48. schôdza

Dovoľte mi, možno to akurát, do tej siedmej to bude, reagovať na de facto jediné vystúpenie v rozprave. Chcel by som opraviť kolegu Hlinu, ktorý tu hovoril o nejakých primitívnych politikoch. Podsúval ľuďom informáciu, že som povedal, že tí, ktorí nepodporia túto zmenu zákona, sú primitívni politici. Ja som doslova povedal, že primitívny politik je ten, ktorý operuje a argumentuje 350-tisíc ľuďmi, ktorí podpíšu petíciu za referendum, že míňajú verejné prostriedky, keď organizujú referendum, že toto, tento argument považujem za veľmi, veľmi primitívny, a obávam sa, že teda niektorí primitívni politici takéto niečo používať budú. Čiže ani raz som nepovedal o tom, že ten, kto nepodporí náš návrh zákona, je primitívny. Čiže, bohužiaľ, bola tu použitá hrubá lož, ale to v prípade kolegu Hlinu je úplne obvyklé. Takže to sa nečudujem.
Takisto ten príklad o tom, že 350-tisíc podpisov, potom si JOJ-ka, či kto, to zorganizuje, nejakú hlúposť a budeme tu hlasovať o tom, že či nejaké Divoké kone teraz neviem čo, aký tu príklad hovoril. A ja sa pýtam na jeho legitimitu. Tristopäťdesiattisíc ľudí, keď sa aj pod nejakú hlúposť podpíše, ale kolegu Hlinu volilo iba 20-tisíc ľudí. Čiže volilo ho iba 20-tisíc ľudí a môže tu predložiť akúkoľvek hlúposť a Národná rada sa tým musí zaoberať. Prečo by 350-tisíc ľudí nemohlo predložiť teoreticky aj hlúposť? Ako ísť s takouto rétorikou, v podstate z ľudí robiť úplných idiotov, že vlastne vtedy, keď im takúto moc dáme, tak ľudia sú natoľko sprostí, že budú iba hlúposti predkladať, je naozaj primitívne, kolega Hlina, a takto sa správajú, bohužiaľ, primitívni politici.
Taktiež by bolo korektné, byť teda korektný voči ľuďom, keď teda tu kolega Hlina vyzýva byť korektným a hovorí tu o príkladoch, teda že kde, ako to funguje, a vyzýval tu, aby sme teda v podstate vždy tu hovorili pravdu. Čo bolo pravda na tom, ak kolegovi Kadúcovi, keď navrhoval zákon o tom, aby prezident mal zákonodarnú iniciatívu, keď mu hovoril, že také niečo platí iba v Uzbekistane, v Burkina Faso a v Jemene? Nebolo na tom pravdy vôbec nič, bol to hrubý výmysel, hrubá lož, s ktorou tu pán kolega robil politiku a takýmto spôsobom verejnosť klamal. V jeho prípade, ako som povedal, nie je to nič výnimočné. Mrzí ma to, že tomuto človeku sme práve dali priestor na to, aby kandidoval do Národnej rady.
Opakujem iba na záver, navrhujeme tri jednoduché zmeny, ktorými by sme referendum dali na úroveň správy veci verejných prostredníctvom volených zástupcov, čiže prostredníctvom poslancov Národnej rady. A tieto zmeny sú v tom, že navrhujeme, aby ako vylučujúcu podmienku sme zaviedli popri daniach, odvodoch a štátnom rozpočte nemožnosť konať referendum o skrátení volebného obdobia, čiže o predčasných voľbách. Navrhujeme, aby každé referendum sa konalo za účelom vyššej účasti a ušetrenia finančných prostriedkov v deň konania najbližších celoštátnych volieb. A navrhujeme to najzásadnejšie z nášho návrhu, že aby každé referendum bolo platné, ak bude prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Kolegovi Bublavému, ktorý teraz sa tam rozpráva s kolegom druhým, chcem iba odkázať, že to nie je hlúpy návrh zákona, je to legitímny návrh zákona, lebo väčšina, aktívna, zaujímajúca sa väčšina ľudí rozhoduje. Tak ako kolega Bublavý by bol za starostu zvolený, ak by v dedine prišli voliť iba traja ľudia jeho za starostu a nikto by nemohol spochybňovať tieto, legitimitu týchto volieb, tak takisto aj referendum teoreticky, ku ktorému by prišlo 10 ľudí, by muselo byť platné. Ale strašiť ľudí s tým, že zrazu tu budeme mať referendá, ku ktorým príde 10 ľudí, nie je hodné poslanca Národnej rady. Je hodné ľudí, ktorí chcú ľudí iba strašiť, chcú ich robiť len neschopnými bábkami a chcú v nich nabudiť dojem, že jediný, kto zodpovedne vie rozhodovať, sme my politici a, božechráň, nie ľudia sami.
