutok zavlečenia Michala Kováča mladšieho spáchali slovenské štátne orgány.
Dámy a páni, Vladimír Mečiar vyhlásil tieto amnestie ako zastupujúci prezident. To znamená, ako vtedajší premiér, na ktorého len na určité obdobie prešli právomoci prezidenta. A naozaj človek by očakával, že takýto zastupujúci prezident bude vykonávať len nevyhnutné akty pre fungovanie ústavnosti a práva na Slovensku, a nie že udelí amnestie na skutok, ktorý ešte nebol vyšetrený, na skutok, ktorý nebol odsúdený, kde neboli konkrétni ľudia ešte odsúdení, a on udelí amnestie všeobecne na tento skutok a dokonca aj na podozrenia, ktoré súvisia s týmto skutkom. Takže on ako vtedajší premiér, zastupujúci prezident, ako štátny orgán udelil amnestiu iným štátnym orgánom na skutok, ktorý nebol vyšetrený, ktorý nebol odsúdený. A preto si myslíme, že spravodlivosti nebolo učinené zadosť, a preto potrebujeme nielen my, ale aj tí konkrétni, ktorí v tomto prípade boli účastníkmi, páchateľmi tohto konania, obvinenými, možno sú medzi nimi aj takí, ktorí by sa dokázali v trestnom konaní alebo na súde obhájiť, že s tým nemali nič spoločné.
Ja si nedovolím dneska hovoriť, kto bol konkrétne za tento čin zodpovedný, kto ho spáchal. Na to sú orgány činné v trestnom konaní, na to máme súdy na Slovensku, ale tých indícií, podozrení je tu príliš veľa, že slovenské štátne orgány, Slovenská informačná služba, jej vtedajší šéf Ivan Lexa, vysoký predstaviteľ SIS Jaroslav Svěchota, ktorý už nežije, že boli zapletení do tohto skutku, nie že zapletení, ale že ho spáchali. Ale toto malo byť učinené spravodlivosti zadosť, malo to byť vyšetrené a mali byť odsúdení. Ak by potom pán prezident, ktorý by bol udelil amnestiu, tak tá amnestia by bola konkrétna, ale amnestie, ktoré udelil Vladimír Mečiar, neboli na konkrétneho človeka a za konkrétne odsúdenie. Takže spravodlivosti nebolo vykonané zadosť.
Padli tu slová, že únos Michala Kováča bol akt štátneho terorizmu. To sú vážne slová, ktoré Slovenská republika si so sebou nesie. Takže preto keď som na začiatku povedal, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, a tá história nie je ani až taká stará, si nezaslúži mať budúcnosť, preto by som chcel zakončiť aj slovami svätého Jána, ktorý v evanjeliu hovorí, že: poznajte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky, páni poslanci Matovič, Kaník, Mikloško a Brocka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Slovo má pán poslanec Matovič.

Neviem ako vy, ale ja keď vidím, že niekto spácha nejaký zlý skutok a zároveň niekto druhý tento zlý skutok kryje, tak v podstate považujem za väčšieho zločinca toho, kto ten zlý skutok kryje, ako ten, kto zlý skutok spácha. V tomto prípade bola spáchaná vražda, evidentne vražda na politickú objednávku. A chcem z tohto miesta upozorniť všetkých kolegov, ktorí v tomto prípade budú hlasovať proti zrušeniu amnestií, že v podstate kryjú vraždu a tým pádom z môjho uhla pohľadu sú horší ako ten vrah, ktorý tú vraždu spáchal.

Pán poslanec Kaník.

Ja by som trošku ináč povedal. A myslím, že častejšie sa používa to, čo pán poslanec Zajac povedal, že národ, ktorý si nepamätá svoju históriu, je odsúdený na to, aby ju prežil znovu. A to je omnoho horšie. Pretože nikto, nikto, kto tu sedí v tejto sále ani na strane poslancov SMER-u, nespochybňuje to, že sa tu stalo niekoľko trestných činov, že sa tu stala vražda, že sa tu stal únos a že sa možno stali ďalšie súvisiace trestné činy. Tieto amnestie, ktoré sú naozaj absolútne mimo akýchkoľvek štandardov a účelu, na aký vôbec inštitút amnestie bol od nepamäti vymyslený a využívaný, bráni tomu, aby sa učinilo spravodlivosti zadosť, aby sa odhalila pravda.
Keď to neodstránime, keď bude tento stav pretrvávať, je to hlboká jazva, nezahojená a prehlbujúca sa jazva na právnom vedomí národa. Keď takýto odkaz tu necháme súčasníkom, nasledovníkom, mladej generácii, tak jednoducho do podvedomia kolektívnej pamäti sa vtláča stopa, že môže sa vraždiť. Môžu sa páchať trestné činy, keď máte politickú moc, ktorá vám umožní zakryť tieto trestné činy. To je neprípustné, to je popretie právneho štátu, popretie vlády zákona, popretie západného poňatia demokracie a kultúry. To je Byzancia, Orient, teda všetko iné, len nie to, na čom Európa stojí. A teraz my rozhodujeme o tom, kam máme patriť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)