48. schôdza

95.
Ďakujem pekne. Chcem pozvať všetkých členov zdravotníckeho výboru, vitajte.
Zajtra ráno o 8.00 hod. na vaše požiadanie zvolávam výbor.

Ďakujem pekne. Zajtra 8.00 hod. zvolal pán predseda zdravotníckeho výboru rokovanie výboru. Zároveň vás chcem informovať, že po tom, ako sa spýtam, či každý využil svoje právo hlasovať, a ukončím hlasovanie, počas doby, kedy budú overovatelia spočítavať výsledky, budeme pokračovať v rokovaní tak, aby sme nebrzdili rokovanie Národnej rady. Potom ho prerušíme za účelom oznámenia výsledku tajného hlasovania.

(Akt tajného hlasovania.)

97.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa spýtať, či každý využil právo hlasovať. Zdá sa, že áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

Budeme teraz pokračovať rokovaním o návrhu pani poslankyne Nicholsonovej, ktorá navrhuje novelu zákona o výchove a vzdelávaní.
Pán spravodajca, len pre osvieženie, skončila sa rozprava? (Reakcia spravodajcu.) Rozprava bola ukončená a pýtam sa teda pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Nie.
Pán spravodajca chce, nech sa páči, takže ešte vystúpi v záverečnom slove pán spravodajca.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1457.)

98.
Ďakujem pekne, pán predseda, nebudem hovoriť príliš dlho, ale chcem sa k niektorým veciam vyjadriť.
V zásade treba povedať, že v rozprave vystúpili piati poslanci a nikto z nich nepodal procedurálny návrh. A k samotnej problematike, ja by som, po prvé naozaj by bolo lepšie, keby tieto dve témy boli bývali oddelené. Ako a takisto aj to som vnímal, ja si myslím, že väčšina chce aj tu v parlamente riešiť ten problém Rómov a si uvedomuje, ako som uviedol ja vo svojom vystúpení, že jednoducho dnes máme negramotnosť. Jednoducho fakt je, že demokratický štát si nevie niektoré veci vynútiť. Áno, diktatúra, ktorá bola pred ’89., si vynútila veci, povinnú dochádzku do školy a jednoducho negramotnosť sme nemali. Ale ten problém vidím v tom ako k prístupu. Ja som tu povedal a povedali to aj viacerí, že je lepšie použiť motivačné nástroje na to, aby sme to dosiahli, ako nástroje donucovacie. A v čom sa naozaj zásadne líšime, ja som presvedčený, že spôsob uloženia povinnosti, ako je tam, je v rozpore s ústavným princípom Slovenskej republiky. Pani navrhovateľka má iný názor.
A teraz k tej druhej téme, povinnej. V tom bode 3 je naozaj povedané, že ten nepovinný predmet, obsah výchovy a vzdelávania je povinný pre všetkých žiakov danej školy bez možností alternácie s iným predmetom. Viete, rád by som to zdôraznil. Neukladajme to, čo je predmet výučby v školách, do zákona. Jednoducho je to v kompetencii ministra školstva, neoberajme ho o isté kompetencie, ale rovnako neoberajme o kompetencie riaditeľov škôl, školskú radu, v ktorej sú zastúpení rovnako rodičia, rovnako pedagógovia a zriaďovatelia, lebo dostaneme sa potom zbytočne podľa mňa aj do problémov. Podľa mňa do zákona takéto riešenie nepatrí a viete, keď je tu už teda uložená povinnosť, nedá mi, aby som sa nevrátil do minulosti.