Neverím, ak by sme zrušili kvórum, že akékoľvek referendum na Slovensku by bolo s nižšou ako 30-, 40-, 50-percentnou účasťou, lebo jednoducho ľudia by sa báli, že by práve rozhodla menšina o niektorej otázke.
A neverím, že ktokoľvek by si dal prácu, aby zozbieral 350-tisíc podpisov za zrazu nejakú hlúposť. Možno raz Hlina by si povedal, že ide zosmiešniť referendum, tak by vyzbieral. Aj to neviem za koľko, možno za 50 rokov, keďže podpisy pod svoju stranu, 10-tisíc, zbieral približne rok. Tak to mi tak vychádza, asi za 35 rokov by možno zozbieral 350-tisíc podpisov pod nejakú hlúposť, ktorú by navrhoval.
Ale nerobme z ľudí hlupákov. Ľudia nie sú hlúpi a navzájom si začali dôverovať vo Švajčiarsku pred stopäťdesiatimi rokmi. Pred stopäťdesiatimi rokmi, ako som povedal v rozprave, vtedy, keď ešte chodili na koňoch, si povedali, že budeme rešpektovať názor väčšiny, ktorá sa zaujíma o veci verejné, a začali vlastne si spravovať krajinu systémom referend. Ak niekto dnes chce povedať, že akýmkoľvek spôsobom tejto krajine ubližuje tento systém spravovania krajiny a nejakým spôsobom ju to robí menej rozvinutou ako najrozvinutejšiu na svete, tak je hlupák, prepáčte, a používa tento argument iba preto, lebo mu veľmi, veľmi vyhovuje súčasný systém, kedy, ako kolega Kondrót napríklad s podporou 682 ľudí, ktorí ho krúžkovali vo voľbách, sem príde a môže navrhnúť nie hlúposť, ale zákon, že o zásadných investíciách nad 200 mil. eur už nebude rozhodovať vláda, stačí, aby potichu to podpísal minister, a takýmto spôsobom, aby ste tu rozdávali dotácie svojim kamarátom a známym. Tento systém vám evidentne vyhovuje a systém, kedy by nad vami referendum alebo rozhorčení ľudia stáli ako s Damoklovým mečom, tak toho sa bojíte, a preto zmenu v tomto zákone tak vehementne odmietate. Napriek tomu, verím, že sa z toho vyspíte a zajtra posuniete tento návrh zákona do druhého čítania.
Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Už je 19.00 hodín, takže... Dobre, ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, prajem vám všetkým pekný večer a zajtra budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií, tlač 1402.
Takže ešte raz pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Mikuláš Dzurinda, Igor Choma, Daniel Lipšic a Iveta Lišková.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1402, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1411.
Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1402.)

2.
Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, aj keď poskromne, rád by som vás informoval o zákone, ktorý predkladáme, ktorý podľa nás rieši veľmi závažnú situáciu, ktorá nastáva v prípadoch mnohých tisícok rodín, ktoré sú odkázané na príjem zväčša ich otcov, ktorí pracujú na výstavbe štátnych zákazok alebo teda na realizácii štátnych zákazok, výstavbe diaľnic v prvom rade, a ide v podstate o prípady, kedy veľké stavebné firmy – ako Váhostav, Doprastav konkrétne môžem pomenovať –, ktoré vyhrávajú tendre, vyhrávajú štátne zákazky, realizujú tieto diaľnice najímaním si ďalších menších firiem, ktoré následne si najímajú hlavne živnostníkov, ktorí tieto práce realizujú, a vo finále tieto firmy idú do reštrukturalizácie, čiže v podstate sa zbavia dlhov. Živnostníkom, malým, drobným firmám zostanú oči pre plač. Súd rozhodne v reštrukturalizácii, že dostanú 10 % zo svojich faktúr a môžu byť radi. A tieto firmy, konkrétne teda keď spomínam Váhostav, Doprastav, ktorých majiteľmi sú ľudia, o ktorých sa dlhodobo hovorí, že sú sponzormi vládnej strany SMER a kľúčovými sponzormi vládnej strany SMER, následne bez problémov si získavajú ďalšie štátne zákazky, zarábajú stovky miliónov eur na úkor v podstate všetkých ostatných ľudí a následne možno znova pôjdu do reštrukturalizácie, znova sa zbavia svojich dlhov a bez problémov si budú ďalej podnikať. Tomuto sa hovorí, keď SMER a Robert Fico veľmi rád hovorí, že neprivatizuje, tomuto sa hovorí privatizácia ziskov a socializácia strát. A socializácia spôsobom takým, že vlastne na straty sa vyskladajú práve tí najdrobnejší, tí chudáci, ktorí si to museli na týchto stavbách odmakať.
