48. schôdza

S reakciou, pán poslanec Hlina, nech sa páči.

42.
Jaj, no čo povedať. Trošku ma zaráža reakcia kolegyne. Navrhujem takú vec, že, prípadne to prepáľte pánovi Šebejovi na cédečko, pošlite. Malo by byť niečo také ako lekárske tajomstvo, ale prehlasujem, že to môžete kľudne zverejniť, že to, čo vyjde mu z tej analýzy.
A keď by som mal len vrátiť, pani kolegyňa, vy ste niekedy vyzerali ďaleko lepšie. Asi tiež vás niečo trápi, ale ja z toho neusudzujem niečo významné (povedané so smiechom) a ja vám skríning, personálny ani osobnostný, ani diagnózu nebudem určovať, ani prejudikovať, že akú by sme mohli mať. Ako ak je niekto, v tomto bol nekorektný, tak ste boli mimoriadne vy. Ale hovorím, ja som pripravený, kľudne to pánovi Šebejovi dajte a dávam súhlas na to, aby po tej analýze zverejnil, čo mi je. Dobre? Prosím vás.
A povedali ste jednu vec, to ma zarazilo a prípadne, ľudia, ktorí nemáte deti v cirkevných školách, pani kolegyňa vás označila ako nezodpovedných rodičov, lebo ona povedala, že ona predpokladá, že na cirkevné školy chodia deti, ktoré sú slušne vychovávané a sú vychované k rodičovstvu. Ergo tie, čo nechodia na cirkevné, je predpoklad, že nie sú. Neviem, či je teda všade možnosť ísť na cirkevnú alebo niekde ani nie je. A ja si dovolím tvrdiť, že moje deti tiež nechodili na cirkevnú, a ja si myslím, že to bolo v poriadku.

Kolegyňa, vážte slová, prípadne si to doma v kľude čítajte, keď budete variť nejakú paradajkovú polievku, aby ste si povedali, čo ste vlastne povedali. Vy ste naozaj povedali, že iba v cirkevných školách to nie je potrebné. Preto, lebo tam je predpoklad, že to bude v poriadku. Ako povedať takúto megahlúposť, tiež asi treba, aby som povedal, určitú prípravu alebo neprípravu.
Ďakujem.

43.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kuffa, pán poslanec Vašečka, pán poslanec Viskupič, pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

44.
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, mal som obdobné tie postrehy k návrhu zákona, ako kolega Hlina to pred chvíľou tuná odprezentoval. A to je to, s čím ja tiež nemôžem súhlasiť. Pri tomto návrhu zákonu nebudem hlasovať za tento návrh zákona. Dokonca, poviem to takto, budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona. A vyslovujem naozaj počudovanie v tom, že liberáli sú tí, ktorí tuná predkladajú návrh zákona, a to je tu opätovne tento návrh zákona, kde sa ukladá povinnosť, povinnosť predškolskej dochádzky.
Keď aj ten proces socializácie, v tej dôvodovej správe je okrem iného napísané, že v podstate je potrebné to podchytiť skôr, vo veku možno nejakých troch rokov, a nie vo veku šiestich rokov a tie nulté ročníky. Proste toto v tejto dôvodovej správe. Áno, je to pravdivý výrok, ale, pani kolegyňa, chcem ti povedať, že proces socializácie neprebieha vo veku troch rokov. Neprebieha vo veku troch rokov, ale proces socializácie prebieha už dávno predtým a to je proces, ktorý sa volá prenatálne obdobie. Tam už je proces socializácie. Nepáči sa mi tuná takáto jedna z vecí, ako keby z toho celkového kontextu rómske obyvateľstvo sme považovali za nejaké menejcenné. Alebo proste je to, je to obyvateľstvo, na ktorom by sme mali v prevažnej miere experimentovať. Aj skrze tento zákon.