Áno, ja som urobil zmluvu so Svätou stolicou, keď som bol minister, a roky som počúval, že som cirkevný minister a bigotný katolík. No tá zmluva bola urobená tak, že bola urobená rovnaká zmluva so všetkými registrovanými cirkvami. Každý z nich mal rovnaké právo. To je po prvé. A po druhé pre tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu, bola vytvorená etická výchova. Ja si myslím, že toto bol tolerantnejší prístup, ako uložiť povinnosť. Každý si mohol vybrať. Viete a dnes také zase zaznieva, že no dobre, ale etická výchova by mala byť aj pre tých, ktorí chodia na náboženskú výchovu. Prosím vás, ale to je buď nezmyselné zavádzanie, alebo nevedomosť. Keď vezmem len Desatoro, len prvé 4 prikázania sa týkajú viery, ďalších 6 sa týka morálky, etiky a môžem vás ubezpečiť, že etika sa rovnako vyučuje na náboženskej výchove, vo väčšom rozsahu a prísnejšie ako v etickej výchove. To je fakt. Akože to je zase také zavádzanie a podľa mňa dosť nezmyselné.
A na záver, ja osobne si myslím ako bigotný, teda pre niektorých zase príliš liberálny katolík, ja si myslím, že v škole má byť istá výchova aj v tejto oblasti. Áno, nie všetci rodičia to dokážu urobiť, nie všetci sú dostatočne vzdelaní, dostatočne zodpovední. Ale musí to byť po zhode s rodičmi, preto hovorím školská rada a musí to byť v duchu ich presvedčenia. Musí to rešpektovať - a to posledné, to tu zazneli ukážky, nechcem sa ani vracať - musí rešpektovať aj istú primeranosť veku. Pani navrhovateľka hovorila, že chce, aby to bolo primerané, ja ju nepodozrievam z ničoho zlého v tomto smere. Len osobná moja skúsenosť, roky, a poviem, existovala skupina, nechcem to stotožniť, ale pod názvom, poviem, Klimentovci presadzovali sexuálnu výchovu, ale to bolo úplne neprimerané veku tých detí, čo sa tam chcelo vyučovať. Čiže tá skúsenosť z toho, čo sa tu dialo, ja si myslím, že nebola dobrá.
Záverom, myslím, že to podstatné som už povedal, kto vystúpil, takže ešte snáď jednu poznámku, keď tu bola kolegyňa Šípošová a hovorila, že sa nepočúvame, no ale to je, viete, to nie je problém nášho parlamentu, to je problém celej slovenskej spoločnosti, čo vnímam. Keď chcete počúvať rádio, musíte mať prijímač, ale musí existovať aj vysielač. A na Slovensku sme v situácii, že väčšina ľudí má len vysielač, prijímač nevlastní. Takže len hovorí, čo si myslí, a nechce počúvať, čo hovoria druhí.
Ďakujem pekne.

99.
Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1404. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1413.
Mám poznamenané, že má ho predložiť pán poslanec Igor Matovič, ale predloží ho druhý z navrhovateľov. Pán Viskupič, vy? Vy? Za navrhovateľov.
Takže poprosím teraz pána Viskupiča, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1404.)