Preto prichádzame s návrhom a komplexným návrhom akože dosť hĺbkovej zmeny zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá má vyjadriť tú podstatu, ktorá je napísaná aj na tomto plagátiku, že Váhostav patrí podvedeným, a nie Širokému. Čiže ak raz pán Široký si tu podniká s firmou Váhostav, ďalší sponzor SMER-u s firmou Doprastav a získajú zákazky a následne si manažujú svoju firmu tak do krachu, že tá firma v podstate skrachuje, lebo nemá na to, aby vyplácala svoje faktúry svojim dodávateľom, nie je absolútne žiadny dôvod, aby v tzv. reštrukturalizácii sa táto firma pod dohľadom vlastne štátu, pod dobrozdaním súdov očistila od dlhov voči svojim dodávateľom a pán Široký si naďalej užíval zisky zo štátnych zákaziek. A teda ani nie pán Široký, aj teda keď hovoríme konkrétne aj o Doprastave a o viacerých firmách, ktoré v poslednej dobe, a - čuduj sa svete - vždy sú tu, a veľmi veľa príkladov je takých, že sú to firmy práve blízke sponzorom SMER-u, sa očistia od svojich dlhov a takýmto spôsobom vlastne ryžujú na štáte na úkor malých, drobných veriteľov.
Čiže dovoľte, aby som vám predstavil bližšie návrh, alebo, prepáčte, predstavím to až v rozprave, takže na úvod by toto stačilo.
Ďakujem.

3.
Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite mieste určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

Nech sa páči, pán spravodajca.

4.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Už avizoval pán navrhovateľ. Pán poslanec Hraško, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

6.
Takže ako som avizoval v úvodnej reči, podstatná časť nášho návrhu je napísaná na tom plagáte. Nie, aby skrachovaná firma naďalej po reštrukturalizácii, po zákonnej očiste patrila pôvodnému majiteľovi, ale je správne, aby patrila tým, ktorých tento majiteľ v podstate podviedol a ktorým nezaplatil ich zákonné nároky, nezaplatil ich faktúry.
Čiže v našej novele, ktorú navrhujeme, ktorá teda je obsiahla, ako dokopy aj s dôvodovou správou má 21 strán, tak navrhujeme kľúčovú vec, aby vlastne dnešná jedna z mnohých možností alebo z viacerých možností, kedy by sa teoreticky vlastne veritelia mohli stať majiteľmi svojho dlžníka, tak aby táto možnosť bola definovaná ako prednostné riešenie, čiže aby dnes jedno z viacerých riešení, ktoré teda takto už aj dnes v zákone je definované, aby bolo zadefinované po prijatí nášho návrhu ako prednostné a prioritné riešenie, kedy by vlastne sa veritelia stali automaticky majiteľmi svojho dlžníka počas celého procesu reštrukturalizácie. Prebiehalo by to vlastne spôsobom podľa nášho návrhu, aby, žeby vznikla nová akciová spoločnosť, ktorá by sa stala majiteľom dlžníka, a akcionármi tejto akciovej spoločnosti by boli vlastne teda všetci veritelia, v prípade ak by teda zostatok nejakého majetku legitímny majiteľ doterajší vlastne mal a vlastne tie pohľadávky alebo záväzky by neboli, neprevyšovali hodnotu majetku dlžníka, tak aby sa mohol prípadne stať aj, konkrétne v tomto prípade pán Široký, spolumajiteľom Váhostavu, ak by vlastne nemal viacej dlhov ako majetku. Konkrétne v prípade Váhostavu, keď ten prípad pomenujem, tak v tomto prípade by pán Široký, by utrel fúzy a odišiel by niekam na svoje Bahamy a užíval by si, neviem, či zaslúžený, ale užíval by si dôchodok niekde v Karibiku, každopádne viac by nebol majiteľom Váhostavu. Čiže prvá teda najzásadnejšia zmena, ktorú navrhujeme, je, aby ako prednostné a prioritné riešenie bolo definované to, že sa veritelia stanú majiteľom svojho dlžníka.