Aj tá prvá časť návrhu tohto zákona, ktorá hovorí o zavedení povinnej, to prvé opatrenie, o povinnej školskej dochádzke vo veku troch rokov. Nesúhlasím s touto vecou a rovnako ani s druhým opatrením, ktoré zavádza v podstate do škôl ako nepovinný predmet výchovu k zodpovednému rodičovstvu. Presne aj tak vo mne to evokuje, to bude v podstate tá sexuálna výchova. Človek nemá problém so sexuálnou výchovou a hovoriť úctivo o sexualite. Ale nie perverzne. Presne tak, ako si to, kolega, povedal. To je tá skúsenosť na tých našich školách. Naučiť deti sexuálnym praktikám, resp. antikoncepčné prostriedky ako používať. Ale veď to je, to je nejaké veľmi zvrhlé. A mne sa to nepáči, toto, že jednak tuná máme tento návrh zákona, a potom ďalšia vec, že taká obrovská diskusia okolo toho je.
Rodičia ak by nemali právo, aby vychovávali svoje deti, tak to už by bolo naozaj potieranie alebo potláčanie tých najzákladnejších ľudských práv. Rodičia majú právo. To sú prvotní vychovávatelia. A ak tie deti nevidia príklady, ktoré majú v rodinách, jednoducho škola, tá je druhoradá, tá má byť nápomocná. Mali sme tu dvojkoľajný systém vo výchove. Jedným smerom vychovávali v nedávnej minulosti mnohé rodiny a mnohí rodičia išli jedným smerom, škola hovorila čosi úplne iné. Rovnako aj zavedením tohto zákona by sme takúto v mnohých rodinách takúto dvojkoľajnosť tuná zavádzali. A presne tak. Cirkevné školy, rafinovane, ja to beriem takto, že sú rafinovane vynechané tu z toho, aj keď sa to takými medovými motúzikmi tuná prezentuje, že to v podstate, že je väčší predpoklad teda v tých rodinách kresťanských a s kresťanskými hodnotami budú vychovávať tie deti ako v tých štátnych školách. Ale všetky deti sú naše. Rovnako deti v štátnych školách, jak aj v cirkevných školách. A treba tu pristupovať k tomu rovnocenne. Presne aj kolega to spomenul. Cirkevné školy nemáme v každej obci a nemáme v každom meste. A tam, kde nie je cirkevná škola, je len štátna škola. Aj mne ako poslancovi Národnej rady záleží na všetkých deťoch. Aj na deťoch, ktoré navštevujú štátne školy.
Čo sa týka možno toho, čo v rámci rozpravy tuná zaznelo o nejakých tých internátnych školách, však pán minister to tu spomínal, že v podstate ak teda internáte školy by tu boli, tak na báze dobrovoľnosti. Nie na báze povinnosti. A s tým súhlasím a s tým sa stotožňujem, pretože prečo by sme nútili istú časť alebo aj všetkých obyvateľov, že je to čosi povinné. S tým nesúhlasím. A keď by sme možno tie internátne školy chceli operovať tým, ako si to, kolegyňa, tuná odprezentovala, že mať vlastnú posteľ, mať sa čím prikryť, mať teplú vodu, splachovací záchod, možno základné hygienické potreby. Ja môžem povedať, že generácia našich rodičov takmer nič z toho nemala. Ešte aj tú posteľ, ktorú mali, mali možno jednu a bolo tam dvanásť detí. A spávalo sa aj na truhlici, na lavici. Každý mal kdesi nejaký kút. Tvojou prikrývkou nebola perina, ako je dnes, ale bol to možno kabát alebo kožuch starého otca. Kde bol splachovací záchod, keď to boli latríny a drevenice? To je naša krajina. To je naša krajina. A to neni všetko, ak by sme my teraz chceli a týmto operovať, že toto je dôvod na to, aby tie deti boli v internátnych školách.

Rómska kultúra je špecifická a aj Rómovia sú špecifickí. Možno, že to, čo je pre niekoho z nás alebo možno aj pre teba to, čo ty považuješ za nekultúrne, pre nich je to kultúrne a pre nich je to štandard a pre nich je to životný štýl. Nerobme to a nevnucujme iným ten svoj názor. Nevieme byť ani my tolerantní tuná v Národnej rade možno aj voči tým názorom, ktoré tuná sú, aj tie slovné prestrelky, ale pokiaľ Národná rada je v podstate na to, aby tu sa diskutovalo, aby sa tuná viedla rozprava, nemusíme tými názormi všetkými súhlasiť toho rečníka, ale myslím si, že mali by sme si zachovať tú úctu a rešpekt vzájomne voči sebe.