100.
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť a povedať pár slov k predkladanému legislatívnemu zámeru, ktorý chce zmeniť novelizačným úsilím zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Možnože sa posunieme k schôdzi z oblasti voľnej pocitovej témy na takú tvrdšiu, ktorá hovorí o neblahom stave v našej spoločnosti vo financovaní, platení mnohých životov našich stredných a malých podnikateľov. Túto tému nemáme alebo máme ju, nemáme prvýkrát v Národnej rade. Opakovane sa tu dostávajú z rôzneho uhla pohľadu. Možné vylepšenia stavu riešenia tzv. druhotnej platobnej neschopnosti alebo vylepšenia stavu malých a stredných podnikateľov v prípade, že poskytli svoj tovar alebo službu, a napriek tomu, že vykonali kvalitnú kvalifikovanú prácu, nedostali zaplatené. Myslím si, a tak ako uvádzame v dôvodovej správe, že podnikať na Slovensku skutočne v súčasnom stave nie je jednoduché. Ak nie ste spriaznení s nejakou, ak nie ste dostatočne veľkí a spriaznení s verejnými obstarávateľmi, s ľuďmi, ktorí sedia a rozhodujú o veľkých objemoch peňazí cez verejné obstarávanie, a vy nepatríte do skupiny týchto vyvolených alebo obľúbených, tak nie ľahko sa prediera životom a podnikateľským životom, najmä v tejto dobe a pri, na nastaveniach, zákonných nastavenia, aké máme v súčasnosti. Čiže okrem vysoko, vysokého daňovo-odvodového zaťaženia a iným administratívnym povinnostiam, ktoré musia firmy podnikajúce na Slovensku, ktorým musia firmy podnikajúce na Slovensku čeliť, túto situáciu zhoršuje tzv. zlá platobná disciplína medzi obchodnými spoločnosťami navzájom. Podľa terajšej právnej úpravy je možné, aby víťaz verejného obstarávania, najčastejšie ten veľký, vyvolený podnikateľ využil pri dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby subdodávateľov, najčastejšie spomínaných malých a stredných podnikateľov, a nezaplatili im. Podľa dnešnej právnej úpravy je v poriadku aj to, keď títo veľkí podnikatelia subdodávateľom proste nezaplatia, a to napriek tomu, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ poslal riadne a včas finančné prostriedky dodávateľovi. Napriek tomu, že reálne vykonanú prácu, ako som spomínal, alebo dodanú službu subdodávateľ uskutočnil, za svoju prácu nedostal zaplatené, čo má za následok buď jeho úpadok, likvidáciu, ukončenie podnikania a potom aj neblahé vplyvy na jeho súkromné financie, rodinné financie a podobne.
Naše riešenie spočíva v jednom kroku, čiže v snahe zabrániť takémuto stavu a platobnej neschopnosti subdodávateľov. Ukladáme povinnosť verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ak to povaha zákazky umožňuje, uviesť do návrhu zmluvy alebo rámcovej dohody, že uhradia platby za tovar, stavebné práce alebo služby priamo subdodávateľom. Čiže verejný obstarávateľ, poviem jednoducho, štát alebo iné samosprávy, resp. regionálne správy priamo v zmluve, či v rámcovej zmluve, alebo vykonávateľom, uvedú možnosť, že môžu uhradiť prostriedky priamo subdodávateľom, je jedno, aká veľká spoločnosť zákazku vyhrá. Následne má subdodávateľ na základe tejto zmluvy alebo rámcovej dohody možnosť požiadať verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, aby tieto platby hladil, teda samotnému tomu, kto vykonal prácu, a nie prostredníctvom dodávateľa, ktorý nejedenkrát peniaze od verejného obstarávateľa, od štátu, od samosprávy vezme, ale zabudne zaplatiť subdodávateľom. Čiže návrh zákona počíta s tým, že ak sa bude diať verejné obstarávanie na základe zmluvného vzťahu, čiže v návrhu zmluvy alebo rámcovej dohody, sa uzavrie parameter, že za subdodávky, ak prácu nevykonáva priamo ten, ktorý vyhrá zákazku, a ak bude v platobnej schopnosti a platiť načas, tak peniaze pôjdu jemu, ale dávame aj možnosť subdodávateľom, aby mali zmluvne podchytené to, že ak im veľký obstarávateľ nezaplatí, tak môžu požiadať samotného zadávateľa v obstarávaní, aby im faktúry uhrádzal priamo. Čiže, jednoducho povedané, aby za odvedenú prácu, poskytnuté služby dostali zaplatené tí, ktorí prácu a služby poskytli, a nie tí, ktorí tieto práce len sprostredkovali, nabalili sa na nich a možno následne svoj vlastný podnik posunuli do veľmi často už označovaného procesu, zlodejského procesu reštrukturalizácie a tým pádom pripravili malých, stredných a tých, ktorí reálne vykonali prácu, dodali služby, o finančné zdroje.
Toľko na úvod a dovolím si vás týmto požiadať o podporu tohto zákona, ktorý túto situácie vie pro futuro veľmi účinne vyriešiť.
Ďakujem

Ďakujem pekne. Zaujmite miesto, pán poslanec, navrhovateľov, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jozefovi Mikušovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

102.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyňa, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 406 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1404.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

103.
Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete niečo dodať? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1405, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1414.
Dávam slovo poslancovi opäť Viskupičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán navrhovateľ.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 1405.)