Druhá, druhé také základné, vlastne také opatrenie, ktoré navrhujeme, je, že navrhujeme zrovnoprávniť veriteľov zabezpečených pohľadávok a nezabezpečených pohľadávok, ako aj drobných veriteľov s veľkými veriteľmi, takže každá z týchto skupín bude mať svoje zastúpenie vo veriteľskom výbore. Bohužiaľ, dnes tomu tak nie je a práve veľkí veritelia potom, ktorí majú zabezpečené svoje pohľadávky, ktoré sa práve potom v procese reštrukturalizácie veľakrát uspokoja do výšky 90-100 %, tak sú vo výraznej výhode voči tým malým, drobným, ktorí "len vykonávali svoju prácu pre dlžníka".
Preto navrhujeme, aby tieto skupiny veriteľov boli zrovnoprávnené, keďže si myslíme, že práve tí veľkí dlžníci alebo veľkí veritelia, ktoré sú prioritne teda banky, finančné inštitúcie a majú omnoho lepší prístup k informáciám, tým pádom omnoho lepšiu a väčšiu zodpovednosť vo vzťahu k dlžníkovi a sú už aj pred procesom reštrukturalizácie vo výraznej výhode voči malým drobným veriteľom. Navrhujeme to zároveň aj preto, lebo je zrejmé, že z prebiehajúcich reštrukturalizácií a konkurzov veľkí veritelia sa veľakrát rozhodujú na úkor malých, drobných, a to ani nie z pohľadu uspokojenia svojich pohľadávok, ale chcú mať veľakrát čím skôr za tým, čím skôr speňažiť čiže svoje prostriedky, veľakrát trebárs pristupujú ku konkurzu, a nie k reštrukturalizácii, a čo nakoniec dopadne v neprospech malých drobných.
Tretie opatrenie, ktoré navrhujeme, je, že by sa uspokojovali všetky pohľadávky rovnako, bez ohľadu na to, do ktorej skupiny teda boli zaradené, s výnimkou podriadených pohľadávok, a to stanovením jednotnej percentuálnej sadzby uspokojenia. Inak povedané, neboli by zvýhodnené veľké banky a finančné inštitúcie na úkor malých drobných živnostníkov, ktorí len "poskytli prácu pre dlžníka", ale boli by uspokojení všetci veritelia rovnakou percentuálnou sadzbou zo svojich pohľadávok.
Ďalšiu možnosť, ktorú navrhujeme a ktorá patrí medzi tie zásadnejšie, je, že zavádzame možnosť schvaľovať právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie veriteľským výborom. Bohužiaľ, dnes veriteľský výbor nemá také práva, ktoré by reálne umožňovali ovplyvňovať priebeh reštrukturalizácie, ale keďže vlastne aj teda pristupujeme k tomu, že navrhujeme, aby sa veriteľský de facto výbor stával majiteľom alebo teda akcionárom akciovej spoločnosti, ktorá by vlastnila dlžníka, tak logicky dávame aj väčšie právomoci tomuto veriteľskému výboru.
Ďalší návrh, ktorý navrhujeme, je, že rušíme súhlas dlžníka, ktorý je v úpadku z dôvodu predĺženia s návrhom na povolenie reštrukturalizácie v prípade veriteľskej reštrukturalizácie. Čiže zavádzame v podstate tzv. nepriateľskú reštrukturalizáciu, lebo dnešný stav vlastne je taký, že veriteľ, keď..., nie veriteľ, pardon, keď dlžník nesúhlasí so spustením procesu reštrukturalizácie, tak veritelia si nemôžu pomôcť a vlastne firma skončí v konkurze. Myslíme si, že jednoducho podnikateľ, ktorého firma má väčšie dlhy, ako má majetok, ktorý nezvládol svoje podnikanie a ktorého podľa nás z morálneho hľadiska sa majetkom takejto, majiteľmi takejto firmy majú stať veritelia, tak takýto podnikateľ nemá právo vlastne blokovať záujem svojich veriteľov a nemá právo blokovať ich rozhodnutie, ak sa títo veritelia rozhodnú, že radšej chcú pristúpiť k reštrukturalizácii ako ku konkurzu.