Ja len toľko, ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka, máte slovo.

46.
Ďakujem veľmi pekne. Som presvedčený, že ten návrh je vedený dobrým úmyslom a že vidíme nejaké problémy a snažíme sa ich riešiť. Pre mňa je takým najzákladnejším filozofický rozpor, pre ktorý nepodporím tento zákon, v tom, že myslím, že sa príliš zachádza práve do situácií, keď sa posudzuje vplyv alebo autorita, kompetencia štát verzus rodina, a to dokonca aj v špecifických podmienkach, a že čoraz viac ide do popredia ten vplyv štátu. To znamená, akoby sme presvedčení, že štát, či je reprezentovaný Národnou radou alebo nejakými úradníkmi, je viac zameraný na dobro detí a mládeže ako samotní rodičia. Ja som presvedčený, že to v žiadnom prípade tak nie je, že v absolútnej väčšine prípadov je záujem rodičov o dobro ich detí vysoko, vysoko nad tým, ako je záujem kohokoľvek iného, cudzieho, akokoľvek vzdelaného.
Samozrejme, že sú situácie, keď v určitých patologických prípadoch je potrebné, aby zasiahla nejaká externá autorita do vnútra tej rodiny. Ak však my napríklad celoplošne zavedieme povinnú dochádzku od 3. ročníka, pardon, od 3. roku, tak mi to príde ako niečo, čo je, čo je veľkým a je podľa mňa ťažko odôvodniteľným zásahom do súkromia a intimity tej rodiny. Napriek tomu, že ako som si, samozrejme, prečítal, že je to zadefinované, že je to pre sociálne znevýhodnených. Ale, kto je sociálne znevýhodnený, prípadne môže mať iné problémy, ešte neznamená, že nemiluje svoje deti a nevie im odovzdať to, čo je potrebné. Takže takéto paušalizované nadraďovanie vplyvu štátu, záujmu štátu nad rozhodnutie, nad autoritu, nad právo rodičov mne nepripadá ako správne. Aj keď rozumiem, že je tu pokus, ako vyriešiť túto situáciu.
Ďalšia vec sa týka, nie je to nazývané sexuálna výchova, ale výchova k zodpovednému rodičovstvu. No, som stredoškolský učiteľ s 15-ročnou praxou, vyučoval som predmet náboženstvo, v rámci ktorého som, teda ako niekedy hovorím, učil všetko, a boli to práve aj tie veci, ktoré sa týkali vzťahov, sexuality, antikoncepcie a takýchto vecí. To znamená, že rozprávali sme sa so študentmi o tom jednak aj z ich záujmu a jednak sme to mali najmä v tých vyšších ročníkoch, kedy to bolo také pre nich, nazvem, že vysoko aktuálne, tak a navyše sme už mali v podstate poslednýkrát, nazvem to tak, že v ruke, lebo už odchádzali zo školy, tak mnohé tie veci sme teda prebrali už úplne systematicky.
Stále si myslím, že porovnávať situáciu určitej skupiny obyvateľstva, ktorá začína s predčasným sexuálnym životom, čo vnímame ako negatívne, ako ste aj poznamenali, s celkovou populáciou, nie je dobré. A podľa mňa treba vychádzať z toho, že normálne nastavenie je aj z rodín, aj v spoločnosti také, že ten, že nepočítame s tým predčasným sexuálnym životom ako s normou, ako so štandardom, ale ako s výnimkou, ktorú treba aj výnimočne riešiť. To znamená, nie spôsobom, keď zavádzame nejaké povinné štruktúry a osnovy. Pretože situácia je teraz taká, že to z veľkej časti leží ani nie tak na školách ako skôr na konkrétnych učiteľoch. Ak riešime aj školstvo ako také, tak môžeme prijímať rôzne programy, ale ja vám poviem zo svojej praxe, že učitelia sa voči niečomu, čo im je neprirodzené, čo im je istým spôsobom nanútené, vysporiadajú ako s nejakou formálnou záležitosťou, ktorej sa buď vyhnú, alebo potom absolvujú takým spôsobom, ktorý je vlastne zabitím času navýšením vyučovacích hodín, ale je vlastne, je vlastne neproduktívny.