104.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pokračovať v téme, ktorú sme nazvali pomoc chrbtici nášho hospodárstva, a to sú malí a strední podnikatelia.
A tak ako predchádzajúci návrh zákona hovoril o tom v úplne jednoduchej veci, aby za prácu dostali ľudia zaplatené, tak tento návrh zákona, ktorým meníme zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, hovorí z opačnej strany, aby sme tým, ktorí nedostanú zaplatené za svoju prácu, tovar alebo služby, nevyťahoval tento štát z vrecka 20 % dane z pridanej hodnoty, ak za službu nemali zaplatené.
To znamená, že ako uvádzame, z dôvodov vyberiem niektoré, že je nehorázne a často až nepochopiteľné, že rozšírený fenomén v slovenskom podnikateľskom prostredí je nedisciplinovanosť, hrubá ignorancia, uhrádzanie platieb medzi jednotlivými subjektmi navzájom, či to, že vystavením faktúry, ktorá je tým kvalifikovaným dôvodom, na základe čoho mám zaplatiť, znamená z pohľadu tohto štátu, že štát sa nestará o to, či medzi týmito zmluvnými subjektmi naozaj prebehla platba, ale vopred si žiada peniaze, ktoré, od teda subjektu, ktorý urobil prácu a nedostal zaplatené, a ešte musí z tejto platba odviesť DPH, skôr ako mu tieto peniaze prídu.

Zistil som z hľadiska posledných mesiacov, že táto téma je hlboko diskutovaná, dokonca aj medzi príslušníkmi vládnej strany, neviem, nakoľko poslancov, ale v exekutívnej časti určite áno, a možnože sa dočkáme toho, aby nepochopiteľný fakt, že mám splniť si povinnosť voči štátu, keď štát sa na mňa takpovediac vykašľal a nezabezpečil to, že na základe zmluvného práva by bolo – a tu sme na tej téme vykonateľnosti práva –, že budem platiť za mne poskytnuté alebo u mňa na účte objavujúce sa peniaze z pridanej hodnoty až vtedy, keď sa tam objavia. Toto je nepochopiteľný logicky nesediaci fakt, prečo by som, prečo by mali podnikatelia dotovať štát, ak štát im nezabezpečil to, že im niekto za ich služby alebo tovary zaplatil.

Preto si dovoľujeme navrhnúť zmenu, čo je cieľom predloženej novely, a je to posun z platnosti DPH dodávateľa za poskytnuté tovary alebo služby do času, kým odberateľ neuhradí celé plnenie v dohodnutej výške zahŕňajúcu aj daň, ktorú je zo zákona povinný zaplatiť. Dodávateľ, platiteľ dane bude následne povinný splniť si vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní od prijatia platby v plnej výške za dodaný tovar alebo službu. Toto riešenie v istom zmysle prenáša zodpovednosť za nedostatočnú vymožiteľnosť práva na štát, ktorý by mal reformovať právny a osobitne súdny systém do takej miery, aby nebolo potrebné legislatívou zavádzať riešenia, ktoré sú v značnej miere neštandardné. Ale máme tu neštandardnú situáciu, tak ponúkame neštandardné riešenie a to znamená, že štát v prvom rade, ak zabezpečí vymožiteľnosť práva, nastaví justičné procesy tak, že, a predstavme si taký ten ideálny stav, že než štát si príde vypýtať dvadsiatok, resp. 20 %, tak by existoval súdny proces, že by tak rýchlo prebehol súd, ktorý by mal dodávateľ služby voči tomu, kto mu nezaplatil, že než si štát vypýta peniaze, tak ten súd by dávno toho neplatiča odsúdil a priniesol by efektívne riešenie, aby k platbe, ktorou sa zaviazal, zaplatil. To znamená, že toto neštandardné riešenie otvára možnosť a prenáša zodpovednosť za nesplnenie si úlohy, v tomto prípade štátu, na toho, kto si tú úlohu neplní, a nebude znášať iba možné konferencie, tuná debaty v parlamente, ale sa ho to dotkne aj reálne a finančne, čiže štát by nedostal plnenie, kým by malý a stredný podnikateľ nedostal zaplatené od toho, kto zaplatiť dávno mal.

Čiže je to, ako som uvádzal na začiatku, jeden z rady zákonov z tej legislatívnej smršte, ktorou by sme chceli chrbtici našej ekonomiky pomôcť, a to je to, aby sme od ľudí, ktorí peniaze nemajú, pretože nedostali zaplatené, nevyťahovali zbytočne dépeháčku a úverovali tak štát, ktorý si v tejto miere neplní svoje vlastné povinnosti.
Ďakujem za pozornosť a prosím ctené plénum o podporu.