Sme presvedčení, že ďalej, alebo zákon, ktorý bol prijatý v roku 2005, bol - tak ako mnohé zákony - prijatý účelovo na to, aby práve prichádzalo k takýmto situáciám, kedy vládna strana pridelí zákazky svojim sponzorom, títo sponzori zákazky vyhrajú veľakrát alebo veľakrát štandardne s tým, že dajú najnižšie ceny, ale do týchto zákaziek možno už rovno vstupujú s tým vedomím, že zákazku vyhrajú, ale v skutočnosti nevyplatia potom svojich malých drobných veriteľov, a keď, tak potom ich vlastne ich chlebodarca, čiže ich strana, ktorú pred voľbami sponzorovali, tak ich zo šlamastiky vyslobodí tým, že zavedie alebo teda schváli zákon o reštrukturalizácii v podobe, ako je schválený, vlastne očistí ich od záväzkov, veriteľa alebo svojho sponzora očistí od dlhov a naďalej bude môcť fungovať a my to skôr nazývame, že parazitovať na systéme, parazitovať na štáte. Je veľmi nezodpovedné od predsedu vlády Roberta Fica, ak obhajuje takéto konanie, ak za, počas troch rokov svojej vlády ani raz neprišiel s návrhom na zmenu zákona o reštrukturalizácii, ak sa tvári, že vlastne to je trh a že za všetko je zodpovedná vlastne Iveta Radičová, lebo ona robila súťaže na lacné diaľnice, a to, že Váhostav, Doprastav, firmy, ktoré dnes sú v rukách sponzorov SMER-u, sa dostanú do reštrukturalizácie, vlastne za to môže Iveta Radičová a jej vláda, lebo sa snažili vytendrovať stavbu diaľnic za čo najefektívnejšie alebo za čo najmenšie peniaze.
Ak by toto bola pravda, tak vlastne iba potvrdzuje to, že firmy ich sponzorov, vládnej strany SMER, do týchto tendrov práve vstupovali rovno už s presvedčením, že ponuku, ktorú dávajú, alebo s vedomím, že ponuku, ktorú dávajú, dávajú pod cenu, a následne skončia v reštrukturalizácii. Čiže Robert Fico ak raz tvrdí, že tieto firmy, Váhostav, Doprastav, skončili v dlhoch a v reštrukturalizácii a nezaplatili malým drobným živnostníkom preto, lebo Iveta Radičová tendrovala lacné diaľnice, tak zároveň týmto usvedčuje svojich sponzorov z toho, že išli do týchto tendrov s vedomím, že podvedú malých drobných živnostníkov a že nebudú vlastne alebo cena, s ktorou vstupujú do týchto tendrov a s ktorou tieto tendre vyhrali, je nereálna a tým pádom privedú svoje firmy do reštrukturalizácie a v reštrukturalizácii sa očistia od dlhov.

Ešte raz upozorňujem, ak Robert Fico dnes tvrdí, že za výstavbu alebo za krach týchto firiem je zodpovedná vláda Ivety Radičovej, zároveň tvrdí, že firmy Váhostav a Doprastav išli do tendrov s vedomím, že dávajú cenu pod cenu, s vedomím, že ich Robert Fico cez reštrukturalizáciu od dlhov očistí, a tým pádom Robert Fico usvedčuje týchto podnikateľov a tieto firmy z podvodu na niekoľko desiatkach tisíc ľudí, ktorí takýmto spôsobom sú systematicky na Slovensku okrádaní. Ešte v októbri minulého roku veritelia firmy Váhostav prišli za nami na náš poslanecký klub s prosbou, aby sme sa pokúsili navrhnúť nejaké riešenie, ktoré vlastne takýmto reštrukturalizáciám do budúcna zabráni.
Som veľmi rád, že prišli aj s tým vedomím, že zrejme keď sa aj návrh alebo nejaká novela v tomto prípade podarí prijať v Národnej rade, že zrejme už im ako podvedeným veriteľom firmou Váhostav nepomôže, a prišli s tým, že chcú, aby jednoducho bolo systémové riešenie prijaté, ktoré do budúcna zamedzí, aby rovnaký osud, ako postihol ich, postihol nejakých ďalších podnikateľov, ktorí naivne pôjdu pomáhať víťazom tendrov realizovať štátne zákazky a v skutočnosti iba na tom hlboko prerobia a ohrozia život svojich rodín, existenciu svojich rodín. Bohužiaľ, mnohí malí, drobní podnikatelia pritlačení takýmito okolnosťami a takouto situáciou, si siahajú na život, mnohé manželstvá, ktoré sú vystavené takejto skúške, kedy otec rodiny niekoľko mesiacov, pol roka, rok niekde pracuje, prípadne má firmu a zamestnáva tam kopu ďalších ľudí a nakoniec mu podvodníci typu pána Širokého nezaplatia, tak mnohé manželstvá sú vystavené ťažkým skúškam, následne rozvodom a rozpadu rodín a toto všetko a za toto všetko je zodpovedná vládna strana SMER, jej 83 kolesíkov, ktorí tu rozhodujú a ktorých zodpovednosťou je, aby prijali účinné riešenia, aby takéto podvody sa viac na Slovensku nediali.