To znamená, že z môjho pohľadu, ak chceme s niekým pracovať, nech sú to dospelí ľudia. Nech sú to napríklad v prípade toho školstva učitelia, ktorým je ponúknutý podľa ich výberu nejaký, nejaké školenie alebo nejaká inštruktáž, nejaké materiály, ktoré môžu použiť jednak podľa svojho vedomia a svedomia, jednak podľa preferencie rodičov tých detí, ktorých sa to týka.
Ale druhá vec sú rodičia, ktorí takisto môžu byť nejakým spôsobom inštruovaní. Keď to poviem, keď to rozmením na drobné, som za to, aby tá inštruktáž prebiehala povedzme u tých rodičov v tých sociálne znevýhodnených skupinách. Pokiaľ to nie je funkčné, tak vždycky sa dajú zmeniť spôsoby, a pokiaľ je to patologické, v tom prípade je oprávnenie štátu do toho zasiahnuť. Ale nie nejak celoplošne. Naozaj tá filozofia akejsi dôvery, že štát, úradníci to myslia s deťmi lepšie ako rodičia, mi príde ako dobromyseľný omyl. Aj keď hovorím, že, vidiac tú situáciu, hľadáme akékoľvek riešenie, ako by sme pomohli. Ja som ale presvedčený, že toto možno v niektorých prípadoch môže aj pomôcť, ale v mnohých môže uškodiť. Tak preto nie som za podporu tohto zákona, aj keď som presvedčený, že treba hľadať riešenie, ktoré nemám niekde takto z rukáva vysypané, ale obávam sa, že dopady tohto zákona by neboli dobré.
Ďakujem veľmi pekne.

47.
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Nicholsonová, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči.

48.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Vašečkovi, to bol veľmi dobrý prejav a diskusný príspevok a mne dal veľa, aj teda paradoxne, ja sa vo veľa veciach s vami stotožňujem. Napríklad aj v tom, že nie je úplne najšťastnejšie to ohraničenie tej skupiny obyvateľstva, ktorej by mala vzniknúť extra povinnosť v tom, aby sa im teda predĺžila povinná školská dochádzka na 13 rokov na základe sociálneho statusu. Máte úplnú pravdu, my sme sa o to snažili, inak keď sme boli ešte na ministerstve, my sme chceli presadiť zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách, ktoré by boli, tam by k tomu bola iná definícia, nám sa to ale nepodarilo. A musím povedať pravdu, že my aj v programe našom máme zavedenie povinnej predškolskej výchovy pre sociálne vylúčené spoločenstvá, nie pre sociálne znevýhodnené. Máte pravdu. A keď si spomínate, ja som raz do parlamentu priniesla návrh na zavedenie predškolskej povinnej dochádzky ako takej, ako celoplošne a to teda naozaj si myslím, to bolo obrovské, obrovské sústo. Preto sme to potom znižovali a zužovali na to sociálne znevýhodnené prostredie, čo, ešte stále si myslím, že asi nie je úplne, úplne ohraničenou tou skupinou, ktorú my potrebujeme zasiahnuť. To sú predovšetkým teda rómske osady.
