48. schôdza

Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi, pánovi poslancovi Zajacovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, nech sa páči.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Písomne sa neprihlásil nik. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Zároveň teda prerušujem aj rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu pána poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z.
Návrh zákona je pod tlačou 1406, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1415.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo, môžete uviesť návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z., tlač 1406.)

108.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, my sme čiastočne tú tému načali, začali včera pri návrhoch kolegov, ktorých už teraz nebudem komentovať, lebo je po hlasovaní.
Tento návrh hovorí o tom, že by sme sa mali vysporiadať, ja si myslím, že by sme sa mali teda zapodievať témou referenda ako takou, ale ja by som povedal, za inej štábnej kultúry. A tento návrh čiastočne rieši niektoré skutočnosti, ale nerieši to, čo nás podľa mňa ešte nejakým spôsobom čaká. Toto rieši tú skutočnosť, že, zjednodušene to poviem pre ľudí, my máme vždycky tendenciu s niečím, ako sa hovorí, vyčubriť. Hej, vždycky nejakým spôsobom s niečím vyčubriť a vyzerá, že sme na najlepšej ceste vyčubriť aj s referendom. Stalo sa, už jeden precedens sa stal, a to bolo, to bol referend strany SaS, ktorá zozbierala, že, už neviem, koľko bolo tých otázok. Bolo to, proste treba to uznať – však oni to ani nerozporovali – a ich aj nejakou agendou predvolebnou. Tam časovo to sadlo tak, ako to sadlo, to znamená až po voľbách sa dialo samotné referendum, kde už, chúďatko, bolo také opustené a stalo sa takým sirotkom, už tá veľká proklamácia nebola. A už bolo možno aj čiastočne trápne sa predkladateľom hlásiť k tým otázkam, ktoré tam boli.
My v zmysle teda tradícií tejto krajiny vyčubriť s vecami sa, zistíme, že inštitút ako taký je v zásade veľmi dobré zhodnotenie investície. Modelujme situáciu, ja som to už tu aj včera naznačoval, ak niekto pripravený investovať na administráciu, ale čiastočne aj motiváciu zberačov, povedzme 500-tisíc euro, tak na Slovensku 350-tisíc podpisov zozbiera. Obzvlášť, a ak sa nemýlim, a myslím si, že sa nemýlim, pri referendových hárkoch je potrebné 15 plus, čo sa týka veku, čo pri iných petíciách nie je, a rovnako referendová petícia nie je potrebné rodné číslo, čo je úplne brutálny parameter, keď zbierate podpisy na stranu, lebo rodné číslo nikto nechce dať ani číslo. Či číslo občianskeho, pardon. Čiže dá sa to, obzvlášť keď teda ste pripravení. A v zásade my pochopíme alebo niektorí pochopia, že je to dobrá investícia, nakoľko touto investíciou vám štát zabezpečuje zhodnotenie vašej investície na úrovni 6 mil. eur. Lebo tým, že zozbierate 350-tisíc podpisov, štát je povinný vyhlásiť referendum, kde náklady na referendum sú niekde na úrovni tých 6 mil.
Hej, čiže si, keď by sme na to pozreli len fakt že úplne jednoducho, je to veľmi slušné zhodnotenie, to znamená, za 500-tisíc mám kampaň za 6 mil. Bude to pokúšať, samozrejme, a pokúša to politické strany, špeciálne to bude pokúšať politické strany. Čiže tento návrh hovorí o tom, že zakázať sa to nedá. Vy nemôžete politickej strane iniciovať referendum ani nikto tú ambíciu nemá, ale by sme teda boli v tom korektní, ak strana vyvolá nejaké referendum, potom by malo byť korektné sa na ňom nejakým spôsobom aj podieľať na tých nákladoch. V tom návrhu je, rozlišujeme, dokonca tak sme chceli byť ústretoví a chcel som byť ústretový, že aj teda, že či malo zmysel z pohľadu, či dosiahlo to, čo u referenda býva problém. To znamená, dosiahlo to kvórum, to znamená, bolo úspešné vôbec z pohľadu účasti, tak vtedy je ten, tá spoluúčasť politickej strany menšia ako v prípade, keby to bolo také, by som povedal, že samoúčelné, čisto reklamné referendum, tak tam je tá účasť vyššia.
Zjednodušene, veľmi zjednodušene, čiže ak strana vyvolá referendum, zapojí sa do, aktívne do referenda, financuje, ten parameter my určujeme cez to, že z prostriedkov, ktoré sú stranícke, hradí náklady spojené a tam viete, náklady spojené so zbieraním sú rôzne, ale dá sa to, to všetko sú merateľné parametre. Ak teraz strana, ale povedzme si pravdu, to sú peniaze štátu, ale už teda určené strane, ak strana sa rozhodne z tých peňazí iniciovať zber referenda, tak potom musí zobrať v podtaz aj to, že je nevyhnutné sa na ňom podieľať. Čiže to je zjednodušene. Podľa mňa je to mimoriadne korektná vec. A hlavne aj do budúcna, ja poviem teraz jeden príklad bez toho, aby sa akýkoľvek zákon menil teraz, my pravdepodobne, môj odhad je, budeme sa, stretneme s jednou skúsenosťou, ktorá naozaj nasvedčuje tomu, že bude tendencia zneužívať inštitút referenda. Bolo to ohlásené a taktizuje sa so spustením, jedno super referendum, kde sa bude asi, tam sa hovorí, že ix otázok bude. Viete, kde bude ix otázok, sa sekundárne aj sa zväčšuje, zväčšuje predpoklad rýchlosti nazbierania, lebo každý si tam nájde tu svoju. Viete, dáte otázku limuzíny, dáte otázku, ja neviem čo, verím, že aj tých populistických a nepopulistických otázok bude strašne veľa, vytvorí sa určitá masa a tým sekundárne to pôjde rýchlo. To znamená, že čím viac otázok, tým je teda predpoklad, že to pôjde aj rýchlejšie, a možno aj lacnejšie zozbierať tie tie otázky.
Potom nastane tá situácia, podľa existujúceho platného zákona, na to chcem upozorniť a s tým skončím celé moje predstavenie zákona, na to chcem upozorniť, že aj podľa..., nič sa nezmení, ak existujúce platné zákony, ten kto ohlásil super referendum, zozbiera tie podpisy tak, že 6. 11. ich odovzdá. Ak ich odovzdá 6. 11., prezident má 30 dní na to, aby vyhlásil referendum, a od vyhlásenia referenda je 90 dní na to, aby sa konalo referendum. Nemôže sa konať 90 dní pred voľbami, ale môže sa konať v deň volieb.