Samozrejme, za rozpady týchto rodín, za to, že si mnohí otcovia týchto rodín siahnu na život preto, lebo jednoducho nemajú z čoho žiť, je v prvom rade zodpovedný Robert Fico ako premiér Slovenskej republiky a takýmto spôsobom podľa mňa reálne ukazuje, ako si predstavuje sociálnu demokraciu v praxi. Ak raz niekto systematicky kryje chrbát podvodníkom, ktorí okrádajú desiatky tisíc malých drobných živnostníkov a neurobí nič voči tomu, ani úbohú tlačovku, kde by povedal, že to nie je správne, tak je pre mňa zlodej, podvodník a vrah. V tomto prípade hovorím o Robertovi Ficovi. Vystavovať tisícky a desiatky tisíc ľudí podvodníkom typu Širokého a ďalších sponzorov vládnej strany SMER, ktorí týmto ľuďom nezaplatia poctivo odvedenú prácu, je podlé a nemá nič spoločné so sociálnym cítením, nemá nič spoločné so základnými princípmi sociálnej demokracie, ktorú Robert Fico paradoxne považuje za správnu iba vtedy, keď naivne alebo, bohužiaľ, veľakrát naivne zmýšľajúcim ľuďom rozdáva vlaky zadarmo a nepovie im, kto v skutočnosti tieto vlaky zadarmo zaplatí.
Naďalej tolerovať dnešný zákon a dnešné praktiky pri zákone o reštrukturalizácii považujem za, zo strany Roberta Fica, vládnej strany SMER za pokrytectvo, podlosť a odporné konanie, ktoré nemá nič spoločné s ľudskosťou, a tak ako som povedal, ani nič spoločné so sociálnym cítením alebo sociálnou demokraciou. Po tom, ako sme sa stretli s veriteľmi firmy Váhostav, čiže podvedenými ľuďmi, ktorí vykonali si poctivo svoju prácu vo Váhostave alebo pre Váhostav, sme konzultovali riešenia s viacerými sudcami a konkurznými sudcami a prišli sme teda k riešeniu, ktoré navrhujeme, ktoré predkladáme, ktoré, teda hlavný pilier tohto riešenia je, tak ako som povedal v úvode, že navrhujeme, aby Váhostav a podobné podvodnícke firmy viac nepatrili pánovi Širokému a ich majiteľom, ale aby po reštrukturalizácii patrili automaticky tým ľuďom, ktorých títo ľudia, títo podvodníci podviedli. Takto to považujeme za správne, takto to považujeme v súlade so sociálnym cítením, v súlade s heslami, ktoré tu Robert Fico hlásal na bilbordoch, že ľudia si zaslúžia istoty, lebo si myslíme, že omnoho viac by nám malo záležať na tých desiatkach tisíc malých drobných podnikateľov, ktorí pre firmy sponzorov SMER-u pracujú jako na istotách pána Širokého a podobných.
Istoty si zaslúžia malí, drobní, ktorí chodia do svojej práce veľakrát ako vynútení živnostníci, že prinútení okolnosťami byť živnostníci v skutočnosti vykonávajú svoju prácu ako bežní zamestnanci, kde majú svoju pracovnú dobu, kde podliehajú pokynom svojich nadriadených, a títo ľudia si zaslúžia istoty, nie sponzori vládnej strany SMER, ako to mylne chápe Robert Fico.
Bohužiaľ, za tri roky sa správa tak, že každý mesiac rozdáva niekoľko desiatok miliónov eur práve sponzorom vládnej strany SMER, a zrejme takýmto spôsobom teda pochopil to heslo na bilbordoch, kedy hovoril, že ľudia si zaslúžia istoty. Ja ho iba poprosím, aby v budúcej kampani, ktorá je čochvíľa, aby nepísal, že "ľudia si zaslúžia istoty", ale aby napísal "moji sponzori si zaslúžia istoty", vtedy to bude skutočné, vtedy to bude zodpovedať skutočnosti tak, ako to v reáli robí.