A ten váš návrh, o tom, že nech sa pracuje s dospelými, teda s učiteľmi a s rodičmi, považujem za veľmi rozumný. My sme tiež teda chceli presadiť projekt komunitných centier, kde by sa práve pracovalo s rodičmi z rómskych osád. Ale čo sa týka tých učiteľov, toto nevylučuje ten môj návrh. Tí učitelia, práve preto ja sa nedotýkam formy, akou by to bolo zvolené. A predpokladám, že ak by sa riaditeľ rozhodol pre predmet výchova k zodpovednému rodičovstvu, tak by to bolo po dohode s učiteľským zborom, ktorý by mal tento predmet učiť. Takže toto sa nevylučuje, žeby učitelia mali nejakú inštruktáž, ako čo najjemnejším spôsobom, najprístupnejším o tejto téme so žiakmi hovoriť.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Vašečka? Nie.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

50.
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja by som si dovolil možno troška zoširšia a nenechať si nadiktovať témy, o ktorých chcem hovoriť. Lebo tento zákon hovorí z môjho pohľadu, ako som ho študoval, a v dôvodovej správe o dvoch základných veciach a stručne by som sa chcel vyjadriť aj k tej prvej.
Tú som ja v tej debate nezachytil, to je predškolská výchova. A myslím si, že po opakovanom predkladaní tejto témy, aby boli vlastne od troch rokov učené deti nejakým sociálnym návykom a podobne, už od tretieho roku veku dieťaťa, je, vytvorilo už taký tlak, že pomaličky sa dostávame k tomu, že si to osvojuje aj vládna strana a podľa mňa z hľadiska filozofie predkladania v tomto bode, predkladania tohto návrhu zákona už je len chybou samotný predkladateľ alebo predkladateľka, pretože sa asi dočkáme prijatia toho, aby sme mali zákonne vyriešené to, že či budeme definovať sociálne vylúčené spoločenstvá podľa definície, ktorú máte vy v programe, alebo ak sa na to budeme pozerať inou terminológiou, je toto z hľadiska nastavenia parametrov v societach, kde sme atakovaní tým, že deti prichádzajú potom do vyučovacieho procesu alebo možno nultých ročníkov s tým, že nemajú osvojené základné hygienické návyky a podobne, ako dobrý krok. Čiže ak by sme sa bavili o filozofii predkladania tohto zákonu, predpokladám, že v tomto pléne by sa nenašla jedna pani poslankyňa, jeden pán poslanec, ktorý by nebol za. Možnože by bola výhrada, ako to ufinancovať a podobne, ale tam by sa mohla rozvinúť tá debata, že keďže máme na podporu iných, a nie celkom neviem akých hľadísk programov, tak tento by mal byť ten základný, pretože sa bavíme o presahu generačnom, a malo by to byť jednou z priorít toho, aby sme tieto veci dostali do tzv. predškolskej dochádzky, a nájsť na to aj finančné prostriedky.
Ten druhý, ktorý tu vzbudil ako keby podľa mňa veľmi nekorektnú debatu, hovorí - a teraz to úzko vymedzím - o žiakoch 5. - 9. ročníka. To som tam ja našiel. Ja tu teraz trošička urobím reklamu jednému výraznému dokumentu, ten dokument má 16 strán. Neviem, ktorí z pánov poslancov ho čítali, ten, predpokladám, že sú tu takí, a tento dokument, priamo ktorý sa dotýka len tejto úzkej špecifickej časti, teda 5. - 9. ročníka, nazýva sa a dovolím si zacitovať, dokument Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z roku 2010 Výchova k manželstvu a rodičovstvu a je uvádzaný pod teda termínom učebné osnovy. Učitelia alebo ľudia s pedagogickým vzdelaním vedia, že nie je to nič tajné, je to uvedené na rôznych webových sídlach a touto časťou, ktorú vy riešite v zákone, ja mám troška výhrady na to zákonné vyjadrenie, ale nech sa budete baviť s akýmkoľvek pedagógom, ktorý má na starosti, či to bude Rišo Vašečka, ktorý hovorí o náboženstve alebo s pohľadom vyučovania náboženstvo, alebo to bude tak, ako som ja vzdelaný v etike alebo v NOS-ke, alebo pôjdete na katedru Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského a opýtate sa šéfa katedry, aký je stav v tomto vyučovaní, tak vám povie, že hrozný.