Takže veľmi rýchlo, čo to znamená. Keď strana, ktorá vyhlásila, že ide zbierať superreferendum, odovzdá hárky 6. 11., tak postavia prezidenta pred hotovú vec, že v zásade bude môcť vyhlásiť referendum iba na deň volieb. Vyhlásením referenda na deň volieb strana, ktorá zozbiera tie podpisy, prehlási otázky referenda za svoj volebný program a podarí sa vskutku husársky kúsok, že strana dostane svoj volebný program do každej volebnej miestnosti. Preto chcem upozorniť, podľa mňa je to korektné, aby sme prípadne, ak máme aké-také zámysly s touto krajinou, tak ja len upozorňujem, aby sme potom nepovedali, že to sme nevedeli alebo že to nás nenapadlo. Ja vám hovorím, že toto je podľa existujúceho právneho rámca možné, jediné, ako sa to bude dať nieže obísť, ale ako prezident by sa s tým mohol vysporiadať, že využije ten článok 95 odsek 2 ústavy, kde povie, že tie otázky dá skúmať Ústavnému súdu, vtedy tá lehota 90 dní neplynie, avšak ja si viem predstaviť ten krik potom okolo toho, že aké je to protiústavné, nedemokratické, obmedzujúce právo občanov a neviem čo všetko, keby si to náhodou prezident dovolil, že dať rozporovať tie otázky a využiť tento článok.
Takže ak by sme chceli sa vyhnúť, naozaj asi sa nevyhneme, môj odhad je, že sa nevyhneme tomu, že budeme konfrontovaní s tým, že niekto bude chcieť pretlačiť svoj volebný program do volebných miestností a využije to a ja mu poradím, ako to urobí. Dosiahne to tak, že hárky odovzdá 6. 11. Keď odovzdá hárky 6. 11., prezident vyhlási referendum na deň volieb. Ak si myslíte, že je to v poriadku, prísne vzaté, je asi je to podľa platného právneho rámca, ale či je to v poriadku, si dovolím rozporovať. Návrh zákona hovorí o tom, že ak teda sa strana politická takýmto spôsobom rozhodne ovplyvňovať svoj boj, a teda využiť referendum ako inštitút v predvolebnej kampani, tak aspoň by sa mala na tom podieľať.
Ďakujem pekne.

109.
Ďakujem, dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Igorovi Hraškovi.

110.
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1406).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

111.
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že sme nedostali žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Otváram teraz hlásenie sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Keďže evidujem, že máme výsledky tajnej voľby budeme pokračovať v rokovaní a poprosím povereného overovateľa – ďakujem, pán spravodajca (reakcia z pléna), v rozprave, pardon (reakcie z pléna) –, aby oznámil výsledky tajného hlasovania najskôr o návrhu na voľbu jedného člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Nech sa páči.

112.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 18. marca 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 131 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Stanislava Labjaka 2 hlasovali za, proti 79, 50 sa zdržalo hlasovania; za Martina Pekára 83 hlasovali za, proti 25, 23 sa zdržalo hlasovania; za Michala Zajdena 39 hlasovalo za, proti 59, 33 sa zdržalo hlasovania.
Na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený Martin Pekár. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne.

Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Martina Pekára za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa na funkčné obdobie od 24. apríla 2015 do 23. apríla 2021.

Teraz vás poprosím, pán overovateľ, o oznámenie výsledkov tajného hlasovania o návrhu na voľbu dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne, pán predseda. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 18. marca 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 12 neplatných a 125 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za László Bukovszkého hlasovali za 87 poslancov, proti 21, 17 poslancov sa zdržalo; za Patrika Dubovského hlasovalo za 27 poslancov, proti 62, zdržalo sa hlasovania 36; za Mariána Gulu hlasovalo za 31 poslancov, proti 63, zdržalo sa hlasovania 31; za Teréziu Holecovú hlasovalo za 81 poslancov, proti 24, 20 poslancov sa zdržalo.
Na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa zvolení László Bukovszký a Terézia Holecová.
Ďakujem pekne.