Možno podrobnejšie teda k niektorým bodom, čiže napríklad k bodu 11, keďže navrhujeme, aby ako prednostné riešenie reštrukturalizácie bolo, spočívalo teda v prevode podniku dlžníka na svojich veriteľov, čiže v prevode podniku pána Širokého na svojich živnostníkov, ktorí pre neho pracovali, tak navrhujeme, aby na prijatie takéhoto preferovaného riešenia bola potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov veriteľského výboru. Čiže v podstate aj to prednostné riešenie alebo prioritné, ktoré navrhujeme, tak ho aj vlastne tak chránime spôsobom hlasovania, ktoré navrhujeme, a to tak, aby sa veriteľský výbor dokázal ľahšie zhodnúť na takejto forme reštrukturalizácie, kedy sa podnik prevedie na veriteľov, čiže tých malých, drobných dodávateľov, ako na alternatívne spôsoby reštrukturalizácie, ktoré, bohužiaľ, dnes sú priorite preferované veľkými veriteľmi. Čiže robíme ho nielen papierovo preferovaným riešením, ale zároveň aj spôsob hlasovania, ktorý navrhujeme, ho chráni a iné alternatívne riešenia robí omnoho ťažšie dosiahnuteľnými ako toto prioritné preferované riešenie.
Taktiež teda rozširujeme právomoci veriteľského výboru, lebo teda doposiaľ veriteľský výbor návykom činnosti dlžníka de facto dosah nemal. Mohol jedine rozšíriť rozsah právnych úkonov, ktoré majú podliehať súhlasu správcu, ale podľa nášho návrhu bude veriteľský výbor môcť uznesením rozhodnúť o rozšírení svojej pôsobnosti a podmieniť úkony dlžníka nielen súhlasom správcu samotného, ale aj súhlasom veriteľského výboru. Čiže tým posilňujeme právomoci veriteľov, ktorí takýmto spôsobom budú mať omnoho lepší a priamejší dosah na realizáciu alebo teda na priebeh reštrukturalizácie.
Cieľom navrhovanej úpravy je získať väčšiu kontrolu veriteľov nad konaním dlžníka a už v počiatočnom štádiu reštrukturalizácie, kde teda navrhujeme prednostné riešenie na uspokojenie všetkých veriteľov, prevod podniku dlžníka. Ako som povedal, ide o obsiahlejšiu právnu úpravu, ktorá teda dokopy aj s dôvodovou správou má 21 strán, takže myslím si, že pre prvé čítanie by mohol stačiť ten úvod, ktorý som vlastne spomenul, a chcel by som vás hlavne poprosiť o dobrú vôľu riešiť tento problém. Ak bude najmenšia dobrá vôľa zo strany poslancov SMER-u nekryť viac podvodníkov typu pána Širokého a podobných, ktorí, áno, uznávam, sú vašimi sponzormi, a teda pomáhali vám vo volebných kampaniach v minulosti, ale ak bude najmenšia vôľa nekryť praktiky týchto podvodníkov do budúcna a budete mať čo len najmenšiu vôľu naplniť to, čo ste mali napísané na bilbordoch, že ľudia si zaslúžia istoty, a budete mať najmenšiu vôľu sociálne cítiť s malými, drobnými zamestnancami, ktorých papierovo zamestnávajú tieto firmy ako živnostníkov, tak verím, že tento návrh zákona posuniete do druhého čítania a v druhom čítaní ho vycibríte už podľa toho, ako uznáte na vhodné, prípadne ako vám povedia vaši právnici alebo príslušné ministerstvá. Každopádne my sme sa snažili spraviť právnu normu tak, aby riešila tie najzásadnejšie problémy, aby neurobila alebo aby odstrašila dlžníkov od toho, že sa v podstate dobrovoľne vydajú na cestu robenia dlhov s tým, že sa spoliehajú na to, veď ma Fico očistí v reštrukturalizácii a budem môcť ďalej podvádzať svojich dodávateľov.