Ja viem, prečo s tým prichádzate pred Národnú radu. Lebo čo ten hrozný stav znamená, že to máme medzipredmetovo rozplácnuté. Dokonca sú školy, ktoré to zaradiť nemusia, lebo dokument učebné osnovy nie je tým záväzným dokumentom. A ak som sa pýtal, možno ma opravia kolegovia, ale je na učiteľovi a možno zástupcovi školy, ktorý je poverený pedagogickým procesom, či v rámci piatich predmetov, ktoré som spomínal vo faktickej poznámke, sa naplnenie učebných osnov, ktoré je rozpracované na štyroch stranách toho dokumentu, to je tá, učebné osnovy pre nižšie sekundárne vzdelávanie, to je ten 5. - 9. ročník, skratkou ISCED 2, sa zaoberá nimi na štyroch stranách.
Nemyslel som si, že budem musieť vystúpiť tu, ale asi nezaberie to toľko času. Ja si dovolím zacitovať z učebných osnov výchova k manželstvu a rodičovstvu, tzv. nižšie sekundárne vzdelávanie, čiže základom nižšieho sekundárneho vzdelávania, tzv. druhý stupeň základnej školy, 5. - 9. ročník, je tzv. medzipredmetový prístup pri osvojovaní znalostí a osobitostí žiakov a rozvoj ich analytických a kritických schopností. Predmet výchova, resp. predmetové zameranie výchova k manželstvu a rodičovstvu má výrazne interdisciplinárny charakter, čo mnohí z tých odborníkov považujú za nedobrý vzťah a vy zákonne sa snažíte nastaviť tento interdisciplinárny charakter ako jeden z predmetov, a to preto, že sa dotýka viacerých oblastí etáp ľudského života. Integruje v sebe pedagogické, biologické, psychologické i sociologické poznatky a aspekty v dospievaní, sexualite, sociálnych vzťahoch, to je tá poznámka pána profesora, pána poslanca Kvasničku, pretože tento spôsob výchovy je u nás nastavený nie ako faktograficky, ale tzv. na budovaní sociálnych vzťahov a osvojovaní si návykov v dosť ťažko uchopiteľnej predmetovej báze, pretože je to, naozaj jeho povaha je interdisciplinárna, že musí mať biologické predpoklady k tomu, aby som, alebo predpoklady vzdelávacieho procesu, ktoré mi určí biológia, aby som sa vedel zaoberať následne vysvetľovaním nejakých faktov, veku primeraných faktov na predmete výchova k manželstvu a rodičovstvu.

Čo sú cieľmi tohto vychovávacieho procesu alebo ciele učebných osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu, aby prispeli k výchove celej osobnosti dospievajúceho dievčaťa a chlapca, aby boli schopní poznávať a chápať mravné, sociálne, psychologické, fyziologické zvláštnosti ľudských jedincov podľa pohlavia a aby boli schopní vytvárať optimálne medziľudské vzťahy s ľuďmi svojho okolia, opačného pohlavia a budovať kvalitné medziľudské vzťahy.