Myslíme si, že stačilo 9 rokov praktiky tohto zvrhlého zákona na Slovensku, a posledné prípady, kedy paradoxne práve výstavba diaľnic, v ktorej sú najväčšie zákazky týchto najväčších firiem, ktoré v poslednej dobe prešli reštrukturalizáciou, čiže Váhostav a Doprastav, by mali upriamiť pozornosť aj vás ako predstaviteľov vládnej strany, lebo veľmi radi sa chválite, koľko diaľnic staviate, koľko ste postavili, ale zrazu akosi necítim, že by ste sa chválili tým, že napr. firma jedného vášho sponzora pána Širokého Váhostav nevyplatila za postavenie týchto diaľnic 100 mil. eur. Ja si naozaj potom kladiem otázku, aké právo vy máte sa chváliť cudzím perím, keď sa vlastne chválite tým, že vaši ľudia, firmy vám blízke, firmy vašich sponzorov nevyplatia 100 mil. eur, čo sú 3 mld. korún na mzdách, lebo prioritne to je, 90 % sú to mzdy, to nie sú dodávky tovaru, a ako vy sa môžete chváliť, a že vám to nezhorkne v ústach, tá chvála, a hlavne vášmu predsedovi, keď sa tu chváli s výstavbou diaľnic, keď tieto diaľnice sú na Slovensku stavané podvodom, podvodom vo vašej réžii, pod vaším krytím, kedy nič nerobíte proti tomu, aby neboli ľudia, ktorí prácu na výstavbe týchto diaľnic vykonávajú, akýmkoľvek spôsobom chránení proti podvodníkom, ktorí ich okrádajú, nezaplatia im faktúry, potom sa očistia na súdoch a sú páni znova opäť veľkopodnikatelia, ctení veľkopodnikatelia, s ktorými si váš pán predseda sadá do rovnakých lóží, sleduje hokejové zápasy, pozýva si ich na svoje snemy.
Skôr si myslím, že by ste sa mali hanbiť za takéto konanie, lebo konanie týchto ľudí je čistý podvod, a vy ho kryjete a kryje váš predseda vlády. A tak ako som povedal v polovičke svojej reči, ak raz kryje takéto konanie a nič voči nemu nerobí, a následne sa títo chudáci zamestnanci, ktorých iba "formálne" nazývame živnostníci, ktorým nezaplatia podvodníci, vám blízki podvodníci za výkon ich práce na výstavbe diaľnic, ak následne títo ľudia si siahnu na život, ak následne rodiny týchto ľudí sa rozpadajú, lebo jednoducho nemajú peniaze, nemajú peniaze za spravodlivo odvedenú prácu, tak vy ste za to zodpovední, lebo pre mňa ten, kto zločiny kryje, je väčší zločinec jako ten, kto zločiny pácha.
Budem veľmi rád, ak si vstúpite do svedomia a tento návrh zákona posuniete do druhého čítania.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pani poslankyňa Kiššová, Hudacký, Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová.

8.
Ďakujem pekne za slovo. Musím povedať, že som rada, že do tejto snemovne opäť niekto prináša problém neplatičov, ktorí sa pri súčasnej legislatíve úplne legitímne zakrývajú za inštitút reštrukturalizácie.

Robili sme to aj my, aj my sme predkladali isté návrhy na opatrenia, akými by sa tento problém dal možno nie úplne riešiť, ale minimálne minimalizovať. Prichádzali s takýmito návrhmi aj iní kolegovia z opozície a mňa veľmi prekvapuje, že vládna strana SMER všetky tieto snahy riešiť neplatičov tak nonšalantne odmieta, a nielenže odmieta naše návrhy, ale neprichádza s vlastným návrhom a vyvoláva vo mne pocit, ako keby mala pocit, že tento problém tu nie je. A svojím nekonaním alebo možno odmietaním našich návrhov ho de facto podporuje, tento, tento stav.
Musím sa priznať, že tento konkrétny návrh zákona, ktorý dnes máme na stole, vo mne vyvoláva mnohé otázky, a nie som si celkom istá, že či automatika, ktorá by mala nastať, že z veriteľa sa stane akcionár, je tým správnym riešením, pretože myslím si, že stať sa akcionárom nejakej veľkej spoločnosti, malej spoločnosti, to je jedno, nie je tak jednoduché, je to komplikovaná vec. S nejakými nárokmi prichádzajú aj, aj povinnosti, prichádzajú do tejto otázky možné ďalšie nevyriešené otázky. Jednoducho nie som si celkom istá, že či toto je to optimálne riešenie, ale musím povedať, že som veľmi rada, že tu tá téma opätovne otváraná je preto, lebo, preto, lebo ten problém tu máme. A naozaj si myslím, že je čas, aby vládna strana SMER začala počúvať a začala tento problém, keď aj nie našimi návrhmi, ale vo vlastnej réžii, aby ho naozaj začala riešiť.
Ďakujem.