Čiže v rámci nižšieho sekundárneho vzdelávania je možné navrhovaný cieľ dosiahnuť prostredníctvom plnenia nasledovných čiastkových cieľov. A teraz by som sa chcel opýtať, ja ich prečítam, tie ciele, či sa tu nájde jeden, ktorý tieto ciele do bodky nepodpíše, pretože sú to nasledovné a tieto:
- pomáhať žiakom v procese sebaovládania a sebaúcty, rozvíjaniu tolerancie, zodpovednosti ako základných podmienok vzťahov medzi ľuďmi navzájom,
- dať žiakom ucelený etický, morálny, náboženský a konfesný systém, ktorý im osobne umožní osvojiť si spoločensky žiaduce a eticky správne postoje, názory a presvedčenie, aby vedeli správne hodnotiť vzťahy medzi pohlaviami, vzťahy v manželstve, v rodine a predchádzať možným konfliktom, ktoré na základe toho vznikajú,
- viesť žiakov k pochopeniu lásky ako základnej zložky sexuality,
- pripraviť žiakov na zodpovedné rozhodovanie v kritických oblastiach psychosexuálneho vývinu na základe mravných a všeobecne platných hodnôt a noriem,
- prispieť k prehĺbeniu poznatkov o viacerých rozmeroch nášho života a k jeho pochopeniu, a ktoré by prispelo k jeho pochopeniu, v tomto procese sú podstatné city, hodnoty a hodnotová výbava a tzv. kultivovaná komunikácia,
- sprostredkovať žiakom základné poznatky o biologických, psychických a sociálnych zmenách v puberte, v týchto súvislostiach dať žiakom aj primerané, veku primerané informácie o anatómii a fyziológii rozmnožovacieho ústrojenstva, tam je ten interdisciplinárny prenos muža a ženy,
- priblížiť im proces rozmnožovania, vnútromaternicový vývoj plodu vrátane priebehu gravidity a pôrodu,
- vysvetliť žiakom význam plánovaného rodičovstva,
- vysvetliť žiakom možné riziká predčasných a rizikových sexuálnych aktivít vrátane nežiaducej gravidity, interrupcie, pohlavných chorôb a nákazy HIV,
- zoznámiť žiakov s metódami plánovaného rodičovstva.
Sú tam ďalšie podobsahy a podtémy, čiže ja sa pýtam v rámci týchto tém, kde je kondóm, keďže je tu absolútna, absolútna báza hladenia trojrozvrstvením tohto dokumentu na vekovo primerané zobrazovanie, navyše toto sa nebude vyskytovať, lebo už v súčasnom stave, tuto Jožo Mikuš sa pýtal, že kde je problém súčasného status quo. Súčasné status quo je, že mnohé školy tento proces a tieto osnovy vo svojom vyučovacom procese nezaradili. Nemusia. Je to na učiteľovi, zástupcovi riaditeľa zodpovedného za pedagogický proces a možno samotnom riaditeľovi, a ak nezaradí, ja som sa pýtal pri tom rozhovore s pánom profesorom Mistríkom, že či existuje nejaký korektil, napríklad že inšpekcia. Lenže my vieme, že inšpekcia u nás, teraz predpokladám, že budú nejaké zmeny, sa nikdy nezaoberala obsahom vyučovacieho procesu. Čiže ak v škole, a to už som si urobil potom vlastný prieskum medzi školami, kde, či existujú učitelia, ktorí v rámci etiky, NOS-ky, náboženstva, biológie a podobne tendujú k týmto osnovám, moje prekvapenie a chcem využiť, existuje, myslím, že v Mlynskej doline, úrad školskej štatistiky a plánujem tam ísť, pretože neexistuje, ja ten údaj nemám, a možnože v rámci interpelácie by sa mohli aj ministra školstva opýtať, koľko škôl svoj vyučovací proces podriaďuje alebo teda tieto osnovy z roku 2010 má implementované vo svojom vyučovacom procese.
Chcel by som upozorniť na posledný fakt, ktorý je veľmi dôležitý z hľadiska týchto vyučovacích osnov. V každom jednom momente môže do tejto roly vstúpiť rodič. Ja si dokonca myslím, že filozofia toho zákona je dobrá, ja mám nejaké výhrady, ktoré by sa dali v druhom čítaní upraviť a rozumiem aj stanovisku Riša, že on tie výhrady vidí za rámec, čiže ja by som chcel otvoriť túto debatu, aby sme sa raz dostali, že spolu s pedagógmi, odborníkmi, rodičmi sa dopracujeme k tomu, že naše deti dostanú v konsenzuálnej podobe, lebo vyššiu mieru konsenzu, ak tam bude zapracovaná škola a teda pedagóg, ktorý to reálne sprostredkováva, odborníci na túto oblasť, a teda samotní, samotní rodičia, že sa dopracujeme k tomu, že tie informácie, ktoré boli definované v cieľoch tohto, týchto učebných osnov, sa k našim deťom budú dostávať.
Moja informácia, resp. to moje čiastkové, no nie preukazné, ale z desiatich oslovených škôl sedem toto nemá vo vyučovacom procese ako zapracované, že by dbali na osnovy, ktoré tu od roku 2010 máme. Čiže ten reálny stav je, že 70 %, a uvidíme, čo vypadne možno z tej školskej štatistiky, resp. ak sa dohodneme na interpelácii, či vôbec ministerstvo disponuje týmto údajom, že ako sú tieto problémy zaraďované v predmetovej alebo aprobačnej výbave jednotlivých učiteľov, a tým, ako sprostredkovávajú informácie k výchove, rodine a manželstvu a rodine na súčasných školách. Ak by sme prijali predpoklad, že tieto informácie - ešte raz opakujem - dohodnuté na základe vekovej príslušnosti s rodičmi, s pedagogickými odborníkmi, riaditeľmi škôl a dohodli by sme sa na tom, že toto je presne ten, tá pôda, aby sme predchádzali mnohými neblahým skutočnostiam, ktoré sa dejú v hodnotovej výbave, pre boha živého, tento, táto, tieto osnovy hovoria o..., preto interdisciplinárne, lebo hovoria o možnosti budovania hodnotových systémov.
Čiže ja si myslím, že neexistuje naozaj kritika, prečo by sme tieto otázky nemohli otvárať na témach náboženstva alebo etiky, pretože aj tento proces je inak, keďže teraz s mojím päťročným synom absolvujem proces rozhodovania sa, kam do prvej triedy, najväčším brzdným mechanizmom toho je, keď tam vypíšeme všetky tie formálne veci, je, že či ho dáme na etiku alebo na náboženstvo. A teraz ja hovorím o tom, že v rámci, v rámci sprostredkovania hodnotových mechanizmov, či to bude náboženská výchova, etická výchova alebo iná nadstavba tohto, je dobré, aby sme mali osnovy.
A ja chcem teda povedať, že možno by tento dokument a tie osnovy, ktoré by boli potom zapracované a dohodnuté v širokom konsenze, že ako túto tému budeme uchopovať. Ja si myslím, že by zniesli tieto osnovy od toho 2010. roku update, aby sme sa dopracovali možno aj pod tlakom doby, pretože tie hodnotové témy sa v spoločnosti objavujú čím ďalej viacej, a robili to, čo škola má robiť, to je pripraviť žiakov na život, pripraviť žiakov na odpovede, kde im život bude klásť nejaké otázky. A preto si myslím, že hovoriť o zaradení predmetu do vyučovacieho procesu, ktorý bude stáť na konsenzuálne prijatých osnovách, lebo nijak inak sa ten predmet zaradiť nedá, tak žiadna iná cesta do budúcnosti nás čakať nebude.
Súčasný stav, máme osnovy, ktoré sa na školách neuplatňujú. Tento proces, nehovoriť o tom, je asi podľa mňa ten najhorší možný spôsob, ako sa stavať k výchove a vzdelávaniu mladých ľudí.
Čiže ak je úmyslom zákonodarcu v tomto prípade nastoliť tému na základe vypracovaných osnov a dodržaní celého toho pedagogického procesu a s dohodou rodičov, akým, akým spôsobom, a teda možný je ten kontrolný mechanizmus, ktorý nastavený máme. Neviem si predstaviť, ako by tá škola inak tento predmet vyučovala, ak by pod prísnym dohľadom rodičov a inštitúcií na to v školách vytvorených by sme to pustili ako keby na voľno, čiže nehovorme, že u nás na školách je tá rodičovská kontrola nejakým spôsobom zatlačená do úzadia, je to jeden z veľmi významných prvkov vzdelávacieho procesu, a preto si myslím, že dostať tento predmet medzi predmety s jasným vymedzením, je dobrý krok. Ja z hľadiska filozofie teda tento návrh podporujem a výhrady, nebudem ich opakovať kvôli krátkosti času, keďže som to citoval z toho materiálu dosť dlho, sa s niektorými, s kolegom Vašečkom stotožňujem a dúfam, že ak by prišlo k druhému čítaniu, mám pocit, že nepríde, tak by sme ich vedeli opraviť.
Ďakujem.